Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/81/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010986
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117010986.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci obžalovaného Z. K., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale
bytom L. č. XXX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo
dňa 12.12.2019, č. k. 9T/40/2017-536, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.12.2020 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil
obžalovaného Z. K. spod obžaloby podanej na neho prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa
10.05.2017, sp. zn. 2Pv/515/15/2207-27 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že od septembra 2014 až do apríla 2016

v Y., na ul. E. č. XXXX/X v mieste trvalého bydliska S. I. pri osobných stretnutiach pri preberaní maloletej
dcéry M., ako i telefonicky a prostredníctvom SMS správ vulgárne nadával bývalej družke S. I., s ktorou
žil v spoločnej domácnosti do 16.11.2013, že je: „drbnutá, jebnutá, primitív, blbá, jebnutá nerváčka“,
ponižoval ju vyjadreniami, že „nevie variť, je úbohá, nevie sa starať o dcéru“, napriek jej opakovanému
nesúhlasu ju kontaktoval prostredníctvom SMS správ a telefonátov a v prípade, ak mu nezdvihla telefón
na prvý krát, následne sa jej formou SMS správ vyhrážal, že „si dá dcéru do svojej starostlivosti, že jej

ju zoberie a že to porieši“, pričom počas tohto obdobia na ňu opakovane kričal, vulgárne ju osočoval
slovami „piča vychcaná, sviňa vyjebaná, krava a úplne jebnutá“ i v prítomnosti ich maloletej dcéry, sácal
ju, opakovane sa na ňu zaháňal päsťou smerom k tvári, nakoniec ju však neudrel, vynucoval si stretnutia
s dcérou napriek jej nesúhlasu a plaču, inokedy sa jej vnucoval a familiárne sa k nej správal, robil
jej návrhy, zvalil ju v jej byte na zem, kde ju začal bozkávať napriek tomu, že si to nepriala a žiadala
ho, aby ju pustil, čím uvedeným konaním spôsoboval poškodenej Mgr. S. I. neprimeraný stres, ktorý

viedol k jej ťažkej neurotizácii s prejavmi ťažkého stupňa depresie v oblasti afektivity a sociability, ako
i v somatickej oblasti s prejavmi nespavosti, nechutenstva s prežívaním subjektívneho a objektívneho
strachu z obvineného, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Okresný súd konštatoval, že z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že medzi obžalovaným a
poškodenou je prítomný obojstranný konflikt, ktorý primárne pramení z výkonu ich rodičovských práv a

povinností k dcére a nie z úmyslu obžalovaného fyzicky alebo psychicky týrať poškodenú. Predmetný
záverokresnéhosúduvyplývazozistenia,ževzťahmedziobžalovanýmapoškodenoumožnonegatívne
hodnotiť až po narodení ich spoločnej dcéry, pričom tento negatívny vzťah pokračoval aj po opustení
spoločnej domácnosti obžalovaným, keď ich vzájomná komunikácia týkajúca sa dcéry má v prípade
nezhodnutia sa ohľadne nejakej skutočnosti konfliktný charakter. Postavenie poškodenej, vzhľadom na
skutočnosť, že má dcéru v osobnej starostlivosti, je vo vzťahu k obžalovanému dominantné, pričom u

obžalovaného badať z tejto situácie frustráciu, podráždenosť a snahu využiť na maximum čas, ktorý má
určený na styk s dcérou, čo nebolo vždy možné a záviselo to od rozhodnutia poškodenej.Okresný súd sa primárne zaoberal posúdením, či sa obžalovaný dopustil konania, ktoré je špecifikované
v obžalobe a pozostáva z fyzických atakov (údery, resp. náznaky úderov, sácanie, sexuálne

obťažovanie) a verbálnych atakov v podobe vulgarizmov (drbnutá, jebnutá, primitív, blbá, nerváčka,
piča vychcaná, sviňa vyjebaná, krava) a ponižovaním (nevie variť, je úbohá, nevie sa starať o dcéru).
Vyhodnotením dôkazov okresný súd konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že sa obžalovaný
voči poškodenej dopustil fyzického ataku. Sama poškodená popísala len dva prípady, kedy k nemu
malo prísť, pričom jeden predchádza stíhanému obdobiu (modrina na chrbte poškodenej) a v druhom

prípade nemožno hovoriť o zavinení obžalovaného, nakoľko správanie maloletej dcéry, ktorá sa držala
krku poškodenej, obžalovaný nemohol predpokladať. Naviac z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
obžalovaný sa napriek početným nedorozumeniam s poškodenou zdráhal fyzickej konfrontácie, a to aj
napriek tomu, že minimálne v jednom prípade ho poškodená k tejto konfrontácii priamo vyzývala, čo vo
svojej výpovedi potvrdila svedkyňa M. I..

