Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 26, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/144/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111221245
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4111221245.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcov: 1/ A. K., nar. XX.XX.XXXX, X.

XXX, 2/ A. K., nar. XX.X.XXXX, X. XXX, proti žalovaným: 1/ eI., s.r.o., IČO: 35 805 773, Mikulášska
25, 811 01 Bratislava, 2/ CL Estate Solutions & Facility Management s.r.o. v likvidácii, IČO: 44 901
917, Kollárovo nám. 20, 811 06 Bratislava, zast.: Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o.,
IČO: 47 257 211, so sídlom Digital Park III, Einsteinova 19, Bratislava - mestská časť Petržalka 851
01, o neplatnosť zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, o
vzájomnom návrhu žalovaného v 2. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade o zaplatenie sumy vo výške 4
672,77 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Zmluva o úvere č. 207/06 zo dňa 2.5.2006 uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade
a žalovaným v 1. rade je neplatná.

II. Súd určuje, že Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti č. 207/06 zo dňa
2.5.2006 uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade je neplatná.

III. Súd žalobu žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade v časti priznania primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 500 eur voči žalovanému v 1. rade zamieta.

IV. Súd žalobu žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade v časti priznania primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 500 eur voči žalovanému v 2. rade zamieta.

V. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalovanému v 2. rade sumu vo výške 4 672,77 eur spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 4 672,77 eur od 25.7.2013 do zaplatenia, a to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Vo zvyšku súd vzájomnú žalobu zamieta.

VII. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 15.7.2011 domáhali, aby súd určil, že Zmluva o úvere č. 207/06 z
2.5.2006uzavretámedzižalobcamiažalovanýmv1.radejeneplatná,určenia,žeZmluvaozabezpečení
záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti č. 207/06 z 2.5.2006 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným v

1. rade je neplatná, ďalej sa voči žalovanému v 1. rade a voči žalovanému v 2. rade domáhali zaplatenia
sumy vo výške 500 eur od každého z nich ako aj náhrady trov konania.2. V žalobe uviedli, že boli vo finančnej tiesni a potrebovali požičať peniaze na živobytie a vyplatenie
dlhov, v bankách úver nedostali, v dennej tlači našli kontakt, ktorý „ponúkal“ pôžičky a skontaktovali
sa s pani A., neskôr s pánom A. B., s ktorým sa dohodli, že si zoberú úver vo výške 300 000 Sk s

tým, že splatia do 2 rokov 360 000 Sk, a to v mesačných splátkach po 15 000 Sk. Keby vedeli, že si
berú pôžičku na 300 000 Sk a majú vrátiť za 2 roky 660 000 Sk, nikdy by na takú pôžičku nepristúpili
a nič by neboli podpísali. Po čase sa pán Drobný ozval, že môžu ísť k notárke na overenie podpisu.
Tam boli veľmi narýchlo a iba ústne oboznámení s tým, čo obsahuje zmluva, pričom o sankciách len vo
všeobecnej rovine, žiadne konkrétne čísla neboli uvedené. Zmluvu už ďalej žalobcovia nečítali, nebolo

veľmi kedy, žalovaný v 1. rade na nich naliehal, aby zmluvu podpísali. Žalobcovia si ani neuvedomili,
že súčasne im bola na podpis daná aj ďalšia zmluva (o zabezpečení záväzku prevodom práva), ktorej
vôbec nerozumeli. Až následne sa dozvedeli, že už nie sú ako vlastníci zapísaní v katastri a ako
vlastník je zapísaný žalovaný v 1. rade, a to všetko za 300 000 Sk. Až v súvislosti s podaním žaloby
im združenie na ochranu spotrebiteľa priblížilo, o čom je zabezpečovací prevod práva, ktorému aj
tak dodnes celkom nerozumejú, žijú v strachu a sú v neistote ako je to s ich vlastníckym právom. V

ich prípade išlo o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z. z. a uzavretá zmluva neobsahuje
zákonom predpokladané náležitosti. Po odchode od notárky išli žalobcovia do Tatra banky, kde si pán
B. vybral peniaze. Žalobca v 1. rade prevzal od pána B. sumu XXX 000 Sk s tým, že pán B. hneď uhradil
prvú splátku vo výške 15 000 Sk a nechal si pre seba províziu vo výške 12 000 Sk. Po krátkom čase
prišiel poštou splátkový kalendár, kde bolo napísané, že posledná splátka je vlastne istina vo výške

300 000 Sk a tým je celková výška dlhu 660 000 Sk a nie 360 000 Sk ako bolo pôvodne dohodnuté.
Žalobcovia boli šokovaní a bezradní, telefonovali pánovi B., aby im toto „nedorozumenie“ vysvetlil, no
on im do telefónu povedal, že o tom mali vedieť. Toto sa udialo v máji 2006 a teda v máji 2006 bola aj
zaplatená prvá splátka. Druhú splátku zaplatili dňa 29.5.2006 vkladom hotovosti na účet žalovaného v 1.
rade, tretiu splátku zaplatili 1.7.2006, štvrtú splátku 1.8.2006, piatu a šiestu splátku v septembri a októbri

zaplatili, ale o týchto dvoch transakciách nemajú doklad z banky. Siedmu splátku uhradili 2.11.2006, v
decembri splátku (v poradí ôsmu) neuhradili, uhradili ešte deviatu a desiatu splátku, o tomto ale nemajú
doklady, ďalej už mesačné splátky neuhrádzali. Upomienky im nechodili, až niekedy v decembri 2009
prišiel za nimi pán B., žalobcovia mu vysvetlili, že nevládzu splácať úver a pán B. im povedal, že pozná
firmu, ktorá by tento záväzok prevzala, boli by nižšie úroky a záväzok by splácali inej spoločnosti, s

čím žalobcovia v dobrej viere súhlasili. Dostali kontakt na pána D., ktorý prišiel k nim domov, nafotil si
dom zvnútra, tiež dvor a záhradu a rozišli sa s ním, že sa ozve a bude ich informovať, ako majú ďalej
postupovať. Žalobcovia sa domnievajú, že zmluva o úvere je pre nemorálnosť zmluvných podmienok
absolútne neplatná a neplatná je i zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti,
ktorá je naviac aj zmluvou viazanou a od zmluvy o úvere závislou. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že sa

im nezdajú ani úroky vo výške 60 % ročne, ktoré nie sú v súlade s dobrými mravmi. Žalobcovia majú
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva. Spotrebiteľ má vždy neliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, žalobcovia prežívajú
neustálu neistotu a stres z toho, ako je to s ich vlastníctvom a aký dlh skutočne majú. Žalovaný v 1. rade
svoju pohľadávku na plnenia z neprijateľných zmlúv postúpil žalovanému v 2. rade a ten nevidí nijaký

problém v tom, že vymáha nemorálne úroky, sankcie a chce voči žalobcom vykonať zabezpečovací
prevod práva. Žalobcovia považujú zmluvu o úvere za neplatnú pre množstvo neprijateľných zmluvných
podmienok. Ide o čl. I. bod 3 - potvrdenie prevzatia úveru podpisom zmluvy - ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorou sa neprijateľným spôsobom prenáša
dôkazné bremeno na spotrebiteľa, ďalej o čl. II. bod 3 - započítanie splátky najskôr na úroky - ide o

neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorou sa neprijateľným
spôsobom spotrebiteľovi vnucuje „osud“ jeho platby. Spotrebiteľ má oprávnený záujem na tom, aby sa
plnilo najskôr na istinu až potom na úroky. Ďalej žalobcovia poukazujú na čl. III. bod 4. - mimoriadne
zosplatnenie úveru pri nedoplnení návrhu na vklad do katastra - ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku
- sankciu podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorou sa neprimerane sankcionuje spotrebiteľ,

čl. IV. - celé ustanovenie zmluvy obsahuje neprijateľné a od počiatku nemorálne zmluvné sankcie,
napr. 30 % hodnoty splátky, avšak minimálne 10 000 Sk za každý prípad omeškania, ďalej úrok z
omeškania viac ako 90 % ročne, zmluvnú pokutu vo výške 90 % poskytnutého úveru, zmluvnú pokutu
pre prípad dobrovoľného vypratania obydlia a pod. Všetky tieto zmluvné podmienky sú hrubo nemorálne,
predstavujú neprimerané sankcie za porušenie záväzku spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 a podľa §

