Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 17, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/74/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111209253
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4111209253.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcov: 1. Q. U., nar. XX.X.XXXX, bytom
W. 3, XXX XX R., 2. K. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W. 3, XXX 01 Nitra, 3. X.. W. F., nar. XX.X.XXXX,
bytom N. 1, XXX 01 Nitra, 4. W. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, 949 01 Nitra, 5. N. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom Z. XX, XXX 01 Nitra, 6. S. F., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, 949 01 Nitra, 7. X.. S. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom W. 3, X49 01 Nitra, 9. X.. I. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom W. 1, 949 01 Nitra, 10. X.. N.

Q., nar. XX.X.XXXX, bytom W. 1, XXX 01 Nitra, 11. X.. S. A., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX, 949 01 Nitra,
12. N. Z. s.r.o., IČO: 47 976 217, so sídlom Radlinského 1, 949 01 Nitra, všetci právne zastúpení JUDr.
Pavlom Gráčikom, advokátom, IČO: 51 721 554 so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra proti žalovanému:
HOTEL ZOBOR s.r.o., IČO: 31 592 015, so sídlom Štefánikova tr. 5, 949 01 Nitra, právne zastúpený
JUDr. Ivanom Kochanským, advokátom IČO: 51 904 195, so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, o zriadenie
vecného bremena takto

r o z h o d o l :

I.Súdzriaďujevprospechžalobcovv1.až7.rade,akopodielovýchspoluvlastníkovobytnéhodomu súp.

č. 105, nachádzajúceho sa v kat. úz. Nitra, na parc. č. 1552, zapísaného na LV č. XXXX a v prospech
žalobcov v 9. až 12. rade, ako podielových spoluvlastníkov obytného domu súp. č. 104, nachádzajúceho
sa v kat. úz. Nitra, na parc. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXX, vecné bremeno spočívajúce v práve
prechodu peši a cestnými vozidlami z hľadiska ich rozdelenia do kategórií podľa príl. č. 1 Zákona č.
725/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, spadajúcimi do nasledovných kategórií:
- L: motorové vozidlá s menej ako štyrmi kolesami a štvorkolky,

-M:motorovévozidlá,ktorémajúnajmenejštyrikolesáapoužívajúsanadopravuosôb,ztohokonkrétne
vozidlá v rámci kategórie M1 - vozidlá projektované a konštruované na prepravu cestujúcich, najviac s
ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča, a kategórie M2 - vozidlá projektované a konštruované na
prepravu cestujúcich, s viac ako ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča, s najväčšou prípustnou
celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 5000 kg,
- N: motorové vozidlá, ktoré majú najmenej štyri kolesá a používajú sa na dopravu nákladov, z toho
konkrétne vozidlá kategórie N1 - vozidlá projektované a konštruované na prepravu tovaru, s najväčšou

prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3500 kg a kategórie N2 - vozidlá projektované a
konštruované na prepravu tovaru s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou ako 3500 kg,
ale neprevyšujúcou 12000 kg,
- O: prípojné vozidlá, z toho konkrétne vozidlá v rámci kategórie O1 - prípojné vozidlá s najväčšou
prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 750 kg, a kategórie O2 - prípojné vozidlá s najväčšou
prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou ako 750 kg, ale neprevyšujúcou 3500 kg, a to cez pozemky

vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúce sa v kat. úz. Nitra, zapísané na LV č. XXXX, ako parcely
registra "C", a to cez parc. č. 1567/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1394 m2, cez parc. č.
1570/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1978 m2 a cez parc. č. 1570/2 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1130 m2, v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 6/2011, zo dňa 03.03.2011,
vyhotovenom Ing. Vierou Púchovskou, úradne overenom dňa 10.03.2011 pod č. 399/11, ktorý tvorí
nedeliteľnú súčasť tohto rozsudku.II. Žalobca v 1. rade je povinný zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena
vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sú povinní zaplatiť žalovanému spoločne nerozdielne
jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

IV. Žalobkyňa v 3. rade je povinná zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného

bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobca v 4. rade a žalobkyňa v 5. rade sú povinní zaplatiť žalovanému spoločne nerozdielne
jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

VI. Žalobca v 6. rade je povinný zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného
bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žalobca v 7. rade je povinný zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného
bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Žalobkyňa v 9. rade a žalobca v 10. rade sú povinní zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne
jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

IX. Žalobkyňa v 9. rade je povinná zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného
bremena vo výške 100 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

X. Žalobca v 10. rade je povinný zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného
bremena vo výške 100 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

XI. Žalobca v 11. rade je povinný zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného
bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