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že v konaní boli preukázané verbálne konflikty medzi
obžalovaným a poškodenou, avšak nemožno hovoriť len o jednostrannej agresii obžalovaného voči
poškodenej. Naviac v podanej obžalobe ako aj vo výpovedi poškodenej absentuje akýkoľvek kontext
predmetných vyjadrení obžalovaného na osobu poškodenej, pričom práve tento je rozhodný pre
posúdenie, či bolo zámerom obžalovaného svojimi vyjadreniami psychicky ubližovať poškodenej, alebo

sa jednalo o reakciu na vzniknutý konflikt alebo istú formu pochybností, či poškodená sama zvládne
starostlivosť o domácnosť a dcéru, ktorá bola v jej osobnej starostlivosti.

Vykonaným dokazovaním podľa názoru okresného súdu neboli hodnoverne preukázané vulgárne
vyjadrenia obžalovaného na adresu poškodenej uvedené v obžalobe. Poškodená vo svojej výpovedi

uviedla, že obžalovaný ju vulgárne osočoval, najmä slovom „sviňa“, čo v jednom prípade uviedla aj
priama svedkyňa M. I., ktorá sa v čase konfliktu nachádzala v šatníku a toto len počula. Poškodená
sa k tomuto konkrétnemu incidentu nevyjadrila, preto možno konštatovať určitú mieru pochybností, či
k takémuto vyjadreniu obžalovaného, ktoré popísala svedkyňa M. I., skutočne prišlo. K tomu okresný
súd uviedol, že ak k takému vyjadreniu obžalovaného skutočne prišlo, je potrebné posúdiť ho v kontexte

udalostí, ktoré uvedenému vyjadreniu obžalovaného predchádzali. Z výpovede svedkyne M. I. vyplýva,
že spomínaný incident sa mal odohrať pri odovzdávaní dcéry, keď sa obžalovaný domáhal styku s
dcérou, no poškodená ho odmietala. Predmetné vyjadrenie obžalovaného v tejto situácii nemožno
hodnotiť svojou závažnosťou ani ako priestupok, pretože zámerom obžalovaného nebolo ublížiť na cti
poškodenej, ale jednalo sa o jeho reakciu na marenie jeho styku s dcérou.

Obžalovanému sa v podanej obžalobe ďalej kládlo za vinu aj to, že sa negatívne vyjadroval o
schopnostiach poškodenej, ako varenie, starostlivosť o dcéru a upratovanie. Obžalovaný potvrdil, že sa
raz vyjadril, že poškodená zomrie v špine, avšak v prípade, keď mu poškodená zavolala, aby prišiel k nej
do bytu upratať psie výkaly. Iné negatívne vyjadrenia obžalovaného voči poškodenej neboli hodnoverne

preukázané. Poškodenou uvádzané vyjadrenia obžalovaného opätovne podľa názoru okresného súdu
nedosahujú ani závažnosť priestupku, nakoľko sa jedná o jeho subjektívne konštatovanie, ktoré sa
všeobecnetýkastarostlivostipoškodenejodomácnosťaichspoločnúdcéru,pričomvpodanejobžalobe,
ako aj výpovedi poškodenej absentuje akýkoľvek kontext údajných vyjadrení obžalovaného.