53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v ich eurokonformnom výklade Smernice Rady 93/13/
EHS. Neprijateľná zmluvná podmienka je obsiahnutá aj v čl. V bod 1., 3., 4., 5, pretože spotrebiteľ
sa neprimerane sankcionuje pri omeškaní so splátkami, podmienka v bode 3. je zjavne neprimeraná
a neprijateľná, pretože pre začatie akejkoľvek exekúcie by sa mal zosplatniť celý úver spotrebiteľa,podmienka v bode 4. je v zjavnom rozpore so zákonom č. 258/2001 Z. z., ktorý jasne stanovuje, aký
má byť doplatok pri predčasnom splatení úveru a teda je v rozpore so zákonom také dojednanie, podľa
ktorého má spotrebiteľ platiť úroky za celé obdobie trvania úveru, v bode 5. sa dojednáva Obchodný

zákonník, napriek tomu, že podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nemožno odchýliť od tejto
právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa. Žalobcovia poukazujú na čl. VI. bod 1. - predĺženie premlčacej
doby formou uznania záväzku - táto podmienka predstavuje neprijateľné dojednanie, ktoré je v rozpore
s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. VII. - ide o hrubo nemorálne ustanovenie, pretože predpokladá
dobrovoľné vypratanie spotrebiteľov v prípade porušenia zmluvných podmienok a súčasne je snaha,

aby sa nedovolená svojpomoc tzv. útočná stala za použitia štandardnej zmluvnej podmienky formálne
„dovolenou“. Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti rovnako obsahuje
početné nemorálne zmluvné podmienky, ktoré sú podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatné. Ide predovšetkýmo ustanovenie čl. VII bod 1., podľa ktorého sa v prípade porušenia povinnosti
zo strany spotrebiteľov veriteľ stáva definitívnym vlastníkom ich nehnuteľnosti, jediného obydlia. Ide
o neprípustnú zmluvnú klauzulu v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ktorá zakladá zjavný hrubý

nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalobcovia boli ochotní splácať svoj dlh
v splátkach, avšak žalovaný v 2. rade im predložil na podpis Dohodu o úhrade dlžnej sumy a o splátkach,
ktorá rovnako obsahuje všetky nemorálnosti ako pôvodná zmluva o úvere a teda aj žalovaný v 2. rade
bezvýhradne trvá na splatení plnení, ktoré majú svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach.
Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti obsahuje veľké množstvo nemorálnych

a zneužívajúcich zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa, sú v rozpore s princípmi SR a hrubo porušujú § 3 Občianskeho zákonníka,
preto zmluva ako celok nemôže obstáť. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva je k zmluve o úvere
viazanou zmluvou, ktorou bol založený akcesorický záväzok, preto v prípade neplatnosti zmluvy o
úvere nemôže obstáť ani zmluva o zabezpečovacom prevode práva. Podľa žalobcov existuje naliehavý

právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti,
pretože majetok spotrebiteľa je zaťažený právom žalovaného, ktorý pochádza z neplatnej zmluvy.
Žalobcovia ďalej v odôvodnení žaloby poukazujú na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, a to rozsudok
Asturcom Telecomunicationes, rozsudok C 76/10 Korčkovská proti Pohotovosť, rozsudok, C-228/92
Roquette Fréres, rozsudok C-137/94 Richardson, rozsudok C-334/92 Teodoro Wygner Miret proti Fondo

de Garantía Salarial body a ďalšie, tiež poukazujú na čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, čl.
169 ods. 1, čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Smernicu Rady č. 93/13/EHS.

3. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 9.9.2011, v ktorom si súčasne uplatnil voči
žalobcom svoj nárok na zaplatenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere. V predmetnom vzájomnom návrhu

žalobca uviedol, že je súčasným veriteľom pohľadávok voči žalovaným vyplývajúcim zo Zmluvy o úvere,
a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 29.1.2010 medzi žalovaným v 1. rade ako
pôvodným veriteľom a postupcom a žalovaným v 2. rade ako postupníkom. Pôvodný veriteľ poskytol
žalobcom dňa 2.5.2006 úver vo výške 300 000 Sk, t.j. sumu 9 958,18 eur, žalobcovia sa k úhrade
istiny úveru vo výške 9 958,18 eur zaviazali v lehote do 2.5.2008, žalobcovia z uvedenej sumy uhradili

pôvodnému veriteľovi len sumu vo výške 105 001,16 Sk, t.j. 3 485,40 eur. žalovanému v 2. rade uhradili
žalobcovia sumu vo výške 1 800 eur, spolu tak žalobcovia uhradili žalovanému v 1. rade a žalovanému
v 2. rade sumu vo výške 5 285,40 eur. Vzájomným návrhom sa žalovaný v 2. rade domáha zaplatenia
sumy vo výške 4 672,77 eur, teda žiada zaplatiť len sumu zodpovedajúcu istine poskytnutého úveru,
neuplatňuje si voči žalobcom zaplatenie úrokov ani iného príslušenstva podľa uzavretej zmluvy o úvere,

či vyplývajúcej zo zákona (úroky z omeškania). Ak by súd v tomto konaní dospel k záveru, že Zmluva
o úvere je neplatným právnym úkonom, žalobcom nezaniká právna povinnosť uhradiť žalovanému v 2.
rade zvyšok sumy poskytnutej im zo strany pôvodného veriteľa a v takom prípade sú žalobcovia povinní
uhradiť žalovanému v 2. rade sumu vo výške 4 672,77 eur z titulu plnenia z neplatnej zmluvy teda titulom
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 2. rade zdôraznil, že

žalobcovia vystupovali pri uzavieraní zmluvy ako podnikatelia, konkrétne živnostníci, pričom aj samotný
úver si brali od pôvodného veriteľa na podnikateľské účely, preto neprichádza do úvahy hodnotenie
zmluvy v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. Vzájomnou žalobou sa žalovaný v 2. rade domáha, aby súd
žalobcov zaviazal zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu vo výške 4 672,77 eur a nahradiť mu trovy
konania.

4. Zástupkyňa navrhovateľov na pojednávaní uviedla, že v Zmluve o úvere je veľké množstvo
hrubých a nemorálnych podmienok, sú v nej nekalé praktiky, ktoré porušujú práva spotrebiteľov. Ide
o spotrebiteľský úver, a preto sa tento vzťah nemôže riadiť Obchodným zákonníkom. Žalobcoviapotrebovali finančné prostriedky na bežné živobytie a vyplatenie pôžičky, pretože rekonštruovali
nehnuteľnosť, starali sa o nemobilného otca, čo vysvetlili aj obchodnej zástupkyni a napriek tomu je v
článku 6 bod 3 predmetnej zmluvy uvedené, že finančné prostriedky si berú na účely podnikania, čo

vôbec nebola pravda, pretože žalobcovia boli v tom čase vo finančnej tiesni a ani slovom nespomenuli
obchodnej zástupkyni, že by peniaze potrebovali do obchodu ako sa uvádza v zmluve. Hrubo nemorálne
súajúroky,sankcieapoplatky,napr.poplatokzaomeškanievovýške2000Skzadeň,takútosankciunie
je možné uhrádzať štvorčlennou rodinou, v zmluve o zabezpečení záväzku už za nepatrné nedodržania
povinností zo zmluvy o úvere sa prevádza nehnuteľnosť. Hodnota domu žalobcov v čase uzatvorenia

zmluvy bola 1 200 000 Sk, úver bol 300 000 Sk, žalobcovia uhradili z tejto sumy 100 000 Sk a žalovaný
chce za dlh 200 000 Sk previesť nehnuteľnosť do svojho vlastníctva, čo je v rozpore z dobrými mravmi,
Občianskym zákonníkom a aj ústavou. V návrhu žiadajú aj finančné zadosťučinenie, pretože žalobcovia
prežívajú stres, toto zadosťučinenie je adekvátne tomu stresu, ktorý po uzatvorení zmluvy prežívajú,
trpia neustálym strachom, absolútne si neboli vedomí toho, že si berú úver 300 000 Sk a za dva úroky
majú vráti 660 000 Sk, čo je 60 % úrok. Žalobcovia boli v tom, že majú vráti 360 000 Sk, inak by si takýto

úver nikdy nezobrali. Podmienky úveru neboli s nimi prejednané tak, aby im porozumeli.

