Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoCsp/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118200036
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3118200036.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov
senátu JUDr. Ivety Anderlovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobkyne: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. nad T., S. XXX/X, zastúpená: JUDr. Ing. Michalom Žiaranom, advokátom konajúcim v mene LAW
FIRM s.r.o. so sídlom Bratislava, Špitálska 10, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea

Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 11Csp/2/2018-57 zo dňa 20. februára 2020,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v avoči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 1.788,12 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 02.01.2018 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobkyne priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou
doručenou súdu dňa 20.04.2018 domáhala súdneho výroku, v ktorom by súd žalovaného zaviazal

k povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie, zaplatiť jej sumu vo výške 1.788,12 eur ako aj nahradiť
trovy konania. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Z písomnosti označenej
ako ,,Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere" (žiadosť/zmluva) č.
8500113606 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným bol uvádzaný žiadaný úver vo
výške 1.500,- eur, ktorý by bola povinná žalobkyňa splatiť v 36 mesačných splátkach(vrátane úrokov)
52,88 eur a spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaný služieb, ak bude uzavretá vo výške 87,17 eur,
s celkovou čiastkou k zaplateniu 2.053,68 eur, pri RPMN 26,68 % a úroku 17,45% ročne, priemernej

hodnote RPMN 34,42%. Podľa žalovaného v časti "údaj o schválenom revolvingovom úvere" sa úver
poskytol vo výške 1.500,- eur, ktorý bola žalobkyňa povinná splatiť v 36 mesačných splátkach vrátane
úrokov) 52,88 eur a spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaný služieb, ak bude uzavretá vo výške
87,17 eur, s celkovou čiastkou k zaplateniu 2.053,68 eur, pri RPMN 26,53 % a úroku 17,45 %
ročne, priemernej hodnote RPMN 34,42 %. Žiadosť podpísala žalobkyňa dňa 04.05.2015 a žalovaný
ju potvrdil dňa 07.05.2015. Následným oznámením veriteľa zo dňa 07.05.2015 o schválení úveru

dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere boli stanovené údaje o výške úveru 1.500,- eur, ďalej splatnosť
úveru 36 mesačných splátok, výška splátky 52,88 eur s tým, že splátka podľa Dohody o poskytnutí
služby (mesačne) vo výške 34,29 eur a výška celkovej platby za úhradu 87,17 eur, dátum splatnostiprvej splátky od 08.06.2015 do splatnosti poslednej splátky 08.05.2018, splatnosť mesačných splátok
k 8.dňu v mesiaci. Ročná úroková sadzba úveru 17,45 %, RPMN úveru 26,53% a priemerná hodnota
RPMN ku dňu podpísania zmluvy 34,42%. Dňa 07.05. 2015 bola uzavretá aj Dohoda o poskytovaní

služieb č. 8500113606. Právne vec súd posúdil podľa § 52 ods.1-4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3,
ods. 5, § 451 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka; § 1 ods. 2, § 2 písmeno a/, b/, d/, § 9
ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Súd uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný

ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500113606 na
základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur. Žalobkyňa zmluvu uzatvárala
ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v
rámci svojho podnikania alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto
vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah,
ktorý vznikol medzi stranami sporu je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí

ako na spotrebiteľskú zmluvu. V konaní bolo sporným to, či uvedená zmluva o úvere má alebo nemá
všetky náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a či sa v dôsledku ich prípadnej
absencie považuje úver podľa § 11 tohto zákona za bezúročný a bez poplatkov. Súd konštatoval, že v
žiadosti žalobkyne o poskytnutie úveru (bod 5 zmluvy) bola uvedená hodnota RPMN v sadzbe 26,68
%. Následne žalovaný úver schválil, ale v časti údaju o RPMN uviedol inú sadzbu (26,53 %), a teda

možno konštatovať, že čo sa týka povinnej náležitosti - uvedenia RPMN, vzhľadom na to, že žalovaný
uviedolinú,nežžalobkyňouuvádzanúhodnotuRPMN,nedošlokustáleniutohtoparametraúveru,ateda
medzi účastníkmi zmluvy nebola riadnym spôsobom ani v zmluve písomne zakotvená hodnota RPMN.
Schválenieúveružalovaným (bod6zmluvy)totižpredstavujevčastiúdajaoRPMNprijatienávrhu,ktoré
obsahuje zmeny ( § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takéto prijatie návrhu so zmenou v časti RPMN

je podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka odmietnutím návrhu, pretože podľa tohto ustanovenia
prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu
a považuje sa za nový návrh. Keďže však k takémuto schváleniu zmenenej hodnoty RPMN zo strany
žalobkyne už následne písomne nedošlo, nemožno hovoriť o tom, že by si boli strany písomne v
zmluve jednoznačne ustálili a zakotvili RPMN, a teda súd uzavrel, že tento údaj predložená zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahovala. Keďže teda v zmluve nebola riadne písomne stanovená výška
RPMN úveru, treba konštatovať, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala ani túto povinnú
náležitosť zmluvy vyžadovanú v § 9 ods. 2 písm. j/ zák.č. 129/2010 Z.z., čo má za následok bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zák.č. 129/2010 Z.z. Aj z obsahu
oznámenia bolo zrejmé, že pokiaľ je žiadosť/zmluva o revolvingovom úvere žalobkyňou podpísaná

dňa 04.05.2015 a oznámenie bolo datované dňom 07.05.2015, oznámenie bolo vyhotovené až po
tom, čo žalobkyňa podpísala žiadosť/zmluvu o revolvingovom úvere a oznámenie až následne malo byť
žalobkyni doručené, a to už s údajmi o úvere, ktoré ňou podpísaná žiadosť/zmluva o revolvingovom
úvere neobsahovala (tu už je napríklad uvedená aj konečná splatnosť úveru čí termíny splatnosti splátok
úveru). V takomto prípade sa teda dlžník - spotrebiteľ dozvedá podstatnú náležitosť, ktorá mala byť

zakotvená v zmluve, až po uzatvorení zmluvy, avšak nemá viac možnosť ani prípadne prehodnotiť
svoje rozhodnutie uzatvoriť alebo neuzatvoriť zmluvu. Z predloženej zmluvy vyplýva, že v nej chýba
podstatná náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ) - adresa na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť. V úvode zmluvy je uvedený len názov a adresa veriteľa, čo na splnenie
zákonnej náležitosti nepostačuje. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd vyhodnotil úver

z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zákona za úver bezúročný
a bez poplatkov. Súd sa ďalej zaoberal aj s dohodou o poskytnutí služby, keďže posúdenie jej platnosti
je potrebné pre posúdenie dôvodnosti nároku. Podľa názoru súdu bola táto dohoda neplatná z dôvodu,
že táto dohoda už v samom počiatku zhoršuje zmluvné postavenie spotrebiteľa, nakoľko sa týmto od
neho požaduje už na začiatku zmluvného vzťahu uhradiť formou zápočtu oproti sume dohodnutého

úveru poplatok za poskytnutie služieb. Uvedenú dohodu súd vyhodnotil na základe vyššie uvedeného
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1 OZ) a teda podmienku neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ),
pričom ju nepovažoval za individuálne dojednanú. Zámerom dlžníka požadujúceho úver nepochybne nie
je uzavrieť úverovú zmluvu s veriteľom a súčasne pritom súhlasiť so službou, ktorá mu hneď ( v dôsledku
zápočtu) poníži úver, o ktorý žiada. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené žalobkyňa bola povinná zaplatiť

len čistú istinu bez úrokov a poplatkov a všetko ostatné, čo nad rámec istiny plnila, je plnením, na ktoré
od počiatku žalovaný nárok nemal, nakoľko sa na uvedenú úverovú zmluvu vzťahuje fikcia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru. Súd konštatoval, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť nemusí byť konštatovaná
samostatným rozsudkom v súdnom konaní, ale pre účely žaloby o vydanie bezdôvodného obohateniasplnenie podmienok na aplikáciu zákonnej fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vyhodnocuje
prejudiciálne. Fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa pritom uplatní od uzatvorenia zmluvy,
čiže nárok na úroky a poplatky žalovaný nemal od počiatku. Aj plnenie, ktoré žalovaný získal od

