Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 31, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/256/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414205908
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1414205908.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Q. O., A..
XX.XX.XXXX, W. X. XXXX, XXXXX I., Č. H., zastúpený: Mgr. Miroslava Antlová, advokátka so sídlom
Ílová 11, 841 07 Bratislava - Devínska Nová Ves, IČO: 31 819 575, proti žalovanému: P. F., A..
XX.XX.XXXX,W.U.X.X,XXXXXW.,zastúpený:JUDr.AndrejIvanBeladič,nar.XX.XX.XXXX,P.O.BOX
81362, 81000 Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie
žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25C/98/2014-267 zo dňa 19.6.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch, ktorým súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov, a to pôvodnej žalobkyne M. F., rod. P., A.. XX.X.XXXX, A. W. X. XXXX, I., Č.
H., N.. XX.X.XXXX a žalovaného (I., II. výrok), m e n í tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného
prikazuje :

- W. Č.. XX, nachádzajúci sa na X. F.., Q.: U.. X. X Q. W.e, v stavbe súp. č. XXXX, na F.. Č.. XXXX/
XX, popis stavby: U. X. X a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX, všetko zapísané na D. Č.. XXXX, vedenom Okresným

úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava IV, obec: W. - P.. Č.. T. A. Q., katastrálne územie:
T. A. Q., a to bez povinnosti výplaty finančného vyporiadania žalobcovi.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

III. V súvisiacich výrokoch o poplatkovej povinnosti sporových strán (IV., V. výrok) sa napadnutý
rozsudok z r u š u j e a vec sa v tomto rozsahu vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo právnej

predchodkyne žalobcu a žalovaného tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal: byt č. XX,
nachádzajúci sa na X. F.., Q.: U.. X. X Q. W., v stavbe súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX/XX, popis stavby:
U. X. X a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
o veľkosti XXXX/XXXXXX, všetko zapísané na D. Č.. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava,
katastrálny odbor, okres: Bratislava IV, obec: BA - m. č. T. A. Q., katastrálne územie: T. A. Q.; žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcovi na vyrovnací podiel vo výške 49.300 eur do troch mesiacov od právoplatnosti
tohto rozsudku; žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania; žalobcu a žalovaného zaviazal

zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 1.479 eur do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku a znalkyni G.. S. O., F.. priznal nárok na náhradu výdavkov
spojených s vykonaním znaleckého dokazovania podľa osobitného predpisu.2/ Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku ozrejmil, že v priebehu konania dňa 12.5.2014
došlo k úmrtiu pôvodnej žalobkyne. Nakoľko Uznesením Okresného súdu v Chomutove, č.k. 35D
551/2014-28, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.2.2015, bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva synovi

poručiteľky Vladimírovi Kralovanskému ako jedinému univerzálnemu právnemu nástupcovi pôvodnej
žalobkyne, stal sa v zmysle ust. § 107 ods. 3 Obč. zák. účastníkom konania (žalobca je synom neb.
žalobkyne z jej prvého manželstva, pozn. odvolacieho súdu).

3/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že manželstvo právnej predchodkyne

žalobcu a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 25P/294/2012-69,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2014. Zo zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu
zo dňa 11.12.2017 a LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres:
Bratislava IV, obec: BA - m. č. T. A. Q., katastrálne územie: T. A. Q. ďalej zistil, že bývalá žalobkyňa a
žalovaný sa počas manželstva stali bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 38, nachádzajúceho sa na
4. p. bytového domu na ul. J. Smreka 2 v Bratislave súp. č. 6155, postavenom na parc. č. 2878/59 a

spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
4878/217282. Z dokladov o výberoch peňažných prostriedkov, resp. o vkladoch peňažných prostriedkov
(č.l. 131-134) a z listu SBD Bratislava IV adresovanom p. M. F. Y. F.. P. F. (č.l. 135) ďalej zistil, že žalovaný
uhradil dňa 7.12.2007 sumu 25.918,82 Sk v prospech účtu 1344526/5200 (zostatok investičného úveru),
dňa 7.12.2007 v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX sumu 3.490 Sk, dňa 7.12.2007 v prospech účtu

