Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 12, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206483
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317206483.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: A. N., nar.

XX.XX.XXXX, bytom R. Č.. X, zast. JUDr. Vladimírom Šatníkom, advokátom, AK Mierová 642, 066 01
Humenné, proti žalovanému: Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody vo výške 14 108,60 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2 878,60 eur z a s t a v u j e.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 05.06.2017 domáhal vydania rozhodnutia vo vzťahu k
žalovanému v 1. rade Z. A. a v 2. rade spol. Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, ktorým
by súd žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 14 108,60 eur a uložil im
nahradiť mu trovy konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 05.06.2015 v čase okolo 12.10 hod. žalovaný 1. ako vodič

motorového vozidla značky Ford focus, G.: D. XXX C. pri jazde smerom do centra mesta a následnom
odbočovaní doprava na miesto mimo cestu z ľavého pruhu vo svojom smere na štvorpruhovej
komunikácii na ulici M. N. D. vošiel do jazdnej dráhy a nedal prednosť vjazde v pravom pruhu jazdiacemu
žalobcovi, ktorý jazdil na motocykli značky Honda 125 EVČ; D. XXX B. v pravom jazdnom pruhu v
rovnakomsmere.Pritakomtovedenímotorovéhovozidlažalovaným1.došlokzrážkeľavejprednejčasti
motocykla žalobcu s motorovým vozidlom žalovaného l., a to v oblasti pravých predných dverí blatníka
motorového vozidla žalovaného 1. Pri tejto dopravnej nehode utrpel žalobca trieštivú zlomeninu hlavice

ramennej kosti s vľavo s posunom, zlomeninu chirurgického krčka ramennej kosti vľavo, pohmoždenie
a plošnú odreninu v oblasti pravej ruky s dobou liečenia najmenej 112 dní.

Pasívnavecnálegitimáciažalovaného1.jedanátým,žežalovaný1.)bolprevádzkovateľommotorového
vozidla, pri prevádzke ktorého bola spôsobená požadovaná škoda. Pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného 2. odvodzuje žalobca z ust. § 15 ods. l zákona č. 381/2001 Z.z o povinnom zmluvnom
poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých

zákonovvzneníneskoršíchpredpisov,podľaktoréhonáhraduškodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.Pri dopravnej nehode dňa 05.06 2015 bola žalobcovi zo strany žalovaného 1. spôsobená škoda v
celkovej výške 14 108,60 eur pozostávajúca zo škody na zdraví, vecnej škody spôsobenej na motocykli
žalobcu, ako aj zo škody v súvislosti so stratou na zárobku počas doby liečenia. Škoda na zdraví

žalobcu pozostáva z bolestného vo výške 4 377,- eur, pričom suma bolestného zodpovedá bodovému
hodnoteniu bolesti v celkovom počte bodov 255, z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 6 177,60 eur, pričom suma náhrady za sťaženie zodpovedá bodovému hodnoteniu sťaženia
spoločenského uplatnenia v celkovom počte bodov 360. Vecná škoda pozostávajúca zo škody na
motocykli žalobcu predstavuje sumu vo výške 2 000,- eur. Náhradu za stratu na zárobku počas doby

liečenia si žalobca uplatňuje vo výške 1 354,- eur. Uplatňuje si aj liečebné náklady, ktoré pozostávajú
z nákladov na dopravu do zdravotníckych zariadení, ako aj z doplatkov za lieky a to v celkovej výške
200,- eur.

2. Žalobca dňa 28.07.2017 zobral žalobu späť voči žalovanému v 1. rade Z. A. a tunajší súd uznesením
č.k.7C/28/2017-69konanievočižalovanémuv1.radezastavilanepriznalžalovanémuv1.radenáhradu

trov konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2017.

3. Dňa 24.10.2018 žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy
2 876,60 eur a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Podanie tohto návrhu odôvodnil tým, že návrh
na náhradu škody na zdraví z bolestného zosúlaďuje s počtom bodov, ktoré boli priznané žalobcovi v

znaleckom posudku Z.. K., a teda návrh na náhradu škody titulom bolestného berie v časti 430,20 eur
späť, potom z požadovanej náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia berie svoj návrh v
časti 1 544,40 eur späť a v súvislosti s uplatnením náhrady vecnej škody na motocykli tiež zosúlaďuje
svoju žalobu so znaleckým posudkom P.. N. a berie svoj návrh čiastočne späť v časti 904,- eur.
Spolu teda to dáva sumu čiastočného späťvzatia 2 876,60 eur.

Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby vyslovil dňa 15.11.2018 vyslovil súhlas.

Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Nakoľko žalobca zobral žalobu čiastočne späť čo do sumy 2 876,60 eur a žalovaný s čiastočným

späťvzatím žaloby vyslovil súhlas, súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení konanie čo do sumy
2 876,60 eur zastavil.

4. Žalovaný s podanou žalobou vyslovil nesúhlas a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť.

5. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, pripojeným spisom sp. zn. 1T/99/2016, písomnými
dokladmi predloženými v tomto konaní, písomnými vyjadreniami strán sporu, výpoveďami strán sporu,
výpoveďami svedkov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Zo záznamu z dopravnej nehody, čas nehody 05.06.2015 o 12.10 hod., spísaného Okresným

riaditeľstvom Policajného zboru, Okresným dopravným inšpektorátom Humenné vyplýva, že pokiaľ sa
jedná o priebeh nehodového deja, tak dňa 05.06.2015 v čase o 12.10 hod. došlo k dopravnej nehode
na štátnej ceste I/74 v kilometri 9, 10 na ulici M. v D., na ktorej mali účasť vozidlo Ford Focus ev. číslo
D.-XXXBJ s vodičom Z. A. a motocykel Honda 125 ev. číslo D.-XXXAC s motocyklistom A. N., a to tak,
že vodič A. s vozidlom jazdil v pravom jazdnom pruhu, kde odbočoval doprava, pričom motocyklista N.

nesprávne predchádzal vodiča po pravej strane, kedy došlo k zrážke, kde motocykel narazil do pravej
strany vozidla a následne spadol na zem, kedy utrpel zranenie podľa predbežnej lekárskej správy s
dobou liečenia nad 42 dní. Celková škoda 4 000,- eur. Príčina nehody nesprávne predchádzanie,predchádzanie po nesprávnej strane vpravo. Tento záznam z dopravnej nehody je podpísaný Z. A.,
žalobca, teda A. N. odmietol tento záznam z dopravnej nehody podpísať.

7. Z Relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody určenej pre účely poisťovne č. X.-XX/DI-
D.-XXXX zo dňa 18.07.2017 vyplýva, že dňa 05.06.2015 v čase o 12.10 hod. došlo k dopravnej nehode
na št. ceste 1/74 v km 9,10 na ul. priebehu M. v D. na ktorej mali účasť vozidlo Ford Focus ev. č. D. s
vodičom Z. A. a motocykel Honda 125 ev. č. D.-XXXAC s motocyklistom A. N. a to tak, že vodič A. s
vozidlom jazdil v pravom jazdnom pruhu, kde odbočoval doprava, pričom motocyklista N. nesprávané

predchádzalvozidlopopravejstrane,kedydošlokzrážke,kdemotocykelnarazildopravejstranyvozidla
a následne spadol na zem, kedy utrpel zranenie podľa predbežnej lekárskej správy s dobou liečenia
nad 42 dní. Celková škoda 4 000,- eur.

Akopríčinanehodyjevreláciiuvedené,nesprávnepredchádzanie-predchádzanieponesprávnejstrane
vpravo Z. č. 8/2009 Z.Z., § 15 Predchádzanie - (1) Predchádza sa vľavo. Vpravo sa predchádza vozidlo,

ktoré mení smer jazdy vľavo a ak už nie je pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy. Pri jazde v pripájacom
jazdnom pruhu alebo v odbočovacom jazdnom pruhu sa smie vpravo predchádzať aj vozidlo idúce v
priebežnom jazdnom pruhu.

8. Žalobca vo svojej výpovedi v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol, že dňa

05.06.2015 jazdil na svojom skútri Honda 125 ev. č. D. v čase okolo 12. 10 h. vyšiel z firmy M. na ul.
M. doprava a jazdil po strede v pravom jazdnom pruhu v smere no centrum po ul. M. N. D.. V ľavom
jazdnom pruhu videl nejaké auto a držal si od neho odstup. Potom auto spomalilo a prudšie začalo
prechádzať z pruhu do pruhu, kedy on bol pri jeho zadnej časti a následne zapol aj smerovku. Následne
došlo k zrážke, kedy narazil ramenom do predného stĺpika vozidla a následne ho odhodilo, kde skúter

padol na zem a šmýkal sa k výjazdu pri budove bývalých elektrárni. K zrážke došlo niekoľko metrov pred
odbočkou do objektu autobusov. Pri zrážke si narazil ľavé rameno a na zem spadol s pravou stranou,
kde má odretú ruku. On potom povedal nech volá políciu a no miesto prišli jeho kolegovia a polícia.
Pred jazdou alkohol nepil. Počas príchodu k semaforu svietilo zelené svetlo. Pred zrážkou mal ruky na
brzde ale nestihol brzdiť a v čase pred zrážkou hol niekde pri zadnej časti auta. Po dopravnej nehode bol

hospitalizovaný v nemocnici v Z., kde podstúpil operáciu ramena a bol práceneschopný od 05.06.2015.

Vodič p. A. vo svojej výpovedi v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol že dňa
05.06.2015 jazdil na svojom aute Ford Focus po meste D.. S vozidlom jazdil po meste D. počas doobeda,
kde polom išiel do prúce, ktorá sa nachádza na ul. M. XX v D. v areály za budovou bývalých elektrárni.

Počas jazdy nebol ovplyvnený slnkom ani inými podmienkami. V čase okolo 12.10 hod. jazdil z ul. R. na
ul. M. smerom do centru mestu, kde po vyjdení na ul. M. z križovatky sa zaradil do pravého jazdného
pruhu, kde jazdil po zaradení celú dobu a jazdil predpísanou rýchlosťou cca. 50 km/h. Počas jazdi
prechádzal popred výjazd z firmy M., kde si všimol, že z areálu vychádza motocykel, ktorý keď ho videl
tak zastavil a motocyklista dol nohu na zem. Motocyklistu resp. motocykel si detailnejšie pozrel nakoľko

som mal v úmysle si obdobný kúpiť. V tej dobe sa pri bielom vodiacom pruhu nachádzali kužele, nakoľko
vodiacu čiaru striekali. On minul odbočku do M. a pokračoval ďalej, kde v spätnom zrkadle videl ako
motocyklista vychádza za ním. Keď bol niekde pred výjazdom A., tak jeden kužeľ bol mierne vysunutý
do jazdného pruhu, kde sa zmestil medzi stredovú deliacu čiaru a vysunutý kužeľ a pokračoval ďalej do
práce. Za odbočkou A. dal smerovku doprava, kde v spätných zrkadlách nevidel motocyklistu a začal

spomaľovať. Keď bol niekde pred odbočkou výjazdu autobusov pri budove elektrárni tak sa držal v
strede jazdného pruhu možno trošku viac pri stredovej deliacej čiare, nakoľko chcel bezpečne vojsť do
odbočky pomedzi kužele. V tej dobe stále nevidel v spätých zrkadlách žiadne vozidlo. Následne spomalil
na minimum a začal odbočovať doprava, kedy mal zaradený druhý rýchlostný stupeň a skoro už musel
podradiť až do prvého stupňa. Otočil volantom doprava a zrazu náraz do oblasti pravých predných dverí.

V tej dobe mal otvorené predné okná vozidla. On na to reagoval zabrzdením, kde vpravo pred ním videl
na zemi pri múre ležať motocykel a zo zeme vstával motocyklista. On hneď stál. Jeho reakcia bola, že s
vozidlom cúvol, lebo si myslel aby nezavadzal autobusom vychádzajúcim z areálu a v tom si uvedomil,
že cúvol do ľavého jazdného pruhu čím by bránil ostatným v jazde, tak potom podišiel autom dopredu,
kde nechal auto v tejto polohe.

X. P.. Š. E. vo svojom odbornom vyjadrení č. 17/2015 zo dňa 18.07.2015, ktoré bolo vypracované na
základe požiadavky zadávateľa, a to Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom, Okresný
dopravný inšpektorát v závere tohto odborného vyjadrenia uviedol, že pokiaľ sa jedná o priebehdopravnej nehody, tak na základe prevedenej analýzy nehodového deja je odôvodnené povedať, že
dňa 05.06.2015 v čase o 12.10 hod. na ul. M. v D. jazdil vodič motorového vozidla Ford Focus v
smere do centra mesta v ľavom jazdnom pruhu štvorprúdovej komunikácie rýchlosťou 39,91 km za

hodinu. Pri odbočovaní vpravo na miesto mimo cesty vošiel do jazdnej dráhy motocykla Honda 125,
ktorý sa v tom čase pohyboval v pravom jazdnom pruhu rýchlosťou 65 km za hodinu v smere do centra
mesta. Následne došlo k zrážke motorového vozidla Ford Focus a motocykla Honda 125. Technickou
príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča motorového vozidla Ford Focus, a
to kolízny odbočovací manéver vodiča motorového vozidla Ford Focus bol ten nesprávny prvok v jeho

technickej jazde, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a ktorej by vodič motocyklu napriek správnej technike
jazdy nedokázal zabrániť - zastaviť do miesta zrážky nekolíznym brzdením. Vodič motorového vozidla
Ford Focus mohol zabrániť dopravnej nehode, ak by dodržal ustanovenia Zákona o cestnej premávke a
nezačalbypredchádzaniezjednéhojazdnéhopruhudodruhéhovčase,keďsavdruhomjazdnompruhu
pohybujú iné vozidlá. Vodič motocykla dopravnej nehode zabrániť nemohol, nakoľko vodič motorového
vozidla Ford Focus pri predchádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého mu vytvoril prekážku náhlu.

10. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom, odbor kriminálnej polície zo
dňa 10.02.2016 sp. zn. ČVS: X.-XX/X-N.-D.-XXXX bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku začaté
trestné stíhanie proti Z. A.X. ako obvinenému za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne dôvodný záver, že dňa

05.06.2015 v čase okolo 12.10 hod. ako vodič motorového vozidla zn. Ford Focus, ev. číslo: D.-XXXBJ
pri jazde smerom do centra mesta a následnom odbočovaní doprava na mieste mimo cestu z ľavého
pruhu vo svojom smere na štvorpruhovej komunikácii na ul. M. N. D. vošiel do jazdnej dráhy a nedal
prednosť v jazde v pravom jazdnom pruhu jazdiacemu A. N., ktorý jazdil na motocykli zn. Honda 125, ev.
číslo: D.-XXXAC v pravom jazdnom pruhu v rovnakom smere, kde pri tomto došlo k nárazu ľavej prednej

časti motocykla do pravých predných dverí a blatníka vozidla Ford Focus, pričom pri tejto nehode A. N.
utrpel podľa znaleckého posudku trieštivú zlomeninu hlavice ramennej kosti vľavo posunom, zlomeninu
chirurgického krčka ramennej kosti vľavo, pohmoždenie a plošná odrenina v pravej oblasti ruky s dobou
liečenia 112 dní.

11. Zo zápisu z vyšetrovacieho pokusu zo dňa 20.04.2016, ktorý bol vykonaný o 11.03 hod., č. Č.: X.-
XXX/X-N.-D.-XXXX, vyplýva, že pred začatím úkonu bola nameraná vzdialenosť od výjazdu z firmy M.
po VBM stĺp č. 15/154 m a od konca vyznačeného priechodu pre chodcov 34 m. Zameraná šírka vozovky
v mieste pred dopravnou nehodou, kde pravá krajnica 0,4 m od obrubníka a pravý jazdný pruh 3,1 m a
ľavý 3,5 m, všetko v smere jazdy vozidiel v prednehodovom deji. Vyšetrovateľom PZ bol vyzvaný sv. -

poškodený A. N., aby uviedol a ukázal, kedy zaregistroval nebezpečenstvo a v čom spočívalo. Svedok
- poškodený A.. N. postavil vozidlo do polohy 5,2 m od VBM po pravú časť a 3,2 m od PBM. Zadná časť
vozidla bola tiež 3,2 m od PBM. Motocyklista bol v polohe 2,6 za VBM smerom k M. od PBM 1,6 m. Vtedy
zaregistroval smerovku na vozidle a už predtým skôr zaregistroval brzdové svetlá na vozidle. Vykonaný
vyšetrovací pokus v polohe podľa motocyklistu dohľadnosti cez pravé spätné zrkadlo vozidla, kde bolo

zistené, že hranica dohľadnosti je 0,4 m od PBM. Svedok - poškodený uvádza, že keď zaregistroval
nebezpečenstvo od vozidla, bolo toto v polohe 6,2 m od VBM a 2,3 od VBM po prednú časť. Svedok -
poškodený N. uvádza, že poloha vozidla bola tak ako to naznačil, avšak asi 2 m dopredu. Zadná časť
vozidla je v polohe 2,1 m od VBM a 3,3 m od PBM. Poloha motocyklistu je 2,0 m od VBM a 1,7 m od
PBM. Vyšetrovateľom PZ bol vyzvaný svedok - poškodený N., aby určil v akých polohách bolo vozidlo a

motocykel v mieste zrážky. Svedok - poškodený postavil vozidlo do polohy 7 m od VBM po zadnú čast'
vozidla a 11 m po prednú časť vozidla. Motocykel bol v polohe 8,3 m od VBM. Zadná časť vozidla je
v polohe 3,3 m od PBM a predná časť 2,1 m od PBM. Motocykel 2 m od PBM. Svedok - poškodený
N. uvádza, že vzdialenosť smerom od smeru jazdy vozidla a motocykla sa môže meniť, ale priečne asi
podľa neho tak ak to uvádzal pred nehodou.

Vyšetrovateľom PZ bol vyzvaný obvinený A., aby ukázal kde bol s vozidlom, v akej polohe, kde sa
presviedčal v spätných zrkadlách tak ako to uviedol vo výpovedi. Obvinený A. postavil najprv vozidlo do
polohy kedy zapol pravú smerovku, kde toto bolo 34 m pred VBM. Ľavé koleso je 0,1 m od deliacej čiary
medzi pruhmi. Vodič A. postavil vozidlo do polohy vozidlo - predná časť vozidla na úrovni VBM a 1,1 m

od PBM - ľavý obrys vozidla. Vykonaný vyšetrovací pokus dohľadnosti cez spätné zrkadlá na figuranta
v polohe 5 m za zadnou časťou vozidla, kde bolo zistené, že hranice dohľadnosti cez pravé spätné
vonkajšie sú 1,9 m od vodiacej čiary vpravo mimo vozovku až 1,6 m od vodiacej čiary do vozovky. Cez
vnútorné spätné stredové zrkadlo je hranica 0,3 m od vodiacej čiary do vozovky až 3,4 m do vozovky.Vyšetrovateľom PZ bol vyzvaný obv. A., aby ukázal ako maximálne vybočil vľavo ako odbočoval vpravo.
Obv. A. postavil vozidlo do polohy 7,9 m od VBM po zadnú časť a 12,2 m po prednú časť vozidla. Pravý
obrys vozidla je v polohe 1,2 m od PBM. Vyšetrovateľom PZ bol obvinený A. vyzvaný, aby znázornil

miesto zrážky. Obv. A.B. postavil vozidlo do polohy 14 m od VBM po prednú časť vozidla a 10,5 m
po zadnú časť vozidla. Predná časť vozidla je 0,2 m od PBM vpravo a zadná časť 1,3 m od PBM do
vozovky. Postavené kužele podľa fotodokumentácie - l. kužeľ 10,6 m od VBM a druhý 17 m od VBM.
Vyšetrovateľom PZ bol vyzvaný obv. A., aby ukázal v akej polohe ostalo vozidlo po zrážke ešte pred
jeho premiestnením do polohy ako je zadokumentovaná. Vozidlo postavené do polohy 11,2 od VBM po

zadnú časť vozidla a 13,8 m po prednú časť vozidla od VBM. Pravá predná časť 1,8 m vpravo a zadná
0,9 m od vozovky. Svedok - poškodený N. uvádza, že po zrážke spadol práve do miesta kde v danej
polohe sa nachádza pravé predné koleso, teda vozidlo by ho bolo v danej polohe prešlo. Obvinený A.
uvádza, že poškodeného N. videl pred múrikom pri motorke ležať.

12. V trestnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/99/2016 si žalobca uplatnil ako

poškodený nárok na náhradu škody pozostávajúcej zo škody na motocykli vo výške 2 000,- eur,
škody na zdraví vo výške 3 347,- eur, z liečebných nákladov vo výške 200,- eur, z bolestného vo výške
1 030,- eur a z ušlého zisku vo výške 1 354,- eur, t.j. celkovo vo výške 7 931,- eur.

Vodič p. A. v trestnom konaní sp. zn. 1T/99/2016 bol rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 27.04.2017

spod obžaloby oslobodený, pretože spáchaný skutok nebol trestným činom. Z odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k nehode a zraneniu žalobcu,
teda poškodeného došlo, avšak nie v dôsledku porušenia povinnosti zo strany vodiča p. A..

Obžalovaný Z. A. v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 1T/99/2016 vo svojej výpovedi uviedol, že

je nevinný. K dopravnej nehode došlo tak, že v tom čase šiel po štvorprúdovej komunikácii smerom
do mesta D. v pravom pruhu, kde chcel zájsť do areálu bývalých elektrárni, preto sa počas jazdy držal
v pravom jazdnom pruhu. Keď prechádzal popri objekte M. zaregistroval motocyklistu, ktorý z tohto
objektu chcel vyjsť na hlavnú cestu. Motocyklista riadne zastavil pred hlavnou cestou a dal mu prednosť.
Keď popri ňom prešiel v spätnom zrkadle ešte videl ako vyšiel z M. do jeho jazdného pruhu smerom

do centra mesta D.. Aj v tom čase stále išiel v pravom jazdnom pruhu. Pri odbočke do areálu A. dal
znamenie o zmene smeru jazdy doprava, pretože sa chystal odbočiť do areálu bývalých elektrárni. V tom
čase bola čerstvo vyznačená čiara pravej krajnice, na ktorej boli umiestnené kužele firmy realizujúcej
značenie. Keď sa blížil k odbočke bývalých elektrárni, musel sa držať bližšie k stredovej deliacej čiare,
ktorá oddeľuje pravý a ľavý pruh jednosmernej komunikácie vedúcej do centra mesta, lebo na krajnici

boli rozmiestnené kužele a aby mohol s vozidlom medzi nich bezpečne vojsť. Išiel veľmi pomaly na
druhom rýchlostnom stupni, a keď začal odbočovací manéver doprava, tak začul náraz do oblasti
pravých predných dverí. Zľakol sa, stočil volant, šliapol na brzdu a zastavil. Vpravo pri múriku videl
ležať motocykel a pri ňom vodiča motocykla vstávajúceho zo zeme. Hneď sa ho opýtal, či je zranený,
či má volať sanitku. Vravel, aby volal iba políciu no on zavolal záchranku aj políciu. Potom sa snažil

zabezpečiť miesto nehody, rozložil výstražný trojuholník, obliekol si vestu a čakal na príjazd polície
a sanitky. Zdôraznil, že v znaleckom posudku znalca Z. pri rekonštrukcii sa uvádza, že na dverách
vozidla sú kĺzavé oterové stopy motocykla. Podľa neho uhol, pod ktorým narazil motocykel do vozidla
zodpovedá tomu priebehu nehodového deja, ktorý popísal on, pretože pokiaľ by išlo na náraz priamejší,
tak motocykel by zanechal väčšie stopy a pravdepodobne by aj vodič motocykla preletel cez kapotu

vozidla. Dvaja nezávislí znalci určili, že miesto zrážky sa stalo 0,8 m od pravej vodiacej čiary pri krajnici,
čo potvrdzuje aj jeho výpoveď, takže dopravná nehoda sa nemohla stať pri odbočovaní z ľavého pruhu
ako tvrdí vo svojich výpovediach motocyklista. Toto tvrdil aj pri rekonštrukcii nehody poškodený, čo však
vylúčil aj znalec v znaleckom posudku aj znalec v odbornom vyjadrení, ktoré je doložené v spise.

Poškodený A. N., ktorý bol vypočutý na hlavnom pojednávaní vo veci sp. zn. 1T/99/2016 v postavení
svedka uviedol, že k dopravnej nehode došlo tak, že vychádzal na hlavnú cestu a chcel ísť smerom
do mesta. Pred príjazdom na hlavnú cestu zastavil a všimol si, že v ľavom pruhu prešlo nejaké auto.
Keďže v pravom pruhu nešlo žiadne vozidlo, vyrazil smerom do mesta. V tom čase už medzi ním a
vozidlom idúcim v ľavom pruhu vznikol určitý odstup a on pokračoval smerom do centra. Keď zbadal,

že auto jazdiace v ľavom pruhu začína brzdiť, skontroloval, či na semafore nesvieti červené svetlo, no
nezistil žiadny pre plynulosť svojej jazdy. Zrazu vodič auta idúceho v ľavom jazdnom pruhu v tom istom
smere ako on zapol ukazovateľ smeru do pravej strany a začal aj s vozidlom odbočovať, v dôsledku
čoho on narazil do pravých predných dverí jeho auta. Nevie teraz posúdiť, čo mohol vykonať nejakýúhybný manéver do pravej strany, ale je pravda, že zabrzdil. Pred zrážkou sa pohyboval niekde v strede
pravého jazdného pruhu, nešiel celkom po pravej strane, lebo vtedy sa maľovali čiary na krajnici a mohli
ísť rýchlosťou okolo 50 maximálne 55 km za hodinu. Keďže kužele boli rozložené na pravej strane, v

čase jeho nárazu do vozidla bolo auto šikmo, nebolo kolmo. Auto neodbočil náhle. Myslel si, že odbočuje
z pruhu do pruhu a nemyslel si, že odbočí mimo cesty vpravo.

