Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4T/113/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617012064
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Rusnák

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7617012064.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Rusnáka a

prísediacich Viliama Andráša a Mgr. Juraja Čurillu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. septembra
2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
1) P. M., A.. XX.X.XXXX Q. L., E. L., S. W. O., X. P.Y. XXXX/XX, E. X. A. Q., A., S.. Č.. Q. Ú. A. Q.
S. E. X. D.,
2) P. T., A.. X.X.XXXX Q. O., E. X. A. Q., S. W. O., X. P.Y. XXXX/XX, E. X. A. Q., A.,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

dňa 6. apríla 2016 asi o 17.00 hod. v O., okres Spišská Nová Ves, na ulici X. P., pred rodinným domom
Č.. XX, po predchádzajúcom incidente, napadli poškodeného C. Q., A.. XX.XX.XXXX tak, že obžalovaný
P. M. na neho zaútočil s vidlami v rukách, pričom nimi smeroval do oblasti hlavy poškodeného, ktorý
obrannýmnastavenímrúkúderdooblastihlavyvykryl,pričombol tupoučasťou vidlízasiahnutýdopalca
pravej ruky, v dôsledku čoho utrpel otvorenú zlomeninu posledného článku, čo si vyžiadalo jeho liečenie

a práceneschopnosť po dobu 28 dní a následne, keď poškodený v dôsledku útoku spadol na zem,
obžalovanýP.T.hodildrevenúdoskudooblastijehotváre,čímmuspôsobilmnohopočetnépohmoždenie
tváre, ktoré si vyžadovalo liečenie a práceneschopnosť v trvaní do 7 dní,

t e d a

obžalovaný P. M.
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

obžalovaný P. T.

dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

č í m s p á ch a l i

obžalovaný P. M.

- prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona,
- prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona,obžalovaný P. T.
prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona.

Obžalovaný P. M.:
Podľa § 44 Tr. zákona upúšťa od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 Tr. zákona, pretože pokladá trest
odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T 12/2010 zo dňa

23.11.2010, právoplatný 9.12.2010, ktorým mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní
3 rokov so skúšobnou dobu 3 rokov s probačným dohľadom s nariadeným výkonom trestu dňa 6.6.2012
s jeho vykonaním dňa 9.2.2020, za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného.

Obžalovaný P. T.:
Podľa § 44 Tr. zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu, pretože pokladá súhrnný trest odňatia

slobody nepodmienečný vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp. zn. 5T 34/2017 zo dňa 24.4.2017 so súčasným zrušením výroku o treste z trestného rozkazu
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T 69/2016 zo dňa 30.6.2016, za dostatočný na ochranu
spoločnosti a nápravu obžalovaného.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný P. M.W. povinný zaplatiť poškodenej poisťovni UNION
zdravotná poisťovňa, a. s. Bajkalská 29A, 821 08 Bratislava, IČO: 36284831, škodu za náklady
ošetrovania poškodeného vo výške 206,74 €.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorkaOkresnejprokuratúrySpišskáNováVespodalanatunajšomsúdeobžalobunaobvineného
P. M. Y. P. T. za skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku, ktorý u obžalovaného P. M. kvalifikovala vo
vzťahu k ublíženiu na zdraví ako zločin podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Tr. zákona, inak právna kvalifikácia u obžalovaných bola zachovaná.

Obžalovaný P.A. M. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a následne vypovedal v podstate
zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedol, že v inkriminovanej dobe mala jeho svokra F. M. slovný
incident s C. Q., ktorého prezývajú „C.“. Keď svokra prišla domov povedala o tom G. M., kde následne
spolu odišli k C. Q.O., prezývanému „C.“ a hádali sa. On spoločne s P. T. išli po nich a zobrali ich odtiaľ do
záhrady. Vtedy za nimi do záhrady prišiel poškodený C. Q. prezývaný „F., ďalej osoby s prezývkami „C.

a „C.“, H. Q., pretože tam prišli sa biť, v rukách mali lopaty, vidly. On s P. T. nemal v rukách nič, oni nikoho
nebili, keďže svokra hneď zavolala policajtov, ktorí tam prišli a vtedy tieto osoby utekali preč. Vtedy
videl ako poškodený C. Q. spadol v kanáli, kde si vtedy asi zlomil palec. On ho teda neudrel s vidlou,
poškodený si to všetko vymyslel. Vtedy aj vyšetrovateľ tlačil na poškodeného aby vypovedal proti nemu.
Ďalej uviedol, že práve C. Q. napadol P. T., keďže ho chcel udrieť s vidlou, a aj ho udrel, ale na to hneď

