Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 10, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511010094
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8511010094.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Mariána Mačuru na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.02.2021 v Prešove
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku za m i e t a odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7T/75/2011 zo dňa 28.06.2019.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7T/75/2011 z 28.06.2019 boli obžalovaní L. B. a
N.. Y. X. podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodení spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok
právne kvalifikovaný u obž. L. B. ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.
1 písm. a) Tr. zákona a u obž. N.. Y. X. ako pomoc k prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

L. B., starosta obce V., okr. Stará Ľubovňa, ako orgán samosprávy obce V., oprávnený osvedčovať
listiny a podpisy na listinách v zmysle zákona č. 599/2001 Z.z. o osvedčovaní listín a podpisov na
listinách obvodnými úradmi a obcami v obci V. a inde, nezisteného dňa v dobe od 8.3.2010 do 16.7.2010
v rozpore zo zákonom č. 599/2001 Z.z. odovzdal neoprávnenej osobe N.. Y. X. osvedčovaciu knihu
obce V., s ktorou N.. Y. X. navštevoval sám bez prítomnosti L. B. členov Poľnohospodárskeho výrobno

- obchodného družstva E., od ktorých zabezpečoval podpisy na plnomocenstvá, ktorými ho členovia
PVODE.splnomocnilikzastupovaniunačlenskýchschôdzachPVODE.akoajpodpisydoosvedčovacej
knihy obecného úradu V., pričom neskôr L. B. vyznačil osvedčovaciu doložku a overenie podpisov
zapísal do osvedčovacej knihy obce V. bez prítomnosti osôb, ktorých podpis bol osvedčovaný, čím týmto
konaním spôsobil neoprávnený prospech N.. Y. X., ktorého na členskej schôdzi PVOD E., konanej dňa
16.7.2010 chceli členovia družstva z funkcie predsedu odvolať,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor ihneď po jeho vyhlásení. V dodatočne
predložených dôvodoch odvolania po rekapitulácii konania a výrokov napadnutého rozsudku poukázal
na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd uviedol, že na základe výsledkov

vykonaného dokazovania nemal relevantne bez akýchkoľvek pochybností preukázané naplnenie
pojmových znakov prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa konaním obžalovaného P. B. v
súvislosti s plnomocenstvami udeľovanými v rozhodnej dobe jednotlivými členmi PVOD E. obž. N..
X. a overovaním podpisov príslušných splnomocniteľov. Vykonaným dokazovaním nebola náležite
preukázaná dôvodnosť podanej obžaloby, nakoľko nemožno na jeho základe prijať bez relevantných
pochybností záver, že by sa obž. P. B. skutočne dopustil v obžalobe za vinu mu kladeného konania,

že by naozaj konal tak, ako je to uvádzané v podanej obžalobe a že by sa takého konania, ktoré by
bolo trestným činom, spôsobom uvádzaným v obžalobe zúčastnil obž. N.. X.. So zdôvodnením súdusa nestotožnil, nakoľko hodnotenie dôkazov nebolo vykonané v súlade s § 2 ods. 12 Tr. poriadku.
Zo zabezpečených dôkazov, hlavne z výpovedi svedkov ako aj samotných listinných dôkazov bolo
preukázané, že obžalovaní N.. X. a P. B. mali v úmysle nadobudnúť prospech a to získaním hlasov v

prospech obž. N.. X., ktorými mohol disponovať v prípade, ak by mal byť odvolaný na schôdzi, ktorá
sa mala konať 16.07.2010. Je irelevantné, či program schôdze tento bod, teda odvolanie predsedu
obsahoval alebo nie, a to vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie predsedu bolo iniciované ešte pred
schôdzou, čo vyplýva zo žiadosti o zvolanie mimoriadnej členskej schôdze zo dňa 12.03.2010, ktorú
PVOD E. prevzalo dňa 12.03.2010. Je zrejmé, že obž. N.. X. si bol vedomý iniciatívy vyvíjanej na jeho

odvolanie z funkcie predsedu družstva, o čom mal vedomosť aj obž. P. B., pričom poukázal na ich
príbuzenský pomer, v dôsledku čoho na strane obžalovaných došlo k zabezpečovaniu plných mocí od
členov družstva a to spôsobom konaným v rozpore so zákonom. V tomto smere je potrebné poukázať
i na výsluch obž. P. B. konaný dňa 23.03.2011 v prípravnom konaní, v ktorom konštatuje, že všetky
listiny, ktoré mali spoločne overené, ostali spoločne s overovacou knihou u obž. N.. X. a mohlo sa
stať, že tento nejaké plné moci overil bez jeho prítomnosti. Je zaujímavé, že obž. N.. X. nepožiadal o

