Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618201002
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5618201002.2

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnom spore žalobcov:
1/ Doc. PhDr. W. O., CSc., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. W., B. X. č. XXX/XX, 2/ Mgr. M. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. N., ul. W. K. č. XXXX/XX, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr.
Jaroslavom Kokavcom, advokátom so sídlom Y. W., ul. X.. W.. XX, proti žalovanému: mBank SPÓŁKA

AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Warszawa 00-950, Poľská republika, zapísaná v štátnom súdnom
registri, registri podnikateľov číslo zápisu KRS 0000025237, podnikajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 10, IČO:
36 819 638, o zaplatenie sumy 60.330 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4Csp/24/2018-287 zo dňa 02. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 4Csp/24/2018-287 zo dňa 02.10.2018 rozhodol, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 60.330 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne počnúc od 22.04.2016 do zaplatenia. Žalobcom 1/ a
2/ priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť

im sumu 60.330 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne počnúc od 22.04.2016 do zaplatenia.
Vykonaným dokazovaním mal preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobcovia 1/
a 2/ mali u žalovaného zriadené a vedené účty eMAX Plus č. XXXXXXXXXX/XXXX a MKONTO č.
XXXXXXXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 06.04.2016 z účtu žalobcov 1/ a 2/ č. M bola suma 60.330 eur
prevedená na účet žalobcov 1/ a 2/ č. M a následne dňa 06.04.2016 bola uvedená suma prevedená na
účet MKONTO M majiteľa O. Z.. Tiež nebolo sporné, že prevod sumy 60.330 eur nebol autorizovaný,

teda k prevodu uvedených finančných prostriedkov došlo bez súhlasu a bez vedomia majiteľa účtov,
a to žalobcov 1/ a 2/ tým spôsobom, že po prihlásení sa do prostredia banky prostredníctvom
Internetbankingu po zadaní autorizačného kódu a prístupového hesla k potvrdeniu uvedenej transakcie
došlo na SIM kartu mobilného telefónu tretej osoby, keď medzi stranami sporu nebolo sporné, že
táto tretia osoba uskutočnila neoprávnenú výmenu SIM karty mobilného telefónu žalobcu 1/. Žalobca
1/ po zistení, že došlo k neautorizovanému prevodu uvedenú skutočnosť dňa 21.04.2016 oznámil

žalovanému a následne dňa 21.04.2016 podal trestné oznámenie na OR PZ Liptovský Mikuláš, odbor
kriminálnej polície; oddelenie vyšetrovania, na ktorom sa vedie vec pod ČVS: OR-175/2-VYS-LM-2016.
Rovnako mal súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že obdobný modus operandy
ako v prípade žalobcov 1/ a 2/ bol v Poľskej republike minimálne v dvoch prípadoch a v súčasnej
dobe už je judikovaný súdom. Na území Slovenskej republiky sa okrem prípadov žalobcov 1/ a 2/ vedú
ďalšie súdne spory. V bode 18. odôvodnenia rozsudku uviedol, že na základe výsledkov vykonaného

dokazovania s prihliadnutím na zákonné ustanovenia (§ 2 ods. 2, ods. 19, § 8 ods. 1, § 10 ods.
1, § 11 ods. 1, § 25, § 92 ods. 12 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene adoplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 12.01.2018 /pred novelou zák. č. 281/2017 Z. z. -
poznámka odvolacieho súdu/ žalobe žalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu vyhovel majúc za preukázanú
jej dôvodnosť. Žalovaný je pobočkou zahraničnej banky a je oprávnený vykonávať bankové činnosti v

zmysle zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a platobné služby v zmysle zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných
službách a zároveň zodpovedá za porušenie povinnosti pri poskytovaní platobných služieb s výnimkou,
ak preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť alebo
postupom podľa osobitného predpisu. V konaní bolo preukázané, že z účtu žalobcov 1/ a 2/ vedeného
u žalovaného došlo k neautorizovanému prevodu sumy 60.330 eur na účet tretej osoby bez ich

vedomia a súhlasu. Súd mal preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ vykonali všetky primerané úkony na
zabezpečenie ochrany vlastných personalizovaných bezpečnostných prvkov, tieto nijakým spôsobom
nesprístupnili tretej (cudzej) osobe. K neautorizovanému vykonaniu platobnej operácie nedošlo v
dôsledku podvodného konania žalobcov 1/ a 2/, prípadne úmyselným opomenutím, konaním s hrubou
nedbanlivosťou alebo nesplnením jednej alebo viacerých povinností uvedených v § 26. Preukázanú mal
zodpovednosť žalovaného ako poskytovateľa platobných služieb v zmysle § 11 zák. č. 492/2009 Z. z.

