Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 24, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/178/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119329747
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6119329747.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a

členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s.,
so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného právnym zástupcom
JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom D., XXX XX A.., proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585
441, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom B. nábrežie
X/A, XXX XX I. - mestská časť S. Mesto, v konaní o zaplatenie 3.306 Eur, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/10/2020-80 zo dňa 21. mája 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/10/2020-80 zo dňa 21. mája 2020 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.306
Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). O nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania okresný súd rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému právo na 100% náhradu trov
konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.). Okresný súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia za aplikácie ust. § 4 ods. 1, 2 písm. b), § 11 ods. 6, 7 a 8, § 15 ods. 1

zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla (ďalej len zákon č. 381/2001 Z.z.) v spojení s ust. § 442 ods. 1, § 524 ods. 1, § 261
ods. 1, § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť.

2. Okresný súd uzavrel, že pokiaľ išlo o samotný záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným, tento sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1.
Poškodený je podnikateľom, motorové vozidlo, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené, používal v

súvislosti s vykonávaním svojej podnikateľskej činnosti a aj náhradné vozidlo si zapožičal v súvislosti
so zabezpečením výkonu podnikateľskej činnosti. Žalovaný - poisťovňa je rovnako podnikateľom.
Záväzkovévzťahyvznikajúnielennazákladezmluvy,aleajpriamozozákona.Nazákladeustanovenia§
15ods.1zákonač.381/2001Z.z.,poškodený(podnikateľ)jeoprávnenýuplatniťsisvojnároknanáhradu
škody priamo proti poisťovateľovi (žalovanému - podnikateľovi). Bolo zrejmé, že záväzkový vzťah vznikol
medzi právnym predchodcom žalobu a žalovaným, priamo zo zákona je vzťahom obchodnoprávnym s
poukazom na ustanovenie § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka.

3. K aktívnej legitimácii žalobcu okresný súd zhodnotil, že táto bola preukázaná zmluvou o postúpení
pohľadávky medzi postupcom - spoločnosťou MT-MONT s.r.o. a postupníkom, ktorým bol žalovaný.
Namietaná pasívna legitimácia na strane žalovaného vyplývala žalovanému priamo z ustanovenia § 15ods.1zákonač.381/2001Z.z.Žalobcanadobudolpohľadávkupostúpenímaspostúpenoupohľadávkou
prechádzajú všetky práva a povinnosti s ňou spojené. Teda aj aktívnu, aj pasívnu legitimáciu strán sporu
mal okresný súd za preukázanú.

4. Čo sa týka existencie a vzniku škody podľa okresného súdu nebolo medzi stranami sporné, že dňa
28.12.2018 došlo v Mošovciach ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému MT-MONT s.r.o. na jeho
motorovom vozidle, a to prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo poistené u žalovaného. Poškodený
bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo, pričom nájom činil celkom sumu 3.306 Eur bez DPH.

Poistné plnenie poškodenému nebolo poskytnuté a nebolo mu ani doručené oznámenie o ukončení
šetrenia poistnej udalosti do dňa podania žaloby na súd. Existencia škody bola jednoznačne preukázaná
zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi postupcom MT-MONT s.r.o. a postupníkom, ktorým
bol žalovaný, kde v článku 5. tejto zmluvy došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok titulom odplaty
za postúpenú pohľadávku s nájomným. K úhrade nájomného došlo započítaním, teda aj existenciu
škody mal okresný súd jednoznačne za preukázanú. Pokiaľ išlo o dĺžku nájmu, sadzbu nájomného,

ako aj účelnosť nájmu, táto nebola zo strany žalovaného namietaná. Okresný súd konštatoval, že k
dopravnej nehode došlo dňa 28.12.2018, teda v období medzi Vianocami a novým rokom. K zapožičaniu
náhradného vozidla, ako bolo preukázané zmluvou o nájme došlo dňa 3.1.2019 a poškodené vozidlo
bolo poškodenému vrátené po oprave, ako vyplývalo z faktúry č. 1910118 dňa 1.3.2019, do ktorej doby
reálne aj nájom trval, teda išlo o dobu nevyhnutnú počas opravy poškodeného motorového vozidla. K