pomoc so zabezpečením overovania podpisov plných mocí priamo starostu E., ale starostu obce V.,
teda obž. P. B., ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2015 uviedol, že mal vedomosť, že sa na
danej schôdzi má prejednať zmena stanov družstva. Výpovede obž. B. na hlavných pojednávaniach
možno považovať za účelové a tendenčné, nakoľko vypovedal v podstatných okolnostiach rôzne a to či
už k vedomosti o programe konanej schôdze dňa 16.07.2010 ako aj k zabezpečovaniu plných mocí a

overovaniu podpisov. Svedkovia Š. U. a Š. K. jednoznačne uviedli, že za nimi prišiel obž. N.. X., ktorý ich
žiadal o plnú moc, aby sa stal predsedom družstva. Taktiež mal vedomosť o voľbe predsedu družstva
pred schôdzou aj iní členovia družstva, napr. M. L., M. H., M. V. či M. U.. Svedok J. T. poukázal, že
obž. X. mal kandidovať za predsedu a svedok Š. T. uviedol, že mal na schôdzi námietku týkajúcu sa
úprav stanov, aby sa nemohli používať splnomocnenia v takom rozsahu ako teraz, a že pred schôdzou

16.07.2010 boli námietky na odvolanie predsedu N.. X. zo strany členov družstva. Poukázal i na výsluch
svedka M. I., ktorý uviedol, že ho obž. N.. X. navštívil s tým, že ho chcú zvrhnúť z funkcie predsedu a či
je ochotný dať mu plnú moc na zastupovanie na schôdzi. Uviedol, že na schôdzi sa jednalo o zvrhnutie
obž. N.. X.. Počas dokazovania boli vyprodukované aj ďalšie výpovede svedkov, ktorí uviedli, že plnú
moc podpísali neprítomnosti obž. P. B., prípadne, že P. B. nepoznajú. Podľa jeho názoru vzhľadom

na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že dôkazy poukazujú na to, že overenie podpisov, ktoré
sú zapísané v osvedčovacej knihe Obce V. nebolo vykonané v súlade so zákonom č. 599/2001 Z.
z.. K aplikácii zásady „in dubio pro reo“, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku uviedol,
že táto prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej
skutočnosti,trvajúajpovykonaníazhodnotenívšetkýchdostupnýchdôkazov,ktorémôžureálneprispieť

k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu,
zodpovedajúcemu spravodlivému rozhodnutiu (R 28/98). Z vykonaného dokazovania nevyplýva, aby
jeho výsledky zakladali pochybnosti o vine obžalovaných. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má
za to, že obžalovaní P. B. naplnil všetky znaky prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §
326 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a obž. N.. X. naplnil znaky uvedeného prečinu vo forme účastníctva podľa

§ 21 ods. 1 písm. d) k § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania okresným prokurátorom ako osobou na to
oprávnenou krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa § 316 ods.

3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov
napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd najsamprv posudzoval legitimitu procesného postupu konajúceho súdu, v rámci ktorého
nezistil žiadne podstatné chyby. Obžalovaní totiž mali možnosť vyjadriť sa ku skutku, mali možnosť
vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, navrhovať doplnenie dokazovania, pričom v rámci záverečnej
reči a posledného slova bolo prítomnému obž. N.. X. umožnené predložiť argumentáciu o jeho nevine.
Obž. P. B. sa časti hlavného pojednávania síce nezúčastnil, avšak pre jeho vykonanie boli vždy splnené

podmienky, pretože o termíne vykonania hlavného pojednávania bol vždy upovedomený a predkladal
súdu i súhlas k jeho vykonaniu v jeho neprítomnosti. Obhajoba obžalovaných tak porušená z hľadiska
procesného postupu nebola.Konajúci súd vykonal dokazovanie v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpisom, boli
vyslúchnutí obžalovaní a svedkovia, prečítané listiny, či výpovede tých svedkov, ktorých už nebolo
možné pre rôzne prekážky vypočuť. O takto zákonne vykonané dôkazy potom konajúci súd mohol

opierať svoje skutkové zistenia. Ich obsah sa stal podkladom pre jeho úvahy pri ustálení skutkového
stavu, ktoré sú podrobne rozvedené v dôvodoch napadnutého rozsudku a s ktorými sa v podstatnej a
rozhodnej časti stotožnil aj odvolací súd.

