Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 16, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719200503
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8719200503.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobkyne: M. H., J.. XX.XX.XXXX,
Y. G. Š. XXXX/X, XXX XX K., právne zastúpená: Mgr. Marcel Lesňák, advokát, so sídlom Murgašova
87/6, 058 01 Poprad, IČO: 50654578, proti žalovanému: S. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. H. XXXX/X, XXX
XX N. J. I., o vydanie vecí alternatívne zaplatenie sumy s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 21C/3/2019-108 zo dňa 30.01.2020, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.01.2019 domáhala vydania nábytkovej
zostavy do detskej izby svetlohnedej farby, pozostávajúcej zo skrine na šaty, regálu, jednolôžkovej
postele s tromi zásuvkami, písacieho stola, skrinky pod televízny prijímač, skrinky na knihy a komody,
alebo alternatívne zaplatenia sumy 280,- eur žalovaným, vydania kuchynského stola čiernej farby so
štyrmi kusmi kuchynských stoličiek s čiernym koženým poťahom alebo alternatívne zaplatenia sumy 40,-
eur, vydania tabletu zn. K. S. T. X XG, výrobné číslo XXXXXXXXXXXXXXX alebo alternatívne zaplatiť
sumu 140,- eur, vydania dvoch prútených košov alebo alternatívne zaplatenia sumy 20,- eur, vydania

rozkladacej váľandy modrej farby alebo alternatívne povinnosti zaplatenia sumy 190,- eur a náhradu
trov konania.

2. Okresný súd Poprad, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom
rozhodol, cit.:

„I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . „

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 123, § 126 ods. 1 a 2, § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 215, § 185 ods. 1 a 2 a § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že žalobkyňa so žalovaným žili v

partnerskom vzťahu s tým, že bývali u rodičov žalobkyne v spoločnej domácnosti cca od roku 2013 s
tým, že mali prispievať rodičom na nájom. Žalobkyňa si dňa 25.03.2014 zobrala úver v sume 6.900,- eur
s mesačnou splátkou 179,- eur, s konečnou splatnosťou do 20.03.2019. Účelom úveru bolo prerobenie
bytu, ktorý splácala. Vychovávali syna žalobkyne z prvého manželstva M. H. a dve vlastné deti S. H.narodeného v roku 2014 a S. H. narodenú v roku 2016. Následne v roku 2017 žalovaný kúpil dom v
N.N. Y. na úver, ktorý prerábali a zariaďovali kúpou vecí. Žalobkyňa mala, do rodinného domu kúpiť
výlučne zo svojich finančných prostriedkov detskú zostavu dňa 22.11.2017 z druhej ruky po ktorú boli

v H. jej otec a druh - žalovaný, s tým, že otcovi mala dať peniaze do ruky a následne tento ich dal
žalovanému na vyplatenie kúpnej ceny. Detskú zostavu má u seba žalovaný. Kuchynský stôl, stoličky
mala kúpiť cca v decembri 2017 z druhej ruky žalobkyňa, prostredníctvom suseda od inej susedy, za
prítomnosti jej rodičov a žalovaného s tým, že ona bola v tom čase na okne s deťmi. Tieto veci má u
seba žalovaný. Ďalej kúpila tablet zn. K. S. T. X XG od spoločnosti Q. na základe Dodatku k Zmluve o

poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.08.2016, ktorý mala splácať do sumy 140,- eur s akontáciou
1,- euro. Tablet užíva matka žalovaného. Prútené koše z E. 1ks/10,- eur kúpila spolu v sume 20,- eur.
K položke koše tvrdila, že ich kupovali spolu a následne tvrdila že žalovaný bol s deťmi. Výpovede jej
rodičov sa taktiež v tomto rôznili v tom že ich kupovala žalobkyňa so žalovaným a deti boli u rodičov v
tom čase. Váľandu v sume 190,- eur mala kúpiť od brata asi v roku 2017, ktorá bola stará asi 5 - 6 rokov.
V roku 2018 sa sporové strany rozišli a následne žalovaný predal rodinný dom. Žalobkyňa uviedla, že

finančné prostriedky na kúpu hnuteľných vecí mala z pôrodného (deti narodené 2014, 2016) v sume
cca 380,- eur a hneď keď ich dostala kúpila zostavu v 11/2017. Žalobkyňa mala nasporené peniaze a
držala ich doma v pokladníčke. Keďže je sporiaci typ človeka, z výživného pre syna M. H. nasporila sumu
3.500,- eur, ktorú poskytla ako rezervačnú zálohu za rodinný dom v N. Y., dňa 14.09.2017. Túto zálohu
mal žalovaný vrátiť v zmysle rozsudku pre uznanie vydaným tunajším súdom pod sp. zn. 11C/35/2018

