Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/148/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719202560
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5719202560.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a
členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v spore žalobcu: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. XXXX/XX, XXX XX K. - O., zastúpeného JUDr. Martinom Kubovičom, LLM, MSc, advokátom
so sídlom M. R. Z. 3080/14, 926 01 Sereď, IČO: 50 159 836, proti žalovanému: Z. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Z. G. XXX/X, XXX XX M., zastúpenému JUDr. Máriou Povodovou, advokátkou so sídlom

Štúrovo námestie 108/5, 036 01 Martin, IČO: 33 775 737, o zaplatenie sumy 4.392,85 eur, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/31/2019-137 zo dňa 27. mája 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 10C/31/2019-137 zo dňa 27. mája 2020 potvrdzuje.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej aj „súd prvej inštancie“) žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol (výrok I.). Zároveň priznal žalovanému proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom

rozsahu (výrok II.) s tým, že o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na okresnom súde dňa 01.07.2019,
sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.392,85 eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa
06.07.2016 so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu, ktorou na neho žalovaný previedol svoj spoluvlastnícky
podieloveľkosti6/14kpozemkuparcelaKN-E č.1664/120,evidovanejnaLVč.XXXprek.ú.V.A..

Strany si dojednali kúpnu cenu vo výške 7,987 eur za 1 m2, pričom prevádzanému podielu zodpovedala
výmera 2.880 m2. V novembri 2018 však žalobca zistil, že parcela, ku ktorej nadobudol kúpou
od žalovaného spoluvlastnícky podiel, nemá výmeru zapísanú na liste vlastníctva, teda 6.719 m2, ale
len výmeru 6.444 m2. Na liste vlastníctva sa totiž neodrazila skutočnosť, že predadná parcela pôvodne
vznikla z parcely KN-E č. 1664/2, z ktorej boli geometrickým plánom č. 58/99, vypracovaným geodetom
Ing.P.I.,vytvorenénovéparcelyč.KN-C: č.466/20,č.472/4,č.473/4,č.474/4ač.475/4,spoluo
výmere 1.282 m2, čím práve výmera parcely KN-E č. 1664/2 sa zmenšila na 6.444 m2. V tom istom čase

bol však pripravený ROEP, ktorý nezohľadnil existenciu tohto geometrického plánu a vychádzal z údajov
pred zápisom uvedeného geometrického plánu a parcelu KN-E č. 1664/2 s pôvodnou výmerou 7.726
m2 rozdelil na parcelu KN-E č. 1664/120 o výmere 6.719 m2, nachádzajúcu sa v intraviláne
a na parcelu KN-E č. 1664/220 o výmere 1.007 m2, nachádzajúcu sa v extraviláne.
Táto deľba bola zapísaná na LV č. XXX pod položkou výkazu zmien č. 50/00. Žalovaný tak odpredal
žalobcovi spoluvlastnícky podiel s tým, že na spoluvlastnícky podiel žalovaného pripadá výmera 2.880

m2, avšak správne mala na spoluvlastnícky podiel žalovaného pripadať len výmera 2.330 m2. Rozdiel
vo výmere predstavuje 550 m2. Žalobca si preto proti žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy
4.392,85 eur, čo zodpovedalo násobku 550 m2 a ceny za 1 m2 vo výške 7,987 eur. Súčasne žalobcapožadoval, aby mu žalovaný nahradil trovy konania. Právny titul, ktorým uplatňoval nárok na zaplatenie
sumy 4.392,85 eur, žalobca v žalobe nepomenoval. Na pojednávaní dňa 27.05.2020 žalobca uviedol, že
si nárok na zaplatenie žalovanej sumy uplatňuje titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Nesúhlasil