XII. Žalobca v 12. rade je povinný zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného

bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

XIII. Žalobcom súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 31.3.2011 domáhali, aby súd zriadil v ich prospech vecné bremeno

spočívajúce v práve prechodu peši i motorovými vozidlami cez pozemky vo vlastníctve žalovaného.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 19C/74/2011-97 zo dňa 2.7.2012, ktorým
žalobe vyhovel a zriadil v prospech žalobcov vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši

a cestnými vozidlami v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 6/2011 zo dňa 3.3.2011,
vyhotovenom Ing. Vierou Púchovskou, úradne overenom dňa 10.3.2011 pod č. 399/11, nerozhodol
však o primeranej náhrade za zriadenie vecného bremena, preto bol (po podaní odvolania žalovaným)
uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/2/2013-127 zo dňa 3.7.2014 rozsudok súdu prvej inštancie
zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre vyslovil právny názor, že sa

stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre zriadenie
vecného bremena, keďže však zriadením vecného bremena dôjde k obmedzeniu vlastníckeho práva
žalovaného, povinnosťou súdu prvej inštancie bude posúdiť, aká je primeraná náhrada za zriadenie
vecného bremena vzhľadom ku skutočnosti, že pozemok, ktorý je vo vlastníctve žalovaného a cez
ktorý sa zriaďuje právo cesty pre žalobcov, je svojím charakterom parkovisko pre vozidlá a teda prevýkon práva prechodu cez tento pozemok žalobcami, či už pešo, alebo motorovými vozidlami sa nebudú
vyžadovať mimoriadne náklady, čomu by mala zodpovedať aj výška náhrady.

3. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia sú vlastníkmi bytových domov na
W. ulici v Nitre a tiež podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to parc. č. 1552 a parc. č. 1551
tak, ako to bližšie špecifikovali v žalobe. Žalobcovia nemajú zabezpečený plnohodnotný prístup k
domom, pretože dnes nie je možné za dostatočné považovať to, keď majú zabezpečený prístup len peši
a to najmä v prípade, ak majú za domom možnosť parkovať s motorovým vozidlom. Žalobu opierajú o

ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom žalobcovia by boli ochotní platiť žalovanému
aj finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena. Čo sa týka výšky náhrady, táto je podľa ich názoru
otázkou znaleckého dokazovania. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalovaný nebude mať
mimoriadne náklady, nijako ho to závažne neobmedzí a táto skutočnosť by mala byť zohľadnená,
náhrada by nemala byť v značnej výške.

4. Žalobca v 1. rade Q. U. na pojednávaní uviedol, že je obyvateľom bytu na W. ulici od roku 1984.
Byt s časťou pozemku do podielového spoluvlastníctva odkúpil asi v roku 2001. Kým mesto nepredalo
parkovisko pri H. U. žalovanému, toto parkovisko bolo mestské. Jednalo sa o parc. č. 1567/1 a parc. č.
1567/2. Dovtedy chodili po komunikácii mestského parkoviska, teda mali umožnený prístup zozadu k
svojim bytom. Žalovaný ako vlastník im bráni vo vstupe na ich pozemky, ktoré sú za ich domami. Pokiaľ

by im žalovaný umožnil prechádzať peši a autami k domom, žiadnym spôsobom by ho neobmedzovali.
Žalovaný vyberá poplatok za parkovné od ľudí, ktorí sa rozhodnú na tomto parkovisku parkovať a on bol
nútený kúpiť si od Mesta Nitra kartičku v cene 10 eur na rok, ktorá mu umožňuje parkovať na ulici F. Mojtu
a na Sládkovičovej ulici, pričom tam zaparkované motorové vozidlo má od bytu vzdialené 300 - 500 m
pešej chôdze. Jednak je to nepohodlne ďaleko a jednak blokuje parkovacie miesto pre iných obyvateľov

alebo návštevníkov Mesta Nitra, ktorí by tam mohli parkovať. Parkovné vo výške 200 eur na rok, ktoré
od nich žalovaný požaduje je neprimerane vysoké, nie sú ochotní ho akceptovať. Čo sa týka prístupu
z Radlinského ulice, tam je možný len peší prístup, parkovať sa tam nedá. Kým žalovaný parkovisko
len prevádzkoval, nebol problém, pri rampe v búdke sedela obsluha parkoviska, tento zamestnanec už
vedel koho môže púšťať k ich domom, teda jeho obyvateľov. Zo strany žalovaného sú obmedzovaní a

diskriminovaní odvtedy, čo žalovaný parkovisko odkúpil.