zodňa11.06.2019.Od01.07.2017jejbolakomatketrochdetípriznanýopatrovateľskýpríspevokvsume
175,97 eur mesačne za opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Ďalej poberala
rodičovské príspevky na deti, a výživné. Žalobkyňa dostala v roku 2014 príspevok pri narodení dieťaťa v
sume 829,86 eur a v roku 2016 na druhé dieťa príspevok v sume 829,86 eur. Dňa 31.12.2013 vystúpila
z práce v spoločnosti K. M..N.. Žalovaný bol počas partnerského vzťahu väčšinu času zamestnaný, či

už na N. s príjmom cca 800,- eur mesačne alebo v zahraničí a so svojimi prostriedkami sám hospodáril
ako aj žalobkyňa. Obaja mali mať vlastné účty.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že súd vec najskôr právne posúdil podľa
§ 126 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa žiadala vydať predmetné hnuteľné veci z dôvodu, že žila v

spoločnom dome so žalovaným, otcom svojich detí. Veci, ktorých vydania sa žalobkyňa domáha, podľa
jej tvrdení, kúpila za svoje prostriedky, do svojho vlastníctva a pre spoločné bývanie so žalovaným.
Finančné prostriedky mala mať na kúpu sporných vecí z pôrodného, rodičovských príspevkov, výživného
pre maloleté deti a z opatrovateľského príspevku na fyzickú osobu ťažko postihnutú. Podľa súdu
žalobkyňa nepreukázala dostatočne, aby disponovala takým príjmom, z ktorého by ona výlučne vedela

zabezpečiť tri deti, domácnosť a zároveň mať výdavky na kúpu hnuteľných vecí. Popri tvrdeniach
žalobkyne a jej rodičov, brata, že žalovaný na deti nemal výdavky, nepodieľal sa na chode domácnosti,
okrem nákupov potravín, vyplýva, že žalobkyňa všetko uhrádzala zo svojho príjmu (resp. z dávok, a
štátnych príspevkov), ktorý mala pri troch deťoch a navyše nakúpila sporné veci výlučne zo svojich
prostriedkov, čomu súd neuveril. Popri výdavkoch dokonca mala uhrádzať K. G. úver v mesačnej

splátke 179,- eur, ktorý bol splatný až 20.03.2019. Dokonca matka a syn tvrdili, že žalovaný sa na
strave nepodieľal. Okrem tvrdení, žalobkyňa súdu neposkytla také presvedčivé dôkazy a tvrdenia, z
ktorých by bolo nepochybné, že veci kúpila zo svojich prostriedkov. Ani svedecké výpovede rodičov a
jej brata nevyzdvihli dôveryhodnosť jej tvrdení, pretože naopak, tieto svedecké výpovede boli vyvrátené
svedeckými výpoveďami druhej strany, rodičmi žalovaného. Ak by aj neboli vyvrátené, dôkazná situácia

na oboch stranách bola rovnaká z dôvodu, že zabezpečení svedkovia, rodinní príslušníci oboch strán
svedčili v prospech svojich príbuzných, teda procesných strán, čo súd očakával. A preto dôkazná
situácia bola na oboch stranách rovnaká a teda súd nemohol oprieť svoje úvahy o skutkový stav tvrdený
svedkami na oboch stranách. Preto vychádzal z tvrdení sporných strán a z listinných dôkazov nimi
predložených. Obsah svedeckých výpovedí rodičov žalobkyne, ktoré súd vyhodnotil ako tendenčne

vyznievajúcich v prospech dcéry a sestry, miestami vyvracajúce tvrdenia žalobkyne dokonca v jej
neprospech. Zatiaľ čo žalobkyňa tvrdila, že peniaze nasporené držala doma v pokladničke, jej matka
tvrdila opak, že dcéra mala peniaze stále na účte a potom si určitú časť peňazí vybrala, aby mala
niečo doma. Skutočnosť, že žalobkyňa vyhľadávala na internete veci a dohadovala ich kúpu, ešte
neznamená, že veci kúpila výlučne za svoje prostriedky. Naopak, otec žalobkyne tvrdil, že medzi

nimi rodičmi a „mladými“ bola dohoda, že si majú prisporiť na budúce bývanie, keď ešte bývali u
rodičov a nemali prispievať do domácnosti a výpoveď si tak odporovala s výpoveďou matky žalobkyne.
Takže výpovede sa v týchto smeroch rôznili a súd mal preto dôvod pochybovať o dôveryhodnosti
tvrdení rodičov žalobkyne, týkajúcich sa hospodárenia s finančnými prostriedkami stranami sporu. Vneprospech žalobkyne svedčilo aj tvrdenie, keď hovorila o nasporenej sume 3.500,- eur, keďže túto
sumu poskytla dňa 14.09.2017, ako zálohu na rezerváciu domu, ktorý chceli kúpiť so žalovaným. Tieto
prostriedky boli preto zablokované a nepoužiteľné cca do roku 2019, pokiaľ chcela žalobkyňa poukázať

