Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/141/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514219747
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7514219747.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu: Q.. K. S., Y.. X.X.XXXX, E. I. XXXX/X,
R., proti žalovanému: J.F.INVEST, s.r.o., IČO: 36 189 294, so sídlom Hlavná 105, Košice, zast. JUDr.
Jaroslav Čollák, advokát so sídlom Floriánska 19, Košice, o odstránenie vodovodnej prípojky, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 15C/365/2014 z 29. júna 2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že návrh žalobcu na

odstránenie nepovolenej vodovodnej prípojky a uvedenia parcely č. 38/2 a 39 do pôvodného
stavu zamietol. Žalovaný na svoje náklady je povinný zaobstarať prekládku vodovodného potrubia
umiestneného na parcele vo vlastníctva žalobcu - parcela registra „C“ č. 38/2 o výmere 825 m2 záhrady
zapísanej na LV č. XX R..Ú.. E. a taktiež parcely č. 39 o výmere 1233 m2 - záhrady zapísanej na LV
č. XX R..Ú.. E., a to tak, že existujúce vodovodné potrubie, ktoré je v dĺžke 122,9 metrov bude zrušené v
trase vodovodnej prípojky v dĺžke 72,2 metra a nová trasa vodovodnej prípojky bude v dĺžke 79,9 metrov,
nové vodovodné potrubie bude v ochrannej zóne maximálne do 2 metrov od susediacich pozemkov

žalobcu, a to i parcely registra „C“ parc.č. 38/2, o výmere 825 m2 a parcely č. 39 o výmere 1233 m2,
obec zapísané na LV č. XX R..Ú.. E. a zároveň popri susediacich parcelách registra „C“ č. 43, 44 a
45 tak, ako je to zakreslené v situačnom nákrese Q.. A.. K. W., ktorý sa stáva súčasťou tohto rozsudku,
a to v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Stranám náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalobca podanou žalobu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na vlastné náklady odstrániť
nepovolenú vodovodnú prípojku a uviesť do pôvodného stavu pozemok žalobcu, záhradu s výmerou

2.058 m2 na parcele 38/2 a 39 v k.ú. E., okres Košice - okolie, zapísanú na LV č. XX a to do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako vlastník záhrady zapísanej na
LV č. XX, parcela č.38/2 a 39 o výmere 2058 m2 dňa 11.11.2014 kopal na vlastnom pozemku jamu
na kompost, kde zistil ním nepovolenú vodovodnú prípojku, ktorá vedie cez jeho pozemok, pýtal sa
susedov, ako k tomu došlo, a bolo mu oznámené, že asi pred 5 rokmi žalovaný prekopal jeho pozemok
bez jeho súhlasu a zriadil si na ňom vodovodnú prípojku. Nakoľko uvedená prípojka križuje celý jeho
pozemok, týmto sa daný pozemok celkom znehodnocuje.

3. Žalovaný zastúpený právnym zástupcom v písomnom vyjadrení uviedol, že dňa 25.04.1998 bola
medzi A. S. vlastníčkou pozemku parcela č. 39 k.ú. E. a žalovaným zastúpeným Q.. A.. R. za účasti K.
S. uzavretá dohoda, na základe ktorej dala A. S. predbežný súhlas na vedenie vodovodnej prípojky cezokraj parcely č. 39, žalovaný splnil všetky v predmetnej dohode uvedené podmienky, a to ako zriadenie
odbočky vodovodu pre vlastníčku parcely č. 39, t.j. aj pre žalobcu na náklady žalovaného ako aj prístup
na uvedený pozemok (kanalizácia nebola dodnes vybudovaná, a preto ani nemohlo byť zriadenie -

napojenie na kanalizáciu).

4. Súd uviedol, že je zrejmé, že dňa 21.04.2008 bolo vydané stavebné povolenie pre stavbu rodinného
domu na pozemku parc. č. 76/6 pre stavebníka P.F. Consulting, s tým, že v bode 4 tohto stavebného
povolenia je uvedené, že rodinný dom sa napojí na jestvujúce prípojky pôvodného rodinného domu,

na parcele č. 48/3 - t.j. elektrickú sieť, plyn, vodovod a stavba bude odkanalizovaná do vlastnej
nepriepustnej žumpy umiestnenej na parcele č. 76/6. K tomuto stavebnému povoleniu sa vyjadrovala
aj Východoslovenská vodárenská spoločnosť dňa 25.04.2007, kde sa mala voda napojiť, avšak v bode
2 spisu VVS stojí, že zároveň upozorňujeme investora, že vzhľadom na dĺžku vodovodnej prípojky ako
aj jej dimenziu, spoločnosť nemôže zabezpečiť dostatočný tlak v potrubí pri navrhovanom rodinnom
dome (č.l. 60). Ďalej spoločnosť VVS Košice listom oznámila žalovanému, že vodovodná prípojka -

