Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119205763
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2119205763.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, dieťa rodičov: matky Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. W. H. XXX a otca R. S., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, A., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 1. októbra 2019, sp. zn.
21P/40/2019-83, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až III. p o t v r d z u a e
vo výrokoch IV. a V. r u š í a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. maloletého R. zveril do osobnej
starostlivosti matky s tým, že matka bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných
veciach, výrokom II. uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého sumu 238 eur mesačne vždy

do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 04.07.2019, výrokom III. určil
zročné výživné za obdobie od 04.07.2019 do 30.09.2019 v sume 691,04 eur a toto povolil otcovi
splatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia, výrokom IV. styk otca s maloletým R. neupravil a výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 24 ods. 1 a 4, § 25 ods. 2, § 36 ods. 1,
§ 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine, vecne
súd dôvodil, že matka sa návrhom, doručeným súdu dňa 04.07.2019 domáhala úpravy rodičovských
práv a povinností k maloletému dôvodiac, že s otcom maloletého nie sú manželmi, otec dieťaťa opustil
spoločnú domácnosť dňa 29.03.2019 a od júna 2019 na výživu maloletého neprispel, pričom dohoda
rodičov nebola možná. V návrhu uviedla, že žije spolu s maloletým vo vlastnom rodinnom dome v V.

W. H., je na materskej dovolenke s príjmom pozostávajúcim len z rodičovského príspevku a rodinných
prídavkov v celkovej výške cca 243 eur, pričom má výdavky spojené s bývaním cca 800 eur mesačne,
maloletý je zdravý, má výdavky primerané veku. Uviedla tiež, že otec maloletého pracuje ako robotník -
zvárač vo firme Y. L. s.r.o., M. s príjmom cca 2000 eur mesačne. Otec sa k návrhu nevyjadril. Súd prvej
inštancie po vykonaní dokazovania výsluchom matky a obsahom listinných dôkazov dospel k záveru,
že sú tu splnené zákonné podmienky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu súdom a návrh matky bol podaný dôvodne. Maloletého R. zveril do osobnej starostlivosti matky,
keď z dokazovania vyplynulo, že otec odišiel zo spoločnej domácnosti a o maloletého sa toho času
stará matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Matka je s maloletým na rodičovskejdovolenke a poskytuje mu celodennú starostlivosť, pričom maloletý je vzhľadom na útly vek na matku
naviazaný. Súd zároveň oprávnil matku zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných
veciach, nakoľko otec sa o maloletého zaujíma len sporadicky, býva v okrese Veľký Krtíš a nepodieľa sa

na výchove maloletého, teda právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach
nevyužíva.

3. Súd tiež uložil otcovi povinnosť platiť na maloletého R. výživné vo výške 238 eur s tým, že počiatok
vyživovacej povinnosti určil od podania návrhu v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určovaní

výškyvýživnéhovychádzalzoskutočnosti,žemaloletýbývasmatkou,ktorájenarodičovskejdovolenke,
poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 24,34 eur
mesačne. Matka z finančných dôvodov prenajala časť svojho rodinného domu za 300 eur mesačne.
Výdavky súvisiace s bývaním uhrádza matka vo výške 200 eur mesačne, úver platí vo výške 240 eur
mesačne vrátane poistky, ktorý úver si matka musela vziať z dôvodu, že nemala dostatok finančných
prostriedkov na uhrádzanie bežných potrieb. Matka ďalej platí hypotéku vo výške 200 eur mesačne

a poistku vo výške 120 eur ročne. Poplatok za telefón má vo výške 50-60 eur mesačne. Maloletý R.
nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie, matka je s ním doma na materskej dovolenke, celkové
výdavky na odôvodnené potreby maloletého sú vo výške 315 eur mesačne. Otec maloletého R. sa
k návrhu nevyjadril a svoje majetkové pomery nepreukázal, z výpovede matky však vyplýva, že otec
maloletého žije u svojej matky v T. č. XX, a podľa jej vedomostí bol zamestnaný v Y. L. s.r.o. ako

