Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/260/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516215766
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1516215766.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a

členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci rozvodu manželstva
účastníkov konania: manželka - V.. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt W., T. XX, zastúpená: JUDr.
Eva Braxatorisová, advokát so sídlom Bratislava, Trenčianska 17 a manžel - D. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt H., Z. XX, bývajúci na adrese S. XX, H., zastúpený: Mgr. Ernest Vokál, advokát so sídlom
Hlavná 61, Prešov, o návrhu manželky o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po
rozvode k maloletým deťom H.: U., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, obe
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova

7/A, Bratislava, na odvolania oboch účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo
dňa 21.02.2019, č.k. 20P/240/2016-467, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania .

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie:

- rozviedol manželstvo účastníkov: V.. Y. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX a D. H., nar. XX.XX.XXXX

uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Bratislave, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - G.
I., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX (výrok I.),

- na čas po rozvode zveril maloleté deti H. - U., nar. XX.XX.XXXX, a I., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej
starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia
( výroky II. a III.),

- otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého U. v sume 140 eur mesačne a na maloletého
I. v sume 140 eur mesačne, vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky
maloletých detí, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva (výrok IV.),

- styk otca s oboma maloletými deťmi upravil na každý nepárny týždeň od soboty od 09.00 hod. do
nasledujúcej nedele do 15.00 hod. s tým, že otec si obe deti prevezme v mieste bydliska matky a na
rovnakom mieste ich matke odovzdá a matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť

(výroky V. ,VI.),

- vo výroku VII. deklaroval, že o trovách znaleckého dokazovania rozhodne súd samostatným
uznesením,- podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej „ C.m.p.“) o trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu ( výrok VIII.).

2. Výrok o rozvode manželstva právne odôvodnil § 18, § 23 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“),
keď po vykonanom dokazovaní zistil, že manželia od 09/2014 nežijú v spoločnej domácnosti, spolu
nehospodária, intímne sa nestýkajú, ich manželstvo je tak hlboko a trvale rozvrátené, že nemôže

plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovu manželského spolužitia, nakoľko obaja majú
k zachovaniu manželstva absolútne odmietavý postoj. Konštatoval, že počas uvedenej doby medzi
nimi nedochádza ani k plneniu viacerých zo základných mravných postulátov vyjadrených v ust. § 18
Zákona o rodine, a to k rešpektovaniu dôstojnosti, vzájomnej pomoci, spoločnej starostlivosti o deti
a vytváraniu zdravého prostredia pre ich výchovu, na dodržiavaní ktorých je založené harmonické a
fungujúce manželstvo. Rozvod manželstva nemal ani v rozpore so záujmami maloletých detí, naopak,

tento môže mať podľa jeho názoru vplyv na postupné upokojenie napätých vzťahov a pretrvávajúcich
konfliktov, ktorých boli a sú účastné obe deti, čo negatívne vplýva na ich psychický vývin. Za príčinu
rozvratu medzi manželmi považoval skutočnosť, že sa manželia s týmito ich odlišnosťami dostatočne
nesnažili vyrovnať, zladiť ich a dospieť ku kompromisu, ďalej nedostatočnú podporu a pomoc manžela
pri starostlivosti o deti, neadekvátnu a nedostatočnú komunikáciu medzi manželmi ako aj skutočnosť, že

manželka mala a manžel má mimomanželskú intímnu známosť, z čoho vyplynula vzájomná nedôvera,
citové odcudzenie manželov a znefunkčnenie manželstva.

3. Výroky týkajúce sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode v časti
zverenia oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matky súd prvej inštancie právne odôvodnil §

100 C.m.p., § 24 ods.1,2, 4, § 28 ods.2 Zákona o rodine, keď po vyhodnotení vykonaného dokazovania
(vrátane záverov súdom nariadeného znaleckého dokazovania obsiahnutých v Znaleckom posudku
č.X/XXXX, vypracovaného PhDr. Helenou Litvákovou) dospel k záveru, že: a) rodičia nie sú schopní
nadhľadu vo vzťahu k uvedomeniu si dôvodov rozpadu ich rodiny, v podstate spolu nekomunikujú a nie
sú schopní komunikovať ani o podstatných skutočnostiach súvisiacich so starostlivosťou a výchovným