s tým, že nárok je premlčaný vzhľadom k tomu, že subjektívna premlčacia doba žalobcovi začala plynúť
až v novembri 2018, kedy sa dozvedel o skutočnosti, že sporná parcela nemá výmeru uvádzanú na liste
vlastníctva, ale výmeru nižšiu, a to od Ing. N. M.. Navyše samotný žalobca poukázal na skutočnosť, že
žalovaný podľa jeho názoru na neho previedol viac práv, než sám mal, ak prevádzal vyššiu výmeru, než
sám vlastnil a z tohto dôvodu nevzniklo platné dojednanie o kúpnej cene.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobu považuje nedôvodnú. Nenamietal
skutočnosť uzavretia kúpnej zmluvy, ani dohodnutej kúpnej ceny a ani tú skutočnosť, že obe strany
vychádzali v roku 2016 z výmery parcely, ktorá bola zapísaná na LV č. XXX pre k. ú. V. A..
Žalovanýpopísalgenézuvývojavlastníckych aspoluvlastníckychvzťahov,ktorépredchádzali
takémuto zápisu, ale následne aj tie, ktoré súviseli s následnou deľbou parcely KN-E č. 1664/2 v
roku 1999. Žalovaný však poukázal na skutočnosť, že žalobca sa stal spoluvlastníkom prevádzanej

parcely KN-E č. 1664/120 dedením po svojom nebohom otcovi Y. M. a bol podielovým spoluvlastníkom
v podiele o veľkosti 1/84. Žalovaný nadobudol svoje spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti v
roku 2015 v dedičskom konaní po svojej matke Q. O. a v roku 2016 sa svoj spoluvlastnícky podiel
rozhodol ponúknuť na odpredaj ostatným spoluvlastníkom. Rešpektoval ich predkupné právo a preto
všetkým spoluvlastníkom svoj spoluvlastnícky podiel ponúkol na odpredaj. Ponuku odpredaja využil len

žalobca, ktorý prejavil svoj záujem na uzatvorení kúpnej zmluvy a vyplatení dohodnutej kúpnej ceny
vo výške 23.000,- eur žalovanému. Následne dňa 06.07.2016 bola zavkladovaná autorizovaná kúpna
zmluva na prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 6/14 k pozemku parcela KN-E č. 1664/120 -
orná pôda o výmere 6.719 m2 (podiel, ktorému zodpovedala výmera 2.880 m2 za cenu 8,00 eur za
1 m2 v intraviláne obce pod č. V 3114/2016 zo dňa 06.07.2016). Žalobca bol riadne oboznámený so

stavom kupovaných nehnuteľností a obe strany vychádzali z hodnovernosti a záväznosti údajov katastra
v zmysle ust. § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“). Žalobca ale následne spolu so svojimi
súrodencami odpredal svoj spoluvlastnícky podiel Ing. N. M., a to spoluvlastnícky podiel o veľkosti
37/84 vo výmere 2.960 m2 kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom v Galante,

katastrálnym odborom pod č. V 2482/2017 dňa 22.06.2017. Žalobca teda novému spoluvlastníkovi
Ing. N. M. odpredal podiel v tej istej výmere, v akom ho sám nadobudol najprv dedením v podiele o
veľkosti 1/84 a potom kúpou v roku 2016 v podiele o veľkosti 6/14. Ing. N. M. postupne od roku 2016
kupoval podiely ostatných spoluvlastníkov tak, že až do posledného vkladu dňa 28.06.2018 boli jedinými
spoluvlastníkmi predmetného pozemku Ing. N. M., spoločnosť Petomar Slovakia, s.r.o. a žalobca, ktorý

si ponechal podiel o veľkosti 2/14. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že pozemok parcela KN-E
č. 1664/120 - orná pôda o výmere 6.719 m2 v k. ú. V. A. tak, ako bol zapísaný na liste
vlastníctva, nemal v teréne reálne zameranie. Existovalo len jeho zakreslenie a zameranie
v mape určeného operátu katastra nehnuteľností. V súčasnosti už táto sporná parcela neexistuje, v
dôsledku jej postupného zameriavania a rozdeľovania geometrickými plánmi sú novovzniknuté parcely

vedené na LV č. XXXX a na pôvodnom LV č. XXX, ale už v registri C vedená parcela KN-C č.
466/80 - zastavená plocha a nádvorie o výmere 2.873 m2 vo vlastníctve Petomar Slovakia, s. r. o. V
čase rozhodovania o prevode spoluvlastníckeho podielu žalovaný so žalobcom ani osobne
nejednal. Žalobca len využil zákonné predkupné právo a následne po roku odpredal svoj spoluvlastnícky
podiel iným spoluvlastníkom. Žalovaný tiež vytýkal žalobcovi, že žaloba neobsahuje titul zaplatenia a

sporná je aktívna legitimácia žalobcu i pasívna legitimácia u žalovaného. Navyše žalovaný žiadal, aby
výsluchom žalobcu na pojednávaní boli zistené dôvody, prečo žalobca nepodal žalobu na štátny orgán
titulom náhrady škody vzniknutej nesprávnym úradnom postupom Správy katastra v Galante a totiž
zápisom ROEP v roku 2000. Od uzatvorenej kúpnej zmluvy žalovaný nemôže platne odstúpiť, nemôže
vrátiť uhradenú kúpnu cenu a podľa názoru žalovaného pre neho neexistuje žiadna povinnosť k