Vyjadrenia obžalovaného, že požiada o zmenu výchovného prostredia, či už formou striedavej
starostlivosti alebo výlučnej starostlivosti o dcéru, nemožno podľa názoru okresného súdu hodnotiť
ako psychický atak na poškodenú alebo vyhrážku, pretože obžalovaný má ako otec právo kedykoľvek
domáhať sa zmeny výchovného prostredia, pričom je úlohou súdu posúdiť, aké výchovné prostredie
bude v záujme ich spoločnej dcéry. V konaní bolo preukázané, že samotné odovzdávanie dcéry na

styk bolo problematické, viackrát dcéra počas styku zaspala, a preto ho nebolo možné plnohodnotne
realizovať. Ak obžalovaný dospel k záveru, že doposiaľ nastavená forma styku nie je v záujme jeho
dcéry, nakoľko nie je možné rozvíjať ich vzájomný vzťah, bolo namieste informovať poškodenú a jeho
výhradách a v prípade nemožnosti dohody v tejto otázke, iniciovať ďalšie súdne konanie.

Obžalovanému sa napokon kládlo za vinu, že poškodenú opakovane telefonicky alebo formou sms
kontaktoval, čo si poškodená nepriala. Obžalovaný však uvedenú skutočnosť hodnoverne vysvetlil, keď
uviedol, že poškodenú kontaktoval len ohľadne skutočností, ktoré sa týkali ich dcéry (choroba) a nie
preto, aby jej nadával a ponižoval ju. Len v prípade pasivity poškodenej, ktorá telefón nezdvíhala, aleboneodpisovala, kontaktoval ju opakovane, či už telefonicky alebo formou sms. Je potrebné uvedomiť si,
že aj otec má právo informovať sa ohľadne zdravotného stavu svojej dcéry, pretože má rovnako ako
matka rodičovské povinnosti, ktoré je povinný plniť.

Zo znaleckého posudku, v kontexte ďalších vykonaných dôkazov, je podľa názoru okresného súdu
zrejmé, že obžalovaný nespôsobil neurotizáciu poškodenej, ale svojim správaním (domáhaním sa
role otca v živote spoločnej dcéry) prispel k neurotizácii poškodenej, ktorú znalkyňa pri vyšetrení
poškodenej diagnostikovala. Prvotným faktorom neurotizácie poškodenej bola „nová“ rola matky v

živote poškodenej, kde stredobodom jej záujmu bola riadna starostlivosť o dcéru, ktorá je spojená so
zvýšenými fyzickými a psychickými nárokmi na matku - poškodenú. Už samotná zodpovednosť za nový
život spôsobuje u neľahostajného rodiča zvýšenú stresovú záťaž. Ak sa v tomto období zásadným
spôsobom narušil rodinný život poškodenej (ukončenie partnerského vzťahu s obžalovaným), finančné
problémy v podobe nutnosti poškodenej pracovať, nezhody s obžalovaným ohľadne starostlivosti o
dcéru a podvedome aj obava z odlúčenia od dcéry (či už v podobe širšieho styku, striedavej osobnej

starostlivosti, alebo výlučne osobnej starostlivosti otca o dcéru), vyústil tento stav do neurotizácie
poškodenej. Obžalovaný však na základe vykonaného dokazovania nemal úmysel poškodenej
neurotizáciuspôsobiť,resp.knejprispieť,nakoľkoonejnemalvedomosťaanijunemoholpredpokladať.
Obžalovaný bol v rozhodnom čase s poškodenou len v obmedzenom kontakte v rámci styku s
dcérou. Okresný súd napokon dodal, že ak aj pripustíme určitú možnosť vedomosti obžalovaného o

stave poškodenej, s poukazom na jej subjektívne prežívanie role matky, nemožno od obžalovaného
požadovať, aby sa vzdal svojich rodičovských práv a povinností k svojej dcére, pretože len jeho
nezasahovaniedorodinnéhoživotapoškodenejaichdcéry,bynemalovplyvnaznalkyňouprezentovanú
neurotizáciu poškodenej. Obžalovaný však je nositeľom rodičovských práv, a preto ich výkon nemožno
kvalifikovať ako trestný čin.

S poukazom na vykonané dokazovanie okresný súd konštatoval, že nebolo bez dôvodných pochybností
preukázané, že sa stal skutok, ktorý je predmetom obžaloby, a preto v zmysle zásady „in dubio pro reo“
rozhodol o oslobodení obžalovaného zo stíhaného skutku.