žalobkyne na základe zmluvy o poskytovaní služby titulom "odmeny "za službu, nebola vzhľadom na
vyššie uvedené odôvodnenie neprijateľnosti takejto podmienky žalobkyňa povinná platiť, a pokiaľ ho
plnila, ide o plnenie z neplatného právneho úkonu. Pokiaľ išlo o námietku žalovaného a to započítanie
vo vzťahu k vyplateniu sumy 1.350,- eur k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky
stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť

o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa
uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Dojednanie umožňujúce veriteľovi znížiť poskytnutý
úver o poplatok za poskytnutý úver v čase uzavretia Zmluvy, nemá opodstatnenie. Žalobkyni mala byť
prevedená suma vo výške 1.500,- eur a následne po poskytnutí úveru, mala žalobkyňa zaplatiť poplatok.
Aj zo samotného textu zmluvy vyplýva, že poplatok je za poskytnutý úver. Navyše žalovaný vôbec o
tejto možnosti neinformoval žalobcu, ktorý nevedel z akých dôvodov dostal nižší úver ako dohodnutý.

Započítanie bolo priamo zapracované do Zmluvy, do textu, ktorý svojím začlenením nevzbudzoval
osobitne pozornosť žalobkyne. Dojednanie v zmluve je prejavom vôle oboch strán a nie výrazom
vôle veriteľa. Pokiaľ absentoval prejav vôle dojednať takúto zmluvnú podmienku, je takéto dojednanie
neplatné v zmysle ust. § 34, §37 OZ. Výška bezdôvodného obohatenia bola potom vypočítaná ako
rozdiel, o ktorý bola istina úveru preplatená a predstavuje žalovanú sumu 1.788,12 eur (žalobkyni

poskytnutý úver 1.500,- eur - odmena z dohody za poskytnutie služby 150,- eur - úhrady 3.138,12
eur. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný žalovanú sumu čo i len čiastočne žalobkyni
uhradil, súd žalobe ako skutkovo a právnej dôvodnej v tejto časti vyhovel. Keďže v Občianskom
zákonníku pri bezdôvodnom obohatení nebol ustanovený čas plnenia, treba podľa § 563 Občianskeho
zákonníka vychádzať z toho, že dlžník bol povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo

ho veriteľ požiadal o splnenie. V danom prípade sa žalovaný so svojím plnením, ktoré je bezdôvodným
obohatením, mohol dostať do omeškania až potom, ako nevydal žalobkyni požadované plnenie potom,
ako ho žalobkyňa k jeho vydaniu vyzvala. Nakoľko nebolo preukázané doručenie výzvy súd považoval
pre účely nároku žalobkyne na platenie úrokov z omeškania za relevantné až podanie žaloby na súd.
Súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania v súlade s jeho uplatnením od 02.01.2018 do zaplatenia

vo výške tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie
citovaného zákonného ustanovenia. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, keďže súd jej žalobe
vyhovel v celom rozsahu, a preto má voči žalovanému ako neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu
trov v konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný bol toho názoru, že
záver súdu prvej inštancie o neuzavretí zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu, že nedošlo k dohode
o výške RPMN, je v rozpore so zákonom a v zmysle platného právneho stavu nemôže mať za následok,
že nedošlo k vzniku úverovej zmluvy. Pre vznik každej zmluvy platí, že musí mať obligatórne náležitosti
ustanovené právnym poriadkom. Ak nie sú tieto dodržané, potom nedochádza k vzniku zmluvy. Ak však

ide o iné ako obligatórne náležitosti (t.j. fakultatívne), potom absencia takýchto fakultatívnych dojednaní
(či už pre ich neplatnosť, nedojednanie a pod.) má za následok len to, že takéto dojednania nie sú
platné. Ich nedodržanie nemá za následok nevzniknutie zmluvy. Určenie podstatných zložiek právneho
úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z § 493 Obchodného zákonníka. Podstatnými náležitosťami zmluvy
je dohoda o úvere, záväzok tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Hodnota RPMN nie je stanovená

ako podmienka vzniku úverovej zmluvy. Žalovaný tvrdil, že čiastkový záver súdu o nevzniknutí zmluvy
z dôvodu, že nedošlo k dohode o RPMN, je v rozpore so zákonom. Súd prvej inštancie v rozsudku
vychádza z toho, že RPMN sa dojednáva medzi stranami zmluvy. Neuvádza však ani jeden dôvod,
pre ktorý sa domnieva, že uvedený údaj je dohodnuteľným. Súd prvej inštancie podľa žalovaného bez
akéhokoľvek odôvodnenia uvádzal, že nedošlo k dohode o výške RPMN. Vzhľadom na špecifickosť