o platobných službách, ktorej zodpovednosti sa žalovaný nijakým spôsobom nezbavil. Autentifikácia pri
vykonaní predmetnej platobnej služby prostredníctvom Internetbankingu na základe použitia len dvoch
prvkov sa jednoznačne preukázala ako nedostatočná. Žalovaný napriek tomu, že k obdobnému konaniu
došlominimálnevdvochprípadochnaúzemíPoľskejrepubliky,neprijaldostatočnéopatrenianaochranu
vkladov svojich klientov. Na území Slovenskej republiky okrem prípadu žalobcov 1/ a 2/ žalovaný eviduje

minimálne ďalšie tri prípady, pri ktorých došlo k neautorizovanému prevodu finančných prostriedkov
obdobným spôsobom, ako v prípade žalobcov 1/ a 2/. O nedostatočnom zabezpečení svedčí aj samotný
fakt, že žalovaný následne sám prijal opatrenia a v súčasnej dobe prešetruje prevody nad 10.000
eur, čo potvrdil poverený zástupca žalovaného na pojednávaní. Zároveň súd priznal žalobcom 1/ a
2/ uplatnené úroky z omeškania vo výške 8 % ročne odo dňa nasledujúceho, kedy žalobca 1/ vyzval

žalovaného na úhradu dlžnej sumy, t.j. od 22.04.2016 do zaplatenia, pričom výška úroku z omeškania
zodpovedáustanoveniu§98ods.2zák.č.492/2009Z.z.oplatobnýchslužbách,t.j.vsúladespredpismi
obchodného práva. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“ tak, že priznal žalobcom 1/ a 2/, ktorí mali plný úspech vo
veci, náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po

právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C. s. p.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 389 ods. 2 v spojení s § 391 ods. 1 C. s. p. Namietal,
že súd sa v odôvodnení rozsudku s meritom veci v zásade vysporiadal iba v bode 18. Odvolanie preto

odôvodňoval poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ C. s. p.V rámci bodu vytýkajúceho
súdu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, žalovaný uviedol,
že sa nestotožňuje so závermi, ku ktorým dospel, nakoľko skutkový stav zistený súdom a jeho právne
závery nie sú dostatočne ozrejmené a najmä súd svoje závery podoprel iba tvrdeniami žalobcov 1/
a 2/ s absenciou akýchkoľvek dôkazov o jeho zodpovednosti. Žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhali, aby

príslušný súd ho zaviazal povinnosťou zaplatiť im žalovanú sumu, a to z dôvodu porušenia povinnosti
na jeho strane, ako aj z dôvodu objektívnej zodpovednosti za škodu, ktorá im vznikla. On v odpore
zo dňa 06.06.2018, ako aj na samotných pojednávaniach uviedol rozhodné skutočnosti, s ktorými sa
súd absolútne nevysporiadal a ktoré sú pre rozhodnutie vo veci samej zásadného charakteru. Išlo
predovšetkým o tieto zásadné skutočnosti: - zadanie platobného príkazu je možné až po prihlásení do

internetového bankovníctva použitím jedinečných identifikátorov (t.j. prihlasovacie meno a heslo), na
potvrdenie zadaného platobného príkazu je potrebné zadať jedinečný (SMS) kód, - došlo k nezákonnej
zmene vlastníka technologického nosiča (SIM karty žalobcu 1/). Žalovaný uviedol, že z jeho pohľadu
súd nedostatočne porozumel podstate skutkového stavu, a to že prihlásením sa do Internetbanking
žalobcom 1/ a 2/ nevznikla škoda. Nie je preto veľmi rozhodujúcou skutočnosťou, či prihlásenie

do Internetbankingu bolo alebo nebolo dostatočné. Škoda žalobcom 1/ a 2/ vznikla až momentom,
kedy (tretia) osoba vystupujúca v mene žalobcu 1/ zadala platobný príkaz, ktorý následne použitím
telefónneho čísla, na ktorý bol zaslaný autorizačný kód, zadala do presne stanoveného poľa tento
jedinečný SMS kód. V zmysle zmluvy a zmluvnej dokumentácie uzavretej medzi žalobcami 1/ a 2/ a ním
vyplýva, že si vzájomne dohodli spôsob vykonania platobného príkazu tak, že vykonanie platobného