úhrade tej sumy, ktorej sa žalobca v tomto spore domáha. Pre prípad, že by žalobca označil právny titul
žaloby bezdôvodné obohatenie, žalovaný vzniesol námietku premlčania akéhokoľvek nároku žalobcu
na vyplatenie finančnej čiastky s poukazom na ust. § 107 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) a tam uvedenú subjektívnu premlčaciu dobu. Preto
žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe nebolo možné vyhovieť. Žalobca uplatňoval nárok na
zaplatenie žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia, argumentujúc nižšou výmerou
zodpovedajúcou prevádzanému spoluvlastníckemu podielu, než bola výmera uvádzaná v zmluve a
konštatujúc, že žalovaný tým, že podľa zmluvy prevádzal spoluvlastnícky podiel k parcele s vyššouvýmerou,prevádzalviacpráv,nežmupatrilo.Pretopodľažalobcubolakúpnazmluvavčastikúpnejceny,
ktoráčasťzodpovedalazníženejchýbajúcejvýmere,neplatná.Stakýmtonázoromsasúdprvejinštancie
nestotožnil. Citujúc znenie ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ďalej uviedol, že vykonaným

dokazovaním mal nepochybne preukázané, že v čase, keď strany sporu uzatvárali zmluvu o prevode
spoluvlastníckeho podielu, prevádzaná parcela, ku ktorej bol prevádzaný spoluvlastnícky podiel, mala
skutočne nižšiu výmeru, a to výmeru 6.444 m2. Zmluvné strany však vychádzali z výmery zapísanej
na liste vlastníctva, teda z výmery 6.719 m2. V dôsledku tejto skutočnosti tak prevádzanému podielu
o veľkosti 6/14 nezodpovedala výmera 2.880 m2, ale len 2.330 m2. Medzi stranami nebolo sporné,

že kúpna cena za odpredaj spoluvlastníckeho podielu sa tvorila na základe výmery zapísanej na liste
vlastníctva a ceny dohodnutej za 1 m2 a nebolo ani sporné, že chýbajúcej výmere zodpovedajúcej
prevedenému spoluvlastníckemu podielu 550 m2 by zodpovedala suma 4.392,85 eur (násobok 550 m2,
ktoré chýbali do výmery zodpovedajúcej prevádzanému spoluvlastníckemu podielu a ceny za 1 m2 vo
výške 7,987 eur). Nesporne však bolo preukázané, že medzi stranami nedošlo k zrušeniu kúpnej zmluvy
odstúpením, alebo iným spôsobom. Súd prvej inštancie sa tiež zaoberal skutočnosťou, či kúpna

zmluva bola z nejakého dôvodu neplatná, prípadne, či bola neplatne dohodnutá kúpna cena. Keďže obe
zmluvné strany vychádzali pri tvorbe spornej kúpnej zmluvy z údajov zapísaných na liste vlastníctva v
katastri nehnuteľností, pokiaľ ide o výmeru prevádzanej parcely, podľa presvedčenia prvoinštančného
súdu obe zmluvné strany konali v dobrej viere v zápis katastri a v omyle ohľadne výmery
tam zapísanej parcely. Preto nebolo možné na tento prípad aplikovať ust. § 49a