5. Žalobca v l. rade na pojednávaní uviedol, že v roku 2006 si chceli zobrať úver na rekonštrukciu domu,
nie na podnikanie ako je uvedené v zmluve, našli inzerát, na ktorý reagovali a o dva dni ich navštívila pani
A.. V banke im úver neposkytli kvôli vecnému bremenu na nehnuteľnosť. Komunikácia s touto pani sa

im zdala korektná, povedala im, že na úver 300 00 Sk uhradia 360 000 Sk a ďalšie úroky nespomínala.
Mali za to, že za 300 000 Sk budú musieť vrátiť 360 000 Sk, pretože pani A. im povedala, že úver treba
splatiť do dvoch rokov a mesačné splátky predstavujú XX XXX Sk. Y. vyhotovil pán B., stretli sa u notára,
zmluvy boli už pripravené na podpis, zmluvy podpísali a vybrali sa do banky. Po výbere XXX XXX Sk si
XX XXX Sk nechal pán B. ako províziu a tiež aj prvú splátku XX XXX Sk. Z. podpisom u notára zmluvy

nečítali, pretože verili, že v nich je uvedené to, na čom sa dohodli. Aj keby zmluvu prečítali, tak by jej
nerozumeli. Y. sa tam asi XX minút. Po týždni im bol poslaný splátkový kalendár, z ktorého sa až potom
dozvedeli, že musia vrátiť XXX XXX Sk. Z. použili na splatenie úveru, pokupovali veci do domácnosti
a pokiaľ peniaze mali, tak úver splácali. S. asi X alebo X splátok po XX XXX Sk , ale doklad majú len
na X splátok. D. nastali problémy so splácaním, kontaktoval ich pán B., odporučil im situáciu riešiť s

pánom D., aby mali výhodnejšie podmienky. F. sa na Y. na ochranu spotrebiteľa. Zmluve nerozumie a
možno im to všetko bolo podané tak, aby tomu ani nerozumel. Šok bol pre nich, keď sa dozvedeli, že
musia vrátiť za dva roky 660 000 Sk. Záložné právo im aj bolo spomenuté, ale on nemal šancu tomu
rozumieť. Pán B. im povedal, aby sa o nič nestaral, že on všetko vybaví. Podmienky, ktoré sú uvedené
v dohode, ktorú uzatvorili so žalovaným v 2. rade, nie sú pre nich výhodnejšie, a dá sa povedať, že

prešli z blata do kaluže.

6. Konateľ žalovaného v 2. rade na pojednávaní dňa 9.9.2011 uviedol, že je ochotný sa so žalobcami
dohodnúť a to tak, že žalobcovia uhradia len istinu vo výške 4.672,77 eur bez úrokov, sankcií a úrokov
z omeškania.

7. Pojednávanie bolo následne odročené a stranám bolo umožnené dohodnúť sa a doriešiť si vzájomné
právne vzťahy. Vo vyjadrení zo dňa 28.11.2011 žalovaný v 2. rade súdu oznámil, že zástupkyni žalobcov
zaslal návrh na uzavretie súdneho zmieru, s ktorého znením vyjadril súhlas aj žalovaný v 1. rade, avšak
od zástupkyne žalobcov neobdržal žiadnu odpoveď a z jej strany nebol urobený nijaký úkon, ktorý by

smeroval k uskutočneniu vzájomných rokovaní. Strany sa na mimosúdnom doriešení sporu nedohodli.

8. Podaním zo dňa 21.8.2012, upresneným podaním zo dňa 4.7.2013 žalovaný v 2. rade rozšíril
vzájomný návrh tak, že žiadal, aby mu súd priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, na čo
súdu uznesením č. k. 16C/144/2011-122 zo dňa 16.7.2013 pripustil rozšírenie vzájomnej žaloby tak,

že žalobcovia v 1. a 2. rade (vo vzájomnom návrhu označení ako odporcovia) sú povinní uhradiť
žalovanému v 2. rade (vo vzájomnom návrhu označenému ako navrhovateľovi) úroky z omeškania vo
výške 14,25 % ročne zo sumy 6472,77 eur od 3.5.2008 do 11.3.2011, zo sumy 6172,77 eur od 12.3.2011
do 11.4.2011, zo sumy 5872,77 eur od 12.4.2011 do 10.5.2011, zo sumy 5572,77 eur od 11.5.2011
do 9.6.2011, zo sumy 5272,77 eur od 10.6.2011 do 13.7.2011, zo sumy 4972,77 eur od 14.7.2011 do

12.8.2011, zo sumy 4672,77 eur od 13.8.2011 do zaplatenia, pričom ku dňu 21.8.2012 predstavujú úroky
z omeškania čiastku 3654,51 eur.9. Na pojednávaní dňa 25.9.2017 zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že sa pokúšali mimosúdne
rokovať, uspokojili by sa so sumou 2 500 eur, žiadne iné nároky by od žalobcov neuplatňovali, žalobcovia
majú veľké množstvo dlhov a pokiaľ by sa im nehnuteľnosť vrátila, mohli by si svoje pohľadávky uspokojiť

ďalší veritelia. Nehnuteľnosť je momentálne na liste vlastníctva zapísaná v prospech žalovaného v
2.rade.

10. Žalobcovia boli v tomto konaní zastupovaní splnomocneným zástupcom Ing. Eliškou S., avšak tá od
určitého času približne od 1.12.2017 podľa mienky súdu nebola spôsobilá na riadne zastupovanie a to

z dôvodu, že so súdom prestala komunikovať, nebolo možné jej doručiť predvolanie na pojednávanie,
na výzvy súdu nereagovala, preto súd dospel k záveru, že nie je spôsobila riadne zastupovať svojich
klientov a poskytnúť im v konaní náležitú ochranu ich uplatňovaných práv. S poukazom na uvedené
mal súd za preukázané, že v nastali okolnosti v zmysle § 89 ods. 2 CSP, preto uznesením č. k.
16C/144/2011-184 zo dňa 24.10.2018 rozhodol, že zastupovanie žalobcov v 1. a 2. rade Ing. Eliškou
S., bytom Petzwalova 12, Nitra nepripúšťa.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadrením žalobcu v 1. rade, zástupkyne
žalobcov, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného v 2. rade ako aj oboznámením sa s obsahom
súdneho spisu, a to žalobou, zmluvou o úvere č.207/06, zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom
práva k nehnuteľnosti č. 207/06, dokladom o vklade v hotovosti na účet, oznámením o začatí výkonu

zabezpečovacieho prevodu práva, návrhom na vydanie predbežného opatrenia, uznesením Okresného
súdu Nitra sp. zn. 25C/121/2011-43, dohodou o úhrade dlžnej sumy, rozsudkom Okresného súdu
Topoľčany č.k. 6C/106/2008-372, rozsudkom NS ČR č.k. 21Cdo/1484/2004, zmluvou o postúpení
pohľadávky, vzájomným návrhom, jednotlivými vyjadreniami a z takto vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav:

12. Dňa 2.5.2006 žalobcovia v právnom postavení dlžníkov a žalovaný v 1. rade ako veriteľ uzavreli
Zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný v 1. rade poskytol žalobcom v 1. a 2. rade úver vo výške
300 000 Sk. V čl. I. uvedenej Zmluvy o úvere bolo uvedené, že úver činí s navŕšením o úroky vo
výške 5 % mesačne pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 660 000 Sk. Splatnosť úveru a úrokov bola

stanovená najneskôr do 2.5.2008. Podľa splátkového kalendára obsiahnutého v čl. XII. Zmluvy o úvere
bola splatnosť jednotlivých splátok dojednaná tak, že 1. splátka vo výške 15 000 Sk bola splatná k
2.5.2006, 2. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.6.2006, 3. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.7.2006, 4. splátka
vo výške 15 000 Sk k 2.8.2006, 5. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.9.2006, 6. splátka vo výške 15 000
Sk k 2.10.2006, 7. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.11.2006, 8. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.12.2006,

9. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.1.2007, 10. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.2.2007, 11. splátka vo
výške 15 000 Sk k 2.3.2007, 12. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.4.2007, 13. splátka vo výške 15 000
Sk k 2.5.2007, 14. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.6.2007, 15. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.7.2007,
16. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.8.2007, 17. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.9.2007, 18. splátka
vo výške 15 000 Sk k 2.10.2007, 19. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.11.2007, 20. splátka vo výške