Bukovec, parcela č. 76/6 vyjadrovala sa listom č. 76572/2009Ma zo dňa 27.07.2009 pre stavebníka
P.F.Consulting s.r.o., pričom v projekte bolo riešené napojenie navrhovanej vodovodnej prípojky v
existujúcejspoločnejvodomernejšachte,naparceleč.38/1preddomomE.Č..X,kdebolištyrijestvujúce
vodomerné zostavy, a zablendovaná odbočka pre pôvodný piaty vodomer. Súhlas na napojenie na
spoločnú vodovodnú prípojku a na osadenie nulovej vodomernej zostavy do spoločnej šachty bol daný

vlastníkom parcely č. 38/1, okrem iného v stanovisku uviedli aj podmienky napojenia na existujúcu
vodovodnú prípojku na parcele č. 38/1, ktoré investor splnil a teda spoločnosť zrealizovala osadenie
vodomernej zostavy spoločnej vodomernej šachte so súhlasom vlastníka, ktorý je prílohou žiadosti
o montáž vodomeru. Ďalšiu časť vodomernej prípojky od vodomernej zostavy po objekt rodinného
domu si vlastník nehnuteľnosti zabezpečuje sám, pričom VVS neskúma vlastnícke vzťahy k pozemku

v trase vodovodnej prípojky od vodomernej zostavy po objekt. Skutočnosť, či je stavba vybudovaná v
súlade so stavebným povolením a schválenou projektovou dokumentáciou, skúma stavebný úrad, ktorý
stavbu kolauduje. Ďalej z listu predloženého žalobcom od VVS týkajúcich sa vodovodných prípojok súd
zistil, že VVS odoslal odpoveď, že vo vodomernej šachte 38/1 k.ú. E. je podľa schválenej projektovej
dokumentácie osadených 5 ks vodomerov, vodovodná prípojka s vodomerom na meno A. S. v uvedenej

vodomernej šachte nie je zriadená. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že cez parcelu 38/2 a
39 (pôvodne celá parcela č. 39) je vedené vodovodné potrubie, ktoré v časti parcely č. 38/2 je vedené
vodorovne a v časti parcely 39 je vedené krížom cez pozemok, následne je vybudovaná vodomerná
šachta pre napojenie piatich odberateľov vody medzi inými i samotného žalovaného, ktorý cez toto
vodovodné potrubie odoberá vodu pre svoj dom č. súpisné XXX. Súdu je zrejmé, že časť vodovodného

potrubia,ktorábolaosadenáodvodomernejšachty-parcelyč.38/3, cezparceluč.38/2bolazriadenána
základe dohody pôvodnej vlastníčky A. S. za účasti žalobcu a to v roku 1998, kedy táto dala predbežný
súhlas na vedenie vodovodného potrubia tak, ako to bolo uvedené v ich dohode. Zároveň na základe
stavebného povolenia mala byť vodovodná prípojka pre dom žalovaného vedená práve cez túto
parcelu. Je pravdou, že pôvodne parcela č. 38/2 a toho času 39 predstavovala jednu parcelu, označenú

ako parcela č. 39. V zmysle tejto dohody predmetné vodovodné potrubie malo viesť vodorovne cez
celú túto parcelu. Z vykonaného dokazovania a to z geometrického zamerania, ktoré predložili strany
sporu však súd zistil, že toto vodovodné potrubie sa napája na pôvodné vodovodné potrubie a vedie
krížom cez parcelu č. 39 a teda je postavené v rozpore s dohodou z roku 1998. I keď žalobca, ktorý sa
stal vlastníkom predmetnej parcely, na základe darovacej zmluvy od svojej matky - A. S. v roku 2002,

predložil súdu výzvu na splnenie dohody z roku 1999 a následne výzvu na odstúpenie od tejto zmluvy z
roku 2008, avšak skutočnosť, či došlo k doručeniu týchto výziev druhým stranám, v konaní preukázané
neboli, a tak súd má za to, že táto dohoda bola platná a účinná.

5. V priebehu konania súd stranám umožnil mimosúdne stretnutia za účelom vyriešenia sporu, tieto

stretnutia sa uskutočnili v roku 2015, následne v roku 2016, avšak podľa oznámenia strán nedošlo
medzi nimi k dohode, nakoľko jedna z alternatív dohody bolo aj odkúpenie pozemku od žalobcu,
pričom žalobca však predniesol neprimerane vysokú sumu za kúpu tohto pozemku, ale s tým žalovaný
nemohol súhlasiť, ďalšou z možností bola aj prekládka vodovodného potrubia na náklady žalovaného
vedená popri hranici parciel č. 38/2 a 39, pričom žalobca však s touto možnosťou nesúhlasil a žiadal

jednorazovú sumu vo výške 100.000,- eur, s čím teda žalovaný nesúhlasil. Žalovaný písomným podaním
zo dňa 15.12.2016 žiadal, aby súd pripustil protinávrh v znení, že žalovaný na svoje náklady zaobstará
prekládku vodovodného potrubia umiestneného na parcele registra C o výmere 1233 m2 - záhrady a
parcele registra C 38/2 o výmere 825 m2 - záhrady, zapísaných na LV č. XX R..Ú.. E. tak, že existujúcevodovodné potrubie, ktoré v dĺžke 122,9 metrov bude zrušené v trase vodovodnej prípojky v dĺžke 72,2
metre a nová trasa vodovodnej prípojky bude v dĺžke 79,9 metrov a nové vedenie vodovodného potrubia
bude v ochrannej zóne maximálne do dvoch metrov od susediacich pozemkov žalobcu, a to i parcely