Občianskeho zákonníka. V súdenom prípade žalovaný nevyvolal omyl žalobcu a nebolo preukázané,
že by v čase, keď prevádzal svoj spoluvlastnícky podiel žalovaný na žalobcu, musel vedieť o tom, že
sporná parcela má nižšiu výmeru, než je zapísaná v katastri nehnuteľností. Súčasne súd prvej inštancie
s odkazom na ust. § 588 a § 589 Občianskeho zákonníka uviedol, že účastníci kúpnej
zmluvy sú povinní dohodnúť kúpnu cenu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorým

je v tomto prípade zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Tento
zákon vymedzuje pojem ceny ako peňažnej sumy dohodnutej pri nákupe a predaji tovaru. Za cenu sa
podľa tohto zákona považuje aj tarifa. Tento zákon však nehovorí o tom, aká má byť cena v
konkrétnom prípade. V súvislosti s dohodnutím kúpnej ceny vyvstáva otázka platnosti kúpnej zmluvy,
kde je nutné rozlišovať medzi prípadmi, keď kúpna cena je stanovená všeobecne záväzným právnym

predpisom o cenách, alebo je kúpna cena voľná a závisí len od dohovoru strán kúpnej
zmluvy. V súdenom prípade cena odpredávaného spoluvlastníckeho podielu bola stanovená dohodou
zmluvných strán, pričom ceny prevádzaných nehnuteľností pri prevodoch nie sú regulované cenovými
predpismi, ale len situáciou na trhu s nehnuteľnosťami. Ak pre cenu neplatí žiadny
všeobecne záväzný predpis, ako to bolo v tomto prípade, jej dojednanie je celkom voľné. To však

neznamená, že kupujúci by sa nemohol domáhať neplatnosti dojednania o kúpnej cene, ak
by táto bola neprimerane vysoká vzhľadom na hodnotu predmetu kúpy. Kupujúci by sa mohol domáhať
neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu rozporu zmluvného dojednania o cene s dobrými mravmi. Žalujúca
strana však neprodukovala dôkazy, z ktorých by vyplynulo, že kúpna cena dohodnutá za odpredaj
spoluvlastníckeho podielu žalovaného na žalobcu kúpnou zmluvou zo dňa 06.07.2016 vo výške

23.000,00 eur bola vzhľadom k danej nehnuteľnosti, v danej lokalite, v danom čase zjavne neprimeraná.
Poprepočítanísúdprvejinštanciezistil,žeaksaza kúpnucenu23.000,00eurprevádzalspoluvlastnícky
podiel, ktorému zodpovedala výmera 2.330 m2, hodnota 1 m2 by zodpovedala sume 9,87 eur, čo
nepovažuje, vzhľadom k pôvodne dojednanej cene 7,98 eur, resp. 8,00 eur za 1 m2 za neprimerané
zvýšenie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi (nešlo totiž o niekoľkonásobné

zvýšenie ceny za 1 m2). Žalovaný neprevádzal na žalobcu spornou kúpnou zmluvou viac práv, ako sám
mal, pretože predmetom kúpnej zmluvy bol odpredaj spoluvlastníckeho podielu ku nehnuteľnosti, a to
pozemku parcela KN-E č. 1664/120 - orná pôda a predmetom prevodu spoluvlastníckeho podielu neboli
metre štvorcové. V každom prípade žalovaný v tom čase bol spoluvlastníkom a prevádzal za odplatu
svojspoluvlastníckypodielnažalobcuakoďalšiehopodielovéhospoluvlastníka.Samotnýpozemokvšak

trpel vadou, a to vadou množstva, či veľkosti, keďže jeho reálna výmera nezodpovedala výmere, ktorá
bola v roku 2016 zapísaná v katastri nehnuteľností. V takomto prípade mal však žalobca postupovať
podľa ust. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca tak mohol vo vzťahu k žalovanému uplatňovať
práva zo zodpovednosti za vady a požadovať primeranú zľavu z dohodnutej kúpnej ceny
v prípade, že zistil, že pozemok, ku ktorému nadobudol spoluvlastnícky podiel, má nižšiu výmeru, než

bola stranami zistená v júli 2016 z listu vlastníctva, keď zmluvu uzatvárali. Takéto uplatnenie práva zo
zodpovednosti za vady spočívajúce v požadovaní primeranej zľavy z kúpnej ceny však predpokladá
uplatnenie vád u predávajúceho bez zbytočného odkladu, najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci
(§ 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Plynutie tejto prekluzívnej lehoty začína okamihom prevzatiaveci, nie okamihom uzavretia kúpnej zmluvy. Ak ide o nehnuteľnosť, prekluzívna lehota
začína plynúť dňom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ibaže ide o prevod, ktorý sa
na vklad nevyžaduje. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu nastal dňa 06.07.2016 a