15 000 Sk k 2.12.2007, 21. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.1.2008, 22. splátka vo výške 15 000 Sk
k 2.2.2008, 23. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.3.2008, 24. splátka vo výške 15 000 Sk k 2.4.2008
a 25. splátka vo výške 300 000 Sk bola splatná k 2.5.2008. Podľa článku II. bodu 2 Zmluvy o úvere
úver a úroky budú splatné v prvom rade finančnými prostriedkami a v prípade, ak to nebude možné,
prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Pre prípad splatenia nesplatenej časti úveru a úrokov

prevodom nehnuteľnosti je dohodnuté, že sa prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnosti na veriteľa. Ak
táto skutočnosť nastane, záväzok dlžníka splácať ďalej úver a úroky zaniká. Po splatení úveru a úrokov /
či už prevodom vlastníctva k nehnuteľnosti alebo finančnými prostriedkami/ je dlžník povinný uhradiť
aj všetky ostatné finančné záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy ako napr. zmluvné pokuty alebo úroky
z omeškania a iné poplatky ak takéto vznikli a veriteľ si ich nárokuje. Dlžník je povinný uhradiť všetky

ostatné finančné záväzky ako napr. zmluvné pokuty alebo úroky z omeškania aj v prípade ak by nedošlo
k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorou je tento úver a úroky zabezpečený. Podľa čl. II
bodu 4 Zmluvy o úvere pre prípad splatenia nesplatenej časti úveru a úrokov definitívnym prevodom
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na veriteľa sa účastníci dohodli, že zaniká nárok dlžníka na vrátenie
uhradenej časti úveru a úrokov. Veriteľ a dlžník sa dohodli, že definitívnym prevodom vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti na veriteľa sú týmto dňom /dňom oznámenia správe katastra/ vysporiadané nesplatené
úroky a úver k tomuto dňu. Za nadobúdaciu cenu nehnuteľnosti sa bude považovať výška pohľadávky
ku dňu definitívneho prevodu vlastníckeho práva. Ak táto skutočnosť nastane, záväzok dlžníka splácať
ďalej úver a úroky zaniká. Ostatné úroky ak takéto existujú veriteľ dlžníkom pre tento prípad odpúšťa,s čím dlžník súhlasí. Podľa čl. VII. druhá veta Zmluvy o úvere veriteľ môže v súlade s Občianskym
zákonníkom použiť svojpomoc na vypratanie horeuvedenej nehnuteľnosti.

13. Dňa 2.5.2006 podpísali žalobcovia v 1. a 2. rade so žalovaným v 1. rade tiež Zmluvu o zabezpečení
záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam, v ktorej je v čl. I uvedené, že žalovaný v 1. rade ako
nadobúdateľ poskytol žalobcom v 1. a 2. rade ako prevádzajúcim na základe Zmluvy o úvere zo dňa
2.5.2006 úver vo výške 300 000 Sk, ktorý činí s navŕšením o úroky pohľadávku voči prevádzajúcemu
vo výške 660 000 Sk. Splatnosť úveru v prípade riadneho splatenia splátok je stanovená najneskôr

do 2.5.2008. Podľa čl. II. tejto zmluvy na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky nadobúdateľa,
prevádzajúci prevádza v prospech nadobúdateľa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV
č. 550 pre katastrálne územie Rišňovce, obec Rišňovce, okres Nitra: rodinný dom s.č. 361 postavený
na parcele č. 1070/5 a pozemky: parcela č. 1070/5 ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 360 m2,
parcela č. 1070/6 ako záhrady o výmere 540 m2, ďalej bližšie vymedzeným v uvedenom článku zmluvy.
Podľa čl. VII. ods. 1 prvej vety Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam v

prípade, že prevádzajúci neuspokojí pohľadávku nadobúdateľa, najmä neuhradí v dohodnutej lehote
plnú hodnotu úveru a úrokov alebo ak nastane skutočnosť uvedená v článku V. ods. a), b), c) alebo ak
neuhradí včas dve po sebe idúce splátky podľa splátkového kalendára uvedeného v čl. XII. Zmluvy o
úvere,alebojednusplátkupodobudlhšiuakotrimesiace,prípadneuhradílenčastisplátok,nadobúdateľ
môže vyhlási úver okamžite splatným v celom jeho neuhradenom zostatku spolu s neuhradenými

úrokmi a má právo stať sa definitívne vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Podľa čl. VII. ods. 2
prvej vety Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam v prípade definitívneho
prevodu vlastníckeho práva sa za nadobúdaciu cenu nehnuteľnosti bude považovať výška pohľadávky
prevádzajúceho ku dňu definitívneho prevodu vlastníckeho práva. Podľa čl. VII. ods. 3 prvej vety
Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam účastníci sa dohodli, že definitívnym

prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na nadobúdateľa zaniká nárok prevádzajúceho na
vrátenie uhradenej časti zabezpečovanej pohľadávky. Podľa čl. VII. ods. 4 Zmluvy o zabezpečení
záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam prevádzajúci sa zaväzuje, že ak sa nadobúdateľ stane
definitívnym vlastníkom nehnuteľnosti v zmysle predchádzajúceho odseku, na výzvu nadobúdateľa
okamžite vyprace nehnuteľnosť a kľúče od nej okamžite odovzdá nadobúdateľovi. V prípade porušenia

tejto povinnosti sa účastníci dohodli, že prevádzajúci je povinný zaplatiť nadobúdateľovi zmluvnú pokutu
vo výške 30 % z výšky poskytnutého úveru, minimálne však 50 000 Sk. Táto zmluvná pokuta sa zvyšuje
o 2 000 Sk za každý deň až do splnenia si povinnosti uvedenej v čl. VII. t.j. vypratanie nehnuteľnosti
a odovzdanie kľúčov nadobúdateľovi. Podľa čl. VII. ods. 5 Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom
práva k nehnuteľnostiam prevádzajúci súhlasí, aby v prípade, ak poruší svoju povinnosť vyplývajúcu

z predchádzajúceho odseku tohto článku spočívajúcu v povinnosti bezodkladne vypratať nehnuteľnosť
a kľúče od nej odovzdať nadobúdateľovi, bola použitá svojpomoc podľa § 6 Občianskeho zákonníka
a nehnuteľnosť mu bola primeraným spôsobom odňatá. Náklady na túto dovolenú svojpomoc znáša v
celom rozsahu prevádzajúci a pripočítavajú sa jeho dlhu voči nadobúdateľovi.

14. Zistený skutkový stav súd právne posúdil v zmysle nižšie citovaných ustanovení platných právnych
predpisov:

15. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a

iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred
dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou
a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv (ďalej len
„Občiansky zákonník“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len" neprijateľná podmienka").

21. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné

22. Podľa § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.11.2008 zabezpečenie
splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri
spotrebiteľskej zmluve neprípustné.

23. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie

24. Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva

dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva).

25. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 10a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“) ak došlo k omeškaniu
pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra
2008.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania
je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

29. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. V prejednávanom spore súd ako prvoradú riešil otázku prípustnosti v tomto spore podanej žaloby.

V bode I. petitu žalobného návrhu sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti Zmluvy o úvere, podľa
bodu II. petitu žalobného návrhu žalobcovia žiadajú určiť neplatnosť Zmluvy o zabezpečení záväzku
prevodom práva k nehnuteľnosti. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú
právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žaloba v prejednávanej veci bola na súd doručená dňa 15.7.2011, teda za

účinnosti predchádzajúceho procesnoprávneho predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý výslovne nevylučoval prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. V
súdnej praxi sa žaloby na určenie právnej skutočnosti, vrátane žaloby o neplatnosť právneho úkonu
pripúšťali, ak žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení tejto právnej skutočnosti. OSPstratil svoju platnosť a účinnosť dňom 1.7.2016, kedy nadobudol platnosť a účinnosť Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“). Tieto dva procesné predpisy, ktoré súd aplikoval v priebehu konania upravujú
procesne prípustné žaloby rôzne. CSP vychádza zo zásady, že súd má určiť aktuálny právny stav.

Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad, že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej
podstate tejto zásade. Z tohto dôvodu Civilný sporový poriadok pripúšťa žalobu na určenie právnej
skutočnosti (a teda i žalobu o neplatnosť právneho úkonu) výlučne za predpokladu, že tak vyplýva
z právneho predpisu. Z hľadiska ústavnoprávneho princípu právnej istoty však podlieha ochrane aj
legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL.

ÚS 16/06 zo dňa 30.4.2008, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS
12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia
čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným
mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali
(napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa
24.6.2009, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa

6.2.2008). Vzhľadom na znenie ust. § 470 ods. 2 CSP a vzhľadom na ústavnoprávnu zásadu ochranu legitímnych očakávaní strán je potrebné
v danej veci posudzovať otázku prípustnosti žaloby podľa právnej úpravy účinnej v čase podania žaloby.

31. Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na

začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle
§ 80 písm. c) OSP je základným procesným
predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, bez jeho existencie vylúčené zaoberať sa takouto žalobou
vecne tak, ako to napokon konštatoval okresný súd. Súd v každom štádiu konania musí mať existenciu

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preukázanú. Určovacie žaloby majú tak podľa
právnej teórie ako aj záverov rozhodovacej praxe súdov aj diktatúry opodstatnenie tam, kde ešte len stav
ohrozenia práva a nie už jeho porušenia. Určovací návrh podľa § 80 písm. c) OSP má charakter preventívnej ochrany práv, keď musí existovať
stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má práve určovací návrh (žaloba) odstrániť. Naliehavosť právneho

záujmu na požadovanom určení, v danom prípade určení neplatnosti predmetných zmlúv, musí spočívať
v tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi stranami a vytvoril by sa pevný právny
základ pre budúce právne vzťahy. Naopak, nápravy stavu vzniknutého porušením práva sa možno
domáhať pomocou žaloby na plnenie. Pri možnosti žaloby na plnenie možno považovať za nedovolenú
určovaciu žalobu tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu

sporov. Súdna prax už ustálila, že spotrebitelia, ako slabšia strana v spore z úverových zmlúv a s
nimi súvisiacich zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam majú naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti zmlúv (uznesenie NS SR 1M Cdo/1/2009). Žalobcovia - spotrebitelia (ktorých
špecificképostavenieakoslabšejstranyvsporeosvedčujepredovšetkýmúpravavkomunitárnompráve,
početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava)

majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Zmluvy o úvere, pretože potrebujú mať vyriešenú
otázku, aký je ich skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej
neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Žalobcovia majú naliehavý právny záujem aj
na určení neplatnosti Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, a to z dôvodu,
že práve na základe uvedenej zmluvy a následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k

prevodu vlastníckeho práva zo žalobcov na žalovaného v 2. rade, pričom uvedené nehnuteľnosti sú
jediným obydlím žalobcov a ich rodinných príslušníkov. S poukazom na uvedené skutočnosti má súd za
to, že žalobcovia nemôžu dosiahnuť zmenu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam iným
spôsobom ako rozhodnutím súdu o určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, event. s
poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. rozhodnutím súdu o neplatnosti zmlúv,

ktoré boli podkladom pre vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností.

32. Prípustnosť žalobou požadovaného určenia možno okrem iného vyvodiť aj s poukazom na
novelizované ustanovenie § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 129/2010

Z. z.) ktorý v odseku 4 s účinnosťou od 1.1.2018 spotrebiteľom umožnil domáhať sa pred súdom
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Podľa § 25 g) zákona č. 129/2010 Z. z., ide o prechodné
ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia, sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právnevzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov,
ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto

zákona ešte neuplynuli sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu.

33. Právny vzťah žalobcov a žalovaného v 1. rade vzniknutý na základe Zmluvy o úvere zo dňa 2.5.2006
spadá pod úpravu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka,
uzavretú úverovú zmluvu teda súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaný v 1. rade mal v zmluve

postavenie dodávateľa, pretože pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
(poskytovanieúverov),žalobcoviamalistatusspotrebiteľov,pretožezmluvuuzatváraliakofyzickéosoby,
nepodnikatelia,čosúdzistilzvykonanéhodokazovania,kedyžalobcoviaužvpodanejžalobeanásledne
aj napojednávaní uvádzali, že úver si brali na splatenie dlhov, zabezpečenie základných potrieb ich
rodiny a doriešenie ich zlej finančnej situácie.

34. Po preskúmaní jednotlivých náležitostí Zmluvy o úvere súd zistil, že zmluva vo svojich podstatných
náležitostiach odporuje zákonu, zákon obchádza a v neposlednom rade sa aj prieči dobrým mravom a
z tohto dôvodu je tento právny úkon absolútne neplatným.

35. Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť

pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy.
Prenikajú celým právnym poriadkom. Ide o ustanovenia zakazujúce taký výkon práv a povinností, ktorý
by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a
občianskej spolupatričnosti. Ak sa tieto zásady premietnu do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho
práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie a to všetko

v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Je nepochybné, že dobré mravy ako normy správania musia
spĺňať podmienku, že ide o normy, ktoré sú v súlade so zákonom, resp. neodporujú zákonu. Za konania
v súlade s dobrými mravmi nebude možné považovať konania, vrátane uzatvorenia právnych úkonov,
ktoré sú v rozpore s akýmkoľvek platným všeobecne záväzným právnym predpisom. Podstata rozporu s
dobrýmimravmivzáväzkovýchvzťahochspočívaprávevnesplneníobjektívnejstránkydobrýchmravov,

t.j. v nerešpektovaní požiadavky vyváženosti, resp. spravodlivého usporiadania príslušných vzťahov.

36. V Zmluve o úvere si strany dojednali zmluvný úrok vo výške 5 % mesačne, čo predstavuje ročný úrok
vo výške 60 %, a toto je niekoľkonásobne viac ako priemerná úroková miera pri spotrebiteľských úveroch
obdobného druhu v bankovom sektore v čase uzavretia Zmluvy o úvere. Z informácií dostupných na

portáli Národnej banky Slovenska - Priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk súd zistil,
že v mesiaci máj 2006, t.j. v čase podpisu zmluvy bola priemerná úroková sadzba spotrebiteľských
a ostatných úverov so splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 11,11 % ročne. V danom prípade si
strany dojednali úrokovú sadzbu vo výške 60 % ročne, čo je viac ako päťnásobok priemernej sadzby.
Dohodnuté úroky súd považuje za rozporné s dobrými mravmi. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou

a vady zmluvy sa v danom prípade týkajú jej podstatných obsahových náležitostí, preto zakladajú jej
absolútnu neplatnosť ako celku s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka.

37. Podľa názoru súdu už vadnosť jednej z podstatných náležitostí zmluvy (v tomto prípade dojednanie
odplaty vo forme neprimeraného úroku) spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, súd pre úplnosť dopĺňa,

že úverová zmluva obsahuje aj niekoľko ďalších ustanovení, ktoré svojou podstatou možno považovať
za rozporné s dobrými mravmi. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku súd vyhodnotil dohodu strán
obsiahnutú v čl. II. ods. 2 Zmluvy o úvere, v zmysle ktorého ustanovenia úver a úroky budú splatné
v prvom rade finančnými prostriedkami a v prípade, ak to nebude možné, prevodom vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti. Pre prípad splatenia nesplatenej časti úveru a úrokov prevodom nehnuteľnosti

je dohodnuté, že sa prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnosti na veriteľa. Ak táto skutočnosť
nastane, záväzok dlžníka splácať úver a úroky zaniká. Po splatení úveru a úrokov je dlžník povinný
uhradiť aj všetky ostatné finančné záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy ako napr. zmluvné pokuty
alebo úroky z omeškania a iné poplatky, ak takéto vznikli a veriteľ si ich nárokuje. V nadväznosti
prax súdy SR, ktoré vo viacerých prípadoch potvrdili nezákonnosť konania veriteľov a určovacími

výrokmi určili za vlastníkov zabezpečovacím prevodom práva a prepadnou klauzulou nadobudnutých
nehnuteľností práve pôvodných spotrebiteľov ako skutočných vlastníkov (rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 1 MCdo 1/2009, alebo sp. zn. 3Cdo 144/2010 a pod.), bolo zákonom č. 379/2008
Z. z. s účinnosťou od 1.11.2008 do Občianskeho zákonníka zaradené nové ustanovenie § 53ods. v zmysle ktorého je zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom
zabezpečovacieho prevodu práva pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ustanovenie odseku 7
Občianskeho zákonníka predstavuje v poradí ďalšiu kogentnú ochrannú normu určenú na ochranu

práv spotrebiteľa, ktorá bola zavedená titulom hrubého zneužívania zabezpečovacieho prevodu práva v
spotrebiteľských záväzkoch. Uvedené zákonné doplnenie zákonodarca odôvodnil nasledovne: „Cieľom
vládneho návrhu je zamedzenie neprimeranému zásahu do práv spotrebiteľa, najmä predchádzať
prípadom, kedy v dôsledku spotrebiteľského úveru príde spotrebiteľ o obydlie. Obmedzenie na
nehnuteľnosti je opodstatnené osobitosťou a ústavnoprávnou ochranou práva občana na obydlie.