zvárač a vodič nákladného auta, mzdu od tohto zamestnávateľa si nechal otec vyplácať na účet matky
z dôvodu, aby mu exekútor nevykonával zrážky zo mzdy, o čom matka predložila výpisy z jej účtu.
Uviedla, že začiatkom roka 2018 dostával otec mzdu aj priamo na ruku. Podľa jej vyjadrenia u tohto
zamestnávateľa otec pod vplyvom alkoholu rozbil dodávku, takže už u neho nie je zamestnaný. Uviedla
tiež, že otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, je zdravý. Súd

zistil z oznámenia X. & S., s.r.o., že otec bol u nich zamestnaný od 02.04.2012 do 29.02.2016 a podľa
mzdových listov mal čistú priemernú mesačnú mzdu v roku 2015 vo výške 728 eur a v roku 2016 vo
výške 547 eur. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bol otec naposledy evidovaný v
evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.3.2016 do 28.03.2016 a toho času nie je príjemcom žiadnych
dávok sociálnej pomoci, aj podľa správy Sociálnej poisťovne otec nie je poberateľom žiadnej dávky.

Podľa oznámenia Y. L. s.r.o. bol otec u nich zamestnaný od 21.3.2018 do 17.6.2018 a v skúšobnej dobe
s ním ukončili pracovný pomer, za uvedené obdobie bola čistá mzda otca spolu vo výške 971,77 eur.
Z výpisov z účtu matky mal súd preukázané, že Y. L. s.r.o. bola pripísaná dňa 31.7.2018 suma 2.000
eur, dňa 7.9.2018 suma 1.526 eur, dňa 4.10.2018 suma 1.890 eur, dňa 12.11.2018 suma 1.932 eur,
dňa 10.12.2018 suma 1.904 eur, dňa 10.1.2019 suma 1.936 eur, dňa 11.2.2019 suma 1.971 eur, dňa

8.3.2019 suma 1.000 eur, a dňa 10.4.2019 suma 2.002,50 eur. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva,
ževroku2019bolzamestnanýlenod26.8.2019do18.9.2019uzamestnávateľaE.T.T.Is.r.o.,V.XX,N..
Zuvedenéhotedavyplýva,žeotecmaloletéhovčaserozhodovaniasúdunebolzamestnanýanepoberal
žiadnedávky,podľatvrdeniamatkyjezdravýajezamestnaný,pretosúdpriurčenívýživnéhovychádzalz
príjmu otca, ktorý je schopný dosahovať. Otec dlhodobo pracoval ako zvárač, pričom zo štruktúry miezd

za rok 2018 z O. mal súd preukázané, že čistá priemerná mesačná mzda zváračov bola vo výške 955
eur, preto pri určení výživného vychádzal z tejto sumy, z ktorej určil výživné vo výške 25 %, t.j. vo výške
238 eur, ktorá spolu s prídavkom na dieťa a výživným zo strany matky pokryje odôvodnené výdavky
maloletého vo výške 315 eur, keď matka maloletého sa vzhľadom na jeho útly vek podieľa na výživnom
ešte aj celodennou osobnou starostlivosťou o dieťa, kvôli poskytovaniu ktorej poberá len rodičovský

príspevok a zároveň takto stanovené výživné zodpovedá zárobkovým možnostiam, schopnostiam a
majetkovým pomerom otca. Vzhľadom k počiatku určenia vyživovacej povinnosti od 04.07.2019, vznikol
otcovi na výživnom za obdobie do 04.07.2019 do 30.09.2019 nedoplatok v sume 691,04 eur, keď mal
za uvedené obdobie zaplatiť výživné vo výške 691,04 eur (pomerná časť výživného od 04.07.2019 do
31.07.2019 v sume 215,04 eur, t. j. 238 eur : 31 dní x 28 dní + výživné 1.8.2019 do 30.09.2019 v sume