registra C - parcely č. 38/2 o výmere 825 m2 a parcely č. 39 o výmere 1233 m2, zapísané na LV č.
XX R..Ú.. E. a zároveň popri susediacich parcelách registra C - 43, 44 a 45. Súd uznesením pripustil
zmenu žalobného návrhu a žalovaný zároveň k tomuto protinávrhu doložil aj situačný nákres Q.. A.. K.
W.. Z kópie katastrálnej mapy súd zistil, že na parcele č.38/2 je zriadená vodovodná prípojka, ktorá bola
funkčná, bola zriadená pre A. S., ktorá ju však nevyužívala, následne bola odpojená a zaplombovaná

a práve táto prípojka so súhlasom vodární bola prípojkou cez ktorú sa napojilo vodovodné potrubie pre
žalovaného. Zo skutočností zistených z písomného stanoviska Vsl. vodární a kanalizácií z 10.11.2015
bolo zistené, že odberné miesto č. 2600022500 bolo evidované na odberateľku A. S.. Toto bolo odpojené
na jej žiadosť a vodomer bol odstrojený dňa 17.01.2000. Nadobudnutie vlastníctva k vodovodným
prípojkám je upravené v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách. V súlade s ustanovením tohto zákona § 4 ods. 6 vlastníkom vodovodnej

prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady a to
spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník
nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri
zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky
na nového vlastníka nehnuteľnosti. V prejednávanej veci však súd má za to, že žalobca sa nemohol

stať vlastníkom vodovodnej prípojky, ktorá bola evidovaná na jeho matku prevodom nehnuteľností na
jeho osobu v roku 2002, pretože v čase, keď nadobudol predmetné nehnuteľnosti, nadobudol ich už
bez vodovodnej prípojky, nakoľko táto dňa 17.01.2000 na vlastnú žiadosť jeho matky bola odpojená. Je
zrejmé, že vlastníctvo vodovodnej prípojky prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti na nového
vlastníka nehnuteľnosti iba v prípade, ak pôvodný vlastník nehnuteľnosti bol zároveň aj vlastníkom

vodovodnej prípojky. Matka žalobcu však v čase, kedy previedla darovacou zmluvou vlastnícke právo,
už nebola vlastníčkou predmetnej vodovodnej prípojky. Súd zároveň z vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že práve túto vodovodnú prípojku zriaďoval na svoje náklady žalovaný a spôsobom,
ktorý mu určil prevádzkovateľ verejného vodovodu, prevádzkovateľ (VVS) na žiadosť žalovaného zriadil
vodovodnú prípojku na náklady žalovaného a spôsobom ním určeným. Vzhľadom na to, že prípojka

bola pôvodne evidovaná na meno A. S., bola v čase podania žiadosti žalovaného prevádzkovateľom
evidovaná ako tzv. voľná a prevádzkovateľ ju zriadil žalovanému.

6. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu a to v súlade s ust. § 52 ods.
1 písm. j) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách. V prejednávanej veci sa teda rieši vzťah - vlastník

pozemku (žalobca) a vlastník stavby - vodovodnej prípojky žalovaný. Súd má za to, že v danom prípade
sa nejedná o neoprávnenú stavbu (žalobca uvádza nepovolená stavba - čierna stavba), keďže táto
bola zriadená na základe dohody, ktorá mala viesť cez kraj pôvodnej parcely č. 39 (teraz parcela
38/2 a 39), i keď táto dohoda nebola v plnom rozsahu dodržaná, keďže časť vodovodnej prípojky je
vedená cez parcelu č. 39, iným spôsobom - šikmo. Stavba na cudzom pozemku je oprávnená, ak ju

zriadi stavebník, na základe dohody s vlastníkom pozemku. Takáto dohoda v čase zriadenia stavby -
vodovodnej prípojky existovala. V konaní bolo však preukázané, a to najmä výsluchom svedkov, že
ďalšia časť vodovodnej prípojky, ktorá bola napojená cez parcelu č. 39 šikmo v roku 2008 a viedla
k domu č. súpisné 266, pričom stavebné povolenie pre stavbu rodinného domu z 21.04.2008 v bode
4 uvádza, že rodinný dom sa napojí na jestvujúce prípojky pôvodného rodinného domu, t.j. popisné

