Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/78/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719200844
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5719200844.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej

a členov senátu JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: SetCar sk,
a. s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpený: ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA JUDr. Tomáš Zboja, advokát, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905,
proti žalovanému: DONAU Versicherung AG, Vienna Insurance Group, so sídlom Rakúska republika,
Viedeň, Schottenring 15, 1010, Iné identifikačné číslo: FN32002m (zastúpená zo zákona KOMUNÁLNA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava 811 05, IČO: 31 595 545 ),
právne zastúpený: NEUPAUER Felix JUDr. advokát, so sídlom S. T. X/A, H. - I. G., XXX XX, . v konaní o

zaplatenie 166,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin
č. k. 17C/6/2019-237 zo dňa 15. mája 2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III.p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie (výrok II.) n
e d o t k n u t ý .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom
rozsahu (100 %).

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
166,65 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti 5 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 166,65

eur od 22.11.2017 do zaplatenia žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 78,44 %.
Aktívnu legitimáciu v danom spore mal súd preukázanú Zmluvou o postúpení pohľadávky medzi
postupcom Z. H. a postupníkom, ktorým je žalobca zo dňa 22.9.2017 a tak isto aktívnu legitimáciu mal
súd preukázanú Oznámením o postúpení pohľadávky, pričom predmetom postúpenia bola pohľadávka
zhodná s pohľadávkou, ktorá je predmetom tohto sporu. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného,
tak namietaná pasívna legitimácia na strane žalovaného vyplýva žalovanému priamo z ustanovenia § 15

ods. 1 Zákona č. 381/2001, podľa ktorého poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi. Toto právo zostalo žalobcovi zachované na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky, pretože s postúpenou pohľadávkou prechádzajú všetky práva a povinnosti s ňou spojené.
Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že KOMUNÁLNA poisťovňa a.s. ViennaInsurance Group je likvidačným zástupcom spoločnosti DONAU Versicherung AG, Vienna Insurance
Group tak súd konštatuje, že sa s týmto tvrdením nestotožňuje, pretože podľa názoru súdu žalobca
uniesol dôkazné bremeno a preukázal listinou označenou ako Oznámenie o postúpení vysporiadania

datovanou 2.10.2017, od odosielateľa Slovenská kancelária poisťovateľov adresované žalobcovi, že
likvidačným zástupcom zodpovednostného poisťovateľa škodcu je KOMUNÁLNA poisťovňa a.s. Vienna
Insurance Group, Bratislava 1, ktorý likvidačný zástupca s poukazom na ustanovenie § 15a, ods. 2
Zákona č. 381/2001 vybavuje škodové udalosti v mene poisťovateľa a na jeho účet. Žalovaná suma
bola definovaná ako škoda - nájomné za prenajatie náhradného vozidla a táto škoda je podľa názoru

súdu krytá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Potom s poukazom na ust.
§ 4 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. vzniklo poistenému ( poškodenému Z. H.) z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ - žalovaný za neho nahradil poškodenému (v danom prípade
žalobcovi, ako právnemu nástupcovi poškodeného) uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody.
S poukazom na ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. žalobca, ako právny nástupca poškodeného
bol oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, ktorý v danom

prípade je žalovaný. Pokiaľ ide o existenciu škody, tak súd už konštatoval, že nájom za prenajatie
náhradného motorového vozidla je krytý z povinného zmluvného poistenia a v danom prípade faktúra za
nájomné bola uhradená formou započítania, ktoré je zahrnuté v Zmluve o postúpení pohľadávky medzi
poškodeným Z. H. ako postupcom a postupníkom, ktorým je žalobca, pričom bod 5. uvedenej zmluvy
obsahuje započítací prejav, kde sa zmluvné strany dohodli, že vzájomné nároky na úhradu odplaty za

postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítavajú, teda k
úhrade nájomného došlo formou započítania a teda existencia škody je tiež nepochybne preukázaná.
Pokiaľ ide o dĺžku nájmu, táto nebola medzi stranami sporná. Čo sa týka účelnosti nájmu a výšky
nájomného, tak súd uvádza, že poškodený využíval prenajaté motorové vozidlo rovnakým spôsobom,
ako motorové vozidlo svoje vlastné s tým, že ho využíval na ceste do zamestnania v zahraničí,

