Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 21, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202522
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8516202522.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákove v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Barbora Korenecová, advokát, so
sídlomSlnečná765/3,90045Malinovo,IČO:42174902,protižalovanému:O.Š.,L..:XX.XX.XXXX,P.J.
B. XXXX/XX, XXX XX T., o zaplatenie 2.031,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. XC/XXX/XXXX - XX zo dňa 20. novembra 2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.031,48 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 2.031,48 Eur od 19.04.2009 do zaplatenia a súčasne v II. výroku vyslovil, že

žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 4 ods. 1, 2, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. zákon o
ochrane spotrebiteľa (platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy); § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 54
ods. 1, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3. Na základe vykonaného dokazovanie mal preukázaný skutkový stav, že žalobca so žalovaným
uzatvoril dňa 18.11.2008 zmluvu o úvere predmetom, ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 40.000,-
Sk/1.327,76 Eur, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku úveru vo výške 61.200,-
Sk/2.031,47 Eur v 6 mesačných splátkach po 10.200,- Sk/338,58 Eur počnúc dňom 14.01.2009.
Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo to, že žalovaný doposiaľ z poskytnutého úveru
neuhradil žiadnu splátku. Z pripojeného trestného spisu mal súd prvej inštancie preukázanú skutočnosť,

žesamotnýžalobcadňa16.07.2009podalnažalovanéhonaOkresnúprokuratúruKežmarokoznámenie
o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu, pričom uznesením zo dňa 07.09.2009
Okresné riaditeľstvo PZ, úrad justičnej a kriminálnej polície Stará Ľubovňa začalo trestné stíhanie voči
žalovanému za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák.. Trestným rozkazom Okresného
súdu Stará Ľubovňa sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 17.12.2009 bol žalovaný uznaný vinným, že dňa
18.11.2008 v Starej Ľubovni prostredníctvom obchodného zástupcu spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.,

Pribinova 25, 811 09 Bratislava požiadal o úver a uzatvoril zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe
ktorej mu bol poskytnutý úver o výške 40.000,- Sk, ktorý sa zaviazal vrátiť s príslušným poplatkom v
celkovej výške 61.200,- Sk v šiestich mesačných splátkach po 10.200,- Sk počnúc dňom 14.01.2009,
pričom v žiadosti o úver zo dňa 14.11.2008 uviedol nepravdivý údaj o svojej finančnej situácii a to, že
jeho mesačný príjem predstavuje sumu 16.000,- Sk, čo sa však nezakladalo na pravde, nakoľko jeho
skutočný príjem v tom čase predstavoval sumu vo výške 10.561,- SK, pričom ak by v žiadosti o úver

uviedol skutočnú výšku príjmu, úver by mu poskytnutý nebol, doposiaľ neuhradil ani jednu splátku, čim
spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava spôsobil celkovú škodu vo výške 2.031,47Eur, s príslušným poplatkom z omeškania, teda vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v
otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobil mu tak malú škodu, čím spáchal prečin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. za čo bol odsúdený podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. za použitia

§37ods.3Tr.zák.,§36písm.j/,l/Tr.zák.natrestodňatiaslobodyvtrvaní1roka.Podľa§49ods.1písm.
a/ Tr. zák. sa výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa ukladá skúšobná doba
v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodený spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava so
svojim nárokom na náhradu škody bol odkázaný na občianske súdne konanie. Predmetné rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.03.2010. Pri právnom posúdení zisteného skutkového

stavu súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej
zmluvy, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ, pričom sa jedná o vzťah občianskoprávny a
na posúdenie tohto úverového vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy súd aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Súd prvej inštancie mal za to, že predmetom konania
je nárok žalobcu na náhradu škody, na ktorý bol odkázaný trestným rozkazom tamojšieho súdu zo
dňa 19.12.2009 sp. zn. XT/XX/XXXX. Mal za nesporné, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je

spotrebiteľským vzťahom vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení. Preto súd prvej inštancie
podľa § 52 ods.1 OZ a § 5b uvedeného vyššie bol povinný prihliadať na premlčanie nároku uplatneného
žalobcom ex officio. Keďže trestným rozkazom tamojšieho súdu, ktorým bol žalovaný uznaný vinným,
tak ako je to uvedené vyššie a žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske
súdne konanie a tento nadobudol právoplatnosť, mal žalobca vedomosť o osobe škodcu a rozsahu

škody už v čase trestného konania, v ktorom vystupoval ako poškodený s uplatneným nárokom. Po
právoplatnosti trestného rozkazu dňa 29.03.2010, mal žalobca riadne pokračovať v uplatnenom nároku
na náhradu škody. Dvojročná subjektívna premlčacia doba v predmetnej veci začala plynúť najneskôr
dňa 30.03.2010 a uplynula dňa 30.03.2012. Keďže žalobca podal žalobu o náhradu škody na súde
až dňa 01.07.2016, urobil tak až po uplynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu na náhradu škody proti

žalovanému súd prvej inštancie považoval za premlčaný a preto ho v celom rozsahu zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.
a vzhľadom na to, že v konaní bol úspešnejší žalovaný, avšak tomuto žiadne trovy nevznikli, preto mu
ich náhradu súd nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca odmieta postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa. Uviedol, že zmluvu o úvere č. XXXXXXX nemožno považovať za zmluvu o

spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať
na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva o úvere č. XXXXXXX bola
uzatvorená na výkon zamestnania a v dôsledku toho žalovaný nie je spotrebiteľom v zmysle definície
spotrebiteľa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. (účinného v čase uzatvorenia
zmluvy), neskôr zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách.

