Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 13, 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8Csp/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119451523
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:6119451523.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803 so sídlom Bratislava- Petržalka, Pajštúnska 5, zastúpený: TOMÁŠ
KUŠNÍR s.r.o., IČO: 36 613 843 so sídlom Bratislava- Petržalka, Pajštúnska 5, proti žalovanému: E. N.,
G.. X.X.XXXX, K. O., A. O. XXXX/XX o zaplatenie 1464,82 EUR s príslušenstvom takto:

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1464, 82 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne
zo sumy 1464,82 EUR od 18.12.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti svojho rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude

rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1464,82 EUR s
príslušenstvom a k náhrade trov konania vzhľadom na to, že právny predchodca žalobcu uzavrel so
žalovaným dňa 24.3.2010 Zmluvu č. XXXXXXXXXX/XXXX na základe ktorej poskytol žalovanému
peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť, avšak v stanovených termínoch nesplnil si
svoje povinnosti stanovené zmluvou v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu dňa 20.7.2017
vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania a žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy.
Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 1835,24

EUR a pozostávala z istiny 1464,82 EUR, riadneho úroku vo výške 200,70 EUR, úroku z omeškania
vo výške 82,06 EUR a poplatkov vo výške 87,66 EUR. Žalobca si v spore uplatňuje len istinu 1464,82
EUR a neuplatňuje si zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 370,42 EUR, ktorá pozostáva z neuhradeného
riadneho úroku vo výške 200,7 EUR, úroku z omeškania v sume 82,06 EUR, neuhradených poplatkov
vo výške 87,66 EUR.

2. Žalobca pohľadávku, ktorú si v tomto spore uplatňuje nadobudol na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 17.12.2018 od postupcu, ktorým
bola Slovenská sporiteľňa, a. s.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 16.12.2019 vydal platobný rozkaz, ktorým
bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 1464,82 EUR spolu s úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy
1464,82 EUR od 18.12.2018 do zaplatenia a tiež bol zaviazaný nahradiť žalobcovi trovy konania.

4. Proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor žalovaný, v ktorom uviedol, že sa jedná o
spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona č. 40/1964 Zb. z., že uvedená spotrebiteľská zmluva obsahuje
množstvo neprijateľných zmluvných podmienok s odvolaním sa na ustanovenie § 53 Občianskehozákonníka. Podľa žalovaného veci nemal byť vydaný platobný rozkaz nakoľko sa jedná o spotrebiteľský
spor, kde žalovaným je spotrebiteľ a spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.

5. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že vyjadrenia žalovaného v odpore sa javia
ako nejasné a zmätočné nakoľko údajné neprijateľné podmienky zmluvy nie je možné určiť, nie je jasné
aké podmienky sú neprijateľné. Pokiaľ ide o popretie skutkových tvrdení žalovaným, tak treba uviesť,
že protistrana výslovne nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu a tým sa stávajú nespornými. Popretie
skutkových tvrdení protistrany znamená, že strana uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových

okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

6. Okresný súd Banská Bystrica vec postúpil príslušnému súdu Okresnému súdu Galanta na
prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na
príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3 resp. v zmysle §14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom
konaní.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, dokladom o nápade žaloby na súd, prehľadom
pohybovnaúčteod24.3.2010do12.12.2018,doručenkouopostúpenípohľadávky,zmluvouopostúpení
pohľadávky, zmluvou o osobnom účte, zmluvou o povolenom prečerpaní, výpoveďou zo zmluvy,
odstúpením od zmluvy a zistil tento skutkový stav veci.

8. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 24.3.2010 uzavretá Zmluva o
osobnom účte. Na základe tejto zmluvy Slovenská sporiteľňa a.s. zriadila žalovanému bežný účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX.

9. Dňa 27.5.2011 bola medzi právnym predchodcom a žalobcom uzavretá Zmluva o povolenom
prečerpaní. Predmetom zmluvy je poskytnutie povoleného prečerpania bankou dlžníkovi za podmienok
dohodnutých v zmluve. Povinnosťou dlžníka bolo povolené prečerpanie splatiť, platiť úroky. Výška
povoleného prečerpania bola 2000 EUR. Úroková sadzba bola za prečerpanie 17,90%. V zmluve bolo
stanovené že poplatok za upomienku je 10%. Zmluvou zo dňa 12.2.2014 bolo dohodnuté povolené

prečerpanie vo výške 1500 EUR pri úrokovej sadzbe 18,90 %.