čo bolo preukázané čestným prehlásením. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti bolo podstatné, že v
dôsledkuškodovejudalostizavinenejklientomžalovanéhonemoholpoškodenýpoužívaťsvojemotorové
vozidlo a musel si zapožičať náhradné vozidlo po dobu jeho opravy, čo bolo preukázané v rámci
dôkaznej povinnosti žalobcu. K prenajatiu náhradného motorového vozidla bol poškodený donútený
práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil, ale do ktorej sa vinou klienta žalovaného dostal,

t.j. poškodenému bol vnútený tento stav a ak z tohto nedobrovoľného skutkového a právneho stavu,
do ktorého sa poškodený dostal si uplatnil voči žalovanému ako poisťovni náhradu nákladov, s touto
situáciou vzniknutých, tak takémuto nároku bolo na mieste vyhovieť. Náhrada nákladov za používanie
náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, kedy nemohol z titulu poistnej udalosti
používať svoje vlastné motorové vozidlo. Čo sa týka samotnej výšky nájomného za jeden deň, podľa

názoru súdu ide o skutočnú škodu, v rozsahu ktorej sa zmenšil majetok poškodeného s tým, že pokiaľ
ide o účelnosť z pohľadu ceny nájomného na jeden deň, nemožno požadovať od poškodeného, ktorý
sa vlastne dopravnou nehodou, bez vlastného pričinenia dostal do nepriaznivej situácie, aby vyhľadával
požičovňu motorových vozidiel cenovo najvýhodnejšiu. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú absenciu
najazdených km v nájomnej zmluve, tak súd uvádza, že počet najazdených kilometrov bol preukázaný

faktúrou, ktorou bolo fakturované nájomné. Žalobca si v konaní uplatnil aj úroky z omeškania. Pokiaľ ide
o tento uplatnený nárok tak súd uvádza, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v
§ 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrené v § 11 ods.
6, písm. a) alebo b) Zákona č. 381/2001, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod
následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému

spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Zákonodarca teda povinnosť poisťovateľa viaže výlučne vo
vzťahu k prešetreniu poistnej udalosti. V posudzovanom prípade si žalovaný splnil povinnosť v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. tým, že listom zo dňa 9.11.2017 oznámil žalobcovi, že
skončil šetrenie poistnej udalosti, poskytol poistné plnenie v nižšom rozsahu než bolo uplatnené s tým,
že výpočet poistného plnenia prikladá ako prílohu tohto oznámenia. Do súdneho spisu síce táto príloha

doručená nebola ale žalobca nespochybnil a ani nerozporoval, žeby obdržal oznámenie o poistnom
plnení včetne tejto prílohy, teda súd mal za preukázané, že táto príloha, ktorou sa špecifikuje výpočet
poistného plnenia existuje a teda súd má za to, že žalovaný poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie
dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie v takej výške, v akej bolo uplatnené, pričom
správnosť takéhoto záveru žalovaného je irelevantný, nakoľko poisťovateľ je povinný „len“ poskytnúť

písomné vysvetlenie a toto doručiť poškodenému, čo v prejednávanom prípade žalovaný v lehote 3
mesiacov splnil a teda sa nedostal do omeškania a nebol povinný hradiť žalobcovi úroky z omeškania
( obdobný záver vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 ), preto súd v časti úrokov z
omeškania žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP s tým, že žalobcasi žalobou uplatnil nárok na zaplatenie istiny 166,65 eur a požadoval aj úroky z omeškania, ktoré pri
sadzbe 5 % ročne z dlžnej sumy, do času vyhlásenia rozsudku, teda k 15.5.2020 predstavovali sumu
20,68 eur, teda žalobou uplatnený nárok istiny spolu s úrokmi z omeškania do času vyhlásenia rozsudku

predstavoval sumu 187,33 eur, čo je 100 %. Rozsudkom bola priznaná žalobcovi suma 166,65 eur a vo
zvyšku úrokov z omeškania bola žaloba zamietnutá. Toto predstavuje 89,12 % úspech žalobcu a 10,68
% úspech žalovaného. Potom čistý úspech žalobcu v danom spore predstavuje 78,44 % ( 89,12 % -
10,68 % ). V tejto percentuálnej výške súd žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu trov
konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

2.Protirozsudkuokresnéhosúdupodalžalovanýprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuvzákonom
stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný považuje Rozsudok prvoinštančného súdu za nesprávny,
nezákonný a navyše aj arbitrárny. Podľa názoru Žalovaného je Rozsudok výsledkom zjavnej svojvôle
súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Žalovaný má za
to, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s namietanou

aktívnou vecnou legitimáciu Žalobcu vo vedenom spore. Žalovaný má za to, že Žalobca nebol vo
vedenom súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Zo súdom uvádzaného zisteného skutkového
stavu (ktorý vychádza a súčasne ho potvrdzujú aj dôkazy predložené Žalobcom) vyplýva, že Poškodený
mal voči Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že
Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené preukazuje Faktúra, v zmysle

ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie Žalovaný. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko
Poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol so Žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení
pohľadávky. Uzatvorením predmetnej Zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky
Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku Žalobcu pred jej cesiou Poškodený Žalobcovi

neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku
Poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku Žalobcu. Inými slovami,
uvedeným postúpením došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k
postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524
Občianskeho zákonníka. K úhrade Faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť

ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v predloženej Zmluve o postúpení. Vychádzajúc
z predloženej Zmluvy o postúpení totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr
smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa nášho názoru neexistujúcej) a až
následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok Poškodeného a Žalobcu. Ak teda Poškodený
nebol majiteľom pohľadávky voči Žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na

Žalobcu a kauzálne Žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči Poškodenému na zaplatenie
odplaty za postúpenie, ktorú následne Žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom
vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v
predmetnom súdnom konaní. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu
Zmluvy o postúpení medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom, týkajúcej

sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom Zmluvy o
postúpení malo byť postúpenie pohľadávky zo strany Poškodeného, ktorú Žalobca ako veriteľ eviduje
voči Poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), je takýto právny úkon podľa
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka zjavne absolútne neplatný. Vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody a skutočnosti navrhuje, aby odvolací Krajský súd v Žiline vydal rozhodnutie, ktorým zruší výrok

I. a III. Rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 17C/6/2019-237 zo dňa 15.05.2020 a vec v zrušujúcej
vráti Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Rozsudok
súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Súčasne podotýka,

že žalobca aj naďalej zotrváva na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a stanoviskách. Súd vzhľadom
na skutkové okolnosti a vykonané dokazovanie mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú z
predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k platnému postúpeniu predmetnej
pohľadávky z poškodeného na žalobcu. Keďže zo strany žalovaného bolo poskytnuté čiastočné poistné
plnenie, nemôže byť sporné ani to, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených

nákladov za nájom náhradného vozidla. Krajský súd Žilina v rozsudku sp. zn. 13Cob/75/2018 zo dňa
19.09.2018 v obdobnej veci konštatoval, že ak žalovaný namietal tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti
žalobcom uplatnenej škody, bolo na ňom, t.j. na žalovanom, aby poskytol súdu v rámci dokazovania
nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje závery. To sa však v tomto prípade nestalo.Pokiaľ ide o namietanú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, skutočnosť, že došlo k
prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry nespôsobuje
rozpor s ustanovením § 524 OZ, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou

motorového vozidla. Uvedené zastrešuje jeden dokument a to predložená zmluva o postúpení
pohľadávky, v zmysle ktorého došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný
nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak
zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky.
Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky a rozpore s ust. § 524 OZ sú preto neopodstatnené. Neexistuje predsa rozdiel v tom, či
poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu
za postúpenie pohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto zrealizuje vzájomným zápočtom. V zmysle
rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/135/2019-186 zo dňa 25.06.2019, to, že uvedený záväzok
postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež
jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. Záverom

uvádza, že všetky námietky žalovaného uvedené v predloženom odvolaní zo dňa 28.07.2020 považuje
za neopodstatnené a preto navrhuje, aby odvolací súd postupoval podľa § 387 CSP a rozsudok súdu
prvej inštancie č. k. 17C/6/2019-237 zo dňa 15. mája 2020 potvrdil ako vecne správny. Súčasne žiada
priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutejčastivsúladesust.§387ods.1,2CSPpotvrdilzdôvodujehovecnejsprávnosti.Vodvolaním

nenapadnutých častiach ponechal napadnutý rozsudok nedotknutý.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §

387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím okresného súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací
súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej

neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé
inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj
v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd uvádza nasledovné:

11. Z odvolania žalobcu vyplýva, že namieta odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistení skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil

iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne
ho interpretoval na daný prípad.

13. Ďalší uplatnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní
skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo
podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec

posúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávnevtomzmysle,ženemáoporuvovykonanomdokazovaní,
pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočným) skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný
právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide

o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že všetky uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej

inštancie vykonal vo veci náležité dokazovanie a z neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných
kritérií v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP a na základe toho ustálil správny skutkový stav, z ktorého pri
rozhodovaní vychádzal a ktorý aj správne právne posúdil.

15. Odvolací súd tak, ako aj súd prvej inštancie, vyhodnotil predmetnú pohľadávku ako pohľadávku

spôsobilú na postúpenie a zmluvu o postúpení pohľadávky hodnotí ako platný právny úkon spĺňajúci
všetky kritériá platnosti právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky stanovené hmotnoprávnou
úpravou. Na základe doposiaľ predložených listinných dôkazov konštatuje, že v predmetnom konaní bol
preukázaný vznik škody, ktorá spočívala v nákladoch na zapožičanie náhradného vozidla. Žalovaný vo
svojich vyjadreniach nespochybnil, že náklady na požičanie náhradného vozidla predstavujú náklady

vzniknuté v príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti. Postupcovi ako poškodenému z dopravnej
nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi vyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za prenájom
motorového vozidla. To, že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku
uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobom zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik
pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol

existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanom spore.

16. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti potvrdil ako vecne správny.

17. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ustanovenie §
396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd priznal strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech
strana žalobcu, a preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči

žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)