Z dôvodov napadnutého rozsudku okrem podrobne rozvedeného obsahu jednotlivých dôkazov

vyplývajú aj závery z jeho hodnotenia, ku ktorým dospel konajúci súd. Podľa nich z výsledkov
dokazovania nemožno vyvodiť nespochybniteľný záver, aby obž. P. B. konal spôsobom uvedeným v
obžalobe, teda že mal odovzdať neoprávnenej osobe obž. N.. X. osvedčovaciu knihu a následne aby
do nej bez prítomnosti osôb, ktorých podpis bol overovaný, zapísal overenie podpisu, a tiež aby obž. P.
B. tak konal v úmysle spôsobiť neoprávnený prospech obž. N.. X..

Podstata obžalobných tvrdení, ktoré majú napĺňať znaky žalovaného prečinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zákona, spočíva práve v odovzdaní osvedčovacej knihy obce V.
obž. P. B., ktorý bol starostom, obž. N.. J. X., aby sám bez prítomnosti P. B. navštevoval členov PVOD E.,
od ktorých zabezpečoval podpisy na plnomocenstvá, pričom obž. P. B. až neskôr vyznačil osvedčovaciu
doložku a overenie podpisov zapísal do osvedčovacej knihy bez prítomnosti osôb, ktorých podpis bol

osvedčovaný.

Povykonanírozsiahlehodokazovaniavsúdnomkonaní,predovšetkýmnazákladevýsluchovosôb,ktoré
podpisovali plnomocenstvá v prospech obž. N.. J. X., a ktoré obžaloba nemala v prípravnom konaní k
dispozícii, konajúci súd správne uzavrel, že obžalobou ustálený spôsob konania obž. P. B., ktorým by

mohol naplniť znak objektívnej stránky žalovaného prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa
§ 326 ods. 1 Tr. zákona „vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu“, nebol preukázaný
riadne a bez závažných pochybností. Konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozsudku stručne a
jasne vyložil, akými úvahami sa spravoval, z akých dôkazov vychádzal, čo vzal za dokázané a ktoré

skutočnosti vyhodnotil ako nepreukázané. Vyhodnotenie dôkazov má svoju logickú nadväznosť a preto
odvolacísúdsanestotožnilsnámietkouodvolateľa,žehodnoteniedôkazovnebolovykonanévsúladeso
zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Odvolací súd považuje hodnotenie výsledkov vykonaného
dokazovania za dostatočné a presvedčivé, preto sa s ním stotožnil a nepovažuje za potrebné ho
opakovať.

Okremdôvodovkonajúcimsúdomuvádzanýchpodľanázoruodvolaciehosúduexistujúajďalšievýrazné
pochybnosti o tvrdení obžaloby, že obž. P. B. sa nezúčastňoval overovania podpisov, ktorá povinnosť
mu vyplývala zo zák. č. 599/2001 Z. z.. Z chronologického zoznamu vypočutých svedkov uvedeného v
odôvodnení napadnutého rozsudku plynie, v ktorých dňoch boli nimi podpísané listiny. Tomuto zisteniu

zodpovedajú nielen údaje uvedené v osvedčovacej knihe, ale aj údaje zapísané na jednotlivých plných
mociach a to konkrétne v osvedčovacej doložke osvedčenia pravosti podpisu, ktoré obsahujú všetky
náležitosti uvedené v § 7 ods. 3 zák. č. 599/2001 Z. z.. Osvedčovacia doložka zahŕňa aj ďalší údaj a
tým je čas, kedy bola listina na podpis predložená. Porovnávajúc časové údaje, v ktorých svedkovia
plné moci podpísali, potom možno výpovede svedkov P. U., P. K., M. T., či J. U., považovať za neisté

a nezodpovedajúce zisteniam plynúcim z iných výpovedí svedkov.