Proti tomuto rozsudku zahlásil ihneď na hlavnom pojednávaní prokurátor odvolanie. Argumentoval
nasledovne:
„S dôvodmi uvedenými súdom v rozsudku sa nestotožňujem. Poškodená S. I. na hlavnom pojednávaní
rovnako ako v prípravnom konaní aj s odstupom času popísala správanie obžalovaného voči nej, tak ako
je to uvedené aj v skutkovej vete obžaloby. Uviedla, že ku konfliktom dochádzalo pri preberaní dcéry,

kedy sa obžalovaný správal arogantne a bol vulgárny, tiež sa na ňu zaháňal päsťami, ale neudrel ju.
Vulgárne jej nadával aj v telefonátoch, keď mu nezdvihla telefón, stále jej vyvolával. Vulgárne jej nadával
aj pred dcérou. Toto jeho správanie spôsobilo, že sa ho bála, stratila sebavedomie, veľmi schudla a má
odpor voči mužom.
Je zrejmé, že takmer všetky incidenty prebiehali výlučne za prítomnosti obžalovaného a poškodenej,

prípadne ich maloletej dcéry. Svedkyňa M. I., matka poškodenej, však vypovedala, že pár krát bola
prítomná pri incidente, kedy obžalovaný poškodenej vulgárne nadával, zaháňal sa na ňu, ako keby ju
chcel udrieť, vyhrážal sa, že s ňou zatočí. O prítomnosti svedkyne v byte však obžalovaný, keď sa
tak správal, nevedel, pretože bola v inej miestnosti. Svedkyňa tiež počula, keď obžalovaný poškodenej
telefonoval - telefonáty boli plné vyhrážok a vulgarizmov. Tieto skutočnosti uvádzala aj v prípravnom

konaní.
Obaja svedkovia- rodičia poškodenej potvrdili, že takéto správanie obžalovaného spôsobilo, že z ich
usmiatej dcéry - poškodenej sa stala vystresovaná osoba a nemá už ani záujem o mužov.
V súvislosti s osobnosťou poškodenej bol v rámci vyšetrovania vypracovaný aj znalecký posudok
z odboru psychológia znalkyňou PhDr. Zuzanou Bielikovou, ktorá bola na hlavnom pojednávaní aj

vypočutá. V znaleckom posudku sa uvádza, že výpovede S. I. nesú pozitívne znaky všeobecnej a
špecifickej vierohodnosti, preto ich zo psychologického hľadiska možno považovať za vierohodné.
Neboli u nej zistené žiadne motivačné ciele, ktoré by ju viedli k nehovoreniu pravdy. Syndróm týranej
osoby v prežívaní ani v štruktúre osobnosti u nej zistený nebol. Udalosti súvisiace s vyšetrovanou
trestnou vecou spôsobili u nej neurotizáciu jej osobnosti s prejavmi aktuálne ťažkého stupňa depresie

v oblasti afektivity, sociability a v oblasti somatiky. Vzťah poškodenej k obžalovanému je submisívny s
prežívaním objektívneho aj subjektívneho strachu z neho. Pri výsluchu znalkyňa uviedla, že poškodená
bola vychovávaná v prostredí bez vulgárností, bez hádok, bez nátlakov, s pochopením a empatiou a keď
sa potom ocitla v takejto záťažovej situácii reagovala neurotizáciou. Aby neurotizácia vznikla v priebehutakýchto pár týždňov, malo by sa jednať o každodennú stresovú situáciu. Keď človek na toto nie je
zvyknutý, neprechádza tým ani v detstve, je to pre neho šok, ktorý ho zrazí hlboko dole. Keď sa stresy
opakujú a osoba je v stave, že ich nedokáže riešiť, jednak pod vplyvom svojej precitlivenosti, jednak

pod vplyvom toho, že sa stala matkou, je tam veľmi tenká hrana, kedy sa to zvrtne do emočnej lability
a úzkosti, strachu a plačlivosti. Tieto vlastnosti človeka obmedzujú v bežnom spôsobe života a v tomto
prípade o to viac, že v základnej osobnostnej výbave poškodenej je, že ona je dominantná. Primárnym
zdrojom ťažkého stupňa depresie u poškodenej bolo domáce konfliktné prostredie. Skutočnosť, že
poškodená mala z obžalovaného aj objektívny strach preukazuje to, že pri popise udalostí, ktoré mala