č. 243 na parcelu č. 48/3, okrem iného aj vodovod, pričom vodárenská spoločnosť sa dňa 25.04.2007
vyjadrila pre stavebné povolenie rodinného domu č. 266, kde sa mala voda napojiť, že vzhľadom na
dĺžku vodovodnej prípojky vodárenská spoločnosť nemôže zabezpečiť dostatočný tlak v potrubí pri
navrhovanom rodinnom dome. I samotný žalovaný uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti, že tlak vody
v prípade vedenia takejto vodovodnej prípojky by bol veľmi nízky, rozhodol sa zrealizovať vodovodnú

prípojku k pôvodnej vodovodnej prípojke, ktorú mal zriadenú podľa dohody, ktorú však ako sám uviedol,
ide šikmo cez pozemok žalobcu, avšak bol ochotný na vlastné náklady túto vodovodnú prípojku presunúť
a viesť ju popri okraji parcely č. 39, a teda tak, ako vo svojom protinávrhu žiadal túto preložiť právny
zástupca žalovaného. Tiež je zrejmé, že žalobca v roku 2008 písomne odstúpil od tejto dohody, avšak
preukázanie doručenia druhej strane nebolo vykázané, a teda nebolo žalobcom predložené, súd má

za to, že ak by teda malo ísť v tejto časti o neoprávnenú stavbu, t.j. stavbu bez súhlasu vlastníka
pozemku,ktorýmbolvtomčasežalobca(ikeďdohodasprávnoupredchodkyňoužalobcunebolačasovo
obmedzená), prichádzalo by do úvahy odstránenie stavby - vodovodnej prípojky, ktorej sa žalobou
žalobca domáhal. Pre tento prípad súd skúmal i dôvodnosti takéhoto zásahu do vlastníckeho právažalobcu, ako aj účelnosť odstránenia takejto stavby vodovodnej prípojky, a preto pripustil protinávrh
žalovaného. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietal nedôvodnosť odstránenia vodovodnej
prípojky, mal za to, že predmetné vodovodné potrubie, ktoré je vedené cez pozemok žalobcu, zásobuje

vodou rodinný dom vo vlastníctve žalovaného, v ktorom býva konateľ žalovaného spolu so svojou
rodinou, na prípojku sú napojené ďalšie fyzické osoby a v prípade, ak by došlo k odstráneniu vodovodnej
prípojky, tak by výkon práv žalobcu bol v zrejmom nepomere so vzniknutým stavom, kedy by im bol
zamedzený prístup k dodávke pitnej vody.

7. Súd teda posudzoval aj účelnosť odstránenia takejto stavby, a to so zreteľom na záujmy vlastníka
tohto pozemku. Zistil, že teda pozemok nie je pravidelne využívaný, žalobca ho využíva dva - až
trikrát do roka, kedy ho chodí kosiť, žalobca nesúhlasil so zriadením vecného bremena. Keďže žalovaný
odôvodnil tieto skutočnosti ako je už vyššie uvedené, súd rozhodol v zmysle jeho protinávrhu o preložení
vodovodného potrubia pri ochrannom pásme medzi hranicami pozemkov, a teda rozhodol o preložení
vodovodnej prípojky na náklady žalovaného. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2

CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. V podanom odvolaní žalobca vzhľadom na nesprávne vykonané dôkazy (nesprávne obsadený súd),
keď vychádzal súd prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci, žiadal rozhodnúť tak, že

navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žaloba sa potvrdzuje. Žalovaný
je povinný na vlastné náklady odstrániť nepovolenú vodovodnú prípojku a uviesť do pôvodného stavu
jeho záhradu s výmerou 2058 m2 na parcele č. 38/2 a 39 v katastrálnom území E., okres Košice-
okolie, zapísanej v liste vlastníctva č. XX na Okresnom úrade Košice-okolie, katastrálny odbor do 30
dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Zároveň je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi za obmedzenie vlastníckeho
právakpozemku,akoajprenájomjehovodovodnejprípojkyprepotrebyJ.F.Investčiastku100€zakaždý
deň od 27.3.2015 do odstránenia nepovolenej vodovodnej prípojky. Je to doba od kedy žalovaný podal
návrh na nariadenie predbežného opatrenia, aby voda do rodinného domu č. 266 nebola prerušená.
Žiadal, aby súd svojim rozsudkom zaviazal stavebný úrad Bukovec, ktorý určí termín odstránenia čiernej

stavby.

9. K odvolaniu pripojil viaceré vyjadrenia listiny, geometrické zameranie - zákaz vodovodných prípojok,
dohodu z 25.4.1998 a ďalšie.

10. Okrem iného v odvolaní namietal, že ide o vodovodnú prípojku výlučne pre rodinný dom č. 243 na
parc. č. 48/3 podľa potvrdenia Obecného úradu Bukovec zo 17.3.2017 a zároveň z oznámení, že spis je
založený v súdnom spise, potom na čo sudkyňa nezávislého a nestranného súdu by chcela žalovanej
priznať povolenie k stavbe v zmysle dohody s mojou mamou pre stavbu spoločnosti J.F.Invest , kde
vodovodná prípojka pre uvedenú spoločnosť bola postavená v roku 2009 (je to 11 rokov medzi stavbami,

a tak ako v dohode je to z 25.4.1998, ako aj v stavebnom povolení z roku 1998).

11. Uviedol, že on nepovedal, že by sudkyňa, ktorá rozhodovala v spore, zobrala úplatok, ale nerozhodla
správne, dohoda z roku 1998 bol aj medzi ním uzavretá a Z.. X. I., ktorý je riešený na Okresnom súde
Košice-okolie pod sp. zn. 16C/391/2014, a teda k inému rodinnému domu s popisným číslo 243. Ďalej

rozoberá svoje stretnutia s pánom X. I. a odvolateľ stále opakuje, že išlo o navrhnutú krádež jeho
vodovodnej prípojky, ako aj podvod na jeho pozemku.