účelnosti nájmu mal okresný súd za zrejmé zo samotnej zmluvy o prenájme vozidla, že poškodený si
zapožičal a využíval náhradné vozidlo na zabezpečenie chodu firmy v rámci Žilinského kraja. Bola tak
preukázaná aj účelnosť vynaložených nákladov za nájomné. Okresný súd mal preukázanú škodu čo do
dôvodu, aj do výšky s tým, že táto škoda, ako bolo preukázané, vznikla v príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou zo dňa 28.12.2018 s tým, že táto náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a plní sa skutočná

škoda. Preto okresný súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy tak, ako si ju žalobca uplatnil.

5. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, priznal voči žalovanému právo na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v podaní zo dňa 16.06.2020. Ako
dôvody odvolania poukázal na ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, keďže mal za to, že okresný súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie
okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný považoval rozsudok

okresného súdu za nesprávny, nezákonný a navyše arbitrárny. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie
okresného súdu nie je presvedčivé, na základe zdôvodnenia za aplikácie ust. § 220 ods. 2 tretia
veta CSP. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nebol vo vedenom súdnom konaní aktívne vecne
legitimovaný. Poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre nájomného,
z čoho vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Žalovaný poukázal na

ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že ak poškodený predstavoval dlžníka
žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy
o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, pretože
túto pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka
nevznikla, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej

faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi
poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo však
bolo v rozpore s ust. § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade faktúry za nájomné nemohlo dôjsť
ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v zmluve o postúpení, tak ako to uviedol okresný
súd. Zo zmluvy o postúpení jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k

cedovaniu pohľadávky, podľa názoru žalovaného neexistujúcej a až následne k započítaniu údajne
vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči
žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne následne
nemohlavzniknúťpohľadávkanazaplatenieodplatyzapostúpenie,ktorúnáslednežalobcamienilpoužiť
na započítanie. Podľa žalovaného žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt

v danom súdnom spore. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008. Predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie
pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi,
t.j. neexistoval predmet postúpenia, preto takýto právny úkon bol podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníkazjavne absolútne neplatný. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie.

7. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Považoval rozsudok okresného súdu za
správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Tvrdenia žalovaného, že sa okresný súd nevysporiadal
so skutočnosťami a nedostatočne odôvodnil svoje závery, považoval žalobca za neopodstatnené.
Výsledky vykonaného dokazovania preukázali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu podľa predloženej
zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky z poškodeného na

žalobcu. Postupovaný bol nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý
má poškodený voči žalovanému ako poisťovni škodcu. Žalobca považoval za zavádzajúce tvrdenie
žalovaného uvedené v odvolaní o tom, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie
pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Prenájom náhradného
vozidla je podľa ustálenej judikatúry považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú ujmu, ktorú bolo
potrebné vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu.

8. K namietanej arbitrárnosti a svojvôle súdu prvej inštancie žalobca poukázal na základné princípy
CSP vyjadrené v Čl. 4, Čl. 5, Čl. 15 a Čl. 17 s tým, že nestotožnenie sa žalobcu s názorom okresného
súdu, riadne odôvodneným v napadnutom rozsudku ešte neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho
práva na spravodlivý proces. Aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/75/2018 v obdobnej veci

konštatoval,žeakžalovanýnamietaltvrdeniaadôkazyovýškeadôvodnostižalobcomuplatnenejškody,
bolo na ňom, aby poskytol v rámci dokazovania nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje
závery.