5. Žalobca v 10. rade X.. N. Q. na pojednávaní uviedol, že jeho manželka v predmetom byte bývala od
roku 1950, byt potom zdedila po rodičoch, on tam býva od roku 1990. Na parcele č. 1550/2 sú postavené
aj dve garáže, tieto majú svoje parcelné čísla a to 1548 a 1549, jedna patrí jemu a jedna pánovi A.. Tieto

garáže boli riadne kolaudované, v rozhodnutí majú uvedený prístup z Kúpeľnej ulice. Kým žalovaný
nekúpil parkovisko, nebol s tým žiaden problém. On je už dôchodca, ale manželka má v bytovom dome
aj prevádzku, bola nútená dostať sa s tovarom aj autom až k domu, preto si kúpili od žalovaného kartu,
za ktorú vynaložili 200 eur na rok. Táto karta je evidovaná na prevádzku jeho manželky. Karta bola
pridelená ku konkrétnemu motorovému vozidlu podľa evidenčného čísla, ktoré využíva ich prevádzka.

Toto motorové vozidlo má prístup až k domu. On so svojim motorovým vozidlom musí parkovať na
okolitých uliciach, preto si tiež od Mesta Nitra kúpil kartičku v hodnote 10 eur na rok, ktorá ho oprávňuje
parkovať na ulici Fraňa Mojtu a na ulici Kúpeľnej.

6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že zo strany žalovaného nejde o obmedzenie

vlastníckych práv žalobcov, ale žalovaný sa snaží uchrániť svoje vlastníctvo, aby mohol s vlastníckym
právom disponovať v zmysle zákona. V danom prípade nemožno postupovať podľa § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka. Sú toho názoru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky
pre zriadenie vecného bremena, pretože žalobcovia majú zabezpečený prístup k obytným domom
z W. ulice, a to nielen pešo ale aj autom na nevyhnutnú dobu. Bohužiaľ na Radlinského ulici platí

zákaz zastavenia. Súd by mohol zriadiť vecné bremeno proti vôli vlastníka len v dvoch výnimočných
prípadoch. V prvom prípade ide o obmedzenie vlastníckeho práva priamo zo zákona, ak verejný záujem
prevažuje nad záujmom jednotlivca a v druhom prípade, ak ide o zriadenie vecného bremena súdom
alebo správnym orgánom, z dôvodov predpokladaných zákonom, napríklad pri zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci, alebo pri vyporiadaní pomerov k neoprávnenej

stavbe a podobne. Súdu predložili realizačný projekt k výstavbe podzemného parkoviska ako aj projekt
pre vydanie stavebného povolenia na prístavbu Hotela Zobor - obchodné a hotelové centrum. Tieto sú
z obdobia roku 2005 a 2006. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní ďalej uviedol, že žalovanýmu nepredložil žiadne ďalšie doklady, z ktorých by vyplývalo, že podniká nejaké kroky v realizácii týchto
svojich plánov (územné rozhodnutie, stavebné povolenie a iné).

7. Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom
odvolacieho súdu, nesúhlasí s tým, aby bolo zriadené vecné bremeno a suma ktorú by požadovali sa
nedá vyčísliť, pretože majú iné zámery s uvedenou nehnuteľnosťou, majú projektovú dokumentáciu,
ktorá ich stála peniaze, majú územné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené. Susedia, teda žalobcovia im robili
prieky v rámci územného konania, kládli si stále nové a nové požiadavky. Jeho predstava je taká, že

mesto by malo zmeniť Radlinskú ulicu a zrušiť na nej pešiu zónu, alebo pre žalobcov zriadiť výnimky,
aby tam mohli parkovať, alebo keď chcú žalobcovia prejsť cez ich nehnuteľnosť, nech si kúpia lístok
a prejdú cez parkovisko, pretože si myslí, že zriadenie vecného bremena by bolo precedensom pre
celú pešiu zónu, každý tam má nehnuteľnosť. Myslí tým iné nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú na
pešej zóne a ku ktorým tiež nie je prístup. Nejde tu teraz len o cestu autom, ale aj peši. Žalobcovia im
robili problémy v územnom konaní, mali špecifické požiadavky, napr. p. Q. chcela výťah pre auto. Stále

robili problémy v územnom konaní. Rozhodnutie síce bolo vydané, ale následne bolo zrušené, takže
právoplatné rozhodnutie toho času nemajú. O tejto veci sa písalo, verejne hovorilo, je to známa vec.
Uvažovali aj nad súkromným znaleckým posudkom, ale s poukazom na stanovisko žalobcov, by bolo
rozumnejšie keby bol do konania pribratý znalec súdom, ktorý by určil, aká je primeraná náhrada za
zriadené vecné bremeno.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ohliadkou miesta samého i
oboznámením sa s listinnými dôkazmi: výzvou na mimosúdne vyriešenie veci, GP č. 6/2011 zo
dňa 3.3.2011, overeným dňa 10.3.2011 pod č. 399/11, výpisom z listov vlastníctva č. XXXX, č.
XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, vyjadrením právneho zástupcu