XXXXXXXXXX/XXXX sumu 5.570 Sk (poplatok pozostávajúci z poplatku za návrh na vklad vlastníckeho
práva a vecného bremena do katastra nehnuteľností a manipulačného poplatku za vystavenie zmluvy o
prevode vlastníctva družstevného bytu) a dňa 7.12.2007 uhradil v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX
sumu 1.190 Sk (poplatok za zmluvu o výkone správy). Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalovaný vložil
na účet p. M. F. č. XXXXXXXXX/XXXX dve sumy, a to vo výške 60.750 Sk (zaúčtovanú ako 47.647,06

Kč) a 89.250 Sk (zaúčtovanú ako 70.000 Kč). Dňa 23.11.2009 jej v hotovosti odovzdal sumu 2.000 eur.

4/ Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku poukázal na procesnú obranu žalovaného
spočívajúci v tvrdeniach, že s pôvodnou žalobkyňou prestal žiť v spoločnej domácnosti už na jeseň
1998, v roku 2004 si z bytu odsťahovala kompletnú spálňu, kuchynské riady a iné veci; jej podiel na

bezpodielovom spoluvlastníctve v celom rozsahu vyporiadal tým, že jej v roku 2007 poukázal celkovo
čiastku 150.000 Sk a v roku 2009 doplatok 2.000 eur, naviac, cenu za byt hradil zo svojich výlučných
prostriedkov nadobudnutých z dedičstva po svojom otcovi. Z týchto dôvodov navrhol prikázať byt do
jeho výlučného vlastníctva bez povinnosti výplaty finančného vyrovnania žalobcovi.

5/ Za toho skutkového stavu, právne odkazujúc na § 143, § 149 ods. 1, 3, § 150 Obč. zák., súd prvej
inštancie ustálil, že byt č. XX U.e predmetom BSM pôvodnej žalobkyne a žalovaného, ktoré je potrebné
vyporiadať. Pri vyporiadaní vychádzal z parity podielov. Skonštatoval, že v konaní nemal jednoznačne
preukázané, že by na kúpu bytu boli použité finančné prostriedky z výlučného majetku žalovaného. Pri
určení hodnoty bytu vychádzal zo znaleckého posudku č. 15/2019 vypracovaného znalkyňou G.. S. O.,

F.., ktorý strany sporu nerozporovali, a ktorým bola určená ceny predmetného bytu na sumu 98.600
eur. Nakoľko žalovaný užíval predmetný byt tak počas manželstva s neb. žalobkyňou, a užíva ho aj v
súčasnosti, súd prvej inštancie byt prikázal do jeho výlučného vlastníctva a uložil mu povinnosť vyplatiť
žalobcovi sumu 49.300 eur titulom dorovnania podielov, a to v lehote troch mesiacov.

6/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a vyslovil, že žiadna zo strán
sporu nemá nárok na ich náhradu, zohľadniac zhodný procesný úspech/neúspech oboch sporových
strán.

7/ O poplatkovej povinnosti sporových strán súd prvej inštancie rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. c/

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, tak že každú z nich zaviazal na úhradu 1. Za základ
poplatku stanovil hodnotu vyporiadavaného majetku, t. j. sumu 98.600 eur, z ktorej 3% (Položka 6 b/ časť
I Sadzobníka súdnych poplatkov) činilo 2.958 eur. Každej zo strán sporu tak vznikla povinnosť hradiť
súdny poplatok vo výške 1.479 eur.

8/ Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a napadol ním výroky, ktorým bolo vyporiadané
bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán (I., II.). Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zmenil tak, že prikáže žalovanému predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva bez
povinnosti výplaty vyrovnacieho podielu žalobcovi. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základevykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď bolo z vykonaného dokazovania zrejmé,
že predmetný byt manželia F.i nadobudli do spoločného vlastníctva manželov len formálne, avšak byt
v celom rozsahu vyplatil z prostriedkov, ktoré zdedil po nebohom otcovi J. F. dedičským rozhodnutím

sp. zn. 1D/36/06-13, Dnot 8/06 z 3.5.2006. Namietal, že súd prvej inštancie sa v tejto súvislosti
obmedzil iba na konštatovanie, že existencia predmetných finančných prostriedkov ešte nepotvrdzuje,
že na odkúpenie bytu neboli použité iné finančných prostriedky, hoci manželia F. žiadne iné finančné
prostriedky nemali, ktorú skutočnosť potvrdila svojou výpoveďou aj žalobkyňa v čase konania o rozvod
manželstvatým,že„naSlovenskoprišlakvôlifinanciámohľadomichspoločnéhobytu“.Podľaodvolateľa