je zrejmé, že vadu spočívajúcu v nižšej výmere pozemku, ku ktorému bol prevádzaný spoluvlastnícky
podiel, žalobca žalovanému v dvojročnej lehote nevytkol a nevytkol ju ani do
6 mesiacov od momentu, ako ju zistil od ďalšieho nadobúdateľa Ing. N. M. v novembri
2018. Žalobca totiž neprodukoval dôkaz, že by žalovanému bol vytkol vadu nižšej výmery pozemku
iným spôsobom, než žalobou podanou na súde. Žalobca mohol zistiť po nadobudnutí spoluvlastníckeho

podielu od žalovaného skutočnú výmeru pozemku za predpokladu, že by si bol dal pozemok zamerať
a zidentifikovať geometrickým plánom. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemôže
uplatňovať nárok na sumu uvedenú v žalobnom petite nielen titulom bezdôvodného obohatenia, ale
nemôže túto sumu uplatňovať ani titulom zľavy z kúpnej ceny, keďže právo žalobcu uplatňovať takýto
nárok na súde sa nevytknutím vady v zákonom stanovenej lehote prekludovalo. Na základe
uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobcu zamietol.

5. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s poukazom na plný úspech žalovaného v
spore, s tým že výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
6. Proti rozsudku okresného súdu v celom jeho rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,

ktorý sa domáhal, aby ho odvolací súd zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
4.392,85 eur a súčasne mu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštačného
i odvolacieho konania.
7. Svoj opravný prostriedok odvolateľ odôvodnil poukazom na dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
a), b), d), e), f), g) a h) CSP. V konkrétnostiach uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom

súdu prvej inštancie, nakoľko mu žalovaný previedol spoluvlastnícky podiel na dotknutom pozemku za
dohodnutú kúpnu cenu vypočítanú podľa m2, kúpnu cenu zaplatil, teda v danom okamihu žalovaný
prijal plnenie na základe právneho dôvodu, teda predaja jeho spoluvlastníckeho podielu. Neskôr sa
ukázalo, že len výpočet ceny za nehnuteľnosť bol nesprávny, nakoľko výmera spoluvlastníckeho podielu
je iná ako bola uvedená v zmluve teda, že pri tvorbe ceny za nehnuteľnosť, ktorá bola tvorená nie

paušálne, ale cena za m2 x výmera, odpadol právny dôvod v časti, ktorá nezodpovedala skutočnosti.
Výpočet ceny nezodpovedal neskôr zistenej skutočnosti (menšia výmera), teda žalovaný získal plnenie
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, čím sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Žalobca rovnako
považoval za nesprávny názor súdu prvej inštancie, že mohol zistiť skutočnú výmeru
pozemku za predpokladu, že by si bol dal pozemok zamerať a zidentifikovať geometrickým

plánom. Per analogiam by potom malo platiť, že kým žalovaný predal svoj spoluvlastnícky Podiel, mal
si dať urobiť geometrický plán. Ide o celkom nesprávnu úvahu súdu prvej inštancie, keďže platí zásada,
že údaje katastra nehnuteľností sú pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak. V praxi je nemysliteľné a bolo
by to šikanózne zo strany štátu, požadovať od každého nového vlastníka nehnuteľnosti dať si pozemok
zamerať a zidentifikovať geometrickým plánom. Judikatúra pri pozemkových nehnuteľnostiach vyžaduje

iba minimálnu opatrnosť dotknutého subjektu, napr. nazretie do katastra nehnuteľností, a to, že má
predmetný spoluvlastnícky podiel menšiu výmeru ani pri minimálnej opatrnosti nemohol zistiť.
8. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s jeho podstatným argumentom, že v danom prípade sa
jedná o bezdôvodné obohatenie, iba jedným slovným spojením uviedol, že nemohol
uplatňovaťžalovanýnárokanititulombezdôvodnéhoobohatenia,argumentujúccelkomzjavnouprávnou

