Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 14, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/8/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514206033
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514206033.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu: Wüstenrot
poisťovňa, a.s., IČO: 31 38 34 08, so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, proti žalovaným:
1. V. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX B. C., 2. V. W., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. XXX/
XX, XXX XX B. C., zastúpený opatrovníkom pre toto konanie: JUDr. Michal Sovič, vyšší súdny úradník
Okresného súdu Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 614,04 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j e konanie v časti zaplatenia sumy vo výške 614,04 eur.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 36,50 eur, v lehote troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 1.12.2014 domáhal od žalovaných v 1. a 2.
rade solidárneho plnenia vo výške 614,04 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 28.7.2012 do
zaplatenia a trov konania dôvodiac, že žalovaní si nesplnili zákonnú povinnosť oznámiť škodovú udalosť,
ktorú ako vodič motorového vozidla, patriaceho žalovanej v 1. rade, spôsobil mimo územia SR žalovaný
v 2. rade, odvolávajúc sa na § 12 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. g/, § 10 ods. 1 písm. b/, § 2 písm. f/ a §
4 ods. 1 z.č. 381/2001Z.z. (ďalej iba „zákon“) a § 420 ods. 1 a § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej iba „OZ“).

2. Podaním doručeným súdu dňa 20.3.2015 (čl. 47) vzal žalobca žalobu späť v časti zaplatenia sumy
614,04€ z dôvodu jej úhrady dňa 13.3.2015, trval však na solidárnom zaplatení príslušenstva. Zaplatenie
žalovanej sumy vo výške 614,04 eur zo strany žalovanej v 1. rade dňa 13.3.2015 bolo preukázané/
verifikované dokladom predloženým žalobcom dňa 27.4.2015 (čl. 60).

3. Vzhľadom na procesný úkon žalobcu, učinený skôr, ako sa vo veci začalo pojednávanie, súd
postupujúc podľa § 96 OSP konanie o zaplatenie sumy 614,04 eur zastavil.

4. Po takomto úkone, ostalo predmetom konania zaplatenie príslušenstva istiny, konkrétne 8,75 %
ročného úroku z omeškania zo sumy 614,04 eur od 28.7.2012 do 13.3.2015. Žalobca požadoval
solidárne plnenie žalovanými.

5. Pobyt žalovaného v 2. rade súdu nie je známy, pre mu bol postupom podľa § 29 ods. 2 OSP, uznesením
ustanovený opatrovník pre toto konanie v osobe vyššie súdneho úradníka tohto súdu (čl. 77), ktorému
žaloba spolu s prílohami bola doručená dňa 29.9.2015, a ktorý sa k nej v priebehu konania vôbec

nevyjadril. Vo veci bolo rozhodnuté v zmysle § 101 ods. 2 OSP bez účasti žalobcu, žalovanej v 1. rade
a opatrovníka žalovaného v 2. rade, ktorí sa pojednávania nezúčastnili bez ospravedlnenia, resp. bez
žiadosti o jeho odročenie s výnimkou žalobcu, ktorý tak učinil. (pozn. žalovaná v 1. rade po vyvolaní veci
do pojednávacej miestnosti nevstúpila, ostala pred ňou, čo bolo zistené až po skončení pojednávania a
opustení pojednávacej miestnosti asistentkou a sudcom).

