Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Jana Burešová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/8/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200152
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8219200152.3
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov
senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v
parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2,
821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly,
s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému: O. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XX.augusta XXX/X, XXX XX N., o zaplatenie 255,64 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6Csp 8/2019-64 zo dňa 25.10.2019
takto
r o z h o d o l :
Zrušuje rozsudok a vracia vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol
Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe žalobcu, ktorý sa domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný
zaplatiť mu 255,64 eur spolu s úrokom vo výšky 22 % ročne zo sumy 208,63 eur do zaplatenia a s úrokmi
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 222,64 eur od 01.02.2016 do zaplatenia.
Prvoinštančný súd vec posúdil ako spotrebiteľskú vec podľa § 52 ods. 1,2, podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5
a 9 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho
zákonníka. Aplikoval aj ust. § 1 ods. 2, § 2 písm a), b), § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 Zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.
V prejednávanej veci vychádzal aj z ust. § 54a Občianskeho zákonníka, z ust. § 875v Občianskeho
zákonníka a z ust. § 100, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka.
Vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu (CETELEM SLOVENSKO a.s.) uzatvoril
so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo
výške 252 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 20 mesačných splátkach po 15,16 eur. Žalovaný
doposiaľ zaplatil 60,64 eur.
Prvoinštančný súd sa zaoberal okolnosťou, či žalobca si uplatňuje nárok z premlčaného dlhu, resp. či
takémuto nároku je možné poskytnúť ochranu. V tejto súvislosti zistil, že žalovaný sa pred vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru dostal do omeškania so splácaním úveru minimálne splátkami splatnými
dňa 15.08.2015, 15.09.2015, 15.10.2015. Žalovanému bola zasielaná výzva so žiadosťou o úhradu
dlžnej sumy, s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru. Skonštatoval, že žalobca bol
oprávnený žiadať zaplatenie celého úveru najskôr po uplynutí 3 mesiacov od splatnosti prvej omeškanej
splátky a po doručení upozornenia, teda najskôr ku dňu 15.11.2018. K jednostrannému zosplatneniu
úveru právnym predchodcom došlo dňa 03.01.2016 kedy bol žalovaný v omeškaní najmenej 3 mesiace,
a to so splátkou splatnou dňa 15.08.2015.V zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka začala premlčacia lehota plynúť odo dňa zročnosti tej
splátky, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a pre ktorú k zosplatneniu došlo. Na základného
uvedeného považoval nárok žalobcu za premlčaný, pretože premlčacia lehota začala plynúť dňa
15.08.2015 a uplynula dňa 15.11.2018. Keďže žalobca podal žalobu až 25.01.2019, v tom čase už bol
jeho nárok premlčaný.
Prvoinštančný súd posúdil nárok za premlčaný podľa § 54a Občianskeho zákonníka, tento nárok už nie
je možné vymáhať, a preto súd žalobu zamietol.
Prvoinštančný súd poukázal vo vzťahu k svojmu právnemu názoru aj na obdobnú rozhodovaciu prax
odvolacieho Krajského súdu v Prešove a iných odvolacích súdov.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP v spojení s čl. 4 a čl. 17
všeobecných princípov CSP.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca namietal
rozhodnutie prvoinštančného súdu, keď sa nestotožnil, že premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané
na okamih využitia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ale na okamih splatnosti tej
splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Podľa žalobcu ust. § 565 Občianskeho zákonníka predstavuje
právo veriteľa, nie povinnosť veriteľa, na zosplatnenie dlhu v celej výške do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky. Ak by veriteľ nevyužil svoje právo na splatenie celého zvyšku dlhu, naďalej by
bol oprávnený požadovať len zaplatenie už splatných splátok. Premlčacia doba by plynula každej
