Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 6, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 28Cb/86/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306210999
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kukučková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1306210999.44

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci žalobcu:

VVISS, s.r.o., Kostolanská 2/540, Madunice, IČO: 30 229 529, zastúpený: Mgr. Peter Čechvala, advokát,
Hlavná 634, Podolie a advokátskou kanceláriou Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o., J. M. Hurbana 2,
Nové Zámky, IČO: 36 855 197, proti žalovanému: STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s.r.o.,
Mlynské Nivy 61/A, Bratislava, IČO: 31 355 161, zastúpený: Valko Marián & partners, s.r.o., Porubského
2, Bratislava, IČO: 35 916 192, o odstránenie vád, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti uplatneného nároku na bezplatnú opravu podložia pod dramixovými podlahami v objekte
SO 01 a 02 v zmysle projektovej dokumentácie a v časti uplatneného nároku na bezplatné odstránenie

vady pogumovania žľabov sa z a s t a v u j e .

Žalovaný je povinný bezplatne odstrániť vady diela „Rekonštrukcia, modernizácia a prístavba
reexpedičnej prevádzky Madunice" realizovanej podľa zmluvy o dielo č. 317 zo dňa 06.06.2002 v
rozsahu:
- Odstrániť vady dažďovej kanalizácie pod hlavnou budovou - stavebné objekty SO 01 a 02 brániace jej
riadnemu užívaniu a vykonať skúšku tesnosti dažďovej kanalizácie;

- Odstrániť nerovnosti a vertikálne pohyby jednotlivých dilatovaných častí dramixových podláh v hlavnom
sklade;
- Odstrániť bubliny v polyuretánových paneloch obvodového plášťa budovy, stavebný objekt SO 01 a 02
v počte 43 ks, ktoré sú zdokumentované v súpise a umiestnenia bublín ku dňu 12.09.2005.

Vady je žalovaný povinný odstrániť do jedného roka od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Súd stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Štát má právo na náhradu trov štátu voči žalobcovi v rozsahu 50% a voči žalovanému v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.05.2006 domáhal voči žalovanému odstránenia vád diela
„Rekonštrukcia, modernizácia a prístavba reexpedičnej prevádzky Madunice“ a náhrady trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe zmluvy o dielo č. 317 zo dňa 06.06.2002 uzavretej
podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka žalovaný realizoval stavbu „Rekonštrukcia, modernizácia
a prístavba reexpedičnej prevádzky Madunice“ (ďalej len „zmluva o dielo“). Dielo bolo odovzdané
po častiach, na preukázanie čoho žalobca predložil zápisy o odovzdaní a prevzatí, ktorých súčasťouboli súpisy vád a nedorobkov. Žalovaný vady a nedorobky odstraňoval s výrazným omeškaním oproti
zmluvným termínom, v priebehu užívania diela sa vyskytli ďalšie vady, ktoré boli v záručnej dobe
reklamované, žalovaný predmetné vady aj odstraňoval, avšak jeho prístup k odstraňovaniu vád bol

neadekvátny ich rozsahu a závažnosti, obmedzovaniu užívania diela zo strany žalobcu a vzhľadom
na dobu viac ako tri roky po odovzdaní diela aj jeho sústavnému znehodnocovaniu. Ku dňu podania
žaloby považoval žalobca za najzávažnejšie vady: nedokončenú skúšku tesnosti kanalizácie, ktorá sa
nachádzala pod hlavným objektom a pôvodnou halou, ktorá je zrejme príčinou vád dramixových podláh,
vadydramixovýchpodláhvhlavnomobjekte,vadnévonkajšieoplášteniehlavnéhoobjektu/PURpanely/,

havarijný stav dorazov na hydraulických mostíkoch /HAFA/, opravy náterov oceľových a klampiarskych
konštrukcií a strešnej krytiny. Žalovaný do dnešného dňa neodstránil vady diela, ktorá bránia žalobcovi
dielo riadne užívať, dielo je vadami znehodnotené, žalobca je viac ako trojročným odstraňovaním vád
obmedzovaný v užívaní diela. Preto žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného odstrániť vady diela
na stavbe žalobcu „Rekonštrukcia, modernizácia a prístavba reexpedičnej prevádzky Madunice“, k. ú.
I., súp. č. XXX, priemyselný objekt postavený na parc. č. XXXX/X o výmere 7678 m2 zastavané plochy

a nádvoria, priemyselný objekt postavený na parc. č. XXXX o výmere 2869 m2 zastavané plochy a
nádvoria, a to konkrétne: vykonať skúšku tesnosti kanalizácie a odstrániť všetky netesnosti kanalizácie
pod hlavnou budovou, odstrániť klesanie a nerovnosti dramixových podláh v hlavnom sklade, odstrániť
všetkybublinynachádzajúcesanaoplášteníhlavnéhoobjektu/PURpanely/,opraviťdorazovéplochyna
hydraulickýchmostíkoch/HAFA/,odstrániťvadynastrešnejkrytinehlavnéhoobjektu,ktorýchdôsledkom

je zatekanie do hlavného objektu na rôznych miestach, ktoré sa menia, odstrániť zatekanie cez spoje
dažďových zvodov na príjmovej a expedičnej rampe, všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 25.08.2006 uviedol, že žalobca ako
objednávateľ a investor uzatvoril so žalovaným ako zhotoviteľom dňa 06.06.2002 Zmluvu o dielo. Dielo

bolo protokolárne odovzdané a prevzaté v období od 04.09.2002 do 13.01.2003. Žaloba obsahuje
tvrdenia, týkajúce sa zjavných aj skrytých vád diela. Tvrdenia žalobcu, obsiahnuté v jeho žalobe
považoval za nepravdivé a návrh za nedôvodný a ničím hodnoverným nepodložený. K jednotlivým
tvrdeniam žalobcu o „najzávažnejších" vadách diela uviedol žalovaný nasledovné:
Tvrdenie, že skúška dažďovej kanalizácie nebola dokončená, nebolo pravdivé. Dňa 12.12.2003

sa uskutočnilo medzi sporovými stranami rokovanie o odstránení kolaudačných (zjavných) vád a
nedorobkov diela. Z tohto rokovania bol zápis spísaný a podpísaný Ing. Antonom Kapúnom (konateľom
žalobcu), V.. N. Y. (technickým dozorom žalobcu) a V.. N. K. (hlavným stavbyvedúcim žalovaného). V
bode 1. tohto zápisu: Vady a nedorobky - neodstránené ku dňu 15.10.2003, pod písm. b) „dažďová
kanalizácia" sa konštatuje: „Odskúšaná, po realizácii fóliovania žľabov. - úloha: splnená.". V bode:

2. „ Reklamované vady - objekt SO 01, 02", pod bodom 10. je konštatované: „Opraviť nefunkčnú
dažďovú kanalizáciu. - úloha: splnená". Tieto zápisy jednoznačne dokazovali, že táto zjavná vada diela
bola včas a riadne odstránená ku dňu 12.12.2003 a jej odstránenie svojím podpisom potvrdil konateľ
žalobcu aj technický dozor žalobcu. Vzhľadom na to, že žalobca neustále spochybňoval funkčnosť
dažďovej kanalizácie, bolo na rokovaní so žalobcom dňa 29.11.2005 zo strany žalovaného ako prejav

jeho dobrej vôle voči žalobcovi prisľúbené vykonanie nových skúšok dažďovej kanalizácie, a to za
priaznivého počasia, pri teplotách nad bodom mrazu. Skúšky boli vykonané kamerovým systémom,
čo je bežný postup u objektov ktoré sú v užívaní, nasledovne: dňa 24.03.2006 hlavné rady a dňa
18.04.2006 malé priemery - zvody, odbočky a ich napojenia na hlavné rady. Kamerovou skúškou
hlavných radov bolo zistené nedostatočné vykonávanie údržby na kanalizačnom potrubí hlavných radov,

nakoľko na jednej vetve kanalizácie bolo objavené zanesenie konca potrubia senom, lístím, vetvičkami
a bahnom, ktoré vniklo do potrubia pri vzdutí hladiny vody zberného potoka, do ktorého vyúsťuje
dažďová kanalizácia. Žalobca mal v rámci bežnej údržby potrubie kontrolovať a v prípade potreby
ho vyčistiť, čo sa zjavne neudialo dlhšiu dobu. Po prečistení potrubia kamerové skúšky preukázali
celistvosť a plnú funkčnosť potrubia hlavných radov. Kamerové skúšky potrubia malých priemerov DN

100 - 125, objavili tri problémové miesta na odbočkách z hlavných radov. Na jednej odbočke bolo
prevalené potrubie. Toto potrubie bolo opravené dňa 03.05.2006. Na druhej odbočke bolo objavené
prepichnutie potrubia oceľovou tyčou naskrz celým priemerom, avšak potrubie okolo nebolo poškodené,
dažďová voda nevytekala do podložia a nepoškodzovala podložie. Toto „problematické" miesto preto
nebolo potrebné riešiť. Navyše išlo o zjavné mechanické porušenie, na ktoré sa záruka žalovaného

nevzťahovala. Na tretej odbočke bolo objavené poškodenie potrubia v mieste 1,9 m od revíznej šachty
na rampe, v najvyššom bode, pred napojením ďalších zvodov a odbočiek. Toto poškodenie však nijakým
spôsobom neovplyvňovalo a neznižovalo funkčnosť kanalizácie. Lokálne sa počas kamerovej skúškyvyskytli miesta, kde boli zvyšky stojacej vody v potrubí vo výške cca 3 - 18 mm. Táto skutočnosť
jednoznačne dokazovala plnú funkčnosť dažďovej kanalizácie.
K vadám dramixových podláh v hlavnom objekte žalovaný uviedol, že táto vada diela bola uplatnená

listom, ktorý osobne prevzal hlavný stavbyvedúci žalovaného - V.. K. dňa 21.06.2004. Keďže táto vada
bola uplatnená u žalovaného po protokolárnom odovzdaní a prevzatí diela, ide o tzv. skrytú vadu diela
a list žalobcu bolo potrebné považovať za reklamáciu vady diela. Žalovaný v zmysle príslušnej zmluvy
so subdodávateľom uplatnil túto reklamáciu u svojho subdodávatel'a spoločnosti STAVEKO - TATRY s.
r. o., Poprad. Prejednanie reklamácie spojené so šetrením na mieste bolo vykonané dňa 29.06.2004.

Závery z tohto prejednania boli zaznamenané v zápise z reklamačného konania zo dňa 29.06.2004. V
bode 2. tohto zápisu sa konštatuje: „Reklamovaný vertikálny pohyb dosiek (dramixových podláh) oproti
chladiacim boxom č. 3, 4, 5 nie je možné opravovať z dôvodu, že investor nemôže odstaviť priestor
na niekoľko dní. Investor (VVISS) sa dohodne s firmou ZIPP na novom termíne." Ostatné reklamované
vady zo dňa 21.06.2004, týkajúce sa dramixových podláh, boli odstránené v dňoch 21. - 24.09.2004.
Novú reklamáciu podláh uplatnil žalobca listom zo dňa 17.11.2005. Po rokovaní, ktoré žalobca zvolal na

deň 29.11.2005, bolo reklamačné konanie uskutočnené dňa 08.12.2005 a bolo zúčastnenými stranami
dohodnuté, že na posúdenie príčin vzniku vád podlahy budú vykonané expertízne posudky. Boli
vykonané statické skúšky únosnosti podložia a bol vypracovaný expertízny posudok súdnym znalcom
Doc. Modlitbom. Po vykonaní expertíznych posudkov a určení príčin porúch bol dojednaný postup a
spôsob odstránenia reklamovanej vady, ktorý sa v súčasnosti realizuje. Ukončenie prác bolo závislé

na súčinnosti žalobcu - uvoľňovaní dotknutých priestorov. Z uvedeného vyplýva, že ani v jednom
prípadenedošlozostranyžalovanéhokžiadnemuomeškaniusodstraňovanímreklamovanejvadyalebo
nečinnosti pri jej odstraňovaní.
K vadnému oplášteniu hlavného objektu žalovaný uviedol, že opláštenie hlavného objektu je z
materiálu polyuretánové panely, od dodávateľov - spoločnosti Kingspan a.s., Hradec Králové, vybraného

žalobcom. Taktiež zhotoviteľa opláštenia - spoločnosť FRIGOMONT Slovakia, s.r.o. si vybral žalobca.
Zároveň žalobca dohodol so spoločnosťou Kingspan a.s., Hradec Králové, resp. so spoločnosťou
FRIGOMONT Slovakia, s.r.o. cenu za dodávku a montáž opláštenia. Práce boli vykonané v súlade s
dodanou projektovou dokumentáciou a v dohodnutom termíne podľa zmluvy o dielo. Prvá reklamácia
bola zo strany žalobcu uplatnená listom zo dňa 13.05.2003, pričom popis reklamácie bol nasledovný:

„panely vykazujú nerovnosti a zvlnenie v ploche panelov“. Táto vada sa vyskytuje v skutočnosti vznikom
„bublín“ na povrchu panelov tvoriacich opláštenie objektu. Tieto „bubliny“ sú viditeľné len pri určitej
intenzite (teplote) slnečného svetla a len pri určitom uhle dopadu slnečného svetla, teda len v určitom
ročnom období. Existencia tejto vady diela je značne závislá na aktuálnych klimatických podmienkach.
Prvé reklamačné konanie bolo uskutočnené dňa 15.05.2003, kedy boli dohodnuté postupy pri riešení

tejto vady diela. V skutočnosti však konateľ žalobcu o tejto vade diela vedel oveľa skôr, nakoľko viedol
s výrobcom opláštenia korešpondenciu bez vedomia žalovaného. Žalovaný mal za to, že konanie
žalobcu jasne nasvedčuje tomu, že o tejto vade diela vedel a bez zbytočného odkladu ju žalovanému
neoznámil. Akýkoľvek nárok žalobcu z tejto vady by nemal byť žalobcovi v zmysle § 562 ods. 2 písm.
a) Obchodného zákonníka priznaný. Na reklamačnom konaní dňa 05.06.2003 bolo konštatované, že sa

nejedná o problém statický, ale v danom rozsahu estetický a žalobca touto vadou nie je obmedzovaný
vo využívaní diela. Dňa 08.08.2003 bolo uskutočnené nové reklamačné konanie, kde zhotoviteľ a
výrobca opláštenia na základe uznanej reklamácie navrhli spôsoby opráv. Žalovaný zdôraznil, že
žalobca medzitým už rokoval priamo s výrobcom i dodávateľom opláštenia, a to bez účasti a vedomia
žalovaného. Nakoľko zodpovednosť za túto vadu diela začali zvaľovať výrobca a zhotoviteľ opláštenia

jeden na druhého, bola zhotovená expertíza, vyžiadané stanovisko generálneho projektanta a vykonané
staticképosúdeniezhotoveniaopláštenia.Stanoviskoprojektanta-spoločnostiPotravinospektrumBrno,
spol. s r.o. zo dňa 09.11.2004 jednoznačne uviedlo, že zodpovednosť za vadu opláštenia nesie aj
žalobca. Výrobca opláštenia napriek tomu vykonal v mesiaci máj 2005 odstránenie tejto vady. Žalobca
pri svojich rokovaniach neustále menil svoju voľbu spôsobu odstránenia tejto vady diela. Žalobca až dňa

04.07.2005 konečne súhlasil s navrhnutým spôsobom odstránenia tejto vady diela. Týmto spôsobom
boli dňa 03.08.2005 odstránené aj zvyšné „bubliny“. Nová reklamácia tejto vady diela bola odstraňovaná
od 10.10.2005, avšak s príchodom zimných mesiacov boli práce prerušené. Tieto práce pokračovali až
od 29.05.2006, nakoľko v chladných dňoch „bubliny“ nie je vidieť. Uvedené skutočnosti a predložené
dôkazy jednoznačne preukazujú, že táto vada diela bola vždy riadne odstraňovaná v súlade so zmluvou

o dielo a v zmysle dohôd so žalobcom, v závislosti od jeho súčinnosti a objektívnych možností.
K havarijnému stavu dorazov na hydraulických mostíkoch (HAFA) žalovaný uviedol, že zjavná vada
hydraulických mostíkov bola odstránená dňa 16.05.2003. Túto skutočnosť potvrdil svojím podpisom
technický dozor investora V.. Y.. „Havarijný stav“ hydraulických mostíkov, na ktorý sa odvolával žalobcavo svojom návrhu, bol spôsobený neodborným zaobchádzaním pri ich používaní, čím došlo k ich
poškodeniu. Žalovaný túto reklamáciu nikdy neuznal, nakoľko toto nie je reklamácia v zmysle zmluvy
o dielo. „Havarijný“ stav hydraulických mostíkov nezavinil žalovaný, preto ani nenesie zodpovednosť

za ich „havarijný stav“. Táto reklamácia nie je opodstatnená, nakoľko k poškodeniu hydraulických
mostíkov nedošlo z dôvodu odchýlky v kvalite, rozsahu a parametroch diela, stanovených v zmluve o
dielo a v realizačnom projekte, ani z dôvodu porušenia povinností žalovaného v zmysle § 560 ods. 3
Obchodného zákonníka. Toto stanovisko však žalobca nechcel prijať, preto hydraulické mostíky doteraz
nie sú opravené. Pravdepodobne však nemohlo ísť o „havarijný stav“, keďže tieto hydraulické mostíky

sa plne využívajú pre nakládku tovaru. Reklamácia tejto vady diela bola uplatnená zo strany žalobcu
listom zo dňa 17.04.2004 a bola postupne odstránená do 30.11.2004. Ďalšia reklamácia tejto vady bola
uplatnená zo strany žalobcu listom zo dňa 22.07.2005 a bola postupne odstránená od 07.10.2005 do
11.10.2005.Žalobcavšakodmietolprevziaťodstránenievadydiela,čojezapísanévstavebnomdenníku
o realizácii prác.
Na základe uvedených skutočností mal žalovaný za to, že návrh žalobcu bol bezdôvodný a jeho

tvrdenia neboli ničím preukázané a nezakladajú sa na pravde. Všetky zjavné a skryté vady diela
žalovaný odstránil, resp. odstraňoval v termínoch v súlade s dohodami a žalobcom a v závislosti
od jeho poskytnutej súčinnosti. Ďalej žalovaný zdôraznil, že žalobca stále menil a rozširoval znenie
reklamovaných vád, čo bolo v rozpore so zmluvou o dielo i Obchodným zákonníkom. Ak niektoré
vady neboli odstránené, toto omeškanie nebolo spôsobené vinou žalovaného, alebo nedostatočnou

súčinnosťou žalobcu. Preto žalovaný navrhol súdu žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť a nahradiť mu
trovy konania.

4. Podaním doručeným súdu dňa 08.10.2009, žalobca navrhol súdu spojiť na spoločné konanie, konanie
vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 28Cb/86/2006 a konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn.

26Cb/35/2009, nakoľko predmet uvedených konaní a okruh sporových strán je totožný.

5. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 28Cb/86/2006-218 vyhláseným na ústnom pojednávaní dňa
01.03.2011 súd na návrh žalobcu spojil na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde Bratislava
III pod sp. zn. 28Cb/86/2006 a sp. zn. 26Cb/35/2009, pričom zároveň rozhodol o tom, že ďalej bude

konanie vedené pod sp. zn. 28Cb/86/2006.

6. Uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 28Cb/86/2006-1039 zo dňa 31.10.2011 súd pripustil
na návrh žalobcu zmenu žaloby tak, že navrhovaný žalobný petit znie: „Žalovaný je povinný bezplatne
odstrániť vady diela - stavby žalobcu „Rekonštrukcia, modernizácia a prístavba reexpedičnej

prevádzky Madunice" realizovanej podľa zmluvy o dielo č. 317 zo dňa 06.06.2002 nižšie uvedené v
bodoch 1. - 6.:
1. Vykonať skúšku tesnosti dažďovej kanalizácie a odstrániť všetky jej vady pod hlavnou budovou (stav.
objektmi SO 01, 02) brániace jej riadnemu užívaniu.
2. Odstrániť nerovnosti a vertikálne pohyby jednotlivých dilatovaných častí dramixových podláh v

hlavnom sklade.
3. Odstrániť bubliny v PUR paneloch obvodového plášťa budovy, stavebný objekt SO 01, 02, v počte 43
ks, ktoré sú zdokumentované v súpise počtu a umiestnenia bublín k 12.09.2005.
4. Opraviť rampové nájazdové oporné steny, dorazové plochy HAFA mostíkov č. H l H8, aby sa
konštrukcie hydraulických mostíkov dali využívať v súlade s návodom na jej obsluhu a údržbu.

5. Odstrániť vady strešného plášťa, oplechovania a pogumovania žľabov a zatekania strechy v miestach
zatekania na objekte SO 01, 02.
6.UpraviťpodložiepoddramixovýmipodlahamivobjekteSO01,02,vzmysleprojektovejdokumentácie.
Všetky vady je žalovaný povinný odstrániť do jedného roka od právoplatnosti rozsudku, pri dodržaní
technologických procesov opráv a predchádzajúcej dohode so žalobcom.

Žalovaný je ďalej povinný nahradiť žalobcovi trovy konania a právneho zastúpenia, podľa vyčíslenia k
termínu vydania rozsudku, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

7. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 30.10.2017 vzal žalobca späť žalobu v časti uplatneného
nároku na bezplatnú úpravu podložia pod dramixovými podlahami v objekte SO 01 a 02 v zmysle

projektovej dokumentácie (bod 6 žalobného petitu) a v časti uplatneného nároku na bezplatné
odstránenie vady pogumovania žľabov (časť bodu 5 žalobného petitu).8. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Podľa § 145 ods. 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd
o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

11. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Podľa § 146 ods. 2 C.s.p., súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu

medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Civilné sporové konanie sa spravuje dispozičnou zásadou, ktorá umožňuje žalobcovi disponovať so
svojou žalobou tým, že ju vezme v celom rozsahu alebo v časti späť. Späťvzatie žaloby je procesným
úkonom žalobcu, z obsahu ktorého vyplýva, že na prejednaní žaloby celkom alebo v určenej časti nemá

záujem a je uzrozumený s tým, že o žalobe, resp. jej časti nebude súdom meritórne rozhodnuté. Žalobca
vzal žalobu čiastočne späť na ústnom pojednávaní dňa 30.10.2017. Voči tomuto procesnému postupu
žalobcunemalžalovanýžiadnenámietky.Sohľadomnaprejavenúvôľužalobcupostupovalsúdvsúlade
s ust. § 145 ods. 2 C.s.p. a konanie v časti uplatneného nároku na bezplatnú opravu podložia pod
dramixovými podlahami v objekte SO 01 a 02 v zmysle projektovej dokumentácie a v časti uplatneného

nároku na bezplatné odstránenie vady pogumovania žľabov zastavil tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

14. V priebehu konania bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Z predložených listinných dôkazov
sa súd oboznámil najmä s predloženými listinnými dôkazmi: zmluvou o dielo, zápismi o odovzdaní

a prevzatí budovy alebo stavby (s dátumami začatia preberacieho konania 27.11.2002, 02.01.2003,
24.11.2002, 27.11.2002), zoznamom vád a nedorobkov neodstránených ku dňu 20.02.2003, zápisom z
prejednania zo dňa 02.06.2004 s prezenčnou listinou, zápisom zo dňa 29.11.2005, listom - oznámenie
vád-reklamáciafunkčnostistavbyzodňa11.08.2004,urgenciouodstráneniareklamovanýchvádzodňa
10.11.2004, reklamáciou skrytých vád stavby „Rekonštrukcia, modernizácia a prístavba reexpedičnej

prevádzky Madunice“ zo dňa 10.11.2004, urgenciou odstránenia zjavných vád a nedorobkov zo
dňa 11.11.2004, urgenciou odstránenia havarijného stavu dorazov na hydraulických mostíkoch zo
dňa 23.11.2004, listom - rekonštrukcia, modernizácia a prístavba prevádzky Madunice - doplnenie
údajov k urgencii odstránenia vád a potvrdenie termínov odstránenia skrytých vád zo dňa 21.12.2004,
reklamáciou skrytých vád stavby zo dňa 27.07.2005, urgenciou odstránenia vád stavby zo dňa

02.03.2006, listom - vykonanie opláštenia haly VVIS Madunice - posledná výzva zo dňa 07.07.2004,
listom zo dňa 07.12.2004, reklamáciou vád fasády a žiadosťou o ich odstránenie zo dňa 06.10.2005,
zápisom z prerokovania o odstránení kolaudačných vád a nedorobkov uskutočnený dňa 12.12.2003,
reklamáciou vady a žiadosti o odstránenie zo dňa 24.06.2004 a dňa 24.06.2005, záznamom z
reklamačnéhokonaniazodňa29.06.2004,potvrdenímobjednávkyzodňa13.07.2005,ponukou-oprava

podložia podlahy výrobnej haly zo dňa 12.07.2005, zápisom z reklamačného konania dňa 08.12.2005,
reklamáciou panelov zo dňa 13.05.2003, mailovou komunikáciou medzi C. O. a V. G., listom - reklamácie
na projekt Madunice zo dňa 28.05.2003, listom - reexpediční provoz Madunice zo dňa 18.05.2005, listom
- podmienečné potvrdenie termínu zahájenia prác zo dňa 04.07.2005, zápisom o odevzdaní a převzetí
díla zo dňa 07.01.2003, stanoviskom spoločnosti FRIGOMONT Slovakia, s.r.o. zo dňa 26.08.2004,

listom zo dňa 31.08.2004, výňatkami zo stavebného denníka, kópiou katastrálnej mapy, výpisom z listu
vlastníctva č. XXXX, doplnením dôkazov žalobcu zo dňa 18.03.2011, fotodokumentáciou, průvodní a
technickou zprávou (1/2002), technickými zprávami, zápisom z prerokovania odstránenia kolaudačných
vád a nedorobkov vykonaným dňa 15. - 16.10.2003, listom - rozširovanie vád diela stavby zo dňa
17.06.2004, reklamáciou skrytých vád stavby zo dňa 10.11.2004, urgenciou odstránenia skrytých vád

zo dňa 10.11.2004, 22.12.2004, 17.11.2005, 02.03.2006, 04.09.2006, zápisom zo dňa 11.07.2006 a dňa
08.02.2007, reklamáciou rozširovania skrytých vád zo dňa 02.08.2006, správou o revízii kanalizácie,
odpoveďou zo dňa 22.06.2007, potvrdením o odstránení reklamovanej vady zo dňa 10.12.2008,
technickým posúdením zo dňa 04.11.2004, zápisom z obhliadky dňa 21.04.2005, odborným posudkomdoc. Ing. Karola Grűnera, PhD., výkazom výměr bez rozpočtu z 2/2002, stanoviskom stavebného dozoru
zo dňa 24.11.2006, zápisom zo dňa 07.02.2006, a pod.

15. S ohľadom na to, že pre posúdenie veci sa vyžadovali aj vedecké poznatky, predložili strany sporu
viaceré znalecké posudky. V konaní bolo taktiež súdom nariadené znalecké dokazovanie. Celkom boli
v súdnom spise založené tieto znalecké posudky:
· znalecký posudok č. 126/2009 a č. 32/2009 vypracovaný znalcom Dipl. Ing. Júliusom Ratulovským,
vyhotovený na podnet objednávateľa - žalobcu (ďalej len „znalecký posudok Dipl. Ing. Júliusa

Ratulovského“)
· znalecký posudok č. 4/2012 vypracovaný znalcom Ing. Štefanom Sekom, vyhotovený na základe
nariadenia znaleckého dokazovania súdom (ďalej len „znalecký posudok Ing. Štefana Seka“)
· znalecký posudok č. 6/2014 vypracovaný znalcom doc. Ing. Andrejom Sokolíkom, vyhotovený na
základe nariadenia znaleckého dokazovania súdom (ďalej len „znalecký posudok doc. Ing. Andreja
Sokolíka“)

· znalecký posudok č. 884/2015/1500 J 210 vypracovalo České vysoké učení technické v Praze -
Kloknerův ústav, vyhotovený na podnet žalobcu (ďalej len „znalecký posudok Kloknerovho ústavu“)

16. Ďalej bol v konaní vykonaný výsluch strán sporu a znalcov Ing. Štefana Seka a Ing. Andreja Sokolíka,
CSc., Doc. Ing. Jiří Kolísko, Ph.D. (znalca Kloknerovho ústavu). S ohľadom na množstvo stranami

predložených listinných dôkazov, množstvo rozsiahlych vyjadrení strán sporu a rozsah vykonaného
dokazovania, považoval súd za potrebné primárne odlíšiť jednotlivé nároky uplatňované v konaní, na
podklade čoho súd ďalej skúmal oprávnenosť nárokov žalobcu na odstránenie jednotlivých vytknutých
vád diela samostatne, individuálne. Súd sa zaoberal aj skúmaním všeobecných skutkových a právnych
námietok žalovaného, ktoré mali spochybňovať oprávnenosť nároku žalobcu ako celku, týkajúce sa

predovšetkýmpremlčaniažalobcomuplatňovanéhonároku,procesureklamácie,inštitútuzodpovednosti
za vady, a pod. Vyššie načrtnutej matérii sporu prispôsobil súd primerane štruktúru a obsah odôvodnenia
rozhodnutia vo veci samej.

17. V súvislosti s vykonaným dokazovaním bola podstatná časť vyjadrení strán sporu, znaleckého

dokazovania a vykonaných výsluchov strán a znalcov venovaná aj časti žalobného návrhu, v ktorej vzal
žalobca žalobu späť tak, ako bolo uvedené v ods. 7 odôvodnenia rozsudku. Keďže v tejto časti bolo
konanie zastavené, tejto časti žalobného návrhu, vrátane príslušných skutkových a právnych námietok
žalovaného sa súd ďalej nevenoval.

A. SKUTKOVÉ TVRDENIA STRÁN SPORU

I. K premlčaniu nárokov

18.Žalobcavpriebehukonaniatrvalnavčasnomuplatnenívšetkýchváddiela.Dieloboloodovzdanédňa
13.01.2003 a všetky vady uplatnené žalobou v tomto konaní boli od začiatku riadne a včas reklamované
(reklamácie boli sumarizované v podaní zo dňa 18.03.2011) a vady neboli ani po pokusoch o ich opravu
riadne opravené (čím začala plynúť nová záručná doba). Preto bolo podľa žalobcu nepochybné, že

nároky boli po ich včasnom reklamovaní uplatnené žalobou zo dňa 29.05.2006 v rámci premlčacej doby
v zmysle § 393 Obchodného zákonníka. Okrem toho k reklamácii vady pevnosti v skladbe podložia pod
podlahami, ktorej odstránenie žalobca uplatnil na súde žalobou podanou dňa 27.02.2009 uviedol, že
táto vada bola zistená v záručnej dobe až po doručení znaleckého posudku doc. RNDr. Igora Modlitbu,
CSc. č. 1/2006 zo dňa 20.02.2006, ktorý si dal vypracovať žalovaný dňa 01.12.2006, takže v zmysle §

393 ods. 2 Obchodného zákonníka lehota začala plynúť až týmto dňom, nárok bol uplatnený včas.