13. Zo znaleckého posudku č. 11/2016 vypracovaného znalcom P.. A. Z., ktorý bol vystavený v trestnom
konaní vedenom pod sp. zn. 1T/99/2016 vyplýva, že vodič vozidla Ford Focus jazdil v prednehodovom

deji po priamom prehľadnom úseku štvorprúdovej komunikácie v obci za nezníženej viditeľnosti a na
suchej vozovke, kde boli rozložené dopravné kužele v oblasti pravej vodiacej čiary a kde mal v úmysle
odbočiť do areálu mimo komunikácie vpravo. Pred odbočovaním spomalil a počas odbočovania v
šikmej polohe do jeho pravej strany narazil motocyklista na motocykli Honda, ktorý prichádzal k nemu
zozadu po jeho pravej strane. Vodič motocykla Honda 125 do vozovky vchádzal z areálu po pravej
strane štvorprúdovej komunikácie po prejdení vozidla Ford a pokračoval v rovnakom smere v úmysle

pokračovať priamo. Nakoľko vodič motocykla na odbočovanie vozidla Ford na zabránenie zrážke včas
nereagoval a v čase predchádzania vedľa neho vpravo narazil do jeho pravej strany. Je technicky
prijateľné, že vodič vozidla Ford jazdil v prednehodovom deji rýchlosťou okolo 50 km za hodinu, pred
odbočovaním z komunikácie vpravo spomalil a v čase zrážke mal rýchlosť okolo 15 km za hodinu.
Vodič motocykla Honda do vozidla Ford narazil rýchlosťou okolo 50 km za hodinu. Podľa znalca miesto

zrážky nezodpovedá výpovedi vodič motocykla v ľavej časti pruhu. Vodič motocykla mohol dopravnej
nehode zabrániť, ak by včas zaregistroval úmysel vodiča vozidla Ford jazdiaceho pred ním odbočovať
z komunikácie vpravo. V prípade, že vodič vozidla Ford odbočoval vpravo z priestoru pravého pruhu,
kde včas zapol i ukazovateľ smeru, technickou príčinou nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča
motocyklaHonda,predchádzanievpravoodbočujúcehovozidlavpravo.Avšakvprípadeakvodičvozidla

Ford odbočoval vpravo z ľavého pruhu a najmä nezapol ukazovateľ zmeny smeru jazdy vpravo včas,
potom technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola jeho nesprávna technika jazdy, vojdenie
do koridoru jazdy motocykla v čase, keď tento už zrážke zabrániť nemohol. Odkiaľ vodič vozidla Ford
odbočoval vpravo, teda či z pravého alebo ľavého pruhu, na základe podkladov, ktoré sú k dispozícii,
technicky nie je možné jednoznačne objektívne určiť.

Znalec P.. A. Z. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vo veci sp. zn. 1T/99/2016 uviedol, že k
stretu vozidla a motocykla došlo v pravej časti pravého jazdného pruhu v smere pôvodnej jazdy vozidla
okolo 0,8 m od pravej vodiacej čiary do vozovky, čo bolo zistené z ryhy vpravo od pravej vodiacej čiary
vozovky a s konečnej polohy motocykla na mieste dopravnej nehody. Nie je možné určiť, z ktorého

jazdnéhopruhuodbočovalobžalovanývpravoprenedostatoktechnickypoužiteľnýchpodkladov,pretože
nebola tam žiadna stopa. Do polohy v čase zrážky a konečnej polohy po zrážke sa vozidla mohli dostať
i tým spôsobom, že vozidla Ford odbočovalo z ľavej časti pravého jazdného pruhu v smere pôvodnej
jazdy prudším oblúkom do areálu, ale i miernejším oblúkom z ľavého jazdného pruhu v smere pôvodnej
jazdy. Jeho názor podľa miesta zrážky pri pravom okraji pravého jazdného pruhu je ten, že vozidlo Ford

odbočovalo z pravého jazdného pruhu. K zrážke podľa znalca s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo
tak ako uvádza vodič motocykla, ale tak ako to uvádza vodič vozidla Ford.

XX. P.. A. K. vo svojom odbornom vyjadrení č. 31/2016 zo dňa 16.05.2016, ktoré vypracoval na základe
požiadavky p. Z. A. v trestnom konaní sp. zn. 1T/99/2016 uviedol, že vozidlo vodiča Z. A. pred miestom

zrážky, v mieste zrážky až po jeho samotné zastavenie nezanechalo žiadne jazdné stopy použiteľné pre
vypracovanie technickej analýzy priebehu nehodového deja. S poukázaním na túto skutočnosť, že je
možné vychádzať len z rozsahu poškodenia vozidla a motocykla, konečnej polohy motocykla a obsahu
predložených výpovedi účastníkov dopravnej nehody, prípadne svedkov ako aj poznatkov z vykonanej
rekonštrukcie. Na základe technickej analýzy týchto predložených podkladov je možné potvrdiť, že k

zrážke medzi vozidlom Ford Focus a motocyklom zn. Honda došlo v pravom jazdnom pruhu na ul. M.
N. D. vo vzdialenosti približne 0,8 metra vľavo od pravej vodiacej čiary pravého jazdného pruhu v čase,
keď vodič Z. A. s daným vozidlom vykonával úkon odbočovania vpravo do objektu bývalých elektrárni. S
poukázaním na rozsah deformácie vozidla a motocykla, konečnú polohu motocykla po zrážke a obsahu
predložených výpovedí účastníkov dopravnej nehody, ich pohybu do doby samotnej zrážky, je technicky

odôvodnené tvrdenie, že vodič Z. A. s vozidlom Ford Focus úkon odbočovania vpravo zahájil tak ako
uvádza v predloženej výpovedi t.j. z pravého jazdného pruhu. Vzhľadom k naštudovaným podkladom
a zoznámením sa s výsledkami pohybu vozidla a motocykla v priebehu nehodového deja je možné
potvrdiť,tentoopisovanýpohybvznaleckomposudkuč.11/2016odpovedározsahuznámychpodkladova zadávateľ požadoval vypracovanie odborného vyjadrenia, nie znaleckého posudku, simulácia pohybu
vozidla a motocykla do miesta zrážky nie je v odbornom vyjadrení opätovne dokladovaná. Znalec P.. Z.
v znaleckom posudku pripúšťa aj možný pohyb vozidla Ford Focus aj v ľavom jazdnom pruhu, pritom ale

trvá na priečnej polohe miesta zrážky 0,8 metra od pravého okraja vozovky, týmto ale vodičovi motocykla
vnucuje techniku jazdy, ktorú daný vodič v predloženej výpovedi neuvádza, nepripúšťa. Pred samotnou
zrážkou počíta s jeho vybočovacím manévrom vpravo, po vykonanom prepočte je možné potvrdiť, že
pri takomto variante vodič motocykla pred samotnou zrážkou by musel cielene vyhýbať sa vpravo z
dôvodu hroziacej zrážky, to ale odporuje jeho výpovedi, ale aj ním prezentovanej technike jazdy s

motocyklom v čase vykonanej rekonštrukcie. Vodič motocykla Honda A. N. pred zrážkou s osobným
motorovým vozidlom Ford Focus jazdil v pravom jazdnom pruhu. Na základe zmeranej vzdialenosti v
čase rekonštrukcie od výjazdu na štátnu cestu I/74 po zvolení VBN v čase dokumentovania miesta
dopravnej nehody prešiel dráhu 154 metrov. Vzhľadom k rozsahu známych stôp technicky je prípustná
jeho výpoveď, že pred zrážkou v čase samotnej zrážky sa pohyboval rýchlosťou v rozmedzí 15 až 55 km
zahodinu,takútojemožnéoznačiť akovýpoveďtechnickyprijateľnú.Vzhľadomnavyhodnotenúpriečnu

polohu miesta zrážky voči okraju vozovky, kde táto poloha bola vyhodnotená z rozsahu deformácie
vozidla a motocykla, konečnej polohy motocykla po zrážke, ako aj zanechanej rycej stopy motocyklom
pred jeho zastavením je odôvodnená jeho výpoveď zo dňa 21.3.2016, ale aj počas rekonštrukcie,
kde opisuje polohu motocykla počas jazdy v pravom jazdnom pruhu. Vzhľadom na ďalšiu časť jeho
výpovede, kde mimo iné uviedol, že pred samotnou zrážkou nestihol ani zareagovať, označil túto

časť výpovede ako technicky neprijateľnú. Ak by motocykel sa pohyboval minimálne v strede pravého
jazdného pruhu, potom s poukázaním na preukázanú priečnu polohu miesta zrážky by motocyklista
musel intenzívne po dobu minimálne 0,78 sekúnd vybočovať vpravo, ak sa prihliadne minimálny reakčný
čas pre rozpoznanie a uvedomenie si hroziaceho nebezpečenstva 0,3 sekundy, dopracujeme sa k času,
keď by musel na tento vývoj začať reagovať minimálne 1,08 sekundy pred samotnou zrážkou. To, ale

vodič motocykla v predloženej výpovedi neuvádza, pričom uvádza, že nestihol ani reagovať. Ak sa
má zohľadniť táto časť jeho výpovede, potom motocyklista na začiatku odvíjania nehodového deja s
motocyklom jazdil v pravom jazdnom pruhu v priečnej vzdialenosti približne 0,8 metra vľavo od pravej
vodiacej čiary.

Tento znalec vo svojej výpovedi ako svedok na hlavnom pojednávaní v trestnej veci 1T/99/2016 uviedol,
že podľa výpovede vodiča motocykla sa tento po spozorovaní pravého smerového svetla mal nachádzať
2 - 3 metre za vozidlom. Uviedol, že osobné motorové vozidlo do objektu, kde odbočovalo technicky
nedokáže bezpečne odbočiť s rýchlosťou 50 km za hodinu. Mohlo by dôjsť k bočnému šmyku. Z
uvedeného dôvodu vodič pred odbočovaním musel začať brzdiť. Poukázaním na priebeh týchto ciest

preto zvážil hraničný variant, kde by ešte išlo o bezpečné odbočovanie vozidla za predpokladu, že na
začiatku odbočovania by sa pohybovalo rýchlosťou max. 30 km za hodinu. Keď sa zohľadní skutočnosť,
že vozidlo jazdiace rýchlosťou 50 km za hodinu prejde za 1 sekundu vzdialenosť 1,89 m, a pri 30 km
za hodinu prejde vzdialenosť 8,33 m, čiže ak dej prebiehal tak ako hovorí vodič motocykla, potom
každou sekundou sa vzdialenosť medzi motocyklom a vozidlom skráti o 5,56 m. Vozidlo je poškodené

v pravej prednej časti. Možno povedať, že oter od pneumatiky predného kolesa motocykla bol zistený
na disku pravého predného kolesa vozidla, čo je vo vzdialenosti približne 3,5 metra od zadného rohu
vozidla. Ak sa zohľadní výpoveď vodiča motocykla, že spozoroval pravé smerové svetlo 2 - 3 metre za
vozidlom a miesto kontaktu kolies, potom motocykel musel prejsť dráhu 5,5 - 6,6 metra. S poukazom na
predtým uvedené zistenie, že každou sekundou sa vzájomná vzdialenosť medzi vozidlom a motocyklom

pri rýchlosti auta 30 km za hodinu a rýchlosti motocykla 50 km za hodinu skracuje v priemere o 5,56
metra, potom motocykel narazil do pravého boku vozidla v čase 0,99 až 1,17 sekundy od momentu,
čo vodič motocykla rozpoznal alebo mal rozpoznať rozsvietenie zadného smerového svetla. Za čas
0,99 až 1,17 sekundy vozidlo rýchlym manévrom dokáže vybočiť o priečnu vzdialenosť 0,78 až 1,37
metra. Čiže aj keby boli postavené vozidla do variantu, že úkon odbočovania vpravo vodič vozidla

zahájil z polohy, keď pravým okrajom vozidla by sa pohyboval po prerušovanej čiare oddeľujúcej pravý
a ľavý jazdný pruh, potom v čase nárazoch motocykla do jeho pravého boku pravý predný roh vozidla
by sa nachádzal vo vzdialenosti 0,78 až 1,37 metra vpravo od stredovej prerušovanej čiary a nie 0,8
metra vľavo od pravej vodiacej čiary. Pritom z predloženej dokumentácie zreteľne vyplýva, že motocykel
narazil svojím kolesom do pravého predného kolesa vozidla, tam ostal ster po pneumatike. Poukázal na

to, že motocykel predným kolesom kontaktoval pravé predné koleso vozidla a nie predný roh vozidla,
čiže miesto zrážky medzi vozidlom a motocyklom nemôže byť v oblasti polohy pravého predného rohu
vozidla. Ďalej uviedol, že vo fotodokumentácii je znázornené poškodenie auta. Je zreteľná čierna šmuha
na disku, ktorú mohla zanechať iba pneumatika motocykla aj s poukázaním na rozsah motocykla.Preliačina na pravých predných dverách vozidla bola spôsobená kontaktom s mäkkou časťou, ktorá
nezanechá výrazné ryhy. Je presvedčený o tom, že tú preliačinu spôsobil náraz tela motocyklistu. Na
obrázku č. 2 na str. 5 jeho vyjadrenia je na pravých predných dverách v žltom krúžku znázornená

oterová stopa s ryhou, ktorá bola spôsobená časťou motocykla, pravdepodobne oporným stojanom a v
červenom krúžku je zachytená preliačina bez výraznejšieho poškodenia laku, čo mohlo byť spôsobená
nárazom tela vozidla.

15. V trestnom konaní sp. zn. 1T/99/2016 bol znalcom Z.. M. K. vypracovaný znalecký posudok č.

72/2016. Znalec na základe Zákona č. 437/2004 Zb. priznal bolestné na základe nasledovných položiek:
113c pohmoždenie pravej ruky s odreninou - počet bodov 15, 135c trieštivá zlomenina hlavice remennej
kosti vľavo - počet bodov 60, 135f zlomenina chirurgického krčka ramennej kosti vľavo - počet bodov
60, zvýšenie bodového ohodnotenia pol. 135c a 135f o 50 % - 60 bodov, teda celkovo počet bodov
195. Cena bodu je 17,16 eur, teda celková suma odškodnenia za bolesť v tomto prípade predstavuje
sumu 3 346,20 eur.

