Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 9, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8Csp/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218200503
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Salayová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2218200503.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v sporovej spotrebiteľskej veci

žalobcu : Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO : 31 335 004
proti žalovaným : v 1/ rade : E. Y., E.. XX.XX.XXXX, I. D. XXX/XX, XXX XX K. A. a v 2/ rade : A.. K. Y.,
E.. XX.XX.XXXX, I. D. XXX/XX, XXX XX K. A., o zaplatenie 29.556,41 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 28.867,81
Eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 28.867,81 Eur od 09.08.2017 do zaplatenia a
to v mesačných splátkach po 400,00 Eur, ktoré sú splatné vždy do 28 - ho dňa toho ktorého mesiaca,
k rukám žalobcu, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má

za následok splatnosť celého plnenia.

II. Žaloba žalobcu sa v časti zaplatenia 688,60 Eur a úrokov z úveru 6,59 % ročne zo sumy 27.900,42
Eur od 09.08.2017 do zaplatenia zamieta.

III. Žalovaný v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania titulom iných trov 1.690,38 Eur a to v mesačných splátkach po 100,- Eur, ktoré sú splatné

vždy do 28 - ho dňa toho ktorého mesiaca, k rukám žalobcu, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcasažaloboupodanoudňa05.02.2018domáhalozaplateniežalovanejsumyspríslušenstvom.
Tvrdil, že žalovaní neuhradili dlh zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ani nároky z omeškania, do
ktorého sa dostali neplnením povinností zo zmluvy. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov konania. S
vyjadreniami žalovaných nesúhlasili. Súhlasili so splátkami ako ich navrhol žalovaný v 1/ rade.

2. Žalovaní so žalobou žalobcu nesúhlasili. Tvrdili, že zmluva obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné

podmienky, pre ktoré je neplatná. Žiadali žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Žalovaný v 1/ rade na
pojednávaní dňa 17.06.2019 ( č.l. 154 ), pre prípad, že by im vznikla povinnosť uhradiť predmet sporu,
navrhoval splátky v sume po 400,00 Eur. Uviedol, že to je maximálna splátku, ktorú by dokázali hradiť,
pretože majú ešte jedného maloletého syna. Žalovaná sa nedostavila ani na jedno z pojednávaní.

3. Z pripojenej zmluvy o úvere ( č.l. 7 až 12 ) vyplýva, že žalobca ako veriteľ na jednej strane a žalovaní v
1/ a 2/ rade ako dlžníci uzavreli písomnú zmluvu o úvere na modernizáciu a obnovu byt, rodinného domu

vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu, alebo na udržiavacie práce na nich a to v súlade
so zákonom o stavebnom úvere. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovaným medziúver vo
výške 28.000,00 Eur. Uvedené žalovaní nerozporovali. Žalovaní mali medziúver splácať v dohodnutým
mesačných splátkach v zmysle podpísanej zmluvy. Na konte sporenia u žalobcu mali sumu 5.330,97Eur, ktorú musel žalobca na základe exekučného príkazu uhradiť v prospech súdneho exekútora Pavla
Šajáneka v exekučnom konaní Ex/1907/2015. Okrem toho to bola suma 522,53 Eur, ktorú museli
poukázať tomu istému súdnemu exekútorovi v tom istom exekučnom konaní a nakoniec ešte suma 2,80

Eur. K uvedenému pripojili oznámenia o odúčtovaní týchto peňažných prostriedkov a exekučný príkaz
( č.l. 26 až 32 ). Ani v tomto smere žalovaní skutkový stav tvrdený žalobcom nerozporovali. Žalobca
pripojil aj výpis z účtu medziúveru ( č.l. 3 a 4 ) a taktiež výpis z účtu stavebného sporenia ( č.l. 5 -
6 ). Z týchto listín vyplýva prehľad obratu - vkladov, vyčíslenia úrokov za úver, poplatkov za upomienky
a vedenie účtu. Žalobca na č.l. 12 až 16 pripojil aj Všeobecné obchodné podmienky pre stavebné

sporenie. V zmluve v bode VIII je dohoda strán o poplatkoch a nákladoch. Taktiež aj vo všeobecných
obchodných podmienkach v článku XXIII je obsiahnutá úprava týkajúca sa sadzobníka, nákladov a
poplatkov.Sadzobníkpoplatkovžalobcapredložilnač.l.17-18. Vtejtočastižalovanížaloburozporovali,
ako to vyplýva z nižšie uvedeného. Žalobca listom zo dňa 02.06.2017 zaslal žalovaným upozornenie
na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti ( č.l. 20 až 22 ). Následne obidvom žalovaným zaslal
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 08.08.2017 vrátane doručeniek ( č.l. 23 až