tým potvrdila, že sa nemohlo jednať o spoločné prostriedky. Nesúhlasí ani so záverom súdu prvej
inštancie, že finančné prostriedky, ktoré poskytol svojej bývalej manželke v rokoch 2006/2007 možno
považovať za formu plnenia vyživovacej povinnosti medzi manželmi. V tom čase pani F. trvalo žila v ČR,
kde sa starala o chorého syna, za čo poberala finančnú odmenu a naviac bola poberateľka starobného
dôchodku. Za okolností, ktoré sama uvádzala, že išla neskôr na Slovensko riešiť financie ohľadom
ich spoločného bytu je nemysliteľné, aby si nevzala pri odchode hotovosť, ktoré jej patrila, čo napokon

dokazuje aj celý kontext vykonaného dokazovania. Manželia F. sa finančne vysporiadali podľa ich vtedy
uzavretej ústnej dohody, keď žalobkyňa odišla od žalovaného a v roku 2007 dostala vyplatený podiel z
ichspoločnéhobytu.Poskytnutiepredmetnýchfinančnýchprostriedkovvhodnoteasi170.000Kčpotvrdil
aj syn žalobkyne a viaceré svedecké výpovede. Naviac, aj prvotná hodnota vynaložených prostriedkov
na získanie bytu v hodnote cca. 40.000 Sk na základe zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 11.12.2007

pochádzala z osobných prostriedkov žalovaného.

9/ Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil.
K odvolacej argumentácii žalovaného namietal, že dotknutý byt nadobudli manželia Peškovi do
bezpodielového spoluvlastníctva v súlade so zákonom, o čom svedčí zápis vlastníckeho práva v

prospech manželov F. ako bezpodielových spoluvlastníkov na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom
Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava IV, obec BA - m.č. T.A. A. Q., katastrálne územie T.
A. Q.. Listinný dôkaz - dedičské rozhodnutie sp. zn. 1D/36/06-13, Dnot 8/06 z 3.5.2006, na ktoré v
odvolaní poukazuje žalovaný, preukazuje len prededenie určitej majetkovej hodnoty po nebohom otcovi
žalovaného,nepreukazujevšakskutočnosť,žeprávetýmitozinkasovanýmifinančnýmiprostriedkami za

predaj zdedeného bytu vyplatil kúpnu cenu za dotknutý byt tvoriaci BSM. Za absurdné považuje žalobca
závery žalovaného ohľadom výpovede neb. p. F. v rozvodovom konaní v súvislosti s jej pricestovaním
na Slovensko. Za správny považuje žalobca záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalovaný dal žalobkyni
v čase trvania manželstva celkom sumu 6.800 eur niekedy v rokoch 2007 - 2008, bolo to v čase trvania
manželstva, kedy trvalo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a preto predmetné plnenie nemožno

považovať za platby na vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže manželstvo p. F.
a žalovaného bolo právoplatne rozvedené až 3.1.2014. Za zmätočný považuje odkaz žalovaného na
viaceré svedecké výpovede, keď v konaní boli vypočuté len strany sporu, pričom žalovaný v tomto smere
žiadne iné dôkazy vykonať nenavrhol. Žalovaný svoje tvrdenie, že finančné prostriedky na zakúpenie
bytu v hodnote 40.000 Sk pochádzajú z jeho osobných prostriedkov nejako nepreukázal. Pokiaľ ide

o námietku žalovaného, že predmetný byt nebol predmetom dedenia po neb. M. F., táto opomína
skutočnosť, že dotknutý byt nemohol byť predmetom dedenia po neb. pred Okresným súdom v I.,
pretože sa nachádza na území SR. Naviac v čase smrti pôvodnej žalobkyne už prebiehal súdny spor
o vyporiadanie BSM na Okresnom súde Bratislava IV, a teda v zmysle ustálenej súdnej praxe mal súd
prvej inštancie povinnosť dokončiť konanie s dedičmi zomrelého bezpodielového spoluvlastníka, t.j. v

tomto prípade s jediným oprávneným dedičom - žalobcom.