splátke samostatne. Ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka stanovuje podmienky,
za akých môže veriteľ uplatniť svoje právo na zosplatnenie celej pohľadávky, t.j. až po uplynutí troch
mesiacov s omeškaním splatnej splátky. Uvedené ustanovenia však nemajú žiaden vplyv na premlčanie
a plynutie premlčacej doby. Do momentu predčasného zosplatnenia dlhu, teda do 31.01.2016 sa
jednotlivé mesačné splátky premlčiavajú samostatne. Až ku 21.01.2016 sa mohli stať splatnými zvyšné
splátky splatné po 15.02.2016 až 15.11.2016. Žalobca poukázal na existujúcu súdnu prax a rozhodnutia
odvolacích súdov. Žalobca vypovedal zmluvu o úvere dňa 24.11.2015, čím sa stal dlh žalovaného
splatný v celom rozsahu. Výpoveď nadobudla účinnosť 31.01.2016 a žalobca mohol svoje právo uplatniť
prvý raz na súde nasledujúci deň, t. j. 02.01.2016. Žalobný návrh bol na súd podaný 21.01.2019, t.j. v
zmysle § 101 Občianskeho zákonníka si nárok žalobca uplatnil v trojročnej premlčacej dobe minimálne
v rozsahu splátok zosplatnených k 31.01.2016. Preto sa žalobca nestotožňuje s prvoinštančným
rozhodnutím. Súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok minimálne v rozsahu 151,60 eur s
prísl., predstavujúceho splátky splatné po mimoriadnom zosplatnení úveru. Žalobca si uplatnil trovy
prvoinštančného a odvolacieho konania a žiadal, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok zrušil a vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.
Prvoinštančnýsúdvprejednávanejvecinemalnáležitýmspôsobomzistenýskutkovýstav,právnezávery
prvoinštančného súdu sú predčasné.
6. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že prvoinštančný súd skôr, než vo veci sa začal meritórne
zaoberať žalobou, posudzoval nárok žalobcu z pohľadu ust. § 54a Občianskeho zákonníka, s použitím
ust. § 875v Občianskeho zákonníka a najmä ust. § 103 Občianskeho zákonníka a § 100 a § 101
Občianskeho zákonníka.
Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, ktoré zákonné ustanovenie platí od 5.12.2018, premlčané právo
zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ust. § 151j ods. 2 tým nie je
dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo
obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
Podľa § 879v Občianskeho zákonníka konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo
spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami prvoinštančný súd ustálil, že medzi stranami sporu
došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej úverovej zmluvy, kde plnenie bolo dohodnuté v splátkach mesačne
po 15,16 eura s tým, že splátky sú zročné vždy k 15. dňu toho-ktorého mesiaca od 15.04.2015 do
15.11.2016. Pre posúdenie aplikácie ust. § 54a Občianskeho zákonníka je potrebné posúdiť naplnenie
podmienok premlčania podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bolo dohodnutéplnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa
pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo
dňa zročnosti nesplnenej splátky. Pre správnu aplikáciu ust. § 103 Občianskeho zákonníka je potrebné
zistiť, či aj naďalej existuje povinnosť dlžníka platiť dlh v splátkach (§ 103 veta prvá OZ), alebo či došlo k
riadnemu a platného zosplatneniu dlhu a v takom prípade sa aplikuje ust. § 103 veta druhá Občianskeho
zákonníka.
7. Pokiaľ nie je riadne dohodnuté inak a strany sporu si dohodli plnenie povinnosti dlžníka v splátkach,
každá splátka nadobúda splatnosť osobitne. Preto oprávnenie veriteľa požadovať splatné plnenie sa tak
vždy vzťahuje len na konkrétnu splátku. Každá splátka sa v takom prípade premlčuje inak, premlčacia
lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka je trojročná a plynie pre každú splátku osobitne. Lehota sa
počíta odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušnej splátky.
8. Ak však je dlh dlžníka riadne zosplatnený, v takom prípade pre určenie režimu premlčania platí ust.
§ 103 veta druhá Občianskeho zákonníka. K riadnemu zosplatneniu spotrebiteľského úveru v danom
prípade dôjde, pokiaľ veriteľ splní podmienky vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď
právo na zosplatnenie si veriteľ uplatní najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splatením
splátky a zároveň upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka. Obidve podmienky musia byť splnené súčasne, v opačnom prípade
nemôže dôjsť k zosplatneniu spotrebiteľského úveru.
