Uznesenie Judgement was issued on Friday, January 29, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 71Ek/37/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121203896
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kováč LL.M.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121203896.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 792 752 proti povinnému: C. J.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt U. XX/XX, XXX XX T., o vymoženie 606, 14 Eur s príslušenstvom, o
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.01.2021 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 606, 14 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku vydaného dňa XX.XX.XXXX SA., zS., W., so sídlom P. XX, XXX XX T.,

pod sp. zn. XX/XX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a stal sa vykonateľným dňa
XX.XX.XXXX.

2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie vrátane jeho príloh zistil, že nároky priznané
v rozhodcovskom rozsudku vychádzajú zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX (ďalej len ,,Zmluva o RÚ“) uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Zmluvné strany si

dohodli výšku úveru 780,- EUR. Zároveň dňa XX.XX.XXXX uzavreli zmluvné strany aj Rozhodcovskú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, v ktorej sa v bode 5 uvádza, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky
medzizmluvnýmistranamivyplývajúcealebosúvisiacesustanoveniamitejtoZmluvyoRÚ,sporušením,
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Rozhodcovský súd v Bratislave zriadený

spoločnosťou Sdružení rozhodců, a.s., Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o.,
Victoria rozhodcovský súd v Žiline zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., Rozhodcovský súdny dvor
zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal s.r.o.. Z obsahu Zmluvy o RÚ ďalej vyplýva, že povinný
uzatvorilzmluvuakofyzickáosoba-občan.Neidetedaozmluvunaúčelyvýkonupodnikateľskejčinnosti,
ani na účely výkonu povolania alebo zamestnania.

3. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Exekučný poriadok“),súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa exekúcia má
vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a 1.spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov,
2.rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase

spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať
spotrebiteľské spory,3.rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom,
ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
4.rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

4. Podľa ustanovenia § 70 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy stáleho
rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od tohto zákona. Použitie
štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k

znevýhodneniu spotrebiteľa oproti dodávateľovi.

5. Podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia.

6. Podľa ustanovenia § 73 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca
na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014
zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ
stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania

žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky
stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť
v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali
činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa
osobitného predpisu) povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.

7. Podľa ustanovenia § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31. decembra 2014, zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému
stálemurozhodcovskémusúdu.Vtomprípadeplatí,žesapodrobujúpredpisomstálehorozhodcovského
súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym

rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

8. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len
„OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom.

9. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.15. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

16. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

19. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej

a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu zastavená. (rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 27. januára 1997, sp. zn. 3 Cdo 164/96)

20. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský

súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom

konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná. (uznesenie Krajského súdu Žilina z 31. júla 2013, sp. zn. 2 CoE/13/2013)

21.PodľauzneseniaNajvyššiehosúduSRzodňa13.10.2011,sp.zn.3Cdo146/2011(R46/2012),pokiaľ

oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný

súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný.

22. V súvislosti s konaním pred rozhodcovským súdom je potrebné poukázať na to, že ho možno začať
iba v prípade, ak zmluvné strany uzatvoria rozhodcovskú zmluvu buď vo forme osobitnej zmluvy alebo
vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve. Základnou povinnosťou rozhodcovského súdu je už v štádiu
začatia konanie skúmať otázku svojej právomoci. Súd mal za preukázané, že Slovenský arbitrážny
súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. po 31. decembri 2014 stratil oprávnenie rozhodovať

spotrebiteľské spory. Jeho nástupníckym rozhodcovským súdom sa v zmysle § 73 ods. 5 zákona
č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní stal Slovenský arbitrážny súd, zriadený
Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. (ďalej len ,,rozhodcovský súd“). Keďže povinný
svoj záväzok zo Zmluvy o RÚ neplnil, podal oprávnený žalobu tomuto rozhodcovskému súdu, ktorý v
predmetnej veci dňa XX.XX.XXXX vydal rozhodcovský rozsudok.

23. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s predloženými listinami vrátane
rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. XX/XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX v medziach ustanovenia § 53
ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. januára 2018 dospel k záveru, že exekúciu
na podklade predmetného exekučného titulu nemožno vykonať z nižšie uvedených dôvodov.

24. Súd mal za preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zákona č. 335/2014 Z.
z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účinného od 1. januára 2015 a rozhodcovská zmluva bola
uzavretá dňa 12.11.2014, t. j. ešte pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona. Podľa prechodnéhoustanovenia § 73 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z. sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Ak rozhodcovská zmluva bola v čase svojho uzavretia
(z akéhokoľvek dôvodu) neplatná, zostáva neplatná aj za účinnosti nových predpisov a jej neplatnosť

sa nekonvaliduje. V takom prípade ani nemôže dôjsť k zmene jej obsahu podľa § 73 ods. 5 zákona
č. 335/2014 Z. z. tak, že založí právomoc nového rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať
spotrebiteľské spory. Zo systematickej súvislosti oboch ustanovení je totiž zrejmé, že k týmto účinkom
môže dôjsť len v prípade platnej rozhodcovskej zmluvy, nie v prípade takej zmluvy, ktorá bola už v čase
svojho uzavretia neplatná.

25. Vzhľadom na uvedené prechodné ustanovenie je teda potrebné posúdiť platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31. decembra 2014.

26. Podľa ustanovenia § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. v cit. znení zmluvné strany sa môžu
dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. Podľa

názoru súdu je formulácia uvedeného ustanovenia jednoznačná v tom zmysle, že vyžaduje podrobenie
sa ,,určitému“, teda jednému konkrétnemu stálemu rozhodcovskému súdu (porov. v tomto smere
rozdielnuformuláciucit.ustanoveniavzneníúčinnomod1.januára2015).Naopakvrozporescitovaným
ustanovením je taká rozhodcovská zmluva, ktorá podriaďuje strany dvom či viacerým rozhodcovským
súdom, pričom voľba konkrétneho je prenechaná na vôľu jednej strany. V takom prípade tak totiž v

skutočnosti medzi stranami nejde o rozhodcovskú zmluvu v zmysle citovaných ustanovení, ale len o
akúsi„predbežnúdohodu“namožnomrozhodcovskomkonaní,ktorejkonkretizáciapatríjednejzmluvnej
strane. Je nutné podotknúť, že rozhodcovské konanie je založené na principiálnej rovnosti oboch jeho
strán (§ 17 zákona č. 244/2002 Z. z.), ktorá sa prejavuje okrem iného v ich (principiálne) rovnakom vplyve
na zloženie rozhodovacieho telesa (rozhodcov, porov. § 8 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.). Pripustením

takej rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorej by si jedna zo strán mohla vybrať spomedzi viacerých v nej
uvedených stálych rozhodcovských súdov (teda pripustenie akejsi „opcie na stály rozhodcovský súd“),
by sa podľa názoru súdu dával tejto strane nadmerný vplyv na priebeh rozhodcovského konania a staval
by druhú stranu do podstatne nevýhodnejšej pozície.

27. Podľa názoru súdu vyššie uvedený výklad ustanovenia § 12 ods. 6 zák. č. 244/2002 Z. z. v znení
účinnom do 31. decembra 2014 vyplýva aj z toho, že cit. zákon pomerne striktne rozlišuje medzi
rozhodcovským konaním mimo stáleho rozhodcovského súdu a rozhodcovským konaním pred stálym
rozhodcovským súdom. Neviditeľnejšie je to v prípade postupu konania pred rozhodcovským súdom.
Kým podľa § 26 ods. 2 je postup konania predovšetkým vecou ,,dohody“ strán, v prípade konania

pred stálym rozhodcovským súdom, tento postupuje podľa svojho rokovacieho poriadku. Nestrannosť
a férovosť rozhodcovského konania pred stálym rozhodcovským súdom je zabezpečená okrem iného
aj tým, že rokovací poriadok vydáva zriaďovateľ ako tretia osoba odlišná (a v princípe nezávislá) od
strán rozhodcovského konania. Takýto rokovací poriadok potom upravuje aj otázky, na ktorých sa v
rozhodcovskom konaní mimo stáleho rozhodcovského súdu musia strany dohodnúť. Inak povedané,