nesprávnosťou (že si mal dať urobiť geometrický plán). Z tohto dôvodu namietal, žalobca porušenie jeho
práva na spravodlivé súdne konanie, teda že napadnutý rozsudok trpí nedostatkom
riadnehoavyčerpávajúcehoodôvodnenia,vktorombysasúdprvejinštancievyrovnalsjehoargumentmi
a návrhmi. Na jeho argument, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie, súd prvej inštancie uviedol celkom
zjavnú právnu nesprávnosť (dať si vyhotoviť geometrický plán) a vo zvyšku mu nedal žiadnu odpoveď,

pričom sa vyžaduje špecifická odpoveď súdu prvej inštancie na jeho argument.
9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať
mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
10. Uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkovéhostavu,vykonanédôkazyvyhodnotil,zozistenéhoskutkovéhostavuvyvodilajsprávnyprávny

záverasprávne,presvedčivéazákonuzodpovedajúcejeiodôvodnenienapadnutéhorozsudku.Žalobca
previedol na žalobcu vlastníctvo svojho ideálneho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 6/14 a žalobca
mu za prevod zaplatil dohodnutú kúpnu cenu. Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že u žalovaného
došlo k bezdôvodnému obohateniu tým, že sa mu plnilo z dôvodu, ktorý neskôr odpadol (zmenšenávýmera parcely), tento názor žalobcu nie je správny a nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Strany
neplatnosť kúpnej zmluvy v časti o dohode kúpnej ceny ani nenamietali. Žalobca v celom konaní uvádzal
len zmenšenú výmeru parcely. Žalovaný v ďalšom obsahu svojho vyjadrenia si len osvojoval nosné

dôvodyrozhodnutiasúduprvejinštancieuvedenévodôvodnenínapadnutéhorozsudku,ktorépovažoval
za vecne správne.
11. Žalobca odvolaciu repliku k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu nepodal. Súčasne odvolaciemu súdu
neboli už predložené žiadne iné podania strán.
12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) - žalobcom, v ktorého neprospech bolo rozhodnuté, včas (§
362 ods. 1 CSP) a napokon proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími
dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385
ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387
ods. 1 CSP vo veci samej a tiež v závislom výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej
veci a pre rozhodnutie o žalobe žalobcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zároveň považoval odvolací
súd za vecne správne, aj keď čiastočne z iných dôvodov.
14. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný

odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj
keď by takéto pochybenia zistil. Avšak iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie

je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných
odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je
splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie
dôvody“ (pozri uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. IV. ÚS 90/2019 zo dňa 05.11.2019).
15. Pokiaľ ide o žalobcom vymedzené odvolacie dôvody s odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. a), b),

d) až h) CSP, odvolací súd konštatuje, že žalobca nijakým spôsobom v konkrétnostiach súdenej veci
nevymedzil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a g) CSP. Preto sa odvolací súd
dôvodmi podľa týchto ustanovení CSP viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP nezaoberal.
Súčasne odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, na podklade ktorých by bolo možné vyvodiť nesplnenie
procesných podmienok [§ 365 ods. 1 písm. a) CSP].

16. Žalobca vo svojom opravnom prostriedku jednak namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho
právo na spravodlivý súdny proces, keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné,
nedávajúce špecifickú odpoveď na jeho argumentáciu, že žalovaný nárok je nárokom na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže
po uzatvorení spornej kúpnej zmluvy sa ukázalo, že výpočet dojednanej ceny bol nesprávny, nakoľko

výmeraspoluvlastníckehopodielubolavskutočnostimenšia,akobolauvedenávspornejkúpnejzmluve.
17. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby bola
strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami

(uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu základného práva
podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa ust. čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/1997 zo dňa 19.03.1997 a

sp. zn. II. ÚS 251/2003 zo dňa 17.12.2003). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie,
ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP), a nie
strán sporu.
18. Uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Odôvodnenie napadnutého
rozsudku plne zodpovedá požiadavkám kladeným naň ust. § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku (odseky č. 19 a nasl. odôvodnenia) vyplýva, ako vec súd prvej inštancie právne
posúdil. Vychádzajúc z tohto obsahu je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnym
posúdením veci prezentovaným žalobcom. Súd prvej inštancie jasne a určito uviedol, aký nárok
žalobcovi vznikol v kontexte skutočnosti, že pri uzatváraní spornej kúpnej zmluvy a určení jej podstatnejnáležitosti - kúpnej ceny - strany vychádzali z údaja katastra o výmere dotknutého pozemku parcely KN-
E č. 1664/120, k. ú. V. A., t. j. vychádzali z výmery pripadajúcej na prevádzaný spoluvlastnícky podiel
2.880 m2, zatiaľ čo skutočná výmera pripadajúca na prevádzaný spoluvlastnícky podiel bola 2.330 m2.