10/ Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, nie však rozsahom odvolania (§ 379 písm. c/, § 380
C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok na odvolacom pojednávaní, na ktorom doplnil dokazovanie
výsluchom žalovaného, prečítaním listinných dôkazov - Rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k.

25P/294/2012-69zodňa20.11.2013,Osvedčeniaodedičstveč.k.1D/36/06-13zodňa3.5.2006adospel
k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné vo veci samej zmeniť (§ 388 C.s.p.).

11/ Znenie § 150 Obč. zák. nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní
spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločnej

veci, a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie
spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému
z manželov, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú
finančnú čiastku. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania a disparita môže byťvyjadrená aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s druhým
manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať (viď nález Ústavného súdu SR z 13.3.2013, sp. zn. I. ÚS
537/2012-37). Podľa ustálenej judikatúry by pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov

a určení výšky podielu každého z manželov mal súd prihliadať na: a/ potreby maloletých detí, b/ zásluhy
o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, c/ starostlivosť o rodinu, deti o obstarávanie spoločnej
domácnosti, d/ negatívne okolnosti v manželstve, e/ prípadne ďalšie okolnosti.

12/ Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/294/2012-69 zo dňa 20.11.2013,

ktorým bolo rozvedené bezdetné manželstvo neb. žalobkyne a žalovaného (rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 3.1.2014) vyplýva, že manželia od roku 2000 žili oddelene, bez akéhokoľvek
kontaktu, nepomáhali si, nehospodárili spolu a prakticky spolu nekomunikovali, keď na strane
navrhovateľky (v tom čase trvalo žijúcej v Čechách) jednoznačne absentovala vôľa obnoviť manželské
spolužitie. Navrhovateľka v dôvodoch návrhu na rozvod manželstva uviedla, že k absolútnemu
odcudzeniu manželov došlo v roku 2001, keď sa musela odsťahovať do Čiech, aby sa mohla starať o

svoju vnučku a svojho syna, ktorý utrpel vážny úraz a bol v kóme a žalovaný jej neposkytol súčinnosť.
Podľa jej výpovede pred dožiadaným súdom, počas týchto 13 rokov navštívila Slovensko len dva krát,
prvýkrát po smrti svojho syna z prvého manželstva - v roku 2004 na dobu 2 mesiacov, kedy chcela
obnoviť manželské spolužitie a druhýkrát kvôli financiám ohľadom ich spoločného bytu. Z obsahu
spisového materiálu ďalej vyplýva, že predmetný dvojizbový byt nadobudli pôvodné strany sporu do

BSM Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu č. XXXX/XXX/XXX/XX zo dňa 11.12.2007, cena
bytu bola stanovená na sumu 25.918,82 Sk a túto zaplatil žalovaný dňa 7.12.2007 (viď pokladničná
potvrdenka na č.l. 131). Žalovaný 7.12.2007 uhradil na účet Stavebného bytového družstva aj správny a
manipulačný poplatok za prevod v celkovej výške 5.570 Sk, poplatok za Zmluvu o výkone správy 1.190
Sk a sumu 3.490 Sk, čo vyplýva z listinných dôkazov na č. l. 132 - 135. Nebohá M. F. nebola pri podpise

zmluvy o prevode bytu prítomná, túto pri uzatváraní zmluvy zastúpil žalovaný na základe plnej moci,
ktorú mu udelila dňa 27.11.2007 (viď plnomocenstvo na č.l. 9). Z obsahu spisu rovnako vyplýva, že
žalovaný vložil dňa 29.11.2007 na účet p. M. F. sumu 47.647,06 Kč (t.j. 60.750, Sk) a sumu 70.000
Kč (t. j. 89.250 Sk) a dňa 23.11.2009 jej odovzdal v hotovosti sumu 2.000 eur, ktorá skutková okolnosť
nebolo medzi stranami sporná.

13/ Podľa názoru odvolacieho súdu je pre úvahu o rovnosti/nerovnosti podielov významné, ako sa každý
z manželov v priebehu manželstva staral o rodinu (spoločnú domácnosť, či uspokojenie spoločných
potrieb) a ako sa zaslúžili o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, ktoré sú predmetom vyporiadania
(pozri aj Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 202/2010 zo dňa 16.12.2010).