principiálnu nevyhnutnosť dohody oboch strán na jednotlivých procesných aspektoch rozhodcovského
konania nahrádza v prípade stáleho rozhodcovského súdu činnosť tretej osoby - zriaďovateľa, ktorý
vydáva rokovací poriadok. Ak by bolo prípustné, aby sa rozhodcovskou zmluvou umožnila jednej strane
voľne si zvoliť jeden spomedzi viacerých stálych rozhodcovských súdov, znamenalo by to, že tejto
strane by bolo dané aj právo vybrať resp. určiť úpravu procesného postupu rozhodcovského konania

(a mnohých iných otázok, ktoré upravuje rokovací poriadok). To by však bolo v rozpore s už uvedenou
principiálnou črtou rozhodcovského konania, podľa ktorej sa na tejto úprave musia strany dohodnúť,
alebo musí byť určená treťou (nezávislou resp. nestrannou) osobou vo forme rokovacieho poriadku.

28. Súd taktiež v tomto smere iba pripomína, že rozhodcovská zmluva (teda právomoc rozhodcovského

súdu) vylučuje právomoc štátnych súdov a tým v podstate obmedzuje právo na súdnu ochranu v
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keďže dôvody preskúmania rozhodcovského rozsudku sú
veľmi obmedzené. Samozrejme, principiálne nie je vylúčené, aby sa strany vzájomnou dohodou vzdali
uplatnenia určitého práva (napríklad aj práva na súdnu ochranu pred všeobecným súdom) voľbou
alternatívneho prostriedku riešenia sporov, ktorý im právo ponúka. V takom prípade však súdy musia

dôsledne kontrolovať okolnosti takéhoto dojedania, a to najmä prostredníctvom všeobecných klauzúl
(súlad s dobrými mravmi a pod.), ako aj výkladom príslušných noriem, ktoré tieto alternatívne prostriedky
riešenie sporov upravujú, aby bolo zabezpečené, že tieto alternatíve prostriedky budú vo výsledku
principiálnerovnocennéčodokvalityaprocedurálnychzárukpreúčastníkov(porov.vinýchsúvislostiachnález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2012). Podľa názoru súdu bol s týmito požiadavkami
nezlučiteľný taký výklad zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 31. decembra 2014, a teda pripustenie
takej rozhodcovskej zmluvy, ktoré by mali za následok, že z rozhodcovského konania ako riešenia sporu

medzi dvoma stranami nestrannou treťou osobou sa stane konanie riadené a kontrolované jednou z
nich. Ako však už bolo vyššie odôvodnené, presne to by bolo následkom pripustenia takej rozhodcovskej
zmluvy,akoujerozhodcovskázmluvamedzioprávnenýmapovinnýmzodňaXX.XX.XXXX,ktorázveruje
voľbu rozhodcovského súdu príslušného na prejednanie veci do rúk žalobcu.

29. Rozhodcovská zmluva, ktorá nezodpovedá ústavne konformnému výkladu ustanovenia § 12 ods.
6 zákona č. 244/2002 Z. z. v cit. znení, je podľa názoru súdu pre rozpor so zákonom neplatná
(§ 39 Občianskeho zákonníka). Z už uvedených dôvodov (rozdiely medzi rozhodcovským konaním
pred stálym rozhodcovským súdom a mimo neho) neprichádza podľa súdu do úvahy ani prípadná
konverzia (§ 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka) rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej právomoc stáleho
rozhodcovského súdu na „obyčajnú“ rozhodcovskú zmluvu s určenými rozhodcami (alebo spôsobom

ich určenia).