Na druhej strane inštitút zabezpečovacieho prevodu práva pri hnuteľných veciach je efektívnym
prostriedkom, ktorý pomáha spotrebiteľovi znižovať jeho náklady pri získaní spotrebiteľského úveru
napríklad oproti záložnému právu, čo je v súlade s deklarovaným cieľom EÚ znižovať finančné a
byrokratické zaťaženie spotrebiteľov. Pri hnuteľných veciach je predmetom zabezpečovacieho prevodu
samotná úverovaná vec, na zakúpenie ktorej si veriteľ požičal cudzie finančné prostriedky a vlastným
výkonom zabezpečovacieho prevodu nezíska iný majetok spotrebiteľa, iba si pokryje svoj dlh voči

inému veriteľovi. Obmedzenie zabezpečovacieho prevodu práva pri hnuteľných veciach by neposilnilo
práva spotrebiteľa, naopak, administratívne by skomplikovalo prístup k úverom a zvýšilo poplatky pri
iných použitých spôsoboch zabezpečenia, teda náklady na úver hnuteľných vecí by spotrebitelia pocítili
negatívne. Doplňujúcim návrhom sa vychádza v ústrety spotrebiteľom a zároveň sa ponecháva ochrana
spotrebiteľa týkajúca sa jeho obydlia. Návrh zmeny predpokladá samostatný odsek, pretože nie je

vhodné tento zákaz upravovať v rámci neprijateľných zmluvných podmienok. Nie vždy by totiž muselo
ísť o hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach.“ Samotná podstata ustanovenia odseku
7 je daná zákazovou normou, v zmysle ktorej bol zabezpečovací prevod práva ako zabezpečovací
inštitút vylúčený z použitia v spotrebiteľských záväzkoch, ak predmetom zabezpečenia z plnenia
záväzku mala byť nehnuteľnosť. Zákonodarca uvedený zákaz normoval termínom „neprípustné“.

Od účinnosti uvedenej zmeny preto nebolo možné platne dojednať zabezpečenie spotrebiteľského
záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Uvedená zákonná zmena bola zavedená v
nadväznosti na skoršiu zákonnú úpravu vykonanú zákonom č. 568/2008 Z. z. ktorou bol podstatným spôsobom v § 553 -
553e OZ zmenený a upravený

zabezpečovací prevod práva všeobecne. Keďže však táto právna úprava účinná od 1.1.2008 nebola
dostatočná a nezabezpečovala adekvátnu ochranu práv spotrebiteľa, došlo k explicitnému vylúčeniu
zabezpečenia záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. Hoci v čase uzavretia Zmluvy o úvere a Zmluvy
o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti Občiansky zákonník neobsahoval výslovný
zákaz zabezpečiť záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu

práva k nehnuteľnosti, v prípade, ak sa strany na zriadení zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti dojednali, malo ísť v prvom rade o inštitút zabezpečovací a nie uhradzovací a
samotné zabezpečenie muselo byť primerané povinnosti, ktorej splnenie sa zabezpečovalo. Uvedené
zákonné predpoklady v danom prípade neboli splnené. Podľa názoru súdu je hodnota pohľadávky a
hodnota zabezpečenia v hrobom nepomere. Z vyjadrení žalobcov, ktoré žalovaní nerozporovali mal

súd preukázané, že hodnota nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zabezpečenia bola vo výške 1 200
000 eur, kým výška plnenia, ktoré žalovaný v 1. rade žalobcom poskytol bola 300 000 Sk a títo mu
v zmysle Zmluvy o úvere mali vrátiť sumu 660 000 Sk. Je všeobecne známe, že banky pri úveroch
zabezpečovaných nehnuteľnosťami bežne poskytnú úver do výšky 70 % z hodnoty zábezpeky, t.j. za
maximálne a obvyklé peňažné krytie je úverov zabezpečovaných nehnuteľností možno považovať krytie

v rozsahu 140 % z poskytnutého úveru. Krytie presahujúce túto výšku vytvára hrubý nepomer a je v
rozpore s dobrými mravmi, čo v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka spôsobuje neplatnosť právneho
úkonu. Za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi považuje súd tiež zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje
zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku nesplateného dlhu v čase,
keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojim účelom a obsahom. Za

neprijateľnú a v rozpore s dobrými mravmi súd preto považuje aj podmienku v čl. II. bod 4 Zmluvy o
úvere, v zmysle ktorého je umožnený definitívny prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na veriteľa
bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu. Takéto dojednanie vylučuje ďalšie vyporiadanie medzi
žalobcami a žalovaným v 1. rade v prípade, že sa žalovaný v 1. rade stane vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti a hodnota predmetu zabezpečenia presiahne výšku zabezpečovanej pohľadávky.

38.Súdpoukazujetiežnaneprimeranédojednanieozmluvnýchpokutách uvedenévčl.IVods.1Zmluvy
oúvere,vzmyslektoréhoustanoveniajeveriteľoprávnenýdlžníkovivomeškaníúčtovaťzmluvnúpokutu
vo výške 30 % z hodnoty splátky, minimálne vo výške 10 000 Sk za každý jeden prípad omeškania.V rozpore s dobrými mravmi je aj ust. čl. IV bod 5 ohľadne zmluvnej pokuty dohodnutej vo výške 30%
z úveru, minimálne 50.000,- Sk, ktorá sa zvyšovala denne o 2.000,- Sk, ktorá sankcia je neprimerane
vysoká k porušeniu záväzku vyplývajúceho z článku VII. teda vypratať nehnuteľnosť, ktorá zabezpečuje

poskytnutý úver a odovzdať ju veriteľovi. Tieto sankcie súd považuje za neprimerané povinnosti, ktorej
splnenie majú zabezpečovať.

39. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku súd považuje aj dohodu obsiahnutú v čl. VII druhej vety Zmluvy
o úvere, v zmysle ktorého veriteľ môže v súlade s Občianskym zákonníkom použiť svojpomoc na

vypratanie horeuvedenej nehnuteľnosti, čo je v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka.

40. Vzhľadom na neplatnosť Zmluvy o úvere je neplatnou i Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom
práva k nehnuteľnosti, ktorá je od úverovej zmluvy odvodená a teda má akcesorickú povahu vo vzťahu
k úverovej zmluve. V predmetnej Zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti
absentujú podstatné náležitosti viažuce sa k predmetu tohto právneho úkonu, a to určenia spôsobu,

ktorým by sa mala naplniť uhradzovacia funkcia zaisťovaného prevodu práva, resp. akým spôsobom sa
má vykonať speňaženie zaisteného prevodu práva a v akom rozsahu má právo dlžník na vyplatenie
rozdielu. Súd považuje za absolútne neprípustné dojednanie, podľa ktorého mali strany Zmluvy o
zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti súhlasiť s tým, aby sa za nadobúdaciu cena
nehnuteľnosti považovala výška pohľadávky prevádzajúceho ku dňu definitívneho prevodu vlastníckeho

práva (čl. VII. bod 2 uvedenej zmluvy). Aj keď ust. § 553 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení do
31.12.2007 neuvádzalo výpočet zákonných náležitosti pri uzatvorení tejto zmluvy, je nepochybné, že
ani pre platnosť tohto druhu zmlúv nemohlo prísť k obchádzaniu všeobecných náležitostí uvedených
v § 37 odsek 1 a v § 39 Občianskeho zákonníka. Ako už súd uviedol vyššie, hodnota predmetu
zabezpečovania je v hrubom nepomere k zabezpečovanej pohľadávke ako hlavného záväzku, pretože

hodnota nehnuteľnosti je niekoľko násobne vyššia. S poukazom tieto ako aj na vyššie uvádzané
skutočnosti súd považuje za absolútne neplatnú z dôvodu rozporu s dobrými mravmi aj Zmluvu o
zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti.