476 eur, t. j. 238 eur x 2 mesiace), avšak podľa vyjadrenia matky v uvedenom období otec na výživu
maloletého neprispel žiadnou sumou. Uvedený nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil otcovi
zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia a to v súlade s ustanovením 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, keď zohľadnil výšku

určeného výživného otca pre maloletého, výšku nedoplatku a tiež skutočnosť, aby bol dlh zaplatený do
troch rokov. Styk otca s maloletým R. súd neupravil z dôvodu, že matka maloletého sa s jeho otcom na
tomto vedia dohodnúť, z ktorého dôvodu matka styk otca s maloletým nežiadala upraviť. O náhrade trovkonania súd rozhodol v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec v časti výživného a úpravy styku
s maloletým. Uviedol, že nakoľko v mesiaci august 2019 zmenil zamestnanie a zrušil živnosť, jeho
mesačný príjem sa znížil na minimálnu mzdu. Jeho výdavky na cestovné, stravné, telefón a ubytovanie
predstavujú zhruba 400 eur mesačne, takže nie je schopný požadované výživné platiť, a navrhuje znížiť
ho na sumu 100 až 150 eur mesačne. Zároveň žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletým, nakoľko

s matkou maloletého sa o tejto otázke nedá dohodnúť, matka mu syna odmieta dávať a preto žiadal,
aby súd upravil jeho styk s maloletým s prihliadnutím na otcove pracovné povinnosti a vzdialenosť (280
km) raz mesačne, a to od piatka v popoludňajších hodinách do nedele popoludnia, ako aj všetky sviatky
vrátane narodenín dieťaťa, nakoľko matka dieťaťa, ( ktorá je L. R.) vzhľadom k jej viere neslávi ani
sviatky, ani narodeniny, k čomu vedie aj maloletého a s čím otec nesúhlasí. Poukázal tiež na to, že žije
u svojich rodičov, ktorí majú ako starí rodičia silné citové väzby k maloletému vnukovi.

5. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že sumu výživného navrhovanú otcom
považuje za nedostatočnú na pokrytie výdavkov na starostlivosť o dieťa. Uviedla, že otec tvrdí, že zarába
iba minimálnu mzdu, avšak od jeho matky dostala informáciu, že pracoval v Nemecku, preto navrhla v
časti výživného rozsudok potvrdiť. Pokiaľ ide o návrh otca na úpravu styku s maloletým, matka mu vždy,

keď prišiel za synom, umožnila tráviť s ním čas, takže nie je pravdou, že mu v styku s maloletým bráni.
Matka pri stretnutiach vždy bola pri nich, pretože sa o maloletého bojí, nakoľko jeho otec užíval (možno
aj užíva) drogy a viackrát prišiel za synom pod vplyvom alkoholu. Nie je pravdou, že matka je R. L., avšak
R. L. jej pomáhajú lepšie spoznať bibliu, a to matke pomáha žiť kvalitným životom a vychovávať syna ku
kresťanským hodnotám. Preto je toho názoru, že je dieťaťu takáto výchova prospešná. Poukázala na to,

že svojmu synovi prejavuje lásku, záujem a starostlivosť každý deň, nielen počas sviatkov. Apelovala na
súd, aby rozhodol v prospech dieťaťa a nie v prospech otca, ktorý matku prostredníctvom syna citovo
týra, a aby ponechal styk otca s dieťaťom neupravený.

6. Otec v odvolacej replike poukázal na manipulatívnu povahu matky maloletého, ktorá sa sama

snaží určovať, kedy a za akých podmienok smie otec navštíviť syna alebo byť s ním v telefonickom
kontakte. Nie je pravdivé jej tvrdenie, že by syna navštevoval pod vplyvom alkoholu alebo drog, matka
je ovplyvnená svojou vierou k L. R.. Otec má k synovi silné citové väzby a chcel by sa s ním stretávať
bez prítomnosti matky tak, že si ho bude od matky preberať a k matke aj voziť a budú spolu tráviť čas v
mieste otcovho trvalého bydliska, čo je aj bydliskom starých rodičov dieťaťa zo strany otca. Otec poprel,

že by akokoľvek citovo matku týral, má záujem jedine o syna.