žalovaného, realizačnými projektmi na podzemné parkovisko Nitra a na prístavbu Hotela Zobor -
obchodné a hotelové centrum, kópiou katastrálnej mapy, dokladom o pohyboch na účte, kúpnou
zmluvou, odvolaním žalovaného, vyjadrením žalovaného, správou Mesta Nitra, písomným stanoviskom
žalovaného, listinnými dokladmi v konaní vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom vo
veci vedenej pod č. V 6226 a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Z výpisu LV č. XXXX vyplýva, že žalobcovia v 1. až 7. rade sú vlastníkmi a spoluvlastníkmi bytov
nachádzajúcich sa v Nitre na ulici W., o.č. (vchod) 3. N. výpisu z listu vlastníctva č. XXX sú žalobcovia
v 9. až 12. rade vlastníkmi a spoluvlastníkmi bytov nachádzajúcich sa v Nitre na ulici W., o.č. (vchod) 5.

10. Žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Nitra, v obci
Nitra, v katastrálnom území Nitra, zapísanej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX,
a to pozemok s parcelným č. 1553 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m2.

11. Žalobcovia v 9. až 11. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese

Nitra, v obci Nitra, v katastrálnom území Nitra, zapísaných Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor
na LV č. XXX, a to pozemok s parcelným č. 1551 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 323 m2.

12. Žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom bytu č. 4, vo vchode č.o. 3 na 2. p. v bytovom dome súp.
č. 105 postavenom na parcele č. XXXX, zapísanom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č.

XXXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Nitra, ako aj podielu priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu v podiele 5322/39742.

13. Žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 3, vo vchode č.o.3
na 2.p. v bytovom dome súp. č. 105 postavenom na parcele č. XXXX, zapísanom Okresným úradom

Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Nitra ako aj podielu
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 8487/39742.

14. Žalobkyňa v 3. rade je výlučnou vlastníčkou bytu č. 1 vo vchode č.o.3 na 1.p. v bytovom dome súp.
č. 105 postavenom na parcele č. 1552, zapísanom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č.

XXXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Nitra ako aj podielu priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu v podiele 6372/39742.15. Žalobca v 4. rade a žalobkyňa v 5. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 2 vo vchode č.o.3
na 1.p. v bytovom dome súp. č. 105 postavenom na parcele č. XXXX, zapísanom Okresným úradom
Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Nitra ako aj podielu

priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 6178/39742.

16. Žalobca v 6. rade je výlučným vlastníkom bytu č. 5 vo vchode č.o.3 na 3.p. v bytovom dome súp.č.
105 postavenom na parcele č. 1552, zapísanom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č.
XXXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Nitra ako aj podielu priestoru na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu v podiele 6677/39742.

17. Žalobca v 7. rade je výlučným vlastníkom bytu č. 6 vo vchode č.o.3 na 3.p. v bytovom dome súp. č.
105 postavenom na parcele č. XXXX, zapísanom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č.
XXXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Nitra ako aj podielu priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu v podiele 6706/39742.

18. Žalobkyňa v 9. rade a žalobca v 10. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 2 na 1.p.
v bytovom dome súp. č. XXX postavenom na parcele č. XXXX, zapísanom Okresným úradom Nitra,
katastrálny odbor na LV č. XXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Nitra ako aj podielu priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v

podiele 15/48.

19. Žalobkyňa v 9. rade je podielovou spoluvlastníčkou bytu č. 4 na 3.p. v bytovom dome súp. č. 104
postavenom na parcele č. XXXX, zapísanom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXX,
nachádzajúcom sa v katastrálnom území Nitra, v podiele 1, ako aj podielu priestoru na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 1 z 15/48.

20. Žalobca v 10. rade podielovým spoluvlastníkom bytu č. 4 na 3.p. v bytovom dome súp. č. 104
postavenom na parcele č. 1551, zapísanom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXX,
nachádzajúcom sa v katastrálnom území Nitra, v podiele 1, ako aj podielu priestoru na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 1 z 15/48.

21. Žalobca v 11. rade je výlučným vlastníkom bytu č. 3 na 2.p. v bytovom dome súp. č. 104
postavenom na parcele č. XXXX, zapísanom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č.
XXX nachádzajúcom sa v katastrálnom území Nitra ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 1 z 15/48.

22. Žalobca v 12. rade je výlučným vlastníkom bytu č. 1 v suteréne v bytovom dome súp. č. 104
postavenom na parcele č. 1551, zapísanom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXX,
nachádzajúcom sa v katastrálnom území Nitra, ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 1/3.

23. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Nitra, v obci Nitra, v
katastrálnom území Nitra, zapísaných Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX, a to
okrem iných nehnuteľností aj parcelné č. 1567/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1394 m2,

parcelné č. 1570/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1978 m2 a parcelné č. 1570/2 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1130 m2.
24. Z vyjadrenia žalobcov vyplynulo, že pokiaľ boli pozemky vo vlastníctve Mesta Nitra (do roku 2009),
nebolo im bránené v prístupe zozadu k ich bytovým domom, a keď žalovaný nehnuteľnosti od mesta
odkúpil, osadil na parkovisku rampu a žalobcom neumožňuje prechádzať na nehnuteľnosti, ktoré sú

v ich podielovom spoluvlastníctve a mohli by byť využívané ako parkovisko pre autá žalobcov za ich
obytným domom. Žalovaný požaduje za využívanie parkoviska žalobcami pre nich neprimerane vysoký
poplatok 200 eur ročne. Z tohto dôvodu boli niektorí žalobcovia nútení kúpiť si od mesta parkovaciu kartu
v hodnote 10 eur na rok, ktorá im umožňuje parkovať na ulici Sládkovičovej, alebo Fraňa Mojtu, autá
však majú zaparkované 300 až 500 metrov pešej chôdze od domu, obsadzujú parkovacie miesta iným

obyvateľom alebo návštevníkom mesta, ktorí by tam mohli parkovať a parkovacie miesta ktoré sú za ich
obytným domom a sú ich vlastníctvom, ostávajú nevyužité. Z tohto dôvodu sa domáhali, aby súd zriadil
v ich prospech vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a cestnými vozidlami cez pozemky vo
vlastníctve žalovaného, a to cez parcely č. 1567/1, č.1570/1 a č.1570/2. Žalovaný so žalobou nesúhlasila namietal, že má v úmysle v budúcnosti meniť charakter parkoviska a žalobcovia by ho prejazdom
autami cez jeho obmedzovali.

25. Z kúpnej zmluvy č. j. 635/09/OM zo dňa 26.5.2009, ktorá bola zavkladovaná Správou katastra
Nitra pod V 2990/09, uzatvorenej medzi Mestom Nitra ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim je
zrejmé, že jej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a to parc. č. 1567/1 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1394 m2 a parc.č. 1567/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2
za kúpnu cenu 280 653,61 eur s DPH.

26. Z vyjadrenia Mesta Nitra vyplýva, že v zmysle VZN č.8/2014 o dočasnom parkovaní na území mesta,
občan, ktorý má trvalé bydlisko v zóne spoplatneného parkovania, má možnosť si zakúpiť parkovaciu
kartu v hodnote 10 eur/rok na parkovanie na dve ulice v blízkosti trvalého bydliska.

27. Súd vyzýval žalovaného na predloženie dokladov z ktorých bude zrejmé, koľko ľudí denne využije

parkovisko žalovaného (použije rampu) a aká je výška parkovného (na hodinu, alebo deň) a právny
zástupca žalovaného súdu predložil doklady „Pohyb na účte od 1.1.2015 do 31.12.2015“, ale na
pojednávaní sám uviedol, že uvedeným dokladom tiež nerozumel a bližšia špecifikácia mu žalovaným
predložená nebola.

28. Zo sumáru pokladničných dokladov predložených žalovaným vyplýva, že za obdobie od 31.1.2015
do 31.10.2015 bol príjem vo výške 8 251,50 eur vrátane DPH (čo predstavuje v priemere mesačne
sumu 825,15 eur) s poznámkou, že súčet má zmysel, len ak sa vyberú iba príjmové, alebo výdavkové
doklady, pričom nie je zrejmé, čo tým žalovaný mienil.

29. Z písomného vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že cena jednej parkovacej hodiny je 1 euro a počet
áut, ktoré denne použijú parkovisko je priemerne 160. Jedná sa o približný odhad, pretože určiť presný
počet nie je s poukazom na technické vybavenie možné. Parkovisko používajú zmluvní partneri, ktorí
majú parkovacie karty, ďalej zákazníci, ktorí platbu realizujú prostredníctvom parkovacieho platobného
automatu a zásobovanie hotela má vstup voľný.

30. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

31. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje

sa im rovnaká právna ochrana.

32. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria

určitej osobe.

33. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

34. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou,
na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno
nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho

vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

35. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

36. Situácia predvídaná v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka vo svojej podstate predstavuje konflikt
vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom pozemku. Citované zákonné ustanovenie § 151o ods.
3 Občianskeho zákonníka umožňuje súdu výnimočný zásah do súkromných práv a povinnosti vlastníkapriľahlého pozemku. Zákonodarca týmto ustanovením sledoval i verejný záujem na tom, aby vlastnícke
právo vlastníka stavby mohlo byť riadne vykonávané. Legislatívny základ verejného záujmu v zmysle
čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd umožňuje obmedziť vlastnícke

právo vlastníka priľahlého pozemku pre účely zriadenia nevyhnutnej cesty v prospech vlastníka stavby.

