Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 16, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžk/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200250
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4017200250.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci sťažovateľa (pôvodne „žalobcu"): Z. N., nar.
XX.XX.XXXX, Z. B. XX, L. O., zastúpeného JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom, Slnečná 592/2,
Galanta, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova tr. 69, Nitra, o správnej žalobe zo 7. marca
2017 proti opatreniu žalovaného č. OU-NR-PLO-2016/038993-3 z 28. septembra 2016, konanjuc o
kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/47/2017-104 z 27. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.k.
11S/47/2017-104 z 27. júna 2019 z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „správny súd“) napadnutým uznesením č.k. 11S/47/2017-104 správnu
žalobu žalobcu proti opatreniu žalovaného č. OU-NR-PLO-2016/038993-3 z 28. septembra 2016
odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. d/ zákona č 162/2015 Z.z správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), t.j. z
dôvodu, že bola podaná oneskorene. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP
tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

2. Žalobca sa žalobou zo 7. marca 2017, podanou na poštovú prepravu 9. marca 2017 a doručenou
tunajšiemu súdu 10. marca 2017, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia opatrenia žalovaného č.
OU-NR-PLO-2016/038993-3 z 28. septembra 2016. Predmetným opatrením žalovaný správny orgán
oznámil pribratým účastníkom konania skutočnosť, že 28. septembrom 2016 eviduje zmluvu o užívaní
poľovného revíru Štefanovičová. V podanej žalobe sa žalobca okrem iného vyjadril i k otázke včasnosti

podania žaloby. Uviedol, že mu nebolo napadnuté opatrenie doručené vôbec, a to tak do vlastných rúk,
ako ani verejnou vyhláškou, na základe čoho je zrejmé, že z jeho strany ide o včas podanú žalobu.
Vzhľadom na absenciu povinnosti i možnosti doručovania opatrenia, čo aj len formou verejnej vyhlášky,
je ust. § 181 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v tomto smere irelevantné. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na ust. § 79 ods. 1, ods. 2 písm. c/ a ods. 3 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že sa Krajský súd v Nitre v prvom rade zaoberal
včasnosťou podania žaloby o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného ako základnou procesnou
podmienkou konania pred správnym súdom.

4. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že vydaniu žalobou

napadnutého opatrenia predchádzala spoločná žiadosť Poľovníckej spoločnosti Agát Štefanovičová
a Poľnohospodárskeho družstva Mojmírovce zo 14. septembra 2016, ktorou tieto subjekty požiadaližalovaného o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Štefanovičová z 21. septembra 2016.
Uzavretiu tejto zmluvy predchádzalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do
poľovného revíru Štefanovičová, ktoré sa uskutočnilo 2. septembra 2016 v Mojmírovciach. Predmetného

zhromaždenia sa vychádzajúc z predloženej fotokópie prezenčnej listiny (okrem iných) zúčastnil i
žalobca (ktorý bol v tom čase členom Slovenského poľovníckeho zväzu Poľovníckeho združenia
Štefanovičová). Na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru
Štefanovičová konanom dňa 2. septembra 2016 bolo schválené postúpenie užívania uznaného
poľovného revíru „Štefanovičová“ pre Poľovnícku spoločnosť Agát Štefanovičová za schválenú náhradu,

tiež bolo schválené, aby podľa ustanovení § 11 a § 13 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve
v znení neskorších predpisov bola uzavretá zmluva o užívaní poľovného revíru „Štefanovičová“ s
Poľovníckou spoločnosťou Agát Štefanovičová (ktorá je poľovníckou organizáciou v zmysle § 32
zákona o poľovníctve). Zhromaždenie si zároveň zvolilo Poľnohospodárske družstvo Mojmírovce za
splnomocnenca podľa § 5 ods. 7 zákona č. 274/2009 Z.z. na zastupovanie vlastníkov v plnom rozsahu,
najmä na podpísanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Štefanovičová v mene vlastníkov, na podanie

a podpísanie žiadosti o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Štefanovičová ako aj na všetky
úkony súvisiace s výkonom práva poľovníctva v poľovnom revíri Štefanovičová.

5. Ďalej z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobou napadnuté opatrenie bolo riadne
doručené obom žiadateľom o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Štefanovičová. Opatrenie

bolo osobne prevzaté zástupcom Poľovníckej spoločnosti Agát Štefanovičová Mgr. K. N. 28. septembra
2016. Poľnohospodárskemu družstvu Mojmírovce bolo opatrenie doručené poštou 3. októbra 2016.