9. Z obsahu spisového materiálu a z dôvodov rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd zistil,
že prvoinštančný súd podrobne neskúmal, či veriteľ svoje povinnosti vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka splnil a či upozornenie spotrebiteľa na využitie práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka veriteľ doručil do dispozičnej sféry dlžníka. Žalobca síce na výzvu súdu zo dňa 31.07.2019
reagoval a v podaní doručeným súdu dňa 13.08.2019 uviedol, že bol dodržaný postup v zmysle
ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, dané tvrdenie však nepreukázal žiadnym dôkazom. Súd
prvej inštancie na vyjadrenie žalobcu poukázal, avšak s otázkou platnosti resp. neplatnosti vyhlásenia
mimoriadnejsplatnostiúverusanáslednerelevantnýmspôsobomnevysporiadal,takabytozodpovedalo
požiadavkám odôvodnenia rozhodnutia vyjadreným v ust. § 220 ods. 2 CSP.
Pokiaľ neboli splnené uvedené podmienky, nebolo možné pristúpiť k platnému zosplatneniu dlhu. Pokiaľ
tieto podmienky boli riadne splnené, v takom prípade je potrebné skúmať, či podľa § 565 Občianskeho
zákonníka došlo k riadnemu zosplatneniu dlhu, pričom toto zosplatnenie dlhu jednak musí byť náležite
koncipované, jednoznačne musia byť v ňom uvedené dôvody zosplatnenia dlhu a dátum splatnosti
dlhu. Aj právny úkon zosplatnenia ako jednostranný adresovaný úkon veriteľa musí byť doručený do
dispozičnejsférydlžníka.Opäťzobsahuspisovéhomateriálutietookolnostinevyplývajúaprvoinštančný
súd sa týmito okolnosťami ani nezaoberal.
Len ak budú všetky podmienky vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka riadne
naplnené a dlh bude riadne zosplatnený, v takom prípade je možné uvažovať pri aplikácii ust. § 54a
Občianskeho zákonníka z ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka a vyhodnotiť, či všeobecná
premlčacia doba plynie pre celý dlh od zosplatnenia pohľadávky, a od tohto momentu je potrebné
počítať potom včasnosť uplatneného nároku alebo len od zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú došlo k
zosplatneniu dlhu. Ak však nedošlo k riadnemu zosplatneniu dlhu je potrebné skúmať premlčanie nároku
žalobcu vo vzťahu k jednotlivým splátkam samostatne v zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka.
10. Prvoinštančný súd pri posudzovaní ust. § 54a Občianskeho zákonníka takto nepostupoval a
nevyhodnotil svoju úvahu o premlčaní uplatneného nároku naznačeným spôsobom žalobcom. Preto v
dôsledku dôvodného odvolania žalobcu odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
11. Za tohto stavu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v predmetnom konaní nesprávne zistil
skutkový stav, a preto v tomto štádiu nemožno z hľadiska vecnej správnosti vyhodnotiť ani právne závery
vyvodené súdom prvej inštancie z ním zisteného skutkového stavu, rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľné a predčasné.
12. Bude úlohou prvoinštančného súdu vo vzťahu k posudzovaniu, či uplatňovaný nárok žalobcu
nie je premlčaný, podľa § 54a Občianskeho zákonníka vyhodnotiť, či došlo k riadnemu zosplatneniupohľadávky veriteľa. Pokiaľ k zosplatneniu pohľadávky nedošlo, premlčuje sa každá splátka samostatne
a každú splátku samostatne je potrebné vo vzťahu k ust. § 54a Občianskeho zákonníka vyhodnotiť podľa
§ 103 veta prvá OZ. Pokiaľ došlo k riadnemu zosplatneniu dlhu, v takom prípade je potrebné skúmať
premlčanie uplatneného nároku podľa § 103 veta druhá OZ. Až potom bude môcť prvoinštančný súd po
náležitom vyhodnotení, či nárok žalobcu je alebo nie je premlčaný, pristúpiť v prípade, pokiaľ nedôjde k
premlčaniu uplatneného nároku, k meritórnemu prejednaniu veci. Podľa § 396 ods. 3 CSP prvoinštančný
súd v konečnom rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách celého konania.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.