Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415205260
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6415205260.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: H. H., nar. X. R. XXXX, trvale bytom M. a H. XXX/X,
XXX XX B. X. P., občan Slovenskej republiky, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so
sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, na vymoženie pohľadávky vo výške 306,00

Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský
úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 12856/2015, o odvolaní
povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/285/2015-77 zo dňa 9. mája
2017, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/285/2015-77 zo dňa 9. mája 2017 vo výroku
I. z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Odvolanie povinného proti výroku II. Uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
12Er/285/2015-77 zo dňa 9. mája 2017 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
Uznesením č. k. Žiar nad Hronom č. k. 12Er/285/2015-77 zo dňa 9. mája 2017 vo výroku I.

zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a vo výroku II. zamietol návrh povinného na odklad
exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že poverením č. 5613 090300 zo dňa
14. júla 2015 exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému. Povinný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil exekučnému súdu návrh na odklad exekúcie a návrh
na zastavenie exekúcie a jej vyhlásenie za neprípustnú zo dňa 16. marca 2016. Povinný uviedol,
že žiada v zmysle § 56 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) predmetnú exekúciu odložiť, nakoľko možno očakávať, že
exekúcia bude zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. g), resp. písm. l) Exekučného poriadku. Predmetný
exekučný titul bol vydaný na podklade neplatnej rozhodcovskej doložky a výkonom exekučného titulu
by došlo k priznaniu plnenia predstavujúceho odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorý je však
v zmysle jej dojednania v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 4. januára 2013 (ďalej len „Zmluva
o úvere“) v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovské konanie prebiehalo na podklade rozhodcovskej

zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 4. januára 2013 (ďalej len „Rozhodcovská zmluva“), ktorá bola
uzatvorená v rovnaký deň ako Zmluva o úvere, a teda aj tento vedľajší právny vzťah má charakter
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
rozhodcovská zmluva je formulovaná ako výhradná rozhodcovská doložka, keďže spotrebiteľa núti,
aby spory zo Zmluvy o úvere riešil výlučne pred rozhodcovským súdom, ak sa pre podanie žaloby
rozhodne dodávateľ. Ďalej spôsobuje nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom v

neprospech spotrebiteľa. Povinný nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom Rozhodcovskej zmluvy
pred jej podpisom, pretože mu bola predložená na podpis v rovnakom čase ako Zmluva o úverespolu so všeobecnými obchodnými podmienkami a inými prílohami. Povinný nemohol ovplyvniť obsah
Rozhodcovskej zmluvy, ktorej text bol vopred naformulovaný. Povinný tiež poukázal na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. K podaniu sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu oprávnený

a uviedol, že Rozhodcovská zmluva obsahuje tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, ktorú zákon
nevylučuje. Uzatvorenie Zmluvy o úvere taktiež nebolo podmienené uzatvorením Rozhodcovskej
zmluvy. Exekučný titul, ktorý bol vydaný rozhodcovským súdom na základe Rozhodcovskej zmluvy
už bol predmetom skúmania exekučného súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu
exekútorovi na vykonanie exekúcie, ktorý uznal exekučný titul za súladný so zákonom a súdnemu

exekútorovi poverenia na vykonanie exekúcie udelil. V danej veci je exekučným titulom Rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn.
SR 12992/14 zo dňa 12. novembra 2014, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu
306,00 Eur s príslušenstvom. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Rozhodcovská
zmluva. Exekučný súd uviedol, že podstatou otázkou je to, či uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola
naformulovaná jednou zmluvnou stranou, je alebo nie je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných

strán. Keďže predmetná Rozhodcovská zmluva umožňovala povinnému od nej odstúpiť v lehote 10
dní od jej uzatvorenia aj bez udania dôvodu, povinnému bolo umožnené v primerane dlhej lehote po
uzatvorení Rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Exekučný súd mal za to,
že pokiaľ bola povinnému na podpis predložená Rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera
v rozsahu štyroch článkov obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské

konanie a aké sú jeho následky, pričom obsahuje tiež poučenie, ako je možné sa brániť proti vydanému
rozhodcovského rozsudku, a navyše bolo možné od Rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote
Rozhodcovskú zmluvu je možné považovať na individuálne dojednanú. Povinný tak už pred podpisom
Rozhodcovskej zmluvy mohol získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú
dôsledky podpísania Rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd dospel k záveru, že povinný ako spotrebiteľ