6. Základ svojej žaloby žalobca opiera, podľa svojho presvedčenia/právneho názoru o nesplnenie si
zákonnej povinnosti žalovaných, spočívajúcej v nenahlásení škodovej udalosti. Tú spôsobil, ako vodič
motorového vozidla EVČ: SL 658 AO, žalovaný v 1. rade, čo vyplýva zo správy o nehode zo dňa 4.1.2011
(čl. 7,8). Vlastníčkou predmetného motorového vozidla, ktorá mala so žalobcom uzatvorenú poistnú
zmluvu o povinnom zmluvnom poistení je žalovaná v 2. rade, čo vyplýva z poistnej zmluvy (čl. 5,6).
Následkom škodovej udalosti, bolo poškodené motorové vozidlo iného subjektu, ktorý si svoje právo
na náhradu škody uplatnil u likvidačného zástupcu, kde žalobca za tým účelom vyplatil likvidačnému
zástupcovi celkovo sumu 900,88€, z ktorých suma 767,55€ predstavovala samotné poistné planenie,
čo vyplýva z výpisu z účtu žalobcu a z oznámení (čl. 9 - 12). Žalobou uplatnený nárok vo výške
614,04€ predstavoval regresný postih v rozsahu 80% z poskytnutého poistného plnenia, na zaplatenie
ktorého boli žalovaní vyzvaní listami zo dňa 28.6.2012 a 24.7.2012 (čl. 13 - 19). Doručenie týchto listov
žalovaným však žalobca nepreukázal, možno však dôvodiť, že žalovanej v 1. rade výzva doručená bola,
keďže na ňu reagovala listom zo dňa 12.7.2012 (čl. 56). Z uvedeného nemožno bez ďalšieho, ako sa
mylne domnieva žalobca, vyvodiť aj záver o doručení výzvy žalovanému v 2. rade.

7. Na základe skutkového stavu popísané pod vyšším bodom, je potrebné žalobu v ostávajúcej časti
zamietnuť, a to z nasledovných dôvodov: (i) svoju aktívnu legitimáciu vo vzťahu k žalovanej v 1. rade
žalobca odvodzuje od ustanovení § 12 ods. 1 písm. g/ a § 10 ods. 1 až 4 zákona, (ii) svoju aktívnu
legitimáciu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade žalobca odvodzuje od ustanovení § 12 ods. 2 písm. g/ a §
10 ods. 1 až 4 zákona, (iii) pasívna legitimácia žalovanej v 1. rade je podľa žalobcu daná § 420 ods. 1 OZ
a § 4 ods. 1 a § 10 ods. 1 písm. b/ zákona a (iv) pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade je podľa žalobcu
daná § 427 ods. 2 v spojení s ods. 1 tohto ustanovenia OZ a § 4 ods. 1 a § 10 ods. 1 písm. b/ zákona.
Žalovaní mali podľa názoru žalobcu mu vznik škodovej udalosti zo dňa 4.10.2011 písomne oznámiť do
30 dní po jej vzniku, avšak doteraz tak neučinili. Žalobca však v danom prípade opomenul zásadnú
skutočnosť, a to, že škodovú udalosť spôsobil iba žalovaný v 2. rade, pričom voči nemu si žalobca
uplatňuje nárok v zmysle § 12 ods. 2 písm. g/ zákona, teda ako voči poistenému. Voči žalovanej v 1. rade
si žalobca uplatňuje nárok v zmysle § 12 ods. 1 písm. g/ zákona, teda ako voči poistníkovi. Účastníkom
škodovej udalosti bol však iba žalovaný v 2. rade, preto iba on porušil povinnosť nenahlásením škodovej
udalosti. Žalovaná v 1. rade takúto povinnosť nemala, keďže nebola účastníkom škodovej udalosti, teda
ani nemohla porušiť takúto povinnosť. Z uvedeného dôvodu tak podľa názoru súdu, si žalobca nemôže
uplatňovať regresný nárok aj proti žalovanej v 1. rade, keďže tá, ako už bolo vyššie konštatované,
svoju povinnosť neporušila. (pozri tiež rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/265/2012 zo
dňa 3.10.2013 dostupné na internete: http://otvorenesudy.sk/decrees/795249/document). Zákon v § 12
samostatne v dvoch odsekoch upravuje jednak postih proti poistníkovi (v prvom odseku) a jednak postih
proti poistenému (v druhom odseku). Poistník a poistený je prevažne vo väčšine prípadov tá istá osoba.
V prejednávanej veci však poistník a poistený nie je tou istou osobou, pretože žalovaný v 2. rade, ktorý
spôsobil škodovú udalosť je poistený a žalovaná v 1. rade je poistník. Zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva, že poistený a poistník sú povinní zaplatiť interný postih (regres) poisťovateľovi spoločne a
nerozdielne bez ohľadu na to, či z ich strany došlo k porušeniu zákonnej povinnosti. Z tohto dôvodu
bolo potrebné žalobu voči žalovanej v 1. rade zamietnuť. Pokiaľ ide o žalovaného v 2. tade, tak ako
už bolo vyššie uvedené, práve on, ktorý spôsobil škodovú udalosť, a jej nenahlásením porušil svoju
povinnosť, by mal znášať následky. V jeho prípade, však žalobca hodnoverne nepreukázal doručenie
výzvy na zaplatenie regresného postihu, ktorej okamih doručenia je spojený s hmotnoprávnymi účinkami
vyvolania splatnosti dlhu v zmysle § 563 OZ, čím sa potom žalovaný v 2. rade nemohol dostať do
omeškania. Takéto účinky, keďže ide o hmotnoprávne ustanovenie, nevyvolá ani podanie žaloby na
súd a jej doručenie procesnému opatrovníkovi žalovaného v 2. rade, pretože toto spadá pod procesné
predpismi (pozri napr. NS ČR sp. zn. 33Cdo 1315/2011). Z uvedeného dôvodu bolo potom potrebné
žalobu zamietnuť aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.