tohto údaju, spôsob jeho určenia a kogentné pravidlá stanovené zákonom pre jeho výpočet žalovaný
bol toho názoru, že takýto formalistický prístup súdu bol predčasný. Z povahy niektorých náležitostí
uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že nemôžu byť predmetom konsenzu, a
zákon takýto konsenzus ani nepredpokladá (čo je na prvý pohľad zrejmé pri údajoch ako adresa a
označenie kontrolného orgánu, ktorý je určený zákonom, priemerná hodnota RPMN, ktorý údaj určuje

Ministerstvo financií SR). Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, či ide o dohodnuteľný údaj
alebo nie, teda či aj RPMN nepatrí medzi údaje, ktoré nie je možné dohodnúť. Žalovaný poukázal
na to, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nedojednáva a preto sa účastníci
zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. To, že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá (nedá sateda navrhnúť, akceptovať a pod.) vyplýva v prvom rade z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia
tohto údaju. Aj súdna prax dospela k obdobnému záveru. Ak sa uvedený údaj nedá dohodnúť, nie je
možné ho navrhnúť a ani návrh odmietnuť. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na

základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza
z údajov jestvujúcich v čase určenom v zákone - údaje platné v čase uzavretia zmluvy. Medzi tieto
údaje (viď príloha č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z.) patrí aj dátum prvého čerpania úveru (ktorý je známy
v čase uzavretia zmluvy, nie v čase kedy sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru). Zákonná úprava
určenia RPMN teda nielen svojím textom (v podobe spojenia „vypočítané na základe údajov platných

v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“), ale aj spôsobom jeho určenia (viď údaje, ktoré
sú rozhodujúce pre určenie RPMN) vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne
stanoveným spôsobom. Z napádaného rozsudku podľa žalovaného nebolo ani zrejmé ani to, na základe
čoho súdu dospel k záveru o tom, že žalobca vlastne navrhol údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej
RPMN. RPMN nepredstavuje predmet záväzku; je to iba informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje

zákon. Z rozsudku ďalej podľa žalovaného nebolo zrejmé, v čom a z akých dôvodov uvedenie adresy
pri označení veriteľa bolo postačujúce pre posúdenie, či je možné túto adresu považovať za splnenie
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovaný tiež poukazuje na to, že náležitosť
„adresa veriteľa“ nebola medzi stranami spornou, žalobca jej absenciu nenamietal a teda žalovanému
nebolo ani umožnené sa k vyjadriť k jej uvedeniu. Rozsudok je podľa žalovaného zmätočný aj v ohľadne

priznania úroku z omeškania. Podľa výroku súd priznal úrok z omeškania od 02.01. 2018, hoci žalobca
nepredložil a nepreukázal žiadnu skutočnosť, s ktorou by mohlo byť spojené omeškanie práve od 02.01.
2018. Žaloba bola na súd doručená dňa 20.04. 2018, čo znamená, že takéto odôvodnenie neposkytuje
oporu pre výrokovú časť rozsudku (kde sa úrok priznáva od 02.01.2018). Vzhľadom na uvedené,
žalovaný navrhoval napádaný rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na nové

konanie eventuálne rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Žalovaný si uplatňuje nárok na náhradu trov
za odvolacie konanie a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní, a to v plnom rozsahu.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že podľa jeho názoru, súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie postačujúce na rozhodnutie vo veci samej, pričom na základe

vykonaného dokazovania úplne zistil skutkový stav veci, o ktorom vecne správne rozhodol. Žalobca
mal za to, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov a Dohodu o poskytnutí služieb za neplatný právny úkon, a teda podľa žalobcu na strane
žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, keď tento uhradil žalovanému celkovo
sumu 3138,12 €, hoci výška úveru bola iba 1350,- €. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd odvolaním

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho
konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.