7. Matka v odvolacej duplike nesúhlasila s tým, aby bol otcovi umožnený styk s maloletým bez jej
prítomnosti, keďže má obavy o bezpečnosť dieťaťa vzhľadom na nezodpovedné konanie otca, ktorý
počas ich spolužitia nadmerne požíval alkohol, drogy, bol voči matke vulgárny a agresívny, a to i v

prítomnosti maloletého. Keďže otec nijakým spôsobom nepreukázal, že by svoj spôsob života zmenil,
matka má obavy nechávať s ním syna samého bez dozoru, pričom však nebráni ani jemu ani starým
rodičom, aby maloletého navštevovali alebo ho telefonicky kontaktovali. Rovnako matka nesúhlasí s
tým, aby otec vozil maloletého do miesta jeho trvalého bydliska v obci T., keďže ide o domácnosť, kde
sa vulgárne rozpráva, fajčí a pije, a keď v minulosti otcovi dovolila, aby maloletého zobral na návštevu

starých rodičov, vždy sa odtiaľ vrátil chorý. Navyše nie je v záujme maloletého, aby pravidelne každý
mesiaccestoval400kilometrov.Ajkeďotectvrdí,žemákmaloletémuvytvorenésilnécitovéputo,faktom
však zostáva, že sa agresívne a vulgárne správal bez ohľadu na následky, ktoré jeho správanie mohlo
spôsobiť maloletému a nebol ochotný vzdať sa alkoholu a drog ani kvôli synovi, a preto matka vo svojom
aj synovom záujme musela ich spolužitie ukončiť. Poukázala tiež na to, že súdom určené výživné si

riadne neplatí a netrápi, či má dieťa kde býva, či má čo jesť alebo si obliecť. Pokiaľ nemá z čoho platiť
výživné, je otázne, kde by vzal peniaze na zaplatenie 800 kilometrov dlhej cesty každý mesiac. Trvala
na tom, aby styk otca s maloletým zostal neupravený.

8. Kolízny opatrovník odporučil odvolaciemu súdu rozsudok v celom rozsahu potvrdiť, nakoľko zníženie

výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa a pokiaľ ide o úpravu styku, bude možné sa k tejto otázke
vyjadriť až po vypočutí oboch účastníkov konania.9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po
zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a §
7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu ( § 65, 66 CMP)
a dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné v časti zvýšenia výživného, naopak, odvolanie je
dôvodné pokiaľ ide o výrok, ktorým súd neupravil jeho styk s maloletým.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému R. tak, že zveril maloletého
do osobnej starostlivosti matky, ktorú oprávnil dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných
veciach, otcovi určil výživné na dieťa vo výške 238,- eur s účinnosťou od podania návrhu na súd
a uložil mu splatiť nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 691,04 eur vzniknutý do vyhlásenia

rozsudku v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným a styk otca s maloletým ponechal
neupravený.

11. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť so záverom súdu
prvej inštancie o potrebe zverenia maloletého R. do osobnej starostlivosti matky, keďže aj doteraz sa

prevažne ona o dieťa starala a zároveň, z dôvodov uvádzaných už súdom prvej inštancie, bolo namieste
matkuoprávniťzastupovanímmaloletéhoaspravovanímjehomajetkuvbežnýchveciach,pričomúprava
týchto rodičovských práv a povinností ani nebola medzi účastníkmi sporná. Odvolací súd preto za
použitia ust. § 387 ods. 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny
potvrdil.

12. Zároveň odvolací súd konštatuje, že rovnako správny bol záver súdu prvej inštancie o potrebe
určiť otcovi, ako rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, povinnosť prispievať
na výživu dieťaťa pravidelným výživným v sume 238,- eur mesačne. Otec namietal v odvolaní výšku
určeného výživného ako neprimeranú a presahujúcu jeho možnosti, odvolací súd mu však nemohol dať

za pravdu. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
odvolací súd k záveru, že pokiaľ ide o výšku výživného súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje
rozhodnutie náležite, logicky aj presvedčivo zdôvodnil a pri rozhodovaní o výške postupoval v súlade
so zákonom. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi

súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, a na zdôraznenie správnosti
tohto rozhodnutia dopĺňa nasledovné:

13. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené

potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú
dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým
od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Na
strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a

počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet
nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči
týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné
poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež
starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti,

teda nielen faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s
ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné
skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch
povinných rodičov.