poškodená prežiť, sa u nej objavili somatické prejavy (potenie rúk, sčervenenie zblednutie .. ), ktoré
človek neovplyvní. Ak si človek niečo vymyslí, tieto prejavy nie sú prítomné.
Zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona sa
dopustí ten, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej
fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho
druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním

strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej
fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť.
Pri tomto trestnom čine sa nevyžaduje, aby u poškodenej osoby vznikli následky na zdraví, ale vždy sa
vyžaduje aby išlo o konanie, ktoré poškodená osoba pociťuje ako ťažké príkorie.
Súd v odôvodnení rozsudku vyjadril určité pochybnosti ohľadne vierohodnosti výpovedí obžalovaného,

poškodenej ako aj ich rodinných príslušníkov a známych, no v takýchto prípadoch, kedy k incidentom
nedochádza na verejnosti, ale len medzi dvoma blízkymi osobami, resp. v úzkom kruhu osôb, iné dôkazy
ako svedecké výpovede „účastníkov“ a prípadné znalecké posudky nie je možné získať. V tomto prípade
mám za to, že pravdivosť svedeckej výpovede poškodenej je podporená aj výpoveďou svedkyne M. I.,
jej matky, ktorá bola priamym svedkom niektorých incidentov obžalovaného a v neposlednom rade aj

znaleckým posudkom znalkyne PhDr. Zuzany Bielikovej, ktorý vypovedá o osobnosti poškodenej a jej
prežívaní daných udalostí.
Doposiaľ vykonaným dokazovaním najmä na hlavnom pojednávaní, ale aj v prípravnom konaní bolo
zistené a preukázané, že obžalovaný s poškodenou dlhší čas spolu žili v partnerskom zväzku a teda
obžalovaný poznal rodinu aj rodinné zázemie poškodenej, bolo mu známe akým spôsobom členovia

jej rodiny spolu komunikujú, že prejavy agresivity, vulgarizmy a krik u nich nie sú bežnou formou
komunikácie a poškodená na takéto správanie nie je zvyknutá. Je síce zrejmé, že zdrojom konfliktov
bola výchova maloletej, no opakované ponižovanie, vulgárne vyjadrovanie, prípadne aj fyzické ataky
obžalovaného boli úmyselne mierené proti osobe poškodenej s cieľom psychicky jej ublížiť, ponížiť ju,
uraziť ju a spôsobiť jej stresy, nakoľko obžalovaný vedel, že na takéto správanie nie je poškodená

zvyknutá a neprispeje tým k jej psychickej pohode, práve naopak, vzhľadom na uvedené, poškodená
vnímala jeho správanie voči nej ako ťažké príkorie, čo spôsobilo aj jej zlý psychický stav. Skutočnosť,
že obžalovaný mal s poškodenou problémy ohľadne starostlivosti a výchovy o maloletú dcéru, sústavné
ponižovanie a vulgárne osočovanie nie je spôsob na ich riešenie a ani ho táto skutočnosť z takéhoto
opakovaného správania voči poškodenej nemôže ospravedlniť a vyviniť.

Vzhľadom k uvedenému navrhujem, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d)
Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a podľa § 322 ods. 1 Trestného
poriadku vrátil vec Okresnému súdu Trnava na nové prejednanie a rozhodnutie. “
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu (č. l. 551-552) a uviedol, že
so závermi prokurátora sa nestotožňuje a má za to, že tieto nie sú pravdivé. Má za to, že napadnutý

rozsudok vychádza z dostatočne a správne zisteného skutkového stavu veci, ako aj zo správneho
právneho posúdenia. Poukázal na výsledky znaleckého dokazovania v predmetnom trestnom konaní
ako aj v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 24CoP/50/2017. Upriamil pozornosť
na skutočnosť, že poškodená na neho podala trestné oznámenie v čase, keď žiadal o rozšírenie styku s
dieťaťom, pričom práve aj podaným trestným oznámením argumentovala v civilnom konaní, aby mu styk