19. Žalovaný v konaní primárne popieral právo žalobcu na odstránenie vád diela. Z dôvodu právnej
istoty však v konaní uplatnil aj námietku premlčania práva žalobcu voči žalovanému na odstránenie
jednotlivých vád. Svoje tvrdenie odôvodňoval v súvislosti s jednotlivými uplatňovanými vadami

nasledovne:
a) K vykonaniu skúšky tesnosti dažďovej kanalizácie a odstráneniu všetkých vád brániacich jej užívaniu -
Žalobným návrhom podaným dňa 29.05.2006 sa žalobca domáhal odstránenia vady špecifikovanej ako
„nedokončená skúška tesnosti kanalizácie, ktorá sa nachádza pod hlavným objektom“. Až na základenávrhu na zmenu návrhu na začatie konania predloženého súdu dňa 27.10.2011, ktorú súd pripustil
uznesením zo dňa 31.10.2011 (ďalej len „na základe zmeny žaloby pripustenej súdom dňa 31.10.2011“),
sa predmetom konania vo veci stalo právo žalobcu na odstránenie vady špecifikovanej ako „vykonať

skúšku tesnosti dažďovej kanalizácie a odstrániť všetky jej vady pod hlavnou budovou (stav. objektmi
SO 01, 02) brániace jej riadnemu užívaniu“. Z uvedeného vyplýva, že až v októbri 2011 si žalobca uplatnil
právo na vykonanie skúšky tesnosti dažďovej kanalizácie a na odstránenie vád dažďovej kanalizácie
brániacich jej užívaniu. Keďže nevykonanie skúšky tesnosti dažďovej kanalizácie je súčasťou zoznamu
vád vyhotovenému k 20.02.2003, ktorý žalobca priložil k žalobe, je zrejmé, že v roku 2011 bolo právo

žalobcu na odstránenie tejto vady premlčané. Žalobcom tvrdené vady dažďovej kanalizácie pod hlavnou
budovou museli byť žalobcovi známe najneskôr v roku 2006 z vykonaných monitoringov spoločností
RABMER Slovakia, s.r.o.
b) K odstráneniu nerovnosti a vertikálnych pohybov častí dramixových podláh - žalobným návrhom
podaným dňa 29.05.2006 sa žalobca domáhal odstránenia vady špecifikovanej ako „vady dramixových
podláh v hlavnom objekte“. Až na základe zmeny žaloby pripustenej súdom dňa 31.10.2011, sa

predmetom konania stalo právo žalobcu na odstránenie tejto vady. Z uvedeného vyplýva, že údajné
nerovnosti a vertikálne pohyby častí podláh neboli predmetom návrhu žalobcu na začatie konania v
máji 2006. Keďže údajná vada spočívajúca v tvrdených nerovnostiach a pohybe častí podláh musela
byť žalobcovi známa najneskôr 17.06.2004, kedy sa uskutočnilo reklamačné konanie ohľadne pohybu
podlahy je zrejmé, že v roku 2011 bolo právo žalobcu na odstránenie tejto vady premlčané.

c) K odstráneniu bublín v PUR paneloch zistených k 12.09.2005 - žalobným návrhom podaným dňa
29.05.2006 sa žalobca domáhal odstránenia vady špecifikovanej ako „vadné opláštenie hlavného
objektu /PUR panely/“. Až na základe zmeny žaloby pripustenej súdom dňa 31.10.2011, sa predmetom
konania stalo právo na odstránenie vady špecifikovanej ako „odstrániť bubliny v PUR paneloch
obvodového plášťa budovy, stavebný objekt SO 01, 02, v počte 43 ks, ktoré sú zdokumentované v súpise

počtu a umiestnenia bublín 12.09.2005“. Z uvedeného vyplýva, že údajných 43 ks bublín podľa tvrdenia
žalobcu zdokumentovaných k 12.09.2005 nebolo predmetom návrhu žalobcu na začatie konania v máji
2006. Keďže údajná vada spočívajúca v existencii 43 ks bublín musela byť žalobcovi známa najneskôr
12.09.2005, je zrejmé, že v roku 2011 bolo právo na odstránenie tejto vady premlčané.
d) K oprave rampových nájazdových oporných stien HAFA mostíkov - žalobným návrhom podaným

dňa 29.05.2006 sa žalobca domáhal odstránenia vady špecifikovanej ako „havarijný stav dorazov
na hydraulických mostíkoch /HAFA/“. Až na základe návrhu na zmenu návrhu na začatie konania
predloženéhosúdužalobcomdňa27.10.2011sapredmetomkonaniastaloprávožalobcunaodstránenie
vady špecifikovanej ako „opraviť rampové nájazdové oporné steny, dorazové plochy, HAFA mostíkov
č. H1 - H8, aby sa konštrukcie hydraulických mostíkov dali využívať v súlade s návodom na jej

obsluhu a údržbu“. Z uvedeného vyplýva, že tvrdená vada rampových nájazdových oporných stien
nebola predmetom návrhu žalobcu na začatie konania v máji 2006. Keďže tvrdená vada rampových
nájazdových oporných stien musela byť žalobcovi známa najneskôr 29.11.2005, kedy bol vypracovaný
zápiszostretnutiastránsvymenovanímvád,jezrejmé,ževroku2011boloprávožalobcunaodstránenie
tejto vady premlčané.

e) K odstráneniu vady strešného plášťa, oplechovania a pogumovania žľabov a zatekania strechy
- žalobným návrhom podaným dňa 29.05.2006 sa žalobca domáhal odstránenia vady špecifikovanej
ako „opravy náterov oceľových konštrukcií a klampiarskych konštrukcií a strešnej krytiny“. Až na
základe návrhu na zmenu návrhu na začatie konania predloženého súdu žalobcom dňa 27.10.2011,
sa predmetom konania stalo právo žalobcu na odstránenie vady špecifikovanej ako „odstrániť vady

strešného plášťa, oplechovania a pogumovania žľabov a zatekania strechy v miestach zatekania
na objekte SO 01, 02“. Z uvedeného vyplýva, že tvrdené vady strešného plášťa, oplechovania a
pogumovania žľabov a zatekania strechy neboli predmetom návrhu žalobcu na začatie konania v
máji 2006. Keďže tvrdené vady museli byť žalobcovi známe najneskôr v rokoch 2004 a 2005, kedy
dochádzalo k viacnásobnému reklamovaniu vád strešného plášťa žalobcom, je zrejmé, že v roku 2011

bolo právo žalobcu na odstránenie tejto vady premlčané.

II. K namietanej vade dažďovej kanalizácie

20. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na bezplatné odstránenie vady dažďovej kanalizácie, žiadal

vykonať skúšku tesnosti dažďovej kanalizácie a odstrániť všetky jej vady pod hlavnou budovou
(stavebnými objektmi) brániace jej riadnemu užívaniu. Pre posúdenie veci žalobca uviedol, že dažďová
kanalizácia je umiestnená pod celou reexpedičnou halou a jej funkciou je odvod dažďovej vody zo
strechyobjektudoodvodňovacejpriekopyzapôvodnouhalou.Dažďovákanalizácianebolazrealizovanáv súlade s dokumentáciou a v zmysle technickej normy (ČSN 73 6760 a STN EN 1610) nebola
odtlakovaná a preskúšaná, pričom povinnosť žalovaného postupovať pri vykonaní diela v súlade s
technickými normami a vykonať úspešnú skúšku dažďovej kanalizácie vyplývala zo Zmluvy o dielo a z

projektovej dokumentácie. Opakovaná neúspešná skúška tesnosti a opravy, výmeny zdevastovaného
netesného potrubia vykonané žalovaným po odovzdaní diela preukázali nefunkčnosť kanalizácie, čo je
potvrdené i kamerovými prehliadkami.
Nevykonanie skúšky dažďovej kanalizácie bolo reklamované už pri odovzdaní stavby, ako i po
zahájení prevádzky (zápis z odovzdania stavby - sumarizácia vád a nedorobkov z 20.02.2003; zápis

SDI z 14.04.2003 - žiadosť o dokončenie skúšky dažďovej kanalizácie; reklamácia z 10.07.2003 -
nedostatočný odtok dažďovej vody; reklamácia 24.09.2003 - nefunkčná dažďová kanalizácia, 15. -
16.10.2003 - zápis z prerokovania vád a nedorobkov - opraviť nefunkčnú dažďovú kanalizáciu v termíne
do 15.11.2003, atď.). Stav dažďovej kanalizácie bol opakovane posudzovaný znalcami, a to najmä v
znaleckom posudku Ing. Ľubomíra Hurajta PhD., v znaleckom posudku Dipl. Ing. Júliusa Ratulovského,
v znaleckom posudku Kloknerovho ústavu, znaleckom posudku Ing. Štefana Seka a Doc. Ing. Andreja

Sokolíka, CSc. Okrem znaleckého skúmania sa v decembri 2005 vykonala revízia dažďovej kanalizácie,
ktorú realizovala spoločnosť EKONOVA Senec, ktorá preukázala, že kanalizácia má nedostatky, ktoré
znižujú, resp. úplne znemožňujú jej plnú funkčnosť - sú to najmä protispády ležatých vetiev, porušené
potrubie a natlačená zemina v ňom.
Podľa projektovej dokumentácie malo byť pod potrubím pieskové podložie a okolo potrubia pieskový

obsyp, ktorých prítomnosť pri vykonaní opravných prác a realizácii sond nebola zistená. Sondou bolo
naopak zistené, že zásyp okolo potrubia tvorí hutnený štrkopiesok so zrnami kameniva väčšími ako 50
mm, hoci práve zrná väčšie ako 50 mm mali byť vylúčené. Stav dažďovej kanalizácie bol opakovane
preskúmaný rôznymi subjektmi (vždy s vedomím žalovaného), pričom bolo zistené, že potrubie je na
viacerých miestach roztrieštené a bolo uložené v rozpore s dokumentáciou. Argumentácia žalovaného,

že roztrieštenie potrubia spôsobil žalobca, resp. že zaň nemôže niesť zodpovednosť, lebo nespadá do
záruky, je účelové, keďže k roztriešteniu potrubia mohlo dôjsť iba pri jeho zasypávaní a následnom
betónovaní podlahových dosiek, ktoré realizoval žalovaný. Kamerové prehliadky dažďovej kanalizácie
boli vykonané i subjektmi, ktoré objednal žalovaný (napr. spoločnosťou RABMER Slovakia, s.r.o.). Z
kamerových prehliadok vyplynuli závery o značnej nepriechodnosti jednotlivých vetiev kanalizácie, s

mnohýmizavalenýmimiestamiaexfiltráciami.Obmedzenieprietočnostiusadeninou,exfiltráciacudzieho
telesa, zbortené potrubie a ďalšie problémy s kanalizáciou preukazuje aj správa o revízii kanalizácie zo
dňa 18.04.2006, výsledky ostatných kamerových prehliadok sú obdobné.
Po vykonaní kamerových prehliadok vykonal žalovaný čiastkové opravy kanalizácie (jún/júl 2007),
ktoré však nevyriešili problém jej prietočnosti, čoho dôkazom boli aj posledné kamerové prehliadky

kanalizácie vykonané znalcami z Kloknerovho ústavu, ktorí lokálnou kamerovou prehliadkou potrubia
zistili roztrieštenie potrubia. Príčinou roztrieštenia potrubia bol silný tlak v korelácii s realizáciou uloženia
potrubia v rozpore s projektovou dokumentáciou (absencia piesku, použitie kameniva so zrnom väčším
ako 50 mm), pričom s najväčšou pravdepodobnosťou bolo potrubie poškodené prejazdom ťažkej
techniky ešte počas stavebnej činnosti. Vzhľadom na charakter vád a dôvod nefunkčnosti kanalizácie

je podľa žalobcu zrejmé, že tieto vady mala kanalizácia už v čase odovzdania diela. Podstatným
zistením pri všetkých kamerových prehliadkach, vrátane tých, ktoré objednal a zabezpečil žalovaný, je
skutočnosť, že ani jedna prehliadka nekonštatovala plynulú prietočnosť a tesnosť dažďovej kanalizácie,
čo je dôkazom jej vadnosti.
Žalovaný napriek všetkým predloženým dôkazom v konaní tvrdil, že skúška dažďovej kanalizácie

bola úspešné vykonaná. Odkazoval na obsah zápisov č. 18/10/2002 a 20/10/2002 ako i zápisov v
stavebnom denníku (20.10.2002, 21.10.2002). Pri znaleckom zisťovaní však bolo zistené, že skúška
tesnosti dažďovej kanalizácie nemohla byť úspešne uskutočnená, a to z dôvodu, že v dobe kedy mala
byť podľa zápisov o skúške tesnosti skúška vykonaná, bolo už kanalizačné potrubie v zmysle zápisov zo
stavebného denníka ako i archívnych fotografií zasypané. Zároveň je zrejmé, že zápis o skúške tesnosti

č. 18/10/2002 a 20/10/2002, v ktorých sa konštatuje, že vnútorná kanalizácia je spôsobilá na pripojenie
na prečerpávacie zariadenie sú vo vzťahu k dažďovej kanalizácii irelevantné, a to z dôvodu, že dažďová
kanalizácia je gravitačná a nemá žiadne prečerpávacie zariadenie (je teda zrejmé, že tieto zápisy sa
nemôžu týkať skúšky tesnosti dažďovej kanalizácie, týkajú sa ležatej splaškovej kanalizácie).
Posledné opravy na niektorých úsekoch dažďovej kanalizácie vykonal žalovaný výmenou

zdevastovaného a netesného potrubia. Funkčnosť dažďovej kanalizácie však svojimi opravami
nezabezpečil. Posledné kamerové prehliadky potrubia vykonali znalci Kloknerovho ústavu v auguste
2015, z nich vyplynulo že potrubie je v prehliadaných úsekoch roztrieštené. Uvedeným zistením jepreukázané, že vada pretrváva dodnes; pri každom výdatnejšom daždi spôsobuje vada dažďovej
kanalizácie v prevádzke neustále problémy a škodu.
Podľa žalobcu je skutočnosť, že kanalizácia je na niektorých miestach deformovaná, prevalená,

exfiltruje (prepúšťa vodu do podložia) primárnou príčinou ďalšej vady - vertikálneho pohybu dramixových
podlahových dosiek, keďže v kombinácii s nesprávnou skladbou podložia (najmä absencia zložky
makadam),zrealizovanéštrkopieskovépodložiepodmoká,čovdôsledku„šmýkania“guľatéhokameniva
spôsobuje neakceptovateľný pohyb podlahových dosiek, čo pri prevádzke žalobcu predstavuje závažný
bezpečnostný problém.

Z predložených dôkazov bolo podľa žalobcu zrejmé, že vada dažďovej kanalizácie predstavuje tzv.
zjavnú vadu, ktorá existovala a bola zdokumentovaná pri odovzdaní diela. Ide zároveň o tzv. vedomú
vadu, keďže z predložených dôkazov vyplynulo, že žalovaný zrealizoval dažďovú kanalizáciu v rozpore
s projektovou dokumentáciou (absencia piesku, použitie kameniva so zrnom väčším ako 50 mm) a
v rozpore s príslušnou záväznou technickou normou nevykonal predpísanú skúšku tesnosti dažďovej
kanalizácie, čím by preukázal jej funkčnosť pri odovzdaní diela, pričom o týchto skutočnostiach musel

nepochybne vedieť.

21. Žalovaný k tejto vade uviedol, že v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 27.10.2011 je predmetom
konania návrh, aby žalovaný odstránil všetky vady dažďovej kanalizácie pod hlavnou budovou
brániace jej riadnemu užívaniu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa v konaní domáha voči

žalovanému iba odstránenia tých vád dažďovej kanalizácie pod hlavnou budovou, ktoré bránia jej
riadnemu užívaniu. Vzhľadom na túto skutočnosť žalovaný ďalej nevenoval pozornosť žalobcovým
tvrdeniam o nedostatkoch realizácie dažďovej kanalizácie, ktoré zjavne nemôžu brániť riadnemu
užívaniu kanalizácie.
Na zistenie skutočného stavu dažďovej kanalizácie boli expertmi vykonané viaceré šetrenia. Žalovaný

trval na tom, že nie je pravda, že všetky preskúmania dažďovej kanalizácie boli vykonané vždy
s vedomím žalovaného, keďže o vykonaní akýchkoľvek šetrení a miestnych zisťovaní žalobcom
osloveným subjektom - Kloknerovým ústavom nebol informovaný a nemal žiadnu možnosť sa na
týchto šetreniach zúčastniť. Žalovaný namietal porušenie platných noriem pri príprave a vyhotovovaní
znaleckého posudku Kloknerovho ústavu. Sonda a kamerové skúšky realizované Kloknerovým ústavom

mali byť vykonané na časti potrubia, ktoré bolo už v roku 2008 žalovaným zaslepené a nahradené
obchvatným potrubím. Z uvedeného vyplýva, že predmetná časť potrubia, ktorú podrobil skúmaniu
Kloknerov ústav nie je na diele od roku 2008 v rámci systému kanalizácie na odvod dažďovej vody
vôbec využívaná, nakoľko nie je jeho súčasťou. Z uvedeného vyplýva, že zistenia v znaleckom posudku
Kloknerovho ústavu o roztrieštenosti potrubia, ako aj priebehu a výsledkoch kamerových skúšok,

realizovaných v identickej zaslepenej vetve dažďovej kanalizácie diela, sú pre konanie v celom rozsahu
nepoužiteľné.
Žalobca v súvislosti s tvrdenou vadou spočívajúcou v roztrieštení potrubia uvádzal, že podľa
stanoviska žalobcu musela vada potrubia spočívajúca v roztrieštení jeho časti vzniknúť ešte pred
odovzdaním diela žalobcovi vykonanému k 13.01.2003. Žalobca však neuviedol, že v auguste 2008 kvôli

roztrieštenosti časti potrubia došlo k zaslepeniu príslušnej časti kanalizácie žalovaným a vybudovaniu
tzv. „bypassu“ (obchvatného potrubia) obchádzajúceho roztrieštenú časť kanalizácie, v dôsledku čoho
mala byť žalobcom namietaná vada (roztrieštenosť časti potrubia) žalovaným už v minulosti odstránená
v rámci reklamácií vád diela. Z uvedeného je zrejmé, že teleso dažďovej kanalizácie na diele je v
súčasnosti zásadne odlišné od telesa dažďovej kanalizácie, ktorá bola predmetom projektu diela, ako

aj od dažďovej kanalizácie, ktorú žalovaný protokolárne odovzdal žalobcovi. V súčasnosti preto podľa
žalovaného neexistoval žiaden zákonný alebo zmluvný nárok žalobcu voči žalovanému na vykonanie
skúšky telesa dažďovej kanalizácie, ktoré sa momentálne nachádza na diele.
V súvislosti so žalobcom opakovane zdôrazňovanou zníženou prietočnosťou potrubia, pri ktorej sa
odvolával na stanovisko spoločnosti RABMER Slovakia, s.r.o. z roku 2006, poukázal žalovaný na

závery záverečnej správy vypracovanej spoločnosťou RABMER Slovakia, s.r.o. dňa 30.10.2008, teda
po realizácii opráv potrubia žalovaným, v zmysle ktorej je potrubie plne prietočné a nie je narušená jeho
funkčnosť. K totožným záverom o funkčnosti dažďovej kanalizácie dospel aj súdom ustanovený znalec.
Vo veci žalobcom tvrdenej chýbajúcej skúšky tesnosti dažďovej kanalizácie poukázal na znalecké
dôkazy, ktoré podľa neho preukazovali vykonanie predmetnej skúšky a upozornili na vyjadrenia znalcov,

v zmysle ktorých je vykonanie takejto skúšky v súčasnosti celkom nereálne.

Žalovaný ďalej poukázal na to, ako vyplýva zo zápisu o skúške tesnosti č. 20/10/2002, ktorý tvorí prílohu
C/5 Znaleckého posudku doc. Sokolíka, v zápise sa uvádza, že „Vnútorná kanalizácia je po úspešnejskúške spôsobilá k pripojeniu na prečerpávacie zariadenie 2x - výustné objekty 4x.“ Z uvedeného
vyplýva, že zápis o skúške tesnosti č. 20/10/2002 na jednej strane konštatuje spôsobilosť pripojenia
kanalizácie na prečerpávacie zariadenie, avšak na druhej strane explicitne uvádza aj spôsobilosť

pripojenia kanalizácie na výustné objekty. Keďže kanalizácia pripojená na prečerpávacie zariadenie je
splašková, zatiaľ čo kanalizácia pripojená na výustné objekty je dažďová, je zrejmé, že zápis o skúške
tesnosti č. 20/10/2002, potvrdzujúci vykonanie skúšky, sa týka aj dažďovej kanalizácie.
Ďalej žalovaný uviedol, že dielo bolo ako celok skolaudované Okresným úradom v Hlohovci, odborom
životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku, vydaním kolaudačných rozhodnutí zo dňa

30.12.2002 a 15.01.2003, pričom úspešné vykonanie skúšky tesnosti dažďovej kanalizácie bolo
predpokladom vydania kolaudačného rozhodnutia. Správa o úspešnej skúške tesnosti kanalizácie
patrí medzi základné doklady predkladané stavebnému úradu ku kolaudácii. Keďže dielo bolo riadne
skolaudované, na diele musela byť pred kolaudovaním diela riadne a úspešne vykonaná skúška tesnosti
dažďovej kanalizácie.
Žalovaný ďalej poukázal na dokument označený ako „Zápis z prerokovania o odstránení kolaudačných

vád a nedorobkov“ zo dňa 12.12.2003 podpísaný štatutárom žalobcu a technickým dozorom žalobcu, v
ktorom je v bode 1/ písm. b) uvedené: „dažďová kanalizácia - Odskúšaná po realizácii fóliovania žľabov.
Úloha: splnená“. Z uvedeného vyplýva, že žalobca podpismi svojich dvoch zástupcov potvrdil vykonanie
skúšky dažďovej kanalizácie po vykonaní opravy fóliovaním žľabov.
Ďalej žalovaný uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že podstatná časť potrubia sa nachádzala pod

halou žalobcu, ktorá je v nepretržitej prevádzke, žalobcom požadované vykonanie skúšky by znamenalo
nevyhnutné prerušenie prevádzky žalobcu a následné výrazné technicky a časovo náročné stavebné
zásahy do diela, čo znalci poverení samotným žalobcom považujú za celkom nereálne.
K predmetnej vade žalovaný uviedol, že je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalobca dažďovú
kanalizáciu užíva viac ako 13 rokov, pričom nezávislí experti a súdni znalci, napriek určitým nedostatkom

dažďovej kanalizácie, potvrdili jej funkčnosť. Z uvedeného vyplýva, že dažďová kanalizácia nevykazuje
vady, ktoré by bránili jej užívaniu a ktorých odstránenia sa žalobca domáha.

III. K namietanej vade rovinnosti a vertikálnych pohybov dramixových podláh

22. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na bezplatné odstránenie nerovností a vertikálnych pohybov
jednotlivých dilatovaných častí dramixových podláh v hlavnom sklade. Pre bližšie opísanie skutkových
okolností uviedol, že dramixová podlaha v hale je rozdelená na pravidelné dilatované celky o rozmeroch
6 m x 6 m. Po odovzdaní haly do prevádzky sa na podlahovej doske začala prejavovať vada spočívajúca
vo vertikálnych pohyboch jednotlivých dilatovaných platní podlahy, a to predovšetkým pri prejazde

vysokozdvižných vozíkov po týchto platniach, ktoré sa pri prejazde vozíka dvíhali a zase klesali. To
spôsobovalo neprijateľné otrasy a degradáciu vozíkov a riziko pádu tovaru, ktorý je na vysokozdvižných
vozíkoch naložený a zranenia obsluhy vozíkov. Ďalším dôsledkom pohybu podlahových platní bolo
olupovanie hrán jednotlivých dilatovaných celkov.
Žalobca reklamoval u žalovaného spočiatku prvý prejav vady, a to olupovanie hrán jednotlivých

podlahových platní (napr. zápis Vady a nedorobky z 20.2.2003, zápis z 15. - 16.10.2003 -„dilatácie (os
2) na poškodených miestach vyčistiť, prebrúsiť a zatmeliť do 30.11.2003“). V momente, keď sa začal
prejavovať vertikálny pohyb platní, reklamoval žalobca v záručnej dobe bez zbytočného odkladu aj túto
vadu (napr. list zo dňa 17.06.2004, list zo dňa 10.11.2004, list zo dňa 22.12.2004, atď.).
Keďže napriek čiastkovým opravám vykonaným zo strany žalovaného sa vady dramixových podláh

vyskytovali opakovane a ich rozsah sa zväčšoval, boli postupne zisťované príčiny týchto pohybov, ktoré
boli identifikované ako 1. vada skladby podložia pod dramixovou podlahou a 2. vada tesnosti dažďovej
kanalizácie
Na zistenie príčin pohybov dramixových dosiek boli žalovaným objednané a vykonané statické
zaťažovacie skúšky miery zhutnenia podkladných sypanín pod dramixovou podlahou, ktoré vykonal

V.. N. vo februári 2006 a výsledky zhrnul v atestoch č. 6 až 9/2006. Skúšky sa robili na 4 rôznych
miestach v hale - v troch prípadoch nebol splnený parameter zhutnenia Edef,2/ Edef,1 ? 2,5, pričom
namerané hodnoty boli 3,0; 3,25; 3,09). V týchto prípadoch bola nameraná zvýšená vlhkosť materiálu
sypanín, a to 4,4%, 5,3% a 6,8% s tým, že stav sypanín bol mokrý. Skúšky sypanín pod dramixovou
podlahou teda preukázali nadmernú vlhkosť zabudovaných materiálov, čo korešpondovalo výsledkom

revízie dažďovej kanalizácie, ktorú v decembri 2005 vykonala spoločnosť EKONOVA Senec (revízia
preukázala, že kanalizácia má nedostatky, ktoré znižujú, resp. úplne znemožňujú jej plnú funkčnosť - sú
to najmä protispády ležatých vetiev, porušené potrubie a natlačená zemina v ňom).Vada dramixových podláh (najmä pohyby a rovinatosť) bola opakovane posudzovaná znalcami, a to
najmä v znaleckom posudku vypracovanom znalcom Ing. Ľubomírom Hurajtom PhD., v znaleckom
posudkuDipl.Ing.JúliusaRatulovského,vznaleckomposudkuKloknerovhoústavu,znaleckomposudku

Ing. Štefan Seka a Doc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc. Znalci posúdili vertikálne pohyby a rovinatosť ako
vadu, s výnimkou znalca Doc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc., ktorý rovinatosť odmietol merať a posúdiť.
Znalec Ing. Ľubomír Hurajt identifikoval ako príčiny vertikálnych pohybov betónových dosiek zmenu
vlastnosti sypaním, z ktorých sú tvorené podkladné vrstvy pod betónovou podlahou (vplyvom ich
premáčania od nefunkčnej dažďovej kanalizácie sa znižuje uhol vnútorného trenia materiálov a nastáva

zmenšovanie objemu sypanín - v dôsledku toho nastáva dotláčanie sypanín a následne aj vertikálny
pohyb dosiek); absenciu makadamu, ktorý má ostrohranné zrná s vysokou schopnosťou zaklinenia
v podkladnej vrstve pod betónovou podlahou a eventuálne nedostatočné zhutnenie sypanín pod
betónovými doskami - tri atesty zo štyroch skúšok miery zhutnenia nesplnili požadovaný parameter
zhutnenia.
Znalci Kloknerovho ústavu identifikovali problém miskovitej deformácie podlahovej dosky, ktorá sa

prejavuje nadvihovaním hrán a rohov dilatovaných celkov dosky. Jej príčinou je nerovnomerné
zmršťovanie betónu a spodnom a hornom líci dosky v dôsledku vlhkostného gradientu po hrúbke
dosky (nerovnomerná strata vlhkosti po hrúbke dosky). Miskovitá deformácia je majoritnou príčinou
zvislých pohybov podlahových dosiek. Deformované dosky sa pri zaťažení hrán a rohov kolesami
vysokozdvižných vozíkov kolísajú, keďže nie sú plošne v tesnom kontakte s podložím. Okrem

nerovnomerného zmršťovania betónu po hrúbke dosky je príčinou vlhnutia spodnej strany dosky celkom
určite poškodená a netesná dažďová kanalizácia a zatekanie zrážkovej vody do podložia počas stavby.
Znalci Kloknerovho ústavu v súlade s platnou technickou normou vykonali meranie miestnej rovinnosti
podlahy pomocou dvojmetrovej laty a posuvného meradla, pričom zároveň boli merané aj vzájomné
výškové rozdiely susedných dosiek v mieste spár. Bolo vykonaných 28 meraní, pri ktorých boli zistené

odchýlky miestnej rovinnosti podlahy v rozmedzí 0,8 mm - 10,4 mm. ČSN 74 4505 (rovnako STN 74
4505) uvádza medznú odchýlku pre miestnosti pre trvalý pobyt 2 mm, pre ostatné miestnosti 3 mm a
pre výrobné a skladovacie haly 5 mm. Znalec zaradil posudzovanú podlahu (vzhľadom na manipulačnú
prevádzku) medzi podlahy s medznou odchýlkou max. 3 mm. Z výsledkov meraní vyplynulo prekročenie
normy v 50% prípadoch (14 z 28 meraní).

Merania Kloknerovho ústavu potvrdili porušenie normy STN 74 4505 až v 50% vykonaných meraní,
pričom ich príčina spočívala v miskovitej deformácii podlahy, ku ktorej došlo v čase realizácie stavby
podlahovej dosky (do 3 mesiacov od ukončenia procesu tuhnutia a tvrdnutia betónu a najintenzívnejšej
fázy zmršťovania betónu). Znalci Kloknerovho ústavu pri 2 meraniach zistili i výškové rozdiely
podlahových dosiek v miestach spár, ktoré nespĺňajú normou určenú hodnotu 2 mm (2,3 mm a 3 mm).

Znalci Kloknerovho ústavu zisťovali aj zvislé pohyby dosiek pri zaťažení a prejazde vysokozdvižného
vozíka s nákladom. Pre meranie zvislých pohybov susedných podlahových dosiek boli použité
číselníkové úchylkomery a zaťažovaných bolo celkovo 16 podlahových dosiek, spravidla 2 dosky v
1 mieste. Meraním bola zistená miskovitá deformácia dosiek a zvislé pohyby dosiek pri statickom
zaťažení, ako i prejazde vysokozdvižného vozíka. Maximálne zistené zvislé pohyby v najhorších

miestach dosahovali cca 1,7 mm, v ostatných nameraných miestach sa pohyby pohybovali v rozmedzí
0,1 - 0,6 mm. Zvislý pohyb presahujúci 0,25 mm však vykazovalo až 10 podlahových dosiek z celkovo 16
meraných. Z toho vyplýva, že tieto dosky boli realizované vadne, keďže kontakt týchto dosiek s podložím
nie je dokonalý a je ovplyvnený ich miskovitou deformáciou.
Podľa žalovaného žiadna norma nepredpisuje a nepripúšťa akýkoľvek pohyb betónových dosiek

podlahy. Z toho vyplýva logický záver, že akýkoľvek pohyb dosiek nemožno považovať za prípustný,
keďže tak ako uzatvára Ing. Štefan Seko „pri prevádzke dochádza k dynamickým účinkom kolies na
hrany betónových dosiek a k ich poškodzovaniu a vzniká nebezpečenstvo nielen poškodzovania dosiek,
ale hlavne je ohrozená bezpečnosť osôb a straty na prepravovanom tovare“. Z uvedeného dôvodu je
realizácia podlahových dosiek, ktoré vykazujú pri záťaži zvislé pohyby vadná a takto zrealizované dosky

sú vadným dielom.
Podľa žalobcu bola v konaní preukázaná včasnosť oznámenia vady nerovností a vertikálnych pohybov
dilatovaných častí dramixových podláh v hlavnom sklade (vada bola zistená v rámci záručnej doby
- reklamovaná listom zo dňa 17.06.2004, následne opakovane listom zo dňa 10.11.2004; listom zo
dňa 22.12.2004 a viacerými ďalšími listami). V zmysle § 393 ods. 2 Obchodného zákonníka lehota

začala plynúť až týmto dňom (17.06.2004) a nárok bol uplatnený včas. Vada musela existovať v čase
odovzdania diela, keďže vertikálny pohyb platní bol spôsobený vadou skladby podložia pod dramixovou
podlahou v spojení s vadou tesnosti dažďovej kanalizácie. Vada sa prejavovala počas celej prevádzky
haly od jej odovzdania až dodnes.Z predložených dôkazov je zrejmé, že vada rovinatostia vertikálnych pohybov dramixových podlahových
dosiek predstavuje podľa žalobcu skrytú vadu, keďže táto vada sa prejavila až po odovzdaní diela v
rámci plynutia záručnej doby. Zároveň je táto vada vedomou vadou, o ktorej žalovaný ako zhotoviteľ

vedel alebo musel vedieť, keďže príčinou vertikálnych pohybov platní je vadne zrealizované podložie
pod dramixovou podlahou v spojení s vadne zrealizovanou dažďovou kanalizáciou. Keďže ide o vedomú
vadu, aj v prípade, ak by žalobca uvedenú vadu vôbec nereklamoval, nie je to prekážkou pre priznanie
nárokov žalobcu zo zodpovednosti žalovaného za vady v súdnom konaní, keďže žalovaný v takomto
prípade stráca beneficium lehôt pre uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady (nález ÚS ČR, č.k. I. ÚS

1052/2010 zo dňa 29.9.2010).

