Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010477
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6716010477.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí dňa 6. februára 2020 v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jozefa Mikluša
prejednal odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 23. 09. 2019, sp.
zn. 3T 121/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 23. 09. 2019, sp. zn. 3T 121/2016 bol obžalovaný
R. W. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora podľa § 285 písm. a/ Tr.por., pre skutok
kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm.
d/ Tr.zák., účinného do 31.12.2015, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby, najskôr od 1.9.1999, na rôznych miestach v G. K. Z., okres G. K. Z. v
spoločnejdomácnosti,následneodroku2004,najmenejdo18.2.2015vspoločnejdomácnostinaadrese
Z. O. č. XX, okres G. počas manželstva opakovane spôsoboval fyzické a psychické utrpenie G. W.,
nar. XX.X.XXXX, trvalé bytom Z. O. XX tým, že sa k nej neprimerane správal a to jej ponižovaním,
neustálym kontrolovaním jej správania, domácich prác, finančných výdavkov, podozrievaním z
toho, že nie je otcom ich dcéry a vynucovaním si poslušnosti^ fyzickým útokmi voči jej osobe, konkrétne

fackovaním, strkaním a trasením, čím jej spôsobil zranenia, s ktorými nevyhľadala lekárske vyšetrenie,
vyhrážaním sa jej zabitím, vulgárnym nadávaním, bránením kontaktu sinými osobami, vynucovaním
si pohlavného styku, ďalej v presne nezistenom čase v roku 2001, po tom ako vyhodil návštevu zo
spoločnej domácnosti z bytu na presne nezistenej adrese v G. K. Z. poškodenú G. W. oprel o vchodové
dvere a vyhrážal sa jej pred v tom čase maloletým synom U. W., nar. XX.X.XXXX takým spôsobom, že
jej priložil na krk kuchynský nôž, kričal na ňu a týmto spôsobom od nej žiadal, aby nepozývala návštevy

a neplakala kde v prípade, že tak nespraví tak nôž potiahne, následkom ktorého dlhodobého správania
sa voči nej vyhľadala lekársku pomoc, najskôr psychologickú, neskôr v roku 2009 psychiatrickú pomoc,
kde po návšteve psychiatra, diagnostikovaní a nasadení liečby ju ponižoval tým spôsobom, že sa jej
vysmieval, že je narkoman, psychopat, že sa bude k nej správať ako k bláznovi, následne jej zobral
lieky a lekársku správu a následne sa jej vyhrážal tak, že jej povedal, že jej dáva na výber, že buď budú
situáciu riešiť bez liekov ako normálni ľudia, alebo príde o deti a dá ju zavrieť do blázinca, čo vyústilo do

následného rozvodu manželstva v konaní pod sp. zn. 14P/49/2012 dňa 18.6.2013 kde jeho neprimerané
správanie pokračovalo aj po rozvode manželstva a to vyvolávaním konfliktov, fyzickým napádaním,
konkrétne fackovaním, vulgárnym nadávaním, robením schválností ako strkaním, oznamovaním na
rôznych úradoch, vyhrážaním sa slovami, „že keď sa bude s ním znášať ako on povie kým sú pod jednou
strechou, alebo budú u nich stále príslušníci PZ" a že „si stále niečo nájde, aby jej znepríjemnil život,
že od neho nebude mať pokoj, lebo si ho nezaslúži", Čím takýmto správaním spôsoboval G. W., nar.

XX.X. XXXX, trvalé bytom Z. O. XX, fyzické a psychické utrpenie, pretože nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.Svoje rozhodnutie zdôvodnil prvostupňový súd tým, že nemožno mať za preukázané protiprávne
správanie sa obžalovaného k poškodenej počas dlhej doby, znalkyňa V.. W. uvádzala, že podiel na
vývine spolužitia má aj sama poškodená, pričom znalkyňa u nej nezistila klasické známky týranej

osoby, aj keď ťažko znášala určité správanie obžalovaného a do istej miery mu to aj vracala. Znalkyňa
poukázala na odvetnú facku obžalovaného, pričom znalkyňa uvádzala, že toto klasicky týraná žena
neurobí, lebo sa bojí d'alších následkov v ešte väčšej miere. Podľa znalkyne je vylúčené, aby týraná
osoba dokázala niekoľkokrát podviesť obžalovaného s veľkým rizikom toho, že sa o tom dozvie. Takisto
z výpovede psychologičky Q.. A. O. vyplýva, že riešili vzťahové problémy, pretože si vzájomne slovne