kvalifikovanýmspôsobomprejavilvôľupodrobiťsarozhodcovskémukonaniuauzavretieRozhodcovskej
zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Výkon exekučného titulu taktiež nie je v rozpore s verejným poriadkom, a
teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu dospel
exekučný súd k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je potrebné zamietnuť. Vzhľadom

k tomu, že exekučný súd predmetnú exekúciu nezastavil a povinný neuviedol a zároveň nepreukázal
žiadne ďalšie dôvody na povolenie odkladu exekúcie, exekučný súd jeho návrh na povolenie odkladu
podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote povinný odvolanie v celom

rozsahu, ktoré však podľa jeho obsahu smeruje len k napadnutiu výroku I. uznesenia exekučného
súdu, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Odvolanie povinný odôvodnil tým,
že napadnuté uznesenie exekučného súdu má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, exekučný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uzatvorením

Rozhodcovskej zmluvy došlo podľa povinného k jednoznačnému zhoršeniu jeho postavenia ako
spotrebiteľa najmä z dôvodu, že oprávnený si priamo a autoritatívne vo vopred predformulovanej
rozhodcovskej zmluve určil pre prípad vzniku sporu zo Zmluvy o úvere možnosť výberu, či spor
predloží na rozhodnutie rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu. Právo výberu totiž prináleží
len tej zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh, teda v konečnom dôsledku oprávneného,

ktorý má záujem, aby spory so spotrebiteľmi boli riešené pred rozhodcovským súdom. Spotrebiteľ
nemá na základe takto formulovanej rozhodcovskej doložky reálnu možnosť rozhodnúť o tom, či
spor s dodávateľom bude prejednaný pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom.
Predmetná Rozhodcovská zmluva tak predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovské
konanie je známe omnoho väčšou benevolenciou v prospech oprávnených ako podnikateľských

subjektov. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, keďže spotrebiteľ nemohol jej
znenie nijako zmeniť a ako vopred naformulovaná bola povinnému predložená na podpis. Dodávateľ
neupozornil spotrebiteľa na právne dôsledky, ktoré pre neho z uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy plynú.
Rozhodcovská zmluva je ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná,
neplatná a na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy nemohla byť daná právomoc rozhodcovského

súdu na rozhodnutie sporu. Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom bez právomoci
je potrebné považovať za nulitný akt. Povinný ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných
súdov Slovenskej republiky vo veciach tzv. alternatívnych rozhodcovských doložiek, ktoré majú podľa
jeho názoru potvrdzovať stanovisko prezentované v odvolaní. Povinný ďalej uviedol, že výkon takéhoexekučného titulu je možné subsumovať pod pojem „rozpor s verejným poriadkom“, ktorý zahŕňa aj
hodnoty dobrých mravov. Porušenie zákona pri vydávaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu a jeho následný výkon je de facto porušením dobrých mravov, čo je podľa povinného v

rozpore s verejným poriadkom. Ochrana spotrebiteľa a dodržiavanie právnych predpisov všeobecnými
súdmi Slovenskej republiky sú také zásady spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky,
na ktorých zachovaní je potrebné trvať bez výhrady. Záverom odvolania povinný poukázal na
viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky vo veciach právnej istoty a zachovania práva na
spravodlivýsúdnyproces.Vzhľadomnauvedenépovinnýžiadalodvolacísúd,abynapadnutéuznesenie

exekučného súdu zmenil tak, že exekúciu vyhlási za neprípustnú a zastaví ju.

3. K odvolaniu povinného sa vyjadril oprávnený podaním doručeným exekučnému súdu dňa 31. mája
2017, pričom uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým uznesením exekučného súdu. Exekučný
súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Predmetná Zmluva o
úvere bola podľa povinného uzatvorená podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná

zmluva, ktorá síce má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak nemožno ju považovať za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. Zmluva o úvere obsahuje podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497
Obchodného zákonníka a nemusela byť v nej dohodnutá okrem iného aj ročná percentuálna miera
nákladov. Klienti oprávneného ďalej neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
ale iba časť týchto nákladov. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.