23. Žalovaný uviedol, že podľa tvrdení žalobcu vykazuje dielo vady, ktorými majú byť nerovnosti a
vertikálne pohyby jednotlivých dilatovaných častí dramixových podláh v hlavnom sklade. Žalobcom
tvrdené vady majú podľa petitu formulovaného žalobcom dva aspekty. Jedným z nich sú tzv. miestne
nerovnosti podlahy, ktorými sa majú na mysli nerovnosti v rámci jednej betónovej dosky tvoriacej

podlahu. Druhým sú výškové rozdiely, tzv. vertikálne pohyby vznikajúce medzi dvomi susediacimi
betónovými doskami tvoriacimi podlahu pri zaťažení príslušných dosiek prejazdom vysokozdvižného
vozíka.
Ako vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Ľubomíra Hurajta, PhD. vypracovaného v súvislosti
s objednávkou na vypracovanie znaleckého posudku Dipl. Ing. Júliusom Ratulovským, prípustné

parametre miestnej nerovnosti v halách obdobných dielu stanovuje norma STN 73 2025 (správne má
byť uvedené STN 73 0205). Podľa normy v zmysle stanoviska znalca, nesmie miestna nerovnosť
presiahnuť 3 mm. Podľa meraní vykonaných znalcom, ktorých priebeh a výsledky sú zachytené
v znaleckom posudku Ing. Hurajta, „jednotlivé dosky podlahy požiadavku normy spĺňajú, pretože
maximálna nameraná odchýlka nerovnosti bola 0,2 mm.“ Žalovaný zdôraznil, že podľa normy STN 74

4505, resp. ČSN 74 4505, ktorú cituje aj znalecký posudok Kloknerovho ústavu, môže medzná odchýlka
miestnej rovinnosti vo výrobných a skladovacích halách dosahovať až 5 mm.
K zhodným záverom týkajúcim sa miestnej rovinnosti podlahy dospel aj súdom ustanovený znalec,
ktorý konštatoval, že „Rovinatosť povrchu betónových dosiek dramixovej podlahy (zisťovaná v zmysle
metodiky technických noriem), ktorej hodnoty sa uvádzajú v jednotlivých znaleckých/odborných

posudkoch, vyjadreniach a podkladoch obsiahnutých v súdnom spise, zodpovedala kritériám rovinatosti
v zmysle príslušných technických predpisov.“
Vyššie citované závery viacerých súdnych znalcov podľa žalovaného jednoznačne potvrdzovali, že
dielo nevykazuje žiadne vady týkajúce sa miestnych nerovností podláh. Tvrdenia žalobcu o vade
diela spočívajúcej v údajnom neprípustnom vertikálnom pohybe dosiek podlahy sú zjavne účelové a

neodôvodnené. Všetky merania vertikálnych pohybov dosiek, na ktoré žalobca pri svojich tvrdeniach
poukazuje, boli vykonané v rozpore s aplikovateľnými technickými normami (merania vertikálnych
pohybov dosiek vykonaných samotným žalobcom, resp. Ing. Hurajtom (viď. str. 31, 41, 93, resp. 94
Znaleckéhoposudkudoc.Sokolíka),akoajmeraniauvedenévznaleckomposudkuKloknerovhoústavu.
Naopak, merania vykonané Skúšobným laboratóriom Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity

v Bratislave spracované 14.06.2013 (príloha B/13 Znaleckého posudku doc. Sokolíka) potvrdili, že zvislé
posuny podlahy ani v jednom prípade nepresiahli 1,28 mm. Keďže žiadna technická norma aplikovateľná
v Slovenskej republike neupravuje kritériá pre neprípustnosť výšky vzájomných posunov jednotlivých
dosiek podlahy, nebolo podľa žalovaného zrejmé, na základe čoho žalobca tvrdil, že dielo v dôsledku
vertikálnych pohybov dosiek podlahy vykazuje vady.

Napriek uvedenému je logické konštatovať, že ak technická norma určuje maximálnu výšku miestnej
nerovnosti podlahy na 5 mm (STN 74 4505) (ide o maximálny prípustný výškový rozdiel v podlahe, ktorý
sa môže v rámci jednej betónovej dosky tvoriacej podlahu vyskytovať), nároky na maximálny posun
pri vertikálnom pohybe dosiek by mali byť obdobné. Ak by teda na vertikálny pohyb dosiek analogicky
(z dôvodu absencie inej normy) aplikovali normu STN 74 4505 „Podlahy, Spoločné ustanovenia,

Navrhovanie a zhotovovanie“, museli konštatovať, že maximálny vertikálny pohyb dosiek podlahy na
diele, expertmi nameraný vo výške 1,28 mm, s veľkou rezervou spĺňa normou stanovenú maximálnu
hranicu 5 mm.
Žiadna technická norma aplikovateľná v Slovenskej republike nestanovuje neprípustnú výšku zvislých
posunov dosiek podlahy, pričom merania vykonané Skúšobným laboratóriom Stavebnej fakulty

Slovenskej technickej univerzity v Bratislave potvrdili, že vertikálny pohyb dosiek na diele nedosahuje
ani 26 % odchýlky prípustnej v zmysle technických noriem (STN 74 4505) pre miestne nerovnosti
podlahy. Na základe uvedeného je nutné dospieť k jednoznačnému záveru, že dielo nevykazuje vadu
označenú žalobcom ako vertikálny pohyb jednotlivých častí dramixových podláh.IV. K vade strešného plášťa

24. Žalobca si v konaní ďalej uplatnil nárok na bezplatné odstránenie vady strešného plášťa,
oplechovania a pogumovania žľabov a zatekania strechy v miestach zatekania v objekte SO 01 a 02.
Pre posúdenie veci považoval žalobca za zásadné to, že strešný plášť stavebného diela je navrhnutý z
trapézových plechov (VIKAM). Strecha je dvojplášťová, odvetraná vo vrchole ako aj po obvode.
Vada tesnosti strešného plášťa (zatekanie) existovala už v čase odovzdania diela. Žalobca upozorňoval

žalovaného na nekvalitu prác pri zhotovovaní strešného plášťa už zápismi v stavebnom denníku, z
ktorých vyplýva, že tesnosť strechy je porušená a na viacerých miestach zateká (napr. zápis zo dňa
02.11.2002 - SDI žiada opraviť strešný plášť, ktorý zateká na 4 miestach, opätovne upozorňuje na
zápis z 28.10.2002 (bod 4); zápis zo dňa 11.11.2002 - SDI žiada preveriť tesnosť strechy, ktorá na 9
miestach tečie). Vada strešného plášťa (zatekanie) bola skonštatovaná aj pri preberaní diela (súpis
vád a nedorobkov z 20.02.2003 „zateká v šatni ženy (sprcha), oprava tesnosti strešnej krytiny a

upevnenie strešnej krytiny podľa kontroly z 31.1.2003 a opraviť tesnosť strechy vrátnice (pri bočnom
vstupe). V priebehu ďalších rokov (až dodnes) bolo vykonaných mnoho ďalších reklamácií, pričom
žalovaný viackrát reklamovanú vadu opravoval.
Strešná krytina VIKAM nemá predpísaný presah do odtokových žľabov. V máji 2007 objednal žalovaný
u spoločnosti Profing spol. s r.o., posúdenie stavu strešnej konštrukcie, riešitelia Prof. Ing. M. Bielek

a S.. V.. H.. H. dospeli k záveru, že príčinou vady je nevhodný spôsob realizácie kotvenia strešných
trapézových plechov v dolnej vlne. Kotvenie bolo žiaduce situovať v hornej vlne a v jeho systéme
aplikovať kalotu. Upozornili na absenciu poistného hydroizolačného systému (difúznej fólie) z dôvodu
možnosti kondenzácie vodnej pary na vnútornom povrchu plechov a deformácia plechu zo zaťaženia
teplotou (ročným teplotným rozkyvom na povrchu plechu). Pre odstránenie analyzovaných defektov

strechy odporučili úplnú rekonštrukciu, t.j. výmenu kotviacich systémov trapézových plechov s novým
dimenzovaním kotevných prvkov.
Žalovaný následne vykonal opravy strechy, ktoré však nezabezpečili odstránenie vady. Žalobca
preto opätovne vady reklamoval, napr. listom zo 07.11.2007 (reklamovaná vada tesnosti), listom
z 03.03.2008 (reklamované zatekanie strechy), listom z 19.12.2008 (opätovne reklamovaná vada

zatekania strešných vtokov, ktoré boli namontované dňa 10.12.2008), listom z 02.04.2009 (reklamovaná
netesnosť strešných vtokov), listom z 23.12.2009 (reklamácia zatekania strechy do priestoru skladu
vrátane fotodokumentácie zatečených plôch).
Na základe reklamácie zo dňa 23.12.2009 žalovaný žalobcovi oznámil (list ZIPP zo dňa 19.01.2010),
že opravy už realizovať nebude, keďže strešný plášť už nie je v záruke. Vada strešného plášťa bola aj

predmetom znaleckého zisťovania - posudzovali ju Ing. Štefan Seko a Doc. Ing. Andrej Sokolík CSc.
Príčinou vady bola nekvalita práce pri zhotovovaní strechy, keď bolo zdokumentované, že
· kotvenie plechov je urobené prevažne v dolnej vlne pomocou samorezných skrutiek, čo je menej
vhodné (a v rozpore s odporučením výrobcu) ako kotvenie cez hornú vlnu z dôvodu, že kotvené miesto
je menej atakované vodou;

·vmiestach,kdejeurobenéprichytenieplechovcezhornúvlnusanenachádzatzv.kalota,ktorázlepšuje
tesnenie skrutky a je v príslušenstve viacerých dodávateľov strešných plechových systémov
· v mieste medzistrešného žľabu je nedostatočný presah plechodosiek VIKAM nad okraj žľabu, v
dôsledku čoho dochádza k zatečeniu za žľab alebo do medzistropu
· na plechovej krytine je mnoho miest, kde kotevné skrutky nedostatočne chytili a vyvŕtané otvory sú

prekryté samolepiacou páskou, čím je znížená odolnosť krytiny voči zatekaniu
· na streche sa nachádzajú miesta, kde je umiestnených množstvo skrutiek značne skorodovaných bez
zjavného opodstatnenia, či zdôvodnenia (sú to „ďalšie diery do strechy“).
Podľa žalobcu bola v konaní preukázaná včasnosť oznámenia vady strešného plášťa - vada bola
zistená ešte vo fáze zhotovovania diela - zápisy v stavebnom denníku zo dňa 02.11.2002, 05.11.2002,

11.11.2002. Pri odovzdaní diela bola vada reklamovaná v súpise vád a nedorobkov zo dňa 20.02.2003 a
následnereklamovanáopakovane(reklamáciezodňa23.07.2003,17.06.2004,10.11.2004,22.07.2005,
30.03.2006, atď.; záznamy zo stretnutí zo dňa 10.03.2003, 25.06.2003, 15. - 16.10.2003, 29.11.2005,
07.03.2006, atď.). Vada musela existovať v čase odovzdania diela a prejavuje sa počas celej prevádzky
haly od jej odovzdania až dodnes. Z predložených dôkazov je zrejmé, že vada strešného plášťa

predstavuje zjavnú vadu, ktorá existovala a bola zdokumentovaná pri odovzdaní diela. Ide zároveň
o vedomú vadu, keďže z predložených dôkazov vyplynulo, že žalovaný pri realizácii strechy vykonal
nekvalifikované práce, čo je v rozpore s príslušnou technickou normou, pričom o týchto skutočnostiach
musel nepochybne vedieť. Z predložených dôkazov je preukázané, že žalobca splnil všetky povinnostizákonné a zmluvné povinnosti, aby vadu včas a riadne oznámil. Žalovaný svojimi úkonmi, ktorými
realizoval opravy strešného plášťa uznal reklamovanú vadu. Vykonané opravy však neboli zrealizované
spôsobom, ktorý by viedol k odstráneniu vady.

25. Žalovaný v súvislosti s tvrdenou vadou uviedol, že vykonal na tejto časti diela komplexné opravy,
a to v období od prevzatia diela žalobcom do roku 2008. Žalovaný v rámci záručnej doby odstraňoval
vady strešného plášťa, za ktoré v zmysle zmluvy zodpovedal. Uvedenými opravami došlo k odstráneniu
reklamovaných vád a zatekania cez strechu budovy.

V nadväznosti na uvedené opravy súdom ustanovený znalec vo svojich záveroch konštatoval, že
„Rozsiahle opravy a odstraňovanie nedostatkov a reklamovaných vád, ako aj prácami navyše oproti
projektovej dokumentácii, realizovaných v dobrej kvalite, majú za následok, že cez strešnú konštrukciu
do objektu už nezatekalo. V súčasnosti je strecha podľa žalovaného v dobrom technickom stave a
problémom je netesný zvod dažďovej vody v medzistreší.“ (bod 3.5, odpoveď na otázku č. 18, znalecký
posudok doc. Ing. Sokolíka).

Skutočnosť, že žalobcom tvrdené zatekanie nie je vadou diela, za ktorú zodpovedá žalovaný, vyplýva
už z listov žalovaného doplnených fotodokumentáciou, v ktorých žalobcu upozorňuje na nedostatky
vyplývajúce z nedokonalého projektového riešenia spočívajúceho v použití prevetrávacích mriežok a
otvorov v prefabrikátoch bez ochrany pred hnaným dažďom.
Ďalším významným faktorom zatekania strešného plášťa jednak svojvoľné zásahy žalobcu do strechy

diela v podobe inštalácie solárnych panelov a nedostatočná údržba strechy žalobcu prejavujúca sa
neopravovaním odtrhnutých plechov tvoriacich súčasť strešného plášťa.
V súvislosti s vykonanými opravami strešnej konštrukcie a citovanými zisteniami znalca, podľa ktorých
do budovy cez strešnú konštrukciu nezateká, bolo podľa žalovaného zrejmé, že dielo nevykazuje
žalobcom tvrdenú vadu.

V. K vade hydraulických mostíkov

26. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na bezplatné odstránenie vady tzv. HAFA mostíkov, a to
opravou rampových nájazdových oporných stien, dorazových plôch, HAFA mostíkov č. H1 - H8, aby sa

konštrukcie hydraulických mostíkov dali využívať v súlade s návodom na jej obsluhu a údržbu.
Pre posúdenie veci považoval žalobca za zásadné to, že konštrukcia HAFA mostíkov je časťou stavby,
ktorá tvorí prevádzkovú a manipulačnú plochu v hlavnej hale (SO 01 a 02), ktorá nadväzuje na skladové,
manipulačné a iné priestory haly. Umožňuje skladovanie zeleniny a ovocia, manipuláciu s nimi a
prístup k nakladacím a vykladacím rampám. Prostredníctvom rámp s HAFA mostíkmi sa realizuje

prísun a expedícia tovaru. Bez fungujúcich mostíkov žalobca nemôže vykonávať základnú náplň svojej
podnikateľskej činnosti (príjem a výdaj tovaru zo skladu) a plniť si zmluvné povinnosti voči obchodným
partnerom.
Projektová dokumentácia k stavebnému dielu uvažovala o zabudovaní HAFA mostíkov od
spoločnosti Crawford. Pre tieto mostíky boli v projektovej dokumentácii, ktorú predložil žalobca

(PD Potravinospektrum Brno, 01/2002, časť 4, výpočte podlahy 1. NP, detaily pohledů a dveří (I.
Stavebně archotektonická část) priložené všetky relevantné podklady pre vybudovanie rámp a osadenie
uvedených mostíkov (HAFA). Žalovaný však prostredníctvom svojho subdodávateľa FRIGOMONT
Slovakia, s.r.o. v hale zabudoval vyrovnávacie mostíky „loading system“ od spoločnosti TYROS, ktorá aj
realizovala montáž mostíkov. Žalovaný zabezpečoval aj realizačnú dokumentáciu k týmto mostíkom. Na

tieto iné mostíky však nebola urobená stavebná príprava a nepasovali tam. Táto zmena resp. odchýlka
od projektu nebola s nimi konzultovaná, vôbec o tom nevedeli, až kým nebol vypracovaný znalecký
posudok.
Vada sa prejavovala od začiatku spustenia prevádzky, keďže po cúvaní auta k mostíku a dosiahnutí
kontaktu gumového valčeka auta s tlmiacou gumou dorazového plechu mostíka dôjde pomocou

hydrauliky k vysunutiu sklopného čela (trapezový plech), ktoré malo dosadnúť najmenej 10 cm na
ložnú plochu kamióna (podľa návodu na obsluhu výrobcu hydrauliky mostíka firmy TYROS s.r.o.) Táto
požiadavka však nikdy splnená nebola a len na rám dverí dosiahol plech minimálne (od cca 0,5 cm
do 3,5 cm). Tým dochádzalo k poškodzovaniu rámu dverí na kamiónoch a aby mohlo vôbec dôjsť
k naloženiu/vyloženiu tovaru, snažili sa vodiči kamiónov chýbajúce centimetre dosiahnuť neustálym

tlakom na tlmiace gumy, ktoré sa zničili ako prvé, po nich došlo k poškodeniu dorazových plechov, a
zároveň bol poškodzovaný betón rampovej konštrukcie.
Vada HAFA mostíkov bola aj predmetom znaleckého zisťovania - posudzovali ju Ing. Štefan Seko a
Doc. Ing. Andrej Sokolík CSc. Podľa záveru znaleckého zisťovania (znaleckého posudku Ing. ŠtefanaSeka) je príčinou vady vada realizačného projektu (ktorý dodával žalovaný), v ktorom bola dĺžka bočných
betónových stien nakladacej rampy stanovená na 2100 mm. Zo známych rozmerov kontaktných častí
kamióna a hydraulického zariadenia mostíka mohol žalovaný zistiť, že mostík (jeho pracovný plech o

dĺžke je len 1930 mm - výrobca udáva dĺžku 2000 mm alebo ľubovoľnú, podľa objednávky odberateľa) po
sklopení nemôže dosiahnuť 100 mm ložnej plochy kamióna v prípade, že dĺžka betónovej steny rampy
bude 2100 mm.
Keďže dodávku HAFA mostíkov, vrátane projektovej dokumentácie zabezpečoval žalovaný, je
nepochybné, že je zodpovedný za ich vady. Žalobca vady reklamoval ihneď po ich prejave listom zo

dňa 11.08.2004 („vady na dorazových mostíkoch - dorazové gumy odtrhnuté, vypadané a popraskané
betóny, odtrhnuté kovové dorazy“) a následne opakovane v mnohých listoch (napr. 21.9.2004,
23.11.2004)
Žalovaný reklamáciu neuznal z dôvodu, že reklamáciu neuznal jeho subdodávateľ (FRIGOMONT
Slovakia, s.r.o.), ktorý ako dôvod uviedol, že k poškodeniu došlo nákladnými autami. Žalovaný neuznal
reklamáciu aj následne v roku 2006 (list zo dňa 22.7.2006) a uviedol, že za poškodzovanie mostíkov

žalovaný neprevzal žiadnu záruku a reklamáciu neuznáva. Návod na používanie mostíka hovorí, že
nákladné auto sa musí pritlačiť na mostík a udáva i silu jeho prítlaku. Argumentácia žalovaného, že
nenesie zodpovednosť za plnenie subdodávateľa nemá oporu v hmotnom práve a je v rozpore s § 538
Obchodného zákonníka.
Podľa žalobcu bola v konaní preukázaná včasnosť oznámenia vady HAFA mostíkov, vada bola zistená

v záručnej dobe a včas reklamovaná listom zo dňa 11.08.2004 a následne mnohými ďalšími podaniami.
HAFA mostíky neboli ešte ani pri kolaudácii dokončené, bolo to zapísané ako vada, ktorá má byť
odstránená, chýbali tlmiace gumy. V zmysle ust. § 393 ods. 2 Obchodného zákonníka lehota začala
plynúť až týmto dňom (11.08.2004) a nárok bol uplatnený včas. Vada musela existovať v čase
odovzdaniadielaaprejavujesapočascelejprevádzkyhalyodjejodovzdaniaaždodnes.Zpredložených

dôkazov je zrejmé, že vada HAFA mostíkov predstavuje skrytú vadu, keďže táto vada sa prejavila až po
odovzdaní diela v rámci plynutia záručnej doby. Žalobca vadu riadne reklamoval a nad rozsah svojich
zákonných a zmluvných povinností opravu intenzívne riešil so všetkými zainteresovanými subjektmi.
Na otázky súdu žalobca ďalej uviedol, že mostíky boli skolaudované s pripomienkou, že sú
nedokončené, nemohli byť teda ani riadne odskúšané. Už pri dokončovaní hafa mostíkov a ich preberaní

pripomienkovali, že dorazy sú urobené z tenkých materiálov a toto sa následne potvrdilo, všetko
sa rozsypalo, keď sa mostíky začali používať, a preto ich znovu dňa 11.08.2004 reklamovali. V
dokumentácii, ktorú žalovaný sám vyhotovil a predložil dňa 11.12.2007, bolo riešenie týchto mostíkov
úplne iné, podľa názoru žalobcu správne a keby žalovaný v dodávateľskej dokumentácii postupoval
takto, tak by k tejto vade nemuselo dôjsť.

27. Žalovaný k predmetnej vade diela uviedol, že poškodenie rampových nájazdových stien a
dorazových plôch HAFA mostíkov bolo spôsobené ich niekoľkoročným používaním a nevhodným
riešením v projektovej dokumentácii. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje, okrem iného, vo svojich záveroch
aj súdom ustanovený znalec „chyby sa ako prvý dopustil projektant keď dĺžku bočných betónových stien

nakladacej rampy stanovil na 2100 mm [správne 2045 mm]. So známych rozmerov kontaktných častí
kamióna a hydraulického zariadenia mostíka mohol projektant zistiť, že mostík po sklopení nemôže
dosiahnuť na 100 mm ložnej plochy kamióna v prípade, že dĺžka betónovej steny rampy bude 2100 mm
[správne 2045 mm]“ (str. 14 znaleckého posudku Ing. Seka).
V zmysle čl. II. bodu 1. Zmluvy o dielo bol žalovaný povinný zhotoviť dielo v súlade s realizačným

projektom diela. Z uvedeného vyplýva, že technicky nie je možné odstrániť žalobcom vytýkanú vadu -
opraviť oporné steny a dorazové plochy hydraulických mostíkov č. H1 - H8 tak, aby sa ich konštrukcie
dali využívať v súlade s návodom na obsluhu a údržbu, a zároveň vykonať práce v súlade s projektovou
dokumentáciou predloženou žalobcom.
Argumentácia žalobcu súvisiaca s údajnou vadou HAFA mostíkov sa opiera o tvrdenie, že realizačnú

dokumentáciu k tejto časti diela zabezpečoval žalovaný. Žalobca osobitne poukazoval na závery znalca
Ing. Štefana Seka, podľa ktorých bola príčinou vady HAFA mostíkov vada realizačného projektu, ktorý
mal podľa vyjadrenia žalobcu dodávať žalovaný. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na článok VII. bod
1.2. Zmluvy, podľa ktorého „Objednávateľ sa zaväzuje spolupôsobiť pri realizácii diela nasledovným
spôsobom: Zabezpečiť realizačný projekt stavby a odovzdať ho zhotoviteľovi“ a zároveň na čl. II. bod

3 Zmluvy o dielo, v zmysle ktorého „Zmluvné strany konštatujú, že realizačný projekt bol kompletne
odovzdaný zhotoviteľovi v dvoch vyhotoveniach.“ Z vyššie citovaných ustanovení Zmluvy o dielo je
zrejmé a nepochybné, že tvrdenie žalobcu o zodpovednosti žalovaného za realizačný projekt diela je
nepravdivé. Je zjavné, že realizačný projekt diela bol povinný zabezpečiť a zabezpečoval samotnýžalobca, ktorý aj nesie zodpovednosť za jeho obsah. V nadväznosti na ustálenie, že realizačný
projekt, podľa ktorého bolo dielo zhotovené, zabezpečoval žalobca, je potrebné identifikovať, kto nesie
zodpovednosť za výber konkrétneho dodávateľa a typ použitého hydraulického mostíka. V predmetnej

veci samotný žalobca určil, že dodávateľom hydraulických mostíkov musí byť spoločnosť FRIGOMONT
Slovakia, s.r.o., pričom dodané mali byť mostíky s dĺžkou 2000 mm. Z vyššie uvedených skutočností
je zrejmé, že realizačnú dokumentáciu, podľa ktorej bolo zhotovované dielo, zabezpečil žalobca, ktorý
zároveň určil (bez možnosti zmeny svojho rozhodnutia) aj dodávateľa konkrétneho technologického
zariadenia. Je teda zjavné, že v prípade, ak žalovaný zrealizoval dielo podľa projektu zabezpečeného

žalobcom a použil v ňom technológiu určenú žalobcom, zodpovednosť za poškodenia diela vzniknuté
v dôsledku nevhodnosti projektu, resp. použitej technológie, nesie žalobca. Žalovaný ďalej poukázal na
čl. 2 zmluvy o dielo, v zmysle ktorého si realizačný projekt zhotovil sám žalobca. Žalovaný postupoval
v zmysle tohto realizačného projektu, ktorý mu bol odovzdaný žalobcom. Všetky detaily boli upravené v
tejto dokumentácii. Žalovaný si následne dal vyhotoviť už iba dodávateľskú dokumentáciu, predmetom
ktorej bolo už iba upraviť detaily vzhľadu a tvaru, napr. výstuže betónu hafa mostíku. Ďalej upozornil

na to, že dodávateľskú dokumentáciu vyhotovila tá istá spoločnosť ako realizačný projekt. Hafa mostíky
stavali aj v iných objektoch, pričom kvalita a technológia betónovej výstuže je rovnaká aj pri iných
projektoch, a tam nebol s hafa mostíkmi žiaden problém.
Žalobcom vytýkané vady sa týkali mechanických poškodení hydraulických mostíkov, pričom súdom
ustanovený znalec konštatoval, že „podľa doložených podkladov armovanie železobetónových

mostíkov, ako aj pre ne vyhotovené železobetónové prefabrikáty boli navrhnuté a realizované v zmysle
príslušných technických noriem. Betón železobetónových prvkov má dokonca vyššiu kvalitu (pevnosť
35 MPa) ako predpisovala projektová dokumentácia (30 Mpa).“ Z uvedeného vyplýva, že odstránenie
vád určených žalobcom spôsobom požadovaným žalobcom, by bolo v rozpore s projektom diela a teda
v priamom rozpore so zmluvou.

Ďalej žalovaný pred súdom vypovedal, že mostíky boli skolaudované, boli v súlade s projektovou
dokumentáciou a realizačným projektom, navyše žalobca mal na stavbe stavebný dozor. K projektovej
dokumentácii uviedol, že žalovaný sa v realizačnej dokumentácii nemohol odchýliť od projektovej
dokumentácie žalobcu. Je pravda, že dokumentáciu, ktorú vypracovali sami a ponúkli jej realizáciu
žalobcovi si mohli dovoliť realizovať podľa seba, súvisí to aj s tým, že tieto mostíky majú slúžiť na

zabrzdenie kamiónu. Projektová dokumentácia nehovorila nič o tom, že by tieto mostíky mali zniesť
náraz ťažkých vozidiel, podľa ich názoru sa vozidlá mali len priblížiť k mostíku a gumové dorazy slúžili
na to, aby sa nepoškodila stena mostíka. Je pravdou, že mostíky majú slúžiť na vyloženie tovaru.
Podľa ich názoru neslúžia na to, aby vozidlo do nich narážalo, oporná stena nie je nárazová stena. Ak
by sa kamióny o stenu skutočne iba opreli, podľa ich názoru nemohlo dôjsť k takému poškodeniu k

akému došlo. Reklamovanú vadu zamietli, nakoľko k nej došlo v dôsledku mechanického poškodenia,
intenzívnym nárazom vozidla.

VI. K vade na polyuretánových paneloch

28. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na bezplatné odstránenie vád PUR panelov, a to odstránenie
bublín v PUR paneloch obvodového plášťa budovy, stavebný objekt SO 01 a 02 v počte 43 kusov, ktoré
sú zdokumentované v súpise počtu a umiestnenia bublín k 12.09.2005. Pre posúdenie veci považoval
žalobca za zásadné, že hala zhotovená žalovaným je opláštená izolačnými PUR (polyuretánovými)
panelmi. Opláštenie realizoval subdodávateľ žalovaného - FRIGOMONT Slovakia, s.r.o. Z informácií od

výrobcu PUR panelov - spoločnosti KINGSPAN, a.s. vyplýva, že panely boli na stavbu dodané v dvoch
šaržách, s tým, že jedna šarža obsahovala panely bez vady a druhá dodávka obsahovala vadné panely.
Okrem PUR panelov sú na stavbe použité aj panely z lisovaného čadičového vlákna (ako protipožiarne),
na ktorých sa vada prejavujúca sa bublinami neprejavila.
Vada na PUR paneloch sa prejavila vytváraním bublín na povrchu obvodového plášťa a súvislým

vytváraním „vybúlenia“ prakticky na celom obvode haly. Vada bola výrobcom panelov identifikovaná v
apríli 2003. Žalobca vadu reklamoval listom zo dňa 13.05.2003, v ktorom uviedol, že „panely vykazujú
nerovnosti a zvlnenie plechov, miesto vady: celá plocha obvodového plášťa, prejav vady: drobné bubliny
naexteriérovomplechu,ktorésazväčšujúnarozsiahlevypukléplochy“.Kreklamáciisakonalostretnutie
dňa 15.05.2003, ktorého sa zúčastnili zástupcovia žalobcu, žalovaného, spoločnosti FRIGOMONT

Slovakia, s.r.o. a KINGSPAN, na ktorom bolo dohodnuté, že žalovaný bude reklamovať vadu panelov
u subdodávateľa FRIGOMONT Slovakia, s.r.o. a výrobca panelov KINGSPAN predloží do 21.05.2003
návrh technického riešenia odstránenia vady KINGSPAN.Podľa pôvodného vyjadrenia výrobcu KINGSPAN z 02.04.2003 je príčinou vzniku bublín chemická
reakcia, pri ktorej dochádza k vzniku bublín tak, že ohriaty plech pôsobí ako katalyzátor a spôsobuje
vo vnútri panelu vývin plynu, ktorý svojim rozpínaním spôsobuje oddelenie polyuretanového jadra od

vonkajšieho plechu. V technickom návrhu riešenia z mája 2003, ktoré za KINGSPAN spracoval V..
G. však boli ako príčina vady určené veľké rozpony oceľovej nosnej konštrukcie (ktoré prekračujú
limity predpísané dodávateľom PUR panelov), čo naznačovalo, že príčina vady má základ v realizačnej
projektovej dokumentácii k oplášteniu, ktorú zabezpečoval žalovaný. Neskôr sa však ukázalo, že bubliny
vznikajú i na miestach, kde sú rozpony dodržané, takže príčina vady bude iná a spočíva v pôvodne

identifikovanom probléme materiálovej podstaty (chemická reakcia vnútri panelu). V novembri 2004
na objednávku žalovaného vypracoval k vadám PUR panelov technické posúdenie znalec Prof. Ing.
Milan Bielek, ktorý konštatoval, že sekundárny podporný systém obvodových panelov je nevhodný,
sú prekročené maximálne rozpätia podpôr a na niektorých miestach absentuje podporný systém.
Zároveň konštatoval, že predmetné defekty na paneloch (vznik bublín) sú materiálovej podstaty.
Potvrdil tým závery Technickej správy k statickému posúdeniu vád obvodového plášťa z augusta 2004

vypracovaného Ing. Máriom Saavedrom (objednal žalobca).
Na základe týchto podkladov vykonal subdodávateľ žalovaného - FRIGOMONT Slovakia, s.r.o.
revíziu sekundárneho systému obvodového plášťa a závery zaslal dňa 27.01.2005 žalovanému.
Dňa 21.04.2005 odovzdal FRIGOMONT Slovakia, s.r.o. žalovanému vykonané opravy sekundárneho
statického podporného systému s tým, že po ukončení prác začne s opravami bublín.

