Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 14, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/133/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109203224
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8109203224.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa J. E., nar. X.X.XXXX, bytom G. XX, J., proti odporcom
1. Ing. H. D., nar. XX.X.XXXX, bytom V. Y. X, R., 2. V. F., nar. X.X.XXXX, bytom J. R. XX, J., 3. F. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. R. XX, J., 4. MUDr. G. P., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, J., 5. Ing. H. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom J. R. XX, J., 6. Ing. H. P., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXXX/X, J., o náhradu za užívanie
nehnuteľnosti , o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 21.5.2012 č.k.

28 C 51/2009 - 264 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v e c vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol. vyslovil, že o trovách konania rozhodne
osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa
ktorého navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXXX, okrem iného aj
parcely KN C 1508 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 215 m2. Na tejto nehnuteľnosti sa nachádza
bytový dom, súpisné č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, ktorého spoluvlastníkmi sú odporcovia v 1. až 5.
rade, odporca v 6. rade odpredal byt odporcovi v 1. rade. Vklad bol povolený 22.8.2007. Odporcovia v 2.
až 6. rade nadobudli vlastníctvo k bytom a k spoločným častiam na zariadení bytového domu na základe

zmlúv o prevode vlastníctva družstevného bytu s Bytovým družstvom v J.. Podľa tvrdenia navrhovateľa
tento nadobudol nehnuteľnosť, ktorú užívajú odporcovia v súlade so zákonom bez primeranej náhrady.
Poukazoval jednak na článok 1 dodatku a protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd,
Listinu základných práv, Ústavu Slovenskej republiky, a že zriadením vecného bremena nedošlo podľa
§ 23 ods. 5 zák. č. 182/93 Z.z. k vyrovnaniu vzťahov medzi vlastníkom neoprávnenej stavby - odporcami
a vlastníkom pozemku - navrhovateľom. Poukazoval na to, že funkcia vlastniť majetok a jeho ochrana

spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla súčasne aj trvalá, garantovaná právna istota, že vlastnícke
právo k veci, ktoré nadobudol, súhlasí s platnými zákonmi, nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho
dôvodu. Poukazoval na to, že navrhovateľ je neoprávnenou stavbou bytového domu obmedzený proti
svojej vôli. Navrhovateľ nemôže užívať jemu patriaci pozemok, pretože ten slúži výlučne odporcom,
keďže na ňom stojí bytový dom.

Odporcovia poukazovali na to, že nedochádza k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa.
Pozemokovýmere215m2,naktoromjepostavenýbytovýdomužívajúodporcoviavsúladesozákonom
a nie bez právneho dôvodu.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej poukázal na to, že navrhovateľ predložil
súdu znalecké posudky. Zo znaleckého posudku Ing. H. Y. č. 053/2007 vyplýva všeobecná hodnota

nehnuteľnosti a následne vypočítané nájomné za rok 2007 vo výške 12,08 Eur za m2. Navrhovateľpredložil aj znalecký posudok č. 167/2008 Ing. E. O. zo dňa 2.10.2008, v ktorom znalec stanovil
všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a vypočítal výšku nájomného za rok 2008 14,77 Eur na m2.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 23 ods. 1, ods. 5 Zákona č. 182/1993 Z.
z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, § 151o ods. 1 prvá veta
Občianskeho zákonníka, § 221 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 a § 451 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka a dospel k nasledovným záverom.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetná parcela KN C 1508
o výmere 215 m2 je vo vlastníctve navrhovateľa na základe kúpnej zmluvy z roku 2007. Súd mal
preukázané, že na tejto parcele je postavený bytový dom, ktorý bol v 70-tych rokoch postavený
Bytovým družstvom J. a v tomto prípade sa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 221 ods. 1
Občianskeho zákonníka platného do 31.12.1991 nemohlo jednať o neoprávnenú stavbu, keďže tú mohol
pred rokom 1992 zriadiť len občan. Keďže v tomto prípade stavbu organizovala organizácia Bytové

družstvo J., nejde o neoprávnenú stavbu, preto nie je možné vyporiadať vzťahy medzi vlastníkom stavby
a pozemku ako pri neoprávnenej stavbe podľa aktuálneho znenia Občianskeho zákonníka § 135c.

Odporcovia na základe kúpnych zmlúv s bytovým družstvom nadobudli do svojho vlastníctva byty,
spoločné priestory nachádzajúce sa v bytovom dome súpisné č. XXXX tak, ako sú uvedené v súčasnosti

na LV č. XXXX kat. úz. J.. Súd chce poukázať na ust. § 23 ods. 5 zák. č. 182/93 Z.z., že pokiaľ vlastník
bytového domu nebol aj vlastníkom pozemku, vzniklo k pozemkom právo zodpovedajúce vecnému
bremenu. Toto právo vzniklo zo zákona a je zapísané v katastri nehnuteľnosti. V tomto prípade sa
teda nemôže jednať podľa názoru súdu o neoprávnené užívanie nehnuteľnosti zo strany odporcov.
Na užívanie ich oprávňuje vecné bremeno, ktoré vzniklo zo zákona. Nie je teda možné pokladať

užívanie tejto nehnuteľnosti ako bezdôvodné obohatenie, keďže sa nejedná o neoprávnené užívanie. S
poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.

Na záver odôvodnenia svojho rozhodnutia vyslovil názor, že konanie navrhovateľa sa môže javiť ako
špekulatívne. V roku 2007 kúpil túto nehnuteľnosť s vedomím, že je na nej zo zákona zriadené vecné

bremeno a takéto konanie sa môže verejnosti ale aj súdu javiť v rozpore so zásadou dobrých mravov
podľa § 3 Občianskeho zákonníka.