ubližovali, neskôr sa riešili problémy finančného charakteru, nevery poškodenej a výchovné problémy
syna. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by tam dochádzalo k nejakému fyzickému násiliu alebo k
bitkám. Súd poukazuje aj nato, že obžalovaný hľadal pomoc u svedkyne pri riešení problémov vedenia
domácnosti. Je pravdou, že zo znaleckého posudku Q.. X. O. aQ.. S. Q. vyplýva, že správanie zo strany
obžalovaného je podľa znalcov jednou z príčin vzniku P. poruchy, pričom ďalšími faktormi mohli byť
disharmonický vývoj s otcovým P. a že zistili u poškodenej niektoré známky týrania v zmysle zníženého

sebavedomia, zníženej schopnosti tešiť sa, prežívať pozitívne emócie a dôverovať iným. Prvostupňový
súd v tomto smere poukazoval nato, že pokiaľ aj bol podaný znalecký posudok, ako podklady pre
vypracovanie zn. posudku sú citované: trestné oznámenie poškodenej, výsluch poškodenej zo dňa
18.02.2015 a výsluchy svedkov U. P. a A. P. z rovnakého dňa. Bolo potrebné uviesť, že výsluchy
ostatných svedkov začali až po vznesení obvinenia, čo bolo dňa 30.10.2015 a teda znalci nemali k

dispozícií iné výpovede, ktoré spochybňujú alebo vyvracajú tvrdenia poškodenej. Vzhľadom na tieto
skutočnosti potom vznikli na strane súdu dôvodné pochybnosti o tom, či sa stal skutok, pre ktorý bola
podaná obžaloba. Z vykonaného dokazovania sa objavili len isté náznaky protiprávneho konania (viď
incident z 05.11.2014), avšak pri existencii len nepriamych dôkazov na preukázanie viny obžalovaného
je potrebné, aby tieto nepriame dôkazy tvorili logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa

dopĺňajúcichdôkazov,ktorévosvojomcelkunielenspoľahlivopreukazujúvšetkyokolnostizažalovaného
skutku a z jeho spáchania usvedčujú obvineného, ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného
záveru / R 38/1968 /. Podľa názoru súdu takáto sústava dôkazov preukázaná nebola. Pokiaľ vzniknú
dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného, je potrebné postupovať v zmysle zásady in dubio pro reo,
teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného a preto súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil

podľa§285písm.a/Tr.poriadku,keďženemaljednoznačnepreukázané,žesastalskutok,prektorýbola
podaná obžaloba. Zároveň súd poukazuje nato, že je otázne, či by aj v prípade preukázania skutkových
okolností tvrdených obžalobou bolo možné obžalovaného uznať vinným zo žalovaného zločinu, pretože
sú tu pochybnosti o tom, či len konaním obžalovaného došlo k psychickému stavu poškodenej alebo nie
a či je tu medzi týmito dvomi okolnosťami príčinná súvislosť.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie okresný prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní po
vyhlásení rozsudku 23.09.2019, pričom svoje odvolanie aj písomne zdôvodnil. Nemohol súhlasiť s tým,
ako okresný súd zistil skutkový stav, pretože podľa jeho názoru skutkový stav bol preukázaný v zhode
s podanou obžalobou. Poukazoval na to, že sama poškodená začala navštevovať psychiatria Q.. S.,
ktorý u nej zistil syndróm týranej osoby a P. ako aj na závery iných znaleckých posudkov. Tiež svedkovia

rodičia poškodenej A. P. a U. P. poukazovali na to, že ich dcéra má problémy v manželstve a tiež aj
svedok U. W., syn poškodenej potvrdil, že otec mal dať matke na krk nôž. Navrhoval potom, aby krajský
súd zrušil rozsudok a vrátil vec okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe správne zistenom skutkovom stave,
pretože mal oporu v dôkazoch, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané

a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal
s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a jeho postup v zmysle § 285 písm. a/
Tr.por. je v súlade so zákonom.

