Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 19, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/115/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118380260
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:6118380260.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s. so sídlom
Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava - Ružinov, proti žalovanému S.Q. X.Y., nar. XX.X.XXXX, bytom J. N.
Č.. XXXXX, I. Y., zastúpenému JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom Štúrova 31, Liptovský
Mikuláš, o zaplatenie istiny 14.812,60 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Poprad z 5.4.2019 č.k. 17csp/14/2019 - 162 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie sumy 2.628,22 eur s prísl. zastavil.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.184,38 eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 64 %, o výške
ktorých sa rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie skonštatoval, že nebolo sporné, že v období od 30.4.2016
do 22.11.2016, na odbernom mieste N. N. č. XX, v nehnuteľnosti ktorej je žalovaný, dochádzalo k
odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii a uvedená skutočnosť vyplynula okrem iného aj z pripojeného znaleckého posudku č.
XXX/K.. Žalovaný popieral porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na plynomere. Súd
prvej inštancie v tejto súvislosti zdôraznil, že podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, ide
o neoprávnený odber plynu, keď bol meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii. Podľa § 82 ods. 2 tohto zákona, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn,
je povinný uhradiť dodávateľovi plynu skutočne vzniknutú škodu. Vychádzal zo zistenia, že žalobca

preukázal existenciu protiprávneho úkonu - neoprávnený odber, vznik škody u žalobcu v dôsledku
neoprávneného odberu a príčinnú súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody. Zdôraznil,
že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť osoby, ktorá neoprávnene odoberala plyn bez
ohľadu na existenciu zavinenia vo forme úmyslu, či nedbanlivosti. Výška priznanej náhrady škody
vyplýva z výpočtu škody pripojenej zo strany žalobcu, ktorá nebola žalovaným namietaná. Uviedol, že
je pochybnosť o správnosti zaznamenávania množstva odobratého plynu z dôvodu zistenia porušenia

plomby pri počítadle. Na iné právne posúdenie veci nemala vplyv ani skutočnosť, že pôvodne žalobca
poukazoval na znalecký posudok vypracovaný pred znaleckým posudkom č. XXX/., ktorý sa týkal, z
dôvodu priznaného omylu žalobcu, iného plynomeru. Čiastočné zastavenie konania súd prvej inštancie
odôvodnil späťvzatím žaloby zo strany žalobcu ohľadom istiny 2.628,22 eur s prísl., príslušenstvo
prisúdenej pohľadávky odôvodnil § 517 ods. 1 OZ a o trovách konania strán rozhodol podľa § 255 ods.
2 CSP.3. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o čiastočnom zastavení konania, podal včas odvolanie žalovaný,
ktorý navrhol rozsudok v tejto časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch
odvolanie žalovaný poukazuje na to, že súd prvej inštancie odôvodnil výrok rozsudku, ktorým žalobe

vyhovel odkazom na § 82 ods. 1, 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Tvrdí, že súd vykonané
dokazovanie vyhodnotil jednostranne v prospech žalobcu a nezaoberal sa obranou žalovaného a
pochybnosťami, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním. Žalovaný od počiatku popieral
nárok žalobcu a poukazoval predovšetkým na to, že žalobca nepreukázal vznik škody a nepreukázal
taký zásad do číselníka plynomeru, ktorým by bolo zistené, že došlo k nesprávnemu zaznamenaniu

množstva odobratého plynu. Žalovaný má za to, že neboli naplnené podmienky vzniku zodpovednosti za
škodu, nakoľko nebol preukázaný vznik škody ani kedy a či vôbec došlo k poškodeniu číselníka meradla
plynomeru, pričom z ustanovení zákona o energetike vyplýva, že odberateľ je povinný uhradiť skutočne
vzniknutú škodu, ak vôbec vznikla. Zdôrazňuje, že predtým než pracovníci žalobcu prišli odobrať
plynomer, boli deň predtým bez prítomnosti žalovaného pri plynomeri a až na druhý deň žalovaného
zavolali s tým, že idú predmetný plynomer odobrať za účelom vykonania expertízy. Pri demontáži

plynomeru dňa 22.11.2016 bol vyhotovený zápis, v ktorom sa jasne konštatuje, že prevádzkové
plomby sú neporušené. Súčasne bol len konštatovaný nesúlad roku výroby na overovacej značke s
rokom výroby meradla na číselníku. Táto skutočnosť nepreukazuje podľa žalovaného, že by došlo
k vzniku škody, resp. že by došlo k zásahu do číselníka plynomeru. Na predmetných plombách sú
špeciálne odtlačky plombovacích klieští, ku ktorým sa spotrebiteľ nemôže žiadnym spôsobom dostať

ani si ich zaobstarať, lebo sú vyrábané príslušným výrobcom výlučne pre dodávateľov plynu. Aj keď
žalovaný jednotlivými faktúrami za predchádzajúce obdobie preukázal, že na základe týchto faktúr o
odobratom plyne tieto neboli výrazne odlišné, teda nevykazovali, či už vyšší alebo nižší odber plynu v
predchádzajúcich obdobiach, týmto chcel len žalovaný poukázať na to, že nedošlo k zásahu do číselníka
meradla plynomeru. Súd sa nezaoberal pochybnosťami pri znaleckom dokazovaní, pretože žalobca