1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný
záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebný
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dňa 04.05.2015 žalobkyňa požiadala o poskytnutie úveru

„žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/ zmluva o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu“ (ďalej len „predmetná zmluva o úvere“). V bode 5 označenom ako „údaje
o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v Eur (vyplňte)“ bol uvedený údaj o
poskytnutej čiastke úveru (úverovom limite) 1500,- €, predpokladanej mesačnej splátke spolu s platbou
podľa Dohody o poskytovaní služieb 87,17 €, splatnosti úveru (počet splátok) 36, mesačnej splátke

(vrátane úrokov) vo výške 52,88 €, celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť 2053,68 €, predpokladanej
RPMN za úver 26,68 %, ročnej úrokovej sadzbe úveru 17,45, priemernej RPMN za úver 34,42 %,
poskytnutejčiastkerevolvingu1500,-€,celkovejčiastkeprirevolvingu,ktorúmusídlžníkzaplatiť2053,68
€, predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 26,68 %, ročnú úrokovú sadzbu revolvingu
17,45 %, poplatok za poskytnutie úveru 150,- €. V bode 6 označenom ako „údaje o schválenom

spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v eur (nevypĺňajte) bol rozdiel oproti bodu 5 iba v údajoch
RPMN úveru, ktorá bola v bode 6 uvedená 26,53 %.6. V predmetnej zmluve o revolvingovom úvere žalobkyňa požiadala o úver s údajmi uvedenými v
bodoch 5, pričom je zrejmé, že žalobkyňa predmetnú zmluvu podpísala dňa 04.05.2015 v čase, kedy
ešte neboli vyplnené údaje bodu 6 predmetnej zmluvy o úvere, ktoré žalovaný vyplnil až dňa 07.05.2015

v zmysle údajov uvedených v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom
úvere číslo 8500113606 zo dňa 07.05.2015 (ďalej len „oznámenie o schválení úveru“), kedy súčasne
došlo aj k podpisu žalovaného na predmetnej zmluve o úvere. Žalobkyňa oznámenie o schválení úveru
nepodpísala. Z uvedeného vyplýva, že v čase kedy žalobkyňa predmetnú zmluvu o úvere podpísala,
nebola oboznámená s údajmi uvedenými v bode 6 predmetnej zmluvy o úvere a ani s údajmi uvedenými

v oznámení o schválení úveru. Oznámenie o schválení úveru obsahovalo ďalšie náležitosti, ktoré
mali byť medzi zmluvnými stranami dojednané a o ktorých žalobkyňa nemala vedomosť, resp. ktoré
dodatočne žalobkyňa svojim podpisom neschválila. Žalobkyňa tak v čase, kedy zmluvu podpisovala
nemala vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť poslednej splátky úveru, teda aká je doba trvania
úveru, keďže tieto údaje neboli uvedené v zmluve o úvere, ale len v oznámení o schválení úveru
dlžníkovi, ktorý bol len jednostranným právnym úkon žalovaného.

7. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zmluvný vzťah medzi zmluvnými
stranami tak, že vzhľadom na to, že oznámenie veriteľa o schválení úveru obsahovalo zmeny od
pôvodného návrhu na uzatvorenie zmluvy, ktoré neboli schválené žalobkyňou, zmluva medzi zmluvnými
stranami platne nevznikla, keďže išlo o nový návrh na uzatvorenie zmluvy a odmietnutie pôvodného

návrhu. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva. Súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí síce opísal mechanizmus uzatvárania zmlúv podľa Občianskeho
zákonníka, avšak nekonštatoval, že by zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným nebola uzavretá. Záver
súd prvej inštancie bol iba taký, že predmetná zmluva neobsahuje údaj o RPMN vyžadovaný v
ustanovení § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., čo má za následok bezúročnosť a bez

poplatkovosť úveru. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným nevznikla,
ako tvrdí žalovaný vo svojom odvolaní, túto skutočnosť by súd vo svojom rozhodnutí jasne uviedol a
nezaoberal by sa posúdením náležitosti zmluvy, ale následkami neplatnej zmluvy, a teda, že strany by
si mali vydať všetko, čo z neplatnej zmluvy nadobudli. Žalovaný preto nedôvodne namieta právny záver,
ku ktorému súd prvej inštancie ani nedospel. Pokiaľ by bol záver súdu prvej inštancie taký, že predmetná

zmluvanevznikla,bolobypotrebnéprisvedčiťžalovanému,žektakémutozáverunebolomožnédospieť,
keď vzhľadom na spôsob uzatvárania zmlúv akceptáciou návrhu na uzatvorenie zmluvy bol jediným
odlišným údajom ako bol uvedený v návrhu na uzatvorenie zmluvy žalobkyne (bod 5 zmluvy o úvere)
odlišne uvedený údaj o výške RPMN v bode 6 zmluvy o úvere, ktorý ale nebolo možné považovať za
údaj, ktorý závisí od dohody zmluvných strán ako uvádzal žalovaný.