Dňa 11.07.2005 začal žalovaný s opravovaním bublín. Opravilo sa celkovo 200 kusov bublín, a to
ich prevŕtaním a nastreknutím PUR penou. Dňa 13.08.2005 sa pri stretnutí všetkých zúčastnených
strán (žalobca, žalovaný, FRIGOMONT Slovakia, s.r.o., KINGSPAN, a.s.) skonštatovalo, že nie je
opravených ešte 36 bublín, a preto nemôže VVISS prevziať opravy PUR panelov ako celok. Dňa
09.09.2005 vykonal žalobca a žalovaný obhliadku dosiaľ neopravených bublín s tým, že sa napočítalo

celkovo 45 neopravených bublín, ktoré sa zakreslili do grafického plániku. Opravu týchto bublín mal
vykonať žalovaný, ale z dôvodu, že časť týchto bublín (27 kusov) sa nachádzala na stenách, ktoré
sú paroplynotesné, sa táto oprava nezrealizovala. Žalovaný chcel tieto bubliny opraviť rovnakým
spôsobom ako bubliny na ostatných častiach objektu, prevŕtaním a nastreknutím PUR penou, no
žalobca, po Technickej správe firmy CHLADEX Nitra z 19.09.2007, trval na oprave bez prevŕtania, a

to podľa pôvodného návrhu žalovaného prepláštením steny, aby nedošlo ku vzniku škody poškodením
plynotesných stien.
Žalovaný vykonanie opravy odoprel a tvrdil, že spoločnosť FRIGOMONT Slovakia, s.r.o. je
subdodávateľom, ktorého na stavbu nominoval žalobca, a preto žalovaný opravy vád realizovať
nebude. Spoločnosť FRIGOMONT Slovakia, s.r.o. síce bola nominovaná ako subdodávateľ pre dodávku

opláštenia zo strany žalobcu, ale zmluvu o dielo s ňou uzavrel žalovaný. „Kompenzáciou“ za tento
priamy zmluvný vzťah bola odplata pre žalovaného vo výške 3% z ceny, ktorá bola zaplatená
spoločnosti FRIGOMONT Slovakia, s.r.o. Argumentácia žalovaného, že nenesie zodpovednosť za
plnenie subdodávateľa nemá oporu v hmotnom práve a je v rozpore s § 538 Obchodného zákonníka.
Žalovaný mal postupovať tak, ako pred odmietnutím vykonania opráv a mal ďalej uplatniť nároky z

vád na spoločnosti FRIGOMONT Slovakia, s.r.o. Vykonávaním opráv 200 kusov uznal žalovaný svoju
zodpovednosť za vady opláštenia, ktorá nebola medzi účastníkmi počas celého reklamačného konania
sporná.
V súčasnosti žalobca požadoval vykonanie opravy 43 kusov bublín, z toho 27 kusov na stene, ktorá je
paroplynotesná, a nie je možné do nej vŕtať. Reklamované vady sa na diele nachádzajú až dodnes, pri

vypracovaníznaleckýchposudkovichpopísaliaposudzovaliajznalciIng.ŠtefanSekoaDoc.Ing.Andrej
Sokolík. Ing. Štefan Seko považuje pre určenie príčiny vady za určujúce stanovisko výrobcu panelov
z 02.04.2003, v zmysle ktorého je defekt spôsobený skrytou vadou, pri ktorej dochádza ku chemickej
reakcii polyuretánovej peny s ďalšími komponentmi základnej farby na vnútornom líci exteriérového
plechu, pričom ohrev plechu vplyvom oslnenia zapôsobil ako katalyzátor a privodil vo vnútri panelu

vývin plynu, ktorý svojim rozpínaním spôsobil miestne oddelenie polyuretánového jadra od vonkajšieho
plechu, ktorý sa navonok prejavuje bublinami.
Žalobca bol presvedčený o tom, že v konaní preukázal včasnosť oznámenia vady opláštenia (vada bola
zistená v rámci záručnej doby - reklamovaná listom zo dňa 13.05.2003, následne opakovane riešená
na rokovaniach všetkých zúčastnených strán dňa 31.03.2004, dňa 02.06.2004 a reklamovaná viacerými

ďalšími listami). V zmysle § 393 ods. 2 Obchodného zákonníka lehota začala plynúť až týmto dňom
(13.5.2003) a nárok bol uplatnený včas. Vada musela existovať v čase odovzdania diela, keďže príčinou
vady bola najmä materiálová podstata namontovaných panelov, ktorá sa naplno prejavila až po určitom
časeodichnamontovania.Vadasaprejavovalapočascelejprevádzkyhalyodjejodovzdaniaaždodnes.Vada existuje aj v čase rozhodovania súdu o uplatnenom nároku. Podľa žalobcu bolo z predložených
dôkazov zrejmé, že vada PUR panelov predstavuje skrytú vadu, keďže sa prejavila až po odovzdaní
diela v rámci plynutia záručnej doby. Žalobca vadu riadne reklamoval a nad rozsah svojich zákonných

a zmluvných povinností opravu intenzívne riešil so všetkými zainteresovanými subjektmi (žalovaný,
dodávateľ PUR panelov a výrobca PUR panelov).
Na ďalšie otázky žalobca pred súdom uviedol, že vadu obvodového plášťa prvýkrát zistili v máji 2003,
keď spozorovali bubliny, ale z mailovej komunikácie medzi výrobcami panelov sa dozvedeli, že o tejto
vade výrobcovia panelov vedeli už predtým. Žalovaný o tejto vade vedel alebo vedieť mal, nakoľko z

vyššie uvedenej komunikácie bolo zrejmé, že mal o tom vedomosť dodávateľ panelov - firma Kingspan
a montážna firma FRIGOMONT Slovakia, s.r.o.
K aplikácii § 561 Obchodného zákonníka uviedol, že zhotoviteľ by zodpovedal za vady, ak by mu
objednávateľ veci odovzdal na spracovanie. Toto sa ale nestalo. Bola len dohoda, kde tieto veci
zhotoviteľ nakúpi. Podľa § 551 Obchodného zákonníka zhotoviteľ nerozporoval výber tohto materiálu. K
podmienke uvedenej vo výberovom konaní uzatvoriť zmluvu so spoločnosťou FRIGOMONT Slovakia,

s.r.o. uviedol, že na technológiu v rámci tohto projektu prispievali eurofondy, preto im bolo uložené
uskutočniť výberové konanie na dodávateľa technológií. FRIGOMONT Slovakia, s.r.o. vyšiel v tejto
súťaži ako najlepší kandidát, a preto ho museli vybrať.

29. Žalovaný k vade uviedol, že žalobcom namietanou vadou sú bubliny v PUR paneloch

zdokumentované k 12.09.2005. Vzhľadom na uvedené sa javí ako nemožné tvrdenie žalobcu, že vada
bola identifikovaná v roku 2003 a žalobcom reklamovaná listom zo dňa 13.05.2003. Z dokumentácie
vyplýva, že bubliny na obvodovom plášti budovy boli žalovaným odstraňované, a to aj po dátume
12.09.2005, a zároveň ich výskyt nebol trvalej povahy. Žalobca žiada odstránenie 43 bublín, ktoré sa na
obvodovom plášti diela vyskytovali dňa 12.09.2005. Avšak v zmysle odovzdávacieho protokolu zo dňa

31.05.2006 bola vykonaná oprava PUR panelov, pričom bolo konštatované, že týmto dňom je oprava
bublín ukončená.
Súdom ustanovený znalec na základe šetrenia na mieste samom v súvislosti s prípravou znaleckého
posudku konštatuje, že „Zisťovaniu existencie vád (bublín) na fasáde sme sa venovali aj pri každom
miestnom šetrení, resp. prehliadke (vrátane návštevy znalca dňa 10.07.2013 popoludní, v období

vysokých teplôt a dlhodobo slnečného počasia, kedy sme s V.. I.Á. na plášti budovy neobjavili žiadne
vady). Konštatujeme, že sa tieto vady nevyskytli a ani sme ich spolu so zástupcami strán sporu nenašli
až do 12.09.2013.“.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v období po 12.09.2005 boli bubliny v PUR paneloch obvodového
plášťa budovy, ktoré sa na ňom vyskytovali k 12.09.2005, odstránené, resp. samovoľne zmizli. Na

základeuvedenéhomožnokonštatovať,ževsúčasnostisabublinyvPUR paneloch obvodového plášťa
budovy, ktoré sa na ňom vyskytovali k 12.09.2005, nevyskytujú.
Žalovaný ďalej poukázal na § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
„CSP“), v zmysle ktorého „Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia“. Keďže v súčasnosti
sa bubliny na obvodovom plášti budovy, špecifikované v petite žaloby, nevyskytujú, v zmysle § 217 ods.

1 CSP nie je možné žalobe ani v tejto časti vyhovieť.
Ďalej žalovaný pred súdom uviedol, že žalobca vypísal na dodávku predmetnej stavby verejnú súťaž,
v ktorej si dal ako podmienku, že víťaz tejto súťaže si zvolí spoločnosť FRIGOMONT Slovakia,
s.r.o. ako subdodávateľa na dodávku opláštenia. V tejto súťaži zvíťazil žalovaný, a teda nemal inú
možnosť ako uzavrieť zmluvu s FRIGOMONT Slovakia, s.r.o. V tejto súvislosti poukázal na § 561

Obchodného zákonníka. Čo sa týka príčin vzniku bublín, za pravdepodobnú príčinu bolo označené
použitie nekvalitného lepidla, teda chyby na strane výrobcu panelov spoločnosť Kingspan. Príčinou
vzniku týchto bublín teda nebol rozpon panelov. Znalecký posudok Ing. Saavedra, ktorý je súčasťou
súdneho spisu potvrdil, že príčina vzniku bublín nie je statického charakteru. Žalovaný ponúkol žalobcovi
asi 3 alternatívy odstránenia vád a žalobca si z nich zvolil odstránenie bublín prevŕtaním. Čo sa týka

vzniku bublín, ich vznik je zrejmý pri kontakte s vyššou teplotou, pričom v chladnejšom počasí sa bubliny
strácajú, ide teda skôr o kozmetickú vadu.

VII. K spôsobu reklamovania vád

30. Žalovaný ďalej v konaní pred súdom namietal spôsob reklamovania vád. Podľa žalovaného
žalobcovepodaniaodkazujúnaneprehľadnémnožstvodokumentov,ktorýmimalibyťreklamovanévady,
ktorýchodstráneniasažalobcavkonanídomáhal.Vprípadekaždejzvád,uplatňovanýchžalobcompred
súdom, nie je zrejmé, ktorá konkrétna reklamácia žalobcu mala byť podľa žalobcu tou, ktorou žalobcareklamoval práve ten - ktorý konkrétny nárok na odstránenie jednotlivých namietaných vád. Žalobca
nepreukázal splnenie notifikačnej povinnosti uloženej zmluvou o dielo a zákonom, a preto žalovaný
namietal nevykonanie riadnej reklamácie vady žalobcom, pričom táto námietka sa týka všetkých vád

diela uplatnených žalobcom.

31. Žalobca k spôsobu a lehote reklamovania vád uviedol, že v súvislosti s nárokmi uplatnenými v tomto
konaní vykonal žalobca množstvo reklamácií, ktoré sumarizoval vo svojom podaní zo dňa 18.03.2011 a
na ktoré odkazuje v sumarizačnom vyjadrení zo dňa 20.01.2017. K väčšine reklamácií prebehla medzi

účastníkmi konania intenzívna komunikácia, z čoho je zrejmé, že žalovaný vždy presne vedel, čo je
podstatou oznámenia príslušnej vady. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky, sp. zn. 23Cdo 1553/2011 zo dňa 29.11.2012, ktoré skutkovo zodpovedá tejto právnej
veci, v ktorom súd dospel k právneho záveru, že zákon č. 513/1991 Zb. vo svojom ustanovení § 562 ods.
2 síce stanovuje povinnosť oznámiť zhotoviteľovi vady diela, avšak pre toto oznámenie neurčuje žiadne
formálne ani obsahové náležitosti. Význam tohto oznámenia a funkcia tejto zákonnej povinnosti spočíva

v tom, aby sa informácia o vadách dostala zhotoviteľovi a umožnila mu spätnú reakciu. Zákon tu dáva
prednosť primárnej vzájomnej interakcii oboch strán pred prípadným súdnym riešením, pretože vady
predmetu plnenia sú vo svojej prevažujúcej väčšine technickej povahy a ich sanácia je predovšetkým
vecou jednania a dohody oboch zmluvných strán.

32. Ďalej žalobca k spôsobu reklamovania jednotlivých vád uviedol:
-Kvykonaniuskúškytesnostidažďovejkanalizácieaodstráneniuvšetkýchjejvádbrániacichjejužívaniu
uviedol, že nevykonanie skúšky dažďovej kanalizácie bolo reklamované už pri odovzdaní stavby, ako
i po zahájení prevádzky (zápis z odovzdania stavby - sumarizácia vád a nedorobkov z 20.02.2003;
zápis SDI z 14.04.2003 - žiadosť o dokončenie skúšky dažďovej kanalizácie; reklamácia z 10.07.2003

- nedostatočný odtok dažďovej vody; reklamácia 24.09.2003 - nefunkčná dažďová kanalizácia, 15. -
16.10.2003 - zápis z prerokovania vád a nedorobkov - opraviť nefunkčnú dažďovú kanalizáciu v termíne
do 15.11.2003 a mnoho ďalších reklamácií až do súčasnosti). Z uvedeného dôkazového materiálu
je zrejmé, že žalobca reklamoval riadne a včas. Ide o celý súbor reklamácií, ktorého obsahom sú
prejavy vôle žalobcu adresované žalovanému, aby zahájil opravu vadnej časti diela. Je logické, že

žalobou si žalobca uplatňuje odstránenie všetkých vád dažďovej kanalizácie, keďže vzhľadom na
skutočnosť, že ide o časť diela, ktorá je zasypaná a teda vizuálne neprístupná a kamerové monitoringy
nedokázalidiagnostikovaťcelépotrubiezdôvodu,žekameraneprešlacelýmúsekompotrubia(zdôvodu
zavalenia, neprietočnosti, cudzích telies v potrubí), žalobca žiadal, aby žalovaný odstránil všetky vady
dažďovej kanalizácie a odovzdal ju v takom stave, aby mohla plniť svoj účel a aby ju žalobca mohol

riadne užívať. Zároveň upozornil na to, že vada dažďovej kanalizácie predstavuje tzv. vedomú vadu,
keďže z predložených dôkazov vyplynulo, že žalovaný zrealizoval dažďovú kanalizáciu v rozpore s
projektovou dokumentáciou (absencia piesku, použitie kameniva so zrnom väčším ako 50 mm) a v
rozporespríslušnouzáväznoutechnickounormou(ČSN736760aSTNEN1610)nevykonalpredpísanú
skúšku tesnosti dažďovej kanalizácie, čím by preukázal jej funkčnosť pri odovzdaní diela, pričom o

týchto skutočnostiach musel nepochybne vedieť. Keďže ide o vedomú vadu (§ 428 ods. 3 Obchodného
zákonníka), aj v prípade, ak by žalobca uvedenú vadu vôbec nereklamoval, nie je to prekážkou pre
priznanie nárokov žalobcu zo zodpovednosti žalovaného za vady v súdnom konaní, keďže žalovaný v
takomto prípade stráca beneficium lehôt pre uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady (nález ÚS ČR,
č.k. I. ÚS 1052/2010 zo dňa 29.9.2010).

- K odstráneniu bublín v PUR paneloch zistených k 12.09.2005 uviedol, že vada bublín v PUR
paneloch bola žalobcom zistená v rámci záručnej doby a reklamovaná listom zo dňa 13.05.2003,
následne opakovane riešená na rokovaniach všetkých zúčastnených strán napr. dňa 31.03.2004, dňa
02.06.2004 a reklamovaná viacerými ďalšími listami. V zmysle § 393 ods. 2 Obchodného zákonníka
lehota začala plynúť až týmto dňom (13.05.2003) a nárok bol uplatnený včas. Žalovaný prostredníctvom

svojho subdodávateľa vady odstraňoval a opravil 200 kusov bublín. Neopravené zostávajúce bubliny
žalovaný odmietol opraviť z dôvodu, že časť týchto bublín (27 kusov) sa nachádzala na stenách, ktoré
sú paroplynotesné a žalovaný ich chcel opraviť rovnakým spôsobom ako bubliny na ostatných častiach
objektu - prevŕtaním a nastreknutím PUR penou, no žalobca po Technickej správe firmy CHLADEX Nitra
z 19.9.2007, trval na oprave bez prevŕtania, a to podľa pôvodného návrhu žalovaného prepláštením

steny (zo strany od firmy DOMOSS), aby nedošlo ku vzniku škody poškodením plynotesných stien. Na
pojednávaniach sa zhodli so žalovaným, že je tu ešte 45 bublín, ktoré boli reklamované a treba ich
opraviť. Vzhľadom na intenzívnu komunikáciu strán k reklamácii bublín na PUR paneloch považoval
dodatočné spochybňovanie obsahu reklamácií zo strany žalovaného za účelové.- K oprave rampových nájazdových oporných stien a dorazových plôch HAFA mostíkov uviedol, že vada
bola zistená v záručnej dobe a včas reklamovaná listom zo dňa 11.08.2004 a následne opakovane v
mnohýchlistoch,vktorýchopisovalrozšírenievady(napr.21.09.2004,23.11.2004).Žalovanýreklamáciu

neuznal z dôvodu, že reklamáciu neuznal jeho subdodávateľ, ktorý ako dôvod uviedol, že k poškodeniu
došlo nákladnými autami. Žalovaný neuznal reklamáciu aj následne v roku 2006 (list zo dňa 22.07.2006)
a uviedol, že za poškodzovanie mostíkov žalovaný neprevzal žiadnu záruku a reklamáciu neuznáva.
Uplatnenie nároku na odstránenie vady mostíkov v tomto súdnom konaní formou opravy je súhrnom
všetkých reklamácií, ktoré žalobca v súvislosti s rozširovaním sa vady vykonal.

- K odstráneniu vady strešného plášťa, oplechovania a zatekania strechy uviedol, že vada bola
zistená ešte vo fáze zhotovovania diela a žalovanému oznamovaná zápismi v stavebnom denníku
zo dňa 02.11.2002, 05.11.2002, 11.11.2002, z ktorých vyplýva, že tesnosť strechy je porušená a na
viacerých miestach zateká. Vada strešného plášťa bola skonštatovaná aj pri preberaní diela (súpis
vád a nedorobkov z 20.02.2003), následne reklamovaná opakovane (reklamácie zo dňa 23.07.2003,
17.06.2004, 10.11.2004, 22.07.2005, 30.03.2006, atď.; záznamy zo stretnutí zo dňa 10.3.2003,

25.6.2003, 15. - 16.10.2003, 29.11.2005, 7.3.2006, atď.). Na základe reklamácie zo dňa 23.12.2009
žalovanýžalobcovioznámil(listZIPPzodňa19.01.2010),žeopravyužrealizovaťnebude,keďžestrešný
plášť už nie je v záruke. Odmietnutie ďalšieho opravovania vád z dôvodu, že „už nie sú v záruke“ je
neprijateľné.Uplatnenienárokunaodstránenievadystrešnéhoplášťa,oplechovaniaazatekaniastrechy
v tomto súdnom konaní formou opravy je súhrnom všetkých reklamácií, ktoré žalobca v súvislosti s

rozširovaním sa vady vykonal.

VIII. K zodpovednosti za vady

33. Podľa žalovaného sa žalobca môže voči žalovanému domáhať odstránenia iba tých vád diela, za

ktoré žalovaný zodpovedá. Podľa zmluvy o dielo mohol žalobca reklamovať u žalovaného dva typy vád
a to vady zjavné a vady skryté. Z čl. VIII. bod 4.1 v súvislosti s bodom 4.2 Zmluvy o dielo vyplýva, že
okrem zjavných vád (reklamovaných pri prevzatí diela) mohol žalobca reklamovať u žalovaného skryté
vady, ktoré však podľa dohody zmluvných strán zachytenej v čl. VIII. bod 4.2 Zmluvy o dielo, museli byť
spôsobené porušením povinnosti žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že pri každej vade (s výnimkou

zjavných vád uvedených v preberacom protokole) reklamovanej žalobcom a uplatnenej v tomto konaní,
je žalobca povinný preukázať, že konkrétna vada bola spôsobená porušením povinnosti žalovaného.
Pre posúdenie zodpovednosti za vady diela je dôležité brať do úvahy ustanovenie čl. VII. bod 1.2
Zmluvy o dielo, podľa ktorého „Objednávateľ sa zaväzuje spolupôsobiť pri realizácii diela nasledovným
spôsobom: Zabezpečiť realizačný projekt stavby včítane plánu organizácie výstavby“, pričom podľa čl.

II. bod 1. Zmluvy o dielo bol zhotoviteľ „povinný vykonať pre objednávateľa stavebné dielo v súlade s
realizačným projektom diela“. Podľa čl. VII. bod 1.3 Zmluvy o dielo „v prípade rozporných stanovísk,
rozhodujúce je stanovisko objednávateľa, ktorý však týmto preberá zodpovednosť za dopad tohto
rozhodnutia na realizáciu diela vrátane zodpovednosti za prípadné vady diela“.
Z citovaných ustanovení Zmluvy o dielo vyplýva, že projekt diela, podľa ktorého bol žalovaný povinný

dielo zrealizovať, zabezpečoval žalobca, pričom v prípade rozdielnych stanovísk objednávateľa a
zhotoviteľa bolo rozhodujúce rozhodnutie žalobcu, ktorý zároveň prebral zodpovednosť za vady diela
súvisiace s takýmto rozhodnutím.
V súvislosti s posúdením zodpovednosti strán za vady diela je zároveň potrebné poukázať na
ustanovenie čl. VI. bod 2.1. Zmluvy o dielo, v zmysle ktorého „Stavebný dozor zabezpečí na stavbe

objednávateľ. Stavebný dozor sleduje, či sa práce vykonávajú v súlade s touto zmluvou, podľa
projektu stavby pre realizáciu, podľa podmienok stavebných povolení a podľa dohovorených podmienok
(stavebný denník, operatívne porady stavby, kontrolné porady stavby). Na nedostatky zistené v priebehu
prác upozorňuje zápisom do stavebného denníka, a to bezodkladne.“.
Ďalej podľa čl. VI. bod 3.1. Zmluvy o dielo „Objednávateľ je povinný sledovať obsah denníka a zápisom

pripájať svoje stanovisko (súhlas, námietky a pod..) “, pričom v súvislosti so zápismi žalovaného v
stavebnom denníku čl. VI. bod 3.4. Zmluvy o dielo uvádza, že „Ak s ním dozor objednávateľa nesúhlasí,
zapíše to do troch pracovných dní do denníka s uvedením dôvodov, inak sa predpokladá, že s obsahom
záznamu súhlasí.“
Z ustanovení Zmluvy o dielo vyplýva, že žalobca prostredníctvom stavebného dozoru, bol povinný

kontrolovať realizáciu diela a jej súlad so Zmluvou o dielo a svoje prípadné nesúhlasné stanoviská
zapisovať do stavebného denníka, pričom v prípade absencie zápisu negatívneho stanoviska žalobcu
v stavebnom denníku sa na účely Zmluvy o dielo malo za to, že žalobca s postupom prác zachytených
v stavebnom denníku súhlasil. Z čl. VI. bodu 3.5 v spojení s čl. VI. bod 2.1 Zmluvy o dielo je zrejmé, žežalobca bol povinný dohliadať na realizáciu diela, sledovať jej súlad so Zmluvou o dielo, s technickými
normami a v prípade zistenia nedostatkov bol oprávnený zastaviť realizáciu diela žalovaným a predísť
tak prípadnému vzniku škôd. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na § 384 ods. 1 a § 373 Obchodného

zákonníka. Ak bol teda žalobca povinný dohliadať na realizáciu diela v súlade so Zmluvou o dielo,
pri zistení nedostatkov mal možnosť ďalšiu realizáciu diela zastaviť, ale tak z vlastného rozhodnutia
neučinil, porušil tak zákonom uloženú zakročovaciu povinnosť v dôsledku čoho zodpovedá za škodu
tým spôsobenú.
Ďalším dôležitým faktorom pre posúdenie zodpovednosti strán za vady diela je ustanovenie čl. X.

bod 2.3 Zmluvy o dielo, podľa ktorého „Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť zhotoviteľa sa považujú
nasledovné prípady: Kvantitatívne či kvalitatívne zmeny diela požadované objednávateľom, mimo zmien
zmluvne dohodnutých.“ Z ustanovenia Zmluvy o dielo uvedeného v predchádzajúcom odseku vyplýva,
že za vady vyplývajúce zo zmien projektu požadovaných objednávateľom, a to aj zmien, ktoré neboli
predmetom písomného dodatku k Zmluve o dielo v zmysle čl. XII. bod 2. Zmluvy o dielo, žalovaný
nezodpovedá.

34. V súvislosti so zodpovednosťou žalovaného za konkrétne namietané vady žalovaný ďalej uvádzal:
- k vykonaniu skúšky tesnosti dažďovej kanalizácie a odstráneniu všetkých jej vád brániacich jej užívaniu
uviedol, že s výnimkou čiastočne chýbajúceho obsypu jemným materiálom, nedostatočného spádu v
niektorých miestach kanalizácie a v jednom mieste prepichnutia telesa kanalizácie oceľovou výstužou,

ktoré však aj podľa vyjadrení expertov nebránia užívaniu kanalizácie, neporušil žiadnu svoju povinnosť.
- K odstráneniu bublín v PUR paneloch zistených k 12.09.2005 uviedol, že neporušil žiadnu svoju
povinnosť súvisiacu s žalobcom tvrdenou existenciou bublín v PUR paneloch k 12.09.2005. Žalobca
porušenie žiadnej povinnosti žalovaného v konaní nepreukázal, a preto žalovaný za žalobcom tvrdené
vady nezodpovedá.

- K oprave rampových nájazdových oporných stien HAFA mostíkov uviedol, že neporušil žiadnu
svoju povinnosť súvisiacu s žalobcom tvrdenými vadami, keď túto časť diela zrealizoval podľa
projektu dodaného žalobcom. Projekt v tejto časti diela nebol riešený vhodným spôsobom. V
dôsledku nevhodnosti projektu dochádza k poškodzovaniu hydraulických mostíkov. Ani stavebný denník
neobsahuje žiadne výhrady stavebného dozoru žalobcu k prácam žalovaného na tejto časti diela, ktoré

by mohli súvisieť s tvrdenými vadami.
- K odstráneniu vady strešného plášťa, oplechovania a zatekania strechy uviedol, že neporušil žiadnu
svoju povinnosť súvisiacu s žalobcom tvrdenými vadami. Ani stavebný denník neobsahuje žiadne
výhrady stavebného dozoru žalobcu k prácam žalovaného na tejto časti diela, ktoré by mohli súvisieť
so žalobcom tvrdenými vadami. Ako vyplýva aj z výpovede znalca Ing. Štefana Seka, podľa znalca

obsahoval projekt v časti strechy chybu, keď nevhodne stanovil sklon strechy (5% namiesto 14%,
resp. 23%). Navyše z aktuálneho stavu strešného plášťa je zrejmé, že žalobca po prevzatí diela od
žalovaného osadil, resp. zabezpečil osadenie fotovoltických panelov na strechu diela, a to bez súhlasu
žalovaného, čím zasiahol do konštrukcie strechy. Žalovaný nikdy neniesol záruku za strechu diela s
osadenými fotovoltickými panelmi, a preto nezodpovedá za prípadné vady stavby, resp. jej časti, za

ktorú neposkytol záruku.

35. Žalobca k otázke zodpovednosti za vady uviedol, že podrobne zdokumentoval jednotlivé vady
a reklamačné konania vo vzťahu k jednotlivým vadám, v rámci čoho podrobne analyzoval aj
otázku zodpovednosti žalovaného za vady (príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu/porušením jeho

povinnosti a vznikom vady).
K tvrdeniam žalovaného ďalej uviedol, že žalovaný síce cituje ustanovenia zmluvy o dielo, v zmysle
ktorého „v prípade rozporných stanovísk, rozhodujúce je stanovisko objednávateľa, ktorý avšak týmto
preberá zodpovednosť za dopad tohto rozhodnutia na realizáciu diela vrátane zodpovednosti za príp.
vady diela.“ Žalovaný však neuvádza vo vzťahu k akej vade by mal byť zodpovedný žalobca. V priebehu

výstavby sa vo vzťahu k vadným častiam diela nevyskytli rozporné stanoviská, ktoré by sa riešili v režime
čl. VII. bod 1.3 Zmluvy o dielo a pri ktorých by sa zhotoviteľ dopytoval na stanovisko žalobcu a „presadilo“
by sa stanovisko žalobcu.
Ďalej žalobca uviedol, že úlohou stavebného dozoru na stavbe je predovšetkým zabezpečiť, aby
bola stavba realizovaná bezpečne a v súlade s podmienkami určenými v územnom a stavebnom

rozhodnutí. Zhotoviteľ diela sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za vady tým, že na stavbe pôsobí
osoba vykonávajúca stavebný dozor, ktorá má dozerať na realizáciu každej jednotlivej práce na diele.
Žalovaný dezinterpretuje mechanizmus pôsobenia dozoru, keď uvádza, že stavebný dozor má svoje
prípadné nesúhlasné stanoviská s realizáciou diela zapisovať do stavebného denníka, pričom v prípadeabsencie zápisu negatívneho stanoviska v stavebnom denníku sa má za to, že žalobca s postupom
prác zachytených v stavebnom denníku súhlasil. Takáto konštrukcia v Zmluve o dielo dohodnutá nebola.
Fikcia súhlasu stavebného dozoru sa týka iba prípadov, ak zhotoviteľ zapíše do stavebného denníka

svoje stanovisko a stavebný dozor sa k nemu nevyjadrí. Stavebný dozor na stavbe reexpedičnej haly v
Maduniciach však aktívne pripájal svoje výhrady k realizácii diela do stavebného denníka a vykonával
zápisy v stavebnom denníku.
Žalovaný neurčito naznačuje, že za vady vyplývajúce zo zmien projektu požadovaných objednávateľom
žalovaný nezodpovedá. Ani v tomto prípade neuvádza vo vzťahu k akej vade by sa táto výluka mala

uplatniť,keďžeanijednazreklamovanýchvádnevzniklavdôsledkuzmenyprojektu(vovzťahukvadným
častiam diela sa projekt nemenil).

IX. K formulácii žalobného petitu

36. Žalovaný v konaní namietal ďalej to, že žalobný petit formulovaný žalobcom tak, ako je predmetom

konania vo veci, je nevykonateľný. Toto tvrdenie odôvodnil v súvislosti s konkrétnymi vytýkanými vadami
nasledovne:
- Vykonanie skúšky tesnosti dažďovej kanalizácie a odstránenie všetkých jej vád brániacich jej riadnemu
užívaniu - podľa žalovaného povinnosť odstrániť „všetky vady“ je nevykonateľná, nakoľko nie je zrejmé,
ktoré vady sú „všetky“, aký konkrétny nedostatok, či špecifická výhrada spadá pod pojem „všetky vady“

a jednotlivé vady sú navzájom zameniteľné.
- Odstránenie nerovnosti a vertikálnych pohybov častí dramixových podláh - podľa žalovaného
nerovnosti a vertikálne pohyby častí podláh nie sú v rozpore ani so Zmluvou o dielo, ani so žiadnymi
právnymi predpismi, ani s technickými normami. Technické normy stanovujú hodnoty, nad ktoré sú
lokálne nerovnosti neprípustné. Keďže sa však žalobca v konaní domáha odstránenia akýchkoľvek

nerovností, resp. vertikálnych pohybov častí podláh, žiada dosiahnutie stavu, ktorý nemá žiadnu oporu
ani v zákone, ani v zmluve, ani v technických normách a žalobca teda predmetný nárok uplatňuje zjavne
neodôvodnene a bez akejkoľvek opory v práve.
- Odstránenie bublín v PUR paneloch zistených k 12.09.2005 - výskyt bublín bol náhodný a premenlivý,
z čoho vyplýva, že bubliny z roku 2005 sa v súčasnosti na diele nevyskytujú v stave, ako tomu bolo v

roku 2005. Z uvedeného vyplýva, že takto formulovaný prípadný výrok rozsudku by bol nevykonateľný
pre technickú nemožnosť odstraňovať niečo, čo neexistuje.
- Oprava rampových nájazdových oporných stien HAFA mostíkov - príčina vád hydraulických mostíkov,
žalobcom označovaných ako HAFA mostíky, spočíva v nevhodnom riešení zvolenom v projektovej
dokumentácii zabezpečenej žalobcom. Práve podľa tejto projektovej dokumentácie bol žalovaný

povinný dielo zrealizovať. V prípade, ak by žalovaný realizoval opravy vád v zmysle projektu (čo by
bol povinný), k odstráneniu žalobcom tvrdenej vady by nemohlo dôjsť, nakoľko jej príčina spočíva
práve v samotnej projektovej dokumentácii. Z uvedeného vyplýva, že splnenie povinnosti, tak ako je
formulovaná žalobcom, je technicky nemožné, a preto by bol takto formulovaný prípadný výrok rozsudku
nevykonateľný.