14. Z vykonaného dokazovania v danej veci bolo preukázané, že matka je na materskej dovolenke s
rodičovským príspevkom a maloletému zabezpečuje celodennú osobnú starostlivosť. U otca maloletého
bolo zistené, že v rokoch 2018-2019 počas spolužitia s matkou maloletého pracoval ako zvárač pre
spoločnosť Y. L. s.r.o. , kde si mesačne dokázal zarobiť od 1.500 eur až do 2000 eur. Hoci v časerozhodovania súdu prvej inštancie sa presný príjem otca nepodarilo zistiť, súd správne vychádzal z
priemernej čistej mzdy, ktorú otec maloletého ako zvárač môže dosahovať ( podľa štatistických údajov
v roku 2018 to bola suma 955 eur). Správne totiž bolo potrebné vziať do úvahy, že otec maloletého je

zdravý, a keďže neboli u neho preukázané žiadne objektívne dôvody, pre ktoré by nemohol využívať
svoje schopnosti, je namieste postupovať v zmysle § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine.
15. Predovšetkým treba zopakovať, že v zmysle ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov, s tým, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V tejto súvislosti odvolací súd
osobitne dáva do pozornosti, že schopnosti a možnosti povinného rodiča nemožno zamieňať s výškou
ich dosahovaných príjmov, ako sa zrejme mylne domnieva otec maloletého. Táto totiž nemusí vždy
zodpovedať schopnostiam a možnostiam povinného rodiča.
16. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť nielen na jeho skutočné príjmy, ale najmä na

jeho reálne schopnosti, i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na
svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti,
situáciu na trhu práce a pod.. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate
na zárobku či iného príjmu, ktorý inak je schopný dosahovať, je na povinnom rodičovi, aby preukázal
dôvody, ktoré k tomu viedli. Súd inak postupuje v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona

o rodine, podľa ktorého na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj
vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu,rovnakoprihliadneajnaneprimeranémajetkovériziká,ktorépovinnýnasebaberie.Vdanom
prípade odvolateľ argumentuje tým, že nemôže platiť súdom stanovené výživné, nakoľko v mesiaci
august 2019 zmenil zamestnanie a zrušil živnosť, čím jeho mesačný príjem sa znížil na minimálnu mzdu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, takáto argumentácia otca nemôže obstáť a v takomto prípade je
namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Otec si musí uvedomiť, že má maloleté dieťa, ktoré
je na neho odkázané výživou a musí si preto dôkladne zvážiť, aké dopady bude mať takéto jeho konanie
na možnosť platiť výživné. Pokiaľ sa otec, ktorý je objektívne spôsobilý dosahovať príjmy minimálne
okolo 955 eur mesačne, sám bez vážneho dôvodu ( otec v odvolaní žiadny vážny dôvod na takéto

rozhodnutie nielenže nepreukázal ale ani netvrdil) vzdal vyšších príjmov a akceptoval minimálnu mzdu,
súd nemohol na takéto zníženie príjmu, zavinené samotným otcom maloletého, prihliadnuť a zohľadniť
ho pri určení výšky výživného, ale musel vychádzať z jeho skutočných schopností a možností, ako to
urobilajprvoinštančnýsúd.Povinnýmrodičom(tuotcom)zavinenézníženiepríjmovanevyužívaniejeho
schopností a možností nemôže ísť na ujmu maloletého dieťaťa, ktoré je na rodičov odkázané výživou

a to osobitne za situácie, kedy druhý rodič ( matka), zabezpečujúci dieťaťu osobnú starostlivosť, je
na rodičovskej dovolenke a teda z objektívnych dôvodov má nízke príjmy, takže prevažnú časť výživy
dieťaťa musí obstarávať otec.