príkazu je podmienené použitím identifikátorov a vždy autorizačného kódu. Ani žalobcovia 1/ a 2/
neuviedli vo svojich podaniach, že došlo k zmene registrovaného telefónneho čísla v jeho bankových
systémoch a preto ani z uvedeného nemožno vyvodiť záver, že on porušil povinnosť vo vzťahu k
zadávaniuplatobnýchpríkazov.Vkontexteuvedenéhomalžalovanýzato,žesúdnedostatočnepochopilproblematiku samotného zadávania platobného príkazu keď konštatoval (v bode 18 odôvodnenia
rozsudku) „Autentifikácia pri vykonaní predmetnej platobnej služby prostredníctvom Internetbankingu na
základe použitia len dvoch prvkov sa jednoznačne preukázala ako nedostatočná“. Na základe príslušnej

zmluvy uzavretej medzi ním (bankou a jej klientmi), sú klienti oprávnení používať Internetbanking,
a to zadaním prístupových údajov pozostávajúcich z jedinečného identifikátora a prístupového hesla
do Ineternetbankingu na webovom sídle mBank https: T.. Jedinečný identifikátor je súbor ôsmych
numerických znakov, ktorú sú generované bankou (bankovým systémom) a ktoré je jedinečné pre
daného klienta. Prístupové heslo si volí klient a to v rozsahu 8-16 ľubovoľných znakov a samotné

zvolenéhesloklientomjevsystémochbankyšifrované.Bezznalostisúčasneobochprístupovýchúdajov
nie je možné sa prihlásiť do bezpečného prostredia Ineternetbankingu v jeho bankových systémoch
však pri zadávaní spornej platobnej operácie došlo k prihláseniu do jeho Internebankingu s právnym
použitím prihlasovacieho mena a hesla. Žalobcovia 1/ a 2/ v samotnom konaní opomenuli vysvetliť,
akým spôsobom sa osobe, ktorá vystupovala v mene žalovaného 1/ a zároveň vykonala spornú platobnú
operáciu, podarilo získať prihlasovacie údaje do bezpečného prostredia Internetbankingu, keďže ide o

údaje, ktoré sú jedinečné a bolo povinnosťou žalobcov 1/ a 2/ tieto údaje nesprístupniť tretím osobám.
Podľa jeho názoru je dôvodné sa domnievať o porušení povinnosti žalobcov 1/ a 2/ v súvislosti so
sprístupnením prihlasovacích údajov osobe odlišnej od osôb žalobcov 1/ a 2/, a to pravdepodobne ich
nedbanlivostným konaním.
Ďalej žalovaný namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uviedol, že preukázal (konajúcim súdom a žalobcami 1/ a 2/ uvedené tvrdenie nebolo sporné), že sporná
transakcia bola v jeho systémoch riadne autentifikovaná, riadne zaznamená, zaúčtovaná a že na ňu
nemala vplyv nejaká technická porucha alebo iný nedostatok napriek tomu, že žalobca 1/ tvrdil, že túto
spornú platobnú operáciu neautorizoval. Ak dôjde k týmto protichodným tvrdeniam, teda v kontexte
príslušných ustanovení zákona, samotné použitie platobného prostriedku nie je dostatočným dôkazom,

že platiteľ autorizoval danú platobnú operáciu alebo zapríčinil neautorizované vykonanie platobnej
operácie v dôsledku podvodného konania, úmyselného opomenutia, konania s hrubou nedbanlivosťou
alebo nesplnenie jednej alebo viacerých povinností podľa § 26. Podľa žalovaného súd nesprávne
aplikoval ust. § 26, pretože mal za to, že sporná platobná operácia je neautorizovaná. Podľa jeho
názoru ale súd nepostupoval v súlade so zákonom. Ak podľa uvedeného ustanovenia zákona použitie

platobného prostriedku nie je dostatočným dôkazom autorizácie samotnej spornej platobnej operácie,
bolo povinnosťou súdu prejudiciálne rozhodnúť o tejto skutočnosti, t.j. súd by mal predovšetkým
vykonať dôkazy a rozhodnúť (o autorizácii) spornej platobnej operácii na základe správne zisteného
skutkového stavu, t.j. so zohľadnením technického riešenia zadávania platobného príkazu. Avšak súd
pri rozhodovaní o veci samej sa vôbec nevysporiadal s otázkou autorizácie platobnej operácie, len