- Odstránenie vady strešného plášťa, oplechovania žľabov a zatekania strechy - povinnosť odstrániť
„vady“ je nevykonateľná, nakoľko nie je zrejmé, ktoré vady sa majú na mysli, aký konkrétny nedostatok,
či špecifická výhrada spadá pod pojem „vady“ a jednotlivé vady sú navzájom zameniteľné.

37. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného o nevykonateľnosti, resp. neurčitosti petitu, nakoľko petit

bol formulovaný určito a zrozumiteľne, s tým, že obsahuje identifikáciu a opis vady diela. Zodpovedá
aj právnemu názoru, ktorý v tomto konaní vyslovil Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 3Cob
9/2009-161 zo dňa 14.08.2009, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava III,
č.k. 28Cb/86/2006-131 zo dňa 09.09.2008 (ktorým prvostupňový súd odmietol žalobu žalobcu z dôvodu,
že nie je možné jednoznačne ustáliť, čoho sa domáha) a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolací

súd poukázal na to, že v prípade, ak je predmetom sporu právo na odstránenie vád diela, ani súd nie
je oprávnený určiť zhotoviteľovi (žalovanému), aké práce má vykonať na odstránenie vád, a tobôž nie
účastník na strane odberateľa (žalobcu).
Aj v extrémnom prípade, ak by petit nebol formulovaný dostatočne presne, nie je tento nedostatok
dôvodom na zamietnutie žaloby. Tento záver vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.

zn. 22Cdo 112/2007 zo dňa 17.3.2008.

B. K VYKONANÉMU DOKAZOVANIU38. Za osobitne významné pri posudzovaní nárokov uplatňovaných v tomto konaní považoval súd

príslušné ustanovenia zmluvy o dielo, výsledky znaleckého dokazovania doplnené výsluchmi znalcov a
ďalšie listiny preukazujúce včasné a riadne uplatnenie vád z diela u zhotoviteľa.

39. Zo zmluvy o dielo považoval súd pre rozhodnutie veci osobitne významné nasledovné ustanovenia:
- čl. V bod 5.1 druhý odsek: „Objednávateľ prevezme dielo aj s drobnými vadami, ktoré sami o sebe ani

v spojení s inými nebránia a nesťažujú užívanie diela a neznižujú jeho hodnotu.“
- čl. VII bod 1: „Zmluvné strany sa dohodli na záručnej dobe za dielo v trvaní 60 mesiacov, s výnimkou
zabudovaných komponentov, ktorých výrobcovia ponúkajú kratšie záručné doby. V takýchto platia
záručné doby uvedené výrobcami. Zhotoviteľ je povinný predložiť záručné listy takýchto zariadení pri
preberacom konaní. Záručná lehota začína plynúť dňom prevzatia diela.“
- čl. VII bod 2: „Vadou sa rozumie odchýlka v kvalite, rozsahu a parametroch diela, stanovených v tejto

zmluve a v realizačnom projekte. Vadou sa rozumie aj nedokončená práca oproti projektu stavby pre
realizáciu, vrátane prípadných doplnkov.“
- čl. VII bod 3: „Zhotoviteľ zodpovedá za kvalitu prác svojich subdodávateľov a nimi dodaných materiálov,
komponentov a zariadení.“
- čl. VII bod 4: „Oznámenie vád (reklamácia) musí byť vykonané písomne alebo faxom s dodatočným

písomným potvrdením objednávateľa, inak je neplatné. Reklamácia musí obsahovať označenia vady,
miesta, kde sa vada nachádza a popis ako sa vada prejavuje.“
- čl. VII bod 4.1: „Zjavné vady zhotoviteľ uvedie v zápise o odovzdaní diela s návrhom termínov ich
odstránenia. Vady, ktoré objednávateľ zistil odbornou prehliadkou pri preberaní diela budú doplnené do
zápisu o odovzdaní a prevzatí diela. Objednávateľ so zhotoviteľom dohodne termíny ich odstránenia.“

- čl. VII bod 4.2: „Skryté vady: T. j. vady, ktoré objednávateľ nemohol zistiť pri prevzatí diela a vyskytnú
sa v záručnej dobe a boli spôsobené porušením povinnosti zhotoviteľa. Tieto vady je objednávateľ
povinný reklamovať u zhotoviteľa písomnou formou. Zhotoviteľ je povinný na reklamáciu reagovať do 3
pracovných dní po jej obdržaní a dohodnúť s objednávateľom a podľa okolností aj s projektantom spôsob
a primeranú lehotu odstránenia vady, najviac však do 30 dní. Objednávateľ je povinný bezodkladne

uskutočniť všetky opatrenia potrebné na zabránenie alebo zníženie rozsahu škôd vzniknutých v
dôsledku vád diela.“
- čl. VII bod 5: „Zhotoviteľ sa zaväzuje, že v každom konkrétnom prípade riadne reklamovanú vadu
odstráni spôsobom a v termíne dohodnutom s objednávateľom.“
- čl. VII bod 6: „Nároky objednávateľa z riadne reklamovanej vady sa riadia ustanovením § 564

Obchodného zákonníka. Objednávateľ nemôže dodatočne meniť uplatnený nárok na odstránenie vady.“
- čl. VII bod 7: „Zhotoviteľ nezodpovedá za vady realizačného projektu, ktoré boli spôsobené použitím
podkladov prevzatých od objednávateľa, resp. ktoré vyplynuli zo spolupôsobenia objednávateľa,
dohodnutého v tejto zmluve a zhotoviteľ ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, nemohol zistiť ich
nevhodnosť, príp. na ich nevhodnosť upozornil objednávateľa a ten na ich uplatnení trval.

40. Znalecký posudok Dipl. Ing. Júliusa Ratulovského, ktorého predmetom bolo posúdenie vzniknutých
vád a nedorobkov na diele (dažďovej kanalizácie a podložia) a stanovenie ich príčiny, sa k
posudzovaným vadám vyjadril nasledovne:
- nie je možné oddeliť stav kanalizácie, násypov, zhutnenia podložia a kvality dramixovej podlahy, keďže

ide o previazaný celok. Vady, ktoré sa posudzovali v posudku sú vadami realizácie diela. Nie je podstatné
či sa vyskytli hneď po ukončení a odovzdaní diela alebo v rámci záručnej doby. Najpodstatnejším je fakt,
že vznikli nedodržaním predpísaných technologických postupov projektantom, použitím nevhodných
materiálov a nekvalitnou realizáciou prác. Dodávateľ nedodržal projektom predpísaný technologický
postup zásypu kanalizácie a podložia. Nevhodnosť zásypového materiálu a nedodržanie obsypových

cyklov zapríčinilo, že pri zhutňovaní násypu podložia opätovne z nevhodného materiálu prišlo k
nezaklineniu jednotlivých zŕn do seba, čím sa podsyp stal nestabilný. Pri postupnom zhutňovaní prišlo
k deformáciám kanalizačných rozvodov, čo sa prejavilo hlavne v neúmernom stlačení rúr, čím sa z
kruhového priemeru vytvorili elipsy. Tesnenia jednotlivých rúr sa stali nefunkčné a kanalizačné potrubia
ako celok sa postupne stali nefunkčnými. Dažďová voda sa cez spoje dostala do podložia, postupne

ho premáčala, vyplavila pieskové zrná z podsypu a spôsobila prisadnutie jednotlivých vrstiev násypu.
Sekundárnym prejavom bola postupná zmena projektantom navrhnutého spádu potrubí. Kanalizácia sa
v nestabilnom podloží zvlnila a viaceré úseky sa dostali do protispádov. Toto bolo zistené už pri prvej
kamerovej prehliadke. Tento stav jednoznačne potvrdili monitorovacie kamerové skúšky firmy SEZAKO.Podľa znalca bolo najviac nepochopiteľné, že na základe kamerových skúšok (okrem evidentne
zavaleného potrubia) neurobil dodávateľ nič smerom k obnove funkčnosti kanalizácie ako celku.
- podľa znalca dodávateľ porušil ustanovenia zmluvy o dielo tým, že ním realizované práce už pri

realizácii diela nespĺňali projektom a normami stanovený postup. K možnosti nápravy vyskytujúcich sa
vádznalecuviedol,žezanormálnychokolnostíbysitentoproblémvyžadovalotvoreniepodlahy,výmenu
celej kanalizácie s dodržaním parametrov predpísaných projektom, zásypy a zhutnenia podsypových
vrstiev a následné uvedenie podlahy do pôvodného stavu predpísaného projektom. Tento postup by
bol však z pohľadu prevádzkovania haly nemožný. Vada sa v tomto štádiu na 100 % odstrániť nedá.

Jednou z reálnych možností ako zastabilizovať vady a priblížiť sa k 100% stavu, ktoré dielo malo mať
pri odovzdaní je nasledovný postup: nedostatky kanalizácie by bolo možné odstrániť posilnením statiky
kanalizačného potrubia a pretesnenia celého rozvodu stien a spojov z vnútornej strany. K stabilizácii
podložia uviedol, že sa ukázalo, že podpovrchové injektovanie je nepostačujúce. Je potrebné spevniť
podložie hĺbkovo na úroveň. Znalec navrhol technológiu URETEK Slab lifting - zdvih podkladovej vrstvy.

41. Vyššie uvedený znalecký posudok Dipl. Ing. Júliusa Ratulovského dopĺňa jeho znalecký posudok
č. 32/2009 (spracovateľom posudku bol Ing. Ľubomír Hurajt, PhD.), v ktorom sa znalec vyjadril k
problematike namietanej vady dramixových podláh a podložia v prevádzkovej hale nasledovne:
- ku kvalite betónu podlahy uviedol, že skúšky pevnosti v tlaku betónu podlahy preukázali, že pevnosť
betónu je veľmi dobrá a zistená trieda betónu C30/37 prevyšuje projektovanú triedu betónu C20/25

požadovanú aj normovým predpisom STN 74 4505
- k príčinám porúch betónu v kútoch a rohoch betónových dosiek uviedol, že poruchy sa prejavujú
odlúpnutými vrstvami do hĺbky až 2 mm a šírky až 22 mm. Tieto poškodenia vznikajú v dôsledku
vertikálnych pohybov priľahlých dosiek a od dynamických účinkov pohybujúcich sa vozíkov a nárazmi
kolies vozíkov na prevýšenú hranu priľahlej dosky

- k prípustnosti nerovnosti na podlahe v zmysle platných STN uviedol, že túto otázku treba chápať
v dvoch rovinách, a to prípustnej odchýlky miestnej rovinnosti povrchu jednej betónovej dosky a
prípustnej odchýlky miestnej rovinnosti aspoň dvoch priľahlých betónových dosiek. STN 73 2025
pripúšťa maximálnu miestnu nerovnosť 3 mm. Obidva prípady treba posúdiť samostatne. V prvom
prípade ide o povrch jednej betónovej dosky. Jednotlivé betónové dosky podlahy požiadavku normy

spĺňajú, pretože maximálna nameraná odchýlka nerovnosti bola 0,2 mm a prípustná medzná odchýlka
je 3 mm. V druhom prípade ide o povrch aspoň dvoch priľahlých betónových dosiek. Medzná odchýlka
miestnejrovinnosti7,2mmznačneprevyšujehodnotu3mmpožadovanúnormou.Žiadnanormaaaniiný
predpis nepripúšťajú akýkoľvek pohyb betónových dosiek podlahy. Na skúšanej podlahe nebola splnená
okrem iných ani základná požiadavka na stavebné materiály a konštrukcie, a to požiadavka bezpečnosti.

Pri prevádzke vozíkov dochádza k dynamickým účinkom kolies na hrany betónových dosiek. Vzniká
tak nebezpečenstvo poškodenia dosiek, ohrozená je aj bezpečnosť osôb a straty na prepravovaných
materiáloch
- k príčinám zvýšenej vlhkosti materiálov v podkladových vrstvách a v podloží pod podlahou uviedol,
že na základe analýzy predložených dokumentov a vlastných pozorovaní zistil, že základnou príčinou

zvýšenej vlhkosti zabudovaných podkladných materiálov v podkladných sypaninách pod betónovou
podlahou ako aj v podloží je nefunkčná dažďová kanalizácia. Táto zvlášť pri intenzívnych zrážkach
spôsobuje značné premáčanie materiálov a následne aj zmeny ich fyzikálnych charakteristík
- k príčinám vertikálneho pohybu betónových dosiek podlahy uviedol, že v danom prípade možno
konštatovať niekoľko príčin neprípustných vertikálnych pohybov na betónovej podlahe. Ako primárna

príčina vertikálnych pohybov betónových dosiek podlahy bola označená zmena vlastností sypanín,
z ktorých sú vytvorené podkladné vrstvy pod betónovou podlahou. Vplyvom premáčania sypanín od
nefunkčnej dažďovej kanalizácie sa znižuje uhol vnútorného trenia materiálov a nastáva zmenšovanie
objemu sypanín. V dôsledku toho nastáva dotláčanie sypanín a následne aj vertikálny pohyb dosiek.
Ďalšou príčinou vertikálneho pohybu betónových dosiek je, že v rozpore s projektovou dokumentáciou

sa do podkladnej vrstvy pod betónovú podlahu nepoužil makadam, ktorý má ostrohranné zrná s vysokou
schopnosťou zaklinenia. Po zhutnení takéhoto materiálu vzniknutá geodoska vytvorí predpoklady pre
eliminovanie nerovnomerného sadania podlahy. K možným príčinám vertikálneho pohybu betónových
dosiek podlahy možno priradiť aj eventuálne nedostatočné zhutnenie sypanín pod betónovými doskami.

42. Znalecký posudok Ing. Štefana Seka k vadám uplatňovaným v tomto konaní uviedol nasledovné
závery:
- k vade dramixovej podlahy spočívajúcej vo vertikálnom pohybe uviedol, že rovinnosť povrchu
priľahlých betónových dosiek nezodpovedá normovým predpisom, keď dosiahnutá odchýlka 7,2 mmzistená meraním podstatne prevýšila normou stanovenú medznú odchýlku 3 mm. Žiadna norma
ani iný predpis nepripúšťajú akýkoľvek pohyb betónových dosiek podlahy. Pri prevádzke vozíkov
dochádza k dynamickým účinkom kolies na hrany betónových dosiek a k ich poškodzovaniu. Vzniká tak

nebezpečenstvo poškodenia dosiek a ohrozenia osôb a straty na prepravovanom tovare
- k možnému vplyvu skladby podložia/materiálu pod dramixovou podlahou na pevnosť podložia uviedol,
že materiál podložia dramixovej podlahy z riečnych štrkopieskov sa ukázal ako nevhodný, čo potvrdili
aj statické skúšky podložia. Za primárnu príčinu vertikálnych pohybov betónových dosiek podlahy bola
označená zmena vlastností sypanín, z ktorých sú vytvorené podkladné vrstvy pod betónovou podlahou.

Vplyvom premáčania sypanín od nefunkčnej dažďovej kanalizácie sa znižuje uhol vnútorného trenia a
nastáva zmenšovanie objemu sypanín, dotláčanie sypanín a následne aj vertikálny pohyb dosiek pri
pohybe vysokozdvižných vozíkov po podlahe
- k tomu, aký by bol najvhodnejší materiál do podložia dramixovej podlahy uviedol, že použitie
štrkopieskov do podkladných vrstiev podláh nebolo možné považovať za vhodné. Použitím drveného
lomového kameniva s vysokou schopnosťou zaklinenia zŕn by k porušeniu dramixovej podlahy sadaním

nedošlo (predmetné drvené lomené kamenivo je schopné po zhutnení vytvoriť tzv. geodosku, ktorá je
schopná eliminovať nerovnomernosť sadania podlahy)
- k tomu, či môže mať použitie guľatého štrkopiesku ako materiálu do podložia v pomere v akom bol
použitý negatívny vplyv na pevnosť podložia dramixovej podlahy uviedol, že zhotoviteľ sa rozhodol
použiť ako podkladné vrstvy podlahy riečne štrkopiesky z okolia Maduníc, u ktorých maximálne zrno

dosahuje ojedinele priemer až 120 mm. Na povrchu sú zrná dokonale vyhladené, čo nepriaznivo vplýva
na ich súdržnosť a nízku šmykovú pevnosť. Dôsledkom je nízka schopnosť vzájomného zakliňovania
zŕn, čo spôsobuje problémy pri hutnení najmä v povrchových vrstvách, kde zvislý tlak je praktický nulový.
Preto nie je použitie štrkopieskov do podkladných vrstiev podláh možné považovať za vhodné
- na zistenie, či mohlo byť poškodenie HAFA mostíkov spôsobené nesprávnou konštrukciou,

nevhodnosťou použitých materiálov, prípadne nesprávnou manipuláciou vykonal znalec skúšku funkcie
HAFA mostíka pristavením kamióna k nakladacej rampe. Vodič bol oboznámený, že má zacúvať
obvyklým spôsobom. Po dosiahnutí kontaktu gumového valčeka auta s tlmiacou gumou dorazového
plechu mostíka, bolo pomocou hydrauliky vysunuté sklopné čelo (trapézový plech), ktoré malo dosadnúť
10 cm na ložnú plochu kamióna podľa návodu na obsluhu výrobcu hydrauliky mostíka firmy KYROS s

r.o. Po premeraní sa zistilo, že táto požiadavka splnená nebola. Podľa fotodokumentácie okraj mostíka
dosiahol na jednej strane 3,5 cm na rám dverí kamióna a na druhej strane 0,5 cm na rám dverí. Pretože
dochádzalo k poškodzovaniu rámu dverí na kamiónoch, snažili sa vodiči zrejme chýbajúce centimetre
dosiahnuť neustálym tlakom na tlmiace gumy, ktoré odišli ako prvé, po nich dorazové plechy a zároveň
bolpoškodzovanýbetónrampovejkonštrukcievmiestekontaktu.Výsledkomje,žestavebnákonštrukcia

HAFA mostíkov je poškodzovaná od začiatku uvedenia do prevádzky
- k tomu, či boli rampové nájazdové oporné steny naprojektované a zhotovené tak, aby bezpečne slúžili
svojmu účelu, kotveniu kamiónov uviedol, že konfrontáciou projektu so skutočnosťou je zrejmé, že chyby
sa ako prvý dopustil projektant, keď dĺžku bočných betónových stien nakladacej rampy stanovil na
2100 mm. So známych rozmerov kontaktných častí kamióna a hydraulického zariadenia mostíka mohol

projektant zistiť, že mostík po sklopení nemôže dosiahnuť na 100 mm ložnej plochy kamióna v prípade,
že dĺžka betónovej steny rampy bude 2100 mm.
- K možnosti existencie iných príčin poškodenia hydraulických mostíkov znalec uviedol, že okrem
projektanta boli ďalšími kompetentnými odborníkmi pre riešenie tohto problému stavbyvedúci a dozor
investora, ktorí mali trvať na vykonaní skúšky pristavenia kamióna v priestore prvého HAFA mostíka,

pred ďalším pokračovaním stavebných prác na ostatných mostíkoch
- k príčinám vzniku bublín v PUR paneloch obvodového plášťa budovy uviedol, že pre určenie príčiny
vzniku bublín na vonkajšom plechu polyuretánových panelov obvodového plášťa haly bolo rozhodujúce
stanovisko ich výrobcu firmy KINGSPAN Hradec Králové zo dňa 02.04.2003, v zmysle ktorého je tento
defekt spôsobený skrytou vadou, keď dochádza k nežiaducej chemickej reakcii polyuretánovej peny

s inými komponentmi základnej farby na vnútornom líci exteriérového plechu. Ohrev plechu vplyvom
oslnenia zapôsobil ako katalyzátor a privodil vo vnútri panelu vývin plynu, ktorý svojím rozpínaním
spôsobil miestne oddelenie polyuretánového jadra od vonkajšieho plechu, ktoré sa navonok prejavuje
popísanými bublinami
- na otázku, či dochádza k zatekaniu strechy uviedol, že tvrdenie, že po rekonštrukcii strechy k zátekom

už nedošlo, je vyvrátené opakovanými reklamáciami zo strany žalobcu označenými v znaleckom
posudku ako aj dokumentovaný zátek z 20.04.2012
- k príčine zatekania strechy uviedol, že jedným zo základných nedostatkov strechy je nedostatočný
sklon stanovený projektom na 5% = 3°, čo je v rozpore s STN 73 1901, ktorá pre krytinu z trapézovýchplechov požaduje sklon 8°= 14,05%. Pri dĺžke strešnej plochy v smere sklonu väčšej ako 10 m má
byť bezpečný sklon krytiny pre nechránené polohy zväčšený najmenej o 5° = 8, 75%. V tomto prípade
mala byť krytina z trapézových plechov pre rozpon 12 m v zmysle normy uložená v sklone 13° =

23%. Ďalším dôvodom bolo podľa znalca to, že plechodosky pri zaústení do medzistrešného žľabu
majú nedostatočný presah ako aj nesprávne kotvenie strešných plechov pri ich kotvení v spodnej vlne.
Okrem toho bola podľa znalca nedostatočná kvalita remeselného prevedenia strešných vtokov vedie k
opakovaným zatečeniam pri každom daždi
- k tomu, za akých podmienok sa má vykonať skúška tesnosti dažďovej kanalizácie znalec uviedol,

že pre vykonanie skúšky v súlade so slovenskou či európskou technickou normou musí byť splnená
základná požiadavka - do vykonania skúšky musí byť potrubie prístupné, nezasypané, nezakryté a to
tak, aby spoje boli v plnom rozsahu viditeľné, kým neprebehne vizuálna kontrola. Pri skúške tesnosti
sa postupuje podľa platnej normy napr. STN 73 6760, STN EN 1610 a o výsledku sa vyhotoví protokol
s podpismi zúčastnených, ktorý sa predkladá ku kolaudácii. V tomto prípade skúška tesnosti dažďovej
kanalizácie úspešne vykonaná nebola. Zistené poruchy dažďovej kanalizácie pomocou videokamery

ako sú dokumentované v správach firiem, ktoré monitoring vykonali v roku 2006 a 2009, potvrdzujú fakt,
že skúška tesnosti na kanalizácii nemohla byť úspešne vykonaná. Odstránenie nedostatkov na dažďovej
kanalizácii,resp.docieleniejejspoľahlivejprietočnosti,podmieňujeúspešnosťajpriodstraňovaníporúch
na dramixovej podlahe.

43. Vzhľadom na to, že strany konania žiadali vypočuť ustanoveného znalca Ing. Štefana Seka pred
súdom, znalec na objasnenie zistení v znaleckom posudku ďalej uviedol, že projektant mal pri určovaní
sklonu strechy použiť STN 73 1901, ktorá stanovuje požadovaný sklon strechy 8o, v percentuálnom
vyjadrení 14%. Tu urobil projektant chybu. Z hľadiska bezpečnosti norma odporúča ešte zvýšiť tento
sklon o 5o. Čiže pre rozkon týchto použitých plechodosiek mali byť uložené v sklone 13o, čo dáva

23 %. Pre krátkosť času sa nemohol oboznámiť podrobne s celým obsahom spisu. Oboznámil sa
však s posudkami Doc. Modlitbu, Ing. Jágerského, Ing. Grunera a Ing. Hurajta. Podľa spôsobu ako
urobili meranie sa presvedčil, že najviac skutočností zodpovedalo meraniu Ing. Hurajta, išlo o vertikálny
posun železobetónových podlahových dosiek, po ktorých sa pohybovali vysokozdvižné vozíky naložené
zeleninou. Pri obhliadke podlahy znalec zistil porušenie hrán týchto železobetónových dosiek v mieste

dilatačnýchškár.Natotosasústredil,pokiaľsazmienilovýsledkumeraniaIng.Hurajtatakpresvedčivosť
preňho spočívala v tom, že nechal urobiť nájazd vysokozdvižného vozíka na jednu z dosiek, tam došlo
k priehybu tejto dosky v mieste dilatačnej škáry a odmeral výškový rozdiel medzi doskou nezaťaženou
a zaťaženou. Zistil rozdiel 7,2 mm. Príslušná norma v takomto prípade pripúšťa maximálne 3 mm
bez ohľadu na to, čo predpisujú normy v tomto prípade, je tento výškový rozdiel pri pohybe plne

naložených vozíkov pri narážaní na hranu nezaťaženej dosky nebezpečný, okrem toho že poškodzuje
hrany. K posúdeniu vhodnosti použitých meracích zariadení znalec uviedol, že pri týchto odchýlkach
(nameraných 7 mm), by bolo dostačujúce použiť aj celkom bežné nástroje, ako je posuvné meradlo,
šublera. Znalec trval na tom, že aj v čase jeho obhliadky dochádzalo k poškodeniu hrán dilatačných
škár, resp. dosiek v mieste dilatácie.

Netesnosť dažďovej kanalizácie bola podľa ním preštudovaného materiálu problematická od začiatku
až do tej miery, že sa na niektorých miestach začala rozoberať podlaha, kde sa ukázala voda. Čo sa
týka miery objektivity z hľadiska roku 2002 a rokov 2006-2009 kedy bol robený monitoring, robili ho
dve firmy, na takéto práce vybavené video kamerou a boli prehliadnuté určité úseky v rámci dažďovej
kanalizácie, dostatočne vzdialené od seba. Na podporu tvrdenia objektivity musí vychádzať z nálezov

monitoringu. Dve nezávislé firmy, ktoré monitoring vykonali, našli nezávisle od seba tento druh porúch.
Išlo o posunutie dvoch rúr oproti sebe, poškodenie potrubia jeho zbortením, nález zeminy v potrubí,
vzdutie hladín. Z uvedených meraní je nepochybné, že dažďová kanalizácia od začiatku nebola v
poriadku, a tým pádom nemohla byť aktuálna ani skúška tesnosti.
Na otázku, či by ovplyvnil výber svetlejšej farby panelov príčinu poškodenia t.j. vzniknutú chemickú

reakciu, ktorú označil znalec ako príčinu vzniku poškodenia uviedol, že v zásade svetlejší odtieň povrchu
PUR panelov by mohol zmierniť tieto poruchy, ale podstata je v niečom inom. Príčinou porúch týchto
panelov, ktoré sa prejavujú bublinami vonkajšieho opláštenia spočíva v tom, že došlo k chemickej reakcii
pri zvýšení vonkajších teplôt na kovový plášť panelov, kde došlo k reakcii medzi nevhodnou farbou na
vnútornompovrchuopláštenia.Teplotapôsobíakokatalyzátor,týmdošloktvorbeplynuamimoriadnemu

tlaku, ktorý spôsobil bublinu na vonkajšom opláštení. Prioritný problém nie je vo výbere farby fasády,
ale vo výbere nevhodnej farby na vnútornom povrchu oplechovania v dôsledku čoho vznikla uvedená
chemická reakcia a tvorba plynov. Chybu priznal výrobca panelov.Znalec mal k dispozícii všetky posudky robené ohľadom zatekania strechy. Profesor Bielek konštatoval,
že k zatekaniu mohlo dôjsť predovšetkým z dôvodu konštrukčných chýb, najmä kotvenie strešných
plechodosiek bolo robené v spodnej vlne, čo bola prvá chyba, ktorú vypichol profesor Bielek, že

kotvenie plechov malo byť robené v zásade v hornej vlne a mala tam byť použitá súčasť montážneho
príslušenstva, ktorý sa nazýva kalota. Voda rýchlejšie stečie takto, ako keď je kotvenie v dolnej vlne,
kde sa tá voda po daždi dlhšie zdržiava, a to hlavne vtedy, keď je sklon strechy nedostatočný. Zásadné
chyby sa stali už na strane projektanta, ktorý naprojektoval nedostatočný sklon, v projekte chýbajú údaje
o technickom prevedení, čo nie je v kompetencii realizátora diela.

44. Znalecký posudok doc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc. k vadám uplatňovaným v tomto konaní uviedol
nasledovné závery:
- k dramixovej podlahe v SO 01, 02 uviedol, že rovinatosť povrchu betónových dosiek dramixovej
podlahy, ktorej hodnoty sa uvádzajú v jednotlivých posudkoch, vyjadreniach a podkladoch v súdnom
spise, zodpovedala kritériám rovinatosti v zmysle príslušných technických predpisov. K znaleckému

posudku Ing. Štefana Seka uviedol, že znalec neodpovedal na otázku súdu, ohľadne vady „vertikálny
pohyb resp. prepadávanie podlahy", ale posudzoval inú vlastnosť stavebnej konštrukcie a to „rovinnosť
povrchu". Rovinnosť podlahy je charakteristika geometrického tvaru nezaťaženej podlahy. Znalec
neanalyzoval metodický postup, ktorý použili spracovatelia znaleckých posudkov č.126/2009 a
č.32/2009. Tieto postupy na meranie miestnej nerovnosti podlahy nie sú v súlade s metodikou uvedenou

v odpovedajúcich technických normách a predpisoch. Analyzovaná dosiahnutá max. odchýlka 7,2
mm zistená meraním bola nameraná pri zaťaženej podlahe, a preto nemôže reprezentovať rovinnosť
podlahy. V žiadnej norme nie sú definované kritériá pre prípadné pohyby betónových dosiek podlahy,
obzvlášť pre prevádzky so značnou intenzitou a pomerne vysokým prevádzkovým zaťažením. Poznatky
z experimentálnych posudzovaní správania sa podláh vo veľkých halách však ukazujú, že takýto

problém existuje. Preto znalec pre vyhodnotenie posunov od statického a dynamického zaťaženia,
analogicky použil kritériá, najmä pokiaľ sa týka skúmania účinkov dynamického zaťaženia, z predpisov
z iných oblastí, posudzujúcich vplyv odozvy nerovnosti na zamestnancov riadiacich ťažké vozíky.
Reklamovanými vadami dramixovej podlahy sú vertikálne a horizontálne posuny a odlupovanie hrán. V
súvislostisvertikálnymiposunmidramixovejpodlahy,vzhľadomnaneexistenciuvierohodnýchvýsledkov

sledovania ich veľkostí počas reklamácie, existenciu tejto vady znalec nemôže relevantne posúdiť. Z
výsledkov meraní realizovaných pred ako aj počas znaleckého dokazovania vyplýva, že maximálny
zvislý posun pri stykoch dosiek, od statického ako aj dynamického zaťaženia, potvrdený jednotlivými
dostupnými meraniami, nedosiahol ani 50 % z medznej odchýlky miestnej rovinatosti 3 mm. Tieto
výsledkybolipotvrdenéajexpertíznymivýpočtami.Čosatýkahorizontálnychposunov,tietosanastavbe

nemôžu vyskytovať, pretože ich následkom by došlo k deštrukcii celej stavby. Vada odlupovanie hrán
existovala a je zdokumentovaná aj meraním v rámci spracovania tohto znaleckého posudku
- k vadám dažďovej kanalizácie uviedol, že vzhľadom na čas, ktorý od inkriminovanej doby uplynul,
neexistuje jednoznačná odpoveď na to, či boli splnené požiadavky a podmienky na vykonanie skúšky
tesnosti kanalizácie. Zápisy v stavebnom denníku, v ktorých bola priebežne používaná nejednotná

terminológia, na rozlíšenie ležatej splaškovej i technologickej a dažďovej kanalizácie, zo strany
zástupcov zhotoviteľa aj stavebného dozoru, si protirečia. V zmysle zápisov stavebného dozoru, pri
zohľadnení analógie pri „čítaní" zápisov v stavebnom denníku a Zápisov zo skúšky tesnosti vyplýva,
že požiadavky a podmienky na vykonanie skúšky tesnosti kanalizácie boli splnené. Pri skúške tesnosti,
počas naplnenia potrubí po dobu 2 hodín, sa jej zúčastnil aj stavebný dozor žalobcu. Podľa znalca

ležatá kanalizácia, vetva splašková a dažďová boli skúšané v rovnakom termíne, ale zápisy v stavebnom
denníku ako aj v zápisoch o skúške tesnosti nejednoznačne špecifikovali o aký druh ležatej kanalizácie
sa jednalo. Z písomností je možné vyvodzovať, že v dňoch 20. - 21.10.2002 bola kanalizácia podrobená
skúške tesnosti. Skúšku tesnosti dažďovej kanalizácie je možné vykonať v zmysle STN 73 6760
resp. STN EN1610 aj v súčasnosti. Realizácia takejto skúšky predpokladá dohodu medzi stranami

sporu, že sa vykoná bez obnaženia potrubí kanalizácie a ďalších ustanovení technických noriem,
ktoré nemožno dodržať vzhľadom na zasypanie potrubí a existenciu podlahy. Na dodržanie uvedenej
podmienky z normy by muselo dôjsť k deštrukcii prakticky celej podlahy v hale, minimálne nad rozvodmi
dažďovej kanalizácie. Tento postup z prevádzkového ako aj z hľadiska finančných nákladov sa javí
ako nereálny a finančne náročný. S odstupom času nie je možné jednoznačne potvrdiť, či v čase