16. Znalec P.. Z. N. v znaleckom posudku č. 9/2017 zo dňa 03.07.2017 vypracovaného na základe
zadania žalobcu zo dňa 19.06.2017 za účelom stanovenia rozsahu poškodenia motocykla HONDA PCX
125, E.Č.V. : D. -XXX B. stanovil, že výška škody spôsobená poškodením motocykla predstavuje ku dňu
05.06.2015 čiastku vrátane DPH vo výške 1 096,- eur.

17. Znalec Z.. M. K. v znaleckom posudku č. 79/2017 zo dňa 06.11.2017 vypracovaného na základe
zadania žalobcu zo dňa 29.10.2017 vo veci posúdenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
za úraz zo dňa 05.06.2015 stanovil, že žalobcovi prináleží náhrada bolestného nasledovne: pol. 113c
pohmoždenie pravej ruky s odreninou - počet bodov 15, pol. 135c trieštivá zlomenina hlavice remennej

kosti vľavo - počet bodov 60, pol. 135f zlomenina chirurgického krčka ramennej kosti vľavo - počet bodov
60, zvýšenie bodového ohodnotenia pol. 135c a 135f o 50 % - počet bodov 60 bodov, pol. 239 extrakcia
OS materiálu - počet bodov 35, teda celkovo počet bodov 230. Ďalej znalec stanovil že žalobcovi
prináležínáhradazasťaženiespoločenskéhouplatnenianasledovne:pol.325dobmedzeniepohyblivosti
ľavéhoramenastredneťažkéhostupňa-početbodov80,pol.433akeloidnájazvaľavéhoramena-počet

bodov 100, zvýšenie bodového ohodnotenia o 50 % - počet bodov 90, teda celkovo počet bodov 270.

18. Z potvrdenia o výške zárobku žalobcu vystaveného spol. M. D., s.r.o. dňa 07.02.2017 vyplýva, že
jeho priemerná hrubá hodinová mzda za obdobie 1-5/2015 (pred úrazom) bola vo výške 3,4956 eur/
hodina, a priemerná hodinová čistá mzda bola 2,798 eur/hodina. Priemerná hrubá hodinová

mzda za obdobie 11-12/2015 (po úraze) bola vo výške 4,9225 eur/hodina, a priemerná hodinová čistá
mzda bola 2,9009 eur/hodina.

19. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18.07.2017 uviedol, že žalobca si predsúdnom konaní
predmetné nároky voči nemu ako poisťovateľovi neuplatnil, ale podal žalobu na súd, v dôsledku čoho

nemal možnosť pristúpiť k prešetreniu predmetnej škody v zmysle zákona o PZP. Žaloba bola teda
podaná predčasne.

Náhradaškodypoistiteľomzapoistenéhoformoupoistnéhoplneniazpoisteniazodpovednostijeviazaná
na splnenie základných predpokladov medzi ktoré patri: existencia zodpovednosti poisteného za škodu

poškodenému, oznámenie poistnej udalosti a uplatnenie a preukázanie nárokov na náhradu škody
poškodeným. Žalobca si nárok na náhradu škody u neho neuplatnil, tak ako mu to ukladá zákon o PZP,
a preto žalovaný nemohol začať prešetrovanie potrebne na zistenie rozsahu jeho prípadnej povinností
poskytnúť žalobcovi poistné plnenie.

Žalobca sa domáha škody na zdraví titulom bolestného vo výške 4 377,- eur a sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 6 177,60 eur, pričom ako dôkaz v žalobe uvádza Lekárske posudky o bolestnom a
sťažení spoločenského uplatnenia, avšak žiadne takéto posudky mu do dnešného dňa doručené neboli
a to ani ako príloha žaloby. Bol mu spolu so žalobou doručený iba znalecký posudok č. 72/2015, ktorý
na účely trestného konania vypracoval Z.. M. K. znalec z odboru Zdravotníctvo a Farmácia odvetvie

Chirurgia a Traumatológia, pričom v tomto znaleckom posudku je uvedené odlišné bodové ohodnotenie
bolesti než si podanou žalobou nárokuje žalobca a taktiež v uvedenom znaleckom posudku nie je
bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu. V prípade uplatnenia oboch vyššie
zmenených nárokov je nevyhnutné, aby tieto nároky poškodeného boli preukázané.Pokiaľ ide o vecnú škodu na motocykli žalobcu vo výške 2 000,- eur, túto považuje za nepreukázanú.
Posudok o výške škody, ktorý v podanej žalobe spomína žalobca, doručený nebol a preto sa žalovaný

nemôže vyjadriť k uvedenej výške škody.

Žalobca taktiež nijakým spôsobom nepreukázal skutočnosť vynaloženia liečebných nákladov vo výške
200,- eur. Žalobca ani len nešpecifikoval z akých nákladov uvedená suma pozostáva.

Taktiež nie je jasné na základe akého výpočtu sa žalobca dopracoval k sume 1 354,00 eur, ako náhrady
za stratu na zárobku počas doby liečenia. Žalovaný má za to, že pod zmieneným nárokom má žalobca
na mysli náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, avšak žalobca v tejto súvislosti
nepredložil žiadnu listinu potvrdzujúcu trvanie jeho pracovnej neschopnosti, ako ani rozhodnutie
Sociálnej poisťovne o priznaní nemocenských dávok. Žalobca síce predložil potvrdenie o výške zárobku,
avšak v tomto potvrdení je uvedená len hodinová mzda a nie konkrétne vyčíslenie žalobcovho

skutočného mesačného zárobku. Výšku náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
tvorí rozdiel medzi priemerným zárobkom poškodeného pred poškodením a nemocenským, pričom
v uvedenej veci žalobca nepreukázal konkrétnu výšku svojho mesačného zárobku pred škodovou
udalosťou ani výšku nemocenskej dávky.

V ďalšom poukázal na závery vyplývajúce z relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody, ku
ktorej došlo dňa 05.06.2015, v ktorej je uvedená ako rozhodujúca príčina dopravnej nehody nesprávne
predchádzanie zo strany žalobcu -predchádzanie po nesprávnej strane vpravo, čim žalobca porušil ust.
§ 15 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom
je uvedené: ,,Predchádza sa vľavo. Vpravo sa predchádza vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo a ak už

niejepochybnosťoďalšomsmerejehojazdy.Prijazdevpripájacomjazdnompruhualeboodbočovacom
jazdnom pruhu sa smie vpravo predchádzať aj vozidlo idúce v priebežnom jazdnom pruhu. "

20. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 13.11.2017 uviedol, že žalovaný o predmetnom nároku mal
vedomosť už odo dňa 04.07.2017 a celú udalosť eviduje pod číslom poistnej udalosti XXXXXXXXXX.

Napriek tomu, že rozsudkom č.k. 1T/99/2016-266 zo dňa 27.04.2017 bol Z. A. právoplatne oslobodený
spod obžaloby, z dôvod, že skutok nie je trestným činom, touto skutočnosťou súd v občianskom
súdnom konaní nie je viazaný, ak existujú základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.
Z odôvodnenia tohto rozsudku len vyplýva, že súd v trestnom konaní nemôže bez akýchkoľvek
pochybností konštatovať porušenie povinnosti Z. A. dané zákonom č. 8/2009 Z.z.. Uplatnenie zásady

v pochybnostiach v prospech obvineného však neznamená, že v trestnom konaní došlo k vylúčeniu
akejkoľvek zodpovednosti obvineného za spôsobenú škodu.

21. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 29.11.2017 uviedol, že žaloba žalobcu bola podaná na
Okresný súd Humenné dňa 05.06.2017, teda skôr ako je žalobcom zmieňovaný dátum 04.07.2017, čo

len nepochybne podporuje záver o predčasnosti žaloby.

V priebehu trestného konania vedeného pred okresným súdom Humenné pod. sp.zn. 1T/99/2016 voči
obžalovanému Z. A., S. XXXX/X, XXX XX D. (ktorý podľa tvrdení žalobcu mal spôsobiť predmetnú
dopravnú nehodu a ktorý v tom čase bol poistený u žalovaného), bolo znaleckým posudkom č.:

11/2016, ktorý vypracoval znalec P.. A.Á. Z. konštatované, že technickou príčinou dopravnej nehody
bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla Honda (t.j. žalobcu). Taktiež v predmetnom trestnom
konaní ďalší znalec P.. A. K. konštatoval, že výpoveď vodiča motocykla (žalobcu), je vzhľadom na to,
čo v priebehu konania uviedol, technický neprijateľná. Okresný súd Humenné v trestnom konaní sp. zn.
1T/99/2016 následne obžalovaného Z. A. spod obžaloby oslobodil.

Predmetnú dopravnú nehodu, nezapríčinil vodič Z. A. s motorovým vozidlom Ford Focus EČV: D. XXX
C., ale naopak sám žalobca. V priebehu trestného konania nebola zistená žiadna skutočnosť, z ktorej
by bolo možné odvodiť objektívnu zodpovednosť prevádzateľa vozidla Ford Focus EČV: D. XXX C..
Na základe uvedeného nie je možné dospieť k inému záveru, ako k tomu, že na strane prevádzateľa

motorového vozidla Ford Focus EČV: D. XXX C. nie je zodpovednosť za škodu vo vzťahu k žalobcovi
daná. Poistenie zodpovednosti za škodu sa pritom vzťahuje len na toho, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Uvedené je aj nepochybne
dôvodom prečožalobca vzal žalobu voči Z. A., ako žalovanému v 1. rade späť.

Z ustanovení § 4 ods. 1 a 4 zákona o PZP možno jednoznačne vyvodiť, že poistený má v prípade vzniku

poistnej udalosti právo, aby poisťovateľ za neho poškodenému poskytol poistné plnenie v rozsahu, v
akom za škodu zodpovedá poistený škodca, pričom predpokladom vzniku povinnosti poistiteľa plniť je
preukázanie zodpovednosti poisteného za škodu, ktorá poškodenému vznikla.

Z vyššie uvedených dôvodov je predmetná žaloba nielen predčasná ale aj nedôvodná, a žalovaný nie je

pasívne vecne legitimovaný. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti
v civilnom sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného
práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom
subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z
hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok aktívnej či
pasívnej legitimácie účastníkov je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby. O nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný),
nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

Na pojednávaní konanom dňa 15.11.2017 žalobca predložil znalecký posudok č. 9/2017, ktorý
vypracoval P.. Z. N., v ktorom znalec určil výšku škody na motocykli žalovaného v sume 1 096,- s DPH,

pričom žalovaný poukazuje na to, že žalobca sa predmetnou žalobou domáha zaplatenia škody na
motocykli v sume 2 000,- eur. Žalovanému taktiež nie je jasné na základe akého výpočtu sa znalec v
uvedenom znaleckom posudku dopracoval k určeniu hodnoty použiteľných zvyškov v sume 650,- eur.

Žalobca na vyššie uvedenom pojednávaní taktiež predložil znalecký posudok č. 79/2017, ktorý

vypracoval Z.. M. K., znalec z odboru Zdravotníctvo a Farmácia odvetvie Chirurgia a traumatológia,
ktorým sa snaží preukázať svoj nárok titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. V tomto
znaleckom posudku znalec vykonal bodové ohodnotenie bolesti žalobcu v dôsledku úrazu zo dňa
05.06.2015 počtom bodov 195 a následne ohodnotil bolesť žalobcu v dôsledku operačného zákroku zo
dňa 13.07.2017 počtom bodov 35. Celkove bodové ohodnotenie bolesti žalobcu tak predstavuje 230

bodov, žalobca však v žalobe uvádza 255 bodov. Taktiež v predmetnom znaleckom posudku č. 79/2017,
znalec ohodnotil aj sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v dôsledku úrazu zo dňa 05.06.2015
celkovým počtom bodov 270, pričom žalobca v žalobe uvádza sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 360 bodov. Žalobca sa však k týmto rozdielom vôbec nevyjadruje. V uvedenom znaleckom
posudku je ako príloha uvedená iba prepúšťacia správa z hospitalizácie žalobcu zo dňa 11.07.2016 -

14.07.2016, ako aj lekárska správa zo dňa 02.01.2017. Z predloženého znaleckého posudku tak, nie
sú zrejmé skutočnosti, na základe ktorých posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu 230 bodov v
prípade hodnotenia bolestného a 270 bodov v prípade hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia.
Žalovaný preto nepovažuje nároky žalobcu za dostatočne špecifikované a preukázané.

22. Svedok Z. A. vo svojej výpovedi uviedol, že v inkriminovaný deň, kedy došlo k dopravnej nehode,
tak svojím motorovým vozidlom jazdil na trase z ul. R. na ul. M., a to smerom do centra, teda do svojho
zamestnania, jazdil v pravom jazdnom pruhu, nakoľko aj jeho zamestnávateľ sa nachádzal po pravej
strane danej cesty. Po ceste jazdil predpísanou rýchlosťou, teda 50 km za hodinu. Keď prechádzal
okolo firmy M.B. všimol si, že od tejto firmy vychádza alebo chce vyjsť na cestu motocykel, kde zistil,

že tento motocykel zastavil a motocyklista zložil nohu z motocykla na zem. Následne po prejdení okolo
neho sa pozrel do spätného zrkadla a zistil, že motocyklista vyšiel na cestu. V čase prejazdu cez danú
cestu na ceste bol vykonávaný náter vodiacich čiar, kde pri pravej strane krajnice boli z toho dôvodu
aj umiestnené kužele. Pri budove Jednoty si následne všimol, že jeden kužeľ je vyčnievajúci do cesty
cca 50 cm od vodiacej čiary, tento bez problémov odišiel, pričom nevyšiel z pravého jazdného pruhu.