30. Súd ďalej konštatuje, že okrem vyššie uvedeného oprávnený zapracoval rozhodcovskú doložku,
na základe ktorej mal konať rozhodcovský súd, do rozhodcovskej zmluvy, ktorú už vopred pripravil
a túto už len hotovú predkladá spotrebiteľovi ku zmluve na podpis. To, že nejde o dvojstranne

vyjednanú podmienku vyplýva aj zo samotnej konštrukcie rozhodcovskej zmluvy. Táto zmluvná
podmienka nebola individuálne dojednaná. Je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne spôsobom, ktorý si zvolí ten, čo žaluje. Takúto podmienku
je potrebné z pohľadu Občianskeho zákonníka považovať za absolútne neplatnú. Ide o jednostrannú
a neprijateľnú podmienku, ktorá bráni povinnému obrátiť sa v prípade sporu na štátny súd. Teda

znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie štátnym súdom. Tak mu znemožňuje vlastne
domôcť sa svojho práva a stavia ho do pozície nerovnocenného účastníka právneho vzťahu. Okrem
toho rozhodcovský súd si vybral sám dodávateľ, teda oprávnený. Nie je to zhodný prejav oboch
strán zmluvy. Povinný sa na tomto výbere nepodieľali. Následne ak sa dodávateľ rozhodne žalovať
spotrebiteľa na základe tejto rozhodcovskej doložky na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ je nútený

touto doložkou a jednostranným výberom dodávateľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Musí tak
podľa nej urobiť, lebo už vopred, pred vznikom akéhokoľvek sporu zo zmluvy sa musel vzdať prijatím
podmienok zmluvy, svojho práva brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Naviac je nutné
uviesť, že spravidla je to veriteľ, ktorý sa ocitá v pozícii toho, ktorý návrh podáva, lebo väčšinou
dlžníci sú tými osobami, ktoré zmluvy z pohľadu splácania úveru nedodržiavajú. Ide teda o značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu. Navyše doložka nebola dojednaná v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Preto akékoľvek
plnenie priznané rozhodcom na základe neprijateľnej podmienke - rozhodcovskej doložky, ktorá je v
rozpore s dobrými mravmi, je plnením neakceptovateľným. V tejto súvislosti je nutné poukázať aj na

rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina
Rodrigues Nogueira, ktorá sa týkala výkladu smernice 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu
uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva

povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v
rozhodcovskej doložke.

31. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy tak znamená, že rozhodcovský rozsudok v prerokúvanej veci
bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal oprávnenie (právomoc). To podľa dnes už ustálenej judikatúry

znamená, že takýto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (porov. judikát R
46/2012), ale ide o nulitný právny akt na základe ktorého nemožno vykonať exekúciu.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že predmetná rozhodcovská zmluva
nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, keďže nezodpovedá ústavne konformnému výkladu

ustanovenia § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. v cit. znení pre rozpor so zákonom (rozhodcovská
doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ), čo má za následok jej
neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka), a zároveň rozhodcovské rozhodnutie nie je vykonateľné,
teda exekučný titul nespĺňa podmienku formálnej vykonateľnosti, nakoľko došlo k vade základnéhopredpokladu stanoveného zákonom o rozhodcovskom konaní, ktorý upravuje tvorbu exekučného
titulu. Chýbajúca právomoc rozhodcovského súdu má za následok vadu formálnej vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku.

33. Nakoľko súd návrh na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, ktorý možno na základe vyššie
uvedeného skutkového stavu oprávnenému pričítať podľa čl. 4 Civilného sporového poriadku v spojení
§ 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, a zároveň zamietnutím návrhu oprávnený v zmysle §
255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nemal ani čiastočný úspech vo veci, súd má za to, že trovy

exekučného konania nemožno v tomto prípade považovať za účelné vynaložené výdavky a nemôže
ich oprávnenému priznať, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a
oprávnenému trovy exekučného konania nepriznal. V exekučnom konaní je povinný účastníkom konania
až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa
skončilo zamietnutím návrhu na vykonanie exekúcie, povinnému v konaní žiadne trovy nevznikli, pretože
sa o konaní ani nedozvedel a nestal sa jeho účastníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.