Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2Pc/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119203422
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5119203422.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: O. T., nar. XX.X.XXXX,

bytom P. G. XXX, proti žalovanému: T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 42XX, za účasti maloletého: J.
G., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Žilina,
o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že T. G., nar. XX.XX.XXXX, n i e j e otcom maloletého J. G., nar. XX.X.XXXX, z matky
O. T., rod. T., nar. XX.X.XXXX, zapísané v knihe narodení matričného úradu Z. vo zväzku XXX, ročník
XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca - matka mal. J. G. sa žalobou domáhala zapretia otcovstva voči T. G.. Žalobu odôvodnila
tým, že so žalovaným žila v spoločnej domácnosti. Avšak predtým, ako sa to stalo, otehotnela s iným
mužom. Sama priznala, že žalovaný nie je otcom maloletého J.. Otcom tohto dieťaťa je iná osoba.

2. Žalovaný T. G. na pojednávaní uviedol, že sa necíti byť otcom mal. J.. Keď sa tento narodil, bývali
v spoločnej domácnosti, žili ako manželia. Necíti sa byť otcom dieťaťa, pretože octom dieťaťa je niekto
iný. Na objasnenie uviedol, že spoločne sa so žalobkyňou - matkou J. intímne stýkali. V rozhodujúcom

čase však už bola tehotná. Napokon aj žalobkyňa sa mu priznala, že on nie je otcom dieťaťa. Od tejto
doby v spoločnej domácnosti nežijú. V domnení, že je otcom dieťaťa, sa dal zapísať aj do rodného listu
mal. J. ako otec.

3. Súd uznesením 2Pc/2/2019-7 ešte dňa 10.6.2019 ustanovil pre mal. J. G. kolízneho opatrovníka, a
to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Žilina. Tento sa písomne k žalobe nevyjadril.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul žalovaného - domnelého otca mal. J., žalobkyňa
- matka dieťaťa sa telefonicky ospravedlnila, nakoľko sa jej narodilo ďalšie dieťa a bola v pôrodnici.
Súhlasila však s tým, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti. Takisto sa písomne ospravedlnil aj kolízny
opatrovník z neúčasti na pojednávaní v súvislosti s mimoriadnou situáciou na území SR - nariadenej
karantény. Súd sa na pojednávaní oboznámil s rodným listom, s písomným vyjadrením žalobcu.

5. Samotný žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa necíti byť otcom mal. J.. Tento sa narodil, keď

spoločne s matkou maloletého žili v spoločnej domácnosti ako manželia. V čase, keď začali spolu žiť,
tak matka mal. J. už bola tehotná. V spoločnej domácnosti nežijú viac ako roka pol.6. Z pripojeného rodného listu mal. J. mal súd zistené, že tento sa narodil XX.X.XXXX. Ako rodičia mal.
dieťaťa boli zapísaní domnelý otec T. G. a ako matka O. T..

7. Po hmotnoprávnej stránke vychádzal súd v tomto prípade z ust. § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž,
ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do
troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa
neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

8. Podľa § 93 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa
je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

9. V tomto konkrétnom prípade to bola matka mal. J., ktorá podala na tunajší súd žalobu o zapretie
otcovstva žalovaného. Aj samotný žalovaný uviedol, že sa necíti byť otcom dieťaťa. O tejto skutočnosti
sa dozvedel od samotnej žalobkyne. Predtým, ako matka dieťaťa podala túto žalobu, bolo nepochybne

preukázané, že otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Na základe tohto titulu bol za
otca v rodnom liste označený žalovaný T. G.. Súd mal z rodného listu nepochybne preukázané, že mal.
J. sa narodil XX.X.XXXX. Žalobu na zapretie otcovstva podala matka dieťaťa 22.3.2019, t.j. v zákonnej
lehote tak, ako to majú na mysli vyššie citované ust. Zákona o rodine. Vzhľadom na súhlasné vyjadrenie
sporových strán, t.j. matky, domnelého otca, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku a vyhovel samotnej žalobe.

10. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. V tomto konkrétnom prípade si žalovaný - domnelý otec neuplatňoval žiadne trovy konania. Preto
súdpostupovalvzmysle§255ods.2CSP,t.j., akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
V tomto konkrétnom prípade žiadna zo strán nemala vo veci plný úspech a ani len čiastočný úspech.
Preto následne súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).