kolaudácie stavebného diela bola kanalizácia realizovaná podľa projektovej dokumentácie a vyskúšaná
podľa noriem a predpisov platných v danej dobe. V priebehu exploatácie tejto časti diela sa prejavili a
lokalizovali niektoré vady a nedostatky dažďovej kanalizácie. Po ich opravách na viacerých miestach a
častiach i odstránení reklamovaných vád, ako aj na základe vykonaných monitoringov a ich vyhodnotení,aj vzhľadom na fakt, že dažďová voda je bezpečne odvádzaná cez výpustné objekty do odvodňovacej
priekopy, možno konštatovať, že v súčasnosti je dažďová kanalizácia funkčná.
- K vadám HAFA mostíkov uviedol, že vady a nedostatky tzv. HAFA mostíkov boli spôsobené

prevádzkou (mechanickými nárazmi nákladných áut pri ich nacúvaniach do polohy vhodnej pre
manipuláciu s tovarom). K tejto príčine prispela aj kombinácia nedostatkov v projektovej dokumentácii,
čiastočne nepresnou realizáciou ako aj prevádzkou. Zhotoviteľ a jeho podzhotoviteľ nevykonali pri
odovzdávaní tejto časti stavebného diela skúšku zariadenia v kombinácii s pristavením vozidla, ktorá
by upozornila na problém. Železobetónová konštrukcia pre osadenie nakladacích mostíkov bola

navrhnutá v zmysle príslušných technických noriem platných v dobe realizácie stavebného diela. V
železobetónovej konštrukcii mostíkov boli zabudované materiály predpísané v projektovej dokumentácii.
Na základe dostupných podkladov konštatoval, že kvalita zabudovaných materiálov má vyššiu kvalitu
ako požadoval projektant. Dodatočné úpravy kotvenia s gumenými nárazníkmi boli navrhnuté a
realizované zhotoviteľom (dodávateľom) v súlade s inštalačnými pokynmi výrobcu mostíkov. Výrobca
tieto úpravy sám navrhol a v zmysle tohto návrhu boli nim realizované aj dodatočné úpravy. Ani táto

dodatočná úprava problém nevyriešila a nové kotvenie s gumovými nárazníkmi bolo po čase rovnako
nefunkčné
- k obvodovému plášťu - PUR panelom znalec uviedol, že príčinami vzniku bublín na tzv. PUR paneloch,
tvoriacich obvodový plášť budovy, bola technologická chyba pri výrobe (lepení) PUR panelov. Pri použití
lepidla v danom prípade došlo z titulu neuvažovanej chemickej reakcie vo vnútri panelu, k vývinu

plynu, ktorý svojím rozpínaním spôsobil lokálne oddelenie polyuretánového jadra od vonkajšieho plechu
a navonok sa prejavuje vznikom bublín, ktorých intenzita vzniku postupne klesá. V počiatočnej fáze
exploatácie objektu prispeli k ich vzniku čiastočne aj nedostatky v projektovej dokumentácii a realizácii
(nenavrhnutý sekundárny podporný systém, časť nesprávne ukotvených panelov, atď.). Po náprave
uvedených nedostatkov a realizácie obvodového plášťa, bol tento vplyv podstatne eliminovaný. Príčinou

tvorby bublín bola aj zvolená tmavšia krycia farba, ktorá v horúcejšej oblasti Slovenska spôsobuje
v krycích plechoch PUR panelov zvýšenú absorpciu tepla. Z výsledkov prepočtu únosnosti panelov
vyplýva, že odstránenie nedostatkov bolo vykonané takým spôsobom, že budova môže byť žalobcom
bezpečne užívaná pre zamýšľaný účel. Odlepenie povrchového plášťa PUR panelu vedie k zvýšeniu
napätí a teda aj k zníženiu únosnosti panelu. Avšak pre panely dĺžky do 6,0 m, odlepenie vrchného

plášťa lokálnymi bublinami neoslabí panel natoľko, aby došlo k poruche a strate únosnosti a zníženiu
bezpečnosti a prevádzkovej spoľahlivosti objektu. Diagnostikované vady a nedostatky a ich rozsah tak,
ako boli zistené na obvodovom plášti budovy, nemajú podstatný vplyv na únosnosť a teda ani na statické
pôsobenie obvodových stien stavby. Existencia bublín v zistenom rozsahu nemá relevantný vplyv na
únosnosť PUR panelov. Vykonané opravy prispievajú k čiastočnému zvýšeniu ich statickej únosnosti a

zlepšujú vzhľad exteriéru objektu.
- k strešnému plášťu uviedol, že prvou príčinou pretekania strechy je projektová dokumentácia,
ktorá pri návrhu strechy nerešpektovala ustanovenia technických noriem týkajúcich sa dimenzovania
medzistrešných žľabov a odpadových potrubí. Príčinou zatekania je aj návrh a realizácia vetracích
otvorov prekrytých mriežkami. Nedostatkom projektovej dokumentácie je aj absencia návrhu poistného

hydroizolačného systému. Ďalšou príčinou bola nedostatočná technologická disciplína pracovníkov
zhotoviteľa, najmä v súvislosti s umiestňovaním a realizáciou kotvenia trapézových plechov, realizácie
žľabov a zvodov dažďovej vody zo strechy, ako aj presahu trapézových plechov do žľabov. Uvedené
nedostatky v realizácii, ale čiastočne aj v projektovej dokumentácii, boli zhotoviteľom prakticky
odstránené opravami, v rámci reklamačného konania a k masívnemu prenikaniu vody do priestoru

haly už nedochádza. Zatekanie strechy, prejavujúce sa prakticky od odovzdania stavby do užívania,
bolo spôsobené nielen vadnou realizáciou diela, ale aj nedôsledným vypracovaním projektovej
dokumentácie. Rozsiahle opravy a odstraňovanie nedostatkov a reklamovaných vád mali za následok,
že cez strešnú konštrukciu do objektu už nezatekalo. V súčasnosti je strecha v dobrom technickom stave
a problémom je netesný zvod dažďovej vody v medzistreší.

- na záver znalec dodal, že kvalite stavebného diela neprospeli ani časté zmeny projektovej
dokumentácie. K niektorým zmenám mali výhrady aj zástupcovia generálneho projektanta, pretože
v mnohých prípadoch s nimi neboli konzultované. Zhotoviteľ stavby mal väčšiu pozornosť venovať
príprave stavby a koordinácii jednotlivých podzhotoviteľov. Reklamované nedostatky a vady,
analyzované v procese znaleckého dokazovania, nemajú v súčasnosti bezprostredný vplyv na užívanie

diela, ani na statické pôsobenie jednotlivých prvkov stavebných konštrukcií a jeho prevádzkovú
spoľahlivosť. Niektoré z reklamovaných nedostatkov a vád majú vplyv na estetické a architektonické
pôsobenie celého areálu.45. Strany sporu navrhli vykonať dokazovanie aj výsluchom znalca doc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc.,
ktorý sa k podanému znaleckému posudku pred súdom vyjadril, že výsledky znaleckého dokazovania
boli podmienené predovšetkým tým, že vady objektu sa posudzujú po dvanástich rokoch. K meraniu

dipl. Ing. Ratulovského a Ing. Hurajta, PhD. (pri meraní pohybu dramixových podláh) uviedol, že merali
všetko dobre až do toho okamihu, keď metodicky merali na inom mieste ako predpisuje norma. Norma
predpisuje na dvojmetrovej late rozdiely výškové. Oni merali na konci laty na šikmej late, čiže táto
časť posudku alebo meraní bola metodicky nesprávne. K meraniu Ing. Hurajta, PhD. ďalej uviedol, že
bolo označené, čo meral správne, podľa normy. To čo ostatné čo bolo namerané, nameral metodicky

nesprávne, nie v zmysle normy. O tom, že sa môžu pohybovať dosky alebo sa môže pohybovať podlaha
v takejto stavbe nehovorí žiadna norma. Žiadna norma neuvádza ani kritéria, aké môžu alebo nemôžu
byť deformácie. To sa dá preveriť jedine teoretickým výpočtom a experimentálnym meraním. Existuje
však norma, ktorá hovorí, aká môže byť lokálna odchýlka v rámci podlahy. Tá je riešená práve v tomto
meraní. Teda existuje norma, ktorá hovorí, že lokálna nerovnosť môže byť maximálne 3 mm v rámci
merania na dvojmetrovú latu. Ing. Seko vo svojom znaleckom posudku nerobil rozdiel medzi rovinnosťou

a vertikálnym pohybom.
Čo sa týka vertikálnych pohybov, výsledky sú v súlade s teoretickými predpokladmi ako by sa takáto
doska teoreticky mala správať alebo aké pohyby mala mať. Z hľadiska výsledkov jeho meraní podlaha
(z hľadiska vertikálneho pohybu) nevykazuje vadu, keďže neexistuje norma, ktorá by určovala koľko to
malobyťalebokoľkotomôžebyť.Naotázku,čivprípade,žebypodlahabolaspravenásmakadamovým

podlažím, došlo k takému pohybu dosiek ako teraz, znalec uviedol, že takých zlých, popraskaných
podláh, kde majú perfektný makadam a nie je poriadne zhutnený, je veľa. Nie je to len otázka materiálu,
tojeotázkazhutnenia,otázkatechnológiepostupu,otázkapracovnejdisciplínyazodpovednosťaotázka
toho, že v tomto projekte nebola dobre vyriešená kanalizácia, ktorá nemala pod budovou čo robiť, tá
mala ísť okolo. Lebo to všetko zhoršuje podmienky v podloží. Vada odlupovanie hrán existovala a je

zdokumentovaná meraním v rámci spracovania tohto znaleckého posudku.
Na otázku ohľadom vykonania skúšky tesnosti kanalizácie uviedol, že bral do úvahy, že kanalizácia
bola niekoľkokrát opravovaná, pretože tam došlo k zatopeniu. Opravy podľa jeho názoru boli urobené,
pretože dnes k záplavám nedochádza a aj merania, ktoré boli robené kamerami rôznymi firmami,
narazili na nejaké veci, ktoré sú tam, je to jasne dokázané v záznamoch, ale nie sú takého rozsahu,

že by znemožňovali jej funkciu. Boli dokonca vykopané časti, boli opravované aj niektoré rúry, ktoré
boli zasypané, a niektoré boli deformované. Znalec si myslel, že v súčasnosti sa dá povedať, že
kanalizácia až na jedno miesto funguje. Týmto miestom je miesto pri stĺpe, kde je podľa všetkého
zlé koleno napojenia a z toho vpustí na strechu do kolena a potom dole po tom stĺpe tečie. Nevedel
povedať, či bola kanalizácia pripravená na skúšku, ale vedel povedať, že protokoly hovoria niečo iné ako

hovorí stavebný denník. Podľa zápisu v stavebnom denníku nebola pripravená. Podľa protokolov bola
odskúšaná. Protokol o vykonaní skúšky má robiť zhotoviteľ alebo firma, ktorá to spravila, za prítomnosti
zástupcuinvestora,vtomtoprípadestavebnýdozoraleboniektoiný,kohopoveríinvestor.Tentoprotokol
alebo tento zápis má svoje presné pravidlá, kde sa uvádzajú akým spôsobom sa meralo a čo sa meralo.
Zápisy ako také nekorešpondujú so stavebným denníkom a neboli robené za prítomnosti stavebného

dozoru, lebo ten odišiel. Nebola tam dobrá komunikácia medzi realizátorom kanalizácie a stavebným
dozorom.

46. Znalecký posudok Kloknerovho ústavu ku skúmaným vadám uplatňovaným v tomto konaní uviedol
nasledovné závery:

- k príčine zvislých pohybov podlahových dosiek uviedli, že príčinou tohto pohybu sú prevažne
deformácie dosiek miskovitého charakteru. Tieto deformácie sa prejavujú zdvíhaním hrán a rohov
od podložia. Takto deformované dosky sa pri zaťažení hrán alebo rohov kolesami vysokozdvižného
vozíku „kolíšu“, keďže nie sú plošne v tesnom kontakte s podložím. Príčinou miskovitej deformácie je
nerovnomerné zmršťovanie betónu na hornom a spodnom líci dosky v dôsledku vlhkostného gradientu

po jej hrúbke. Pri hornom líci dosky je strata vlhkosti väčšia a tím tu dochádza k väčšiemu zmršteniu
a následnému prehnutiu (deformácii) dosky. Veľkosť deformácie je ovplyvnená tvarom dosky (tj.
veľkosťou plochy vytvorenej rezanými špárami a hrúbkou dosky), spôsobom ošetrovania betónu po
betonáži a prípadnou intenzitou dotácie spodného líca dosky vlhkosti. Po ukončení procesu tuhnutia
a tvrdnutia betónu a najintenzívnejšej fázy zmršťovania (cca do 3 mesiacov) majú tieto deformácie

trvalýcharakter.Miskovitédeformácieniektorýchpodlahovýchdosiekbolipreukázanémeranímmiestnej
rovinnosti a vzájomných výškových rozdielov hrán dosiek. Zistené prekročenie medzných odchýlok
miestnej rovinnosti a vzájomných výškových rozdielov dosiek v miestach špár je dôsledkom vzniku
miskovitých deformácií niektorých podlahových dosiek. Zvislé pohyby v dôsledku „kolísania“ miskovitedeformovaných dosiek pri zaťažení kolesami vysokozdvižného vozíku sú sprevádzané aj minoritnou
prirodzenoupružnoudeformácioudrátkobetónovejdoskyapodložia.Totojecelkovooznačenéakozvislý
pohyb. Podlahové dosky sa po odťažení vracajú do pôvodnej polohy či tvaru.

- k otázke, či uloženie dažďovej kanalizácie pod podlahou haly zodpovedá projektovej dokumentácii
uviedol, že uloženie potrubia dažďovej kanalizácie nezodpovedá dokumentácii.
- k otázke, či bola vykonaná riadna a úspešná skúška tesnosti dažďovej kanalizácie uviedol, že skúška
tesnosti dažďovej kanalizácie nemohla byť riadne a úspešne vykonaná. Z kamerových prehliadok
a správ o prehliadkach kanalizácie z obdobia 2005 - 2009 vyplýva, že na mnohých miestach bola

zistená nepriechodnosť, poškodenie či deformácia potrubia, prítomnosť štrkopiesku či ustálená hladina
vody v potrubí alebo aj opačný spád potrubí. Pri miestnom šetrení bolo kopanou sondou zistené
celkom roztrieštené potrubie z PVC a kamerovou prehliadkou bolo cca 2,5 m od tohto miesta zistené
ďalšie roztrieštenie potrubí, ktoré je celkom nepriechodné. Dostupnými záznamami o skúškach tesnosti
kanalizácie sú zápis č. 18/10/2002 a zápis č. 20/10/2002 o skúške tesnosti kanalizácie podľa STN 73
6701, v ktorých je mnoho nejasností a rozporov. Podľa ustanovení noriem musí byť skúška tesnosti

prevedenápredzasypanímpotrubí.Aleakojezrejmézarchívnychfotografií,kanalizačnépotrubievhale
bolo dňa 03.10.2002 už zasypané. Dažďová kanalizácia nebola schopná spoľahlivo odviesť zrážkovú
vodu pri krátkodobom intenzívnom daždi. Z toho možno usudzovať, že potrubie dažďovej kanalizácie je
veľmi pravdepodobne v niektorých úsekoch alebo miestach buď čiastočne alebo úplne nepriechodné a/
lebo, že dažďová kanalizácia môže byť poddimenzovaná.

- k tomu, či je možné v súčasnosti skúšku tesnosti kanalizácie vykonať uviedol, že v súčasnosti
prakticky nie je možné vykonať riadnu skúšku tesnosti kanalizácie, keďže tá mala byť vykonaná ešte
pred zasypaním potrubia. Teoreticky by bolo možné skúšku vykonať na znovu odhalenom a očistenom
potrubí. S ohľadom na umiestnenie potrubia pod podlahou by však bolo nutné vybúrať podlahu nad
potrubím, potrubie odhaliť a očistiť a vykonať skúšku tesnosti, čo považoval znalecký ústav za nereálne.

- k tomu, či existovali zjavné vady podlahy v dobe odovzdania haly uviedol, že miskovité deformácie
podlahových dosiek, ktoré sú majoritnou príčinou zvislých pohybov, sa mohli prejavovať už pri odovzdaní
haly investorovi, v záručnej dobe sa prejavovali určite.
- k tomu, či existovali zjavné vady dažďovej kanalizácie v dobe odovzdania haly uviedol, že vady na
dažďovej kanalizácii (nepriechodnosť potrubia alebo jeho poškodenie) sa museli prejavovať už v dobe

odovzdania haly investorovi. Z kamerových skúšok a správ o skúškach kanalizácie z rokov 2005 až
2009vyplýva,ženamnohýchmiestachbolazistenánepriechodnosť,poškodeniečideformáciapotrubia,
prítomnosť štrkopiesku či ustálená hladina vody v potrubí alebo i opačný spád potrubí. Miestnym
šetrením bolo zistené výrazné poškodenie potrubia, ktoré malo byť v dobe odovzdania haly funkčné. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že vady na dažďovej kanalizácii sa museli vyskytovať už v dobe odovzdania

haly investorovi.
-
47. Strany sporu navrhli vykonať dokazovanie aj výsluchom spracovateľa znaleckého posudku Doc. Ing.
Jiří Kolísko, Ph.D., ktorý sa k podanému znaleckému posudku pred súdom sa vyjadroval v zmysle
záverov znaleckého posudku. K otázke skúšky tesnosti dažďovej kanalizácie potvrdil, že táto nemohla

byť s ohľadom na fotografie, zápis v stavebnom denníku v zmysle technickej normy vykonaná. Ak
by sa robilo natlakovanie aj v prípade jej zasypania a s ohľadom na problémy ktoré potvrdili kamerové
skúšky vodný stĺpec by sa neustálil. Uviedol, že aj v súčasnosti je možné za terajších podmienok
vykonať skúšku tesnosti bez povinnosti odhalenia potrubia (technická norma EN 16/10), pričom by sa
kontroloval úbytok vody, jej strata. Žalovaný v podrobnostiach žiadal znalca aby sa vyjadril k spôsobu

meraní rovinatosti. Znalec považuje merania uvádzané v znaleckom posudku za relevantné, zakreslili
kde a akým spôsobom merali rovinatosť.

C. ROZHODNÉ PRÁVO

48. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

49. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.50. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

51. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom.

52. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

53. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

54. Podľa § 393 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri právach z vád vecí plynie premlčacia doba odo dňa
ich odovzdania oprávnenému alebo osobe ním určenej alebo odo dňa, keď bola porušená povinnosť vec
prevziať. Pri nárokoch zo záruky za akosť plynie premlčacia doba vždy odo dňa včasného oznámenia
vady počas záručnej doby a pri nárokoch z právnych vád od uplatnenia práva treťou osobou.

55. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

56. Podľa § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom

uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu
upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

57. Podľa § 429 ods. 1 Obchodného zákonníka, zárukou za akosť tovaru preberá predávajúci písomne
záväzok, že dodaný tovar bude po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak na obvyklý účel

alebo že si zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti.

58. Podľa § 430 Obchodného zákonníka ak z obsahu zmluvy alebo záručného vyhlásenia nevyplýva
niečo iné, začína záručná doba plynúť odo dňa dodania tovaru. Ak je predávajúci povinný odoslať tovar,
plynie záručná doba odo dňa dôjdenia tovaru do miesta určenia. Záručná doba neplynie po dobu, po

ktorú kupujúci nemôže užívať tovar pre jeho vady, za ktoré zodpovedá predávajúci.

59. Podľa § 431 Obchodného zákonníka, zodpovednosť predávajúceho za vady, na ktoré sa vzťahuje
záruka za akosť, nevzniká, ak tieto vady boli spôsobené po prechode nebezpečenstva škody na tovare
vonkajšími udalosťami a nespôsobil ich predávajúci alebo osoby, s ktorých pomocou predávajúci plnil

svoj záväzok.

60. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená
zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2 ), môže kupujúci:

a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru
a požadovať odstránenie právnych vád,
b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
d) odstúpiť od zmluvy.

61.Podľa§436ods.2Obchodnéhozákonníka,voľbamedzinárokmiuvedenýmivodseku1kupujúcemu
patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu
po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však
ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady,

môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného
odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v
primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci
odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.62. Podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená
nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie

ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.

63. Podľa § 437 ods. 2 Obchodného zákonníka, dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej
ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a
odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo

dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu
vynaloženie neprimeraných nákladov.

64. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

65. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

66. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady
a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.

67. Podľa § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne
a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal
plniť ich.

68. Podľa § 538 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak

zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ
zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.

69. Podľa § 550 Obchodného zákonníka, objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela.
Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ

oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo
vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to
poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§ 345), je
objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

70. Podľa § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez
zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu
objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej
starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ
povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov

objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím
odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa
predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených
s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť
mohla zistiť.

71. Podľa § 551 ods. 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku
1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené
nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval.
Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v

plnom rozsahu.72. Podľa § 551 ods. 3 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku
1, zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo
pokynov daných mu objednávateľom.

73. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

74. Podľa § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet
diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať
s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa
zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym
vykonaním tejto montáže.

75.Podľa§555ods.2Obchodnéhozákonníka,aksapodľazmluvymáriadnevykonaniedielapreukázať
vykonaním dohodnutých skúšok, považuje sa vykonanie diela za dokončené až vtedy, keď sa tieto
skúšky úspešne vykonali. Na účasť na nich je zhotoviteľ povinný objednávateľa včas pozvať.

76. Podľa § 555 ods. 3 Obchodného zákonníka, neúčasť objednávateľa na skúškach, na ktorých
vykonanie bol objednávateľ včas pozvaný, nebráni vykonaniu skúšok. Ustanovenie § 553 ods. 3 o
opakovaní skúšok platí obdobne.

77. Podľa § 555 ods. 4 Obchodného zákonníka, výsledok skúšok sa zachytí v zápisnici podpísanej

oboma stranami. Ak objednávateľ nie je prítomný, podpíše zápisnicu namiesto neho hodnoverná a
nestranná osoba, ktorá sa na skúškach zúčastnila.

78. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá
výsledku určenému v zmluve.

79.Podľa§560ods.2Obchodnéhozákonníka,zhotoviteľzodpovedázavady,ktorémádielovčasejeho
odovzdania (§ 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa
neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť,
zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.

80. Podľa § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase
uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.

81. Podľa § 560 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne

ustanovenia § 420 až 422 a § 426.

82. Podľa § 561 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ nezodpovedá za vady diela, ak tieto vady spôsobilo
použitievecíodovzdanýchmunaspracovanieobjednávateľomvprípade,žezhotoviteľaniprivynaložení
odbornej starostlivosti nevhodnosť týchto vecí nemohol zistiť alebo na ne objednávateľa upozornil

a objednávateľ na ich použití trval. Zhotoviteľ takisto nezodpovedá za vady spôsobené dodržaním
nevhodnýchpokynovdanýchmuobjednávateľom,akzhotoviteľnanevhodnosťtýchtopokynovupozornil
a objednávateľ na ich dodržaní trval alebo ak zhotoviteľ túto nevhodnosť nemohol zistiť.

83. Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo

zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

84. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak
objednávateľ neoznámi vady diela
a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,

b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa odseku 1,c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,
najneskôrvšakdodvochrokovapristavbáchdopiatichrokovododovzdaniapredmetudiela.Privadách,
na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

85. Podľa § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenie § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na
účinky uvedené v odseku 2.

86. Podľa § 563 ods. 1 Obchodného zákonníka, záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť

odovzdaním diela.

87. Podľa § 563 ods. 1 Obchodného zákonníka, pre záruku za akosť diela inak platia primerane
ustanovenia § 429 až 431.

88. Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ

však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho
povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

89. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „C.s.p.“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za

nesporné.

D. PRÁVNE POSÚDENIE VECI

90. Na základe predložených skutkových a právnych tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania
ustálil súd nasledovný skutkový stav. Žalobca ako objednávateľ uzatvoril so žalovaným ako zhotoviteľom
Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia, modernizácia a prístavba reexpedičnej prevádzky
Madunice. Dielo bolo postupne odovzdávané v období od 04.09.2002 do 13.01.2003. V priebehu

vyhotovovania diela ako aj po jeho odovzdaní existovala medzi stranami sporu rozsiahla komunikácia
ohľadom vytknutých vád diela. Žalovaný na základe toho odstránil časť takto reklamovaných vád.
Spornou medzi stranami sporu zostala existencia viacerých vád označených v žalobe, ktorých
odstránenia sa žalobca domáhal. V súvislosti s posudzovaním nároku na odstránenie vád tak, ako ich
žiadal žalobca, bolo na základe námietok uplatnených v rámci procesnej obrany žalovaného potrebné

posúdiť najmä to, či došlo k riadnemu a včasnému uplatneniu vád zo strany žalobcu. Okrem toho sa súd
musel vysporiadať s otázkou, či namietané vady v súčasnosti stále existujú a či možno tieto vady pripísať
zodpovednosti žalovaného ako zhotoviteľa stavby. V neposlednom rade sa súd musel vysporiadať i s
námietkou nevykonateľnosti žalobného petitu.

91. S ohľadom na rozsah spisového materiálu, ktorý tvorí veľké množstvo obsahovo rozsiahlych
vyjadrení strán sporu a množstvo listinných dôkazov predkladaných stranami sporu na preukázanie
skutkových tvrdení uvádzaných v podaniach a podporujúcich právne posúdenie sporných skutočností
z pohľadu tej - ktorej strany sporu súd uvádza, že v odôvodnení rozhodnutia sa po skutkovej a právnej
stránke vysporadúval len s tými tvrdeniami a listinnými dôkazmi, ktoré boli pre meritórne rozhodnutie

najpodstatnejšie. Súd nepovažoval za nevyhnutné vyjadrovať sa ku všetkým predloženým argumentom
strán sporu, pričom tak vychádzal na základe ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít,
podľa ktorých „v tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania“ (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 358/09).

I. K premlčaniu nárokov

92. Prihliadajúc na skutkové tvrdenia strán sporu bolo potrebné primárne sa vysporiadať s uplatnenou
námietkou premlčania žalovaného. Žalovaný v súvislosti so všetkými uplatnenými vadami namietal, že
žaloboudoručenousúdudňa29.05.2006sažalobcadomáhalodstráneniavád,ktorénebolijednoznačne
špecifikované. Až podaním žalobcu doručeným súdu dňa 27.10.2011 žalobca navrhol zmenu žaloby, vktorej boli špecifikované konkrétne vady diela, ktoré žalobca žiadal odstrániť. Z toho vyplýva, že žalobca
si riadne uplatnil právo na odstránenie údajných vád diela až v októbri 2011, pričom k odovzdaniu diela
došlo najneskôr dňa 13.01.2003 (jednotlivé vady museli byť známe žalobcovi najneskôr v rokoch 2004

- 2006), z čoho vyplýva, že právo žalobcu na odstránenie tvrdených vád bolo podľa žalovaného v roku
2011 premlčané.

93. K predmetnej námietke žalovaného súd poukazuje na uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k.
28Cb/86/2006 - 127 zo dňa 10.03.2008, ktorým súd vyzval žalobcu na doplnenie žaloby tak, aby žalobca

špecifikoval práce, ktoré žiada, aby súd zaviazal žalovaného vykonať za účelom odstránenia vád diela,
aby bol žalobný petit určitý, zrozumiteľný a materiálne vykonateľný. Vzhľadom na to, že žalobca svoju
žalobu v zmysle poučenia uvedeného vo vyššie uvedenom uznesení tunajšieho súdu nedoplnil, Okresný
súd Bratislava III uznesením č.k. 28Cb/86/2008 - 131 zo dňa 09.09.2008 žalobu odmietol. Po napadnutí
predmetného uznesenia odvolaním žalobcu rozhodoval o správnosti postupu a zákonnosti rozhodnutia
prvostupňového súdu odvolací súd.

94. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/9/2009 - 161 zo dňa 14.08.2009 napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu
„žalobca v petite žaloby riadne a uspokojivo identifikoval stavbu, na ktorej žiadal odstrániť vady a tieto
vady vymenoval. Okrem toho podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa nad rámec povinností

žalobcu vyzval žalobcu, aby v petite žaloby špecifikoval práce, ktoré žalobca žiadal od žalovaného
vykonať. Odvolací súd bol toho názoru, že v prípade, ak predmetom sporu je právo na odstránenie
vád diela, ani súd nie je oprávnený určiť zhotoviteľovi (žalovanému), aké práce na odstránení vád má
vykonať, a tobôž nie účastník na strane odberateľa (žalobca). V prípade, ak súd v konaní dospeje k
záveru, že je daná zodpovednosť zhotoviteľa za vady diela, tak môže uložiť len povinnosť odstrániť

vady diela vymenované v petite žaloby. V žiadnom prípade súd nemôže určiť, aký postup pri odstránení
vád (teda aké práce) má žalovaný ako zhotoviteľ vykonať.“ Týmto rozhodnutím a právnym názorom
vyjadreným v jeho odôvodnení bol prvostupňový súd v ďalšom konaní viazaný, a to nielen v otázke
potrebyprípadnéhodoplneniaaleboopravyžalobnéhonávrhu,aleajprihodnotenínámietokžalovaného
čo do včasnosti uplatnenia zodpovednosti za vady diela zo strany žalobcu alebo čo do jasnej a

zrozumiteľnej formulácie žalobného petitu.

95. Odvolací súd vyššie uvedeným rozhodnutím právoplatne rozhodol o tom, že žalobný petit uvedený
v žalobe doručenej súdu dňa 29.05.2006 je riadny, úplný a dostatočne určitý na pokračovanie v konaní
a prípadné vyslovenie povinnosti žalovaného odstrániť vady v ňom uvedené. Samotná skutočnosť, že

ku bližšej špecifikácii vád diela došlo až návrhom na zmenu žaloby doručeným súdu dňa 27.10.2011
nemeníničnatom,žedoručeniežalobynaodstránenieváddielasúdudňa29.05.2006bolouskutočnené
počas plynutia všeobecnej premlčacej lehoty v zmysle § 391 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka
a iniciovalo účinky spočívania premlčacej lehoty tak, ako to upravuje § 402 Obchodného zákonníka. V
žalobe boli dostatočným spôsobom identifikované všetky vady, ktoré žiadal žalobca odstrániť, nakoľko v

ďalšompriebehunikdynedošlokrozšíreniuuplatňovanýchnárokovoinévadyalebopotrebyinýchopráv,
ako tých, ktoré boli uplatnené žalobou. Neskorším podaním žalobcu, ktorým navrhol zmenu žaloby,
došlo len k bližšiemu pomenovaniu, resp. špecifikácii konkrétnych vád diela, toto však nepredstavuje
okolnosť alebo právnu skutočnosť, ktorá by mohla byť spojená s inými účinkami na plynutie premlčacej
lehoty na uplatnenie namietaných vád diela, ako boli účinky iniciované doručením žaloby súdu dňa

29.05.2006. Preto súd považoval uplatnenie nároku na odstránenie vád diela žalobou zo dňa 29.05.2006
za dostatočné na účely včasného uplatnenia práv z vád diela.

96. Opačný názor tunajšieho súdu na predmetnú problematiku by bol v rozpore s právnym názorom
Krajského súdu vyjadreným v uznesení č.k. 3Cob/9/2009 - 161 zo dňa 14.08.2009, a tým v rozpore so

zásadou viazanosti súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu. Okrem toho by prijatie
záveru o nedostatočnej určitosti žalobného petitu, a z toho vyplývajúce márne uplynutie premlčacej
lehoty na uplatnenie vád diela, bolo možné považovať za prehnaný súdny formalizmus pri posudzovaní
úkonov strán sporu, ktorý by mohol predstavovať zásah do zásad spravodlivého civilného procesu.
S ohľadom na uvedené považoval súd námietku premlčania práva na uplatnenie vád diela v konaní

pred civilným súdom za nedôvodnú, a preto súd pristúpil k meritórnemu rozhodovaniu o jednotlivých,
žalobcom namietaných vadách diela.

II. K namietanej vade dažďovej kanalizácie97. V súvislosti s namietanou vadou dažďovej kanalizácie a nevykonaním skúšky tesnosti dažďovej
kanalizácie bolo v konaní medzi stranami sporných viacero okolností. Išlo predovšetkým o otázku

riadneho a včasného uplatnenia vád diela, existencia vady, zodpovednosť za vadu ako aj súčasná
nevykonateľnosť žalobného petitu v časti odstránenia tejto vady diela.