P. T. utekal naspäť do izby. Nevidel, že by P. T. poškodeného udrel, lebo v tom čase on sám už bol v izbe.
Počas celého incidentu ho teda nevidel. Ďalej uviedol, že teda zranenie na palci poškodený utrpel pri
páde, nevedel sa vyjadriť akým spôsobom poškodenému bolo spôsobené zranenie na hlave. Od bývalej
družky poškodeného, ktorú volajú „W. sa dozvedel, že poškodený si zranenie na ruke spôsobil sám a to
tak, že si ruku udrel dverami, že si dával na ruku ocot a bil po ruke lyžičkou. On sám však toto nevidel.

V dobe kedy ich napadli tam okrem útočníkov, ktorí boli piati bola ešte I.D. M., F. M., G. M. Y. U. M..

Obžalovaný P. T. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Následne uviedol, že sám je
poškodeným, keďže bol napadnutý. Uviedol, že do jeho záhrady prišli Q., vrátane poškodeného, ktorý
sa mu vyhrážal s tým, že ho dostane do basy. On mu však nič neurobil. Ďalej obžalovaný uviedol, že

poškodený si spôsobil zranenia sám, lebo si dával ruku do dverí, kde si ju začal lámať. Keďže ďalej sa
vyjadril v podstate tak, že si už nepamätá vzhľadom na odstup času ako to bolo, bola prečítaná zápisnica
o jeho výpovedi z prípravného konania, v ktorej uviedol, že poškodenému žiadnu dosku do tváre nehodil,
práve poškodený na neho zaútočil s vidlami, on sa jeho úderu vyhol, a keďže držal na rukách svoje
dieťa, zhodil poškodeného na zem a udrel ho dlaňou do oblasti krku. Následne s dcérou odišiel do domu,poškodený odchádzal preč a po ceste spadol do kanála. Následne chcel od nich 100 € za to, že stiahne
trestné oznámenie. Poukázal aj na to, že poškodený kvôli minulým konfliktom bol voči ich rodine zaujatý.

Poškodený C. Q. prezývaný „F.“ vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní s tým, že išiel v tom čase
domov z roboty, kde na ceste pred rodinným domom č. XX stál obžalovaný P. M. a obžalovaný P. T..
P. M. mal v ruke vidlu a pýtal sa ho že čo je, bol opitý, zodvihol vidly a udrel ho po ruke. Hneď na to
poškodený utekal a keďže sa mu šmykla noha, spadol na zem, vtedy P. T. zobral dosku a hodil do neho
dosku zo vzdialenosti 3 - 4 metrov, trafil ho na nos a obočie. Poškodený na to odišiel domov, tiekla mu

krv, a keď prišli policajti odišiel do nemocnice. Ďalej poškodený potvrdil, že následkom tohto konania
po údere vidlou bol zasiahnutý do palca pravej ruky, čím utrpel zlomeninu , na ktorú bol liečený 28 dní,
maródoval, mal na ruke sadru a nebol schopný práce, keďže v tom čase chodil na práce aktivačné, ktorú
nemohol vykonávať, v dôsledku zranenia na ruke. Pokiaľ išlo o zranenie na hlave, mal opuchnuté oko a
nevidel, a asi po 7 dňoch to bolo všetko v poriadku. Poškodený vylúčil, že by zranenie na palci mu bolo
spôsobené pri páde a vylúčil tiež iný spôsob vzniku zranení na hlave ako po hodení laty na toto miesto.

Na hlavnom pojednávaní na rozdiel od prípravného konania bol poškodený podrobnejšie vypočutý k
spôsobu vzniku jeho zranení s ohľadom aj na právnu kvalifikáciu skutku. Poškodený takto potvrdil a na
hlavnom pojednávaní aj názorne ukázal, že obžalovaný P. M. ho udrel s vidlami v rukách tak, že ho
vidlami udrel s náprahom, resp. švihom, vidly držal v ruke obomi rukami, pričom nevie ktorou časťou

vidly mu zasiahol do palca, keďže následnému očakávanému úderu sa bránil tak, že ruku dal pred seba,
resp. pred hlavu. Pokiaľ išlo o latu, ktorú do neho hodil obžalovaný P. T., táto bola dlhá asi meter alebo
pol metra, nepamätal si aká bola široká. Na tieto okolnosti nebol poškodený v prípravnom konaní vôbec
vypočutý.