na úspory, z ktorých mala kúpiť sporné veci. V máji 2018 sporné strany ukončili spoločné bývanie.
Ďalej žalobkyňa tvrdila, že ,,ihneď,, ako dostala od štátu pôrodné, kúpila detskú zostavu. Žalobkyňa si
protirečila, pretože posledné pôrodné dostala v roku 8/2016 pri narodení posledného dieťaťa a detská
zostava bola kupovaná v 11/2017, takmer s ročným rozdielom. Všetko nasvedčuje tomu, že v tom
čase partneri si zariaďovali spoločné bývanie a žalovaný bol zamestnaný s dostatočným mesačným

príjmom. V neprospech žalobkyne teda svedčí to, že nepreukázala jednoznačne a nesporne vlastnícke
právo k sporným veciam proti žalovanému. Ide o veci detská zostava, kuchynský stôl a stoličky, prútené
koše. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi bezpodielového alebo podielového spoluvlastníctva. Okruh
rozhodujúcich skutočností, je určený hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomer strán tzv. § 126 OZ. Tablet, ktorý kúpila žalobkyňa, žiadala vydať žalobkyňa ako jej vlastníctvo
od žalovaného. V konaní bolo zistené, že tablet drží, vlastní žalovaného matka, nie žalovaný. Túto

skutočnosť tvrdil žalovaný, jeho otec a matka. Opak nebol preukázaný v konaní. Hmotnoprávny norma
určuje pasívnu legitimáciu a teda, že žalobkyňa sa môže domáhať vydania veci od toho kto vec
neoprávnene zadržiava. Avšak tou osobou nie je žalovaný pretože nemá fakticky vec u seba. A tým
nie je daná pasívny legitimácia, ktorá vyplýva z hmotného práva. Žalovaný navyše vyvrátil tvrdenie
žalobkyne týkajúce sa jej vlastníckeho práva, v tom, že tablet darovala na Vianoce jeho matke. Tvrdenie

žalovaného potvrdila jeho matka, svedkyňa p. H., že išlo o dar na Vianoce. Teda nešlo o vlastníctvo
žalobkyne. Súd navyše uvádza, že tablet kúpila žalobkyňa za 1,- euro v 8/2016. Sedelo aj obdobie
uvádzané vo výpovedi matky žalovaného, že išlo o dar spred 4, 5 rokov, kedy boli vzťahy v rodine
ešte dobré. Súd preto nemal dôvod pochybovať o skutočnosti, že išlo o dar. Zároveň súd dodáva, že
okrem toho, že žalobkyňa žiada vydať tablet alebo zaplatiť sumu ako náhradu škody vo výške 140,- eur

za tablet, táto neprihliadla na opotrebovanie veci, že ide o 3-ročnú starú vec, ktorej hodnota rapídne
klesá, už len zakúpením veci a pri rýchlom vývoji elektroniky stráca vec na cene. Taktiež žalobkyňa
nepreukázala, že tablet splácala, ako tvrdila v mesačných splátkach, listinnými dôkazmi, ktoré mala
súdu predložiť, preto vznik škody nebol preukázaný. Zrejme bol dôvod ten, že zákazník spoločnosti sa
zaviaže zmluvne na nové dvojročné obdobie a dostane od spoločnosti za 1,- euro tablet, aby sa zaviazal

na zotrvanie v zmluvnom záväzku. Uvedené na veci nič nemení, že súd mal za to, že tablet bol darovaný
a teda došlo k zmene vlastníckeho práva. V prvom rade však nie je daná pasívna legitimácia pri nároku
vydania veci od žalovaného. Žalobkyňa nie je vecne legitimovaná na podanie žaloby v sporných vyššie
uvedených veciach. Žalobkyňa nie je oprávnená predmetnou žalobou žiadať uplatnený nárok ako taký,
keďže nie je nositeľkou práva na vydanie veci ani zaplatenie žalovanej sumy, lebo nenadobudla toto

právo voči žalovanému, ktorý nie je nositeľom povinnosti vydať sporné veci a zaplatiť žalovanú sumu
žalobkyni. Súd len dodáva, že je nereálne žiadať sumy také, aké boli ceny pri nadobúdaní sporných
vecí. Žalobkyňa navyše nepredložila súdu listinné dôkazy, ktoré by nasvedčovali, že požadované veci
obdobného charakteru majú takú cenu, o ktorú žiada ako alternatívu náhrady škody. Súd zdôraznil,
že na základe vykonaných dôkazov výlučne na návrh sporových strán, nemôže s určitosťou ustáliť,