41. Súd naviac zdôrazňuje, že okolnosti, za ktorých boli obidve predmetné zmluvy uzavreté nasvedčujú

tomu, že sa nimi sledovalo predovšetkým získanie majetku žalobcov v nepochybne väčšej hodnote
ako bola výška plnenia žalobcov z úverovej zmluvy. Konanie žalovaného v 1. rade pri uzatváraní
Zmluvy o úvere a Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti súd považuje za
obchádzanie zákona. Obchádzaním zákona je i postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby
svojim správaním dosiahol výsledok právnou normou nežiaduci a nepredvídaný. Takýmto postupom je

aj konanie, ktorého výsledkom je dosiahnutie možné prechodu dlžníkovho vlastníctva k jeho majetku
v nepochybne v ďaleko väčšej hodnote, než je výška jeho peňažného záväzku z uzavretej úverovej
zmluvy. Spotrebiteľ si požičiava peňažné prostriedky preto, lebo nemôže za službu alebo tovar, ktoré
potrebuje, zaplatiť z vlastných prostriedkov (naraz vyššiu suma peňazí). Následne, po získaní úveru,
môže zo svojho príjmu vrátiť požičané peniaze len takým spôsobom, že dlh spláca časťou svojho príjmu,

ktorá mu ostáva po zaplatení nevyhnutných životných nákladov. U spotrebiteľa, ktorý je odkázaný na
úver 300 000 Sk (9 958,17 eur) väčšinou nie je predpoklad, aby popri splácaní úveru (a platení životných
nákladov) ušetril toľko, aby bol schopný naraz zaplatiť 300 000 Sk (9 958,17 eur), v tomto prípade 25.
splátku úveru. Takúto situáciu využívajú nebankové subjekty a neprimerane sankcionujú neschopnosť
spotrebiteľa vrátiť požičané peniaze. V danom prípade žalovaný v 1. rade pri formulovaní úverovej

zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď splatnosť úveru rozložil tak, že žalobcovia mali
zaplatiť24splátokpo15000Sk(497,90eur)a25.splátkuvovýške300000Sk(9958,17eur).Priemerný
spotrebiteľ nie je schopný (už z hore uvedených dôvodov) takúto dohodu splniť a veriteľ ho neustále
sankcionuje, jeho dlh napriek tomu, že ho čiastočne splnil neustále narastá až tak, že môže prísť aj o
nehnuteľnosť, o svoje obydlie, čo je neprípustné.

42. Súd je vo všeobecnosti zástancom teórie zachovania platnosti zmlúv a neplatnosť zmluvy by mala
byť len akási posledná možnosť riešenia vadnosti právneho úkonu. V konečnom dôsledku prevažne
nie je ani v záujme samotného spotrebiteľa vysloviť neplatnosť zmluvy ako celku, pretože by stratil
možnosť splátok vzhľadom na povinnosť vrátiť vzájomné plnenie (čo neplatí v prejednávanom prípade,

keďže tu nastala zročnosť celého plnenia). Predmetná zmluva však vykazuje závažné vady a je
mimoriadne nebezpečná pre spotrebiteľov a za žiadnych okolností nie je v spoločnosti udržateľná,
umožňuje zbavovať spotrebiteľov ich majetku s využitím inštitútu zakázaných neprijateľných zmluvných
podmienok. Plošné používanie takejto zmluvy ako štandardnej typovej, evidentne zakladá nekalúobchodnú praktiku, ktorá je zakázaná (§7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prejednávanej veci je
preto potrebné konštatovať neplatnosť Zmluvy o úvere a Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom
práva k nehnuteľnosti zo dňa 2.5.2006 uzavretej medzi účastníkmi ako celku. Ak je určitý úkon absolútne

neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov
spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť,
či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná“ (resp. či ju zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod
zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z
úradnej povinnosti - ex officio).

43. Vzájomnou žalobou doručenou súdu dňa 9.9.2011 rozšírenou podaním zo dňa 21.8.2012 a
upresnenou podaním z 4.7.2013 sa žalovaný v 2. rade domáha od žalobcov zaplatenia sumy 4 672,77
eur s úrokmi z omeškania titulom nezaplatenia zostávajúcej časti žalobcom poskytnutého úveru. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade poskytol žalobcom úver vo výške
300 000 Sk (9 958,17 eur), z ktorej sumy mu žalobcovia uhradili sumu vo výške 105 001,16 Sk (3 485,40

eur). Uvedenú sumu mal súd preukázanú zo vzájomnej žaloby žalovaného v 2. rade, ktorú žalobcovia
nenamietali a táto korešponduje aj s vyjadreniami samotných žalobcov, ktorí už v podanej žalobe uviedli,
že žalovanému v 1. rade úver splácali v rámci svojich možností a takto mu mali uhradiť 7 alebo 8
splátok po 15 000 Sk (7 x 15 000 Sk = 105 000 Sk). Uhradenie vyššej sumy ako tvrdil žalovaný v 2.
rade súd preukázané nemal. Vo vzájomnej žalobe žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že mu žalobcami

mala byť uhradená suma vo výške 1 800 eur. Spolu tak úhrady žalobcov predstavujú sumu vo výške 5
285,40 eur (3 485,40 eur + 1 800 eur = 5 285,40 eur). Vzájomnou žalobou sa žalovaný v 2. rade ako
nový veriteľ pohľadávky zo Zmluvy o úvere domáha od žalobcov zaplatenia sumy vo výške 4 672,77
eur predstavujúcej rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru vo výške 300 000 Sk (9 958,17 eur) a
sumou úhrad vykonaných žalobcami (9 958,17 eur - 5 285,40 = 4 672,77 eur), ktorú uvedenú sumu súd

žalovanému v 2. rade priznal. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Zmluva o úvere je
neplatným právnym úkonom, a preto nárok žalovaného v 2. rade voči žalobcovi súd posúdil s poukazom
na ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ako bezdôvodné obohatenie, ktoré sú žalobcovia
povinní žalovanému v 2. rade vydať, a to spolu s príslušenstvom pozostávajúcim z úroku z omeškania.
Žalovaný vo vzájomnej žalobe ani v jej doplnení neuviedol, na základe akých ustanovení platných

právnych predpisov dospel k výpočtu sadzby úroku z omeškania vo výške 14,25 %. V nadväznosti na
znenie § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008 a v nadväznosti na
historický časový rad sadzieb ECB, ktoré súd zistil z internetového portálu Národnej banky Slovenka
bola najvyššia prípustná výška úrokov z omeškania pre občianskoprávne vzťahy v prípade omeškania,
ktoré vzniklo v čase od 25.4.2007 do 28.10.2008 limitovaná sadzbou vo výške 8,5 %. Pokiaľ žalovaný

v 2. rade požadoval od žalobcov zaplatenie úrokov z omeškania v sadzbe vo výške 14,25 %, súd mu
úroky z omeškania nad platnými právnymi predpismi stanovenú sadzbu nemohol priznať, a preto súd
nárok žalovaného v 2. rade na zaplatenie úrokov z omeškania v sadzbe presahujúcej 8,50 % zamietol.
Žalovaný v 2. rade si nárok úroky uplatnil počnúc dňom 3.5.2008, t.j. dňom nasledujúcim po splatnosti
záväzku z neplatnej Zmluvy o úvere. Dátum splatnosti poslednej splátky úveru podľa neplatnej Zmluvy

o úvere (2.5.2008) nebol vzhľadom na neplatnosť Zmluvy o úvere podľa názoru súdu rozhodujúci pre
posúdenie vzniku omeškania s vrátením peňažných prostriedkov na strane žalobcov, preto v tejto časti
súd vzájomnej žalobe nevyhovel v celom rozsahu. V danom prípade splatnosť nároku nastáva podľa §
563 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o