Svedok C. Q. - synovec poškodeného, ktorého prezývajú „C. uviedol, že k nemu domov na adresu X. P.
XX prišiel na kávu poškodený, následne odišiel vonku, odtiaľ svedok počul krik. Keď svedok hneď na to
vyšiel von, videl, že poškodený bol skrvavený na ruke a tvári, a povedal mu, že ho napadol P. M. Y. P.
T.. Títo boli vzdialení od poškodeného asi 5 až 6 metrov, viditeľnosť vonku bola dobrá, keďže bolo okolo
17,00 alebo 18,00 hod. Videl tiež, že P. M. mal v rukách vidly a P. T. v ruke latu, ktorá bola dlhá asi 1

meter. Následne zavolal policajtov a odišiel s poškodeným k lekárovi za účelom jeho ošetrenia.

Svedkyňa W. L. H.. Q. - bývalá manželka poškodeného uviedla, že v dobe skutku, ktorý nevidela, bola
doma, počula zvonku hádky a krik, ktorej účastníkom bol poškodený. Po bitke prišiel poškodený, na
ktorom si nevšimla žiadne zranenia okrem toho, že jej hovoril, že sa tam pobil a že má zlomený prst.

Uviedla však na otázku, či mal nejaké zranenia, že „on mal len ruku“, povedal jej, že ide k lekárovi. Tiež
uviedla, že palec si potom ošetroval sám, že zranenie si spôsobil tiež sám, keďže si búchal lyžičkou po
palci a že aj sám spadol. Tiež jej povedal, že urobí na P. M. podvod, hoci na otázky v tejto súvislosti
nevedela ďalej nič uviesť, najmä prečo by to mal urobiť. Tvrdila, že poškodený aj doma normálne robil,
hoci na druhej strane nevedela vôbec odpovedať akú konkrétnu činnosť vyvíjal alebo robil.

Svedkyňa G. M. - svokra obžalovaných uviedla, že v ten deň išla s dcérou F. M. N. C. Q. prezývaným
„C.“ s tým, prečo nadáva jej dcére. Po hádke sa vrátila domov na dvor, kde na to tam prišiel H. Q.Š., C.
Q., osoby s prezývkou „W. (C. Q.) Y. „. (Ľ. L.) a prišli sa k nim biť. Mali v rukách vidly a lopaty a po nich
hádzali kamene. Ona sama sa išla schovať do domu, a preto samotnú bitku nevidela, ale videla iba to,

ako poškodený pri úteku od nich spadol do kanála na ruku a zakričal, že má ruku zlomenú. Dopočula
sa aj to, že toto zranenie si mal spôsobiť sám.

Svedok U. M., ktorého zať je P. M. uviedol, že v ten deň mal vypité, pretože pil so svojim zaťom P. M. a na
viac si už nepamätá. Nepamätá si už ani na to, čo vypovedal na polícii. Vzhľadom na to bola prečítaná

jeho výpoveď z prípravného konania kde uviedol, že jeho žena G. M. išla s dcérou F. O. Q. za účelom
toho, aby objasnili prečo jej povedal neslušné slovo. Keď sa vrátili, hneď na to k nim na dvor prišli Q.,
kde bol aj poškodený, ktorí mali v ruke vidly a lopaty. Vtedy zobral deti a utekal s nimi do domu, avšak
videl ako poškodený sa rozbehol a spadol do kanála, ktorý mal v záhrade. Obžalovaný P.Á. M. Y. P. T.
po celý čas boli pri ňom a takto zostalo až do príchodu polície a preto to, že mali napadnúť poškodeného

nevidel. K prečítanej výpovedi svedok uviedol, že výpoveď je pravdivá, hoci „je mimo z toho“, a preto si
to nepamätá. Potvrdil však, že v tento deň pil pálenku, kde vypil asi 1 liter slivovice.

Zo súhlasom obžalovaných a prokurátora boli prečítané výpovede nasledovných svedkov:Svedkyňa I. M. - bývalá družka P. M. a švagriná P. T. uviedla, že jej sestre F. M. nadával Ľ. L., čo povedala
ich mame G. M.. Následne išli k Q. aby to vyriešili, kde sa s nimi hádali. Keď sa vrátili, hneď za nimi prišli

Q., a to s prezývkou „C., „.“ ( poškodený ), C. Q.Š. prezývaný „W. Y. H. Q. s prezývkou „C.. Keď počula
krik, utiekla s deťmi dnu a vonku zostal iba ich otec a obžalovaní P. T. Y. P. M.. Aj títo potom prišli do
domu a boli tam až do príchodu policajtov. Samotný skutok teda nevidela.