Ak dňa 09.07.2010 bolo osvedčených 14 podpisov, k spôsobu ktorého osvedčenia vypovedalo 6 osôb,
pričom s overením prvého podpisu sa začalo svedkyňou H. K. o 15,00 hod., ktorá potvrdila prítomnosť
starostu asi z E., presne nevedela povedať, o 15,40 hod. prítomnosť obž. P. B. pri osvedčení jej podpisu

potvrdila svedkyňa A. L., ako aj ďalší svedkovia a to A. U. pri podpísaní plnej moci o 15,50 hod , M.
W. pri osvedčení podpisu o 16,20 hod., T. W. pri podpise plnej moci o16,30 hod., M. K. pri osvedčení
podpisu o 16,40 hod, potom tvrdenie T. T., že pri podpísaní plnej moci dňa 09.07.2010 o 15,30 hod.
bol prítomný iba N.. X., ako i tvrdenie Š. U., ktorý v ten istý deň podpisoval plnú moc o 17,10 hod.,
sú vážnym spôsobom spochybnené. Je predsa nelogické, aby obž. P. B. bol prítomný pri podpisoch

H. K. o 15,00 hod. a o 15,40 hod. A. L. a o 15,30 hod. absentoval pri overení podpisu u M T., hoci
potom sa zúčastňoval ďalšieho osvedčovania podpisov do 16,40 hod, ktoré sú svedeckými výpoveďami
bez pochýb dokázané. Podľa názoru odvolacieho súdu tvrdenie obž. P. B. nie je vyvrátené potom ani
výpoveďou M. W., ktorá tvrdila, že plnú moc podpisovala v kancelárii PVOD, keďže k overeniu podpisudošlo u nej o 16,50 hod., teda v nadväznosti po overení podpisu M. K. a na okolnosti podpisovania si
nepamätala a to ani z toho pohľadu, že sa mala podpísať do osvedčovacej knihy, ktorý podpis uznala
ako svoj v konaní pred súdom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že svedkyňa vypovedala až v konaní

pred súdom po uplynutí dlhšej doby, preto si na detaily pri podpisovaní plnej moci nemusela pamätať.

Obdobné úvahy sa vzťahujú aj na výpoveď svedka Y. U., ktorý podpisoval plnú moc dňa 01.07.2010 po
svedkyni A. X., u ktorej boli obaja obžalovaní, pričom svedok J. U. tvrdil, že to podpisoval na Obecnom
úrade v E.. Aj tento svedok vypovedal iba na hlavnom pojednávaní a preto s odstupom dlhšieho času

si na okolnosti, ku ktorým vypovedal, nemusel pamätať.

Dňa 23.06.2010 podpisovalo 16 osôb plnú moc, s podpisovaním a overením podpisov sa začalo podľa
predložených plných mocí o 15,20 hod., pričom prítomnosť obž. P. B. pri overení podpisu potvrdil M.
G. o 15,00 hod., F. K. o 16,50 hod., M. I. a M. I. potvrdili, že u nich boli pri podpise plnej moci obaja
obžalovaní, čo bolo o 17,50 hod. a 18,00 hod., a H. G. potvrdila prítomnosť obž. B. s osvedčovacou

knihou pri podpise ňou plnej moci o 18,10hod.. L. aj výpoveď T. K., že pri podpisovaní plnej moci dňa
23.06.2010 o 16,55 hod. bol asi len N.. X., nezapadá do kontextu aktivít obž. B. toho dňa,. Ak sa totiž
obžalovaný P. B. zúčastnil overovania podpisu o 15,00 hod. a zúčastňoval sa tejto aktivity aj o 16.50,
či 18,10 hod., potom niet dôvod neveriť obžalovanému, že bol prítomný aj pri overení podpisu u M. K..
V nadväznosti na tvrdenia tohto svedka odvolací súd dáva do pozornosti, že ani tento svedok nebol

vypočutý v prípravnom konaní, ale len na hlavnom pojednávaní s odstupom dlhšieho času.

Výpovede svedkov J. J., J. P. a Š. K. so zreteľom na ich rozporné konanie, ak najprv v marci 2010
podpísali žiadosť o zvolanie mimoriadnej schôdze na odvolanie N.. X. z funkcie predsedu PVOD a
následne dňa 21.06.2010 mali podpísať plnú moc na ich zastúpenie práve obž. N.. X., ktorý mal byť na

tejto schôdzi odvolávaný, nemožno považovať za hodnoverné, ale skôr účelové. Okrem toho odvolací
súd sa priklonil aj k predloženej argumentácii konajúceho súdu, že pokiaľ by obž. B. nebol prítomný
pri osvedčení podpisov u menovaných svedkov, v takom prípade by neboli v osvedčovacej knihe a na
plnej moci údaje potrebné pre osvedčenie podpisu podľa zákona, keďže svedkovia len mali podpísať
listinu bez predloženia dokladu totožnosti.