17. Odvolací súd preto vyhodnotil odvolanie smerujúce voči výške výživného ako nedôvodné a

považujúc sumu 238 eur mesačne, predstavujúcu cca 25% z potencionálneho zárobku otca za
primeranú a súladnú s rozhodovacou praxou odvolacieho súdu v obdobných veciach, preto podľa § 387
ods. 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. rovnako potvrdil, keď ani pri
výpočte zročného výživného nevidel žiadne nesprávnosti a odvolateľ ani žiadne konkrétne výhrady voči
tomuto výroku neuviedol.

18. Pokiaľ však ide o výrok IV. napadnutého rozsudku, ktorým prvoinštančný súd neupravil styk otca s
maloletým, odvolací súd považoval rozhodnutie za nesprávne.

19. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností

sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa navýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa § 25 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého

dieťaťa,súdobmedzístykmaloletéhodieťaťasrodičomalebozakážestykmaloletéhodieťaťasrodičom,
akniejemožnézabezpečiťzáujemmaloletéhodieťaťaobmedzenímstykumaloletéhodieťaťasrodičom.

22.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

23. Rodičovské práva majú obaja rodičia v zásade v rovnakom rozsahu, pričom obsahom týchto

práv je predovšetkým právo vychovávať svoje maloleté dieťa, čo sa realizuje najmä formou osobnej
starostlivosti. Rodič, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti môže toto právo realizovať
prostredníctvom osobného, prípadne iného napr. písomného, elektronického či telefonického styku.
Predovšetkýmvšakosobnýstyktakéhotorodičasdieťaťomjenesmiernedôležitýavšeobecneplatí,žev
záujme maloletého dieťaťa je čo najširší styk s druhým rodičom. V tomto prípade bolo treba odvolateľovi

dať za pravdu, že postupom súdu, ktorý odmietol akýmkoľvek spôsobom styk otca s maloletým upraviť,
došlo k porušeniu práva otca na styk s dieťaťom a súčasne k porušeniu práva dieťaťa byť vychovávaným
oboma rodičmi. Predmetom konania tu je úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
rodičov, ktorí spolu nežijú, takže postupujúc podľa § 36 ods. 1 v spojení s § 24 a § 25 ods. 2 Zákona
o rodine bolo potrebné v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov zároveň v tomto

rozhodnutí upraviť aj styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom tak, aby bolo rešpektované právo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Citované
ustanovenia Zákona o rodine výslovne ukladajú súdu v prípade, ak sa rodičia nedohodnú o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností aj povinnosť upraviť styk rodičov s maloletým dieťaťom

v takomto rozhodnutí, pričom takáto úprava nie je povinná výlučne vtedy, ak rodičia sa pred súdom
vyjadria, že úpravu styku žiadajú neupraviť.

24. V preskúmavanej veci ide o prípad, kedy návrh na začatie konania podala matka a otec sa k
návrhu písomne nevyjadril, ani sa neustanovil na pojednávanie, na ktorom súd po vypočutí matky a

kolízneho opatrovníka aj vo veci rozhodol, pričom v otázke úpravy styku vychádzal výlučne z vyjadrení
matky. Táto uviedla, že otec dieťaťa žije u svojej matky v T., maloletého navštevuje príležitostne, tiež
uviedla, že styk s maloletým upraviť nežiada, pretože na tomto sa vedia telefonicky dohodnúť. Súd prvej
inštancie preto vychádzajúc z tohto vyjadrenia matky, styk otca s maloletým neupravil. Uvedený postup
však podľa názoru odvolacieho súdu nebol správny. Otec, ako rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do

osobnej starostlivosti, neuviedol súdu, že by úpravu styku s maloletým žiadal neupraviť, preto súd mal o
uvedenej otázke rozhodnúť. V danom prípade totiž nepostačovalo, že matka nežiadala upraviť styk otca
s maloletým, o toto musia požiadať obaja rodičia. Navyše v prípade matky ide o vyjadrenie rodiča, ktorý
má dieťa v osobnej starostlivosti a na pravidelnom stretávaní dieťaťa s otcom nemá eminentný záujem,
ako je tomu v prípade druhého rodiča, ktorého sa toto oprávnenie týka, odhliadnuc od skutočnosti, že