Svedkovia ml. C. Q., Ľ. L., O. M. Y. U. M. ako vypovedali v prípravnom konaní skutok nevideli, resp. sa

v dobe skutku ani na mieste nenachádzali.

SvedkoviazradovpolicajtovOOPZKrompachyatoG..D.Y.Y.F.P.potvrdili,žemedziQ.Y.M.dochádza
často ku konfliktom, ktoré riešia aj policajti. Obaja potvrdili, že po príchode na miesto v inkriminovanej
dobe mal poškodený C. Q. poranený prst s tým, že bol napadnutý M.. Výpoveď ďalších policajtov P. O.,
F. D. Y. U. Š. neprispela k objasneniu skutkového stavu, keďže si na ten deň svedkovia nespomenuli.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a
traumatológia P.. T. F., ktorý v prípravnom konaní vypracoval písomný znalecký posudok na objasnenie
mechanizmu vzniku zranení poškodeného. Z tohto vyplynulo, že podľa dokumentácie poškodený C.
Q. utrpel 6.4.2016 otvorenú zlomeninu posledného článku palca pravej ruky s vykĺbením posledného

článku, k tomu mnoho početné pomliaždenie tváre. Z hľadiska medicínskeho je možne obidve tieto
poranenia hodnotiť ako poranenia ľahké, ich priebeh bol nekomplikovaný. Vo vzťahu k mechanizmu
vzniku týchto poranení uviedol, že poranenia vznikli mechanizmom tupo pôsobiacej sily, ktorou bol
zasiahnutý palec pravej ruky poškodeného a tvárová časť hlavy. Tento mechanizmus podľa výpovede
zodpovedá tomu čo opakovane uvádzal poškodený C. Q. vo svojich výpovediach a v celkovom kontexte

nezodpovedátomučouvádzalP.M.Y.P.T..Toznamená,žeporaneniamohlivzniknúťtýmspôsobom,že
bol napadnutý vidlami, s tým že mohol byť útok vedený proti hlave poškodeného, kde tento v reflexnom
úkone nastavil pravú ruku a bol týmito vidlami zasiahnutý do palca pravej ruky kde vznikla jednak tržno
- rozmliaždená rana k tomu aj vykĺbenie posledného článku palca aj s jeho zlomeninou s minimálnym
posunom úlomkov. Poškodený mohol byť zasiahnutý do tvárovej časti dreveným predmetom, mohlo sa

jednať o takú časť dosky aká je uvedená v spise. A táto mohla spôsobiť mnoho početné pomliaždeniny
a odreniny na tvári tak ako boli zdokumentované. Intenzita pôsobiacej sily pri zasiahnutí do tváre bola
nízka. Pri zasiahnutí palca pravej ruky bola intenzita stredne vysoká až vysoká. Dobu liečenia určuje
poranenie, ktoré si vyžaduje najdlhšiu dobu liečenia z tých poranení, ktoré poškodený mal. V danom
prípade ide o zlomeninu palca pravej ruky s vykĺbením, kde u poškodeného primeraná doba liečby

odôvodnená jeho nesebestačnosťou by bola od 6.4.2016 do 27.4.2016, a teda 3 týždne v nadväznosti
na vykonávanie bežných činností. Po tomto období najmä úchopová schopnosť ruky by sa obnovila v
súvislosti s vykonávaním bežných činností, čiže ruka by bola funkčná. Pokiaľ by tupý úder smeroval
priamo na hlavu poškodeného a došlo by k jej zasiahnutiu, mohlo dôjsť napr. k zlomenine lebečnej
klenby, čo v prípade nízkej intenzity by z lekárskeho hľadiska mohol byť úraz ľahký. V prípade vysokej

intenzity a priamemu úderu na hlavu poškodeného by mohlo dôjsť aj k ťažkým zraneniam, čo by nebolo
vylúčené. Doba liečenia poškodeného do 22.8.2016 bola neprimeraná charakteru a závažnosti poranení
a nebola odôvodnená ani konkrétnymi zraneniami. Znalec ďalej tiež uviedol, že poranenie nebolo
spôsobené ostrou časťou vidly, ale iba tupou, čo nevylučuje, že mohlo byť spôsobené buď kovovou
časťou vidly alebo aj drevenou. Lokalizácia týchto zranení poukazuje, že boli spôsobené nie jedným

mechanizmom, ale rôznymi útokmi, ktoré pôsobili na rôzne časti tela, a to tvár a ruky poškodeného, čím
bolo potvrdené, že nevznikli iným spôsobom (napr. jediným pádom, bežným udretím).