vedením maloletých detí, b) otec vyjadruje kritický postoj k matke, považuje jej správanie za hlavnú
príčinu rozpadu ich vzťahu, vyjadruje nedôveru voči jej výchovnej starostlivosti, či a do akej miery je
schopná primeraným spôsobom sa o deti postarať, c) matka správanie sa otca považuje za ľahkovážne
a nezodpovedné, rozprávať sa s ním o výchovných otázkach detí považuje za zbytočné, je presvedčená,
žeotecniejeschopnýsvojesprávaniezmeniťad)obedetisúfrustrovanékonfliktnourodinnousituáciou,

konflikty medzi rodičmi evokujú u nich pocity úzkosti, napätia, rušia ich pocit bezpečia a zle znášajú,
ak sa rodičia hádajú, majú strach. Uviedol, že za týchto podmienok nie je u detí dostatočne saturovaná
potreba pokoja a stability rodinného prostredia, ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti rodičov
je nevhodné a aktuálne by to mohlo mať negatívny vplyv na ich zdravý osobnostný a duševný vývin.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že maloleté deti sú na
matku primárne citovo naviazané, nemajú vytvorenú bezpečnú sekundárnu väzbu s otcom, deti nie sú
pripravené a schopné separácie od matky v zmysle návrhu otca, s ktorým sa dlhé obdobie stretávali (ak
sa styk realizoval) za prítomnosti matky, aktuálne bez jej prítomnosti. Deti dlhodobo zažívajú konflikty
medzi rodičmi, čo ich traumatizuje a nadmerne zaťažuje, preto sa správajú k otcovi neprimerane, otec

sa svojim správaním neprejavuje ako milujúci rodič, v prítomnosti ktorého by sa mohli deti cítiť spokojne
a bezpečne. Súd prvej inštancie uviedol, že konflikty medzi rodičmi, ich nekomunikácia, nedôvera, ich
priam nevraživý vzájomný vzťah, vzdialenosť ich bydlísk (450 km ) a ich neschopnosť dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o deti spôsobuje, že by bolo v príkrom rozpore s najvyšším záujmom detí ich
okamžité zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a týmto spôsobom starostlivosti zo

strany rodičov by jednoznačne neboli lepšie zaistené potreby detí. Pri rozhodovaní o zverení maloletých
detí prihliadol aj na názor maloletých detí, ktoré sa opakovane vyjadrili, že chcú bývať v W., kde majú
vytvorené rodinné zázemie, školu, kamarátov, na toto prostredie si zvykli, majú ho radi, sú tam spokojné
(názor maloletých detí bol primeraný ich veku ako aj rodinnej situácii, v ktorej žijú ). S poukazom na
uvedené zveril obe deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky zohľadňujúc aj to , že otec

sa s nimi v zmysle právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdu stýka nepravidelne, styk sa niekedy
nerealizuje vôbec, lebo deti s ním nechcú ísť, otec odmieta realizovať styk v dome, v ktorom žijú, niekedy
trvá krátku inokedy dlhšiu dobu. Obe deti sú vyčerpané z nepretržitých a stupňujúcich sa sporov medzi
ich rodičmi, ktorých musia byť účastné a ktorými ich rodičia nevhodne ovplyvňujú, nakoľko sú v ichživote vzorom. Mal za to, že zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky sa zastabilizuje
rodinné prostredie detí, ktoré musia zvládnuť hektický a náročný rozchod rodičov, keďže pre deti sú
podstatné citové a vzťahové potreby po dostatočnom a stabilnom kontakte s oboma rodičmi a bolo

by dobré, keby na to rodičia prihliadali a boli dostatočne motivovaní k vyriešeniu praktických otázok
starostlivosti o ne. Ich narušená komunikácia negatívne zasahuje do realizácie rodičovskej starostlivosti
a je tak závažná, že je jedným z dôvodom nemožnosti zverenia detí do striedavej starostlivosti. Mal
za pozitívne, aby rodičia postupne obnovovali vzájomnú konštruktívnu komunikáciu v záujme ich detí,
keď obaja majú dispozíciu na to, aby sa o svoje deti postarali. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol o

tom, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, nakoľko v danom prípade
nezistil žiadne okolnosti vylučujúce niektorého z rodičov z výkonu rodičovských práv a povinností pri
zastupovaní maloletých detí a správe ich majetku.