Zhruba pri budove A. začal aj spomaľovať, a to z toho dôvodu, že mal v úmysle odbočiť vpravo do
areálu svojho zamestnávateľa, preto aj dal smerovku doprava. Následne začal úplne spomaľovať, kde
preradil až do druhého stupňa, pričom v tom čase sa mohol pohybovať buď v strede jazdného pruhu po
pravej strane alebo bližšie k prostriedku, a to z toho dôvodu, že nakoľko sa po pravej strane nachádzali
kužele, tak si musel vytvoriť priestor na to, aby mohol odbočiť vpravo do areálu zamestnávateľa. Začal

potom odbočovať, otočil smerom doprava, pozrel aj do spätného zrkadla a nikoho nevidel. Možno bol v
nejakom mŕtvom uhle, ale on nikoho za sebou nevidel. V tom pocítil náraz do pravých predných dverí
časti motorového vozidla. Potom šliapol na brzdu a videl, že na zemi leží motocyklista a to niekde vpredu
vľavo. Po náraze možno zo stresu z motorovým vozidlom popodišiel jednak dopredu, jednak dozadua následne ho posunul dopredu, kde toto motorové vozidlo aj nechal až do príjazdu polície. Potom
vyšiel z motorového vozidla a išiel za vodičom motocykla, kde sa ho dotazoval, že či nie je potrebné,
aby mu zavolal záchranku, kde vodič motocykla uvádzal, že nepotrebuje záchranku, ale stále opakoval,

že je potrebné, aby na miesto bola privolaná polícia. Následne aj políciu a záchranku a ostatné bolo
predmetom šetrenia.

23.SvedokP..Š.E.vosvojejvýpovediuviedol,ževdanejprávnejvecinazákladepožiadavkyOkresného
riaditeľstva Policajného zboru v Humennom vypracoval odborné vyjadrenie dňa 18.07.205. Pri jeho

vypracovaní vychádzal zo spisového materiálu, ktorý mu bol predložený Okresným riaditeľstvom PZ
ktorého bol záznam o podaní vysvetlenia p. A. zo dňa 05.06.2015 a p. N. zo dňa 11.06.2015. Vychádzal
z predpokladaných údajov a z predpokladaných skutočností, ktoré sa mali udiať pri dopravnej nehode
dňa 05.06.2015, vychádzal z meraní, ktoré boli vykonané na mieste samom po nehode, teda z náčrtku,
ktorý bol vypracovaný príslušným pracovníkom PZ bezprostredne po nehode, takisto vychádzal z
fotodokumentácie, ktorá bola na mieste spracovaná a takisto zo zamerania ďalších stôp na mieste

nehody, ktoré boli následne vykonané. Na svojom odbornom vyjadrení trvá.

Vodič motorového vozidla tvrdil, že v čase dopravnej nehody jazdil v pravom jazdnom pruhu bližšie pri
krajnici a žalobca jazdil po pravej strane motorového vozidla. Oproti tomu žalobca uvádzal, že žalovaný,
teda vodič motorového vozidla, jazdil v ľavom jazdnom pruhu danej vozovky a on jazdil v pravom

jazdnom pruhu tejto vozovky. Vzhľadom na uvedené pre jeho odborné vyjadrenie bolo potrebné správne
určiť miesto zrážky motorových vozidiel, kde pri tomto vychádzal z konečnej polohy jednak motorového
vozidla a jednak motocykla žalobcu. Vychádzal aj z fotodokumentácie, kde zistil, že je tam zaznamenaná
1 trecia stopa, ktorú následne bol aj sám zamerať a je aj súčasťou fotodokumentácie. Táto trecia stopa
bola s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobená šmýkaním sa motocykla po ceste s tým, že sa jedná

o nejaký ostrý výbežok alebo ostrú súčasť motocykla, je možné, že sa jednalo o stupačku. Predĺžením
priamky tejto stopy s konečnou polohou motocykla dospel k tomu, kde bolo miesto zrážky dopravných
prostriedkov, tzn. v pravom vonkajšom jazdnom pruhu štvorprúdovej komunikácie.

V ďalšom uviedol, že bola prevedená aj simulácia nehodového deja prostredníctvom technických

prostriedkov a aj touto simuláciou bolo uvedené miesto zrážky preverené. Aj zo simulácie vyplýva,
že motorové vozidlo jazdilo v ľavom vonkajšom pruhu vozovky a pri odbočovaní vpravo sa dostalo do
jazdnej dráhy motocykla. Tento nehodový dej potvrdzuje aj fotodokumentácia, ktorá bola súčasťou
spisu, kde z tejto vyplýva, že v čase dopravnej nehody bol vykonávaný nástrek vodorovného dopravného
značenia, a to po časti pravej krajnice danej vozovky a takisto bol robený nástrek prechodu pre chodcov,

ktorý je vzdialený od miesta dopravnej nehody zhruba 30 m a na ceste boli umiestnené aj kužele. Kužele
sa nenachádzali iba na strane pravej krajnice, ale sa nachádzali aj na priechode pre chodcov, kde práve
zo strany jazdy obidvoch motorových vozidiel je na prechode pre chodcov kužeľ, ktorý sa nachádza v
pravej časti vozovky a podľa jeho názoru je zrejmé, že uvedené vozidlá sa nemohli pohybovať po tejto
časti vozovky. Vzhľadom na uvedené je zrejmé alebo podľa neho vyplýva to, že účastníci dopravnej

nehody sa nemohli pohybovať bližšie pri pravej strane krajnice vozovky. Motocykel má iné parametre
ako motorové vozidlo, nie je vylúčené, že sa motocykel mohol v tomto jazdnom pruhu pohybovať, avšak
žalobca aj žalovaný mali rešpektovať toto značenie a k tomu sa bližšie môže vyjadriť samotný žalobca,
ktorý môže iba on uviesť, v ktorom jazdnom pruhu sa pohyboval.

Podľa jeho názoru príčinou danej dopravnej nehody bola nesprávna technická jazda samotného vodiča
motorového vozidla, a to z toho dôvodu, že vybočovacím manévrom vpravo spôsobil kolíziu, ku ktorej
následne došlo. Vodič motorového vozidla mohol zabrániť zrážke dôslednejšou kontrolou premávky v
pravom jazdnom pruhu a tým takisto, že by nevykonal vybočovací manéver z ľavého jazdného pruhu
vpravo. Podľa jeho názoru je vylúčené, aby vodič motorového vozidla jazdil v pravom jazdnom pruhu,

resp. v ľavej časti pravého jazdného pruhu, svedčia o tom skutočnosti, z ktorých vychádzal pri svojom
odbornom vyjadrení, a to konečná poloha motorového vozidla, konečná poloha motocykla, trecia stopa,
takisto miesto samotnej zrážky.

V ďalšom uviedol, že keby bral v úvahu iba polohu motocykla po zrážke a takisto treciu stopu, že by

v takom prípade mohol uviesť, že by mohlo dôjsť k stretu motorového vozidla a motocykla aj v ľavej
časti pravého pruhu tejto vozovky. Avšak ak by motorové vozidlo Ford išlo v ľavej časti pravého pruhu a
odbočovalovpravo,takvtakomtoprípadeakbydošlokukolízii,takajmiestozrážkybyboloindeatakistoaj poloha motorového vozidla a motocykla po zrážke by bola iná a takisto aj poškodenie motorového
vozidla by bolo iné.

Tiež uviedol, že ak by sa motorové vozidlo pohybovalo v ľavej časti pravého pruhu a po pravej strane by
išiel motocykle, že či by nevyhnutne muselo dôjsť k zrážke medzi týmito účastníkmi cestnej premávky,
tak svedok uvádza, že by sa jednalo o nebezpečnú jazdu, ale jednoznačne nemôže povedať, či by k
stretudošloalebonedošlo.Sútoteoretickéveci,naktorénevieodpovedať.Akbypopravejčastivozovky
súbežne prechádzali po ľavej strane pravej vozovky motorové vozidlo a po pravej strane tejto vozovky

motocykle, že v takomto prípade ak by išlo o motocyklistu, ktorý by dobiehal motorové vozidlo, tak v
takomto prípade by porušil pravidlá cestnej premávky motocyklista, v prípade, ak by išlo o motorové
vozidlo, ktoré by z tejto strany dobiehalo motocyklistu, tak by porušil pravidlá cestnej premávky vodič
motorového vozidla.

Ak by sa vychádzalo so záverov P.. K., z ktorých vyplýva, že motocyklista narazil do prednej pravej časti

motorového vozidla, a to do pravého predného kolesa a následne vykonal uhýbací manéver vľavo, a
vodič motocykla po náraze do motorového vozidla by zostal pod motorovým vozidlom, tak v tomto smere
uviedol, že táto verzia vzhľadom na to, čo bolo z jeho strany zistené nie je pravdepodobná, pretože na
strane poškodeného nemá poškodenú ľavú nohu, kde podľa jeho názoru zranenie, ktoré poškodený
utrpel, a to poranenie ľavého ramená, tak k tomuto poraneniu mohlo dôjsť buď nárazom tohto ramena do

stĺpka na motorovom vozidle, nie do časti prednej tak ako uvádza P.. K., resp. k poškodeniu zdravia alebo
zraneniu mohlo dôjsť aj následným nárazom do pevnej prekážky v mieste, kde následne po dopravnej
nehodeajpoškodenýzostal.Namieste,kdepoškodenýzostalponehodebolobrubník,boltambetónový
plot, takže nie je zrejmé, že ako vlastne toto zranenie bolo spôsobené.

24. Svedok P.. A. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že na podanom znaleckom posudku jeho záveroch
zotrváva. Bol do konania trestného pribratý uznesením zo dňa 8.3.2016, kde mu bolo uložené
vypracovať v trestnej veci znalecký posudok, ktorý aj vypracoval dňa 30.4.2016 a ktorý aj následne
odovzdal. Jednalo sa o dopravnú nehodu, ktorá sa udiala dňa 05.06.2015. Pokiaľ sa jedná o samotný
znalecký posudok tak pri jeho vypracovaní vychádzal zo záznamu o dopravnej nehody, zo zápisnice

o ohliadke miesta činu, z plániku z miesta nehody, fotodokumentácie, evidenčných kariet vozidiel,
znaleckého posudku zdravotníctva, rekonštrukcie, teda vyšetrovacieho pokusu a výpovede účastníkov
tejto dopravnej nehody.

Pri určení miesta zrážky bral zreteľ aj na ryhu, ktorá bola na ceste. Vychádzal aj z ďalšej stopy, ktorá bola

na danom mieste dopravnej nehody a ktorá bola zreteľná, jedná sa o posun alebo stopu zobrazujúcu
posun pneumatiky, pričom k takémuto posunu pneumatiky dochádza pri dopravnej nehode buď ak
dochádza k brzdeniu, resp. príčinou takéhoto posunu pneumatiky môže byť aj posun v čase samotnej
zrážky dopravných prostriedkov. Táto stopa posunu pneumatiky zodpovedá pádu a pohybu motocykla,
tak ako bolo zdokumentované pri danej dopravnej nehode, pretože motocykel po zrážke potrebuje určitý

čas na to, aby sa preklopil a v súvislosti s tým aj následne bola samotná ryha aj takýmto pádom zo strany
motocykla spôsobená. V uviedol, že pokiaľ by sa jednalo o stopu motorového vozidla táto stopa by
bola aj na druhej strane cesty, pretože sa jednalo o motorové vozidlo, čiže súbežne, avšak toto na ceste
nie je. Nemôže s istotou uviesť, že samotná táto stopa bola spôsobená motocyklom, avšak vzhľadom
na polohu motocykla, na priebeh nehodového deja z tejto ryhy, z tejto stopy vychádzal, pretože sa mu

javí pravdepodobné, že táto stopa vznikla práve v súvislosti s danou dopravnou nehodou, resp. mohla
s touto dopravnou nehodou vzniknúť.

Pokiaľ sa jedná o to, že čo bolo technickou príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody, tak uviedol, že
vdanomprípadebolivýpovederozporuplné,atedanebolomožnéjednoznačneurčiť,zktoréhojazdného

pruhu samotný vodič motorového vozidla realizoval vybočovací manéver vpravo. Logickejšie sa mu javí,
že vodič motorového vozidla vybočoval alebo vpravo odbočoval z ľavej časti pravého jazdného pruhu,
kde nakoľko v pravej časti tohto pruhu boli kužele, tak tam podľa jeho názoru sa nemohol bližšie ku
krajnici nachádzať. Nelogické je aj to, že by odbočoval vpravo z ľavého jazdného pruhu, keď pravý
jazdný pruh by bol voľný. Zo samotnej výpovede žalobcu, ktorý vo svojej výpovedi uvádzal, že vychádzal

z priestoru z firmy, ktorý sa nachádzal pri ceste a v tomto prípade, keď vychádzal na vozovku tak dával
prednosť vozidlu, ktoré prichádzalo v smere jeho jazdy, teda v smere jeho úmyslu jazdy, teda v smere
doprava z daného výjazdu mimo cesty. Bolo by nelogické, keď motorové vozidlo podľa udania žalobcu
išlo v ľavom jazdnom pruhu a pravý jazdný pruh bol voľný, že komu by vtedy dával prednosť pri výjazdena vozovku. V ďalšom poškodený vo svojej výpovedi uvádzal, že vozidlo pred ním spomaľovalo, a preto
aj on sa k nemu približoval.