98. K spôsobu reklamovania vád žalovaný namietal, že žalobca reklamoval uňho vady dažďovej
kanalizácie odkazom na neprehľadné množstvo dokumentov, pričom nebolo zrejmé, ktorá konkrétna

reklamácia žalobcu mala byť tá, ktorou reklamoval konkrétnu vadu dažďovej kanalizácie a nevykonanie
skúšky jej tesnosti. Podľa názoru súdu z vyjadrení strán sporu a z predložených listinných dôkazov
zo strany žalobcu vyplýva, že k reklamovaniu vád dažďovej kanalizácie došlo už pri odovzdaní
stavby, ako to vyplýva zo súpisu vád a nedorobkov pre objekt SO 01 a 02 (k 20.02.2003
neodstránené) zo dňa 20.02.2003. Ďalej bola táto vada vytknutá aj v urgencii odstránenia zjavných
vád a nedorobkov zo zápisov z 20.02.2003 a predchádzajúcich zápisov rozdelených podľa objektovej

skladby, neodstránených ku dňu 10.11.2004, v doplnení údajov k urgencii odstránenia zjavných vád a
potvrdenie termínov odstránenia skrytých vád zo dňa 21.12.2004, v zápise zo dňa 29.11.2005 z jednania
o odstraňovaní vád stavby, v urgencii odstránenia vád stavby zo dňa 02.03.2006, atď. Z uvedeného
exemplifikatívneho výpočtu listín vyplýva, že k reklamácii vád dažďovej kanalizácie došlo včas, a to pri
odovzdaní diela, ako aj v rámci záručnej lehoty (v zmysle čl. VII bod 1 zmluvy o dielo). Na základe

uvedeného bolo možno dospieť k záveru, že žalobca riadne reklamoval nedostatky dažďovej kanalizácie
ako aj nevykonanie skúšky tesnosti dažďovej kanalizácie, a preto bola námietka žalovaného k spôsobu
vykonania reklamácie zo strany súdu posúdená ako nedôvodná.

99. V priebehu konania sa obe strany zhodli na tom, že dažďová kanalizácia vykazovala v čase

odovzdania diela isté vady (žalovaný pripustil, že časť potrubia bola roztrieštená, prevalená, časť
potrubia bola prepichnutá oceľovou tyčou), avšak väčšina týchto vád bola podľa názoru žalovaného
priebežne odstránená, okrem iného vybudovaním obchvatného potrubia obchádzajúceho roztrieštenú
časť potrubia. Žalovaný taktiež poukazoval na to, že súčasná dažďová kanalizácia je v podstatnom
rozsahu odlišná od dažďovej kanalizácie určenej zmluvou o dielo a odovzdanej žalovaným žalobcovi, a

preto neexistuje v súčasnosti žiaden nárok žalobcu na vykonanie skúšky telesa dažďovej kanalizácie.
Strany sporu sa nezhodli ani na tom, či bola na dažďovej kanalizácii vykonaná riadna skúška tesnosti.

100. K problematike nevykonania skúšky tesnosti dažďovej kanalizácie poukazoval žalobca na vyššie
uvedené listiny. Žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na záznamy stavebného dozoru investora (denné

záznamy stavby) zo dňa 18.10.2002 - 21.10.2002, podľa ktorých bola skúška kanalizácie vykonávaná, a
to aj za prítomnosti zástupcu žalobcu. Okrem toho poukazoval na zápis z prerokovania o odstránení vád
a nedorobkov, uskutočnený dňa 12.12.2003, v zmysle ktorého bola splnená úloha „dažďová kanalizácia
- odskúšaná po realizácii fóliovania žľabov“ ako aj úloha „opraviť nefunkčnú dažďovú kanalizáciu“,
ktorý bol podpísaný okrem iného aj konateľom žalobcu a technickým dozorom žalobcu. V zmysle tohto

zápisu mali byť podľa žalovaného vady kanalizácie nesporne odstránené ku dňu 12.12.2003. Keďže
žalobca naďalej spochybňoval funkčnosť kanalizácie, žalovaný ako prejav dobrej vôle mal vykonať
ďalšiu skúšku kanalizácie v termínoch 24.03.2006 a 18.04.2006, kedy boli kamerovými skúškami zistené
nedostatočné vykonávanie údržby na kanalizačnom potrubí hlavných radov, čo malo byť príčinou (na
strane žalobcu) ďalších problémov s kanalizáciou. K problematike riadneho vykonania skúšky tesnosti

dažďovejkanalizácieaotázkefunkčnostidažďovejkanalizáciebolivkonanístranamipredloženélistinys
protichodnými závermi. Preto musela byť táto otázka aj predmetom posudzovania viacerých znaleckých
posudkov.

101. V zásade k rovnakým záverom dospeli znalecké posudky Ing. Štefana Seka a Kloknerovho

ústavu.Tievylúčilimožnosťvykonaniariadnejskúškydažďovejkanalizácie,keďžetopotvrdzujúporuchy
dažďovej kanalizácie zistené pomocou videokamery ako sú dokumentované v správach firiem, ktoré
vykonali monitoring v rokoch 2006 a 2009. Počas týchto meraní bola na mnohých miestach zistená
nepriechodnosť, poškodenie či deformácia potrubí, prítomnosť štrkopiesku, ustálená hladina vody v
potrubí alebo aj opačný spád potrubí. Znalci poukázali aj na nedostatky a nejasnosti záznamov o

skúškach tesnosti kanalizácie č. 18/10/2002 a 20/10/2002 (tu sa používal pojem „ležatá kanalizácia
splašková“). Podľa príslušných noriem musí byť skúška tesnosti vykonaná pred zasypaním potrubí, ale
ako vyplýva z archívnych fotografií (ktoré tvoria súčasť znaleckých posudkov), dňa 03.10.2002 bolo
potrubiaužzasypané(skúškamalabyťpodľažalovanéhovykonanádňa18.10.2002).Znaleckýposudokdoc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc. nedal s poukazom na odstup času jednoznačnú odpoveď na otázku, či
bola skúška dažďovej kanalizácie riadne vykonaná. Znalec poukázal na nejednoznačnú dokumentáciu a
nejednotnú terminológiu pri rozlišovaní splaškovej, technologickej a dažďovej kanalizácie. Avšak podľa

tohto znalca boli splnené podmienky na vykonanie skúšky tesnosti kanalizácie, a aj dokumentácia
nasvedčujetomu,žeskúškatesnostivykonanábola,atosúčasnesvykonanímskúškyležatejsplaškovej
kanalizácie v termíne 19. - 21.10.2002 (aj keď zápisy o skúške nejednoznačne špecifikujú, o aký druh
kanalizácie išlo). Znalecký posudok doc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc. teda uvádzal, že skúška dažďovej
kanalizácie musela byť s najväčšou pravdepodobnosťou riadne vykonaná. Existencia archívnych

fotografií preukazujúcich zasypanie dažďovej kanalizácie v čase údajného termínu vykonania skúšky
tesnostivšaknebolazostranyznalcabližšiesohľadomnajehozáveryzmienená;rovnakovpredmetnom
znaleckom posudku podľa názoru súdu absentovalo posúdenie možnosti riadneho vykonania skúšky
dažďovej kanalizácie, ktorá by preukazovala jej plnú funkčnosť s prihliadnutím na správy o revízii (z roku
2006), ktoré naopak poukazovali na nedostatky dažďovej kanalizácie.

102. V každom prípade sa znalecké posudky zhodli v tom, že k tomu, aby bola skúška dažďovej
kanalizácie vykonaná v súlade s príslušnými technickými normami je potrebné, aby bolo potrubie
kanalizácie prístupné, nezasypané a nezakryté, aby boli aj spoje potrubia viditeľné. Z tohto predpokladu
vychádzal súd jednak pri hodnotení riadneho vykonania skúšky tesnosti dažďovej kanalizácie, ako aj pri
rozhodovaní o nárokov plynúcich zo žalobného petitu.

103. Keďže z listinných dôkazov predložených stranami konania nebolo možné jednoznačne stanoviť
záver o tom, či bola skúška tesnosti dažďovej kanalizácie riadne vykonaná, pri posudzovaní tejto
otázky vychádzal súd zo záverov uvedených v znaleckých posudkoch, ktoré poukázali na to, že
ak mala byť skúška riadne vykonaná, malo k tomu dôjsť pred zasypaním dažďovej kanalizácie. V

zmysle procesnej obrany žalovaného malo k riadnemu vykonaniu skúšky dažďovej kanalizácie dôjsť
v období od 18.10.2002 - 21.10.2002. Táto skutočnosť však koliduje so skutočnosťou, že z fotografií
vyhotovených ku dňu 03.10.2002 vyplýva, že dažďová kanalizácia už bola toho času zasypaná. Logicky
teda nemohlo dôjsť podľa normy k vykonaniu riadnej skúšky tesnosti dažďovej kanalizácie po jej
úplnom zasypaní materiálom. Napriek nejednoznačným záverom vyplývajúcim z predloženej listinnej

dokumentácie teda možno konštatovať, že v predmetnej veci vyjadrenia žalobcu o nevykonaní riadnej
skúšky dažďovej kanalizácie v spojení s ním predloženými listinami preukazujúcimi opakované žiadosti
žalobcu o vykonanie predmetnej skúšky (okrem iného aj záznamom zo dňa 05.11.2002 - tzn. tesne
po údajnom termíne vykonania skúšky) spolu so závermi znaleckých posudkov (Ing. Štefana Seka a
Kloknerovho ústavu) považoval súd za preukázané, že skúška tesnosti dažďovej kanalizácie nemohla

byť riadne vykonaná. Tvrdenia žalovaného sa opierali o zápisy v stavebnom denníku, ktoré používali
(aj zo strany žalovaného) nejednoznačné pojmy, a od ktorých nebolo možné bez ďalšieho dospieť k
záveru, že skúška tesnosti bola vykonaná pre celý rozsah kanalizácie (tzn. pre kanalizáciu splaškovú
aj dažďovú). Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
pri svojom tvrdení o tom, že skúška tesnosti dažďovej kanalizácie bola riadne vykonaná, a preto súd

v ďalšom konaní, pri posudzovaní nárokov strán sporu operoval so záverom, že skúška dažďovej
kanalizácie nebola zo strany žalovaného riadne vykonaná.

104. Tento záver je teda v rozpore s požiadavkami žalobcu stanovenými v projektovej dokumentácii,
ktorá v časti 1. TECHNICKÁ SPRÁVA, SO 01 + SO 02 - HVO a rekonstrukce stávajíciho skladu (III

- ZTI včetne zvláštní kanalizace) z 1/2002 v bode 2.3 Kanalizace výslovne uvádza, že „na kanalizaci
musí být provedena zkouška tesnosti dle metodiky ČSN. Pri realizaci nutno dodržovat montážní a
manipoulačnípředpisyvýrobcůpotrubí,.platnéČSNabezpečnostpráce“.Vtejtočastitedapodľanázoru
súdu nedošlo zo strany žalovaného k riadnemu preukázaniu vykonania takejto skúšky, a tým k riadnemu
dokončeniu diela tak, ako to predpokladajú príslušné ustanovenia Zmluvy o dielo a ustanovenie § 555

ods. 2 Obchodného zákonníka.

105. Ďalej bolo nevyhnutné prijať jednoznačný záver o tom, či má dažďová kanalizácia vady aj v
súčasnosti, a ktorá zo strán sporu existenciu prípadných vád zavinila. Žalobca v konaní namietal, že
dažďová kanalizácia nebola vyhotovená v súlade s projektovou dokumentáciou a v zmysle technickej

normy, kanalizácia vykazuje vady, o čom svedčia neskôr vykonaná neúspešná skúška tesnosti a
potreba ďalších opráv (napr. výmena zdevastovaného netesného potrubia vykonaná žalovaným). Za
súčasné vady považuje žalobca najmä protispády ležatých vetiev, porušené potrubie a natlačenú
zeminu v ňom, mnohé zavalené miesta, problémy prietočnosti a exfiltráciu. Hlavnou príčinou týchtoproblémov kanalizácie mal byť fakt, že žalovaný nedodržal projektovú dokumentáciu v časti umiestnenia
kanalizácie a v časti navrhovanej skladby podložia (nesprávne mal byť použitý nevhodný hutnený
štrkopiesok so zrnami kameniva väčšími ako 50 mm). V dôsledku nedostatkov podložia v spojení

so silným tlakom spôsobeným prejazdom ťažkej techniky ešte počas stavebnej činnosti malo dôjsť k
deformácii kanalizácie, jej prevaleniu a exfiltrácii (prepúšťaniu vidy do podložia), čo zároveň súvisí s
ďalšou vadou diela - s vertikálnym pohybom dramixových podláh. Žalovaný v rámci svojej procesnej
obrany poukazoval na to, že vady kanalizácie boli zo strany žalovaného opravované (došlo k zaslepeniu
príslušnej časti kanalizácie a k vybudovaniu obchvatného potrubia), v dôsledku čoho je teleso

dažďovej kanalizácie na diele v súčasnosti odlišné od telesa dažďovej kanalizácie v zmysle projektovej
dokumentácie, a ktorú žalovaný odovzdal žalobcovi. Potrubie je podľa žalovaného v súčasnosti plne
prietočné a nie je narušená jeho funkčnosť.

106. Posúdenie existencie vád diela aj s ohľadom na jeho zhotovenie podľa projektovej dokumentácie
záviselo od okolností, na ktorých posúdenie boli nevyhnutné vedecké poznatky. Znalecký posudok doc.

Ing. Andreja Sokolíka, CSc. sa k tejto otázke vyjadril tak, že v súčasnosti nie je možné jednoznačne
potvrdiť, či v čase kolaudácie diela bola kanalizácia realizovaná podľa projektovej dokumentácie a
vyskúšaná podľa príslušných noriem platných v danej dobe. V priebehu exploatácie tejto časti diela sa
prejavili a lokalizovali niektoré vady a nedostatky dažďovej kanalizácie, avšak znalec bol názoru, že
po ich opravách na viacerých miestach a odstránení reklamovaných vád je v súčasnosti kanalizácia

funkčná. Znalecký posudok Kloknerovho ústavu uviedol, že uloženie dažďovej kanalizácie nezodpovedá
projektovej dokumentácii, rovnako uviedol, že potrubie dažďovej kanalizácie je v niektorých úsekoch
buď čiastočne alebo celkom nepriechodné. Predmetný znalecký posudok uviedol, že vady dažďovej
kanalizácie (nepriechodnosť potrubia a jeho poškodenia) sa museli vyskytovať už v čase odovzdania
diela. Viaceré znalecké posudky sa zhodli na tom, že odstránenie nedostatkov na dažďovej kanalizácii,

resp.docieleniejejspoľahlivejprietočnostipodmieňujeúspešnosťpriodstraňovaníporúchnadramixovej
podlahe, ktoré sú zapríčinené aj v dôsledku nefunkčnej dažďovej kanalizácie (od nefunkčnej kanalizácie
dochádza k premáčaniu sypanín v podloží) ako je uvedené v znaleckom posudku vyhotovenom
Ing. Hurajtom, podobne v znaleckom posudku Ing. Štefana Seka. Zo znaleckého posudku doc. Ing.
Ratulovského (na podklade posudku doc. RNDr. Modlitbu) súd ďalej zistil, že dodávateľ nedodržal

projektom predpísaný technologický postup zásypu kanalizácie a podložia, čo malo negatívne vplývať
na potrubie, ktoré bolo pod tlakom podložia stlačené, ich kruhový priemer nadobudol v niektorých
častiach tvar elipsy, v dôsledku čoho sa tesnenia rúr stali nefunkčnými. Následkom toho sa dažďová
voda dostávala do podložia, postupne ho premáčala a spôsobila prisadnutie niektorých častí násypu.
Sekundárnym prejavom mala byť postupná zmena projektom navrhnutého spádu potrubí. Kanalizácia

sa v nestabilnom podloží zvlnila a viaceré úseky sa dostali do protispádov, toto malo byť zistené už pri
prvej kamerovej skúške potrubia.

107. Z vyššie uvedených tvrdení strán sporu a výsledkov znaleckého dokazovania mal súd za
preukázané, že dažďová kanalizácia vykazovala už v čase odovzdania diela vady, ktoré boli zo

strany žalovaného opakovane opravované. Túto skutočnosť v konaní potvrdili obe strany konania,
rovnako to vyplývalo z meraní vykonávaných v priebehu rokov 2006 - 2007, na základe ktorých sa
priebežné opravy vykonávali. Spornou zostala otázka existencie vád kanalizácie v čase rozhodovania o
nároku žalobcu. Pre zodpovedanie tejto otázky boli pre súd kľúčové zistenia posledného predloženého
znaleckého posudku (tzn. posudku Kloknerovho ústavu), ktorý vykonal miestne šetrenie a meranie v

roku 2015, a to aj za daždivého počasia (súdu nie je známe, že by po tomto dátume boli vykonané iné
merania alebo opravy dažďovej kanalizácie). Podľa vykonaného šetrenia súd zistil, že na niektorých
úsekoch kanalizácie je buď čiastočne alebo úplne nepriechodná a/lebo že dažďová kanalizácia môže
byť poddimenzovaná, keďže ani po viacerých opakovaných opravách nebola kanalizácia schopná
spoľahlivo odviesť zrážkovú vodu. Na základe takto uvedených záverov znaleckého posudku dospel súd

k záveru, že dažďová kanalizácia vykazuje aj po vykonaní viacerých opráv vady, ktoré neboli celkom
odstránené od odovzdania diela až do času rozhodovania súdu o nárokoch z vád diela. Pred súdom
preto neobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že kanalizácia je v súčasnosti funkčná, ako to vyplýva z
toho, že od odovzdania diela je toto dielo plne využívané, nakoľko samotná skutočnosť, že kanalizácia
je funkčná, neznamená, že kanalizácia je bez vád.

108. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že dažďová kanalizácia mala vady už v čase
odovzdania diela tak, ako sú definované v § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka a čl. VII bode 2 Zmluvy
o dielo. Reklamácia vád dažďovej kanalizácia bola vykonaná riadne a včas tak, ako to upravuje zákonaa vzájomná dohoda strán v Zmluve o dielo. Dôvody existencie možno v zmysle záverov znaleckých
posudkov (aj keď znalci uznali, že koncepcia vedenia dažďovej kanalizácie pod podlahou skladu
nebola z pohľadu údržby a jednoduchosti kontroly kanalizácie najefektívnejšia), za hlavnú príčinu vzniku

vád kanalizácie bola označená nevhodná realizácia podložia (s ohľadom na zvolené materiály, ktoré
nezodpovedali projektovej dokumentácii), a s tým súvisiace následky silného tlaku počas stavebných
činností na podložie a v ňom vsadené potrubia dažďovej kanalizácie (či už prejazdami ťažkej techniky
alebo počas betonáže podlahy). V každom prípade ide o vadu, ktorú možno pričítať zodpovednosti
žalovaného, ktorý sa pri realizácii stavby v tejto časti odchýlil od požiadaviek objednávateľa diela. V

konečnom dôsledku aj sám žalovaný v konaní pred súdom uznal, že kanalizácia vykazuje vady ako
čiastočne chýbajúci obsyp kanalizácie jemným materiálom, nedostatočný spád v niektorých miestach
kanalizácie a prepichnutie telesa kanalizácie oceľovou výstužou/tyčou, pričom tieto nedostatky dažďovej
kanalizácie súvisia práve s realizáciu stavby jej zhotoviteľom. S ohľadom na uvedené súd o tomto nároku
uplatňovanom žalobcom rozhodol tak, že žalovaný je povinný odstrániť vady dažďovej kanalizácie
spôsobenénedodržanímprojektovejdokumentácie,ktorébrániajejriadnemuužívaniuavykonaťskúšku

tesnosti dažďovej kanalizácie tak, ako to v žalobnom petite žiadal žalobca. Na odstránenie tejto vady
diela je žalobca povinný poskytnúť žalobcovi všetku potrebnú súčinnosť.

109. K formulácii žalobného petitu súd ďalej uvádza, že sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, podľa
ktorého je žalobný petit v tejto časti žaloby nevykonateľný, keď žalobca žiada odstrániť „všetky vady“

dažďovej kanalizácie. K tomuto argumentu súd uvádza, že z obsahu spisu a predmetu sporu vyplýva, že
sa jedná výlučne o tie vady, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s nedodržaním projektovej dokumentácie
(najmä v súvislosti so skladbou podložia), a s tým priamo súvisiacimi dopadmi na teleso kanalizácie
(deformácia potrubí, tesnení, a pod.). V tejto súvislosti súd odkazuje na vyššie citované odôvodnenie
Krajského súdu v Bratislave uvedenom v uznesení č.k. 3Cob 9/2009-161 zo dňa 14.8.2009, v zmysle

ktorého považoval odvolací súd žalobný petit žalobcu za určitý a vykonateľný. Súd okrem toho uvádza,
že v priebehu konania bolo zo strany žalovaného ako aj zo strany niektorých znalcov pred súdom
oznámené, že v súčasnosti by bolo vykonanie skúšky tesnosti dažďovej kanalizácie, s ohľadom na jej
umiestnenie pod podlahou haly a zasypanie podložím, prinajmenšom finančne a časovo náročné, v
dôsledku čoho by bolo aj pre samotného žalobcu nevýhodné, ak nie aj nereálne. Súd je však tohto

názoru, že s ohľadom na žalobcom vykonanú voľbu spôsobu odstránenia vád diela, ktorú nemohol
žalobca neskôr meniť (o čom musel žalobca vedieť), si žalobca musel byť vedomý, aký rozsah vád žiada
odstrániť a aký to bude mať dopad na prevádzku predmetného diela. K skúške tesnosti kanalizácie súd
poukazuje na vyjadrenie znalca Doc. Ing. Jiří Kolísko, Ph.D., ktorý uviedol, že nie je nutné odhalenie
potrubia , jej skúšku možno vykonať za terajšieho stavu podľa technickej normy , pričom sa kontroluje

úbytok vody. Ak dopadne skúška tesnosti kanalizácie úspešne, potom samozrejme nie je potrebné
odstránenie vád.

III. K namietanej vade rovinnosti a vertikálnych pohybov dramixových podláh

110. V súvislosti s namietanou vadou rovinnosti a vertikálnych pohybov dramixových podláh považoval
súd za potrebné vysporiadať sa primárne s otázkou riadneho uplatnenia zodpovednosti za vady diela zo
strany žalobcu. Následne bolo potrebné zodpovedať otázku existencie namietanej vady diela a pričítania
zodpovednosti za vadu diela konkrétnej strane sporu.

111. K včasnosti uplatnenia zodpovednosti z takto namietanej vady súd uvádza, že predpoklady
včasného uplatnenia tejto vady posudzoval v priebehu konania v spojení s namietanou vadou skladby
podložia pod dramixovými podlahami (aj keď v tejto časti bola neskôr žaloba vzatá späť). Včasnosť
uplatnenia tejto vady diela posudzoval súd s ohľadom na povahu vady podľa predpokladov na uplatnenie
skrytých vád diela, ktoré pre včasnosť reklamácie vyžadujú písomné uplatnenie reklamácie u zhotoviteľa

v rámci záručnej doby, ktorá bola medzi stranami dojednaná na obdobie 60 mesiacov. Žalobca žiadal
upraviť olupovanie dramixu už v zápise vád a nedorobkov k 20.03.2003, vertikálny pohyb dramixových
platní bol namietaný v urgencii odstránenia reklamovaných skrytých vád z 10.11.2004 a dňa 07.12.2004,
v zápise zo dňa 29.11.2005, v urgencii odstránenia vád stavby zo dňa 02.03.2006, ako aj v ďalších
listinách. V žalobe doručenej súdu dňa 26Cb/86/2006 si žalobca v žalobnom petite uplatnil v súvislosti s

touto vadou „vady dramixových podláh v hlavnom objekte“, podobne žiadal žalobca v podaní doručenom
súdu dňa 31.03.2008. Z uvedeného vyplýva, že vada rovinnosti a vertikálnych pohybov dramixových
podláh bola žalobcom namietaná už pri odovzdaní diela a opakovane aj v rámci plynutia záručnej dobydiela. Preto považoval súd námietku žalovaného ohľadne premlčania nároku na uplatnenie tejto vady
diela za nedôvodnú.

112. Predmetná vada sa podľa žalobcu mala prejavovať vertikálnymi pohybmi jednotlivých dilatovaných
platní podlahy, predovšetkým pri prejazdoch vysokozdvižných vozíkov, sprevádzané olupovaním
hrán jednotlivých podlahových platní. Existencia takto deklarovanej vady mala priamo súvisieť s
vadou skladby podložia pod dramixovou podlahou a vadou tesnosti dažďovej kanalizácie, ktorých
spolupôsobenie prispelo k zmene vlastností použitých sypanín pod betónovou podlahou, resp. k

zvlhnutiu zabudovaných materiálov.

113. V súvislosti s tvrdeniami oboch sporových strán, ako aj s vykonaným znaleckým dokazovaním
bolo sporných viacero okolností. Spornou bola otázka, či na vykonanom diele naozaj dochádza k
reklamovaným pohybom dosiek (resp. či sú prítomné miestne nerovnosti podlahy - nerovnosti v rámci
jednej betónovej dosky tvoriacej podlahu alebo vertikálne pohyby, tzn. výškové rozdiely medzi dvomi

susediacimi betónovými doskami tvoriacimi podlahu). V prípade, ak sa tieto pohyby dosiek vyskytujú,
bolo sporné, či táto skutočnosť môže byť v rozpore s technickými normami, keď podľa tvrdení strán
žiadna technická norma nepredpisuje a nepripúšťa akýkoľvek pohyb betónových dosiek podlahy,
rovnako bola sporná otázka vhodnosti meraní vykonaných znalcami v rámci zisťovania existencie vady
namietanej žalobcom.

114. Otázky, od zodpovedania ktorých záviselo rozhodnutie súdu o konštatovaní ne/existencie žalobcom
namietanej vady dramixových podláh, predstavovali problematiku, ktorú mohol súd zhodnotiť len na
základe posúdenia skutočností, na ktorých zhodnotenie bolo potrebné vedecké posúdenie. Preto súd pri
hodnotení pravdivosti tvrdení tej - ktorej sporovej strany vychádzal predovšetkým z komparácie záverov

predložených znaleckých posudkov a logickej súvislosti medzi jednotlivými namietanými vadami.

115. V prospech tvrdení žalovaného vyznel predovšetkým znalecký posudok doc. Ing. Andreja Sokolíka,
CSc., ktorý uviedol, že rovinnosť povrchu betónových dosiek dramixovej podlahy zodpovedala kritériám
rovinatosti v zmysle príslušných technických predpisov. V súvislosti s problematikou vertikálneho pohybu

dosiekdramixovejpodlahysaznalecdôkladnevysporadúvalsozávermiznaleckýchposudkovostatných
znalcov, aj čo sa týkalo metodiky ich meraní, v rámci čoho poukázal na viaceré nedostatky postupu
zisťovania existencie tejto vady diela ostatnými znalcami. Znalec v tejto súvislosti poukázal najmä na to,
že v žiadnej norme, či inom predpise nie sú definované kritériá pre prípadné pohyby betónových dosiek
podlahy, obzvlášť pre prevádzky so značnou intenzitou a pomerne vysokým prevádzkovým zaťažením.

Jednoznačný záver o tom, či namietaný pohyb dramixových podláh bol prítomný a či takýto pohyb mohol
predstavovať vadu v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a ustanovení Zmluvy o
dielo podľa názoru súdu nebol v tomto znaleckom posudku jednoznačne daný.

116. Ostatné predložené znalecké posudky sa k problematike rovinnosti povrchu betónových dosiek

a prípadného vertikálneho pohybu dosiek dramixovej podlahy vyjadrovali s konkrétnejšími závermi.
Znalecký posudok Dipl. Ing. Ratulovského, v časti vyhotovenej Ing. Ľubomírom Hurajtom, k otázke
prípustnosti nerovností na podlahe v zmysle platných technických noriem uvádzal, že túto nerovnosť
je potrebné chápať v dvoch rovinách, pričom obe tieto kategórie treba posudzovať samostatne.
Jednak ide o rovinu prípustnej odchýlky v rámci jednej betónovej dosky (ktorá bola podľa znalca v

súlade s s technickými normami) a prípustnej odchýlky miestnej rovinnosti aspoň dvoch priľahlých
betónových dosiek. Práve v súvislosti s druhou kategóriou boli zo strany znalca namerané neželané
odchýlky. Znalec totiž konkretizoval, že žiadna norma ani predpis nepripúšťajú akýkoľvek pohyb
betónových dosiek podlahy, pričom namerané odchýlky môžu mať negatívny vplyv na bezpečnosť takej
podlahy. Ako príčiny týchto neprípustných vertikálnych pohybov na betónovej doske označil znalec

najmä zmenu vlastnosti sypanín, z ktorých boli vytvorené podkladné vrstvy pod betónovou podlahou.
Vplyvom premáčania použitých sypanín od nefunkčnej kanalizácie sa mal znížiť uhol vnútorného trenia
materiálov a nastalo zmenšovanie objemu sypanín, ich dotláčane a následne aj vertikálny pohyb
dosiek. Ďalšou príčinou tohto pohybu mal byť podľa znalca rozpor medzi skladbou podložia pod
betónovými doskami podľa projektovej dokumentácie oproti jeho skutočnej realizácii, kedy absentoval

makadam, ktorý má ostrohranné zrná s vysokou schopnosťou zaklinenia, čo je dôležité pre eliminovanie
nerovnomerného sadania podlahy. Ďalšou možnou súvisiacou príčinou mohlo podľa znalca byť aj
eventuálne nedostatočné zhutnenie sypanín pod betónovou doskou, avšak túto skutočnosť nevedel
znalec jednoznačne potvrdiť. Podobné závery boli uvedené aj v znaleckom posudku Ing. Štefana Seka,ktorý taktiež poukázal na neprípustnosť akéhokoľvek pohybu betónových dosiek podlahy. V predmetnej
veci navyše poukázal na to, že v dôsledku týchto pohybov dochádza k dynamickým účinkom kolies na
hrany betónových dosiek a k ich poškodzovaniu, čím vzniká nebezpečenstvo poškodzovania dosiek a

prípadného ohrozenia osôb či prepravovaného tovaru. Neprípustné pohyby dosiek dramixových podláh
a ich najpravdepodobnejšie príčiny majúce svoj základ v nevhodnej skladbe podložia pod betónovými
doskami boli zaznamenané i v znaleckom posudku Kloknerovho ústavu.

117. Na základe tvrdení strán sporu, predložených listinných dôkazov a záverov znaleckého

dokazovania považoval súd za preukázané, že vada dramixovej podlahy spočívajúca vo vertikálnych
pohybov jej jednotlivých dosiek bola zo strany žalobcu opakovane reklamovaná v rámci plynutia
záručnej doby. Existencia takto namietanej vady diela bola potvrdená aj znaleckými posudkami tak, ako
bolo vyššie uvedené. V konaní však bol prezentovaný aj opačný názor žalovaného, ktorý existenciu
namietaných vád popieral, pričom týmto tvrdeniam nasvedčoval aj znalecký posudok doc. Ing. Andreja
Sokolíka, CSc., ktorý existenciu týchto vád popieral, pričom jeho súčasťou bolo vyvracanie správnosti

záverov ostatných znaleckých posudkov z dôvodu nevhodne zvolenej metódy vykonania meraní.
Za takto nastavenej skutkovej a dôkaznej situácie musel súd vychádzať z vlastného presvedčenia
o tom, ktoré závery znaleckých posudkov a vyjadrenia strán sporu pôsobili s ohľadom na ďalšie
predložené listinné dôkazy a deklarovanú existenciu iných, súvisiacich vád diela, v konaní pred súdom
dôveryhodnejšie. Po dôkladnom posúdení veci a rozsiahlom dokazovaní dospel súd v súvislosti s

touto vadou diela k záveru, že množstvo a „kvalita“ dôkazných prostriedkov svedčiacich v prospech
žalobcom uplatňovaných tvrdení prevážila nad procesnou obranou žalovaného v konaní. Vychádzajúc
zo všeobecných zásad dokazovania pred civilným súdom, v zmysle ktorých žiaden dôkaz nemá
predpísanú zákonnú silu, pričom všetky dôkazy je potrebné hodnotiť jednotlivo, ako aj vo vzájomnej
súvislosti, nemohol súd ignorovať množstvo vykonaných reklamácii namietaných vertikálnych pohybov

dramixovej podlahy zo strany žalobcu, opakované neúspešné pokusy o odstránenie namietaných vád
a závery znaleckých posudkov, ktoré v logickej nadväznosti na ďalšie skôr vyhodnotené vady diela
(netesnosť dažďovej kanalizácie, znaleckými posudkami deklarované vady v skladbe podložia pod
betónovými podlahami) presvedčili súd o tom, že žalobcom označená vada spočívajúca vo vertikálnych
pohyboch dosiek dramixovej podlahy, na diele prítomná je. Príčinu tejto vady možno podľa názoru

súdu pripísať v zmysle § 560 Obchodného zákonníka zhotoviteľovi, tzn. žalovanému, ktorý nevykonal
dielo v súlade s projektovou dokumentáciou (pri vyhotovovaní dažďovej kanalizácie, resp. jej obsypu
a pri vyhotovení podložia pod dramixovými podlahami, v ktorom absentovala zložka makadamu tak,
ako to bolo potrebné v zmysle projektovej dokumentácie), čo malo preukázateľne príčinnú súvislosť s
existenciou namietanej vady. V konaní nebolo zo strany žalovaného preukázané, že by za existenciu

neprípustných vertikálnych pohybov mohol byť zodpovedný objednávateľ (či už v dôsledku nevhodných
pokynov alebo nevhodného materiálu určeného na zhotovenie diela), a preto možnosť zodpovednosti
žalobcu za túto vadu diela bola zo strany súdu vylúčená.