Súd prvej inštancie nepovažoval z dôvodu tohto omylu strán spornú kúpnu zmluvu za neplatný právny
úkon podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka (čo aj odôvodnil v odsekoch 23. a 24. odôvodnenia
napadnutého rozsudku) a tiež ani za neplatnú z dôvodu prípadného neplatného dojednania podstatnej
náležitosti kúpnej zmluvy, a to kúpnej ceny. V kontexte s argumentáciou žalobcu o hodnovernosti a
záväznosti údajov katastra, pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 katastrálneho zákona), odvolací súd dáva

do pozornosti, že údaj o výmere parcely nie je záväzným údajom katastra (vypustené s účinnosťou od
01.09.2009 z ust. § 70 ods. 2 katastrálneho zákona novelou vykonanou zákonom č. 304/2009 Z. z.). Súd
prvej inštancie ďalej výslovne uviedol, čo rovnako zdôrazňuje aj odvolací súd, že predmetom prevodu
nebola určitá výmera pozemku (časť výmery pozemku parcela KN-E č. 1664/120 zodpovedajúca podielu
o veľkosti 6/14), ale spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela KN-E č. 1664/120, k. ú. V. A., a preto
ani žalovaný nepreviedol na žalobcu viac práv ako sám mal. Súd prvej inštancie taktiež jasne vysvetlil,

že nepovažoval spornú kúpnu zmluvu za neplatnú z dôvodu prípadného dojednania výšky
kúpnej ceny v rozpore s dobrými mravmi.
19. Prvoinštačný súd napokon dospel k záveru, že v danom prípade išlo o vadu predmetu kúpy, ktorá
vyšla dodatočne najavo a na ktorú žalovaný ako predávajúci žalobcu ako kupujúceho neupozornil a
žalobcovi tak vzniklo právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady

(§ 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Napokon súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nemohol
uplatňovať nárok na zľavu z kúpnej ceny na súde, keďže dotknutú vadu nevytkol u predávajúceho
najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci (§ 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súčasne konajúci
súd uviedol, že žalovaný nárok nebolo možné priznať ani titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného.
Z uvedeného je zrejmé, ako okresný súd vec právne posúdil a implicitne aj to, že nárok uplatnený

žalobcom nebolo možné priznať ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia žalovaného (§ 451
Občianskeho zákonníka). Bolo zásadne nadbytočné a irelevantné, ak súd prvej inštancie v súvislosti
s uvedeným záverom ešte uviedol, že žalobca mohol zistiť po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu
od žalovaného skutočnú výmeru pozemku za predpokladu, že by si bol dal pozemok zamerať a
zidentifikovať geometrickým plánom.

20. V nadväznosti na uvedené tak odvolací súd konštatuje, že v súdenej veci nebol naplnený odvolací
dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP a teda nedošlo k porušeniu práva strán na spravodlivý
proces. Súčasne možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku netrpí ani vadou v zmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP.
21. Z hľadiska vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj

námietku odvolateľa týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP].
Pokiaľ ide o žalobcom prezentované právne posúdenie veci, odvolací súd sa, rovnako ako súd prvej
inštancie, s právnym názorom žalobcu nestotožnil. Odvolací súd považoval za správny právny názor
súdu prvej inštancie, keď tento dospel k záveru, že na strane žalovaného nevzniklo bezdôvodné
obohatenie. V danom prípade zmluvné plnenie (peňažné plnenie vo výške dojednanej kúpnej ceny) prijal