37. Zriadiť vecné bremeno práva cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka možno za
podmienok v tomto ustanovení uvedených. Na zriadenie práva nevyhnutnej cesty musia byť splnené
nasledujúce hmotnoprávne podmienky:

a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku,
b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a
c) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.

Ad a): Právo nevyhnutnej cesty možno zriadiť len na návrh vlastníka stavby, ktorý súčasne nie je
vlastníkom priľahlého pozemku. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby

ku komunikácii prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii. Súdna prax
pri aplikácii § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka používa širší výklad v prospech vlastníkov stavieb,
pokiaľ ide o výklad slov „priľahlý pozemok“. Priľahlým pozemkom sa preto nerozumie len pozemok
bezprostrednepriľahlýkpozemkuvlastníka,aleajvšetkypozemky,ktorésúnazriadeniecestypotrebné,
to znamená aj pozemky vzdialenejšie. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že prvá hmotnoprávna

podmienka je splnená, žalobcovia sú v danom prípade vlastníci stavby (bytového domu), ktorý je
postavený na pozemku v ich vlastníctve a žalovaný je vlastníkom priľahlých pozemkov (parkovisko), cez
ktoré majú žalobcovia prístup k stavbe z verejnej komunikácie.

Ad b): Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je, že prístup

vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä zmluvne. Prístup musí byť zabezpečený k
verejnejceste(napr.kceste,miestnejčiúčelovejkomunikácii).Vecnébremenoprávacestypodľa§151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno zriadiť, ak si vlastník stavby môže zabezpečiť prístup k stavbe
z verejnej komunikácie. Rovnako nemožno vecné bremeno zriadiť v prípade, ak vlastník priľahlého
pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť predá

alebo že mu zriadi vecné bremeno cesty zmluvou, a to za obvyklú cenu. V prejednávanej veci súd zistil,
že prístup žalobcov ako vlastníkov stavby nemožno zabezpečiť iným spôsobom ako cez pozemky vo
vlastníctve žalovaného. Doterajší prístup z Radlinského ulice súd považuje za nepostačujúci. Žalobcovia
nemôžu vykonávať svoje vlastnícke právo plnohodnotne za situácie, kedy sa nemôžu plnohodnotne
dostať k svojim nehnuteľnostiam, ako vlastníci bytov a niektorí z nich aj ako vlastníci garáží nemôžu

plnohodnotne užívať stavbu na účel, na ktorý má slúžiť, teda v prípade bytového domu na bežný prístup
autom ako je to v tomto prípade. Súd považuje za splnenú aj druhú hmotnoprávnu podmienku pre
zriadenie vecného bremena, a teda že prístup žalobcov ako vlastníkov stavby nemožno zabezpečiť inak
ako cez pozemky vo vlastníctve žalovaného.

Ad c): Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené
čo možno najmenej. Zriadením vecného bremena sa musí zabezpečiť, nielen aby stavbu bolo
možné riadne užívať, ale aj to, aby zriadením cesty bol vlastník čo najmenej obmedzený. Zriadenie
nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku, preto je vždy potrebné
porovnávaťvýhodu,ktorúcestaposkytuje,sujmou,ktorábyvzniklajejzriadenímvlastníkovizaťaženého

pozemku. Podľa názoru súdu je zriadenie vecného bremena v danom prípade aj v súlade s treťou
hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie vecného bremena, pretože zriadením vecného bremena súd
neprimerane neobmedzí žalovaného, žalobcovia budú cez nehnuteľnosti patriace žalovanému (slúžiace
aj v súčasnosti ako parkovisko) len prechádzať a nebudú na žalovaným zriadenom parkovisku parkovať.

38. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky žaloby
na zriadenie vecného bremena in rem, spočívajúceho v práve cesty za účelom vstupu, prechodu a
prejazdu motorovým vozidlom cez priľahlý predmetný pozemok žalovaného. Žaloba žalobcov bola
podaná dôvodne, pretože žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci bytových domov, pozemkov pod
nimi a aj ako vlastníci bytov, sú vo svojom vlastníckom práve konaním žalovaného obmedzovaní.

Žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Nitra,
zapísaných na LV č.XXXX a to obytného domu súp.č. 105 nachádzajúceho sa na parcele č. 1552 a
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Nitra, zapísanej na LV č. XXX a to domu súp.č.
104 postaveného na parc.č. 1551 a žalobca v 1.rade ako výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísanej naLV č. XXXX, nie sú vlastníkmi priľahlého pozemku - nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Nitra,
v obci Nitra, v katastrálnom území Nitra, zapísaných na LV č. XXXX a to parc.č. 1567/1 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1394 m2, parc.č. 1570/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1978

m2 a parc.č. 1570/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1130 m2, ktorých výlučným vlastníkom je
žalovaný.Nauvedenýchparceliachžalovanýprevádzkujeparkovisko,pričomvstupnárampaparkoviska
je umiestnená na hranici parciel 1578/4 a 1570/1 a výstupná rampa je umiestnená na hranici parciel
1570/1 a 1578/4.

39. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zo strany Radlinského ulice žalobcovia nemajú
vytvorené žiadne parkovacie miesta a Radlinského ulica je súčasťou pešej zóny. Jediný možný prístup
motorovým vozidlom na pozemky nachádzajúce sa v podielovom spoluvlastníctve žalobcov je za ich
bytovým domom, a to cez vyššie uvedené parcely nachádzajúce sa vo výlučnom vlastníctve žalovaného,
pričom žalovaný žalobcom bráni v plnohodnotnom výkone ich vlastníckeho práva tým, že im takýto
prístup neumožňuje vykonávať, požaduje od nich neprimerane vysoký poplatok (ročne 200 eur) a

žalobcovia boli nútení zakúpiť si parkovaciu kartu oprávňujúcu parkovať ich motorové vozidlá na uliciach
Sládkovičova a Fraňa Mojtu vzdialených 300 až 500 metrov od ich bytového domu, hoci parkovacie
miesta za ich bytovým domom ostávajú nevyužité. Právny zástupca žalovaného v konaní okrem iného
poukazoval aj na skutočnosť, že žalovaný mieni v budúcnosti meniť charakter parkoviska, má podklady
na stavbu podzemného parkoviska, a preto nemôže do budúcnosti akceptovať takto zriadené vecné

bremeno. Predložil súdu projekt pre vydanie stavebného povolenia - prístavba hotela Zobor - Obchodné
a hotelové centrum - vypracovaný Ing. U. v mesiaci apríl 2005 a Realizačný projekt podzemného
parkoviska vypracovaný Ing. U. z mesiaca marec 2006, zároveň však uviedol, že žalovaný žiadne
ďalšie kroky súvisiace s realizáciou tohto projektu (územné rozhodnutie, stavebné povolenie a pod.)
nepodniká. Keďže nie je zrejmé, kedy v budúcnosti žalovaný bude realizovať svoj projekt a či ho vôbec

bude realizovať, súd na túto obranu žalovaného neprihliadal, keďže pre súd je záväzný stav v čase jeho
rozhodovaniaanavyšetým,žesúdžalobežalobcovvyhovel,nijakýmspôsobomneobmedzilžalovaného
vo výkone jeho vlastníckeho práva. Zriadenie vecného bremena cez pozemok žalovaného tak, ako to
žiadajú žalobcovia, žalovaného ako vlastníka priľahlého pozemku neprimerane neobmedzí. Žalobcovia
budú priľahlý pozemok žalovaného využívať len na prejazd k ich obytnému domu autom za účelom

výkonu činností súvisiacich s užívaním bytového domu (prístup k domu autom na vyloženie tovaru,
nábytku a podobne, parkovanie a garážovanie pred svojím domom na svojich pozemkoch - nie na
pozemkoch žalovaného), nebudú titulom zriadeného vecného bremena na pozemkoch vo vlastníctve
žalovaného parkovať.

40. V geometrickom pláne, na ktorý sa odvoláva výroková časť rozsudku, je aj podľa názoru odvolacieho
súdu dostatočne určito a jasno konkretizovaná tá časť nehnuteľnosti, na ktorú sa vecné bremeno
vzťahuje. V danom prípade, vzhľadom na charakter pozemku žalovaného, ktorý slúži na parkovanie
vozidiel (ide o vyasfaltovanú plochu tvoriacu parkovisko pre motorové vozidlá), nie je potrebné
zriaďovanie novej cesty, cez ktorú by žalobcovia motorovými vozidlami mohli prechádzať k svojmu

obytnému domu.

41. S poukazom na takto vykonané dokazovanie, keďže boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky
pre zriadenie vecného bremena, súd žalobe vyhovel a v prospech žalobcov zriadil vecné bremeno
spočívajúce v práve prechodu peši a cestnými vozidlami tak, ako je to špecifikované vo výroku tohto

rozsudku.

42. Vecné bremeno je možné zriadiť len za náhradu a náhradu za zriadenie vecného bremena určí súd
aj bez návrhu. Výška odplaty musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia
práva cesty utrpí. Na rozhodnutie o náhrade nie je potrebný návrh vlastníka pozemku.