pôvodne predložil žalovanému iný znalecký posudok a až následne mu predložil posudok, ktorý sa
týkal daného plynomeru. Ak však tento plynomer bol predtým podrobený znaleckému dokazovaniu, je
evidentné, že zo strany znalca muselo dôjsť k zásahu nielen prevádzkových plômb, ale aj do plomby na
meradle číselníka plynomeru. Túto skutočnosť súd nevzal do úvahy. Pochybnosti o evidencii žalobcu
sú aj v tom zmysle, že tento žalobca pôvodne žaloval syna žalovaného v rámci upomínacieho konania

a až na základe odporu žalovaného bolo konanie voči tomuto žalovanému zastavené. V konečnom
dôsledku o nesprávnej evidencii žalobcu, čo sa týka odobratého plynu svedčí aj skutočnosť, že žalobu
žalobca podal aj ohľadom sumy 2.628,22 eur, hoci túto sumu žalobcovi žalovaný uhradil a až v rámci
dokazovania o veci žalobca zobral žalobu v tejto časti späť. Žalovaný zotrváva na svojom tvrdení,
že žalobca nepreukázal skutočný vznik škody a v tejto súvislosti poukázal na podobné rozhodnutie

Krajského súdu Trnava, ktoré bolo vydané v konaní 21Cob/131/2011.

4. Žalobca navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Poukazuje na to, že
podozrenie na možné porušenie originálnej overovacej/zabezpečovacej značky nadobudli zamestnanci
žalobcu pri kontrole odberného miesta žalovaného dňa 22.11.2016, pričom bol o tejto kontrole

vyhotovený zápis, montážny list a fotodokumentácia. Meradlo bolo predložené na posúdenie znalcovi z
príslušného odboru, ktorý znaleckým posudkom č. XXX/K. - XXXX podozrenia zamestnancov žalobcu
potvrdil. Dáva do pozornosti, že plynomer vyrobený v roku 2008 nemohol byť výrobcom overený pred
jeho vyrobením. Je teda zrejmé, že originálnu plombu výrobcu s označením roku výroby a overenia
plynomera niekto odstránil a túto nahradil falošnou plombou, ktorá sa na plynomere nemohla oficiálne

nachádzať.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o čiastočnom
zastavení konania, v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal

bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené, keď
zároveň je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre správne
rozhodnutie o veci a v danom štádiu konania nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu
preskúmavanej časti rozhodnutia.

6. V prejednávanej veci žalobca vo vzťahu k žalovanému uplatňuje nárok na náhradu škody podľa
§ 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov. Žalobca
predložil montážny list meradla zo dňa 22.11.2016 a zápis z toho istého dňa, v ktorom bol zaznamenaný
stav plynomeru v nehnuteľnosti - penzión a reštauračné zariadenie, ktorej vlastníkom je žalovaný. Vznaleckom posudku č. XXX/K. - XXXX, znalec F.. K. X. plynomer pôvodne inštalovaný v nehnuteľnosti
žalovaného podrobil skúmaniu a zistil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo
porušené - odstránené a nahradené inou plombou.

7. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení platnom k 22.11.2016,
neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované
prevádzkovateľom siete.

8. Podľa § 82 ods. 2, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka
skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť
spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete.

9. Podľa § 82 ods. 3 citovaného zákona, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.
l).

10. Podľa § 95 ods. 1 písm. l) citovaného zákona, ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny
predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa §
82 ods. 3. Týmto predpisom je vyhláška č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu, podľa ustanovení ktorej postupoval žalobca pri výpočte

škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu v prevádzke žalovaného v období od
30.4.2016 do 22.11.2016.

11. Je potrebné zdôrazniť, že v zmysle citovanej právnej úpravy je to žalovaný, ktorý zodpovedá za
to, že odoberal zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii. Nemožno však v tejto súvislosti opomenúť, že je to odberateľ zemného plynu, ktorý má
objektívne zodpovedať za plynomer, ktorý v zmysle zákona o energetike musí byť umiestnený na verejne
prístupnom mieste a ku ktorému majú prístup aj iné subjekty, čo aj v tomto konaní žalovaný opakovane
zdôrazňoval (č.l. 43 spisu). Je potrebné v tejto súvislosti zohľadniť, že nemožno od žalovaného v takejto
situácii spravodlivo požadovať, aby v záujme predídenia zodpovednosti za škodu pravidelne kontroloval,

či plynomer vo vlastníctve žalobcu nie je poškodený a takto koncipované povinnosti neúmerne zaťažujú
odberateľa plynu, ktorý je tak v nerovnovážnom postavení voči prevádzkovateľovi distribučnej siete (do
pozornosti rozsudok OS Kežmarok sp. zn. 9Cb/3/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov
sp. zn. 6Cob/23/2018).