5. Výrok o výške vyživovacej povinnosti otca súd prvej inštancie právne odôvodnil § 62 ods. 1, 2,
4, 5, 6, § 75 ods.1 Zákona o rodine, zohľadňujúc možnosti a schopnosti rodičov, ako aj rozsah

odôvodnených potrieb maloletých detí, pod ktorými je nutné rozumieť potreby základné, ktorými
sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť,
lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. K určovaniu vyživovacej
povinnosti rodiča zdôraznil, že základným kritériom sú jeho schopnosti a možnosti, ktoré sú dané
nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, resp. všetkými ďalšími príjmami, ale tiež jeho

najvyššie dosiahnutým vzdelaním, odbornosťou, aktuálnym pracovným zaradením, praxou v doterajších
pracovných pozíciách, jeho celkovou pracovnou vyťaženosťou, resp. rozsahom výkonu zárobkovej
aktivity, fyzickým vekom, zdravotným stavom, regiónom, v ktorom žije a pod.. U otca mal za nutné
pri určení výživného vziať do úvahy jeho odbornosť (vyučený čašník), produktívny vek (38 rokov), ale
aj skutočnosť, že žije v regióne s dostatkom pracovných príležitostí a zo zdravotného hľadiska mu

nie sú trvale odčerpávané finančné prostriedky na lieky, rehabilitácie, zdravotnícke pomôcky, liečebné
pobyty a pod.. Otec na výživu detí celkovo platí 55 eur mesačne až na základe predbežného opatrenia
napriek tomu, že s maloletými nežije od 09/2014, svoju vyživovaciu povinnosť takmer v celom rozsahu
preniesol na ich matku a jeho argument, že má vysoké náklady na cestovné za deťmi a matka má
nadštandardný príjem, neposúdil ako majúci vplyv na určovanie výživného, keď žiaden z rodičov sa

nemôže zbaviť (a to ani čiastočne) svojej vyživovacej povinnosti k nezaopatrenému dieťaťu. Súd prvej
inštancie zaviazal otca povinnosťou platiť výživné v sume 140 eur mesačne na každé dieťa, ktorú výšku
výživného považoval v súčasnom období za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletých detí,
ktoré majú okrem bežných nákladov zvýšené náklady so školskou činnosťou, výukou anglického jazyka
a športovou činnosťou, nakoľko obaja hrajú hokej, ale aj pomerom zisteným na strane ich rodičov. Pri

rozhodovaní zohľadnil, že životné náklady v mieste bydliska maloletých detí sú nižšie ako v mieste
bydliska otca, nakoľko napr. poplatok za školskú družinu matka platí v sume 8 eur mesačne na jedno
dieťa, ale v Bratislave tento poplatok činí minimálne 16 eur mesačne na dieťa. Otec svoje výdavky
vyčíslil v sume 1.157,26 eur mesačne a jeho tvrdenie, že z úveru financuje podnikanie a z vyplatených
odmien žije nemal za hodnoverné, nakoľko v niektorých mesiacoch bola jeho odmena veľmi nízka (napr.

v 02/2018 77,16 eur), z čoho by si svoje životné náklady hradiť nebol schopný. Uvedené znamená,
že otec teda musí mať aj iný zdroj príjmu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že každý rodič si musí svoju
vyživovaciu povinnosť plniť ako svoju prvoradú povinnosť, je povinný vynaložiť maximálne úsilie na to,
aby si zadovážil dostatočné prostriedky na to, aby si vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť, a až keď
mu po splnení tejto povinnosti zostanú finančné prostriedky, môže ich použiť na uspokojenie vlastných

potrieb. Otec takúto snahu žiadnym spôsobom nepreukázal a jeho argument, že sa maximálne venuje
podnikaniu a v budúcnosti bude dosahovať slušný príjem neobstojí, nakoľko vyživovaciu povinnosť si
musí plniť od narodenia detí každý mesiac. Ak by bola majetková situácia otca taká, ako ju prezentoval,
nevyužil by právnu pomoc plateného advokáta, ale bezplatné služby Centra právnej pomoci (rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.07.2017, sp. zn. 6CoP/27/2017).