sdcérourozšírenýnebol.Navrholodvolanieprokurátorapodľa§319Trestnéhoporiadkuakonedôvodné
zamietnuť.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadrila aj poškodená prostredníctvom svojho splnomocnenca (č. l. 553
- 554) a uviedla, že s odôvodnením prokurátora sa stotožňuje v celom rozsahu a je toho názoru, že
prvostupňový súd v danej veci nesprávne posúdil dokazovanie a nesprávne uplatnil zásadu in dubio pro

reo. Obaja rodičia poškodenej potvrdili, že agresívne a ponižujúce správanie obžalovaného spôsobilo,
že z ich usmiatej dcéry sa stala vystresovaná osoba, ktorá stratila absolútne záujem o mužov. Pravdivosť
výpovede poškodenej ako aj svedkov je potvrdzovaná znaleckým posudkom. Dala do pozornosti, že
samotný obžalovaný pri svojej výpovedi potvrdil, že v priebehu hodiny zaslal poškodenej cca 30 smsspráv, ktorých obsahom boli príkazy a vyhrážky, aby zdvihla telefón, pričom hodnoverným spôsobom
nevedelvysvetliť,čobolopríčinoutakéhotoneúnosnéhoobťažovaniapoškodenej.Navrhla,abyodvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry,
obžalovaný, jeho obhajca a splnomocnený zástupca poškodenej. Prokurátor krajskej prokuratúry
na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolaniu prokuratúry vyhovieť a teda napadnutý
rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Splnomocnený zástupca poškodenej sa s prednesom prokurátora stotožnil. Obhajca obžalovaného
navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný nakoniec uviedol, že súhlasí s
rozsudkom súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 ods. 1
Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na

to oprávnená, a to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote
ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu vyplýva, že okresný súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom
vypočul obžalovaného Z. K., poškodenú Mgr. S. I., svedka MUDr. K. I., svedkyňu M. I., svedka F.

I., svedkyňu Y. Y., svedkyňu S. A., so súhlasom procesných strán prečítal výpovede svedkov O. K.,
J. A., F. Z., Z. G., M. I., I. E., E. K., S. I. a Q. G. z prípravného konania, vypočul znalkyňu PhDr.
Zuzanu Bielikovú a oboznámil listinné dôkazy: prepisy oznámení poškodenej a obžalovaného na polícii,
správu ÚPSVaR Trnava, SMS správy predložené poškodenou, fotografie predložené obžalovaným,
SMS správy predložené obžalovaným, lekárske správy, oznámenia Okresného súdu Trnava, znalecký

posudok znalca PhDr. Františka Valúcha, odpis registra trestov obžalovaného, lustráciu obžalovaného
v databáze súdov a lustráciu obžalovaného v databáze priestupkov.

Krajský súd konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby vykonal všetky dôkazy potrebné pre
objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel

uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu rozhodnutiu. Následne v odôvodnení
napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedol
akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného

a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo
skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne

výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na
neho poukazuje.

Okresný súd veľmi správne skúmal, či obžalovaný fyzicky a psychicky atakoval poškodenú, intenzitu
atakov a ich následky na poškodenú. Na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru,

že medzi obžalovaným a poškodenou je obojstranný konflikt, ktorý pramení z výkonu ich rodičovských
práv a povinností k dcére. Práve tento konflikt má potom vplyv nielen na vierohodnosť ich výpovedí, ale
aj výpovedí ostatných svedkov.

Prokurátor v podanom odvolaní v rozsiahlej miere poukazuje na znalecký posudok vypracovaný v tomto

konaní.Ktomutrebauviesť,žetentodôkazjepotrebnévyhodnotiťsamostatneakoivsúhrnesostatnými
vykonanými dôkazmi. Potom z neho vyplýva výsledok nie v neprospech obžalovaného, ale naopak v
jeho prospech. Totižto je zrejmé, že to nebol obžalovaný, ktorý by poškodenej spôsobil neurotizáciu.
Tento nemal ani úmysel túto poškodenej spôsobiť.

Okresný súd tak správne oslobodil obžalovaného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku v zmysle
zásady „in dubio pro reo“ a preto krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku
zamietol ako nedôvodné.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.