skonštatoval, že platobná operácia nebola autorizovaná, pretože prihlásenie do Internetbankingu nie
je dostatočne zabezpečené, čo absolútne nie je v súlade so zákonom a popiera samotný skutkový
stav. Podľa žalovaného nedošlo k neautorizovanej platbe (v zmysle zákona o platobných službách),
ale ku konaniu tretej osoby odlišnej od neho, ktoré nezakladá jeho zodpovednosť za škodu, keďže
nebolo preukázané žalobcami 1/ a 2/, že konaním alebo v príčinnej súvislosti s jeho konaním vznikla

škoda. Neautorizovanou platobnou operáciou sa rozumie platobná operácia, na vykonanie ktorej nedal
používateľ platobných služieb súhlas. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd sa vôbec nevysporiadal
s otázkou posúdenia autorizácie spornej platobnej operácie. Nevyslovil, že predmetná sporná transakcia
bola žalobcom 1/ neautorizovaná. Súd v bode 18 odôvodenia rozsudku konštatoval, že „súd mal
preukázané, že žalobcovia vykonali všetky primerané úkony na zabezpečenie ochrany vlastných

personalizovaných bezpečnostných prvkov, tieto nijakým spôsobom nesprístupnili tretej (cudzej) osobe“.
Žalovaný zdôraznil, že záver súdu bol len na základe tvrdení žalobcov 1/ a 2/, pričom on v konaní
žiadal o vysvetlenie, ako je možné, keď títo tvrdia, že prijali také opatrenia, na základe ktorých nie je
možné získať prihlasovacie údaje do Internetbankingu, že došlo osobou, ktorá sa následne prihlásila
prihlasovacími údajmi do Internetbankingu a správnym postupom vykonala platobnú operáciu. Túto

skutočnosťobjektívnežalobcovia1/a2/nevedelipreukázať,hocijezrejmé,žekúnikuichprihlasovacích
údajov muselo dôjsť. Žalobcovia 1/ a 2/ teda porušili povinnosť ochrany prihlasovacích údajov pred
zneužitím.
Podľa žalovaného z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd v predmetnom konaní vôbec neposudzoval
autorizáciu spornej platobnej operácie, ale právny nárok prisúdil žalobcom 1/ a 2/ len na základe úvahy,

že prihlásenie do Internetbankingu je nedostatočné. Ďalej poukázal na to, že v jeho systémoch je
sporná platobná operácia považovaná za autorizovanú (úspešné prihlásenie do Internetbankingu a
súčasne zadanie platobného príkazu a súčasne na základe žiadosti zadávateľa platobného príkazu
bol vygenerovaný SMS kód, ktorý bol následne zaslaný na registrované mobilné číslo žalobcu 1/ asúčasne bol správne zadaný SMS kód do príslušného poľa v Internetbankingu). Naviac on vo svojom
podaní uviedol, že k spornej platobnej transakcii došlo v príčinnej súčinnosti s porušením povinnosti
poskytovateľa mobilných služieb žalobcu 1/. Žalovaný za závažné považoval, že súd konštatoval v

bode 10. odôvodnenia, že došlo k porušeniu povinnosti treťou osobou (poskytovateľom mobilných
služieb) a napriek tomu mal za to, že on je zodpovedný za škodu spôsobenú žalobcom 1/ a 2/ len z
dôvodu, že autentifikácia pri vykonaní predmetnej platobnej služby prostredníctvom Internetbankingu
na základe použiteľných dvoch prvkov sa jednoznačne preukázala ako nedostatočná. Objektívne aj súd
teda vedel, že škoda žalobcom 1/ a 2/ bola spôsobená treťou stranou, t.j. poskytovateľom mobilných

služieb žalobcu 1/, čo samo o sebe zakladá nahradiť vzniknutú škodu práve týmto subjektom. Podľa
žalovaného nie je možné aplikovať ust. § 10 ods. 2 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách
nakoľkokuškodenedošlopoužitímplatobnéhoprostriedku,alevpriamejpríčinnejsúvislostisporušením
povinnosti tretej osoby (t.j. poskytovateľa telekomunikačných služieb žalovaného), čo dokonca žalobca
sám vo svojej žalobe uvádza. V kontexte so skutkovým stavom tak ako ho opísali žalobcovia 1/ a 2/ je
možné, že došlo k škode na ich strane, avšak v tomto konkrétnom prípade nedošlo k neautorizovanej