6. Výrok o úprave styku otca maloletými deťmi súd prvej inštancie právne odôvodnil § 25 ods.1, 2
Zákona o rodine konštatujúc, že aktuálne je styk otca s maloletými deťmi upravený rozhodnutiami
súdu (uznesením Okresného súdu Trebišov, z 09.05.2016, č.k. 16P/24/2016-82, v spojení s uznesením
Krajského súdu Košice, z 21.07.2016, č.k. 7CoP/163/2016-134, a uznesením Okresného súdu Trebišov

z 10.01.2017, č.k. 16P/24/2016-258, v spojení s uznesením Krajského súdu Košice, z 20.03.2017, č.k.
8CoP/53/2017-329 ) na každý nepárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti
matky mimo bydliska maloletých detí. Styk otca s maloletými deťmi upravil v rozhodnutí na každý
nepárny týždeň od soboty 09.00 hod. do nasledujúcej nedele do 15.00 hod. konštatujúc, že takátoúprava styku zohľadňuje aktuálnu situáciu v rodine, denný režim detí, ako aj vzdialenosť bydlísk rodičov
a ich pracovné zaťaženie, je v najlepšom záujme detí a v rozsahu, kedy otec bude môcť viac sa deťom
venovať, zabezpečovať im časovo náročnejšie aktivity, na ktoré doteraz nemal časový priestor, viac

na ne výchovne vplývať, deti budú mať možnosť žiť s ním rodinný život a nechodiť k nemu ako na
návštevu. Za miesto prevzatia a odovzdania detí určil bydlisko matky. Súd prvej inštancie neupravil styk
počas prázdnin v zmysle odporúčania znalkyne, nakoľko za súčasnej situácie, keď otec deti nevidel
od 19.01.2019, kedy boli deti agresívne a vulgárne a rozhodol sa, že za nimi nepôjde, pokým sa vec
nevyrieši, sa javí ako predčasné a nie v najlepšom záujme detí . Mal za to, že deti by si mali postupne

zvyknúť na trávenie dlhšieho času s otcom, ktorého podvedome chcú, ale U. ho odmieta a nevyhľadáva
(otecviacchýbaI.).Stykupravilbezprítomnostimatky,abysaeliminovalaprítomnosťdetíspolusoboma
rodičmi a ich vzájomné konflikty, ktoré deti enormne zaťažujú a psychicky vyčerpávajú. Mal za to, že
otec by mal za deťmi začať chodiť pravidelne, spoznať ich zvyky, potreby, záujmy, ak za nimi nemôže
osobne prísť, mal by sa s nimi kontaktovať aspoň telefonicky, prejavovať o nich väčší záujem, čím by sa
viac a rýchlejšie obnovoval a upevňoval ich vzájomný vzťah. Pri rozhodovaní zároveň rešpektoval právo

detí na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a na upevňovanie ich vzťahu a styku k obidvom
rodičom. Mal za nevyhnutné, aby matka maloleté deti na stretnutia s otcom riadne pripravila, najmä aby
ich vybavila počasiu primeraným oblečením v dostatočnom množstve (ktoré jej otec po ukončení styku
vráti) a pozitívne ich stimulovala v záujme dobrovoľného podriadenia sa určenému styku tak, aby pobyt
s otcom neodmietali, ale aby sa na stretnutia s ním tešili. V tejto časti odôvodnenia napokon konštatoval,

že stanovený styk je záväzný pre matku i otca a dôvodom jeho nerealizovania môžu byť len závažné
okolnosti (ako napr. ochorenie dieťaťa či otca), je potrebné, aby si rodičia dokázali vzájomne tolerovať
situácie, kedy sa styk nemôže uskutočniť aj z takých subjektívnych dôvodov na strane niektorého z nich,
ako je napr. plánovaný dovolenkový pobyt prebiehajúci aj v dobe určenej na styk. Ak sa otec na stretnutie
s deťmi nemôže dostaviť, je potrebné, aby túto skutočnosť vopred matke oznámil. Súdna úprava styku

nie je nemenná, s pribúdajúcim vekom detí a v súvislosti s tým aj zmenenými pomermi na ich strane
a po upokojení situácie bude možné styk nanovo upraviť, a to predovšetkým na základe mimosúdnej
dohody rodičov a až v prípade, že by sa dohodnúť nedokázali, autoritatívnym výrokom súdu.