Ak si navrhovateľ uplatňoval tento nárok ako bezdôvodné obohatenie, ako bolo už vyššie uvedené, toto
podľa názoru súdu neobstojí, pretože hlavným znakom bezdôvodného obohatenia je to, že odporcovia

by museli užívať pozemok navrhovateľa bez právneho dôvodu, avšak odporcovia tento právny dôvod
majú a to práve už vyššie uvedené zákonné vecné bremeno s poukazom na § 151 n) ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

Ak navrhovateľ poukazuje vo svojich podaniach na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných

slobôd vrátane dodatkového protokolu č. 1, treba poukázať na to, že je nesporné, že vyvlastnenie, alebo
nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to
na základe zákona a za primeranú náhradu. Je nesporné, že k vzniku zákonného bremena vo vzťahu k
nehnuteľnosti došlo, avšak nie v čase vlastníctva navrhovateľa, ale v čase jeho právnej predchodkyne,
keďže navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo v roku 2007 a zákon, ktorý zriadil toto vecné bremeno je

z roku 1993. Nie je preto v rukách navrhovateľa domáhať sa takejto ochrany, pretože podľa názoru súdu
vyvlastnenie, alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva na základe Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd, alebo Ústavy Slovenskej republiky, je aktuálne ak by bol vlastníkom navrhovateľ v čase
daného zriadenia vecného bremena a teda obmedzenia vlastníckeho práva, čo ale v tomto prípade
nie je. Je však potrebné zdôrazniť s poukazom práve na Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd a

Ústavu Slovenskej republiky, že nie len navrhovateľ má právo domáhať sa ochrany na súde, ale je tu
dôležitosť rovnováhy Ústavou garantovaných práv ochrany vlastníckeho práva, ktoré majú aj odporcovia
ako fyzické osoby, preto súd nepovažoval za relevantné poukazovať na tieto citované ústavné zákony.

Navrhovateľ v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec

vrátil súdu na ďalšie konanie.

V odvolaní ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa bol povinný vyporiadať sa so všetkým, čo v
priebehu konania vyšlo najavo, aplikovať ústavne súladne interpretované právne normy platného práva.Právo na spravodlivý proces okrem iného vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Súd svojím
konaním založil nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia a jeho protiústavnosť. Pokiaľ nie sú zrejmé
dôvody rozhodnutia, ide o svojvôľu, pričom zásada právneho štátu svojvôľu v rozhodovaní orgánov

verejnej moci zakazuje.

Podľa názoru navrhovateľa súd prvého stupňa nedal odpoveď na kľúčové námietky a tvrdenia
navrhovateľa.

Navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáha vydania náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho
práva - bezdôvodného obohatenia vo výške primeraného nájomného za obdobie od 23.2.2007 do
20.2.2009 vrátane z dôvodu, že na pozemku v jeho vlastníctve parcela KN - C č. 1508 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 215 m2, nachádzajúcej sa v kat. úz. J. stojí bytový dom súp. č. XXXX vo
vlastníctve odporcov, ktorou stavbou bolo zasiahnuté do práv navrhovateľa - vlastníka pozemku, ako aj
jeho právneho predchodcu.

Keďže zákonodarca pri obmedzení vlastníka pozemku ( tzn. zriadením vecného bremena - § 23 ods. 5
BytZ) neurčil aj formu poskytnutia náhrady, navrhovateľ sa domáha poskytnutia náhrady za obmedzenie
vlastníckych práv titl. Ústavy SR, Listiny a Dohovoru, čo však súd prvého stupňa zrejme opomenul.

Odporcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhli napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. a zistil, že nie sú podmienky ani na potvrdenie ani na zmenu

napadnutého rozsudku.

Z obsahu žaloby ako aj vyjadrení navrhovateľa v priebehu konania (č.l. 231 súdneho spisu) nepochybne
vyplýva, že sa navrhovateľ domáha náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva za vymedzené
časové obdobie.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na závere, že nárok navrhovateľa nie je bezdôvodným
obohatením a preto mu ho nemožno priznať.

Odvolací súd už vo svojom skoršom rozhodnutí poukázal na to, že odôvodnenie zamietnutia žaloby

obsahujúcej vecnú argumentáciu navrhovateľa je nedostatočne vysvetlené len s poukazom na
ustanovenie § 23 Zákona o vlastníctve bytov bez náležitého objasnenia nároku navrhovateľa na náhradu
za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku, zriadeným zákonným vecným bremenom, ktorá
má nepochybne aj ústavnú relevanciu (čl. 20 ods. 4 Ústavy, porovnaj IV ÚS 70/2011 - 46).

Trebaprisvedčiťodvolateľovi,žesúdprvéhostupňasaopätovnežiadnymspôsobomnevyporiadalsjeho
argumentáciou, že sa domáha náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva a to za vymedzené
časové obdobie.

Keďže súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyporiadal s podstatnými tvrdeniami

navrhovateľa uplatnenými v návrhu, ako aj v priebehu konania (právo na náhradu za nútené obmedzenie
vlastníckeho práva za vymedzené časové obdobie, s tým súvisiacou argumentáciou a poukazom na
rozhodovaciu prax NS SR a ÚS SR) je toto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 157 O.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je

predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril

odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.Výkladom citovaného ustanovenia O.s.p. pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými
požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia, ale aj existencia

extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď
právne závery so skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon je len
všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia
vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami

účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane
sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia riadnych opravných prostriedkov.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a

ods. 2 O. s. p. rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V ňom bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby vo vzťahu k všetkým
tvrdeniam navrhovateľa, vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby štruktúra
odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala zásadám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p..

V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.