platbe (v zmysle zákona o platobných službách) ale ku konaniu, ktoré nezakladá zodpovednosť za
škodu ním, keďže nebolo preukázané žalobcami, že jeho konaním vznikla škoda a v jeho príčinnej
súčinnosti so vzniknutou škodu. Podľa žalovaného, ak vznikla škoda žalobcom, tak jedine s kauzálnym
konaním pracovníka poskytovateľa mobilných služieb v rozpore s platným právnymi predpismi (zákon o
elektronických komunikáciách). Mal za to, že príslušný poskytovateľ mobilných služieb porušil povinnosti

vyplývajúce z ust. § 43 a nasl. zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a práve vykonaním
tohto dôkazu bude preukázaný liberačný dôvod zbavenia sa jeho zodpovednosti.

3. Žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu považovali
rozsudok okresného súdu za zákonný a dôvodný, s jeho závermi sa v celom rozsahu stotožnili a navrhli

ho potvrdiť.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas stranou sporu
(§ 362, § 359 C. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355
ods. 1 C. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.), preskúmal

rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/, § 391 ods. 1 C. s. p., z nasledovných dôvodov:
5. Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe žalobcov 1/ a 2/, domáhajúcich sa voči
žalovanému nároku podľa § 11 ods. 1 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách, podľa ktorého je

poskytovateľ platobných služieb, t.j. žalovaný ako banka (§ 2 ods. 3 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných
službách) povinný okamžite vrátiť platiteľovi t.j. žalobcom 1/ a 2/ ako osobám, ktoré dali platobný
príkaz poskytovateľovi platobných služieb (§ 2 ods. 4 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách)
sumu neautorizovanej platobnej operácie, a ak je to možné, docieliť stav na platobnom účte, ktorý by
zodpovedal stavu, keby sa neautorizovaná platobná operácia vôbec nevykonala.

6. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách, poskytovateľ platobných služieb
vykonáva platobné operácie na základe jednoznačného pokynu používateľa platobných služieb, ktorým
je platobný príkaz v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe na vykonanie platobnej operácie.

7. Podmienkou uplatneného nároku podľa § 11 ods. 1 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách je
popretie používateľa platobných služieb (t.j. platiteľa alebo príjemcu § 2 ods. 6 zák. č. 492/2009 Z. z. o
platobných službách), že vykonanú platobnú operáciu autorizoval.

8. Podľa § 8 ods. 1 vety prvej zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách, ak platiteľ udelil súhlas na

vykonanie platobnej operácie, platobná operácia sa považuje za autorizovanú.

9. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách, vzniká poskytovateľovi platobných
služieb povinnosť preukázať, že platobná operácia bola autentifikovaná, riadne zaznamenaná,
zaúčtovaná a že na ňu nemala vplyv nijaká technická porucha alebo iný nedostatok, ak používateľ

platobnýchslužiebpopiera,ževykonanúplatobnúoperáciuautorizoval,alebotvrdí,žeplatobnáoperácia
bola vykonaná nesprávne.10. Podľa § 10 ods. 2 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách platí, že samotné použitie
platobného prostriedku nie je zo strany poskytovateľa platobných služieb dostatočných dôkazom, že
platiteľ autorizoval danú platobnú operáciu alebo zapríčinil vykonanie platobnej operácie, v dôsledku

podvodného konania, úmyselného opomenutia konania s hrubou nedbanlivosťou alebo nesplnenie
alebo viacerých povinností podľa § 26 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách (t.j. povinnosti
používať platobný prostriedok podľa podmienok upravujúcich vydávanie a používanie tohto platobného
prostriedku, povinnosti bez zbytočného odkladu oznámiť poskytovateľovi platobných služieb alebo
osobe poverenej poskytovateľom platobných služieb stratu, odcudzenie, zneužitie alebo neautorizované

použitie platobného prostriedku a povinnosti po získaní alebo prevzatí platobného prostriedku
vykonať všetky primerané úkony na zabezpečenie ochrany personalizovaných bezpečnostných prvkov
platobného prostriedku).

11. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách, poskytovateľ platobných služieb
je povinný okamžite vrátiť sumu neautorizovanej platobnej operácie, ak tento zákon neustanovuje inak,

ak je to možné, docieliť stav na platobnom účte, ktorý by zodpovedal stavu, keby sa neautorizovaná
platobná operácia vôbec nevykonala; tým nie je dotknuté ust. § 9.

12. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné,
že prevod sumy 60.330 eur nebol autorizovaný, teda k prevodu uvedených finančných prostriedkov

došlo bez súhlasu a bez vedomia majiteľa účtov - a to žalobcov 1/ a 2/, a to tým spôsobom, že po
prihlásení sa do prostredia banky prostredníctvom Internet bankingu po zadaní autorizačného kódu a
prístupového hesla k potvrdeniu uvedenej transakcie došlo na SIM kartu mobilného telefónu tretej osoby,
keď medzi stranami sporu nebolo sporné, že táto tretia osoba uskutočnila neoprávnenú výmenu SIM
karty mobilného telefónu žalobcu 1/. Keďže došlo k neautorizovanému vykonaniu platobnej operácie

mal za preukázanú zodpovednosť žalovaného ako poskytovateľa platobných služieb v zmysle § 11 zák.
č. 492/2009 Z. z. o platobných službách ktorej zodpovednosti sa žalovaný nijakým spôsobom nezbavil.
Autentifikácia pri vykonaní predmetnej platobnej služby prostredníctvom Internetbankingu na základe
použitia len dvoch prvkov sa jednoznačne preukázala ako nedostatočná.

13. Žalovaný sa v odvolaní nestotožnil so závermi ku ktorým súd dospel, nakoľko skutkový stav ním
zistený a jeho právne závery nie sú dostatočne ozrejmené a najmä súd svoje závery podoprel iba
tvrdeniami žalobcov 1/ a 2/ s absenciou akýchkoľvek dôkazov o jeho zodpovednosti. Nevysporiadal
sa preto s rozhodnými skutočnosťami, ktoré uviedol on v odpore zo dňa 06.06.2018 ako aj na
samotných pojednávaniach. Vytýkal súdu, že nesprávne aplikoval § 26 zák. č. 492/2009 Z. z. o

platobných službách pretože mal za to, že sporná platobná operácia je neautorizovaná. Žalovaný v
odvolaní tvrdil, že preukázal (konajúcim súdom a žalobcom 1/ a 2/ uvedené tvrdenie nebolo sporné),
že sporná transakcia bola v jeho systéme riadne autentifikovaná, riadne zaznamenaná, zaúčtovaná a
že na ň nemala vplyv nejaká technická porucha alebo iný nedostatok. Podľa neho k neautorizovanej
platbe nedošlo, ale ku konaniu tretej osoby odlišnej od neho, ktoré nezakladá jeho zodpovednosť za

škodu, keďže nebolo preukázané žalobcami 1/ a 2/, že konaním alebo v príčinnej súvislosti s jeho
konaním vznikla škoda. Naviac on vo svojom podaní uviedol, že k spornej platobnej transakcii došlo
v príčinnej súčinnosti s porušením povinnosti poskytovateľa mobilných služieb žalobcu 1/. Napokon aj
súd (v bode 10 odôvodnenia) konštatoval porušenie povinnosti treťou osobou (poskytovateľ mobilných
služieb). Objektívne aj súd teda vedel, že škoda žalobcom 1/ a 2/ bola spôsobená treťou osobou, t.j.

poskytovateľom mobilných služieb žalobcu 1/, čo samo o sebe zakladá nahradiť vzniknutú škodu práve
týmto subjektom, ale napriek tomu mal za to, že on je zodpovedný za škodu spôsobenú žalobcom 1/ a 2/.

14. Podľa § 25 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách za porušenie povinnosti pri poskytovaní
platobných služieb podľa tohto zákona nie je zodpovedný poskytovateľ platobných služieb, ktorý

preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť (19 - § 374
Obchodného zákonníka) alebo postupom podľa osobitného predpisu (20).

15. Podľa ust. § 374 Obchodného zákonníka, na ktoré odkazuje § 25 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných
službách za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle

povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná
strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila, alebo prekonala a ďalej, že by v čase vzniku záväzku
túto prekážku predvídala.16. Podľa ust. § 220 ods. 2 C. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil

podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov v vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Citované ustanovenie je procesnou garanciou práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1

ÚstavySlovenskejrepublikyačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Právo
na spravodlivé súdne konanie totiž v sebe zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
lebo len dodržaním tohto čiastkového oprávnenia môže byť v konečnom dôsledku naplnené právo
na spravodlivý súdny proces ako celok. Za rozhodnutie napĺňajúce toto právo možno pokladať potom
iba súdne rozhodnutie obsahovo zodpovedajúce požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku
ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.