7. Proti výrokom o výške vyživovacej povinnosti otca a určeného rozsahu styk otca s maloletými

deťmi podala v zákonnej lehote odvolanie matka namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k určeniu výšky

výživného poukázala na to, že výdavky maloletých detí, ktoré vyčíslila ku dňu podania návrhu (t.j. v
čase navštevovania materskej škôlky) sa podstatne zvýšili nielen vekom, ale aj návštevou školy a
mimoškolskými aktivitami (hokej a angličtina), ktorými sa súd nezaoberal a nevysvetlil, akým spôsobom
zistil, že práve určená výška výživného po 140 eur mesačne na dieťa je adekvátna. Otec v zásade
maloletým nad rámec určeného výživného neprispieva a aj keď deťom občas doniesol hračky, tieto

následne zobral so sebou s tým, že ak ich deti chcú, musia ísť bývať k nemu. V čase, kedy bola pri
ich styku prítomná, otec očakával, že zaplatí stravu sebe aj deťom, v súčasnosti tieto náklady hradí
matka otca. Aj keď rešpektuje výdavky otca s dochádzaním za deťmi, takéto výdavky má aj ona. Pri
určenom pomere starostlivosti rodičov, osobnú starostlivosť fakticky zabezpečuje výlučne matka, svoju
vyživovaciu povinnosť si plní týmto spôsobom, preto by finančné náklady mal prevziať vo väčšom

rozsahu otec. Matka v prílohe odvolania predložila rozpis finančných nákladov na dieťa vo výške 800
eur na každého z maloletých a žiadala, aby odvolací súd určil vyživovaciu povinnosť otca na sumu
minimálne vo výške 250 eur mesačne na každého z maloletých. Súdom prvej inštancie určený styk otca
s maloletými navrhla zmeniť tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými každý nepárny týždeň
od soboty od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 15.00 hod. s tým, že otec si obe deti

prevezme v mieste bydliska matky a na rovnakom mieste ich matke odovzdá. Uviedla, že v konaní bolo
preukázané, že otec sa dopúšťal a dopúšťa na maloletých deťoch násilného správania a nesnaží sa o
ich harmonický vývoju. Zo školy bola upozornená na nevhodné správania I. a agresívne vystupovanie
voči U., ktorých museli v škole rozsadiť. I. je povahovo podobný otcovi, skúša čo môže, čoraz častejšie
klame, je zložité ho o čomkoľvek presvedčiť, keď v tomto smere je mu práve otec najhorším príkladom.

S úpravou styku počas nocí súhlasila avšak len s tým, že sa na tom musia s otcom dohodnúť na základe
toho, že deti s ním chcú zostať. Po vyhlásení rozsudku otec okamžite bez dohody s matkou zobral deti
na víkend , matku neinformoval vopred o zámere deti si ponechať na noc a ešte o 18.20 hod. prijala
hovor s U., ktorý s otcom nechcel stať na noc. Po príchode boli deti otrasené, najmä U. (asi hodinuplakal) a I. sa na otca hneval, že ich oklamal. Od detí sa dozvedela, že neboli u rodiny v dome, ale v
byte u úplne neznámych ľudí, v byte spali údajne v jednej izbe a fajčilo sa tam. Podľa matky sa jednalo o
nevhodné prostredie pre styk otca s deťmi , táto udalosť vyvolala najmä u U. odpor a neochotu s otcom

kamkoľvek ísť. Matka uviedla, že minulý víkend I. išiel s otcom do Košíc, otec ho ale vrátil domov s tým,
že sa ide pozrieť na hokej, i keď I. túžil, aby prežívali hokejovú atmosféru spoločne. Na tréningy detí otec
nikdy neprišiel i napriek tomu, že ho o to opakovane prosila. Matka namietla, že súd vôbec nepristúpil k
preverovaniu podmienok pre realizáciu styku a konal v rozpore s jasne formulovaným názorom detí, že
sa s otcom chcú stretávať v rozsahu ako doposiaľ a neželajú si neho zostať na noc. S takýmto režimom

styku síce na pojednávaní vyslovila súhlas , avšak s podmienkou, že si to budú želať deti.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa úpravy pomerov rodičov k maloletým deťom
na čas po rozvode, podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí navrhujúc, aby odvolací súd
zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že maloleté deti zver do osobnej striedavej starostlivosti
oboch rodičov v dvojtýždenných intervaloch s tým, že výživné rodičom nebude určené. V odvolaní, s

poukazom na matkou zmarené styky s deťmi za obdobie od 24.06.2017 do 30.03.2019, vyslovil názor
o vysokej pravdepodobnosti pokračovania stavu, kedy bude matka negatívne vplývať na maloleté deti
a tým sa bude naďalej zhoršovať ich vzťah k otcovi. Styk určený v napadnutom rozhodnutí považoval
za nepostačujúci na vytvorenie si zdravého vzťahu s maloletými deťmi bez negatívnych vplyvov. Mal za
nepochybné, že v prípade, ak bude naďalej trvať doterajší stav, tak dôjde k trvalému narušeniu vzťahu