12. Okrem iného vykladá § 4 ods. 6 zák. č. 442/2002 Z.z. kto je vlastníkom vodovodnej prípojky. Podľa
jeho názoru sudkyňa nerozoberala protiprávny stav, avšak mala by byť táto sudkyňa vylúčená.

13. V podanom vyjadrení k odvolaniu poukázal žalovaný na to, že súd prvej inštancie rozsudkom zo
dňa 29.06.2017 rozhodol o žalobe žalobcu a to tak, že výrokom I.: súd návrh žalobcu na odstránenie
nepovolenej vodovodnej prípojky a uvedenia parcely č.: 38/2 a 39 do pôvodného stavu zamieta
a výrokom II.: žalovaný na svoje náklady je povinný zaobstarať prekládku vodovodného potrubia

umiestneného na parcele vo vlastníctva žalobcu - parcela registra „C“ č.: 38/2 o výmere 825 m2 záhrady
zapísanej na LV č. XX R.. Ú.. E. a taktiež parcely č. 39 o výmere 1233 m2- záhrady zapísanej na LV č.
XX R.. Ú.. E., a to tak, že existujúce vodovodné potrubie, ktoré je v dĺžke 122,9 metrov bude zrušené v
trase vodovodnej prípojky v dĺžke 72,2 metra a nová trasa vodovodnej prípojky bude v dĺžke 79,9 metrov,nové vodovodné potrubie bude v ochrannej zóne maximálne do 2 metrov od susediacich pozemkov
žalobcu, a to i parcely registra „C“ par. č. 38/2, o výmere 825 m2a parcely č. 39 o výmere 1233 m2,
obec zapísané na LV č. XX R.. Ú.. E. a zároveň popri susediacich parcelách registra „C“ č. 43,44 a 45

tak, ako je to zakreslené v situačnom nákrese Q.. A.. K. W., ktorý sa stáva súčasťou tohto rozsudku,
a to v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku III.: súd prvej inštancie rozhodol
tak, že stranám náhradu trov konania nepriznáva. Žalobca dňa 04.10.2017 podal voči rozsudku súdu
prvej inštancie odvolanie v celom rozsahu. Žalovaná plne súhlasí s napadnutým rozsudkom Okresného
súdu Košice - okolie sp. zn.: 15C/365/2014 zo dňa 29.06.2017, pričom ho považuje za vecne správny

a zákonný. Žalovaná nesúhlasí s podaným odvolaním žalobcu. Z obsahu podaného odvolania žalobcu
vyplýva, že tento napáda rozsudok súdu prvej inštancie, pričom svoje odvolanie opiera o odvolacie
dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm.: c), f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len
„CSP“). Žalovaná v súvislosti s uvedeným poukazuje na to, že žalobca v podanom odvolaní nijakým
spôsobom neodôvodňuje relevantnosť uplatnenia odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods.
1 písm. c), f) a h) CSP. Žalobca okrem svojich čisto subjektívnych dôvodov má za to, že v konaní

rozhodoval sudca, ktorý „mal byť z konania vylúčený“. Žalobca toto svoje tvrdenie odôvodňuje na
str. 13 podaného odvolania a to tak, že: „Dvakrát som podal žiadosť na vylúčenie sudcu z konania.
V prvom prípade mohlo dôjsť k chybe, že som sa odvolal na stav s pred 2 rokov, avšak v druhom
prípade z 15.06.2017 by tam žiadna chyba v podanom nemala byť, preto mám za to, že sudkyňa JUDr.
Iveta Puškášová rozhodla v konaní, kedy mala byť z konania vylúčená, teda ako vylúčený sudca“. Z

uvedeného má žalovaná za to, že žalobca pri tomto dôvode odvolania vychádza z čisto subjektívnych
a ničím nepodložených tvrdení a takto uplatnený odvolací dôvod je in fine v tomto prípade absolútne
irelevantný. Z uvedeného má žalovaná za to, že žalobca sa v podanom odvolaní opiera o odvolacie
dôvody, ktoré nijakým spôsobom neodôvodnil, resp. ich existenciu nijak nepreukázal. Žalovaná má
za to, že uplatnené odvolacie dôvody (§365 ods. 1 písm. c), f) a h), boli síce žalobcom v obsahu

odvolania uvedené, avšak ich reálnu existenciu žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Žalovaná, tak
ako to uviedla aj vyššie v texte toho vyjadrenia k odvolaniu, plne súhlasí s napadnutým rozsudkom
a to jednotlivo s každým jeho výrokom, ako aj s odôvodnením. Žalovaná plne zotrváva a poukazuje
na všetky jej tak ústne, ako aj písomné vyjadrenia, pričom čo do obsahu na nich odkazuje. Máme
za to, že súd prvej inštancie sa v priebehu konania a v konečnom dôsledku v napadnutom rozsudku

riadne vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými zo strany žalobcu. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že konajúci súd o podanej žalobe rozhodol okrem iného aj s
odvolanímsanajednotlivéustanoveniaObčianskehozákonníka,pričomžalobcasavpodanomodvolaní
na margo právneho posúdenia veci v zásade nevyjadruje. Žalobca poukázaním na jednotlivé body
odôvodnenia napadnutého rozsudku poväčšine uvádza jedine to, či s nimi súhlasí, alebo nesúhlasí.