že tvrdenia žalobkyne ako primárnej nositeľky dôkazných bremien (tzv. vlastníckeho práva k sporným
veciam nadobudnutých z jej výlučných prostriedkov, a neoprávnené zadržiavanie vecí žalovaným a
jeho matkou) sú pravdivé a v konaní preukázané. Vedie to k záveru, že žalobkyňa spor prehrala.
Nepreukázala neoprávnenú držbu veci žalovaným. Strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosť uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany, okrem povahy sporu, kde je zvýšená ochrana strany sporu s cieľom vyvažovať nerovnovážne
postavenie strán sporu. Rovnosť pred súdom je len výrazom rovnosti strán civilného sporového konania.
Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok
a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje civilný
súd (m.m. PL ÚS 43/95). Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu

proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania
veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Citované zákonné ustanovenie vo všeobecnosti upravuje
nárok vlastníka na súdnu ochranu, ktorú môže realizovať aj prostredníctvom žaloby na vydanie veci.
Ide o žalobu na plnenie a chráni obsah vlastníckeho práva, teda právo vlastníka vec držať, užívať a
požívať jej plody a úžitky, vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že

iná osoba neoprávnene, teda bez právneho dôvodu zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu je
odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi veci. Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má
vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. Vlastnícka žaloba o vydanie
veci teda môže mať úspech vtedy, ak žalobca preukáže svoje vlastnícke právo a skutočnosť, že mu vecžalovaný subjekt zadržiava neprávom. Uvedené v konaní nebolo preukázané. Preto súd žalobu zamietol
z dôvodu absencie aktívnej legitimácie. Čo sa týka spornej veci vydania váľandy. Súd je toho názoru,
že váľanda bola darovaná sporovým stranám. Navyše jej existencia v čase vyhlásenia rozsudku nebola

preukázaná. Súd vzal do úvahy, že aj keď žalobkyňa vyvinula iniciatívu v istom období, že si bola po veci,
nepreukázala, že by dala dopredu vedieť žalovanému, že si príde po váľandu. Je logické a uveriteľné, že
pri rapídnom zhoršení rodinných vzťahov sa žalovaný bál vpustiť bývalú partnerku do domu s jej rodinou,
abysijuzobrala,keďževtomčasebolnaodchodezdomu.Žalovanýnaopakuviedol,žekeďužpredával
domvmáji,chcelkontaktovaťžalobkyňu,abysiprišlapováľandu,akjuchcela,alemalazrušenéčíslo,čo

v konaní nepoprela (týkalo sa to aj styku s deťmi, kedy sa s ňou nevedel skontaktovať). Teda z časového
sledu udalostí sa dá vyvodiť, že žalovaný neodmietal váľandu vydať žalobkyni. Následne túto vec musel
odpratať, keďže nový vlastník domu nechcel túto váľandu v dome. Teda v konaní nebolo preukázané,
aby žalovaný mal váľandu v neoprávnenej držbe, pre jej neexistenciu. Preto žalobu v tejto časti zamietol.
Okrem iného, ak by sa aj súd mal zaoberať hodnotou váľandy, ako náhrady škody - zostatkovej ceny je
namieste uviesť, že zo strany žalobkyne neboli preložené žiadne listinné dôkazy, týkajúce sa vzhľadu

váľandy, akú mala a má obdobná váľanda cenu (napr. v katalógoch, na internetovej stránke určenej na
kúpu a predaj vecí). Súd nemohol akceptovať argumentáciu spočívajúcu v tom, že bola skoro nová, keď
v čase odovzdania žalobkyni mala už 5-6 rokov, teda 6-7 rokov v čase vyhlásenia rozsudku. Ide o rok
výroby a plynutie času, zostarnutie veci. Nebolo úlohou súdu na internete hľadať takýto materiál, navyše
keď nemal ani približnú predstavu, akého charakteru váľanda bola. Vecné bremeno je na stranách sporu,

keďže už neplatí v zmysle CSP vyšetrovacia zásada, okrem výnimiek. Preto súd zamietol žalobu v celom
rozsahutak, akojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku.Súdnemaldôvodsazaoberaťskutkovým
stavom náhrady škody, keďže nebolo v konaní preukázané, že žalobkyňa je aktívne legitimovaná v
konaní na podanie žaloby a žalovaný vo veci tabletu pasívne legitimovaný.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
a 2 Civilného sporového poriadku s tým, že keďže bol úspešný v celom rozsahu žalovaný vzniklo mu
právonanáhradutrovkonania.Zospisuvšakvzniknutétrovykonanianevyplývali,pretosúdžalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods.
1 písm. b), f) a písm. h) Civilného sporového poriadku. Podľa názoru žalobkyne žalovaný žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by si ukladal peniaze na sporiaci účet a rovnako nebolo preukázané,
aby vlastníkmi sporiaceho účtu boli jeho rodičia. Mierne rozdiely vo výpovede žalobkyne, prípadne
jej rodičov ohľadne prútených košov nemôžu spochybniť fakt, že ich kupovala zo svojich výlučných