9. V prípade namietania absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keď došlo k prevodu

práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry, tak toto nespôsobuje
rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky ako dokument predstavuje to, že
došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Nárok na náhradu nákladov účelne
vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému zostal zachovaný, zmenila sa len

osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Poškodený v zmysle zákona o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má
nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou tohto motorového vozidla od žalovaného a nie od
žalobcu (prenajímateľa vozidla). Dlžníkom v tomto prípade je žalovaný a nie poškodený, pretože v čase
uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda najneskôr v tento okamih aj k

vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje
zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve
nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie
so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Rovnako tvrdenie
žalovaného, že vôľa účastníkov zmluvy o postúpení smerovala najprv k cedovaniu pohľadávky a

až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného, považoval žalobca za
ničím nepreukázané, nepodložené. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného
dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na
náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu.

10. Žalobca uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.
10Co/104/2019 vo vzťahu k posúdeniu zmluvy o postúpení pohľadávky. Uviedol, že predmetná zmluva
tvorí jeden celok upravujúci navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti jej strán. V rámci predmetnej
zmluvy došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním. Z uvedeného nie je
možné hľadieť na skutočnosť vzniku škody formalisticky. Neexistuje predsa rozdiel v tom, či poškodený

uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie
pohľadávky späť poškodenému alebo sa toto zrealizuje vzájomným zápočtom. Ďalej žalobca poukázal
na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline v obdobných veciach a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
sp.zn.3Cob/220/2017zodňa17.01.2018.Žalobcanavrholrozsudokokresnéhosúdupotvrdiťakovecne
správny, s priznaním trov odvolacieho konania.

11. Postupom okresného súdu bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené žalovanému,
s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, a to podaním okresného súdu zo dňa 11.8.2020 (č.l.
109 spisu), ktorý túto možnosť do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, §
380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania

verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok
okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

13. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia

pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/178/2020-126 zo dňa
13.01.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia dňa 16.02.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

14. Primárne krajský súd vzhľadom aj k rozsahu vyvolaných súdnych sporov medzi žalobcom a
žalovaným poukazuje na ustanovenie § 379, § 380 ods. 1 CSP, keď základom pre konanie a
rozhodovanie krajského súdu sú odvolacie dôvody žalovaného v tejto veci vyjadrené v ním podanom
odvolaní zo dňa 16.06.2020. Pokiaľ žalovaný nevykvalifikoval iné odvolacie dôvody než tie, ktoré boli
obsiahnuté v ním podanom odvolaní zo dňa 16.06.2020, tak následne potom ani krajský súd v rámci

svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté
závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalovaného. Inými slovami, ak žalovaný v odvolaní zo
dňa 16.06.2020 nerozporoval iné skutočnosti, závery prijaté okresným súdom, napríklad vzťahujúce
sa k základu a výške nároku, tak potom ani krajský súd nemal daný zákonný priestor k tomu, aby
pri absencii takýchto odvolacích dôvodov žalovaného podrobil posudzovaniu závery okresného súdu,

viažuce sa k základu a výške priznaného nároku. Ak nie je odvolateľom vyjadrený odvolací dôvod, potom
ani krajský súd nemá daný zákonný podklad, aby vyjadril závery k rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
z ktorého dôvodu potom pre viacero vyvolaných a prebiehajúcich sporových konaní medzi rovnakými
stranamisporuniejemožnébezďalšiehoodkazovaťnarozhodnutiaodvolaciehosúdu,prípadnenajeho
potvrdzujúce, resp. zmeňujúce výroky súdnych rozhodnutí bez toho, aby osobitne bolo pristupované

k tomu, čo v rámci zadefinovaných odvolacích dôvodov sa stalo predmetom konania, posudzovania a
rozhodovania odvolacieho súdu. Vždy je to tá strana sporu, ktorá podáva odvolanie, ktorá odvolacími
dôvodmi vymedzuje, čo v záveroch prijatého napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie rozporuje
a len to sa môže stať predmetom zhodnocovania zo strany odvolacieho súdu. Ak sú súdom prvej
inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nerozporuje, tak zákonite tieto bez ďalšieho