Žalovaná odmieta skutočnosti uvádzané žalobcom v podanom odvolaní. Žalobca v podanom odvolaní
viac krát uvádza slová, ktoré mu mali byť adresované zo strany konateľa žalovanej na stretnutí zo
dňa 24.03.2015. Žalovaná kategoricky odmieta, aby sa vtákom smere kedykoľvek konateľ žalovanej na
adresu žalobcu vyjadril. Žalovaná považuje uvedené tvrdenia zo strany žalobcu za ničím nepodložené,
nepravdivé. Čo sa týka mimosúdnych stretnutí a rokovaní so žalobcom, žalovaná plne poukazuje a

súhlasí s bodom 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Tak, ako to bolo uvedené v spomínanom
bode odôvodnenia napadnutého rozsudku uskutočnili sa mimosúdne stretnutia so žalobcom. Jednou
z možných alternatív bolo odkúpenie pozemku žalobcu, avšak vzhľadom na to, že žalobca požadoval
neprimerane vysokú sumu za svoj pozemok nebolo možné ku dohode dospieť. Ďalšie zo stretnutí bolo
za účelom, aby sa strany sporu dohodli na vyriešení predmetného sporu prekládkou predmetného

potrubia, pričom zo strany žalobcu bola opätovne žiadaná neprimeraná a ničím nepodložená suma
vo výške 100 000 EUR, s čím žalovaný samozrejme nemohol súhlasiť. Žalobca vo svojom odvolaní
uvádza, že „...pokiaľ ja povolím prekládku, tento pozemok nebude môcť byť nikdy využitý ako stavebný.
A pokiaľ zo sumy 100 000 EUR odvediem zdravotné poistenie a zaplatím daň, ostane mi podobná
čiastkaakozpredajapozemku“.Zuvedenéhojezrejmýpostojžalobcukumerituveci.Žalobcakalkuloval

a snažil sa z predmetnej situácie získať majetkový prospech, avšak potom čo žalovaný nesúhlasil
s jeho zjavne nadhodnoteným a ničím nepodloženým návrhom, zmenil rétoriku v podobe uplatnenia
si ochrany jeho vlastníckeho práva. Máme za to, že žalobca vyššie uvedeným vyhlásením zavádza
konajúci súd, nakoľko prekládkou vodovodného potrubia v zmysle výroku II napadnutého rozsudku, by
nedošlo ku znehodnoteniu predmetnej nehnuteľnosti. V zmysle výroku II napadnutého rozsudku bola

jasne stanovená povinnosť žalovanej a to spolu s konkrétnym vymedzením časti pozemku, ktorého
by sa prekládka mala dotýkať (...v ochrannej zóne maximálne do 2 metrov od susediacich pozemkov
žalobcu). Žalobca tak v konaní, ako aj v podanom odvolaní zavádza konajúci súd a to vyhlásením,
že okolo jeho pozemku existuje 4 až 8 iných smerov, odkiaľ by si mohol žalovaný viesť vodu na svojpozemok. K uvedenému žalovaná uvádza, že toto vyhlásenie nie je pravdivé. Dôkazom toho, je aj
podaný protinávrh žalovanej, že tá na svoje náklady zaobstará predmetnú prekládku. V prípade, ak by
mala žalovaná inú možnosť, tak už len vzhľadom na komplikované vzťahy so žalobcom by ju využila.

Žalovaná ďalej poukazuje na to, že žalobca sa na pojednávaní dňa 30.03.2017 vyjadril tak, že neexistujú
iné súdne konania ohľadne vodovodných potrubí, ktoré vedú cez jeho pozemok. Ináč povedané, žalobca
sa vyjadril, že okrem žalovanej, resp. p. Z.. X. I. sa už s nikým zo susedov nesúdi o odstránenie
vodovodných potrubí. V tejto súvislosti poukazujeme na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 10.11.2016
kde na str.3 ods. 5 žalobca uviedol, že: „Ďalej na dotaz samosudkyne žalobca uvádza: Áno, v prípade

ak by došlo k odstráneniu tejto vodovodnej prípojky, dom č. 266 by bol bez vody s tým, že na mojom
pozemku okrem tejto vodovodnej prípojky sú ďalšie tri vybudované, ktoré sa riešia v inom súdnom
konaní a taktiež tieto mám záujem dať zrušiť a tie prostredníctvom nich tiež vedie voda do rodinných
domov, práve tých svedkov, čo boli vypočutí v tomto konaní“. Z uvedeného je zrejmé, že na žalobcovom
pozemku sú ďalšie 3 vybudované vodovodné prípojky, ktoré zásobujú vodou rodinné domy, v ktorých
žijú a bývajú ľudia. Žalobca v podanom odvolaní viac krát spomína pojmy ako: „legalizácia krádeže“,