plnenie veriteľ požiadal. Žalovaný v 2. rade si nárok na vrátenie peňažných prostriedkov z poskytnutého
úveru voči žalobcom uplatnil až podaním vzájomnej žaloby doručenej súdu dňa 9.9.2011 a ani v tejto sa
voči žalobcom nedomáhal vrátenia istiny úveru s príslušenstvom pozostávajúcim z úroku z omeškania.
Nároknaúrokyzomeškaniasižalovanýv2.radevočižalobcomuplatnilažvoznámenízodňa21.8.2012
doručeným súdu dňa 24.8.2012, v ktorom uviedol, že pôvodne si vo vzájomnom návrhu nárok na úroky z

omeškania neuplatnil, avšak svoj postoj prehodnotil a vzájomný návrh rozširuje aj o úroky z omeškania.
Z tohto dôvodu súd za kvalifikovanú výzvu za zaplatenie úrokov z omeškania považoval až oznámenie
žalovaného v 2. rade, ktorým si voči žalobcom nárok na zaplatenie úrokov z omeškania uplatnil, ktoré
bolo dňa 24.7.2013 doručené zástupkyni žalobcov spolu s uznesením č.k. 16C/144/2011-122 zo dňa
16.7.2013 o pripustení rozšírenia vzájomnej žaloby o úroky z omeškania. S poukazom na uvedené

skutočnosti súd žalovanému v 2. rade priznal nárok na úroky z omeškania dňom nasledujúcim po
doručení predmetného oznámenia zástupkyni žalobcov, t. j. dňom 25.7.2013 a v zostávajúcej časti súd
nárok žalovaného v 2. rade na úroky z omeškania zamietol.44. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 250/2007 Z. z.) proti porušeniu práv a

povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa

uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

45. Súd žalobu v časti zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého zaplatenia sa

žalobcovia domáhali voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade zamietol. Samotné právo
na primerané zadosťučinenie vzniká na základe právnej skutočnosti, ktorou je zákon, ak sú splnené
podmienky stanovené zákonom. Týmito podmienkami sú, že spotrebiteľ aktívne ako žalobca uplatní
na súde porušenie práv a povinností určených na jeho ochranu proti porušiteľovi a je úspešný,
pričom o úspechu sa dá uvažovať až keď je o tom právoplatne rozhodnuté. V tomto vyjadrení je

obsiahnutý aj výklad k zákonnej podmienke úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti
v predchádzajúcom konaní a to tým spôsobom, že spotrebiteľ musí byť v postavení žalobcu a v
prípade, ak je v pozícii žalovaného len vtedy, ak v konaní vzniesol vzájomný návrh a bol so svojim
vzájomným návrhom úspešný. V prejenávanej veci nemožno v čase rozhodnutia súdu poukázať na
nijaké právoplatne skončené konanie, ktoré by potvrdilo úspešné uplatnenie práva žalobcov. Pokiaľ aj

súd vo výrokoch I. a II. tohto rozsudku rozhodol o neplatnosti tam uvedených zmlúv, toto rozhodnutie
súdu nie je v čase vydania tohto rozsudku zároveň právoplatným, a preto podmienka úspešného
uplatnenia práva žalobcov nie je splnená. Súd uplatnený nárok považuje za nedôvodný aj z iných
okolností. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia plní totiž satisfakčnú funkciu pre spotrebiteľa
a má aj sankčnú funkciu, ktorou sa postihuje nepoctivý dodávateľ. V súvislosti so satisfakciou pre

spotrebiteľa je potrebné si ujasniť podstatu tohto inštitútu a vysvetliť pojem „zadosťučinenie“. Tým je
náprava krivdy (viď. Krátky slovník slovenského jazyka). Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia
je upravený aj v rámci ochrany osobnosti v § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom v tomto
smere je už rozsiahla judikatúra, ktorá ustálila, že primerané finančné zadosťučinenie sa chápe
ako nástroj na odstránenie spôsobenej nemajetkovej ujmy. Napokon aj v dôvodovej správe k § 3

ods. 5 vety tretej zákona č. 250/2007 Z. z. sa uvádza, že finančné zadosťučinenie je záverečným
prostriedkom ochrany spotrebiteľa v prípade, že preventívne pôsobenie neplní svoj účel, aby boli
nahradené alebo zmiernené následky. Z týchto skutočností možno vyvodiť, že finančné zadosťučinenie
je možno priznať len vtedy, ak porušenie práva alebo povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi mu spôsobilo
nejakú ujmu. Súd teda nepovažuje za rozhodujúce to, že spôsobenie ujmy nie je uvedené ako

predpoklad priznania finančného zadosťučinenia priamo v zákone, ale za rozhodujúce považuje to,
že táto skutočnosť vyplýva zo samotnej podstaty zadosťučinenia. Pri posudzovaní nároku žalobcu na
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliadne na všetky okolnosti veci, najmä na to,
že ide o vyrovnanie ujmy postihnutého, žalobcu, a že ide o určitú sankciu postihujúcu toho, kto závadne
konal,žalovaného.Možnýmihľadiskamisúnapríkladintenzitaadĺžkatrvaniazávadnéhokonania,dosah

tohto konania, okruh subjektov, ktorých mohlo toto konanie žalovaného zasiahnuť a pod. Ďalej súd
prihliadne na to, aby náhrada ujmy predstavovala aj určitú satisfakciou za stav, ktorý musel žalobca
týmto konaním žalovaného strpieť. Je potrebné poznamenať, že sama povaha tejto ujmy priame jej
vyčíslenie neumožňuje, preto žalobca nemusí predložiť dôkazy o existencii ujmy, stačí len, ak súd má
za preukázané, že táto ujma tu je (Uznesenie NS SR 6 Obo/302/2016).

46.Zosamotnéhoinštitútuprimeranéhofinančnéhozadosťučineniavyplýva,žeideoprostriedokslúžiaci
k reparácii ujmy, ktorá mala byť konaním spôsobená, tu však žiadna ujma nevznikla. Žalobcovia
disponujú finančnými prostriedkami žalovaného v 2. rade už dlhšiu dobu a užívajú aj nehnuteľnosť, ktorá
bola predmetom Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva. V neistote, na ktorú žalobcovia v

podanej žalobe poukazujú sa títo ocitli vlastnou vinou, na základe vlastného a slobodného rozhodnutia
uzavreli so žalovaným v 1. rade tak Zmluvu o úvere ako aj Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom
práva k nehnuteľnosti. Zmluvu si neprečítali, neoboznámili sa s jej obsahom a napriek tomu ju podpísali.
Žalobcovia zostali pasívni aj po zistení, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, čo maližalobcovia zistiť už po doručení splátkového kalendára (ktorý bol mimochodom obsiahnutý aj v texte
samotnej Zmluvy o úvere a to v čl. XII.). Aj po uvedených zisteniach, teda po tom, ako žalobcovia zistili,
že majú žalovanému v 1. rade zaplatiť nie sumu 360 000 Sk ale sumu 660 000 Sk, žalobcovia neučinili

nijaké právne kroky smerujúce k tomu, aby zabránili vykonaniu zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri
nehnuteľností. Naopak, žalobcovia uhrádzali splátky tak ako vedeli a pokiaľ nedošlo k zmene zápisu
vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, nepodnikli nijaké právne kroky. S poukazom na uvedené dospel
súdkzáveru,žežalobcoviasavznačnejmieresamipričinilikvznikuprávnejneistoty,ktorúterazpociťujú
a z týchto dôvodov súd žalobu v časti priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo vzťahu k

žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade zamietol.

47. O náhrade trov konania sú rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá
na ich náhradu právo. Súd vychádzal s pomeru úspechu strán sporu v konaní, keď každá strana bola
úspešná v časti. Žalobcovia sa domáhali určenia absolútnej neplatnosti právnych úkonov - Zmluvy o
úvere a Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, tiež poskytnutia primeraného

finančného zadosťučinenia. V časti určenia neplatnosti zmlúv boli žalobcovia úspešní, kým v časti
poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia súd žalobu zamietol. Žalovaný v 2. rade bol voči
žalobcom úspešný v časti priznania nároku na zaplatenie zostatku žalobcom požičaných finančných
prostriedkov, a to v celom rozsahu požadovanej istiny a čiastočne i v časti úrokov z omeškania. S
poukazom na čiastočný úspech strán v jednotlivých bodoch žaloby a vzájomnej žaloby súd rozhodol

tak, že žiadnej zo strán ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.