Rozhodnutie súdu musí teda obsahovať dostatočné a presvedčivé dôvody, na ktorých je založené.
Rozsah tejto povinnosti sa pri tom môže meniť v závislosti od povahy veci, lebo je len logické, že
každá vec (spor) sa vyznačuje individuálnymi okolnosťami a tomu sa musí prispôsobiť aj odôvodnenie
rozsudku. Obsahová stránka rozhodnutia je rozhodujúcim ukazovateľom pre posúdenie, či súdneho
rozhodnutie „jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany“.

17. Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu vymedzenom v odvolaní
odvolateľa (žalovaného) musí odvolací súd konštatovať, že jeho odôvodnenie nespĺňa náležitosti
riadneho odôvodnenia vyžadované ust. § 220 ods. 1 C. s. p. Z napadnutého rozhodnutia síce vyplýva,

že súd prvej inštancie v plnom rozsahu vyhovel žalobe, avšak svoje rozhodnutie založil len na tvrdeniach
žalobcov 1/ a 2/ v podanej žalobe a nevysporiadal sa s námietkami žalovaného v konaní, resp. v ním
podanom odpore zo dňa 06.06.2018 voči platobnému rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.
k. 4Csp/24/2018-165 zo dňa 02.05.2018. V tomto poukazoval hlavne na liberačný dôvod zbavenia
sa jeho zodpovednosti ako poskytovateľa platobných služieb za škodu spôsobenú žalobcom 1/ a 2/

majúc za to, že ak škoda vznikla tak kauzálnym konaním poskytovateľa mobilných služieb, ktorý porušil
povinnosti vyplývajúce z ust. § 43 a nasl. zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Súd pri
rozhodnutí mal len za to, že žalovaný sa zodpovednosti nijakým spôsobom nezbavil a poukázal na to,
že autentifikácia pri vykonaní predmetnej platobnej služby prostredníctvom Internetbankingu na základe
použitia len dvoch prvkov sa jednoznačne preukázala ako nedostatočná. V súvislosti s uvedeným

však odvolací súd poukazuje na formu prístupu do služby Internetbanking prostredníctvom jedinečného
identifikátora a zadaného prístupového hesla. Následne pri zadávaní platobnej operácie žalovaný ako
poskytovateľ platobných služieb zašle na žiadosť používateľa platobných služieb (žalobcu) na vopred
uvedené telefónne číslo vygenerovaný jedinečný kód, pričom bez jeho zadania nie je možné potvrdiť
zadaný platobný príkaz. Daný spôsob autorizácie platieb prostredníctvom Internetbankingu využívajú

viacerí poskytovatelia platobných služieb pri menších i väčších platobných prevodoch.

18. S ohľadom na uvedené sa okresný súd námietkami vznesenými žalovaným v konaní majúcimi
predstavovať liberačné dôvody zakotvené v ust. § 25 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách
bližšie nezaoberal. Teda tým, že pred zadaním platobného príkazu došlo k zmene technologického

nosiča telefónneho čísla (k zmene SIM karty) konaním tretej osoby a to podľa žalovaného poskytovateľa
telekomunikačnýchslužieb. Považovalpretoodvolaniežalovanéhozadôvodné.Žalovanýopodstatnene
namietal, že prvoinštačný súd sa nevyrovnal s jeho argumentáciou, čo spôsobilo porušenie jeho práva
na spravodlivý proces. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že do práva na spravodlivý súdny
proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, či navrhovaním a

hodnotením dôkazov a rovnako tak nie je nutné, aby na každý (aj na pre rozhodnutie bezvýznamný)
argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak ale ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Podľa odvolacieho súdu
v súlade s uvedeným okresný súd nepostupoval. Dôvodnou bola aj odvolacia argumentácia spadajúca
pod odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Z tohto dôvodu bolo nutné rozsudok okresného súdu, ktorý sa nevenoval obrane žalovaného zrušiť.
V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne v spore s tým, že svoju pozornosť zameria
na liberačné dôvody uvedené v ust. § 25 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách. Taktiež napresvedčivézdôvodnenienovéhorozhodnutia,vktoromsavpotrebnomrozsahuvysporiadasovšetkými
právne relevantnými námietkami oboch strán sporu. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách
odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 a 3 C. s. p.).

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).