118. K namietanej formulácii žalobného petitu súd ďalej uvádza, že žalobný petit bol (aj s ohľadom na

závery uvedené v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob 9/2009-161 zo dňa
14.8.2009) zo strany súdu považovaný na dostatočne určitý na označenie konkrétnej vytýkanej vady
diela.

IV. K vade strešného plášťa

119. Ďalšou zo žalobcom namietaných vád bola vada tesnosti strešného plášťa, prejavujúca sa
zatekaním strechy. Zo zápisov v stavebnom denníku, zápisov vád a nedorobkov (napr. zo dňa
20.02.2003) a z ďalších listinných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že vady strešného plášťa boli
u žalovaného reklamované včas a riadnym spôsobom. Z predložených dôkazov a vyjadrení strán sporu

mal súd taktiež za preukázané, že žalovaný opakovane vykonával úpravy na strešnom plášti za účelom
odstránenia namietaného zatekania strechy. Táto skutočnosť nebola v priebehu konania rozporovaná
ani zo strany žalovaného, preto považoval súd tieto tvrdenia žalobcu v zmysle § 151 ods. 2 C.s.p. za
nesporné. Existenciu vád diela v jeho strešnej časti preto nebolo ďalej pre rozhodnutie veci potrebné
dokazovať a osobitne odôvodňovať.

120. Spornou zostala otázka, ktorá zo strán sporu bola zodpovedná za výskyt tejto vady. Podľa
žalobcu bola vada spôsobená najmä v dôsledku nekvalitnej práce pri zhotovení strešného plášťa,
nevhodného spôsobu realizácie kotvenia strešných trapézových plechov v dolnej vlne, absenciepoistného hydroizolačného systému, a pod. Žalovaný označil za príčinu žalobcom uvádzanej vady diela
nedokonalé projektové riešenie spočívajúce v použití prevetrávacích mriežok a otvorov v prefabrikátoch
bez ochrany pred hnaným dažďom.

121. Keďže zo strany žalovaného boli za príčinu vady strešného plášťa označené nedostatky v
projektovej dokumentácii, bolo potrebné preskúmať obsah technickej správy, ktorá sa primárne
zaoberala problematikou vyhotovenia strešného plášťa. Osobitne dôležitým pre posúdenie žalobcom
navrhnutého riešenia strešného plášťa (aj s ohľadom na závery znaleckého dokazovania) , v zmysle

ktorej „celý objekt je rozdelený na 3 trakty, ktoré jsou samostatně zastřešeny sedlovými střechami a to
ve spádu 3o, to je 5%“. Vo svetle neskôr vyhotovených znaleckých posudkov sa práve tento pokyn javil
súdu ako rozhodný pre stanovenie zodpovednosti strán za namietanú vadu strešného plášťa. Celkom
jednoznačne sa k vade strešného plášťa vyjadril znalec Ing. Štefan Seko, ktorý ako základnú príčinu
vady pomenoval nedostatočný sklon stanovený projektom na 5%, tzn. 3o, čo bolo v rozpore s príslušnou
technickou normou, ktorá požaduje sklon 8o, tzn. 14,05 %. V konkrétnom prípade mala byť krytina z

trapézových plechov pre rozpon 12 m v zmysle normy uložená v sklone 13o. Ako súvisiace príčiny
boli uvedené nesprávne kotvenie strešných plechov pri ich kotvení v spodnej vlne, nedostatočný dosah
plechodosiek pri zaústení do medzistrešného žľabu, a pod. Znalec aj pri výpovedi pred súdom uviedol,
že v projekte chýbajú údaje o technickom prevedení, čo nie je v kompetencii realizátora diela, pričom
takýmto chýbajúcim detailom bol aj presah strešných dosiek do žľabov. Znalecký posudok doc. Ing.

Andreja Sokolíka, CSc. taktiež označil za primárnu príčinu vád strešného diela projektovú dokumentáciu,
ktorá nezodpovedala ustanoveniam príslušných technických noriem. Za ďalšiu príčinu bol označený aj
návrh a realizácia vetracích otvorov prekrytých mriežkami, absencia návrhu hydroizolačného systému
v projektovej dokumentácii objednávateľa. Znalec však rovnako upozornil napríklad aj na nedostatočnú
technologickú disciplínu pracovníkov zhotoviteľa. Podľa znalca bola podstatná časť vád strešného

plášťa odstránená v rámci priebežných opráv vykonávaných žalovaným v rámci reklamačného konania.
V každom prípade platilo, že vady strešného plášťa vznikli vzájomným pôsobením nedôsledného
vypracovania projektovej dokumentácie a doplnené vadnou realizáciou diela.

122. Citované zistenia znaleckého dokazovania jednoznačne nasvedčovali tomu, že prvotnú príčinu vád

diela bolo potrebné hľadať už v projektovej dokumentácii žalobcu, ktorá nebola v časti 3.4.4 .... „strešný
plášť“správna,najmäčodourčeniasklonustrechy.Vtejtočastitechnickejsprávysažalovanýneodklonil
od nevhodného pokynu objednávateľa, čo sa následne prejavilo po zrealizovaní stavby ako primárny
problém, ktorý na seba postupne naviazal ďalšie nedostatky, ktoré boli spôsobené pochybeniami oboch
sporových strán. Súd považoval pre určenie zodpovednosti strany sporu za vady strešného plášťa

nevyhnutné určiť, na zodpovednosť ktorej zmluvnej strany bolo možné túto nevhodnosť pokynu pripísať.
Zodpovednosť žalovaného za vadu strešného plášťa, čo sa týka jeho sklonu, by mohla vzniknúť buď
za predpokladu, že zhotoviteľ nedodržal dokumentáciou požadovanú kvalitu, rozsah či parametre diela
(v zmysle § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, čl. VII bod 2 zmluvy o dielo) alebo za situácie, ak
zhotoviteľ v rozpore s jeho notifikačnou povinnosťou upravenou v § 551 Obchodného zákonníka napriek

povinnosti vynaložiť pri vykonaní diela odbornú starostlivosť neupozornil objednávateľa na nevhodnosť
ním navrhovaného projektového riešenia tejto časti diela. V konaní pred súdom nebolo zo strany žalobcu
dôveryhodne preukázané, že by sa žalobca odklonil v podstatných častiach dokumentácie od žalobcom
vymienených parametrov strešného plášťa (v časti jeho sklonu), rovnako nebola zo strany žalobcu
namietaná pasivita žalovaného vo vzťahu k jeho notifikačnej povinnosti podľa § 551 Obchodného

zákonníka, ktorá by tým pádom zakladala zodpovednosť žalovaného za vadu diela majúcu svoj pôvod v
nevhodných pokynoch objednávateľa. Súd ďalej nevylučoval, že na namietanú vadu tesnosti strešného
plášťa malo svoj dôležitý vplyv i nedokonalé vyhotovenie diela zo strany zhotoviteľa stavby, ako sa na
tom zhodli aj znalci.

123. Za takejto procesnej situácie považoval súd za potrebné prioritne prihliadať na prejednací princíp,
ktorým sa spravuje celé sporové konanie v konaní pred súdom. Tento princíp zdôrazňuje potrebu
procesnej aktivity strán pri uvádzaní skutkových tvrdení a ich riadnom a včasnom preukazovaní, čo
má priamy dopad na procesný úspech strany v konaní. V prejednávanej veci bolo primárne dané
tvrdenie žalobcu, že vady tesnosti strešnej krytiny boli spôsobené práve v dôsledku pochybenia

žalovaného pri realizácii stavby. S ohľadom na vykonané dokazovanie však súd dospel k záveru,
že žalobca túto skutočnosť dôveryhodne nepreukázal, keď pred súdom vyšlo najavo, že na strešnej
krytine vady prítomné naozaj sú, avšak v dôležitej miere práve aj pre pochybenia pripísateľné žalobcovi
ako objednávateľovi diela pri vyhotovení projektovej dokumentácie. Pre rozhodnutie súdu o tom, žežalovaný ako zhotoviteľ diela je zodpovedný za vady diela by bolo potrebné, aby žalobca dôveryhodne
preukázal, že pri vykonaní diela došlo zo strany žalovaného k porušeniu jeho povinností vyplývajúcich
buď zo zákona, zo Zmluvy o dielo alebo iných príslušných technických alebo iných noriem, pričom

takéto konanie alebo opomenutie konania žalovaného by malo za následok vznik vady na diele v časti
strešného plášťa. Na základe vykonaného dokazovania však súd nemal za jednoznačne preukázané,
že za existenciu namietanej vady strešného plášťa objektu SO 01 a 02 zodpovedá práve a jedine
žalovaný. Podľa názoru súdu v tejto časti žalobného návrhu žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno
pri preukazovaní pravdivosti svojich tvrdení, ktoré označovali žalovaného za zmluvnú stranu výlučne

zodpovednúzataktonamietanúvadudiela.Keďžeprimárnezodpovednoustranousporuzapreukázanie
svojich tvrdení, od ktorých odvodzuje pre seba práva v konaní pred súdom, je žalobca, skutočnosť, že
tento neuniesol svoje dôkazné bremeno mala za následok to, že súd žalobu v tejto časti zamietol.

V. K vade hydraulických mostíkov

124. Žalobca v konaní ďalej namietal vady hydraulických mostíkov, na ktoré žalobca upozorňoval už
v čase odovzdania diela, rovnako boli zo strany žalobcu reklamované vady tzv. hafa mostíkov aj v
priebehu záručnej doby. Na preukázanie skutočnosti, že zo strany žalobcu došlo k riadnemu a včasnému
uplatneniu predmetných vád, boli do súdneho spisu doložené mnohé listinné dôkazy, na základe ktorých
bolo dôveryhodne preukázané, že v súvislosti s takto namietanou vadou diela došlo zo strany žalobcu

k riadnej reklamácii vád diela v zmysle § 562, § 563 Obchodného zákonníka. Na základe tvrdených
a preukázaných skutočností zo strany žalobcu bola námietka žalovaného ohľadom vadnej reklamácie
tejto vady diela vyhodnotená ako nedôvodná.

125. V súvislosti s hafa mostíkmi boli v konaní zo strany žalobcu vytýkané viaceré ich vady. V konaní

pred súdom žalobca žiadal o uloženie povinnosti žalovanému opraviť rampové nájazdové oporné steny
dorazových plôch hafa mostíkov H1 - H8. Za príčiny vzniku tejto vady zhodne znalcom Ing. Štefanom
Sekom a doc. Ing. Andrejom Sokolíkom, CSc. boli označené chyby v projektovej dokumentácii, v
ktorej bola nesprávne naprojektovaná dĺžka bočných betónových stien nakladacej rampy, nevykonanie
skúšky pristavenia kamióna v priestore prvého hafa mostíka pred ďalším pokračovaním stavebných

prác na ostatných mostíkoch, atď. Menované chyby v rámci projektovania a realizácie hafa mostíkov sa
logicky prejavili hneď po uvedení mostíkov do prevádzky, keď dochádzalo k poškodzovaniu mostíkov
tým, že dochádzalo k mechanickým nárazom nákladných áut pri ich cúvaní do polohy vhodnej na
vykládku tovaru. Znaleckým dokazovaním bolo ďalej určené, že samotná realizácia diela, v rozsahu
železobetónovej konštrukcie a kvalita použitých zabudovaných materiálov bola v súlade s príslušnými

technickými normami, dodávka a montáž hydraulických mostíkov bola v súlade s inštalačnými pokynmi
výrobcu mostíkov, dodatočné úpravy kotvenia s gumenými nárazníkmi boli taktiež navrhnuté v súlade
s inštalačnými pokynmi výrobcu mostíkov (aj keď tento spôsob opravy mostíkov nakoniec neviedol
k odstráneniu vady). Za ďalší problém bolo označené nevykonanie skúšky po vyhotovení prvého
mostíka, vrátane zacúvania vozidla, v dôsledku čoho sa nepodarilo pri odovzdaní diela zistiť, že svetlé

rozmery otvoru železobetónovej konštrukcie tak v smere dĺžkovom ako aj šírkovom (oproti projektovej
dokumentácii ako aj firemným podkladom) zapríčinili nemožnosť vozidla zacúvať korektne, tzn. bez
nárazu do čiel železobetónových prefabrikátov. Práve toto mechanické pôsobenie na dorazové plochy
hydraulických mostíkov bolo označené za hlavnú príčinou ich poškodzovania.

126. Ako aj v predchádzajúcich prípadoch, aj v súvislosti s takto namietanou vadou diela
bolo prezentovaných mnoho skutočností a vykonané rozsiahle dokazovanie. Z takto vykonaného
dokazovania podľa názoru súdu vyplynulo viacero okolností, či už na strane žalobcu alebo žalovaného,
ktoré sa priamo alebo nepriamo, vo vzájomnej súčinnosti podpísalo na súčasnom stave, vrátane
existujúcich vád hydraulických mostíkov. Prvou rozhodujúcou skutočnosťou na existencii vady, na

ktorej sa v podstate zhodli aj strany sporu, rovnako znalci, bola nevhodne vypracovaná projektová
dokumentácia. Vo všeobecnosti zaväzovala primárna zodpovednosť za riadnu projektovú dokumentáciu
pre vyhotovenie diela žalobcu tak, ako to predpokladá § 560 ods. 1 a § 561 Obchodného zákonníka,
čl. II bod 3 a VIII bod 7 Zmluvy o dielo. Na vyhotovení projektovej dokumentácie sa však v predmetnej
veci podieľal i žalovaný, ktorý dopĺňal projektovú dokumentáciu o realizačný projekt, ktorý v zásade

kopíroval nedostatky uvedené v pôvodnej projektovej dokumentácii. Ďalej do úvahy prichádzala
otázka súvisiaca s notifikačnou povinnosťou zhotoviteľa diela poukázať na nedostatky projektovej
dokumentácie, pokiaľ ich bolo možné zistiť za vynaloženia odbornej starostlivosti. Pokiaľ išlo o chybu v
projektovej dokumentácii spočívajúcu už v nevhodne nastavených rozmeroch hydraulických mostíkoch(tzn. vlastnosti nemenné, merateľné a priamo podmienené kvalitou vykonanej práce, v zásade nezávislé
od akýchkoľvek iných vonkajších alebo iných nepredvídateľných okolností, chemických alebo iných
reakcií, ktoré by mohli neočakávaným spôsobom negatívne vplývať na kvalitu a funkčnosť vyhotoveného

diela), podľa názoru súdu by bolo na mieste venovať sa otázke, či nevhodnosť dokumentácie nemala
byť zhotoviteľom diela ako subjektu zaťaženému notifikačnou povinnosťou a povinnosťou postupovať
pri vyhotovení diela s náležitou odbornou starostlivosťou, vopred avizovaná žalobcovi tak, ako to
má na mysli § 551 Obchodného zákonníka. K ďalším nedostatkom pri vyhotovení diela bolo podľa
znalcov to, že po vyhotovení prvého hydraulického mostíka nedošlo k vykonaniu skúšky, v rámci

ktorej mohli strany hneď zistiť, že vyhotovený hydraulický mostík nebol vyhotovený správne. K
tejto skúške však nedošlo, a to napriek tomu, že na jej vykonaní mal trvať jednak stavbyvedúci,
resp. dozor investora (tzn. osoby na strane žalobcu), rovnako zhotoviteľ stavby (tzn. žalovaný),
ktorí podľa názoru súdu v súvislosti s projektovaním a vyhotovením diela v časti hydraulických
mostíkov nepostupovali s požadovanou odbornou starostlivosťou. Strany sa ďalej v rámci dokazovania
existencie vád hydraulických mostíkov venovali otázke zodpovednosti za vady diela s ohľadom na

vzájomný zodpovednostný vzťah objednávateľa a zhotoviteľa, ako aj ich zodpovednosti za ďalších
subdodávateľov.Rovnakosastranyvenovaliotázkeefektivitypriebežnýchoprávhydraulickýchmostíkov
zo strany žalovaného na základe reklamácie vád žalobcom. Tieto okolnosť však súd vo svetle vyššie
uvedených skutočností nepovažoval za kľúčové pre rozhodnutie o tom, ktorá strana bola primárne
zodpovedná za vady diela.

127. V konaní podľa názoru súdu teda nebolo sporné to, že pri projektovaní a následnom vyhotovovaní
hydraulických mostíkov došlo k chybe, ktorá sa naplno prejavila už krátko po začatí prevádzkovania
reexpedičnej haly. Vady vyhotovenia hydraulických mostíkov boli následne deklarované aj na základe
vykonaného znaleckého dokazovania. Pre rozhodnutie súdu o tom, aby uložil povinnosť žalovanému

odstrániť túto vadu diela bolo za takto ustálenej skutkovej situácie primárne potrebné, aby žalobca
preukázal, že k vade diela došlo nepochybne práve zavinením zhotoviteľa diela. Súd po vykonanom
dokazovaní, s ohľadom na procesnú taktiku oboch sporových strán a výsledky znaleckého dokazovania
nemohol s jednoznačným záverom a bez akýchkoľvek pochybností označiť za osobu zodpovednú za
súčasné vady hydraulických mostíkoch výlučne žalovaného. Podľa názoru súdu sa na vadách diela

podieľalo viac okolností a pochybení, ktorým bolo možné pri vynaložení odbornej starostlivosti predísť,
a to na strane oboch účastníkov zmluvných vzťahov. Takéto závery súdu v kombinácii s prejednacím
princípom civilného sporového konania s prísnou zodpovednosťou strany za svoj úspech v konaní viedli
k záveru, že žalobca ako primárne zodpovedný subjekt za preukázanie svojich skutkových tvrdení, od
ktorých odvodzuje svoj nárok na odstránenie vady v tomto konaní, neuniesol svoje dôkazné bremeno v

konaní do takej miery, aby bolo možné bez žiadnych pochybností uzavrieť, že subjektom zodpovedným
za vady hydraulických mostíkov je práve a jedine žalovaný. Preto súd, viazaný vyššie menovanými
základnými zásadami civilného sporového konania, nárok žalobcu na odstránenie vád hydraulických
mostíkov zamietol.

VI. K vade na polyuretánových paneloch

128.Vsúvislostisďalšímžalobnýmpetitomžalobcu,ktorýmžiadalodstráneniebublínvpolyuretánových
paneloch obvodového plášťa budovy, stavebného objektu SO 01 a SO 02 súd uviedol, že vzhľadom
na preložené zoznamy vád a nedorobkov ako aj iné dokumenty preukazujúce reklamáciu týchto vád

diela, považoval súd úkony žalobcu vykonané v záujme uplatnenia nárokov z vád diela za postačujúce
pre konštatovanie, že žalobca vykonal reklamáciu riadne a včas. O tom svedčí aj samotná skutočnosť,
že pred podaním žaloby boli zo strany žalovaného bubliny v polyuretánových paneloch priebežne
odstraňované v počte 200 ks.

129. Za príčinu vzniku bublín na polyuretánových paneloch obvodového plášťa stavebného objektu SO
01 a 02 bola v konaní celkom jednoznačne označená chemická reakcia, pri ktorej dochádza k vzniku
bublín tak, že ohriaty plech pôsobí ako katalyzátor a spôsobuje vo vnútri panelu vývin plynu, ktorý svojím
rozpínaním spôsobuje oddelenie polyuretánového jadra od vonkajšieho plechu. S touto príčinou vady v
zásade súhlasili obe sporové strany, rovnako sa vyjadrili i pribraní znalci, ktorí sa touto vadou zaoberali.

Z toho možno vyvodiť, že existencia vady na polyuretánových paneloch (v čase odovzdania diela, v
záručnej dobe, aj po jej uplynutí), prejavujúca sa vznikom bublín na opláštení budovy, nebola medzi
stranami sporná. Spornou v tomto prípade zostala medzi stranami otázka zavinenia strán na existenciitejto vady, a to aj s ohľadom na fakt, že na vyhotovení a montáži diela sa podieľal tretí subjekt, otázka
existencie vád v súčasnosti a otázka vykonateľnosti petitu v žalobcom formulovanom znení.

130. Čo sa týka otázky zavinenia, stanovenie príčin vzniku bublín na polyuretánových paneloch,
ako aj skutočnosť už priebežne vykonávaných opráv na vyhotovenom diele nasvedčovali tomu, že
subjektom zodpovedným za výskyt tejto vady bola osoba zhotoviteľa diela. Žalovaný však v tejto
súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že za vyhotovenie a montáž predmetných panelov bol zodpovedný
primárne subdodávateľ (FRIGOMONT Slovakia, s.r.o.), ktorého si na vykonanie diela v tejto časti zvolil

sám žalobca. Teda žalovaný zabezpečil vyhotovenie tejto časti diela prostredníctvom konkrétneho
subdodávateľa, na ktorého účasti na vyhotovení diela bezvýhradne trval žalobca, čo malo žalovaného
zbaviť jeho vlastnej účasti na vzniku bublín na polyuretánových paneloch.

131. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že otázka zodpovednosti za vady diela v prípade vyhotovenia
diela prostredníctvom tretích subjektov je výslovne upravená v § 538 Obchodného zákonníka, v zmysle

ktorého pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ (tzn. žalovaný) zodpovednosť, akoby dielo
vykonával sám. Podobne znie i čl. VIII bod 3 Zmluvy o dielo, v zmysle ktorého „zhotoviteľ zodpovedá
za kvalitu prác svojich subdodávateľov a nimi dodaných materiálov, komponentov a zariadení“. Pri takto
nastavenej zákonnej a zmluvnej úprave zodpovednosti zhotoviteľa za práce vykonané subdodávateľmi
je potrebné uviesť, že argument žalovaného, ktorým sa chcel vyviniť zo zodpovednosti za vady na

polyuretánových paneloch poukázaním na žalobcom určeného subdodávateľa pred súdom nemohol
obstáť. Pokiaľ sa totiž žalovaný chcel zbaviť zodpovednosti za prípadné nedostatky prác, pokynov
či materiálov vykonaných jeho subdodávateľmi (či už boli zvolení ním alebo objednávateľom), mohol
tak spraviť pri uzatváraní Zmluvy o dielo, zakotvením výnimky z ustanovenia § 538 Obchodného
zákonníka. Zodpovednosť zhotoviteľa diela za činnosti subdodávateľov je totiž upravená v zákone

striktne a jednoznačne tak, že zodpovednosť nesie zhotoviteľ tak, ako to upravuje § 538 Obchodného
zákonníka. Nejde však o ustanovenie, od ktorého by sa nemohli zmluvné strany zmluvy od dielo odchýliť
(v zmysle § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka). To, že ustanovenie zmluvy významovo kopírovalo §
538 Obchodného zákonníka znamená, že žalovaný pri vstupe do vzájomného zmluvného vzťahu so
žalobcom dobrovoľne a výslovne prevzal na seba zodpovednosť za výkony účastných subdodávateľov,

pričom si pri uzatváraní zmluvy musel byť vedomý, že minimálne v súvislosti s vyhotovením obvodového
plášťa bude musieť spolupracovať s žalobcom vopred zvoleným subdodávateľom. Za týchto okolností
považoval súd námietku žalovaného ohľadom subjektu, ktorý mal byť za vady zodpovedný, za
bezpredmetnú.

132. V konaní nebolo podľa názoru súdu medzi stranami sporné, že dielo v časti obvodového plášťa
stavebnéhoobjektuSO01a02vykazovalovady,ktorésaprejavovalivznikombublínnapolyuretánových
paneloch. Tieto vady preukázateľne súviseli s výrobou a montážou panelov, za ktorých riadnu realizáciu
zodpovedal žalovaný ako zhotoviteľ diela v zmysle § 560 Obchodného zákonníka, a to aj za svojich
subdodávateľov. Spornou však zostala otázka vykonateľnosti žalobného petitu, keď žalobca v konaní

žiadal odstrániť bubliny v PUR paneloch obvodového plášťa budovy (stavebný objekt SO 01 a 02), v
počte 43 kusov, ktoré sú zdokumentované v súpise počtu a umiestnenia bublín k 12.09.2005. Žalovaný
v konaní pred súdom správne poznamenal, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia
tak, ako to upravuje § 217 ods. 1 C.s.p., pričom na podklade tohto ustanovenia namietal, že v súčasnosti
sa bubliny sa polyuretánových paneloch tak, ako boli uvedené v súpise počtu a umiestnenia bublín k

12.09.2005 nenachádzajú a žalobný petit tak, ako ho navrhoval žalobca bol preto nevykonateľný.

133. V tejto súvislosti musel súd prihliadať na viacero okolností. Predovšetkým je tu skutočnosť, že vada
polyuretánových paneloch prejavujúca sa vznikom bublín na diele v čase jeho odovzdania ako aj neskôr
prítomná preukázateľne bola. Z tvrdení strán, ako aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výskyt

týchto bublín sa priebežne menil. Podľa tvrdenia žalovaného tieto vady nie sú viditeľné teda neexistujú,
prípadne tvrdil že boli odstránené. Žalobca protiargumentoval, že bubliny tak ako sú zakreslené k
12.09.2005 sa tam stále nachádzajú, tieto doposiaľ neboli v počte 43 ks odstránené aj keď za určitých
podmienok ( čas, dopad slnka) sú neviditeľné, sú viditeľné len pri určitej intenzite (teplote) slnečného
svetla a len pri určitom uhle dopadu slnečného svetla. Súd zaviazal žalovaného na odstránenie tejto

vady, ktorú začal odstraňovať ale práce nedokončil. Súd žalovanému nemôže určiť spôsob odstránenia
jednotlivých bublín s ohľadom na ich umiestnenie a argumentáciu žalobcu , podľa ktorej sa časť bubliny
nachádza na stenách, ktoré sú paroplynotesné, spôsob ich odstránenia je na žalovanom s vedomosťouosobitosti tejto steny nepoškodenia, narušenia plynotesnosti. Žaloba požaduje odstránenie bublín tak
ako sú zakreslené k 12.09.2005.

E. TROVY KONANIA

134.Podľa§255ods.1C.s.p.,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

135. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

136. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

137. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

138. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

139. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

140. Na účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania bolo potrebné prihliadať predovšetkým

na to, že o časti žalobného nároku súd meritórne nerozhodoval, keďže konanie bolo na základe
čiastočného späťvzatia žaloby zastavené. Meritórne bolo zo strany prvostupňového súdu rozhodnuté
len vo zvyšnej časti žalobného návrhu. Primerane tomu vychádzal súd pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania jednak podľa zásady procesnej zodpovednosti strany za zavinenie zastavenia
konania vyjadrenej v § 256 C.s.p., ako aj podľa zásady úspechu v spore vyjadrenej v § 255 C.s.p.

141. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 30.10.2017 vzal žalobca v časti uplatneného nároku na
bezplatnú opravu vád podložia pod dramixovými podlahami v objekte SO 01 a 02 v zmysle projektovej
dokumentácie a v časti uplatneného nároku na bezplatné odstránenie vady pogumovania žľabov
späť. Na základe tohto dispozitívneho úkonu žalobcu súd v danej časti konanie zastavil. V tejto časti

žalobného návrhu vychádzal súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zo zásady procesného
zavinenia zastavenia konania. V predmetnej veci je súd toho názoru, že z procesného hľadiska zavinil
zastavenie konania žalobca. Dôvod, pre ktorý vzal žalobca žalobu v predmetnej časti žalobného petitu
späť nesúvisel s konkrétnym konaním žalovaného, išlo o vlastné uvážené rozhodnutie žalobcu. Za
takýchto okolností, kedy dôvod späťvzatia žaloby má svoj pôvod výlučne a preukázateľne v konaní

žalovaného, má sa za to, že procesne zavinil zastavenie konania žalobca. V časti žalobného petitu, v
rámci ktorej došlo k zastaveniu konania, mal teda procesný úspech žalovaný.

142. Vo zvyšnej časti žalobného petitu bolo pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania kľúčové
skúmanie pomeru úspechu strán v konaní. V tejto súvislosti umožňujú príslušné ustanovenia C.s.p. v

závislosti od pomeru úspechu strán v konaní priznať náhradu trov konania úspešnej strane v konaní,
náhradu trov konania pomerne rozdeliť medzi strany konania v prípade čiastočného úspechu strán,
prípadne vysloviť, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. V prejednávanej veci
(v časti žalobného návrhu, v ktorej nedošlo ku čiastočnému späťvzatiu žaloby) súd vyhovel žalobcovi
v časti uplatňovaného nároku na odstránenie vád dažďovej kanalizácie pod hlavnou budovou, v časti

nároku na odstránenie nerovnosti a vertikálnych pohybov jednotlivých dilatovaných častí dramixových
podláhvhlavnomskladeavčastinárokunaodstráneniebublínvpolyuretánovýchpanelochobvodového
plášťa budovy. V časti uplatňovaného nároku na opravu hydraulických mostíkov č. Hl H8 a v časti o
odstránenie vád strešného plášťa súd žalobu zamietol, teda v tejto časti konania bol úspešný žalovaný.Prihliadajúc na zásadu úspechu v konaní možno konštatovať, že v zmysle záverov meritórneho
rozhodovania súdu by bolo potrebné náhradu trov konania medzi strany pomerne rozdeliť.

143. Pri aplikácii vyššie uvedených procesných zásad rozhodovania o nároku na náhradu trov konania,
akoajsohľadomnaspôsobrozhodnutiasúduožalobouuplatňovanýchnárokoch,rozhodolsúdonároku
na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán konania nemá právo na
náhradu trov konania. Úspech strán v konaní bol pomerný a pomer úspechu tej - ktorej strany navzájom
porovnateľný. Za daných okolností považoval súd toto rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania za

spravodlivé usporiadanie vzájomných vzťahov strán, ktoré budú takto znášať len svoje vlastné náklady,
ktoré im v konaní vznikli.

144. V priebehu konania bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie, pričom znalecká odmena bola
pribratým znalcom uhradená čiastočne z preddavkov zložených stranami sporu na vykonanie dôkazu a
čiastočne zo štátnych finančných prostriedkov. Z toho vyplýva, že okrem trov konania strán sporu vznikli

v priebehu konania aj trovy štátu.

145. Konkrétne bola pribratému súdnemu znalcovi Ing. Štefanovi Sekovi priznaná uznesením
č.k.28Cb/86/2006-1137 odmena vo výške 937,-- eur. Ďalej bola pribratému súdnemu znalcovi doc. Ing.
Andrejovi Sokolíkovi, CSc. priznaná uznesením č.k. 28Cb/86/2006-1377 odmena vo výške 7.720,37 eur.

Časť odmeny znalcov bola hradená zo zložených preddavkov na trovy dôkazu , stranám bola uložená
povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu a časť bola hradená zo štátnych finančných prostriedkov .
S ohľadom na vyššie uvedené rozhodnutie o tom, že súd žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na
náhradu trov konania, keďže úspech strán sporu bol pomerný, je súd toho názoru, že aj trovy štátu
by mali strany konania znášať v rovnakom pomere. Preto súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1

C.s.p. v zmysle § 253, § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 v spojení s § 470 ods. 2 C.s.p. o tom, že priznal
štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 50 %, a zároveň priznal štátu nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 %. O výške náhrady trov konania štátu rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Bratislava III, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, žalobca môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.