25 ), v ktorých listín vyplýva, že žalovaní oznámenia prevzali. V tomto rozsahu žalobu žalobcu žalovaní
nerozporovali. Žalobca na č.l. 33 až 37 predložil výpis z obchodného registra. Vyplýva z neho, že v
predmete podnikania má okrem iných zapísanú aj činnosť - poskytovanie úverov stavebným sporiteľom.
Na č.l. 55 zaslal žalobca doplnenie čo do špecifikácia žalovanej sumy.

4. Žalovaní uviedli, že bod 7.16 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje nerovnováhu,
ktorá vylučuje právo spotrebiteľa vzniesť námietku premlčania pohľadávky, čím sa vopred vzdáva svojho
práva. Poukázali na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.11.2012 sp. zn. 18Co/109/2011 týkajúci sa
spoplatňovania poskytnutia úveru, s tým spojených poplatkov a odpísanie týchto poplatkov. Poukázali
na čl. 8 zmluvy, v ktorom sa uvádzajú poplatky a tiež na čl. IV všeobecných obchodných podmienok.

Namietali tiež to, že sankčné podmienky sú prísnejšie pre dlžníkov - spotrebiteľov a ide o nerovnováhu
vo vzťahu k veriteľovi, ktorý v podstate nie je nijako, alebo len minimálne sankcionovaný. Taktiež na bod
11.5,vktoromsakonštatuje,žespotrebiteľbolpredpodpísanímdostatočneazrozumiteľneinformovaný.
Majú za to, že neprípustným spôsobom sa na dlžníkov prenáša dôkazné bremeno. Ide o neštandardnú,
teda neprijateľnú podmienku. V neprospech spotrebiteľa je tiež čl. XXVI bod 3 obchodných podmienok,

v zmysle, ktorého banka je oprávnená jednostranne meniť obchodné podmienky. V ďalšom poukazujú
na to, že v zmluve chýba názov zmluvy, ktorý obsahuje slovné spojenie spotrebiteľský úver všade v
príslušnom gramatickom tvare. Majú za to, že úver je pre absenciu náležitostí podľa 9 ods. 2 písm. a/
zák. o spotrebiteľských úveroch v nadväznosti na ust. § 11 ods. písm. b/ zák. o spotrebiteľských úveroch
bezúročný a bez poplatkov. Zmluvu ako celok považujú za neplatnú aj s poukazom na ust. § 39 Obč.

zák. ( č.l. 57 ). Žalovaní v reakcii na obranu žalobcu zotrvali na svojej obrane ( č.l. 73, 75, 87, 94 ).

5. Žalobcanaobranužalovanýchreagovaltým,žezmluvužalovanýmdoručilidňa19.02.2013ažalovaní
ju zaslali späť žalobcovi dňa 04.03.2013. Okrem toho vyjadrili nesúhlas s tvrdeniami žalovaných ( č.l.
69 ). Na svoju obranu zaslali sprievodný list datovaný dňom 19.02.2013 ( č.l. 71 ), z ktorého vyplýva, že

žalovanému v 1/ rade zaslali úverovú dokumentáciu na podpis.

6. Z vyššie uvedeného skutkového stavu veci bol ustálený nasledovný právny stav veci. Žalobca
vystupoval a konal ako dodávateľ v zmysle ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák., lebo poskytoval služby, ktoré
má v obchodnom registri zapísané ako predmet činnosti. Žalovaní v 1/ a 2/ rade v zmluvnom vzťahu

vystupovali ako spotrebitelia podľa ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák., keď konali pre svoju osobnú potrebu
a opak preukázaný nebol a ani zo zmluvy nevyplýva. V zmysle zák. ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák. tak
ide o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľmi. Nemožno sa však stotožniť
s argumentáciou žalovaných, že ide súčasne aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere a že by sa ňu
mali vzťahovať zákonné ustanovenia zák., o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy vyplýva účel

poskytnutia úveru zo strany žalobcu žalovaným. Úver mal slúžiť na účely nehnuteľnosti. S poukazom
na ust. § 1 ods. 3 písm. b/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
tak nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z toho potom vyplýva, že sa na tento úver nevzťahujú
zákonné ustanovenia zák. o spotrebiteľskom úvere v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Preto
argumentáciu žalovaných o absencií niektorých náležitostí, ktoré by mali mať za následok, že úver je