„legalizácia podvodu“ a podobne. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca sa stal vlastníkom parciel č.
38/2 a 39 zapísaných na LV č. XX, Okres: Košice - okolie, Obec: Bukovec, Katastrálne územie: E., a
to titulom nadobudnutia: V2106/2002 - darovacou zmluvou. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa stal
vlastníkom predmetných nehnuteľností v roku 2002. Podľa písomného stanoviska Východoslovenskej
vodárenskej spoločnosti, a.s. zo dňa 10.11.2015 ich sp. zn.: 92609/2015, vyplýva, že odberné miesto

č. 2600022500 evidované na odberateľku A. S. bolo odpojené na jej žiadosť a vodomer bol odstrojený
dňa 17.01.2000. Nadobudnutie vlastníctva ku vodovodným prípojkám je upravené v ust. § 4 ods. 6
zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Podľa ust. § 4 ods. 6
zákona č. 442/2002 Z. z.: „Vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je
osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného

vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo
vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej
prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti. Z uvedeného má
žalovaný za to, že žalobca sa nestal vlastníkom vodovodnej prípojky evidovanej na odberateľku A.
S. prevodom príslušných nehnuteľností na jeho osobu. Žalovaný má za to, že žalobca nadobudol

predmetné nehnuteľnosti v roku 2002 bez vodovodnej prípojky, nakoľko táto bola na vlastnú žiadosť p.
A. S. odpojená a vodomer bol odstrojený dňa 17.01.2000. Ako vyplýva z hore citovaného zákonného
ustanovenia vlastníctvo vodovodnej prípojky prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti na nového
vlastníka nehnuteľnosti iba v prípade, ak pôvodný vlastník nehnuteľnosti bol zároveň aj vlastníkom
vodovodnej prípojky. Máme za to, že matka žalobcu v čase keď darovacou zmluvou previedla vlastnícke

právo na žalobcu, nebola vlastníčkou predmetnej vodovodnej prípojky. Žalovaný poukazuje na to, že
zákon č. 442/2002 Z. z. v hore citovanom ustanovení vo vete prvej generalizuje spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva ku vodovodnej prípojke a to tak, že: „ Vlastníkom vodovodnej prípojky alebo
vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom
určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie“. Podľa uvedeného je

vlastníkom vodovodnej prípojky osoba, ktorá zriadila vodovodnú prípojku na svoje náklady a spôsobom
určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu. Žalovaná požiadala o zriadenie vodovodnej prípojky
prevádzkovateľa verejného vodovodu. Prevádzkovateľ na žiadosť žalovanej zriadil vodovodnú prípojku
na náklady žalovanej a spôsobom ním určeným. Vzhľadom na to, že prípojka pôvodne evidovaná
na meno A. S., bola v čase podania žiadosti žalovanej prevádzkovateľom evidovaná ako tzv. „voľná“

prevádzkovateľ ju zriadil žalovanej. Z uvedeného máme za to, že žalovaný sa pri rešpektovaní obsahu
citovaného zákonného ustanovenia § 4 ods. 6 Zákona č. 442/2002 Z. z. stal vlastníkom predmetnej
vodovodnej prípojky. Žalovaný vyššie uvedené uviedol aj v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom
konajúci súd sa s jeho argumentáciou dostatočne a správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Z uvedené je zrejmé, že sa v tomto prípade v žiadnom prípade nejedná o „krádež“ resp.

o „podvod“, ako to žalobca rád pertraktuje. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne v odôvodnení
napadnutého rozsudku odôvodnil svoje rozhodnutie. Žalovaná má za to, že odvolanie zo strany žalobcu
je v rovine jedine jeho nesúhlasu s tým, ako súd prvej inštancie rozhodol, avšak bez odôvodnených
skutočností, ktoré by preukázali nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaná poukazuje na obsah bodu
27 napadnutého rozsudku, podľa ktorého: „Pre tento prípad súd skúmal i dôvodnosti takéhoto zásahu

do vlastníckeho práva žalobcu, ako aj účelnosť odstránenia takejto stavby vodovodnej prípojky, a
preto pripustil protinávrh žalovaného. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietal nedôvodnosť
odstránenia vodovodnej prípojky, mal za to, že predmetné vodovodné potrubie, ktoré je vedené cez
pozemok žalobcu, zásobuje vodou rodinný dom vo vlastníctve žalovaného, v ktorom býva konateľžalovaného spolu so svojou rodinou, na prípojku sú pripojené ďalšie fyzické osoby a v prípade, ak
by došlo k odstráneniu vodovodnej prípojky, tak by výkon práv žalobcu bol v zrejmom nepomere
so vzniknutým stavom, kedy by im bol zamedzený prístup k dodávke pitnej vody“. Máme za to, že

napadnutý rozsudok je zákonný a spravodlivý. Žalobca v závere podaného odvolania uvádza svoj
navrhovaný odvolací návrh. V zmysle obsahu podaného odvolacieho návrhu sa žalobca domáha, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že „žaloba sa potvrdzuje. Žalovaný
je povinný na vlastné náklady odstrániť nepovolenú vodovodnú prípojku a uviesť do pôvodného stavu
moju záhradu s výmerou 2058 m2 na parcele č. 38/2 a 39 v katastrálnom území E., okr. Košice -

okolie, zapísanej v liste vlastníctva č. XX na Okresnom úrade Košice - okolie, katastrálny odbor do
30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Zároveň je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi za obmedzenie vlastníckeho
práva k pozemku ako aj prenájom mojej vodovodnej prípojky pre potreby J. F. Invest čiastku 100 EUR
za každý deň od 27.03.2015 do odstránenia nepovolanej vodovodnej prípojky. Je to doba od kedy
žalovaný podal Návrh na nariadenie predbežného opatrenia, aby voda do RD č. XXX nebola prerušená.