6. Správny súd ďalej uviedol, že 28. septembra 2016 vydal žalovaný upovedomenie o evidencii zmluvy
o užívaní poľovného revíru Štefanovičová, ktoré bolo adresované adresátovi Slovenský poľovnícky zväz

Poľovnícke združenie Štefanovičová. Podľa pripojenej doručenky bolo upovedomenie riadne doručené
adresátovi 3. októbra 2016 . Správny súd v tejto súvislosti poukázal i na to, že v čase vydania
napadnutého opatrenia z 28. septembra 2016, ako aj upovedomenia z 28. septembra 2016 bol žalobca
členom Slovenského poľovníckeho zväzu Poľovníckeho združenia Štefanovičová. Uvedenú skutočnosť
konštatoval pribratý účastník konania - Poľnohospodárske družstvo Mojmírovce, a to vo vyjadrení zo

17. októbra 2017, pričom žalobca túto skutočnosť vo vyjadrení z 24. novembra 2017 nespochybnil.

7. Vychádzajúc zo zákona o poľovníctve sa na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 13 (zmluva o
užívaní poľovného revíru) všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje. Pokiaľ ide o doručovanie
opatrenia žalovaného, toto bolo zo strany žalovaného správne doručované Poľnohospodárskemu

družstvu Mojmírovce ako subjektu splnomocnenému zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov
na ich zastupovanie v zmysle § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve na zhromaždení konanom 02. septembra
2016 (keď členom zhromaždenia vlastníkov bol aj žalobca).

8. Keďže žalobca bol v čase konania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ako aj v čase

vydania a doručovania napadnutého opatrenia a upovedomenia o evidencii zmluvy členom Slovenského
poľovníckemu zväzu Poľovníckeho združenia Štefanovičová, najneskôr deň 3. október 2016 (deň
doručenia upovedomenia Slovenskému poľovníckemu zväzu Poľovníckemu združeniu Štefanovičová)
je potrebné podľa správneho súdu považovať za deň, kedy mu bolo oznámené napadnuté opatrenie
žalovaného.Preto,keďžalobcapodalnatunajšísúdsprávnužalobuprotiuvedenémuopatreniu9.marca

2017, je potrebné považovať ju za oneskorene podanú.

II.

9. Proti uzneseniu správneho súdu podal sťažovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho

zástupcu riadne a včas kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal zrušenia uznesenie správneho súdu a
vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

10. Sťažovateľ namietal, nelogickosť záverov správneho súdu o tom, že mu ako členovi Poľovníckeho
združenia Štefanovičová začala plynúť dvojmesačná lehota na podanie žaloby od 3. októbra 2016 kedy

bolo PZ Štefanovičová doručené napadnuté opatrenie. Navyše nesúhlasí s prezumpciou vedomosti o
vydaní opatrenia existenciou svojho členstva v PZ Štefanovičová. Sťažovateľ podotkol, že argumentácia
súdu, že existencia povinnosti doručiť opatrenie bola výlučne vo vzťahu k splnomocnencom vlastníkov
nemá oporu v zákone, pretože splnomocnenci nemali priznaný mandát na zastupovanie žalobcu pripreberaní napadnutého opatrenia. Ďalej mal sťažovateľ za to, že výber prostriedku právnej ochrany je
na žalobcovi ako takom, a to bez ohľadu na jeho prípadné členstvo v akejkoľvek poľovníckej organizácii.

11. S odkazom na princíp analógie legis sťažovateľ poukázal na právnu úpravu mimoriadnych opravných
prostriedkov podľa správneho poriadku, trojročná lehota odo dňa vydania napadnutého individuálneho
správneho aktu. Preto konštatovanie správneho súdu o oneskorenosti žaloby a tým pádom nutnosti
aplikácie ust. §98 ods. 1 písm. b/ SSP nie je na mieste a z pohľadu žalobcu predstavuje prípad
odmietnutia spravodlivosti.

12. Sťažovateľ v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou vlastníka pozemku odkázal na rozsudok
kasačného súdu 3Sžk/15/2017 z 28. marca 2018, podľa ktorého disponuje vlastník poľovného pozemku
v rámci tohto druhu správnej žaloby dostatkom žalobnej legitimácie.
III.

13. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol žalovaný, že sťažovateľ neuviedol nové skutočnosti vo
vzťahu k žalobným bodom a preto sťažnostné body považuje za účelové. Navrhol kasačnú sťažnosť
zamietnuť ako nedôvodnú.