prostriedkov žalobkyňa a pre samotné konanie sú nepodstatné, pričom rozhodujúcim je, koho boli
finančné prostriedky použité na ich kúpu a nie kto bol fyzicky pri kúpe prítomný. Žalobkyňa mala
našetrené peniaze, jej ďalšie príjmy boli zdokladované a preukázané, takže možno uzavrieť že, že mala
potrebné financie na zakúpenie predmetných vecí, ktorých hodnota nepresahovala sumu, ktorou by
nedokázala disponovať najmä, keď býva u rodičov, ktorí jej s výdavkami pomáhajú. Svedkovia navrhnutí

žalobkyňou potvrdili, že mala časť peňazí na bankovom účte a časť peňazí doma v hotovosti. Žalovaný
žiadnym hodnoverným spôsobom nespochybnil to, že žalobkyňa mala dostatok finančných prostriedkov
na zabezpečenie hnuteľných vecí. Fakt, že žalovaný bol zamestnaný nepreukazuje skutočnosť, že
uhradil kúpne ceny jednotlivých hnuteľných vecí. Samotné rozhodnutie je postavené predovšetkým
na svedeckých výpovediach rodičov žalovaného a obsah svedeckých výpovedi svedkov navrhnutých

žalobkyňou hodnotí súd ako tendenčný, dokonca rozporný, pričom ako už žalobkyňa uviedla vyššie, tieto
rozpory podľa nej nevyvracajú zaobstaranie hnuteľných vecí z výlučných finančných prostriedkov do
jej výlučného vlastníctva. Pokiaľ bol tablet darovaný, bol zo strany žalovaného darovaný neoprávnene
a z toho vyplýva otázka náhrady škody, ktorú mal súd v rozhodnutí posúdiť. Vyfabulované tvrdenia o
údajnom darovaní tabletu vyvrátili svedkovia, a to otec, matka a brat žalobkyne. Žalobkyňa nemala

žiadendôvoddarovaťtútohodnotnúvec,pričommesačnésplácanietabletupotvrdilisvedkovianavrhnutí
žalobkyňou. Existencia váľandy nebola žiadnym spôsobom vyvrátená a súdom uvádzané darovanie
je v priamom rozpore s výpoveďou svedkov. Tvrdenie žalobcu o tom, že sa bál vpustiť žalobkyňu na
pozemok a do domu spolu s jej rodičmi je absurdné, nepresvedčivé a ťažko uveriteľné. Nelogické je
aj konštatovanie, že síce žalovaný váľandu vrátiť chcel, ale keď si už po ňu žalobkyňa prišla, tak jej ju

nevydal. Žalobkyňa je toho názoru, že pokiaľ váľandu žalovaný neumožnil prevziať, zatajil a následne ju
zlikvidoval, tak by mal byť zaviazaný na úhradu jej hodnoty, pričom jej hodnota bola v konaní preukázaná
svedeckými výpoveďami svedkov navrhnutých žalobkyňou. Samotný stav váľandy hodnotili svedkovia,
že nebola používaná, takže sa jednalo o hodnotenie „ako nová“. Žalobkyňa má za to, že súd selektívnea jednostranne vyhodnotil vykonané dôkazy výlučne v jej neprospech. Žalobkyňa preukázala cenu
požadovaných vecí svedeckými výpoveďami ňou navrhnutých svedkov, pričom tvrdenia žalobkyne a
spomínaných svedkoch neboli vrámci konania účinne a presvedčivo vyvrátené. V danej veci sa jednalo

o veci kupované „z druhej ruky“, avšak tento fakt nemôže byť diskrimináciou určenia ich obstarávacej
hodnoty svedeckými výpoveďami. Vrámci konania bolo jednotlivými dôkazmi jednoznačne preukázané
zaobstaranie a vlastníctvo žalobkyňou požadovaných hnuteľných vecí z jej výlučných finančných
prostriedkov. Samotná neoprávnená držba žalovaným bola preukázaná predovšetkým jednotlivými
výsluchmi žalobkyňou navrhnutými svedkami, rovnako aj vlastnícke právo žalobkyne k žiadaným

hnuteľným veciam, a teda je daná jej aktívna vecná legitimácia v konaní a rovnako pasívna vecná
legitimáciažalovaného.Anifakt,žesvedkaminavrhnutýmižalobkyňoubolijejrodinnýpríslušnícinemôže
zakladať domnienku, že ich svedecké výpovede sú a priori tendenčné, prípadne nedôveryhodné. Z
vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K žalobkyňou podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobkyňa nikdy
nemaladostatokfinančnýchprostriedkovaprinarodenýmaloletýchdetínebolaschopnákúpiťanikočiar.
Všetky výdavky rodiny hradil on, keďže jeho príjem bol v tom čase približne 650,- eur. Z tohto príjmu
zakúpil synovi novú posteľ, ku ktorej skutočnosti aj predložil vystavenú faktúru. Pri zmene zamestnania
sa zvýšil jeho príjem na cca 850,- eur a v tom čase požiadal o hypotekárny úver a zakúpil dom v N. Y..