sa nemôžu stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu, ako uviedol krajský
súd, už nie je zákonný priestor, ak v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi
viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) ust. § 379
CSP. Z uvedeného vo všeobecnosti vyplýva, že nie je na mieste, ak odvolateľ bez ďalšieho poukazuje
len na výsledok odvolacieho konania bez toho, aby sa rozlišovalo (diferencovalo), čo bolo predmetom

odvolacieho konania, posudzovania odvolacím súdom v nadväznosti na odvolacie dôvody, pretože stav
každej sporovej odvolacej právnej veci je odlišný vo väzbe na rozsah a dôvody vyvolanej spornosti
uplatňovaných nárokov, prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Krajský súd
považoval za potrebné uvedené vyjadriť nielen vzhľadom k prebiehajúcim viacerým súdnym sporom
medzi žalobcom a žalovaným, ale aj z dôvodu, že sa poukazuje bez ďalšieho na prijaté rozhodnutia

odvolacieho súdu, bez poznania a diferencovania rozsahu a dôvodov odvolania, ktorými je krajský
súd ako súd odvolací viazaný, a to všetko za rešpektovania právnej istoty a predvídateľnosti súdneho
rozhodovania.

15. Za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, krajský súd posudzoval rozsudok okresného súdu a v ňom

vyjadrené závery a zhodnotenia len v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného. Ak žalovaný
nepoužil v rámci podaného odvolania iné argumenty, než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom
odvolaní, tak následne Krajský súd v Žiline ako súd odvolací mal zákonný priestor sa zaoberať len tými
argumentmi, ktoré mali charakter kvalifikovaného odvolacieho dôvodu. Čo nebolo predmetom odvolania
žalovaného, t.j. čo žalovaný v odvolaní nenamietal, sa zákonite potom ani nemohlo stať predmetom

konania a posudzovania krajským súdom ako súdom odvolacím.

16. Jedným z odvolacích dôvodov žalovaného bola námietka, že rozsudok okresného súdu, jeho
odôvodnenienezodpovedáust.§220ods.2tretiavetaCSP,keďodôvodnenierozsudkuokresnéhosúdunie je podľa názoru žalovaného presvedčivé. Tento odvolací dôvod žalovaného krajský súd nevyhodnotil
ako relevantný. Po oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu, jeho odôvodnením je nevyhnutné
konštatovať, že toto má náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd jasným a

dostatočnýmspôsobomvysvetlilzáverysvojhorozhodnutia,atonielenskutkové,aleajprávne.Zostrany
okresného súdu v napadnutom rozsudku boli dané odpovede na všetky podstatné okolnosti sporovej
právnej veci, ktoré boli v konaní pred okresným súdom namietané. Už je rozhodovacou činnosťou
nielen Najvyššieho súdu SR, ale aj Ústavného súdu SR ustálené, že pokiaľ odôvodnenie rozhodnutia
súdu stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z

tohto aspektu je plne realizované základné právo sporovej strany na súdnu ochranu, resp. právo na
spravodlivé súdne konanie. Rozsudok okresného súdu nie je nesprávny, nezákonný, ani arbitrárny, tak
ako to namietal žalovaný v odvolaní. Opätovne krajský súd považuje za potrebné poukázať na ustálenú
judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý za protiústavné a arbitrárne považuje len tie rozhodnutia, ktorých
odôvodnenie je úplne odchýlne od veci samej alebo aj extrémne nelogické, so zreteľom na preukázané
skutkové a právne skutočnosti, o ktorý prípad tu v danej sporovej právnej veci nešlo (IV. ÚS 150/03, I. ÚS

301/06,uznesenieÚstavnéhosúduSRč.k.III.ÚS476/2017-14zodňa1.augusta2017).Krajskýsúdna
základe rozsahu odvolacích dôvodov a odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu nezistil, že
by závery súdu prvej inštancie boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a zo záverov okresného súdu
nevyplýva ani taká aplikácia príslušných ustanovení právnych predpisov (poznamenáva krajský súd v
rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného), ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť,

že sa žalovaný v rámci ním podaného odvolania a vyjadrených odvolacích dôvodov nestotožňuje so
závermi okresného súdu, sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
napadnutého rozhodnutia nepostačuje. Aj stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR (II. ÚS
4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade

so skutkovým a právnym názorom sporovej strany konania, vrátane jej dôvodov a námietok.