bezúročný a bez poplatkov nie je možné akceptovať. Neobstojí ani argumentácia žalovaných, že zmluva
je neplatná ako celok, lebo obsahuje viacero neprijateľných zmluvných podmienok. To, že sankcie
nie sú vyvážené je dané samotným charakterom zmluvy. Dodávateľ nemôže mať taký rozsah sankcií
ako dlžníci, ktorým poskytol svoje finančné prostriedky. Zákonite, tým, že žalobca poskytol žalovanýmfinančné prostriedky, majú ako dlžníci viac povinností, s ktorými sa môže spájať sankcia, pre prípad
porušenia povinností. Žalovaní žalobcovi neposkytli vopred nič a tak miera ich rizika voči žalovanému je
nižšia. Keďže nejde o spotrebiteľský úver podľa zák. o spotrebiteľských úveroch, ale len o spotrebiteľskú

zmluvu, nie sú dôvodné námietky žalovaných o absencii slovného spojenia spotrebiteľský úver v
príslušnom gramatickom tvare v každej časti zmluvy a jej príloh. Nie je možné ani bod 7.16 považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaní touto podmienkou nie sú ukrátení na práve premlčania.
Neobstojí ani argumentácia, že bod 11.5 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaní tým, že
podpíšu vyhlásenie, že pred podpísaním boli dostatočne a zrozumiteľne informovaní, sa nevzdávajú

žiadneho práva. Nejde o neprípustný spôsob prenosu dôkazného bremena zo strany dodávateľa na
spotrebiteľa. Ide o štandardný text, ktorý sa bežne používa v dvojstranných zmluvných vzťahoch. V
podstate ide len o inú formuláciu vyhlásenia, ktoré je bežnou súčasťou dvojstranných právnych úkonov
o tom, že účastníci napr. zmluvy prehlasujú, že s obsahom zmluvy sa oboznámili a na znak súhlasu
ju podpisujú. Všeobecné obchodné podmienky a ich jednostrannú zmenu tiež nie je možné považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by mala mať za následok neplatnosť celej zmluvy. Z kontextu

celej žaloby a pripojených listín nevyplýva, že by bol žalobca túto obchodnú podmienku u žalovaných
použil, ktorá by bola mala za následok zmenu čo do výšky ich dlhu v ich neprospech. Preto nie je
možné súhlasiť s ich obranou, že by bola zmluva pre túto podmienku neplatná v celom rozsahu.
Dôvodná nie je ani obrana žalovaných o absolútnej neplatnosti zmluvy v zmysle ust. § 39 Obč. zák.
V konaní nebolo zistené, že by zmluva svojím obsahom alebo účelom odporovala zákonu, alebo ho

obchádzala, alebo by sa priečila dobrým mravom. Žalobca žalovaným poskytol finančné prostriedky vo
forme stavebného medziúveru a očakával od žalovaných, že mu tento úver aj s príslušným zmluvne
dohodnutým a prípustným úrokom z úveru v dohodnutej lehote riadne a včas vrátia. Uvedené nemožno
považovať za odporovanie zákonu, alebo jeho obchádzaniu ani sa to neprieči dobrým mravom. Žalobca
v konaní preukázal, že pred zosplatnením si voči žalovaným splnil povinnosť vyzvať ich na úhradu

a povinnosť upozorniť žalovaných na možnosť zosplatnenia. Keďže žalovaní na tieto listy žalobcu
nereagovali, žaloba je dôvodná v rozsahu v ktorom jej bolo vyhovené ( a to vrátane úrokov z omeškania
z priznanej sumy, nakoľko je preukázané aj omeškanie dlžníkov s plnením priznanej sumy ( 514 Obč.
zák. ). Vzhľadom na pomery žalovaných s poukazom na ust. § 232 CSP boli žalovaným so súhlasom
žalobcu povolené splátky pod stratou výhody splátok.