Či vodič motorového vozidla mohol jazdiť aj v ľavom jazdnom pruhu na ta túto teóriu nemôže vylúčiť,
nakoľko na to nemá dôkazy. Vodič motorového vozidla mohol zabrániť nehode tak, ak by spozoroval, že
zozadu sa blíži motocykel a nechal by ho prejsť po pravej strane motorového vozidla. V čase dopravnej
nehody na vozovke nebola žiadna prekážka, v prípade takomto v pravom vonkajšom spätnom zrkadle
by motocyklistu mal uvidieť. Nie však je ani vylúčené, že v čase, keď vodič začal vybočovací manéver

motorového vozidla, tak v tomto prípade sa mohol nachádza v tzv. mŕtvom uhle, teda v uhle, kde by
nemohol, ak by sa k nemu približovalo motorové vozidlo, resp. motocykel z pravej strany v spätných
zrkadlách danú skutočnosť uvidieť.

Vozidlo sa nachádzalo po zrážke v šikmej polohe a pokiaľ si on dobré pamätá, tak vozidlo malo prejsť
za pravú vodiacu čiaru vozovky a to aj vzhľadom na jeho rýchlosť a takisto na priebeh deja, kde vozidlo

pri zrážke môže bezprostredne zastaviť iba vtedy, ak včas reaguje ešte pred zrážkou, pričom v danom
prípade vodič motorového vozidla reagoval až na samotnú zrážku. Pokiaľ si dobré pamätá, vo svojej
výpovedi vodič motorového vozidla a takisto pri rekonštrukcii uvádzal, že s motorovým vozidlom zastavil
až po vjazde do dvora a podľa neho je to aj logické. Vzhľadom na nehodovú udalosť podľa jeho názoru
je logické, že s motorovým vozidlom vodič musel po zrážke ešte nejaký čas pokračovať, a to až tak, že

vošiel do vjazdu do priestorov firmy.

Nakoľko išiel motocyklista vyššou rýchlosťou, tak pokiaľ sa jedná o zrážku, tak vlastne do motorového
vozidla narazil do jeho prednej časti, do pravej časti predného blatníka, kde nakoľko vozidlo jazdilo v
pravom jazdnom pruhu, následne po tejto zrážke motocykel sa dostal do akéhosi kĺzavého pohybu, teda

kĺzal sa po motorovom vozidle ďalej dopredu a následne došlo k jeho prevráteniu, resp. odhodeniu na
pravú stranu, na pravý bok, a to už mimo vozovku, teda vpravo od vodiacej čiary a pohyboval sa popri
múriku v smere, kde vodič motorového vozidla odbočoval do priestorov firmy mimo vozovky.

Je možné, aby sa predbiehali v premávke motorové vozidlá vpravo ale v prípade, ak sa pohybujú po

samostatných jazdných pruhoch, v prípade, ak sa jedná o jeden jazdný pruh, tak to nie je dovolené. To
je dovolené iba v obci, mimo obce ani táto skutočnosť nie je dovolená.

Najpravdepodobnejšie sa mu javí ten záver, že vodič motorového vozidla jazdil v pravom jazdnom pruhu,
a to vľavo pri deliacej čiare medzi pruhmi a z tejto polohy odbočoval vpravo. V prípade, ak by vodič

motorového vozidla neodbočoval vpravo, ale by mal priamy smer jazdy alebo zastavil, tak po jeho pravej
strane by bol dostatočný priestor na to, aby ho minul aj vodič motocykla, ktorý by jazdil po jeho pravej
strane, jednalo iba o nesprávnu jazdu alebo smer jazdy. Z technického hľadiska v takomto prípade by
mal vodič motocykla zastaviť.

Je potrebné brať do úvahy aj rýchlosti dopravných prostriedkov s tým, že v danom prípade sa jednalo o
kolíziu, kde následne došlo k skĺznutiu motocykla po motorovom vozidle a v pohybe nielen vpravo, ale aj
smerom dopredu, kde vozidlo následne v oblúku pokračovalo v jazde, kde vozidlo aj samotný motocykel
opustili koridor jeho vybočovacieho alebo odbočovacieho manévru.

V znaleckom posudku uviedol 3 varianty možného nehodového deja a toto, čo teraz uviedol sa mu
javí najpravdepodobnejšie vzhľadom na vykonané dokazovanie, teda sa mu javí najpravdepodobnejší
priebeh deja.

25. Svedok P.. A. K. vo svojej výpovedi uviedol, že na podanom odbornom vyjadrení ohľadom dopravnej

nehody zo dňa 05.06.2015 a na jeho záveroch zotrváva. Pokiaľ sa jedná o jeho odborné vyjadrenie,
tak v tom čase mu boli známe aj závery odborného vyjadrenia P.. E. a znalecký posudok podaný zo
strany P.. Z., kde aj z týchto následne aj vychádzal, kde poukázal na to, že vzhľadom na predloženú
fotodokumentáciu a to po nahliadnutí do nej môže povedať, že pokiaľ sa jedná o to ako k dopravnej
nehode došlo a to vzhľadom na polohu vozidiel po dopravnej nehode, na zanechané stopy jednak na

vozovke a na motorovom vozidle, tak ako uviedol aj v odbornom vyjadrení, tak to čo tvrdí poškodený p.
N., z technického hľadiska nie je prípustné.Vzhľadom na to, že na mieste zrážky do miesta zrážky nezanechali motorové vozidla žiadne stopy,
pri danom posudzovaní nehodového deja možno vychádzať iba z vysvetlení, ktoré podali účastníci
samotnej nehody. Ohľadom priebehu nehodového deja a samotnej zrážky sú výpovede účastníkov

nehodyrozporné,takpretoajP..Z.vypracoval3variantynajpravdepodobnejšiehopriebehunehodového
deja. Za technicky neprijateľný považuje variant tretí, ktorý uviedol vo svojom znaleckom posudku P.. Z..
Tento záver zaujal aj vzhľadom na to, čo vo svojich vyjadreniach prezentoval samotný poškodený, teda
p. N. a vzhľadom aj na obsah jeho výpovede, ktorú vykonal v trestnom konaní a ktorá bola aj súčasťou
predloženého spisu, z ktorého vychádzal pri vypracovaní svojho odborného vyjadrenia.

Nakoľko sa na mieste nehodového deja nenachádzajú stopy a k zrážke došlo v pravom jazdnom pruhu
pri pravom okraji, tak vychádzal z toho, čo uviedol aj p. P.. Z. vo svojom znaleckom posudku, kde vlastne
k zrážke došlo naľavo od pravej vodiacej čiary, tak poukázal, že ak by k nehodovému deju malo dôjsť
tak ako tvrdí poškodený, teda vodič motocykla, kde sám vo svojej výpovedi uviedol, že nestihol ani
zareagovať na ten odbočovací manéver, tak dané by nebolo podľa jeho názoru z technického hľadiska

prípustné. Vzhľadom aj vyjadrenia a na čiastočné výňatky zo zápisníc o výsluchu svedka, a to priamo A.
N., kde on uvádzal priebeh svojej jazdy a miesto, kde sa pohyboval, v tomto prípade by k stretu vozidiel
malo dôjsť v ľavej časti pravého jazdného pruhu a nie v pravej časti pravého jazdného pruhu tak ako
bola táto nehoda zdokumentovaná. Bezprostredne pred zrážkou vozidiel už muselo byť vozidlo Ford v
pravom jazdnom pruhu a vzhľadom na uhol a vzhľadom na deformačné stopy už toto vozidlo z pravého

jazdného pruhu začalo vykonávať odbočovací manéver. Nemôže sa však vyjadriť k tomu, že či pred
týmto úkonom mohlo jazdiť na inom úseku vozovky toto vozidlo v ľavom jazdnom pruhu.

Pri svojom odbornom vyjadrení vychádzal z toho, čo prezentoval aj samotný žalobca, teda vodič
motocykla, kde tento vo svojej výpovedi uviedol, že sa pohyboval zhruba 2 - 3 metre za zadnou časťou

motorového vozidla Ford v čase, keď ono jazdilo v ľavom jazdnom pruhu, bral v úvahu rýchlosť vozidla,
a to 30 km zhruba a takisto bral v úvahu rýchlosť motocykla 50 km tak ako tvrdil samotný poškodený.
Vodič motorového vozidla mal odbočovať vpravo, kde cesta a vjazd vpravo sú križované v priamom
uhle, čiže bral preto v úvahu tú rýchlosť, pri ktorej by mohol vodič motorového vozidla ešte odbočiť bez
toho, aby dostal šmyk, pretože na ceste sa žiadne stopy ohľadom šmyku nenachádzali a ani pohyb na

hranici šmyku a z tohto potom vychádzal, kde keď bral potom ešte aj v úvahu 3 a pol metrový rázvor
vozidla, zadný previs vozidla, tak dospel k záveru, že vodič motocykla sa približoval k vozidlu rýchlosťou
5,56 m za každý sekundu, a teda následne čas, kedy došlo ku stretu týchto vozidiel bol od 0,99 do
1,17 sekúnd, čo aj zodpovedá samotnej výpovedi poškodeného, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že
ani nestihol reagovať na tento manéver vodiča motorového vozidla. V prípade, ak by vodič motorového

vozidla jazdil tak ako uvádza poškodený, v ľavom jazdnom pruhu, tak k zrážke motorových vozidiel by
muselo dôjsť v ľavej časti pravého jazdného pruhu, ale k stretu vozidiel došlo v pravej časti pravého
jazdného pruhu, teda opakovane uviedol, že vodič motorového vozidla jazdil v pravom jazdnom pruhu.

V čase, keď on vypracoval odborné vyjadrenie bola vykonaná aj rekonštrukcia a vychádzal zo

zápisnice zo samotnej rekonštrukcie, pričom po prečítaní odborného vyjadrenia P.. E. mu nesedeli určité
veci ohľadom polohy motorových vozidiel a rozsahu poškodenia motorových vozidiel, kde následne
vzhľadom aj na vykonanú rekonštrukciu a to čo vyšlo najavo dospel k takému záveru ako uviedol vo
svojom odbornom vyjadrení, teda, že Ing. E. pri vypracovaní svojho odborného vyjadrenia vychádzal iba
z postavenia motorových vozidiel tak ako boli na fotodokumentácii, nevychádzal z celkového rozsahu

poškodenia týchto vozidiel a túto skutočnosť ani nezohľadnil a vzhľadom aj na výsledky rekonštrukcie
a vyjadrenia, ktoré boli pri tejto rekonštrukcii, daný rozpor sa podarilo mu aj odstrániť a to tým, že
samotný vodič motorového vozidla poukázal na to, že s týmto vozidlom bolo ešte pohnuté, a preto aj
vzhľadom na uvedené aj na rozsah poškodenia aj takýto záver vo svojom odbornom vyjadrení prijal,
že nemôže súhlasiť s odborným vyjadrením P.. E., pretože tento nezohľadnil tieto skutočností. Už

pri vypracovaní odborného vyjadrenia a po prezretí predchádzajúcej dokumentácie mal pochybnosti,
tak ako už uviedol, o tom, že mu nesedelo postavenie motorových vozidiel a samotné poškodenia
týchto motorových vozidiel a práve po vykonanej rekonštrukcii alebo po objasnení týchto skutočností
sa dopátral k tomu, že prečo to tak bolo, pretože s motorovým vozidlom bolo hýbané a vzhľadom aj
k tomu, že zobral tieto skutočností v úvahu, tak v konečnom dôsledku vypracoval odborné vyjadrenie,

kde zohľadnil všetky skutočností jednak postavenie motorových vozidiel, jednak poškodenie motorových
vozidiel, odstránil rozpor, ktorý sa mu javil v prípade odborného vyjadrenia P.. E., ktorý vychádzal iba z
konečného postavenia motorových vozidiel, a preto aj odborné vyjadrenie podal v takom rozsahu ako
ho podal.V ďalšom uviedol, že pri odbočovacom manévri vodič motorového vozidla musí vykonať rad úkonov,
teda musí dávať pozor na prechod pre chodcov pred motorovým vozidlom, napr. na bicykel, ktorý sa

nachádza po jeho pravej strane alebo na cyklistu jazdiaceho pri motorovom vozidle, takisto musí aj
sledovať premávku za sebou, pričom poukazuje na to, že sa jedná o rad úkonov, kde v tomto smere on
nemôže jednoznačne poukázať, že ktorý úkon má prednosť alebo ktorý má byť urobený najprv, pričom
poukázal na to, že vzhľadom na krátkosť času pri tomto manévri nemôže jednoznačne povedať, že
nedá sa stále len pozerať do spätného zrkadla za tým účelom, aby zistil vodič motorového vozidla, či

za ním niekto jazdí, resp. vodič, ktorý za ním jazdí, či reaguje alebo nereaguje. Vzhľadom na rýchlosť
jazdy samotného motocyklistu a na to, že sám uviedol, že nereagoval, tak podľa jeho názoru vlastne
povinnosťou motocyklistu bolo včas reagovať na odbočovací manéver motorového vozidla pred ním.
Vodič jazdiaci za motorovým vozidlom má takisto povinnosť venovať zvýšenú pozornosť premávke na
ceste, a teda má takisto včas reagovať na situácie, ktoré sa pred ním vyskytnú.