4. K vyjadreniu oprávneného sa vyjadril povinný podaním zo dňa 21. júna 2017 a uviedol, že naďalej
trvá na podanom odvolaní. Povinný má za to, že vzťah na základe Zmluvy o úvere je vzťahom
spotrebiteľským a na danú zmluvu sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch v znení neskorších predpisov. Právny názor oprávneného je podľa povinného absolútne
nesprávny, keďže právne predpisy na ochranu spotrebiteľa je potrebné aplikovať vždy, ak ide o
zmluvný vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zmluvný vzťah je potrebné subsumovať pod normy
občianskeho práva. Argumentácia oprávneného, že Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka je len účelovým obchádzaním zákona. Spotrebiteľský charakter Zmluvy o úvere

nepovažuje povinný za sporný. Záverom povinný poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky
k ochrane spotrebiteľa a princípu právnej istoty.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a

uznesenie exekučného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391
ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.

6. Podľa § 243d ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku (1) exekučné konanie na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci

podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len
do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. (2) Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom
1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

7. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia
Zmluvy (ďalej len „OZ“) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci premetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.10. Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

11.Podľa§43aods.1OZprejavvôlesmerujúcikuzavretiuzmluvy,ktorýjeurčenýjednejaleboviacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z
neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením exekučného súdu č. k.
12Er/285/2015-77 zo dňa 9. mája 2017 exekučný súd vo výroku I. zamietol návrh povinného na
zastavenie exekúcie a vo výroku II. zamietol návrh povinného na odklad exekúcie. Podkladom na
vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:
35 922 761, sp. zn. SR 12992/14 zo dňa 12. novembra 2014, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou

doložkou právoplatnosti dňa 15. decembra 2014 a vykonateľnosti dňa 18. decembra 2014, a ktorým
bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 306,00 Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej
odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 4. januára 2013 Zmluvu o úvere, z ktorej
vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 600,00 Eur. V ten
istý deň bola mandatárom oprávneného a povinným podpísaná Rozhodcovská zmluva na samostatnej

listine,ktorávčl.Ibod1avčl.II.bod1obsahovalatext,ževšetkyspory,ktorévzniknúzoZmluvy,vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené

podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom

Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu
(zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy
sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Podľa čl. II bod 2 Rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany
dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý

vznikne právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad
alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu
podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená

právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Podľa čl. II bod 3 Rozhodcovskej zmluvy zmluvné strany sa
dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu,
a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme
doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane.

13. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd uvádza, že
Zmluva, ktorú dňa 4. januára 2013 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník, a predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 600,00 Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 OZ
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné, že

v prejednávanom prípade sa oprávnený v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnému (dlžníkovi)
finančné prostriedky (formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52
ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje za dodávateľa. Povinný (dlžník) sa v predmetnej zmluve zaviazala
vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4

OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej zmluvy vyplýva, že povinný
je v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ.14. Exekučný súd je v spotrebiteľskej veci povinný v každom štádiu exekúcie dôsledne skúmať, či
sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Exekučný súd je predovšetkým
povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým

exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného
konania (na návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie
adekvátne procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či predložený exekučný titul je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Obdobný záver vyplýva aj z

Uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013, v ktorom súd uviedol,
že v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie
(nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské
konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ
sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia
zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok

právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby
žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie
právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v
iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú

zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia
strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta
sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti
od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

15. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) pre účastníkov konania účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa
ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho
kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až

na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie,
či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol
rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej vo forme osobitnej zmluvy
alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny
úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok,

trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia.