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj nasledovné listinné dôkazy:

- zo záznamov o priebehu služby policajtov OO PZ Krompachy vyplynulo, že v dobe o 17,00 hod.
bolo preverované oznámenie poškodeného C. Q. v súvislosti s jeho napadnutím s tým, že následne sa
dostavil sám po lekárskom ošetrení za účelom spísania trestného oznámenia.

-lekárskesprávynač.l.10až13potvrdzujú,žepoškodenýbolprvotneošetrenývnemocniciKrompachy,

s.r.o.nachirurgickomoddelenídňa6.4.2016o18,34hod.,kdeajnáslednýmivyšetreniamibolipotvrdené
diagnózy, ktoré sú popísané vo výroku tohto rozsudku.Na základe takto vykonaného dokazovania, súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods.
12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil ako je popísaný vo výroku tohto rozsudku.

Z výpovedí oboch obžalovaných vyplynulo, že skutok nielenže nespáchali, ale aj popreli, že by k nemu
došlospôsobomakýmpopisovalaobžaloba.ObžalovanýP.M.,akoajobžalovanýP.T.zhodneuviedli,že
poškodenéhoneudreli,nezbili,nenapadlividlouaanilatou,ktorúmumalP.T.hodiťdohlavy.Obžalovaný
P. T. prakticky tvrdil, že sa s poškodeným ani nedostal do fyzického kontaktu, obžalovaný P. T. zasa
uviedol, že on sa vyhol úderu od poškodeného, ktorý na neho zaútočil s vidlami, tohto zhodil na zem,

keďže predtým ho udrel dlaňou do krku.

Z dokazovania vyplynulo, že okrem poškodeného, a to aj napriek tvrdeniu, že v dobe skutku na mieste
činu bolo viacero osôb, nikto samotný incident medzi obžalovanými a poškodenými nevidel.

Svedkovia, ktorí podporovali obžalovaných a boli s nimi v príbuzenskom vzťahu ako napríklad svedkyňa

G. M., U. M., I.D. M. síce potvrdili, že na ich dvor prišli „Q. vrátane poškodeného C. Q., avšak hneď
utekali domov a do incidentu sa nezapájali. Uviedli však, že títo mali v rukách vidly, lopaty a iné predmety.

Druhá skupina svedkov, ktorí podporovali poškodeného, keďže išlo o jeho príbuzných ako napr. synovec

C. Q., W. L.Á. síce tvrdili, že k incidentu došlo, hoci ho sami nevideli, ale dozvedeli sa to od samotného
poškodeného. Napriek tomu bývalá manželka poškodeného W. L. tvrdila, že zo strany poškodeného
voči obžalovaným išlo o podvod.

Na podklade týchto všetkých možných a dostupných dôkazov, ktorými súd priebeh incidentu v

nadväznosti na okruh dôkazov, ktoré navrhli procesné strany, súd zistil, že skutkový stav je nutné
objasňovať z výpovedí priamych aktérov a to obžalovaných a poškodeného.

Hodnotiac výpovede obžalovaných, súd dospel k záveru, že ich obrana bola účelová, a to najmä pokiaľ
išlo o tzv. ochranu obžalovaného P. M., resp. jeho konania, ktoré bolo právne kvalifikované ako zločin,

za ktorý mu hrozil vysoký trest. Prakticky aj obžalovaný P. T., ako aj všetci svedkovia z radov rodinných
príslušníkov obžalovaných poukazovali na to, že poškodený si mal spôsobiť zranenie na palci pravej
ruky sám a to pádom. Podľa výpovede obžalovaných však mu ani nikto nespôsobil také zranenia na
tvári, ktoré boli objektívne zistené lekárom.

V danom prípade súd vyhodnotil, že tvrdenia obžalovaných na rozdiel od výpovede poškodeného,
ktorým objasňoval priebeh skutku a mechanizmus vzniku jeho zranení neboli hodnoverné a pravdivé.
Oboch obžalovaných takto presvedčivo usvedčil zo spáchania skutku práve poškodený, ktorý tak v
prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní zhodne uviedol, že obžalovaný P. M. ho chcel udrieť
do oblasti hlavy s vidlami, na hlavnom pojednávaní pri podrobnom vypočutí tento spôsob aj ukázal s tým,

že obžalovaný držal vidly nad hlavou a s náprahom smeroval úder do oblasti jeho hlavy, v rámci obrany
poškodený úder vykryl rukami, ktoré si dal pred hlavu a takto bol trafený do palca pravej ruky. Keďže sa
snažil z miesta činu ujsť pošmykol sa, spadol, a vtedy obžalovaný P. T. mu hodil drevenú latu o dĺžke
0,5 až 1 meter do oblasti tváre. Týmto konaním mu boli spôsobené zranenia, ktoré ho obmedzovali v
bežnej činnosti manuálnej práce vzhľadom na to, že bol prihlásený na tzv. aktivačné práce.