26. Žalobca vo svojom záverečnom prednese uviedol, že by chcel, aby zaznela definícia dopravného
kužeľa vo Vyhláške č. 9/2009, 3. časť, dopravné zariadenie čl. 16, iné dopravné zariadenia k značke č.
Z1, čiže dopravný kužeľ. Dopravný kužeľ v tomto základe je definovaný ako č. 1 Z1 dopravné kužele
umiestnené v rade za sebou majú zhodný význam ako značka č. V1 a to aj vtedy, ak sú umiestnené
na značkách č. V2 a č. V2b a č. V2c alebo č. V3 môžu vymedzovať priestor, do ktorého je zakázané

vchádzať. V1a je plná vodiaca čiara stredová. Čiže A. sa snažil prejsť v podstate v tom čase cez plnú
čiaru a vtedy mu spôsobil zranenia. A. stále menil svoju výpoveď, a to v zásadných veciach, a to hlavne
v tom, že najprv vypovedal, podával len vysvetlenie v deň nehody a vypovedal, že s vozidlom hneď po
nehode zastavil a videl ma ako ležím vpravo od vozidla pri skútri, kde spadol pri múriku. Potom zmenil
výpoveď a toto si myslí, že je dosť podstatné, že videl ma vpravo od vozidla, lebo keby vošiel s vozidlom

do priestoru areálu nemohol by ma vidieť vpravo od vozidla pri skútri pri múriku, kde som spadol, musel
bymavidieťnaľavejstraneprivozidle.Čižektomutoaeštemenilvýpoveď,ženajprvpodalvysvetleniea
vypovedal,žesapresvedčilotom,čipozrelsadospätnýchzrkadiel,čizanímnejdemapotomvtrestnom
pojednávaní vypovedal, že on nemusí sa pozrieť, pretože nemusí tam dávať prednosť, keď odbočuje
mimo cestu a ibaže keby tam išiel cyklista, tak mu musí dať prednosť. Keby tam išiel cyklista nemusí

sa presvedčiť o tom, či tam nejde, tak ako mu dá prednosť. Znalec E. vo svojom odbornom vyjadrení
uvádza, miesto zrážky je zobrazené na obrázku č. 3 jeho odborného vyjadrenia, čiže v ľavej časti jeho
pravého jazdného pruhu. Bola prevedená aj simulácia nehodového deja prostredníctvom technických
prostriedkov a simuláciou bolo uvedené miesto zrážky potvrdené. Zo simulácie vyplýva, že motorové
vozidlo jazdila v ľavom jazdnom pruhu a pri odbočovaní vpravo sa dostalo do jazdnej dráhy motocykla.

Na jeho otázku, keď sa pýtal, ak by svedok E. vychádzal len z údajov konečnej polohy motocykla a trecej
stopy na vozidle, či by mohol určiť miesto zrážky tam, kde ho určil, tak odpovedal áno aj z týchto údajov
by mohol miesto zrážky určiť v ľavej časti pravého jazdného pruhu. Ďalej uviedol, že ak by motorové
vozidlo išlo v ľavej časti pravého pruhu a odbočovalo vpravo, tak v takom prípade by došlo ku kolízii tak aj
miesto zrážky by bolo inde a takisto aj poloha motorového vozidla a poloha motocykla po zrážke by bola

iná.Ďalejuviedol,ženaotázkuprávnehozástupcužalovaného,ktorýsapýtal,ževychádzalzodborného
posúdenia P.. K. a konkrétne za pozornosť chceli poukázať na hlbšiu deformáciu vonkajšieho plechu
pravých dverí vozidla a s absenciou dlhších rýh laku, kde v ďalšom znalec uviedol, že toto poškodenie
bolo najpravdepodobnejšie spôsobené telom žalobcu. Nato svedok uviedol, že toto poškodenie vozidla
muselo by byť spôsobené ľavou nohou žalobcu, takéto zranenie nemal.

27. Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou
tejto prevádzky.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 429 Občianskeho zákonníka, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a

veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení
možnosť ich opatrovať.Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a
ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej
škody.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo(ušlý

zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

28.Podľa§2ods.1zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov ( ďalej len ,,Zákon“), bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho

liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

Podľa § 2 ods. 2 Zákona, sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví,
ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

Podľa § 3 ods. 1 Zákona, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému
poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§7 a 8).

Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo;
musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú
obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe
lekárskeho posudku (§7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú
ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

Podľa § 5 ods. 2 Zákona, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku,
v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na
najbližšie celé euro smerom nahor.

29. Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR z 13. mája 2015 č. K o ustanovení výšky náhrady za
bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2015, výška náhrady za bolesť a
výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2015 za jeden bod je 17,16 eura.30. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ,,Zákon“), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je

ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla
zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto
je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená
nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej
starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d),
d) ušlého zisku.

Podľa § 4 ods. 4 Zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné
plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený

uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

31. V danej právnej veci súd mal za nesporné a preukázané, že dňa 05.06.2015 došlo k dopravnej
nehode, účastníkom ktorej bol p. Z. A. ako vodič motorového vozidla Ford Focus a žalobca ako vodič
motocykla Honda. Následne voči vodičovi motorového vozidla bolo vedené trestné konanie v ktorom

rozsudkom tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 1T/99/2016 bol vodič motorového vozidla spod obžaloby
oslobodený, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k nehode a zraneniu žalobcu,
teda poškodeného došlo, avšak nie v dôsledku porušenia povinnosti zo strany vodiča p. A..

V trestnom konaní si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu škody a po právoplatnom skončení trestného

konania vo veci nároku na náhrady škody bola v danej právnej veci podaná aj žaloba.

32. V priebehu trestného konania boli zo strany znalcov podané aj odborné vyjadrenia a bol podaný aj
znalecký posudok. Vzhľadom na rozdielne vyjadrenia účastníkov dopravnej nehody a zanechané stopy
na mieste zrážky, jednotliví znalci sa vyjadrovali k pravdepodobnosti nehodového deja vzhľadom na

poznatky získané z trestného spisu a dokazovania vykonaného v trestnom konaní.

P.. E. odborné vyjadrenie podal v čase, keď v trestnom konaní nebola vykonaná rekonštrukcia priebehu
dopravnej nehody a vo veci neboli účastníci nehody vypočutý. Vychádzal z relácie o dopravnej nehode,
prvotných vyjadrení účastníkov dopravnej nehody a fotodokumentácie z miesta nehody. Vo svojom

odbornom vyjadrení vychádzal z toho, že vodič motocykla jazdil rýchlosťou cca 65 km/hod., z postavenia
motorového vozidla a motocykla tak ako ich postavenie bolo zdokumentované vo fotodokumentácii z
časuspísaniarelácieodopravnejnehode.Dospelkzáveru,ževodičmotorovéhovozidlajazdiacivľavom
jazdnom pruhu nesprávnou technikou jazdy, t.j. odbočovacím manévrom vpravo, zapríčinil uvedenú
dopravnú nehodu. V ďalšom znalec uviedol, že vodič motorového vozidla Ford Focus mohol zabrániť

dopravnej nehode, ak by dodržal ustanovenia Zákona o cestnej premávke a nezačal by predchádzanie
z jedného jazdného pruhu do druhého v čase, keď sa v druhom jazdnom pruhu pohybujú iné vozidlá.
Súd poukazuje na rozpor s vyjadreniami účastníkov nehody a údajmi s ktorými pracoval a to, že vodič
motocykla v prednehodovom deji mal jazdiť iba povolenou rýchlosťou a to 50 km/hod., pričom znalec
dospel k záveru, že musel jazdiť rýchlosťou až 65 km/hod.

Následne však v trestnom konaní boli vykonané výsluchy účastníkov dopravnej nehody a jej samotná
rekonštrukcia, pričom bolo zistené, že poloha motorového vozidla a motocykla, tak ako bola prvotne
zdokumentovaná, v čase kolízie dopravných prostriedkov bola iná a to vzhľadom na skutočnosť, ževodič motorového vozidla po zrážke s motorovým vozidlom vykonal ďalší pohyb a až po rekonštrukcii
dopravnej nehody bolo ustálené miesto zrážky.

Z uvedených poznatkov následne vo svojom znaleckom posudku vychádzal znalec P.. Z. a v odbornom
vyjadrení P.. K.. Obaja znalci vychádzali takisto z vyjadrení účastníkov dopravnej nehody a tiež zohľadnili
rýchlosť motocykla v prednehodovom deji 50 km/hod., tak ako aj uvádzal poškodený, teda žalobca.
Obaja znalci dospeli k záveru, že v prednehodovom deji vodič motorového vozidla jazdil v pravom
jazdnom pruhu, jedná sa o najpravdepodobnejší variant. P.. Z. v posudku uviedol, že technickou príčinou

dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla Honda, teda žalobcu. P.. K. uviedol,
že výpoveď vodiča motocykla (žalobcu), je vzhľadom na to, čo v priebehu konania uviedol, technický
neprijateľná.

33. Z výsledkov vykonaného dokazovania v trestnom a tomto konaní tiež vyplýva, že vodič motorového
vozidla pred odbočovacím manévrom vpravo spomalil, zapol ukazovateľ zmeny smeru jazdy vpravo,

presvedčil sa o stave cestnej premávky v spätnom zrkadle a až následne tento odbočovací manéver
vykonal. Samotný žalobca potvrdil, že spozoroval brzdiace svetlá a tiež zapnutie smerovky vpravo na
motorovom vozidle.

34. Pokiaľ sa jedná o rozpor v tom, v ktorom jazdnom pruhu pred odbočovacím manévrom jazdil vodič

motorového vozidla, súd dospel k záveru, že jazdil v pravom jazdnom pruhu. Daná skutočnosť vyplýva
aj z relácie o dopravnej nehode, z výsluchu vodiča motorového vozidla a tiež zo záverov znaleckého
dokazovania P.. Z. a P.. K.. Opak a to, že vodič motorového vozidla jazdil v ľavom jazdnom pruhu,
tvrdil žalobca a tiež P.. E. vo svojom odbornom vyjadrení, pričom súd poukazuje, že znalec v čase
vypracovania odborného vyjadrenia nemal k dispozícii všetky poznatky, ktoré následne boli zistené pri

ďalšom vykonávaní dokazovania v trestnom konaní.

35. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a jeho obrana v konaní bola založená na skutkových
tvrdeniach o tom, že dopravnú nehody zapríčinil samotný žalobca nesprávnou technikou jeho jazdy,
na strane vodiča motorového vozidla absentuje zavinenie, teda na jeho strane v zmysle zákona o

povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel nevznikla povinnosť škodu zaplatiť. Vzhľadom na
uvedené namietal aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní.

36. Medzi prípady osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou patrí - mimo
prípadov uvedených v § 420a a § 432 OZ - zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných

prostriedkov. Túto zodpovednosť konštruuje zákon vo forme objektívnej zodpovednosti. Občiansky
zákonník vychádza z osobitnej povahy prevádzky dopravných prostriedkov, ktoré sú zdrojom zvýšeného
nebezpečenstva vzniku škody na zdraví a na veciach, a zároveň poškodeným umožňuje účinnú a rýchlu
náhradu škody.

37. Na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré je
upravené v zákone č. 381/2001 Z.z. Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom
vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, alebo ten, kto je v
dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných

prípadoch zase ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzateľom.

Poškodený si môže právo na náhradu škody uplatniť buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (prevádzateľ a vodič), alebo priamo u poisťovateľa škodcu alebo u
škodcu a jeho poisťovateľa súčasne. Poškodený si môže uplatniť právo na náhradu škody priamo u

poisťovateľa škodcu, pričom má dôkaznú povinnosť o tom, že za škodu zodpovedá škodca, ktorý je
poistený u žalovaného poisťovateľa (právny základ pre plnenie poisťovateľa), a musí poisťovateľovi
preukázať výšku škody.

38. Súd je toho názoru, že v danej právnej veci je daná pasívna vecná legitimáciu žalovaného ako

poisťovateľa motorového vozidla, ktoré bolo účastné na dopravnej nehode dňa 05.06.2015 a pri ktorej
žalobcovi vznikla škoda.39. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je teda zodpovednosťou
objektívnou, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie. Občiansky zákonník tým poskytuje zvýšenú ochranu
poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité

technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou
rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či pre okolie. Zbaviť sa
povinnosti nahradiť škodu je možné len v prípadoch ustanovených v zákone. Jedným z týchto dôvodov
je aplikácia ustanovenia § 428 OZ a druhá možnosť tkvie v aplikácii ustanovenia § 441 OZ.

40. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka sa prevádzateľ nemôže zbaviť svojej zodpovednosti, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví len vtedy,
ak preukáže, že sa škode nedalo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Inak povedané, prevádzateľ sa môže zbaviť svojej zodpovednosti v prípade, ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať; to však neplatí,
ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.