Ak odvolateľ poukazuje na obsah výpovede I., ten sa zjavne vyjadroval k inému overeniu podpisu
a to z roku 2011, kedy plnomocenstvo podpisoval v Plavnici a teda si na okolnosti podpisovania
posudzovaného sporného dňa nepamätal, preto túto výpoveď svedka nemožno hodnotiť v neprospech
obžalovaných.

Na podklade hodnotenia dôkazov konajúcim súdom a vyššie prezentovaných úvah odvolací súd usúdil
v zhode s konajúcim súdom, že táto dôkazná situácia neposkytuje spoľahlivý podklad pre záver o
skutkovom tvrdení obžaloby, že obž. P. B. odovzdal osvedčovaciu knihu obce V. obž. N.. J. X., ktorý sám
navštevoval členov PVOD za účelom podpísania plnej moci k ich zastúpeniu na členských schôdzach

a zabezpečenia podpisu do osvedčovacej knihy. Je nutné uviesť, že orgány činné v trestnom konaní
si zabezpečili iba výsluchy 8 svedkov, ktorí mali podpisovať plné moci, pričom z toho svedkyňa M. K.
a M. I. potvrdili, že pri overení podpisu bol aj obž. P. B., svedkyňa M. H. potvrdila, že plnú moc udelila
synovi Š. H.. Teda iba piati svedkovia M. T., K. P., Š. U., J. P. a Š. K. tvrdili, že overiť plnú moc bol
len sám N.. X., a na tom boli založené skutkové tvrdenia obžaloby o odovzdaní knihy na osvedčenie

podpisov. Predovšetkým vzhľadom na vek menovaných svedkov a nelogické konanie svedkov Š. U., J.
P. a Š. K., mali orgány činné v trestnom konaní tieto výpovede overiť buď inými dôkazmi alebo preveriť
ďalšími výpoveďami osôb podpisujúcich splnomocnenia, ktorých bolo k dispozícii celkom 80. V súdnom
konaní bolo možné so zreteľom na zdravotný stav svedkov, na skutočnosť, že mnohí zo splnomocniteľov
zomreli, vypočuť iba časť z nich, pričom mnohé výpovede nepodali objektívne priebeh osvedčovania

podpisu pre uplynutie dlhšieho času a to 6 až 9 rokov. Súdy mali preto k dispozícii dôkazy, ktoré s
odstupom dlhšieho času stratili na objektivite. Aj túto okolnosť si musí odvolateľ uvedomiť, pretože
podstata odvolania je založená iba na inom hodnotení dôkaznej situácie, pričom do popredia odvolateľ
dáva tie z tých dôkazov, ktoré sú v neprospech obžalovaných a okrem toho sú aj spochybniteľné.

V nadväznosti na uvedené potom ani hodnotenie výpovede obž. p. B. ako čiastočne priznávajúcej sa,
nemôže obstáť, pretože ani jeho výpoveď z prípravného konania, na ktorú poukazuje odvolateľ a v
ktorej pripustil, že zabudol osvedčovaciu knihu u obž. N.. X., nepreukazuje, aby úmyselne odovzdaltúto osvedčovaciu knihu za účelom zabezpečenia overenia podpisov obž. N.. X., pretože táto okolnosť
bola vyvrátená výpoveďami svedkov.

Nemožno tiež opomenúť fakt, že medzi dôkazmi sa nachádzajú aj splnomocnenia v prospech J. T.,
bytom U. O., T. XX, na ktorých boli overené podpisy Obcou Matysová, hoci splnomocniteľ bol bývajúci
v obci V., pričom išlo o splnomocniteľov prevažne starších, napr. T. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorý v čase
podpísania splnomocnenia mal 90 rokov, či A. H. nar. v roku XXXX, ktorý v čase podpisu mal 88 rokov. Z
uvedeného je evidentné, že nielen obž. N.. X., ale aj J. T. zabezpečoval plné moci na zastúpenie členov

PVOD na členskej schôdzi. Z toho možno usúdiť, že išlo o bežnú prax zabezpečiť zastúpenie členov
družstva na členskej schôdzi, aby sa táto mohla vykonať.