10. Slovenská sporiteľňa, a. s. listom zo dňa 10.7.2017 vypovedala žalovanému Zmluvu, na základe
ktorej mu bolo povolené prečerpanie k účtu číslo A. a to s účinnosťou ku dňu uplynutia výpovednej doby.
Banka týmto listom zároveň vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Výška pohľadávky

banky a povoleného prečerpania ku dňu vyhotovenia výpovede bola vo výške 1683,07 EUR.

11. Slovenská sporiteľňa a. s. listom zo dňa 15.2.2018 odstúpila od zmluvy, na základe ktorej banka
zriadilaúčetžalovanému.Výškapohľadávkybankykudňu15.2.2018predstavovalasumu1766,09EUR.
Táto pohľadávka zahŕňa nesplatenú pohľadávku banky z povoleného prečerpania. Žalovaný bol v liste

vyzvaný, aby svoj zväzok v prospech banky uhradil.

12. Žalovaný na pojednávaní dňa 2.6.2020 vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že mimoriadnu
splatnosť bola vyhlásená dňa 20.7.2017 a týmto dňom skončil zmluvný vzťah medzi sporovými stranami
a že dňom 20.7.2017 začala plynúť premlčacia doba a právo z bezdôvodného obohatenia sa podľa

§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčí za dva roky, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalovaný mal za to, že dňom 20.7.2019
došlo k premlčaniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy. Žalovaný vzniesol aj námietku vecnej legitimácie
žalobcu nakoľko podľa neho postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu nebolo postúpené
v zmysle § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V spise chýba doklad - doručenka, ktorý by dosvedčoval,

že predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpení pohľadávky. Keďže nedošlo k oznámeniu
žalovanému o postúpení pohľadávky tak žalobca nie je vecne legitimovaný.

13. Súd zo spisu (č. l. 117) zistil, že žaloba žalobcu napadla na Okresný súd v Banskej Bystrici dňa
2.12.2019 o 15:01:55 hod. Na čísle listu 214 spisového materiálu je fotokópia doručenky, kde ako

odosielateľ vystupuje Slovenská sporiteľňa, a. s. a ako adresát je uvedený žalovaný. Listová zásielka
bola podaná dňa 8.1.2019. Uvedená listová zásielka bola vrátená odosielateľovi dňa 30.1.2019 s
poznámkou, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote.14. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť
do určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

15. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak nie je zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy
príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva o
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere.
16. Zmluva o bežnom účte patrí medzi tzv. absolútne obchodné zmluvy, pre ktoré je charakteristické, že
záväzkové vzťahy z nich vznikajúce sa vždy riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu

na postavenie zmluvných strán.
17. Na základe dohody medzi bankou a majiteľom účtu, banka môže úverovať bežný účet tak, že preplatí
príkazy do výšky dohodnutého debetného zostatku. V takom prípade je majiteľ účtu povinný nielen vrátiť
poskytnuté prostriedky, ale aj úroky z tzv. finančného úveru.
18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Z vykonaného dokazovania na základe listinných dôkazov bolo preukázané, ž medzi sporovými
stranami bola uzavretá zmluva o osobnom účte ako aj zmluva o povolenom prečerpaní. Medzi
sporovými stranami nebolo sporné, že došlo k zosplatneniu úveru. Žalovanou stranou nebola

namietaná zosplatnená suma. Žalovaná strana namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore,
čo odôvodňovala tým, že jej nebolo oznámené postúpenie pohľadávky. Žalobca však preukázal
doručenkou, že Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámenie o postúpení pohľadávky zostala žalovanému (č.
l. 214 spisu) a že žalovaný si zásielku v úložnej dobe neprevzal avšak fikciou doručenia má doručenie
vykázané. Možno konštatovať, že došlo k pltnému postúpeniu pohľadávky a žalobca je vecne aktívne

legitimovaný uplatňovať si svoju pohľadávku. Žalovaná strana tvrdila, že pohľadávka je premlčaná,
nakoľko sa jedná o bezdôvodné obohatenie a v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčacia
doba je 2 roky.

20. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie

premlčania uplatnil (vykonal) svoje práva v ustanovenej premlčacej dobe, teda včas. Účinné vznesenie
námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať,
keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť práva. Tento inštitút
poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situáciu, keď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu
majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa do záväzkových právnych vzťahov účastníkov vznáša

právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas úspešnej žalobe zo
strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú
písanéprebdelých,tedapretých,ktoríosvojeprávadbajú;aleboinakpovedané,žeprávopatríbdelým).

21. Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až

po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času
ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v
dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané práva veriteľovi priznať. Uplatnením práva sa rozumie
uplatnenie na súde v civilnom konaní, ale aj trestnom, v priestupkovom alebo v obdobnom konaní. Za

uplatnenie práva sa považuje taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby bolo rozhodnuté o jeho
práve, najmä žalobou na plnenie, vzájomnou žalobou, návrhom na započítanie a pod.

22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ale aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. V danom prejednávanom spore sa však nejedná o bezdôvodné obohatenie, ale o nárok žalobcu z
povoleného prečerpania, čo možno charakterizovať ako úver a ten platí v zmysle § 101 Občianskeho
zákonník trojročná premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčacia doba začína plynúť po zosplatnení, po tom, čo žalovanému uplynula lehota na plnenie. Z
uvedeného jednoznačne vyplýva, že pohľadávka žalobcu nie je premlčaná. Žalovaný tvrdil v odpor, že
spotrebiteľská zmluva obsahuje množstvo neprijateľných podmienok, pričom ich bližšie nekonkretizoval.
K tomu je nutné uviesť:Podľa § 215 ods. 2 C.s.p., skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona;
z uvedeného je zrejmé, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje

postupom podľa Civilného sporového poriadku; zistený skutkový stav tak tvoria predovšetkým výsledky
dokazovania (§ 185 a nasledujúce C.s.p.), ale aj ďalšie zákonom predvídané skutočnosti (napr.
všeobecne známe skutočnosti, resp. skutočnosti známe súdu z jeho činnosti v zmysle § 186 ods. 1
C.s.p., zhodné tvrdenia strán v zmysle § 186 ods. 2 C.s.p., nepopreté skutkové tvrdenia v zmysle
§ 151 ods. 1 a 2 C.s.p., rozhodnutia iných orgánov v zmysle § 193 C.s.p.); osobitne je potrebné

uviesť, že v sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení
strán, pretože nesporné skutkové tvrdenia strán si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého
vychádza v meritórnom rozhodnutí; priestor na dokazovanie nesporných skutkových tvrdení nedáva
súdu v spotrebiteľskom spore ani ustanovenie § 295 C.s.p., pretože v prípade nesporných skutkových
tvrdení strán nie je dokazovanie pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné ( skutkový stav potrebný pre
rozhodnutie súdu je vytvorený práve nespornými skutkovými zisteniami); ustanovenie § 295 C.s.p.

nevylučuje (nenahrádza) povinnosť spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu ( § 150 ods. 1 C.s.p.). t.j. súd nemôže
( s poukazom na ustanovenie § 295 C.s.p.) ani v spotrebiteľskom spore vykonávať dokazovanie
ohľadne tvrdení, ktoré spotrebiteľ v spore nepredniesol; zjednodušene povedané ani v spotrebiteľskom
spore nie je súd oprávnený ani povinný zisťovať skutočný stav veci; výnimočne môže súd v záujme

ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami vykonať dokazovanie ohľadne ich
existencie v spotrebiteľskej zmluve aj bez skutkových tvrdení spotrebiteľa o ich existencii (porovnaj
Števček, M. , Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kolektív :
Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1029-1031); je však potrebné uviesť,
že neprijateľné zmluvné podmienky v tomto zmysle nie je možné stotožňovať so skúmaním splnenia

náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (neprijateľné
zmluvné podmienky sú v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je
pojmovo vylúčené, aby neprijateľnými zmluvnými podmienkami boli náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere stanovené zákonom); (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/364/2017 - 151

zo dňa 24.10.2018).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že nárok žalobcu bol preukázaný a na základe toho súd
žalobevyhovel.Žalobcovisúdpriznalajúrokzomeškaniavzmysle§517ods.2Občianskehozákonníka
a to počnúc dňom 18.12.2018 t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

24. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.