V ustanovení § 428 OZ je upravená možnosť zbavenia sa objektívnej zodpovednosti za vzniknutú škodu
(tzv. možnosť špeciálnej liberácie) . Treba tu rozlišovať, či škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré
majú pôvod v prevádzke (tzv. vnútorné okolnosti) , napr. zlyhanie bŕzd, motora, vada materiálu a pod.,
alebo inými okolnosťami (vonkajšími), ktoré s prevádzkou dopravných prostriedkov nesúvisia, napr.
konanie tretej osoby, prírodné sily a pod. V prípade ak ide o okolnosti majúce pôvod v prevádzke, zákon

nepripúšťa možnosť špeciálnej liberácie, avšak pri tzv. iných vonkajších okolnostiach ju nevylučuje,
ale iba za predpokladu, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré
možno požadovať. Pod takýmto ,,kvalifikovaným” úsilím vynaloženým na zabránenie vzniku škody treba
rozumieť všetku objektívne možnú starostlivosť, ktorú možno s ohľadom na rozvoj vedy, techniky a
hospodárstva v konkrétnom prípade požadovať od prevádzateľa dopravného prostriedku. Škoda, ktorú

nemožno odvrátiť, môže mať svoj pôvod buď v prírodnej udalosti (blesk, povodeň, zemetrasenie a pod.) ,
alebo v ľudskom správaní, či v správaní zvieraťa. Škodu nemôže za daných pomerov odvrátiť nielen
určitý prevádzateľ, ale ani žiadny iný na jeho mieste.

41. Druhým liberačným dôvodom je zavinenie poškodeného. Poškodeným je ten, kto bol priamo

zasiahnutý prevádzkou dopravného prostriedku. Opätovne aj v danom prípade pôjde o skúmanie vzťahu
kauzality ako vzťahu sledu a súvislosti (kauzálneho nexu), ako podstatného prvku zodpovednostného
vzťahu. Čiže ide o skúmanie väzby javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina)
vyvoláva druhý jav (následok).

Pri úvahe o spoluzodpovednosti poškodeného za škodu, ako liberačného dôvodu zo zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, prichádzajú do úvahy dve alternatívy, a
to výlučná zodpovednosť poškodeného alebo jeho spoluzodpovednosť. V prípade, ak škoda bola
spôsobená výlučne poškodeným, prevádzkovateľ za ňu nezodpovedá. Ak však k vzniku škody došlo aj v
dôsledku okolnosti majúcej svoj pôvod v prevádzke, je daná zodpovednosť prevádzkovateľa a do úvahy

prichádza len proporcionálne zníženie náhrady škody podľa ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka.
Uvedené ustanovenie teda zohľadňuje posúdenie príčinnej súvislosti medzi konaním poškodeného
a škodou. Pre záver o tom, do akej miery sa konanie samého poškodeného pri dopravnej nehode
podieľalonavznikuškody,sanevychádzalenzporovnaniavšeobecnéhorozsahupovinnostíukladaných
pravidlami cestnej premávky jednotlivým účastníkom, ani z porovnania počtu porušených povinností

na strane škodcu a na strane poškodeného v konkrétnej situácii. Rozhodujúce je, do akej miery sa
na škodlivom výsledku podieľali jednotlivé príčiny na oboch stranách, a z hľadiska porušenia právnej
povinnosti škodcom a poškodeným je podstatné najmä to, o aké významné povinnosti išlo, aké závažné
bolo ich porušenie a aký vplyv malo konanie poškodeného na vznik škody.

Aj pri zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sa uplatní ustanovenie
§ 441 OZ podľa ktorého, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne,
a ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Ak teda vyjde v spore o uspokojenie
postihového nároku Kancelárie najavo pochybnosť o tom, či škoda, na náhradu ktorej poskytla
Kancelária poškodenému plnenie, nebola spôsobená taktiež zavinením poškodeného, nielenže si súd,

ak má rozhodnúť vo veci, môže, ale musí vyriešiť túto otázku, ktorá je pre jeho rozhodnutie predbežnou
(prejudiciálnou) otázkou, ibaže by o takej otázke už bolo vydané rozhodnutie príslušným orgánom.
Bez riešenia tejto otázky totiž nemôže posúdiť existenciu a rozsah zodpovednosti za škodu osoby bezpoistenia, a teda ani vznik a výšku postihového nároku (Ro NS ČR z 30. 1. 2013, sp. zn. 32 Cdo
331/2011).

42. U vodiča motorového vozidla chýba zavinenie v situácii, keď sám dodržiava pravidlá cestnej
premávky, ale vzhľadom na okolnosti objektívne nie je v stave napraviť pochybenie iného účastníka
cestnej premávky a napriek včasným opatreniam z jeho strany predísť, resp. zabrániť dopravnej nehode
(Ro NS SR, sp. zn. 3Tz/11/2001).

43. Ak došlo k stretu prevádzok dopravných prostriedkov, z ktorého vznikla ich prevádzateľom,
resp. niektorému z nich škoda, je treba ich vzťah pri vyporiadaní škody posudzovať podľa §
431 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje vyporiadanie škody vzniknutej samotným prevádzateľom
následkom stretu medzi nimi, a nie podľa § 427 Občianskeho zákonníka, ktorý možno aplikovať na
nároky tretích osôb proti prevádzateľovi na náhradu škody ním spôsobenú prevádzkou dopravného
prostriedku, teda nároky poškodených, ktorým bola osobitnou povahou prevádzky dopravných

prostriedkovspôsobenáškoda.Ikeďvobidvochprípadochideoobjektívnuzodpovednosťaustanovenie
§ 431 Občianskeho zákonníka na právnu úpravu podľa ustanovení § 427 a § 428 Občianskeho
zákonníka nadväzuje, je rozhodujúca účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody,
pričom objektívnu mieru účasti na vzniknutej škode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie alebo
opomenutie niektorého prevádzateľa (niektorých prevádzateľov), pokiaľ nimi bola založená príčinná

súvislosť vedúca k vzniku škody. Okruh okolností významných pre posúdenie účasti na vzniku škody pri
strete prevádzok dopravných prostriedkov je širšia ako len posúdenie podielu zavineného protiprávneho
konania vodičov dopravných prostriedkov. Okolnosť, že došlo k stretu prevádzka však sama osebe
neznamená, že každý z prevádzateľov zúčastnených stretu zodpovedá za škodu. Nie je pritom vylúčené
a neodporuje to ani pojmu objektívnej zodpovednosti za škodu, aby výsledkom porovnania účasti

jednotlivých prevádzateľov na stret prevádzok bol záver, že účasť niektorého z prevádzateľov je
tak minimálna (nepatrná), že nezakladá jeho zodpovednosť za škodu. - uznesenie NS SR sp. zn.
3Cdo/550/2015 zo dňa 08.12.2016.

44. Aj pri strete prevádzok motorových vozidiel teda ide o objektívnu zodpovednosť, t. j. zodpovednosť

vzniká bez ohľadu na zavinenie. Pri strete prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzateľov, ak ide o
vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody
(§ 431 OZ). Z povahy prevádzky dopravných prostriedkov vyplýva požiadavka, aby prevádzateľ aj v
týchto prípadoch zodpovedal za škodu, ktorú nezavinil. Ustanovenie § 431 OZ, ktoré nadväzuje na
právnu úpravu zodpovednosti podľa ustanovení § 427 a 429 OZ, umožňuje posudzovať zodpovednosť

za škodu spôsobenú stretom dvoch alebo viacerých prevádzok a škodu samu ako celok, pričom každý
z prevádzateľov nesie zodpovednosť za časť celkovej škody úmerne k svojej účasti, ktorú mal na
spôsobení škody. Miera účasti na škode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie
jednotlivých prevádzateľov, ak toto konanie či opomenutie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody.

Ustanovenie § 431 OZ umožňuje posudzovať zodpovednosť za škodu spôsobenú stretom dvoch alebo
viacerých prevádzok a samotnú škodu ako celok, pričom každý z prevádzateľov znáša zodpovednosť
za časť celkovej škody úmerne k svojej účasti, ktorú mal na spôsobení škody. Miera účasti na škode
vyjadruje aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie jednotlivých prevádzateľov, ak toto konanie
či opomenutie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody (R 3/1984, s. 26 ods. 1).

45. Podľa zisteného skutkového stavu v danej právnej veci vodič motorového vozidla pred odbočovaním
z pravého jazdeného pruhu dal znamenie o zmene smeru jazdy vpravo, spomalil zodpovedajúcim
spôsobom rýchlosť jazdy. Vzhľadom na spôsob jazdy motocyklista mohol včas zaznamenať odbočovací
manéver. V konaní nebolo preukázané žiadne porušenie povinnosti vodiča motorového vozidla v

súvislosti s bezpečnosťou cestnej premávky. Naopak žalobca na všetky znaky chystaného odbočovania
nereagoval a odbočujúce vozidlo predbiehal z pravej strany v pravom jazdnom pruhu. Bol to teda on,
kto spôsobom svojej jazdy vyvolal stret vozidiel. Spôsob jazdy vodiča motorového vozidla predtým, než
začal odbočovať, nepredstavoval ohrozenie za ním idúceho motocykla, spomalením a ani vybočovacím
manévromnebolasituáciažalobcunepriaznivoovplyvnenáavčasnoureakcioumoholstretudopravných

prostriedkov zabrániť. V tomto smere súd poukazuje na aj rozhodnutie NS ČR zo dňa 28.03.2012, sp.
zn. 25 Cdo 1710/2010.46. Poukazujúc na uvedené preto možno konštatovať výlučné zavinenie poškodeného, teda žalobcu,
ktoré vedie k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti za škodu vodiča motorového vozidla ako
prevádzkovateľa vozidla. Je na mieste tiež poukázať, že občianskoprávna zodpovednosť za škodu sa

vzťahovala aj na poškodeného, ktorý si neplnil svoju právnu povinnosť a ako účastník cestnej premávky
sa dopustil protiprávneho úkonu, keď porušil pravidlá cestnej premávky tým, že nedostatočne venoval
pozornosťpremávkenacesteanereagovalnaúkonyvykonanévodičomprenímjazdiacehomotorového
vozidla za účelom zmeny smeru jazdy a odbočenia vpravo.

V preskúmavanej veci je súd toho názoru, že u vodiča motorového vozidla sú naplnené liberačné dôvody
v zmysle ust. § 428 OZ, keď je toho názoru, že škoda bola síce spôsobená okolnosťami, ktoré majú
svoj pôvod v prevádzke, avšak napriek tomu prevádzateľ nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno od neho ako prevádzateľa požadovať a taktiež sa vodič motorového vozidla
z tejto zodpovednosti liberuje v zmysle
ust. § 441 OZ, nakoľko z vykonaného dokazovania ( najme znaleckých vyjadrení, odporných posudkov a

výsluchov znalcov) vyplýva, že hlavným vinníkom dopravnej nehody je práve poškodený, ktorý dopravnú
nehodu zapríčinil nesprávnou technikou jazdy.

47. Súd v tomto prípade nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že vodič motorového vozidla nedostatočne
zisťoval stav cestnej premávky v prednehodovom deji tým, že sa nepresvedčil v spätnom zrkadle o stave

za jeho motorovým vozidlo, nakoľko aj v trestnom konaní a aj v tom to konaní vodič motorového vozidla
uviedol, že situáciu kontroval. Súd poukazuje, že od účastníka cestnej premávky nemožno spravodlivo
požadovať, aby bez ďalšieho predpokladal možné porušenia pravidiel tejto premávky inými účastníkmi
a aby tomu prispôsobil svoje konanie a ak nie z okolností, ktoré môže účastník cestnej premávky bežne
vnímať či predvídať, že iný účastník tej istej premávky porušil svoje povinnosti, je oprávnený očakávať

od ďalších účastníkov premávky dodržiavanie stanovených pravidiel.

Hranicu okolností, ktoré môže alebo nemôže vodič predvídať, nemožno vymedziť v hypotetickej rovine,
pretože potom by musel predvídať prakticky čokoľvek, ale je potrebné vždy vychádzať z existujúcich
objektívnych okolností vyplývajúcich z určitej dopravnej situácie charakterizovanej celým radom

faktorov (miesto, povaha komunikácie, chovanie iných účastníkov cestnej premávky, poveternostné
podmienky, viditeľnosť, dosvit svetiel vozidla a pod.) . Tieto okolnosti vodič vníma svojimi zmyslami
a môže ich hodnotiť podľa svojich vodičských schopností a ďalších subjektívnych daností. Z hľadiska
nedbanlivostného zavinenia (§5 písm. a/, b/ Tr. zák.) to znamená, že okrem miery povinnej opatrnosti
vyplývajúcej z ustanovení pravidiel cestnej premávky, existuje aj subjektívne vymedzenie, spočívajúce

v miere opatrnosti, ktorú je vodič schopný v konkrétnom prípade vynaložiť. Pritom o zavinenie z
nedbanlivosti môže ísť len vtedy, pokiaľ povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie
záujmu chráneného trestným zákonom sú dané súčasne (R 6/1988) .

Dodržiavaťpravidlácestnejpremávkyjepovinnosť,ktoráplatíprevšetkýchúčastníkovcestnejpremávky

rovnako a je preto potrebné odmietnuť úvahu, že porušenie povinnosti danej zákonom je postavené nad
právo správať sa tak, ako zákon účastníkom cestnej premávky umožňuje. Nie je daný žiaden zákonný
dôvod modifikovať prax súdov a ich akceptáciu zásady tzv. obmedzenej dôvery v doprave, že vodič
motorového vozidla sa môže spoliehať na dodržovanie dopravných predpisov dopravnými účastníkmi
prevádzky na pozemných komunikáciách, pokiaľ nevyplýva z konkrétnej situácie opak.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie súd preto žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietol.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu vyhovel a preto žalovanému priznal náhradu trov konania

v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.