8. Odvolací súd má však za to, že nakoľko v čase, kedy žalobkyňa predmetnú zmluvu o úvere podpísala,
nebola oboznámená s údajmi uvedenými v bode 6 predmetnej zmluve o úvere a ani s údajmi uvedenými
v oznámení o schválení úveru, išlo o údaje, ktoré neboli v spotrebiteľskej zmluve dojednané medzi
žalobkyňou a žalovaným. Uvedený údaj o predpokladanej RPMN, ktorý zmluva v bode 5 obsahovala

vo výške 26,68 % nemožno považovať za jasne vymedzený údaj o výške RPMN pre spotrebiteľa.
Keďže na údaje uvedené v bode 6 zmluvy ako aj v oznámení o schválení úveru vzhľadom na vyššie
uvedené nebolo možné prihliadať, záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
bol vecne správny, a to aj pre absenciu jasného a určitého vymedzenia údaja o RPMN. Odvolací súd k
vecnej správnosti tohto záveru o bezúročnosti a bez poplatkovosti navyše poukazuje na to, že z obsahu

predmetnej zmluvy o úvere nevyplývala ani náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods.
2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere, a síce doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, z dôvodu ktorého je tiež v zmysle § 11 uvedeného zákona potrebné predmetný úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Absencia čo i len jednej z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere

predpísaných podľa §11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. je postačujúca preto, aby bol predmetný úver
považovaný za bezúročný a bez poplatkov.

9. Pokiaľ ide o náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úveru podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010
Z. z., t. j. uvedenie adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, podľa

názoru odvolacieho súdu nepostačuje uvedenie len všeobecne adresy zmluvnej strany veriteľa ako
uvádzal žalovaný vo svojom odvolaní, keď adresa na uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti môže byť
od adresy veriteľa odlišná a z ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva, že v prípade absencie
výslovného uvedenia takejto adresy je predmetnou adresou práve adresa veriteľa. Preto aj absenciatohto údaja mala za následok podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročnosť a bez
poplatkovosť predmetného úveru.

10. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje Dohodu o poskytovaní služby č.
8500113606 zo dňa 07.05.2015 za neplatný právny úkon. Dohoda o poskytovaní služieb bola uzavretá
v ten istý deň a pod tým istým číslom ako zmluva o spotrebiteľskom úvere a hoci bola uzavretá
na samostatnej listine, ako samostatný právny úkon, to ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda
bola individuálne dohodnutá, t.j. že svedčí o slobodnej vôli dlžníka pristúpiť na takéto osobitné

zmluvné podmienky. Dohoda je nepochybne súčasťou formulárovej zmluvy. Občiansky zákonník
obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni
žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy,
ak spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako spotrebiteľ a ako
slabšia strana sporu nemala možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne

je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou. Žalovaný nepreukázal, že v
danom prípade išlo o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienil žalobca. Odvolací súd sa preto stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého dohoda o poskytovaní služieb uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným dňa 07.05.2015 je neplatná z dôvodov, ktoré dostatočne jasne vysvetlil v
napadnutom rozsudku súd prvej inštancie.

11. Pokiaľ ide o namietanú zmätočnosť v posúdení úrokov z omeškania, aj tu boli odvolacie námietky
žalovaného nedôvodné. Súd prvej inštancie považoval pre uplatnenie úroku z omeškania za rozhodujúci
až okamih podania žaloby, keďže nebolo preukázané, že podaniu žaloby nepredchádzala výzva na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd priznal úrok z omeškania od 02.01.2018, čo zodpovedá

okamihu podania žaloby osobne na súde v tento deň, a teda žaloba nebola podaná až dňa 20.04.2018,
ako namietal žalovaný. Súd prvej inštancie správne určil aj výšku bezdôvodného obohatenia v sume
1788,12 € ako rozdiel, o ktorý bola istina úveru preplatená žalobkyňou.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1,
§ 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa. Odvolací súd preto priznal žalobkyni
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).