Vzhľadom k tomu, že nebolo dokázané, že obž. P. B. odovzdal osvedčovaciu knihu obž. N.. J. X. za
účelom overovania podpisov členov PVOD na splnomocneniach pre ich zastúpenie, záver konajúceho
súdu, že skutok sa nestal, zodpovedá zákonu. Ak sa skutok nestal, potom ani obž. N.. J. X. nemohol

pomáhať obž. P. B. pri páchaní trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Účastníctvo na
trestnom čine je totiž vybudované na zásade akcesority, čo znamená závislosť trestnej zodpovednosti
účastníka na trestnej zodpovednosti hlavného páchateľa. V procesnom práve záver o tom, že skutok sa
nestal, zodpovedá dôvodu na oslobodenie spod obžaloby uvedenému v § 285 písm. a) Tr. poriadku.

So zreteľom na vyslovený záver o tom, že skutok sa nestal, odvolací súd už iba v stručnosti reaguje i na
ďalšiu odvolaciu námietku, ktorou odvolateľ napádal záver konajúceho súdu o nepreukázaní vedomosti
obž. P. B. o možnom odvolávaní obž. N.. X., teda záver o absencii zákonného znaku objektívnej stránky
žalovaného prečinu a to
„v úmysle zadovážiť inému prospech“.

Obžalovaný P. B. popiera, aby mal vedomosť o tom, že obž. N.. X. majú odvolať z funkcie predsedu
PVOD, pričom preukázanie tejto vedomosti nemožno z ďalších dôkazov vyvodiť. Samotná skutočnosť,
že medzi obžalovanými je určitý príbuzenský pomer, nemôže zakladať vyvodenie úmyslu zadovážiť
inému prospech, keďže aj subjektívna stránka musí byť preukázaná dôkazmi a nemôže byť založená

na domnienke. Súd sa iba môže domnievať alebo mať indície, že N.. X. mohol povedať obž. P. B., že sa
ho chystajú odvolať, avšak takýto zámer možno spochybniť aj prostredníctvom neexistencie právneho
základu pre zvolanie volebnej schôdze. Žiadosť o zvolanie mimoriadnej schôdze z 12.03.2010 bez
overenia podpisov členov PVOD nemala účinky, preto nebol ani dôvod na odvolávanie N.. X. z pozície
predsedu PVOD.

Samotná skutočnosť, že obž. P. B. vykonával overenie podpisu mimo úradnej miestnosti nezakladá
porušenie jeho povinnosti do takej miery, aby toto jeho konanie mohlo byť posúdené ako žalovaný
prečin. Z ustanovenia § 3 zák. č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách totiž vyplýva
možnosť osvedčenia podpisu fyzických osôb aj mimo úradnej miestnosti obce. Tieto okolnosti však

dokazované neboli a preto na ne ani nemožno prihliadať.

S poukázaním na dané zistenia a úvahy plynúce z ich posúdenia sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil so závermi prijatými konajúcim súdom, ktoré zodpovedajú ustanoveniu § 285 písm. a) Tr.
poriadku. Vo veci už nie je možné doplniť dokazovanie, toto bolo vykonané konajúcim súdom rozsiahlo

namiestoorgánovčinnýchvtrestnomkonanílenzdôvodu,abysaobjektivizovalpriebehskutkovéhodeja
vreálnomčase.Zdôvodunedokázaniaskutkovýchtvrdeníobžalobyodvolacísúdpovažovalrozhodnutie
konajúcehosúduzazákonuzodpovedajúce,čobolopodkladomprevyhodnotenieodvolaniaprokurátora
ako nedôvodného a ako také ho odvolací súd postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Už len na záver odvolací súd dáva do pozornosti vymedzenie skutku vo všeobecnej rovine „N.. Y.
X. navštevoval sám bez prítomnosti L. B. členov PDOV E.“. Takýto popis skutku ho nekonkretizuje
v zmysle § 206 ods. 3 Tr. poriadku tak, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom. Je potrebné
si uvedomiť, že žalovaný prečin v danej veci mal byť spáchaný čiastkovými útokmi a to osvedčením
podpisov konkrétnych osôb. Každé osvedčenie podpisu fyzickej osoby mimo rámec zákonnej úpravy

znamenajúcej vykonanie právomoci spôsobom odporujúcim zákonu v úmysle zadovážiť inému
neoprávnený prospech totiž napĺňa znaky žalovaného prečinu zneužívania právomoci verejného
činiteľa. To má potom za následok povinnosť rozhodovať o každom takomto čiastkovom útoku
pokračovacieho trestného činu osobitne v zmysle procesných pravidiel.jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.