žalovaný od žalobcu na základe spornej kúpnej zmluvy ako právneho dôvodu. Ako už správne uzavrel
prvoinštančný súd v danom prípade v zmluve uvedená nepresnosť výmery pozemku, ku ktorému bol
prevedený spoluvlastnícky podiel nespôsobila neplatnosť (ani len čiastočnú) spornej kúpnej zmluvy. V
danom prípade tak nebol naplnený ani jeden z dôvodov vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust.
§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov). Nemožno sa stotožniť s právnym názorom
žalobcu, že v danom prípade došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia plnením
z právneho dôvodu, ktorý čiastočne odpadol. Ako už bolo zdôraznené, predmetom prevodu (kúpnej
zmluvy) bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6/14 k pozemku ako časti zemského povrchu, oddeleného

od ostatných častí hranicou (§ 3 ods. 1 katastrálneho zákona), identifikovanému v katastrálnej mape
jeho geometrickým určením a polohovým určením a zobrazením ako parcela KN-E č. 1664/120 (§
3 ods. 3 katastrálneho zákona), a teda nie, ako to zjednodušene konštatoval súd prvej inštancie,
prevod metrov štvorcových. V danom prípade však na podklade spornej kúpnej zmluvy a po povolení
vkladu jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností katastrálnym úradom nadobudol prevádzaný

spoluvlastnícky podiel k dotknutému pozemku o veľkosti 6/14 v celosti, a to bez ohľadu na skutočnú
výmeru dotknutého pozemku. Omyl strán pri spôsobe určovania kúpnej ceny vo fáze kontraktačného
procesu, ktorý nesporne nastal a vyplýval z evidovanej výmery v katastri nehnuteľností, však, ako to
správne uviedol súd prvej inštancie, nespôsobuje (ani čiastočnú) neplatnosť spornej kúpnej zmluvy anásledne po uzavretí spornej zmluvy (resp. rozdiel evidovanej a skutočnej výmery)
ani nie je právnou skutočnosťou, pre ktorú by došlo k (čiastočnému) odpadnutiu právneho dôvodu
plnenia časti dojednanej kúpnej ceny, ktorej vrátenia sa žalobca svojou žalobou domáhal. Súčasne

možno tiež konštatovať, že nesprávnosť výmery dotknutého pozemku uvedená v spornej kúpnej zmluve,
túto zmluvu nerobila ani čiastočne neplatnou, keďže táto kúpna zmluva obsahovala nesporne všetky
podstatné náležitosti tohto zmluvného typu (§ 588 Občianskeho zákonníka). Pre riadnu identifikáciu
pozemku, teda určité vymedzenie predmetu kúpy, nebolo totiž potrebné uviesť výmeru tohto pozemku.
Navyše, ako už bolo spomenuté, výmera parcely nie je záväzným údajom katastra. Preto žalovanému v

danom prípade nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie ani plnením na základe neplatného právneho
dôvodu. Nepochybne na strane žalovaného nevznikol majetkový prospech ani plnením žalobcu bez
právneho dôvodu, keďže žalobca plnil žalovanému povinnosť dojednanú v spornej kúpnej zmluve,
teda povinnosť zaplatiť dojednanú kúpnu cenu. Majetkový prospech, získaný žalovaným z nepoctivých
zdrojov, v súdenej veci neprichádza do úvahy vôbec.
22. Na rozdiel od súdu prvej inštancie mal však odvolací súd za to, že v danom prípade žalobcovi zo

skutkových dôvodov uplatnených v žalobe nevznikol akýkoľvek nárok a teda ani nárok podľa ust. §
597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže na predmete prevodu neviazli žiadne, či už faktické, alebo
právne vady. Nesprávne, v spornej kúpnej zmluve, uvedená výmera parcely, ako geometrického určenia
a polohového určenia a zobrazenia pozemku v katastrálnej mape, teda
nezáväzný údaj katastra nehnuteľností, nie je totižto vadou predmetu kúpy (spoluvlastníckeho podielu

k tomuto pozemku), teda ani vadou množstva. Opätovne zjednodušene povedané, predmetom kúpy
nebola výmera, určité množstvo metrov štvorcových povrchu zemského, ale spoluvlastnícky podiel k
pozemkuakočastizemskéhopovrchuvymedzenéhojehohranicamiaurčenéhogeometrickyapolohovo
ako dotknutá parcela KN-E č. 1664/120, k. ú. V. A..
23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd, aj keď čiastočne z iných dôvodov, napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v celom jeho rozsahu, t.
j. aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania, (voči ktorému odvolateľ neprezentoval žiadne
odvolacie námietky), potvrdil.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný mal v tomto štádiu konania
plný úspech. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v
čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§
427 ods. 1 CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).