12. Žiadne z ustanovení zákona o energetike, aj napriek objektívnemu charakteru zodpovednosti za
škodu, nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať, že mu vnikla škoda v dôsledku poškodenia plomby
meradla. Citované ust. § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. predpokladá, že pri neoprávnenom
odbere plynu určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, vzniká žalobcovi právo na náhradu skutočne vzniknutej škody, ak vznikla. Skutočnou

škodou sa pritom rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie
majetkového stavu žalobcu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk predstavuje
ten zisk, ktorý by žalobca dosiahol, ak by nenastala škodová udalosť. V danom prípade by táto
škoda predstavovala hodnotu zemného plynu, ktorú by žalovaný odobral z distribučnej siete žalobcu
a ktorý by nebol v dôsledku zásahu do meradla týmto meradlom zaznamenaný vôbec alebo

bol zaznamenaný nesprávne. Poškodenie zabezpečovacej značky meradla neznámou osobou síce
znamená neoprávnený odber podľa predpokladov zákona o energetike, automaticky však ešte
neznamená, že došlo k demontáži číselníka meradla, a tým k jeho znefunkčneniu s následkom vzniku
škody spočívajúcej v nezaznamenanom odbere plynu. Znalec v podanom posudku tiež uviedol, že
nezistil poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla, či samotného meradla a poškodenie

plomby ešte neznamená, že k demontáži číselníka aj skutočne došlo a možnosť z toho vyplývajúca
nepostačuje na záver o tom, že týmto meradlom bola žalobcovi škoda skutočne aj spôsobená.13. Je dôkaznou povinnosťou žalobcu ako poškodeného, aby preukázal, že mu vznikla skutočná škoda,
a teda, že žalovaný v dôsledku poškodenia plomby meradla odoberal zemný plyn v rozsahu, ktorý
nebol týmto meradlom zaznamenaný. Aj pri objektívnom charaktere zodpovednosti za škodu nemožno

akceptovať stav, keby len samotné poškodenie zabezpečenia meradla znamenalo vznik nároku na
náhraduškodybeználežitéhopreukázania,žetýmtopoškodenímbolaovplyvnenáajsamotnáfunkčnosť
meradla (do pozornosti už spomínaný KS Prešov sp. zn. 6Cob/23/2018, rozsudok KS Prešov sp. zn.
4Cob/52/2013). Objektívna zodpovednosť žalovaného vo vzťahu k neoprávnenému odbery plynu pri
poškodení meradla sa však už neprenáša aj do roviny nároku na náhradu skutočnej škody, ktorej vznik

musí byť žalobcom vždy preukázaný.

14. Túto škodu nemožno bez ďalšieho nahradiť škodou určenou v zmysle citovanej vyhlášky, ktorej
ustanovenia sa použijú len v prípade, ak nemožno skutočne vzniknutú škodu vyčísliť na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, čo v danom prípade bolo možné zistením, či meradlo bolo
skutočne funkčné. Žalobca pritom v konaní netvrdil, žeby žalovaný za odobratý zemný plyn riadne

neplatil aj v období zisteného neoprávneného odberu. Všetky tieto okolnosti potom spochybňujú
skutočnosť, či žalobca preukázal, že mu neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii vznikla škoda, čo v konečnom dôsledku
znamená, žeby nebol splnený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

15. Nepostačuje len na základe preukázania porušenia zabezpečovacieho zariadenia meradla formálne
vykonať fiktívny odpočet v zmysle citovanej vyhlášky (do pozornosti rozsudok KS Prešov sp. zn.
6cob/23/2018).

16. Právo na spravodlivý proces okrem iného zahŕňa aj právo strany sporu na presvedčivé odôvodnenie

rozsudku, keď vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom
konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

17. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v

súlade s § 191 ods. 1 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy buď skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Pri hodnotení dôkazov je pritom potrebné zohľadniť aj iné okolnosti ako sú vzájomná nadväznosť, súlad

alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod.

18. Keďže nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup
súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom podľa § 389 ods.

1 písm. b) CSP rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

19. V ďalšom konaní, ako to už bolo spomenuté, sa súd prvej inštancie predovšetkým vyporiada
s obsahom vykonaného dokazovania, prihliadne na závery vyjadrené odvolacím súdom v tomto

rozhodnutí v zmysle tom, že z vykonaného dokazovania zatiaľ nepochybne nevplynulo, aby žalobcovi v
súvislosti so zisteným porušením pôvodného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynomeru
skutočne vznikla v dôsledku neoprávneného odberu a nemožno opomenúť, že splnenie tejto dôkaznej
povinnosti v konaní zaťažuje žalobcu ako stranu konania, ktorý žiadanú náhradu uplatňuje v
prebiehajúcom súdnom spore. Súd prvej inštancie tak opätovne vyhodnotí, či boli v danom prípade

naplnené všetky znaky zodpovednosti za škodu, teda existencia protiprávneho úkonu - neoprávneného
odberu plynu žalovaným v príčinnej súvislosti so vznikom škody na ťarchu žalovaného.

20. V závislosti od týchto zistení súd prvej inštancie o veci opätovne rozhodne tak, aby vydané
rozhodnutie zodpovedalo kritériám určeným v § 220 ods. 2 CSP a zároveň rozhodne aj o trovách tohto

odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).