Nábytok uvádzaný žalobkyňou bol kupovaný z druhej ruky zo stránky T..G..N.. Žalovaný nemal dostatok
financií na kúpu nového nábytku a preto to riešil takýmto spôsobom. Nábytok, ktorý bol kupovaný sa
previezol z H. pomocou šoféra, jeho uja. V tejto skutočnosti ním boli doložené aj čestné prehlásenia.
Nábytok, jedálensky stôl a prútené koše boli kupované z jeho finančných prostriedkov, čo dosvedčili
aj jeho rodičia. Poukázal na rozporné tvrdenia samotnej žalobkyne, keď táto uvádzala, že nábytok sa

kupoval v lete, avšak tento sa kupoval až do nového domu, v zime roku 2017. Tablet dostala jeho
partnerka ako darček k paušálu, pričom tablet jej bol odovzdaný ako darček od mobilného operátora za
1,- euro. Tento tablet žalobkyňa darovala matke žalovaného na Vianoce bez nátlaku. Čo sa týka váľandy
táto nebola nová, nachádzala sa v pivnici asi 5 rokov, pričom samotná žalobkyňa ani nepredložila faktúru
o kúpe predmetnej váľandy. Táto váľanda bola v stave, že ju nechceli ani rómsky spoluobčania za odvoz,

z tohto dôvodu bola odnesená do zberných surovín na náklady žalovaného.

9. K vyjadreniu žalovaného k žalobkyňou podanému odvolaniu podala písomnú odvolaciu repliku
žalobkyňa, v ktorej uviedla, že skutočnosť, že žalovaný údajne nemusel prispievať na domácnosť
z výsluchu svedkov nevyplynula. Tvrdenia o kúpe nábytku, jedálenského stola a prútených košov z

prostriedkov žalovaného boli vyvrátené svedkami navrhnutými žalobkyňou. To, že žalobkyňa uviedla
nesprávny mesiac zaobstarania neznamená, že ich žalovaný kúpil z jeho vlastných prostriedkov. Pokiaľ
by žalovaný dlhodobo sporil nemusel by na kúpu rodinného domu čerpať hypotekárny úver. Taktiež je
nutné uviesť, že na kúpu rodinného domu poskytla finančné prostriedky predovšetkým matka žalobkyne
a žalobkyňa samotná, keďže žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov a bez ich pomoci by

rodinný dom nedokázal zaobstarať. Stav váľandy bol dostatočne popísaný výsluchmi svedkov. Čestné
prehlásenie, na ktoré poukazuje žalovaný nemá žiadnu relevanciu a je klamlivé, pretože ako bolo zistené
vykonaným dokazovaním finančné prostriedky na kúpu nábytku poskytla žalobkyňa. Rozhodujúcim má
byť fakt, koho boli finančné prostriedky použité na kúpu a nie kto bol fyzicky pri kúpe prítomný. Ohľadne
tabletu žalobkyňa predložila dodatok k zmluve o poskytnutí verejných služieb a žalobkyňa uviedla, že

v žiadnom prípade tablet nedarovala matke žalovaného. Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že
žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, aby hnuteľné veci požadované žalobkyňou zaobstaral zo
svojich finančných prostriedkov.

10. K žalobkyňou podanej odvolacej replike podal žalovaný odvolaciu dupliku, v ktorej uviedol, že čo

s týka kúpy domu, toto nie je predmetom prejednávanej veci. Je síce pravdou, že na kúpu domu
určitú sumu poskytla matka žalobkyne, avšak predmetnú sumu im už žalovaný vrátil. Zároveň výpovede
svedkov zo strany žalobkyne sa nezhodujú a sú klamlivé. Žalobkyňa nepredložila ani jeden dôkaz a
žiadnu faktúru o kúpe predmetných vecí. Ako dôkaz o kúpe nábytku žalovaný poukazuje na čestné
prehlásenie šoféra a výpovede ním navrhnutých svedkov.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust.
§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470
ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konaniamu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia
pojednávania ( § 380 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,

že odvolanie žalobkyne je nedôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých dôvodov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, nesprávnych skutkových zistení súdu a
nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, teda či súd prvej inštancie na zistený

skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie
odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

14. K posúdeniu odvolacej námietky v zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP písm. b) týkajúcej sa nesprávneho
postupu súdu spôsobujúceho porušenie práva odvolateľa na spravodlivý proces odvolací súd uvádza,
že medzi zložky práva na spravodlivý proces možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a

povinnostiach, právo byť poučený, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so
všetkýmirelevantnýmiskutočnosťamivkonanízostranysúdu,právonariadneodôvodnenierozhodnutia
a právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom
súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods.