8. Súd záverom uvádza, že podľa jeho právneho názoru dal v tomto rozhodnutí odpoveď na podstatné
argumenty účastníkov konania, pričom tak učinil v snahe garantovať účastníkom konania ich právo na
spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu,

teda súd nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho
základného práva na spravodlivé súdne konanie.

9. Späťvzatím žaloby v časti zaplatenia istiny 614,04 eur žalobca zavinil zastavenie konania o nej. Ak
žalobca žalobu vezme v celosti alebo v časti späť v zásade platí, že zastavenie konania o nej v celosti
alebo v časti zavinil a je preto povinný hradiť trovy konania žalovanému. Podľa druhej vety § 146 ods. 2
O.s.p. však je povinný hradiť trovy konania žalovaný, ak bola žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, vzatá
späť pre správanie žalovaného vo vzťahu k požiadavkám žalobcu. O dôvodnosti podania návrhu je treba
uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že
žaloba je podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojí, a to aj
vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má byť také správanie, ktoré
spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný
zachoval v intenciách návrhu (petitu). V danom prípade išlo o situáciu vyššie popísanú, keď žalovaná v
1. rade uhradila po začatí žalobcom uplatnený nárok, hoci žalobca na plnenie z jej strany nemal nárok
(povinnosť plniť uplatnený nárok mal žalovaný v 2. rade), avšak žalovaná v 1. rade po začatí konania
požiadavku žalobcu splnila bez toho, aby o veci rozhodol súd. V časti zaplatenia istiny, tak bol úspešný
žalobca. V časti zaplatenia úroku z omeškania bol žalobca neúspešný, keď v tejto časti bola žaloba
zamietnutá. Žalobca tak bol v konaní čiastočne úspešný ako aj neúspešný. Žalobca bol však neúspešný
iba v pomerne nepatrnej časti vo vzťahu k predmetu konania, preto súd žalobcovi v zmysle § 142 ods. 3
O.s.p. priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
36,50 eur. Povinnosť zaplatiť trovy konania však uložil iba žalovanému v 2. rade, nakoľko on spôsobil
škodovú udalosť, a jej nenahlásením porušil svoju povinnosť a nie žalovaná v 1. rade, ktorá síce uhradila
žalobcom uplatnený regresný nárok, aj napriek tomu, že nebola nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti,
o ktorú v tomto konaní išlo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.