maloletých detí s otcom, ktorý už v budúcnosti nebude možné napraviť. Vo vzťahu k určenej výške
výživného poukázal na správne skutkové zistenia súdu, obsiahnuté v ods.58 rozhodnutia. Mal za to, že
tieto zistenia vo vzťahu k tvrdeniu, že z úveru financuje podnikanie a z odmien žije súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil, čo vyplýva z doložených Zmlúv o čerpaní spotrebného úveru, ktorý čerpal v
rozhodnom čase. V dôsledku uvedeného rozhodnutie súdu o určení jeho vyživovacej povinnosti a jej

výšky bude mať pre neho likvidačné následky. Podľa názoru otca, z dokazovania nebol jednoznačným
spôsobom preukázaný iný príjem manžela, tak ako ho deklaruje súd prvej inštancie, preto je určená
výška výživného neprimeraná a nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom.

9. Rodičia a ani kolízny opatrovník sa k podaným odvolaniam písomne nevyjadrili.

10. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 C.m.p., keď nie je
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods.
1, 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a dospel k záveru o
nedôvodnosti odvolaní podaných oboma rodičmi. Keďže výrok rozsudku o rozvode manželstva nebol

odvolaniami manželov napadnutý a odvolaciemu prieskumu bolo podrobené rozhodnutie súdu prvej
inštancie v časti týkajúcej sa úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, a to
vo vzťahu k napadnutým výrokom o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, o výške
vyživovacej povinnosti otca a o úprave styku otca s maloletými deťmi, odvolací súd účastníkov konania
v tomto rozhodnutí označuje ako matka a otec.

11. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa

procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods.
2 C.s.p.) .

13. Podľa § 387 ods.2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuj s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody .

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa
rozsudku prvoinštančného súdu v časti, v ktorej súd prvej inštancie vo vzťahu k zvereniu maloletých detí
do osobnej starostlivosti matky, k určenej výške vyživovacej povinnosti otca na obe maloleté deti a k

určenej forme a k rozsahu styku otca s maloletými deťmi, dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené
otázky majúce pri rozhodovaní o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode
manželstva podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí náležite, podrobne a presvedčivo vyporiadali s podstatnými vyjadreniami oboch rodičov prezentovanými v konaní pred súdom prvej inštancie a
nepovažuje za potrebné dôvody už vyslovené opakovať (§ 387 ods.2 C.s.p.).

15. Len pre doplnenie dôvodov rozhodnutia a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami rodičov
udáva nasledovné.

16. Nakoľko sa v posudzovanej veci rodičia nedokázali zhodnúť v otázke osobnej starostlivosti o deti
(otec navrhoval striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, matka žiada zveriť deti jej osobnej

starostlivosti), súd prvej inštancie postupoval správne ak skúmal, či by striedavá osobná starostlivosť
rodičov bola v záujme detí (§ 24 ods. 2 Zákona o rodine). Odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ
rodič má záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa a nespráva sa spôsobom, ktorý by
odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, potom je súd povinný využiť všetky
zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a zabezpečil jeho riadnu realizáciu. Striedavá
osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť

spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Jedným
z určujúcich faktorov pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti je schopnosť rodiča
spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa a ak táto spolupráca a komunikácia nie je bez
zjavného dôvodu naplnená, je rodič výchovne nespôsobilý. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na
záujem dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj

na jeho právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.

17. Z ustanovenia v rozhodnutí súdu prvej inštancie citovaného § 24 ods. 2 veta druhá Zákona
o rodine vyplýva, že predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré
musia byť kumulatívne (súčasne) splnené sú jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej

osobnej starostlivosti oboch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe
osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov
vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (predpokladom nie je záujem
obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda že obidvaja
rodičia chcú mať dieťa u seba) a súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej

osobnej starostlivosti. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, znamená to, že predpokladom
na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti
dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb dieťaťa. Rodičia sa musia
vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou (dieťa by malo stále navštevovať
rovnakú školu) aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa (šport, tanec, hudba, cudzie jazyky a

pod.).Dieťaťubysastriedanímosobnejstarostlivostinemalmeniťokruhjehokamarátovablízkychosôb,
aby nebolo v takýchto situáciách ďalej traumatizované. Pre rozhodnutie je rozhodujúca aj vzdialenosť
bydlísk rodičov (striedavá osobná starostlivosť nebude spravidla vhodná, ak rodičia bývajú v iných
mestách). Ak sa rodičia na striedavej osobnej starostlivosti nedohodli a súhlasí s ňou len jeden rodič,
vzniká súdu povinnosť skúmať, či rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti, teda autoritatívny

výrok súdu o nej bez podkladu v konsenze obidvoch rodičov, je v záujme dieťaťa. Ak áno, súd nemusí
rozhodnúť o výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, ale mal by rozhodnúť o striedavej osobnej
starostlivosti aj napriek nesúhlasu jedného z rodičov.

18. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania vykonaného v posudzovanej veci, vrátane záverov súdom

prvej inštancie nariadeného znaleckého dokazovania, obsiahnutých v Znaleckom posudku č.X/XXXX
vypracovaného PhDr. Helenou Litvákovou a jeho doplnenia, sa odvolací súd bez akýchkoľvek výhrad
zhoduje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že v posudzovanej veci nie sú splnené podmienky na
rozhodnutie o zverení oboch maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak ako to
navrhoval v konaní pred súdom prvej inštancie a aj v podanom odvolaní otec maloletých detí. V tejto

súvislosti bez akéhokoľvek doplňovania ďalších dôvodov odkazuje na závery znaleckého dokazovania,
podrobne uvedené v ods. 28 až 38 rozhodnutia súdu prvej inštancie a má za to, že dlhodobo
pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi, ich neschopnosť vzájomne komunikovať, nedôvera, nevraživý
vzájomný vzťah, vzdialenosť bydlísk rodičov (450 km), ich neschopnosť dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o deti a neschopnosť neprenášať tieto konflikty aj na prežívanie detí, naviazanosť oboch

detí na matku spôsobuje, že zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, by
bolo v príkrom rozpore s najlepším záujmom maloletých detí.19. Pokiaľ ide o rozsah stretávania sa otca s maloletými deťmi zdôrazňuje, že právo styku rodiča je
špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností vychádzajúce zo základného pravidla, že každý
z rodičov má zásadné právo tráviť s dieťaťom jeho voľný čas úplne rovnocenne, s primeraným

zohľadnením veku, vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností
v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. V
prejednávanom prípade súd prvej inštancie pri určovaní rozsahu a spôsobu styku otca s maloletými
deťmi správne zohľadňoval spôsob a rozsah do rozhodnutia súdu fakticky realizovaného styku otca s
deťmi, kvalitu vzťahu otca s maloletými deťmi a aj neschopnosť rodičov spolu komunikovať a správať sa

na takej úrovni, ako to vyžadujú od svojich detí. Rozsah styku otca s maloletými deťmi upravený súdom
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí je aj podľa názoru odvolacieho súdu v najlepšom záujme
maloletýchdetí.Pokiaľmatkanamietanerešpektovanienázorumaloletýchdetí,ktorévpriebehukonania
formulovali názor, že sa s otcom chcú stretávať v rozsahu ako doposiaľ a neželajú si u neho zostať na
noc je treba uviesť, že posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa v konaniach starostlivosti o
maloleté deti, je úlohou súdu , pri ktorom (o.i.) zohľadňuje a prihliada aj na názor maloletého dieťaťa,

ktoré je schopné vyjadriť samostatne svoj názor (§ 38 ods.1 C.m.p.). Tento názor zohľadňuje v kontexte
ostatných zistených skutkových okolností prípadu. V posudzovanej veci, po vyhodnotení vykonaného
dokazovania, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti, sa odvolací
súd zhoduje s úvahou súdu prvej inštancie o určenom rozsahu styku otca s maloletými deťmi. Má
za to, že súdom prvej inštancie určený rozsah styku otca s maloletými deťmi je v záujme maloletých

detí, ktoré už nie sú útlom veku, v ktorom by strávenie dvoch dní a jednej noci s otcom v priebehu
dvoch týždňov (každý nepárny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 15.00 hod.) znamenalo
riziko neprimeranej záťaže pre obe deti. Naopak, úprava súdu prvej inštancie dáva otcovi a obom
synom možnosť postupného navykania sa na vzájomnú prítomnosť a na vybudovanie si kvalitnejšieho
prirodzeného vzťahu otca so synmi, zväčšuje časový priestor na kvalitnejšie trávenie spoločného času