1 písm. b) pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany
sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé.
Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. V zmysle vyššie
uvedeného odvolací súd predmetnú odvolaciu námietku považuje za nedôvodnú, keď po preskúmaní
konania vedeného súdom prvej inštancie nebol zistený žiaden nesprávny procesný postup súdu prvej

inštancie a ani samotná žalobkyňa na konkrétny nesprávny postup súdu z procesného hľadiska v
podanom odvolaní nepoukazuje.

15. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov v zmysle ust. § 365 ods.
1 CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený

na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam
dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový
stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu
právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne
zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je

základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný
však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,
ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (rozsudok NS SR sp.
zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez

ďalšiehodokazovaniaimplikovaťpovinnosťsúduakceptovaťnávrhy,procesnéúkonyaobsahopravných
prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným,
zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s procesným poriadkom, a to aj
pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti
jehouplatneniu,prípadnepodľaštádiacivilnéhoprocesu.Knámietkenesprávnehoskutkovéhozisteniaz

vykonanýchdôkazovodvolacísúdtaktiežuvádza,ževykonanédôkazyhodnotísúdpodľasvojejúvahy,a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov
súd uvedie v odôvodnení rozsudku v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom
prirodzene neznamená svojvôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti,zákonnosti a pravdivosti. Pri individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym
vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Ani táto

odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy, ako aj dôkazy
výsluchom svedkov nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov
sporovými stranami napádaná nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval a z
odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky. K rozpornosti
výpovedi svedkov navrhnutých samotnou žalobkyňou odvolací súd uvádza, že je síce pravdou, že

samotná rozpornosť výpovede svedkov nemá za následok preukázanie, či nepreukázanie zakúpenia
konkrétnych hnuteľných vecí samotnou žalobkyňou z jej finančných prostriedkov, avšak tu je potrebné
poukázať na procesné hodnotenie výpovede svedka v konaní z pohľadu súdu (teória RAVEN), na
základe ktorej v rámci voľného hodnotenia dôkazov súd hodnotí dôveryhodnosť výpovede svedka a
zároveň takúto výpoveď svedka hodnotí vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkaznými prostriedkami
predloženými sporovou stranou.

16. K námietke nesprávneho právneho posúdenia v zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (rozhodnutie NS SR, sp.
zn. 7Cdo/7/2010). Z obsahu spisu mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu
nedošlo, keďže súd prvej inštancie použil správny právny predpis a tento správny právny predpis aj
interpretoval. Právne závery súdu prvej inštancie nepovažuje odvolací súd za vadné. Vo vzťahu k

aplikácii práva všeobecnými súdmi odvolací súd uvádza, že výklad a aplikácia zákonných predpisov
zo strany súdu prvej inštancie bola v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým
je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení súdom prvej inštancie
nedošlo k obmedzeniu tohto základného práva v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV.

ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

17. K odvolacej námietke, že rozsudok trpí nedostatkom riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia v
zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP písm. b) odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok určuje základné
obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodenie rozsudku, ktoré sú presne uvedené v

ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Z tohto ustanovenia sa dá vyvodiť aj záväzná logická
štruktúra odôvodnenia. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom možno
konštatovať, že súd vydal rozhodnutie, ktoré spĺňa požiadavky na odôvodnenie rozsudku podľa ust. §
220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V prvom rade sa súd prvej inštancie riadne zaoberal tým, čoho
sa žalobkyňa domáhala, aké skutočnosti tvrdila a aké dôkazné prostriedky označila, riadne sa zaoberal

vyjadreniami žalovaného a prostriedkami jeho procesnej obrany a taktiež komplexne posúdil čiastkové
skutkové tvrdenia strán a tieto aj riadne vyhodnotil. V odôvodnení taktiež uviedol, ktoré z rozhodných
skutkových okolností preukázané boli a ktoré nie. Odvolací súd v tomto poukazuje na skutočnosť,
že do odôvodnenia súdu prvej inštancie je potrebné zahrnúť iba rozhodné skutkové okolnosti, aby
rozsudok neobsahoval nadbytočné informácie. Súd prvej inštancie sa taktiež v odôvodnení zaoberal

vyhodnotením dôkaznej situácie a obsahom predmetného rozhodnutia je aj riadne hodnotenie dôkazov,
akoajriadneopísanieúvahysúduprvejinštanciepriichhodnotení.Ajtátočasťodôvodneniarozhodnutia
súdu prvej inštancie má logickú postupnosť. Taktiež možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie má riadne uvedené právne posúdenie veci, pričom pod právnym posúdením sa rozumie
činnosť, pri ktorej súd podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu. V odôvodnení

svojho rozhodnutia súd prvej inštancie odcitoval právne normy a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlil,
ktorézoskutkovýchzisteníodôvodňujúaplikáciuprávetejtoprávnejnormy.Zvyššieuvedenýchdôvodov
odvolací súd považoval predmetnú odvolaciu námietku za nedôvodnú.

18. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok

o trovách konania.

19.Napotvrdeniesprávnostiprvoinštančnéhorozhodnutiaakodvolacímnámietkamžalobkyneodvolací
súd uvádza nasledovné.20. Predmetom žaloby bolo vydanie konkrétnych hnuteľných vecí, resp. vyplatenie finančnej čiastky,
ktorá mala predstavovať hodnotu vecí, ktoré žalobkyňa žiadala od žalovaného vydať. Tu je potrebné

poukázať na skutočnosť, že tak ako konštatoval aj súd prvej inštancie žalobkyňa bez akýchkoľvek
pochybností nepreukázala, že došlo k zakúpeniu predmetných hnuteľných vecí jej osobou a zároveň,
že na kúpu týchto hnuteľných vecí boli použité jej finančné prostriedky. Žalobkyňa kúpu predmetných
hnuteľných vecí nepreukázala či už vystavenými faktúrami, resp. pokladničnými bločkami alebo inými
listinnými dôkazmi. O kúpe predmetných hnuteľných vecí mali svedčiť iba svedkovia, ktorých navrhla

žalovaná, ktorí mali priami rodinný vzťah k žalovanej. K výpovediam svedkov odvolací súd uvádza, že
sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že výpovede svedkov svedčiace v prospech žalobkyne
boli v súdom prvej inštancie uvádzaných častiach rozporné, dokonca boli rozporné aj samotné
skutkové tvrdenia žalobkyne o konkrétnom momente nakúpenia predmetných hnuteľných vecí, na ktorú
skutočnosť poukázal nielen žalovaný ale aj súd prvej inštancie. V rámci hodnotenia výpovede svedkov
navrhnutých žalobkyňou sa odvolací súd plne stotožňuje so skutočnosťou, že rozpornosť ich výpovedí

znižuje samotnú výpovednú hodnotu svedkov v kontexte žalovaným predkladanými dôkazmi, či už
listinnými alebo výsluchmi ním navrhovaných svedkov, tento dôkazný prostriedok (výpoveď svedka)
nepreukázalbezakýchkoľvekpochybnostížalobkyňouuplatnenýnárokvočižalovanému.Tujepotrebné
zotrvať na skutočnosti, že žalobkyňa z tejto procesnej pozície bola povinná uniesť dôkazné bremeno
o vlastníctve vecí, resp. o ich zakúpení. Takéto dôkazné bremeno žalovaný nemal. V danom prípade

postačuje ak samotný žalovaný výpoveďami svedkov čestným prehlásením šoféra nákladného auta,
ktorý zabezpečoval prevoz nábytku pri jeho kúpe, či samotnou faktúrou k časti vybavenia detskej izby,
postačovalo aby takýmto spôsobom spochybnil tvrdenia žalobkyne, že veci neboli v jej vlastníctve.
Žalovaný teda v konaní nemal dôkazné bremeno preukázať svoje vlastníctvo k predmetným hnuteľným
veciam, postačovalo aby dostatočne účinne spochybnil vlastníctvo žalobkyne, čo sa mu aj v rámci

kontradiktórneho konania podarilo. Zároveň je potrebné mať na zreteli, keď žaloba na vydanie veci
predpokladá, že iná osoba neoprávnene, teda bez právneho dôvodu zadržiava vec patriacu vlastníkovi
a súčasne mu je odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi veci. Pasívna legitimácia prislúcha
osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. Vlastnícka
žaloba o vydanie veci teda môže mať úspech vtedy, ak žalobca preukáže svoje vlastnícke právo a

skutočnosť, že mu vec žalovaný subjekt zadržiava neprávom. Zároveň je potrebné mať na zreteli,
že Vzhľadom na vyššie uvedenú procesnú obranu žalovaného žalobkyňa nereagovala návrhmi na
vykonanie ďalšieho dokazovania, resp. nevyužila pred súdom také dôkazné prostriedky, ktoré by ňou
uplatňovaný nárok preukazovali bez ďalších pochybností.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie vykazujúci riadnu obsahovú štruktúru a dostatočne odôvodnenie ako
vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ust. § 255 ods. 1 CSP a ust. a § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však zo spisu
žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatni. V odvolacom konaní
neúspešnej žalobkyni nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto
vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto

rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/564/2015.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).