16. V danom prípade z predloženej rozhodcovskej zmluvy, ktorá je súčasťou spisu, vyplýva, že bola
podpísaná dňa 4. januára 2013 povinným ako dlžníkom a mandatárom oprávneného na strane veriteľa.
Predmetnú rozhodcovskú zmluvu teda neuzatváral štatutárny zástupca oprávneného, ale oprávnený

ju podpísal prostredníctvom mandatára, a teda prostredníctvom priameho zastúpenia. Ak má byť
uzatvoreniepredmetnejrozhodcovskejzmluvyvyhodnotenéakoplatnýprávnyúkon,musíbyťzrejmé,že
osoba vystupujúca ako zástupca oprávneného (mandatár) bola skutočne oprávnená na jeho vykonanie.
V prípade zastúpenia nepostačuje len uvedenie skutočnosti, že podpisujúca osoba koná v mene
mandanta ako mandatár, ale musí byť zrejmé, že osoba konajúca ako mandatár (splnomocnenec)

je aj skutočne oprávnená vykonať v mene a na účet mandanta (splnomocniteľa) predmetný právny
úkon - uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona
alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o
plnej moci. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.

Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ
splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody
o plnej moci uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Ak k písomnému
právnemu úkonu, ktorým je uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, nie je pripojená písomná dohoda o
plnomocenstve (mandátna zmluva), nie je možné prijať záver, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená

platne, keďže nie je zrejmé, či osoba konajúca za zastúpeného (oprávnený) je aj skutočne oprávnená
vykonať daný právny úkon - uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy.17. Z obsahu spisu nevyplýva, že povinný disponoval pri uzatvorení rozhodcovskej zmluvy písomným
vyhotovením dohody o plnomocenstve (mandátnej zmluvy), a teda povinný nemohol vedieť, či
predmetný právny úkon - uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, je vykonaný zo strany osoby konajúcej

za oprávneného platne. Keďže podľa § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý
je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy len v prípade, ak
je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia, musí
byť preukázané, že povinnému bol takýto návrh na uzavretie zmluvy aj predložený, t. j. že povinnému
bola preukázateľne predložená dohoda o plnomocenstve, z ktorej vyplýva oprávnenie podpisujúceho

mandatára na uzatvorenie predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Bez preukázania tejto skutočnosti nie
je možné prijať záver o platnom uzatvorení rozhodcovskej zmluvy. Bez platnej rozhodcovskej zmluvy
nemohla byť ani daná právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý
by bol spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého je možné viesť exekúciu proti povinnému.
Ak exekučný súd uvedené skutočnosti neskúmal, zaťažil tak konanie vadou nedostatočne zisteného
skutkového stavu, následkom čoho vec nesprávne právne posúdil.

18. Odvolací súd uvádza, že ďalšie námietky povinného nemali takú povahu, že by boli relevantné
privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

19. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1

písm. c) CSP vo výroku I. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3
CSP na ďalšie konanie.

20. Nakoľko súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie vec nesprávne právne posúdil,
v ďalšom konaní bude jeho úlohou opätovne preskúmať zákonnosť vedenia predmetnej exekúcie,

predovšetkým v tom ohľade, či bola medzi oprávneným a povinným skutočne uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva.

21. Povinný napadol uznesenie exekučného súdu v celom rozsahu, a teda aj v rozsahu výroku II., ktorým
exekučný súd rozhodol, že návrh povinného na odklad exekúcie zamieta.

22. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

23. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

24. Podľa § 56 ods. 7 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie,
je prípustné odvolanie.

25. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní
aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu
prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté
všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné
len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP.

Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis,
z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, ktoré sú typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté
v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa §
355 ods. 2 CSP je, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.

26. Ustanovenie § 56 ods. 7 Exekučného poriadku Exekučného poriadku pripúšťa odvolanie proti
rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie. V danej veci však exekučný súd vo výroku II.
zamietol návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie. Výkladom a contrario citovaného ustanovenia
Exekučného poriadku je tak nutné dospieť k záveru, že proti rozhodnutiu súdu, ktorým bol návrh na
povolenie odkladu exekúcie zamietnutý, odvolanie nie je prípustné. Odvolací súd sa preto odvolaním

povinného proti výroku II. napadnutého uznesenia exekučného súdu nemôže zaoberať, keďže smeruje
k preskúmaniu rozhodnutia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie povinného proti výroku II. uznesenia
exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

28. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie čo do výroku II. neposudzoval.

29. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala predsedníčka senátu JUDr. Jana Novotná a člen senátu JUDr.
Peter Molčan z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho písomného vyhotovenia.