a v budúcnosti aj na postupné rozširovanie rozsahu styku otca s deťmi. Námietku matky, že súd prvej
inštancie nepristúpil k preverovaniu podmienok pre realizáciu styku otca s maloletými deťmi posúdil
ako nedôvodnú, keďže z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie v tomto smere
zohľadňoval výpoveď starej matky detí Z. H. o tom, že pri Košiciach v Novej Polhore sú tri domy, kde
môžu deti s otcom prespať. Odvolací súd naviac dopĺňa, že vzhľadom na vzdialenosť oboch bydlísk

rodičov je nepravdepodobné, že otec sa bude počas realizácie určeného styku s maloletými deťmi
presúvať do miesta svojho súčasného bydliska a určený čas styku s deťmi bude zrejme tráviť v blízkosti
miesta bydliska maloletých detí na mieste, ktoré zabezpečí za účelom prespatia maloletých detí, ktoré
nemusí byť stále a môže sa podľa okolností a programu detí meniť. Za danej situácie, trvanie (bez
akéhokoľvek právneho základu) na podmienke, aby otec v konaní preukázal vytvorenie podmienok

na realizáciu jeho styku s deťmi, sa odvolaciemu súdu javí ako neprimerané a nezodpovedajúce
okolnostiam danej veci .

20. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti otca na obe maloleté deti, odvolací súd dospel k záveru,
že matkou a otcom uvádzané odvolacie dôvody, vzťahujúce sa k výroku týkajúcemu sa vyživovacej

povinnosti otca, nie sú naplnené. K dôvodom prezentovaným súdom prvej inštancie uvedeným v
napadnutom rozhodnutí dopĺňa, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných
potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej
ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné
je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby,

spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62
ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené
potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri
zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Odvolací súd zdôrazňuje, že základnou
podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na

dieťa tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods.1 C.s.p.). Výška
nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na
dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná, táto musí vychádzať zo základných potrieb (bývanie,
stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod. , a
pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť aj tiež náklady na voľnočasové aktivity. Až

po stanovení priemerných mesačných nákladov na dieťa, môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa
na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov, pri zohľadnení ich zárobkových
schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky,plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, plnenia vyživovacej povinnosti aj
vecnými plneniami .

21. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne v ods.51 až 65 rozhodnutia skutkovo a právne
odôvodnil aj svoju úvahu o určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas po
rozvode manželstva (počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva rodičov). Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že sa riadne zaoberal a posudzoval majetkové, zárobkové pomery rodičov, ako aj
rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí, pri ktorých zohľadňoval aj náklady prezentované matkou

v priebehu konania súvisiace s mimoškolskými aktivitami detí (anglický jazyk a hokej) a námietka
matky nie je v tomto smere dôvodná. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca po vyhodnotení
vykonaného dokazovania (otcom vyčíslených nákladov vo výške 1.157,26 eur mesačne a preukázanej
výšky príjmu z Partners Groupe ) správne vychádzal z úvahy o existencii aj iného zdroja príjmov otca.
Súdom prvej inštancie určená výška výživného na maloleté deti ( 140 eur mesačne) potom zodpovedá
zásadám upraveným v ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods.1 Zákona o rodine so súčasným zohľadnením

vyššej životnej úrovne matky, ktorá s otcom výber mimoškolských aktivít detí vopred nekonzultovala.
Pokiaľ otec v prílohe podaného odvolania doložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.06.2017
uzatvorenú s UniCreditBank (úveru v sume 7.600 eur s mesačnými splátkami 112,48 eur a konečnou
splatnosťou úveru do 20.07.2024) a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.11.2018 uzatvorenú
s UniCreditBank (úveru v sume 2.700 eur s mesačnými splátkami 39,96 eur a konečnou splatnosťou

úveru do 20.11.2025), tieto listiny a z nich vyplývajúca skutočnosť o úverovom zaťažení otca, nič
nemenia na správnosti súdom prvej inštancie prijatých právnych a skutkových záveroch vo vzťahu k
vyživovacej povinnosti otca. Každý rodič má totiž povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí
a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb bez
rozlíšenia, či sa jedná o nevyhnuté životné potreby rodiča, alebo o iné potreby.

22. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
(vo výrokoch o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, o určení výšky vyživovacej
povinnosti otca na obe maloleté deti a o určenom rozsahu styku otca s maloletými deťmi) a v závislom
výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ako vecne a právne

správne potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 262 ods. 1
a § 396 ods. 1 C.s.p..

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).