vyjadrenie matky o možnej mimosúdnej dohode rodičov nebolo podložené žiadnym dôkazom a nebol
preto žiadny dôvod domnievať sa, že by otec dieťaťa rovnako ako matka žiadal styk s maloletým súdnym
rozhodnutím neupravovať. Rovnako nemožno k takémuto záveru dôjsť ani vyhodnotením celkového
nezáujmu otca o prebiehajúce súdne konanie, keďže možnosť takéhoto prezumovaného nezáujmu na
úprave styku zákon nepozná.

25. Treba preto uzavrieť, že súd prvej inštancie bol za takejto situácie povinný styk otca s maloletým
upraviť či už v širšom alebo užšom rozsahu, prispôsobiac podmienky styku zisteným okolnostiam
prípadu. Výnimočne, pokiaľ by z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v záujme dieťaťa je zákaz stykus otcom, v takom prípade by súd styk neupravil ale zakázal, čo však z dokazovania zatiaľ nijako vyvodiť
nemožno. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie uspokojil s vyjadrením matky, ktorá úpravu styku
otca s maloletým považovala za nepotrebnú a nevykonal žiadne dokazovanie na zistenie, aká úprava

styku je v záujme maloletého, hoci ide o konanie ovládané vyhľadávacou zásadou, naviac je v takomto
konaní zdôraznená aktívna rola, ktorú má súd v záujme dieťaťa zastávať.

26. Odvolací súd preto považoval odvolanie otca v časti úpravy styku s maloletým za dôvodné, keďže
musel konštatovať pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v nedostatočnom zistení skutočného

stavu, nevykonaní potrebného dokazovania v otázke úpravy styku otca s maloletým a v nesprávnom
právnom posúdení veci, keď súd síce aplikoval správne právne normy, nesprávne ich ale v danom
prípade interpretoval.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku IV., ako aj v závislom
výroku V. zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, nakoľko súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho

právneho posúdenia veci nevykonal potrebné dôkazy, pričom vzhľadom na rozsiahlosť dokazovania
nie je účelné vykonávať ho odvolacím súdom. Odvolací súd preto vec vrátil prvoinštančnému súdu na
ďalšie konanie, v ktorom ju tento znova prejedná, vykoná potrebné dokazovanie ( aj ex offo) k otázke
vhodnej úpravy styku otca s maloletým a to aj prihliadnutím k argumentácii otca i matky, predostretej v
odvolacom konaní, teda najmä či matka odmieta maloletého otcovi dávať a ak áno z akých dôvodov, za

akých podmienok a ako často sa doposiaľ otec s maloletým stretával, v akom rozsahu mu jeho pracovné
povinnosti dovoľujú stýkať sa s maloletým, či je otec schopný zabezpečovať sám maloletému osobnú
starostlivosť počas stretnutí alebo je nevyhnutná prítomnosť matky, súd tiež preskúma dôvodnosť
matkou uvádzaných tvrdení spochybňujúcich psychickú spôsobilosť otca (podľa jej vyjadrení požíva
drogy a v nadmernej miere alkohol), v prípade, ak dospeje súd k záveru, že je tu dôvodné umožniť otcovi

brávať maloletého do svojho bydliska, preverí vhodnosť domáceho prostredia otca, ktoré je aj bydliskom
starých rodičov dieťaťa zo strany otca a napokon súd preverí aj všetky ostatné okolnosti prípadu tak,
aby získal dostatočný podklad pre zistenie vhodného modelu stretávania otca s maloletým R.. Vykonané
dôkazy súd vyhodnotí jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, vec náležite právne posúdi a opätovne
rozhodne,pričomsvojerozhodnutieodôvodnívsúladesustanovením§220CSPtak,abyprávnezávery,

ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce,
boli logické a presvedčivé. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

28. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).