Tvrdenia poškodeného súd považoval za pravdivé, keďže boli v súlade so zisteniami znalca MUDr. T.
F., ktorý za mechanizmus vzniku zranení poškodeného považoval opakované tupé údery jednak na
oblasť palca pravej ruky, ako aj na tvár poškodeného a za veľmi pravdepodobný označil mechanizmus,
ktorý popísal poškodený. Išlo pritom o mechanizmus, ktorý obžalovaní popreli, keďže v podstate

takýmto spôsobom ani čiastočne nemali fyzický kontakt s poškodeným. Pre obžalovaných potom
vyvstáva otázka, ako a kto mohol spôsobiť zranenia poškodenému, na ktoré bol ošetrovaný lekárom
bezprostredne po incidente a hneď po tom, čo na miesto činu dorazila polícia, ako to vyplynulo zo
záznamu o priebehu služby ako aj výpovedí policajtov OO PZ Krompachy. Tieto dôkazy vo svojom
súhrne považoval súd za objektívne preukázané, navzájom si neodporujúce, ale naopak, s výpoveďou

poškodeného celkom zjavne súladné, a to na rozdiel od výpovedí obžalovaných, ktoré boli v celkom
zjavnom rozpore s týmito dôkazmi.K obrane obžalovaných preto je potrebné dodať aj to, že táto okrem účelovosti bola aj celkom zjavne
vymyslená, pokiaľ išlo o mechanizmus vzniku zranenia palca pravej ruky poškodeného pádom, čo
vylúčil nielen poškodený ale aj súdny znalec, vrátane tzv. nevysvetlenia spôsobu akým by malo dôjsť

k zraneniam na tvári poškodeného. Súd preto obžalovaným neuveril ohľadom ich výpovedí o celom
skutkovom deji, kedy nie práve oni ale naopak rodina Q. ich mala prvotne napádať. V tejto súvislosti súd
poukazuje na vzájomné konflikty oboch rodín z minulosti, čo potvrdila polícia, a preto nie je vylúčená
určitá „zohratosť“ svedkov tak na jednej ako aj na druhej strane, pokiaľ išlo o popis skutkových konfliktov.
V danom prípade bolo vylúčené, aby zranenie na palci pravej ruky s vykĺbením posledného článku,

ktoré zistil aj znalec, bolo spôsobené po nejakom naklepávaní lyžičkou poškodeným alebo opakovaným
privieraním palca do dverí ako sa to snažili nahovoriť súdu niektorí svedkovia. Výpovede svedkov sa
tedaorientovalinazákladetoho.akýjeichmomentálnyvzťahbuďkobžalovanémualebopoškodenému.
Niektorí svedkovia ako je vyššie popísané ani na mieste činu neboli, hoci boli označení svedkami z radov
rodinných príslušníkov obžalovaných ako osoby, ktoré sa mali incidentu zúčastniť. Na záver je potrebné
k tomu uviesť, že súd hodnotil veľmi objektívne vykonané dôkazy, v spojitosti najmä s nezaujatým

znaleckým posudkom o obsahu zranení poškodeného.

Znaleckým dokazovaním bol zistený aj rozsah zranení poškodeného a potrebná doba liečenia, ktorá
bola 28 dní, u zranení na tvári potrebná do 7 dní. Táto doba súčasne z právneho hľadiska predstavuje
dobu skutočného obmedzenia poškodeného v obvyklom spôsobe života.

Keďže vina obžalovaných bola jednoznačne a nepochybne dokázaná, súd ich uznal vinnými zo
spáchania uvedeného skutku.

Na rozdiel od obžaloby súd skutok upravil, keďže nemal dostatočný podklad z vykonaného dokazovania

ohľadne toho, že by obžalovaný P. M. zasiahol poškodeného kovovou časťou vidly, resp. kovovou
časťou smeroval do oblasti hlavy poškodeného. V tomto smere súd na základe zistení, že zranenia
poškodeného na palci mu boli spôsobené po tupom údere, upravil aj znenie skutkovej vety. Samotný
poškodený nevedel uviesť, ktorou časťou vidly bol zasiahnutý, takže konštatovanie, že by išlo o kovovú
časť vidly bolo tvrdenie, ktoré sa už od počiatku vyšetrovania javilo ako domnienka. V tomto smere

súd poukazuje na to, že vyšetrovaním nebola náležite venovaná pozornosť priebehu skutkového deja
ohľadom napadnutia vidlami, čiže postoje obžalovaného a poškodeného, náprah vidlami, vynaložená
sila a pod., hoci právna kvalifikácia konania obžalovaného U. M. si to prinajmenšom zo strany
kompetentných orgánov vyžadovala.