Žalobca nie je povinný preukázať na čo v skutočnosti žalovaný použil peniaze, ale na aký účel mu
boli poskytnuté. Žalobca má za to, že sa domáha zaplatenia sumy 2.031,48 Eur s príslušenstvom
titulom náhrady škody a z ustanovení o premlčaní nároku na náhradu škody jasne vyplýva, že právo
na náhradu škody sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti z ktorej škoda vznikla.
Z právoplatného a vykonateľného trestného rozkazu jasne vyplýva, že k udalosti došlo dňa 08.01.2010

a teda nárok bol uplatnený v premlčacej dobe. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom prípade
ide o nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom je žalobca toho názoru, že súd nebol
oprávnený prihliadať na premlčanie nároku. Podľa žalobcu je v danom prípade na plynutie premlčacej
doby nevyhnutné aplikovať ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Niet pochýb o tom, že konanie
žalovaného malo charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj Trestným rozkazom, ktorým uznal Žalovaného

vinným zo spáchania úmyselného trestného činu úverového podvodu podľa ust. § 222 ods. 1 zákona č.
300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Aj keď by sa uvedený záväzkovo - právny
vzťah zo Zmluvy posudzoval ako spotrebiteľský, v danom prípade, keďže sa žalovaný dopustil prečinu
úverového podvodu, žalobca má za to, že mu súd nemôže poskytnúť ochranu spotrebiteľa, nakoľko
by došlo k zneužitiu práva v prospech žalovaného a k neprimeranej ochrane žalovaného. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.6. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaný k podanému odvolaniu žalobcu
nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 C.s.p., so zreteľom na jeho
preskúmavacie oprávnenia dané týmito ustanoveniami, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§

385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nove rozhodnutie.

8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je totiž v podstatných okolnostiach, teda najmä v otázke
posúdenia spotrebiteľského vzťahu medzi stranami sporu nepreskúmateľné, pričom nepreskúmateľnosť
rozhodnutia dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane (v danom

prípade žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom.

9. Súd prvej inštancie založil argumentáciu o zamietnutí žaloby len na základe jediného dôvodu, ktorým

bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky, ku ktorému súd prvej inštancie prihliadal ex offo podľa v tom
čase účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

10. K predmetnému ustanoveniu, z ktorého vychádzal aj súd prvej inštancie, však Ústavný súd
Slovenskej republiky dňa 07.02.2018 vo veci G.. Ú.D. XX/XXXX vyhlásil nález, podľa ktorého

ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení
s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takéto ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca
účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy
Slovenskej republiky).

11. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný v prípade správneho právneho
posúdenia veci toto ustanovenie aplikovať. Napriek tomu vyššie uvedený nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého
ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky. Nález ústavného súdu - okrem toho, že je právnym

dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezu v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky) - predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy (v tomto
prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) v tom zmysle, že ich
treba vykladať inak, než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (v
tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore s týmito

ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v súlade s vtedy účinným
zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle zákona)

predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné dať do pozornosti aj uznesenie (zjednocujúce stanovisko)
pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.10.2006, sp. zn. G.. Ú. X/XX, kde bola riešená otázka

okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval,
že hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené,
nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo
nikdy súčasťou právneho poriadku.

13. Napriek skutočnosti, že žalobca v odvolaní priamo nenamietal nesprávnosť tohto postupu súdu
prvej inštancie (netvrdil, že ex offo prihliadanie na premlčanie je v rozpore s ústavou), namietal, že ním
uplatnený nárok premlčaný nebol. Pokiaľ by súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenie § 5b zákonač. 250/2007 Z. z., bez vznesenia námietky premlčania druhou stranou by musel vec posúdiť de facto
rovnako,akokebykpremlčaniunedošlo-tedatak,akotvrdilžalobcavodvolaní(ajkeďzinýchdôvodov).

14. Aplikácia protiústavného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súdom prvej inštancie v danej
veci, predstavuje nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto aj keď súd prvej
inštancie vykonal vo veci dokazovanie, tak toto vyhodnocoval len v rozsahu potrebnom pre zistenie

premlčania.

15. Odvolací súd má tiež za to, že súd prvej inštancie pochybil aj z toho hľadiska, keď v zmysle
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol na premlčanie ex offo
a následne sa už nezaoberal vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 30.01.2017 a následne aj
na pojednávaní konanom dňa 20.11.2017, v ktorom žalovaný bez vznesenej námietky premlčania

uznal nárok žalobcu do výšky poskytnutého úveru a prejavil záujem túto dlžnú sumu splácať formou
splátkového kalendára. Odvolací súd zdôrazňuj, že pred novým rozhodnutím súdu prvej inštancie v
konaní ja potrebné nanovo vykonať výsluch žalovaného k ním tvrdeným skutočnostiam ohľadne záujmu
splácať dlžnú sumu a rovnako tiež k okolnostiam uzatvorenia zmluvy, ktoré namietal žalobca.

16. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 odsek 1 Ústavy
SR a práva podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s
uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Pozri W.. Ú. XXX/XX, W.. Ú. XX/XX, W.. Ú.
XXX/XX).

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec v zmysle § 391 ods. 1, 2 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

18.Vďalšomkonaníbudeúlohousúduprvejinštancieriadiťsaprávnymnázoromvyslovenýmodvolacím

súdom v tomto rozhodnutí, opätovne vec prejednať a rozhodnúť s tým, že sa vysporiada s odvolacími
námietkami žalobcu a zohľadní skutočnosti uvádzané odvolacím súdom. Nové rozhodnutie je potrebné
riadne a náležite odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby bolo presvedčivé.

19. Vzhľadom k tomu, že výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie je súvisiacim výrokom

(§ 379 písm. a) C.s.p.), odvolací súd súčasne so zrušením výroku vo veci samej zrušil aj výrok o
trovách konania. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách
prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2,

posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).