7. Žalobu žalobcov súd zamietol čo do poplatkov v sume 967,39 Eur, pretože v tomto rozsahu
bola žaloba žalobcu nedôvodná. Obchodné podmienky týkajúce sa poplatkov a to vrátane poplatkov
za poistenie sú neprijateľné a teda neplatné, pretože ide o podmienky, ktorým sa neplatí zo strany
spotrebiteľov - žalovaných skutočné plnenie a súčasne nejde o poplatky, ktoré sú v záujme žalovaných

ako dlžníkov zo zmluvy. V tomto smere možno odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax súdov a to
aj na žalovanými uvádzaný rozsudok Krajského súdu v Prešove 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012.
Neplatnosť tejto podmienky nespôsobuje ale neplatnosť celej zmluvy. Žalobca si žalobou uplatnil aj
úroky z úveru po zosplatnení. Výkladom zák. ust. § 503 ods. 1/ Obchod. zák. úroky z úveru prináležia
veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť

úroky z omeškania. V tomto smere je potrebné poukázať na závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v
rozhodnutí R 59/1998 (sp. zn. 4Obo 143/98), boli prijaté aj v potvrdzujúcom rozhodnutí Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 1Co 30/2012-145 z 30.5.2012, ktoré úsudky súdov napokon akceptoval i Ústavný
súd SR v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012. K záveru súdov, že „pokiaľ veriteľ pristúpi k
tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov

z omeškania a nie úrokov z úveru“, Ústavný súd SR v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že nezistil
existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Žiada sa dodať, že pri poskytnutí úveru si zmluvné strany dojednávajú
ako úroky, tak i lehotu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Zákon teda umožňuje veriteľovi

na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od
začiatku prirodzene sledujú úroky dohodnutú dobu poskytnutia finančných prostriedkov, ktorej koniec
završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má veriteľ
právo splatnosť skrátiť. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť
zo zákona platiť po splatnosti úveru (po ukončení zmluvného úverového vzťahu) úroky popri úrokoch

z omeškania. Ak úver nie je po splatnosti splatený, zákon priznáva veriteľovi za zadržiavanie jeho
finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom)
alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa má za následok
absenciu požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stavnedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí
vzmyslecenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorýtým,ženemáistinuúverukdispozícii,nemôžestouto
nakladať a produkovať zisk. Po nadobudnutí splatnosti úveru (či už celého alebo jednotlivých splátok)

veriteľovi vzniká nárok na vrátenie požičanej sumy, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti
úveru (alebo jeho časti). Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky
u seba (pretože tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky,
ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. V opačnom prípade by
bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kedy by bol dlžník vystavený všetkým

sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu dlžník na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby ku zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však dlžníkovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy
pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku ( bod 22 rozsudku Krajského súdu V Trnave 24Co/34/2017
- 148 zo dňa 07.02.2018 ). V nedôvodnej časti tak bola žaloba žalobcu zamietnutá.

8. Žalobca bol úspešný v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené ( v časti čo do vyčíslenej sumy a v
časti čo do percentuálne vyjadrených úrokov z omeškania z dlžnej sumy ). Žalovaní mali úspech v tom
rozsahu, čo bola žaloba žalobcu voči nim zamietnutá ( v časti čo do vyčíslenej sumy a v časti úrokov
z úveru vyjadrených percentuálne ). Pomer úspechu a neúspechu žalobcu tak predstavuje 95,34 %

( žalovaná suma 29.556,41 Eur = 100,00 %, priznaná suma 28.867,81 Eur = 97,67 %, zamietnutá časť
688,60 Eur = 2,33 %, rozdiel 97,67 % - 2,33 % = 95,34% ). Žalobcovi v konaní vznikli trovy z titulu
zaplateného súdneho poplatku v sume 1.773,00 Eur. Z toho 95,34 % predstavuje sumu 1.690,38 Eur.
V tomto rozsahu s poukazom na ust. § 255 ods. 2/ CSP pri aplikácii čl. 17 CSP o zásade hospodárnosti
konaniaazbytočnéhozaťažovaniastránsporuďalšímrozhodnutím(najprvbysúdrozhodollenonároku

na náhradu trov konania a následne po právoplatnosti rozhodnutia by poverený vyšší súdny úradník
rozhodol o výške trov konania, čiže by bolo potrebné vydať až dve rozhodnutia o trovách konania )
priznal žalobcovi náhradu trov konania v pomere jeho úspechu a neúspechu a súčasne ju aj vyčíslil.
Opäť , vzhľadom na pomery žalovaných, súd na splnenie ich povinnosti, povolil im mesačné splátky pod
stratou výhody splátok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu( § 362 ods. 1/ CSP ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby ,
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e ) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1/
CSP ).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3/ CSP ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 362 ods. 1/ CSP ).