Aj na základe toho súd konštatoval, že obžalovaný P. M. sa dopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zákona, keďže inému úmyselne ublížil na zdraví. Uvedený prečin spáchal tým, že s
vidlami udrel poškodeného do oblasti palca pravej ruky spôsobom popísaným vo výroku tohto rozsudku,
čím mu spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali jeho liečenie po dobu 28 dní.

Skutok obžalovaného súd neposúdil ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť prakticky tak, že jeho konanie smerovalo
k dokonaniu tohto trestného činu, kedy chcel v úmysle spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví,
avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo zrejme v dôsledku zabránenia zasiahnutia poškodeného do
oblasti hlavy prekrytím úderu rukami poškodeného. Nie každý úder na hlavu a to aj s prípadným použitím

nástroja ako napr. vidly celkom zjavne nemusia viesť k záveru o zločine podľa § 155 Tr. zákona. V tomto
prípade súd posudzoval konanie obžalovaného ako celok z hľadiska postavenia osôb, intenzity úderu a
spôsobilosti zbrane, resp. nástroja, ktorým bol útok vykonaný. V prvom rade je nutné uviesť, že nebolo
dokázané, že by poškodený bol udretý kovovou časťou vidly, ostrou časťou, vôbec ktorou časťou, pokiaľ
vidly majú vo väčšine prípadov 3 tzv. zuby, alebo drevenou časťou, to znamená tzv. poriskom. V tomto

smere nepomohla ani výpoveď poškodeného. Mechanizmus náprahu vidlami pri smerovaní na oblasť
hlavypoškodenéhobymoholnaznačovať,žepáchateľmalcieľ,t.j.úmyselspôsobiťpoškodenémuťažkú
ujmu v prípade priameho zásahu na oblasť hlavy. Táto logická úvaha však bola narušená skutočnosťou,
že síce na zraniteľný palec bola použitá pri údere stredná až vysoká sila, zatiaľ čo ako pripustil aj znalec,
samotná hlava nemusela byť zasiahnutá strednou až vysokou intenzitou, čím by nedošlo k závažným

zraneniam. Práve uvedené odlišuje moment, kedy sa skutok môže kvalifikovať aj čo i len pokus ublíženia
na zdraví so spôsobením ťažkej ujmy na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, § 155 ods. 1 Tr. zákona.
Preto súd rozhodol inak ako je popísané v obžalobe.Obaja obžalovaní spáchali samostatne prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
b) Tr. zákona, s použitím § 138 písm. a) Tr. zákona, pretože sa dopustili fyzicky na mieste verejnosti
prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

za ktorú je možné považovať vidly, ako aj drevenú latu, keďže tieto nástroje môžu útok voči telu urobiť
dôraznejším. Obžalovaný P. M. uvedený prečin spáchal tým, že pred rodinným domom č. XX Q. O.
A. J. X. P. ako verejne prístupnom mieste udrel poškodeného vidlou, zatiaľ čo následne P. T. hodil
drevenúdoskupoškodenémudotváre.Ichkonaniezhľadiskaintenzitypreukazuje,žedošlokspáchaniu
uvedeného trestného činu.

Obžalovaní konali v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, keďže chceli porušiť záujem
chránený trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu verejného poriadku a obžalovaný P. M. aj ochranu
života a zdravia ľudí pred fyzickými útokmi.
Obžalovaný P. M. je bez pracovného pomeru, je slobodný a bezdetný, z miesta bydliska nemá negatívnu
charakteristiku, v roku 2017 sa dopustil drobného priestupku na úseku dopravy. Z odpisu z registra trestu

vyplynulo, že v minulosti bol 6-krát odsúdený, z toho od roku 2010 4-krát, pričom mu boli ukladané
nepodmienečné tresty odňatia slobody prevažne pre majetkovú trestnú činnosť a pre zločin lúpeže.
V konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T 12/2010 bol odsúdený rozsudkom zo dňa
23.11.2010 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona k podmienečnému trestu odňatia slobody v
trvaní 3 rokov so skúšobnou dobou s probačným dohľadom v trvaní 3 rokov, t.j. do 21.1.2013, vo veci