Ako zistil krajský súd okresný prokurátor podal dňa 31.08.2016 obžalobu na R. W. pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. účinného do31.12.2015 s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.zák. v podstate na tom skutkovom základe, ako je to bližšie
rozvedené v skutkovej vete obžaloby.
Okresný súd na hlavné pojednávanie predvolal obžalovaného R. W., keď tento bol podrobne na

hlavnompojednávanívypočutý,ďalejpoškodenúG.W.,znalkyňuzodboruzdravotníctva-psychiatriaQ..
X. O., znalkyňu z odboru psychológia V.. B. W., ďalej bola vypočutá svedkyňa A. P., matka poškodenej,
svedok U. P., otec poškodenej, svedok U. W., syn obžalovaného, svedkovia Y. W., A. V., B. Q., Q. W.,
brat obžalovaného, J. V., S. Z., Q.. A. O., O. I., Q. Q., pričom zápisnice o výsluchu ďalších osôb boli
prečítané so súhlasom strán a prečítané boli aj listinné dôkazy.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, tento popieral spáchanie skutkov tak, ako mu to bolo kladené za vinu,
keď pripustil, že medzi ním a poškodenou boli bežné hádky, ktoré vyplývali z ich zlého spolunažívania a
manželstva.NaprotitomubolobžalovanýusvedčovanývýpoveďoupoškodenejG.W.,keďtátopodrobne
popísala spolužitie medzi ňou a obžalovaným od 1.9.1999 až do rozvodu manželstva a na základe jej
tvrdení bola potom založená aj obžaloba okresného prokurátora.
Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie, krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi

rozsudku okresného súdu ako aj s jeho dôvodmi. Okresnému súdu nemožno uprieť tú skutočnosť, že by
sa trestnou vecou obžalovaného nebol riadne zaoberal, treba povedať, že nad rámec bežných zvyklostí
podrobne vypočul tak obž. W., ako aj poškodenú G. W. a okrem toho dal možnosť podrobne vypočuť
tak obžalovaného aj poškodenú procesnými stranami.
Čo sa týka vykonaných dôkazov, pri ich hodnotení krajský súd poukazuje na objektívne dôkazy, na

výpoveď znalkyne V.. B. W., psychologičky, ktorá uviedla, že u poškodenej bola potrebná psychologická
i psychiatrická liečba, ale táto je dlhodobá a jej psychotický stav trval už pred manželstvom. Pokiaľ
sa u poškodenej prejavovali prvky neadekvátneho správania exmanžela, teda obž. R. W., tento stav
vyplýval už z predchádzajúceho vzťahu. U poškodenej neboli zistené klasické známky týranej osoby,
keď poškodená podnikala určité kroky k zmene života a napokon nebola nútená žiť s obžalovaným.

Znalkyňa poukazovala aj na tú skutočnosť, že pokiaľ poškodená dostala facku od obžalovaného, túto
mu vrátila, čo klasicky týraná žena neurobí, lebo sa bojí následkov a to vo väčšej miere.
TaktiežjepotrebnépoukázaťnavýpoveďsvedkaQ.W.,brataobžalovaného,keďuviedol,žeobžalovaný
pracoval, mal aj dve zamestnania, pričom hádky medzi nimi vznikali aj preto, že poškodená nevedela
hospodáriť s financiami, počas manželstva bola poškodenému neverná s viacerými mužmi, a tiež

potvrdil tú skutočnosť, že medzi nimi došlo k fyzickým kontaktom, k vzájomnému fackovaniu. Problém
podľa neho bol aj v tom, že poškodená užívala omamné a psychotropné látky a pod ich vplyvom
sa takto správala. S prihliadnutím na vykonané dôkazy, okresný súd správne postupoval, keď podľa
§ 285 písm. a/ Tr.por. oslobodil obžalovaného R. W. pre skutok, ktorý bol kvalifikovaný okresným
prokurátorom ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2

písm. d/ Tr.zák. , keď konštatoval, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný, keď prvostupňový súd vykonal všetky dostupné dôkazy a ďalšie dôkazy v danej veci už nie
je možné vykonať a tieto boli potrebné len vyhodnotiť. Za tohto stavu možno prijať tvrdenie okresného
súdu, že nebol preukázaný taký skutkový stav, ako to konštatoval v obžalobe okresný prokurátor
a to vykonaným dokazovaním. Objektívne stanovisko v danej veci zaujala znalkyňa V.. W., ako aj

psychologička Q.. A. O., ktorá bola vypočutá v pozícii svedkyne, keď obžalovaný s poškodenou si riešili
vzťahové problémy, vzájomne si slovne ubližovali, riešili taktiež neveru poškodenej a výchovné problémy
syna. Z vykonaného dokazovania sa preukázali len určité náznaky protiprávneho konania, avšak pri
existencii len nepriamych dôkazov nemožno vinu obžalovaného jednoznačne ustáliť.
Za tohto stavu krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.