43. V uznesení Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/2/2013-127 zo dňa 3.7.2014 súd vyslovil právny názor,
že je vecou súdu prvého stupňa, aby posúdil aká je primeraná náhrada za zriadenie vecného bremena
v prejednávanej veci vzhľadom ku skutočnosti, že pozemok, ktorý je vo vlastníctve žalovaného a cez
ktorý sa zriaďuje právo cesty pre žalobcov, je svojím charakterom parkovisko pre vozidlá, a teda pre

výkon práva prechodu cez tento pozemok žalobcami, či už pešo alebo motorovými vozidlami, sa nebudú
vyžadovať mimoriadne náklady na zriadenie práva prejazdu cez tento pozemok. Tomu by potom mala
zodpovedaťajvýškanáhrady.Spoukazomnatútoskutočnosťsúdkvýškenáhradyzazriadenievecnéhobremena dospel vlastnou úvahou a zamietol návrh žalobcov na doplnenie dokazovania znaleckým
dokazovaním, aj s poukazom na hospodárnosť konania.

44. Je potrebné si uvedomiť, že vecné bremeno nie je nájomným vzťahom medzi povinným a
oprávneným subjektom. Vecné bremeno vzniká spravidla za jednorazovú náhradu za jeho zriadenie.
Je teda potrebné určiť primeranú náhradu, ktorá bude kompenzovať ujmu povinného subjektu. V iných
prípadoch zriaďovania vecného bremena za náhradu spravidla ide o sumu, ktorá pri uložení na bežný
termínovaný vklad (tzn. vklad s bežným úrokom), bude počas celej doby trvania (v SR max. 20 rokov)

poskytovať čiastky, ktoré budú primerane kompenzovať ujmu povinného subjektu (napríklad pri práve
doživotného bývania čiastky, ktoré by postačovali na úhradu nájomného za rovnaké alebo porovnateľné
bývanie).

45. V danom prípade je situácia špecifická tým, že Mesto Nitra odpredalo žalovanému nehnuteľnosti
a neprihliadalo na žalobcov, ktorí pokiaľ sa chcú dostať k svojim nehnuteľnostiam autom, nemajú inú

možnosť, ako prejsť po majetku žalovaného. Pokiaľ by si žalobcovia zakupovali parkovaciu kartu od
Mesta Nitra, ktorá by ich oprávňovala parkovať počas celého roka na dvoch uliciach, zaplatili by ročne
sumu 10 eur. Súd preto považoval jednorazovú náhradu vo výške 200 eur za dostatočne primeranú,
a to aj s poukazom na právny názor odvolacieho súdu, keď v danom prípade sa jedná o parkovisko,
na ktorom žalobcovia nebudú parkovať, ale ním budú len prechádzať a žalovanému nevzniknú žiadne

mimoriadne náklady na zriadenie práva prejazdu cez jeho pozemok. Súd pri určovaní výšky náhrady
bral do úvahy aj skutočnosť, koľko bytov v bytových domoch žalobcovia vlastnia a podľa toho zaviazal
jednotlivých žalobcov zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, pričom
pokiaľ je byt v bytovom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, súd ich zaviazal na zaplatenie
sumy 200 eur spoločne a nerozdielne, pokiaľ je žalobca výlučným vlastníkom bytu, zaplatí túto sumu

žalovanému sám ako výlučný vlastník a pokiaľ je byt v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, sumu 200
eur súd rozdelil podľa výšky spoluvlastníckych podielov žalobcov. Súd považoval za spravodlivé brať do
úvahy počet bytov, ktoré žalobcovia v bytových domoch vlastnia. Bolo by nespravodlivé, keby žalobca
vlastniaci v bytovom dome jeden byt zaplatil žalovanému rovnakú sumu ako žalobca vlastniaci viac
bytov a rovnakú sumu by zaplatil aj žalobca vlastniaci len spoluvlastnícky podiel k bytu. Súd uprednostnil

jednorazovú náhradu aj s poukazom na budúcnosť, keď zo strany žalobcov môže dôjsť k odpredaju bytu
a nový vlastník bytu už nebude povinnosťou zaplatiť náhradu za zriadené vecné bremeno zaťažený.

46. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, pretože súd ich žalobe o zriadenie vecného bremena vyhovel, náhradu za

zriadenievecnéhobremenamoholsúdurčiťajbeznávrhuajepotrebnépoukázaťnaprístup žalovaného
k veci počas celého súdneho konania, keď žalovaný robil prieťahy v konaní tým, že nespolupracoval
so svojím právnym zástupcom, nedostavoval sa na pojednávania, nepredložil súdu v stanovenej lehote
žiadané doklady, nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu a odmietal sa so žalobcami dohodnúť
na výške náhrady za zriadenie vecného bremena.

47. O výške náhrady trov konania vydá samostatné uznesenie súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.