bol nariadený výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia dňa 6.6.2012
s výkonu ktorého bol 6.2.2014 podmienečne prepustený, následne bol nariadený zvyšok trestu odňatia
slobody, pričom uvedený trest vykonal celý dňa 9.2.2020. Následne bol odsúdený v konaní sp. zn.
3T 12/2012 nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorý vykonal 24.4.2012.
Trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 1T 25/2016 zo dňa 5.5.2016 bol odsúdený pre prečin

krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Tr. zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, ktorý
vykonal vo výmere 3 mesiacov dňa 3.9.2016. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp .zn.
2T 122/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.9.2019 bol odsúdený pre zločin lúpeže podľa § 188
ods. 1,2 písm. c) Tr. zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 9 rokov a 6 mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý v súčasnosti vykonáva.

Obžalovaný P. T. je slobodný, je otcom maloletého dieťaťa, z miesta bydliska má neutrálnu
charakteristiku, často sa dopúšťa priestupkov a to aj proti občianskemu spolunažívaniu. Podľa odpisu
z registra trestov bol v minulosti 11-krát odsúdený, a to všetko od roku 2010, prevažne pre majetkovú
trestnú činnosť. V roku 2015 bol odsúdený v konaní 3T 209/2014 na trest odňatia slobody v trvaní 16
mesiacov so skúšobnou dobou do 20.2.2017, bol mu nariadený výkon trestu dňa 10.4.2019. Trestným

rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 2T 69/2016 zo dňa 30.6.2016 bol odsúdený pre prečin krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. b) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal 22.2.2017. Tento trest bol
zrušený trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 24.4.2017 sp. zn. 5T 34/2017 z dôvodu odsúdenia
na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka so zaradením do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pričom uvedený trest vykonal dňa 12.12.2017. Vo veci
tunajšieho súdu sp. zn. 3T 209/2014 nastúpil výkon trestu dňa 20.5.2019.
Prirozhodovaníotrestesúdvychádzalzustanovení§31Tr.zákonaa§34Tr.zákona,tedazúčelutrestu
azásadjehoukladania.Vzmysle§34ods.3Tr.zákonapriurčovanídruhutrestuajehovýmeryprihliadol
najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce

okolnosti, na osoby obžalovaných, ich pomery, možnosti ich nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V nadväznosti na vyššie uvedené zásady s prihliadnutím aj na to, že trest má čo najmenej postihovať
rodiny obžalovaných, súd zistil, že obžalovaný P. M. vykonáva dlhodobý trest odňatia slobody na
podklade rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 2T 122/2017, pričom trest z rozsudku sp. zn. 4T 12/2010

vykonal 9.2.2020.

Podľa § 44 Tr. zákona, súd rozhodol o upustení od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 Tr. zákona u
tohto obžalovaného, keďže trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súduSpišská Nová Ves sp. zn. 4T 12/2010 považoval za dostatočný. Uvedený trest nebol vykonaný ku
dňu spáchania prejednávaného skutku, resp. trestného činu. Tento trest bol dostatočný na ochranu
spoločnosti a nápravy obžalovaného s ohľadom aj na jeho ďalšie obmedzenie osobnej slobody ďalším

výkonom trestu odňatia slobody. Niet pochýb pritom, že vzhľadom na nevykonanie predošlého trestu
išlo o tzv. ďalší trest podľa § 43 Tr. zákona.

Obžalovanému P. T. podľa § 44 Tr. zákona súd upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 1 roka nepodmienečne, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom

Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 34/2017 s následným zrušením výroku o treste trestným
rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 2T 69/2016 považoval za dostatočný. Nebolo totiž pochýb, že v danom
prípade (ak by nedošlo k upusteniu ) by obžalovanému musel byť uložený súhrnný trest odňatia slobody,
keďže trestnej činnosti sa dopustil skôr ako bol mu doručený trestný rozkaz zo dňa 30.6.2016 v konaní
sp. zn. 2T 69/2016. V danom prípade s prihliadnutím na okolnosti jeho trestnej činnosti, ako aj následok,
nebolo potrebné obžalovanému ukladať prísnejší trest odňatia slobody.

Súd v súvislosti s rozhodovaním o škode zaviazal obžalovaného P. M. zaplatiť poškodenej poisťovni
tzv. regresnú náhradu spočívajúcu v nákladoch za ošetrovanie poškodeného v sume 206,74 €, o výške
ktorej a nároku poisťovni nemal žiadne pochybnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na tunajší súd.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku

uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.