17. Okresný súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany, v rozsahu ktorý postačoval na konštatovanie, že žalovaný dostal odpoveď na všetky
podľanehovyjadrenépodstatnéokolnostiprípadu.Krajskýsúdvzhľadomkuvedenémupoukazujenato,

že mal v rámci svojho konania spôsobilý predmet posudzovania, hodnotenia, a to rozsudok okresného
súdu s náležitosťami odôvodnenia, ktoré vyžaduje ust. § 220 ods. 2 CSP.

18. Ani v odvolacom konaní na základe vymedzených odvolacích dôvodov žalovaného zo dňa
16.06.2020 neboli rozporované okolnosti, že dňa 28.12.2018 došlo v Mošovciach ku škodovej udalosti

spôsobenej poškodenému MP-MONT s.r.o. na vozidle EVČ: ZA121IB, ktorá škoda bola spôsobená
prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. Nebolo sporné, že poškodený
bol nútený užívať náhradné vozidlo, ktoré si prenajal u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č. 3/19
zo dňa 3.1.2019, po dobu opravy poškodeného vozidla, po skončení ktorého nájmu bola žalobcom
vystavená poškodenému faktúra č. 190101 splatná dňa 15.3.2019, na celkovú sumu 3.967,20 Eur s

DPH. Poškodený si uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody, pričom mu poistné plnenie nebolo
poskytnuté a ani nebolo mu doručené oznámenie o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Predmetom
sporu sa preto stal nárok na poistné plnenie 3.306 Eur (suma bez DPH) z titulu náhrady nákladov
(škody) vyplývajúcich z poistnej udalosti a vo vzťahu k tomuto nároku žalobcu smerovali odvolacie
dôvody žalovaného v tom, že žalobca nebol v danom súdnom konaní aktívne vecne legitimovaným,

pretože ho Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá s poškodeným MP-MONT s.r.o. k uplatňovaniu
tohto nároku neoprávňovala, keďže žalovaný bol toho názoru, že zmluva o postúpení pohľadávky nie je
v súlade s ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka a takýto právny úkon je podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatný, ak predmetom zmluvy o postúpení bolo postúpenie pohľadávky zo
strany poškodeného, ktoré žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi, t.j. neexistujúci

predmet postúpenia.

19. Krajský súd uvádza, že s týmto odvolacím dôvodom žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu z titulu námietky k zmluve o postúpení pohľadávky sa nestotožňuje. Vyplýva to
zo samotného obsahu a zmyslu nároku poistného plnenia. Krajský súd sa nestotožňuje s námietkou

žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tom, že poškodený MP-MONT s.r.o.
nebol majiteľom pohľadávky a ani v tom, že by neexistoval predmet postúpenia, keď podľa žalovaného
predmetom mala byť pohľadávka poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému
ako dlžníkovi. Krajský súd k nerelevantnosti tohto odvolacieho dôvodu žalovaného upriamuje pozornosťna Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 1.3.2019 (č.l. 8 rub spisu), uzavretú medzi žalobcom
a poškodeným MP-MONT s.r.o.. Predmetom zmluvy o postúpení bola pohľadávka poškodeného
voči žalovanému z titulu nároku voči poisťovni, na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné

užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, na vozidle Subaru Outback,
EVČ: ZA121IB. Predmetom postúpenia preto bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému, a to
pohľadávka z poistného plnenia, ktorá sa skladá aj z nákladov na nájom náhradného motorového
vozidla, inými slovami ide o nárok poškodeného voči žalovanému ako poisťovni, t.j. predmetom
postúpenia bola pohľadávka, čo zodpovedá ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmet

postúpenia je vyjadrený zmluvnými stranami zmluvy o postúpení pohľadávky v článku 1.. Nemožno sa
preto stotožniť s argumentáciou žalovaného v tom, že by poškodený - MP-MONT s.r.o. nepostupoval
pohľadávku ktorú mal, resp. že by predmetom postúpenia bol neexistujúci predmet postúpenia,
prípadne, že by predmetom postúpenia bol záväzok poškodeného MP-MONT s.r.o. na zaplatenie
nájmu žalobcovi z titulu užívania náhradného motorového vozidla počas doby opravy poškodeného
motorového vozidla. Predmetom postúpenia bola pohľadávka na poistnom plnení pozostávajúca

z nákladov nájmu za užívanie náhradného motorového vozidla počas doby opravy poškodeného
motorového vozidla, kedy vo vzťahu k tejto postupovanej pohľadávke poškodeným dlžníkom bol
žalovaný. Okresný súd správne skonštatoval v odseku 24. svojho odôvodnenia, že ak k úhrade
nájomného došlo formou započítania (čo poznamenáva krajský súd je jeden zo spôsobov zániku
záväzku, resp. spôsob úhrady), tým existencia škody bola preukázaná, ak sa zmluvné strany Zmluvy

o postúpení pohľadávky zo dňa 1.3.2019 dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na
odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo navzájom
započítavajú. Dlžníkom z nároku na poistné plnenie nebol poškodený, tak ako to tvrdil žalovaný v
odvolaní, keďže vo vzťahu k tomuto nároku na poistné plnenie, ktorý bol predmetom zmluvy o postúpení,
dlžníkom je žalovaný, ktorá pohľadávka nároku na poistné plnenie, ak sa stala predmetom zmluvy o

postúpení, tak nie je možné konštatovať neexistujúci predmet postúpenia, ale to, že Zmluva o postúpení
pohľadávky zo dňa 1.3.2019 mala spôsobilý predmet postúpenia a ide o platný právny úkon.

20. Krajský súd v zhrňujúcich záveroch dodáva, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi
žalobcom a poškodeným vyplynulo, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni,

súčasťou ktorého nároku na poistné plnenie bola náhrada nákladov za prenájom vozidla, ktorý poistný
nárok poškodeného bol postúpený na žalobcu. Poškodený bol veriteľom, pretože mal pohľadávku
voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade nákladov za prenájom vozidla, ktorú postúpila
žalobcovi, a preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky
zo dňa 1.3.2019 bola neplatná, resp. že by odporovala ust. § 524 a nasl. ustanovenia Občianskeho

zákonníka v tom, že by predmetom postúpenia mal byť neexistujúci dlh, resp. dlh poškodeného voči
žalobcovi z titulu nájmu náhradného vozidla. Zvýrazňuje krajský súd to, že predmetom postúpenia
bola pohľadávka poškodeného na poistné plnenie a túto postupovanú pohľadávku nemožno zamieňať
so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s nájmom
náhradného motorového vozidla.

21. Iné odvolacie dôvody zo strany žalovaného v ním podanom odvolaní neodzneli, preto na
základe uvedených zhodnotení a záverov bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý
výrok osobitne odvolacími dôvodmi žalovaného nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo

veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.

22. Krajský súd vo vzťahu k svojim zhodnoteniam a záverom uvádza, že pokiaľ rozvinul svoju
argumentáciu pri vysporiadaní sa s odvolacími dôvodmi žalovaného, tak tento jeho postup bol v súlade
podporne aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/147/2011 zo dňa

25.04.2012,zktoréhovyplýva,žeaksaodvolacísúdstotožnísozávermiokresnéhosúdu(poznamenáva
krajskýsúd,viažucesalenkodvolacímdôvodomžalovaného),taknedochádzakporušeniuzákona,akv
odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť rozhodnutia okresného súdu a navyše rozviedol
tiež vlastnú argumentáciu.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči
žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov
konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.