14. V replike sťažovateľ upriamil pozornosť kasačného súdu na jeho rozsudok sp.zn. 10Sžk/11/2018

týkajúci sa plynutia lehôt na podanie správnej žaloby.

IV.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že

kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na jej
podanie (ustanovenie § 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP),
má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie z dôvodov
a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP).

16. Predmetom súdneho prieskumu v kasačnom konaní bolo uznesenie správneho súdu č.k.
11S/47/2017-104,ktorýmsprávnysúdžalobuprotiopatreniužalovanéhoč.OU-NR-PLO-2016/038993-3
z 28. septembra 2016 odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP, z dôvodu, že bola podaná oneskorene

17. Podľa § 181 ods. 1, 4 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote

dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

18. Podľa § 5 ods. 7 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“), zhromaždenie si zvolí ním určený počet
splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.

19. Podľa § 32 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve, na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou
rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá

a) je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej
republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania
oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva,
b) má sídlo na území Slovenskej republiky,
c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo,

d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne
záväznými právnymi predpismi.
Poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu
určenom v stanovách poľovníckej organizácie.

20. Podľa § 79 ods. 2 písm. c/ a i/ zákona o poľovníctve, všeobecný predpis o správnom konaní sa
nevzťahuje na
c) evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.i) rozhodovanie okresného úradu podľa § 74 ods. 1 písm. h/ a i/ a § 74 ods. 2 okrem ukladania pokút
za iné správne delikty podľa § 78.

21. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

22. Za kľúčovú otázku v tejto veci treba považovať námietku sťažovateľa, že nesúhlasí s tým, že by mu
ako členovi Poľovníckeho združenia Štefanovičová mala začať plynúť dvojmesačná lehota na podanie

žaloby najneskôr od 3. októbra 2016 kedy bolo PZ Štefanovičová doručené napadnuté opatrenie, a teda
nesúhlasí s prezumpciou vedomosti o vydaní opatrenia existenciou svojho členstva v PZ Štefanovičová.

23. V tejto súvislosti kasačný súd pripomína, že z priloženého administratívneho spisu vyplýva, že na
zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Štefanovičová, ktoré
sa konalo 2. septembra 2016 si zhromaždenie zvolilo Poľnohospodárske družstvo Mojmírovce za

splnomocnenca podľa § 5 ods. 7 zákona č. 274/2009 Z.z. na zastupovanie vlastníkov v plnom rozsahu,
najmä na podpísanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Štefanovičová v mene vlastníkov, na podanie
a podpísanie žiadosti o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Štefanovičová ako aj na všetky
úkony súvisiace s výkonom práva poľovníctva v poľovnom revíri Štefanovičová.

24. Predmetného zhromaždenia sa vychádzajúc z predloženej fotokópie prezenčnej listiny zúčastnil i
sťažovateľ, v tom čase člen Slovenského poľovníckeho zväzu Poľovníckeho združenia Štefanovičová.
Ide o skutočnosť, ktorú sťažovateľ doteraz v konaní nespochybňoval. Sťažovateľ na zhromaždení
zastupoval ako splnomocnený zástupca aj vlastníkov s podielmi z celkovej výmery poľovných revírov
31,72%. Súd nevidí dôvod na to, prečo by sťažovateľ, ako člen Poľovníckeho združenia Štefanovičová,

navyše prítomný na zhromaždení vlastníkov, na ktorom bolo odhladované Poľnohospodárske družstvo
Mojmírovce za splnomocnenca, nemal mať o týchto skutočnostiach vedomosť.

25. K citovanej judikatúre najvyššieho súdu, uvádza kasačný súd, že vo veci sp.zn. 3Sžk/15/2017 z 28.
marca 2018 sa sťažovateľom prezentované názory nachádzajú v tzv. konštatačnej časti rozhodnutia,

teda ide o vyjadrenia strán a v žiadnom prípade nie o samotné odôvodnenie rozhodnutia súdom. V
replike sťažovateľom uvedené rozhodnutie sp.zn. 10Sžk/11/2018 sa týka inej situácie, ako predmetné
konanie.

26. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami

sťažovateľa sa správny súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,
riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, v dôsledku čoho správny súd správne právne posúdil
predmetnú vec a neporušil práva sťažovateľa na spravodlivý proces. Ďalšie námietky uvedené v
kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť rozhodnutia správneho súdu. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako

nedôvodnú zamietol.

27.OnáhradetrovkasačnéhokonaniarozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepublikytak,žesťažovateľovi,
ktorý v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167
ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP

a analogicky podľa § 168 SSP).

28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta
tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.