14/ Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že v čase nadobudnutia predmetného bytu do
bezpodielového spoluvlastníctva (rok 2007) sa žalobkyňa už trvalo zdržiavala na území ČR, so
žalovaným žila oddelene a spoločne nehospodárila (od 1998 resp. 2000). Neb. žalobkyňa v žalobe
skutkovo bližšie nešpecifikovala skutkové okolnosti ohľadom zaplatenia kúpnej ceny za predmetný

družstevný byt, rovnako netvrdila, že by bol kúpený z prostriedkov patriacich do BSM. Cenu za prevod
bytu a súvisiace poplatky uhradil žalovaný dňa 7.12.2007 a predmetný byt následne sám užíval a
udržiaval. Preto možno uzavrieť, že to bol žalovaný, ktorý sa výlučne zaslúžil o jeho nadobudnutie
do BSM. V prejednávanom prípade sú teda podľa názoru odvolacieho súdu splnené podmienky na
disparitu podielov pri vyporiadaní BSM. Naviac, v kontexte s výpoveďou žalobkyne pred rozvodovým

súdom, že druhýkrát Slovensko navštívila kvôli financiám ohľadom ich spoločného bytu, nie je možné
neuveriť tvrdeniu žalovaného, že medzi manželmi došlo k dohode ohľadom predmetného bytu, keď jej
dňa 29.11.2007, t.j. krátko pred kúpu predmetného bytu, poukázal na účet 117.645 Kč a v roku 2009
sumu 2.000 eur. Bez ďalšieho totiž nie je možné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že tieto
platby treba považovať za plnenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Za tohto skutkového stavu

je preto v súlade so zásadou spravodlivosti, aby predmetný byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva
žalovaného bez výplaty vyrovnacieho podielu žalobcovi.

15/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 C.s.p. zmenil vo výrokoch,
ktorým bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo neb. žalobkyne a žalovaného (I., II. výrok)

tak, že predmetný byt prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného bez povinnosti výplaty žalobcovi.
Odvolacísúdjenázoru,žetakýmtorozhodnutímdôjdekspravodlivémuusporiadaniuvzťahovsporových
strán.16/ Zároveň odvolací súd podľa § 379 písm. a/ a § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie v súvisiacich výrokoch o poplatkovej povinnosti strán sporu (IV., V. výrok ). Pokiaľ ide o tieto
výroky, odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že konanie o súdnych poplatkoch je od

1.7.2017 v zmysle novely č. 152/2017 Z.z. jednoinštančné a vedie sa výlučne na súde prvej inštancie.
Podľa § 14 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. „v konaní podľa tohto zákona koná
a rozhoduje vyšší súdny úradník. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam
vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať
odôvodnenie“. Z uvedeného zákonného ustanovenia je teda zrejmé, že konanie o súdnych poplatkoch

je s účinnosťou od 1.7.2017, jednoinštančné a vedie sa výlučne na súde prvej inštancie. V novom
rozhodnutí preto súd prvej inštancie, zohľadniac vyššie uvedený právny záver odvolacieho súdu,
opätovne rozhodne o poplatkovej povinnosti sporových strán za vyporiadanie BSM v zmysle § 1 písm.
b/ a Prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (Položka 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych
poplatkov). Rovnako súd prvej inštancie rozhodne o žiadosti žalovaného na oslobodenie od súdnych
poplatkov,ktorýpodalakosúčasťodvolaniavočirozsudkusúduprvejinštancie.Prirozhodovanízohľadní

spravodlivú rovnováhu medzi ústavným právom strany sporu vlastniť majetok a jej právom na prístup
k súdu. Okolnosť, že žalovaný je vlastníkom bytu, ktorý je predmetnom vyporiadania BSM bez ďalšieho
nezakladá nedôvodnosť žiadosti o oslobodenie. Naviac, pri posudzovaní jej dôvodnosti nie je možné
zamieňať trovy dôkazu (preddavky) s výškou prípadnej poplatkovej povinnosti, ktorá sporovej strane v
konaní vznikne, pretože ide o odlišné inštitúty.

17/ O nároku náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s §
257 C.s.p. S ohľadom na charakter sporu (ide o iudicum duplex) odvolací súd procesne úspešnému
žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

18/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom
v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).