Žiadam, aby súd svojím rozsudkom zaviazal stavebný úrad Bukovec, ktorý určí termín odstránenia
čiernej stavby“. Žalovaná má za to, že takto formulovaný odvolací návrh nespĺňa formálne požiadavky v
zmysle príslušných ustanovení CSP. Žalovaná nevie, ako žalobca dospel ku nároku vo výške 100 EUR
za každý deň od 27.03.2015. Žalovaná má za to, že predmetný nárok nie je možné identifikovať, nie
je ničím preukázaný a považuje ho v kontexte podanej žaloby za absolútne irelevantný a nedôvodný.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná navrhuje, aby odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP
napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn.: 15C/365/2014 zo dňa 29.06.2017 ako
vecne správny potvrdil a v súlade s ust. 396 ods. 1 CSP aby priznal žalovanej plný nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

14. V odvolacej duplike žalobca opätovne poukazuje na to, že on je poškodený, chcel by som poukázať
na to, že pani sudkyňa JUDr. Puškášová úmyselne vydala zmätočný rozsudok a to z toho dôvodu, že ona
nemá právo a nie je ani orgán, ktorý by rozhodoval o prekládkach, prípadne iných stavebných úpravách.
Orgán, ktorý má právomoc riešiť a povoľovať takéto činností je stavebný úrad. Pani sudkyňa sa snaží
ukázať, že pozná aj stavebný zákon, keď aplikuje ochrannú zónu 2 m od susediaceho pozemku, avšak

ja som zistil, že ochranná zóna sa týka iba verejných vodovodov. A ak pozná stavebný zákon, mala by
vedieť, že právomoc na takéto prekládky nemá a to najmä vtedy, ak by sa takáto prekládka mala napojiť
na ďalšie dve čierne stavby. To bolo konštatované aj na pojednávaniach a súd na to nebral žiadny dôraz.
V jej právomoci je rozhodnúť o tom (merito sporu), či odstrániť alebo neodstrániť čiernu stavbu. Zaujatosť
sudkyne vidieť aj v tom, že ja ako poškodený , ktorému boli porušené vlastnícke práva, keď sme sa 2 krát

stretli so žalovanou stranou a mali sme sa možnosť dohodnúť, žalovaná strana nemala snahu reálne sa
dohodnúť, lebo mala istotu, že sudkyňa je na ich strane a rozhodne v ich prospech. Zároveň sudkyňa
vychádzala v prípade celkom ináč ako zo zásad na ktorých je založené občianske právo, ktoré má
poskytovať ochranu tomu, do ktorého práv bolo bez právneho dôvodu zasiahnuté proti tomu, kto takto do
práva zasiahol. Ak vznikne v dôsledku neoprávneného zásahu do práva ujma (a vznikla), mal by ju niesť

predovšetkým ten, kto do práva neoprávnene zasiahol. Sudkyňa však takému človeku (žalovanému)
namiesto toho poskytne neoprávnene ochranu majetku a vydá nespravodlivý rozsudok v jeho prospech.
Prečo? Nie preto, že má pravdu, ale je to bohatý človek a má veľa peňazí a v zmysle toho je aj sudkyňa
ochotná porušiť všetky zásady nezávislého a nestranného sudcu. Tu je vysvetlené všetko. Žalovaná
strana sa uchyľuje iba k jednotlivým klamstvám. Všetko bolo rozobrané na jednotlivých pojednávaniach.

Žalovaná strana celý čas klamala na pojednávaniach a v týchto klamstvách pokračuje stále. Merito veci
sporu bolo úmyselne zmenené sudkyňou JUDr. Puškášovou na návrh žalovanej strany. Naďalej trvám
na tom, že existuje 4-8 iných smerov sprava aj zľava môjho pozemku. Snáď žalovaná strana nechce, aby
jej jednotliví vlastníci pozemkov došli ponúknuť zriadené vecné bremeno. Ako som zbadal, žalovanému
je lepšie mať takého sudcu, ktorý je za neho ochotný zriadiť vecné bremeno na vodovodnú prípojku aj

na základe toho že je tu rozpor s trestným právom ako aj s Ústavou. Ale môže niekto oponovať človeku,
ktorý je bohatý a má veľa peňazí? V krátkosti, že ja som za svoj pozemok veľa pýtal. Tak v prvom rade,
návrh na odkúpenie vyšiel od Z.. I. na už spomínanom jednaní 24.3.2015. Ja som mu oznámil, že na
internete sa pohybujú pozemky v obci Bukovec v čiastkach od 35 Euro za m2 po 72 Euro za rn2. Povedal
som mu, že ak sa dokážeme dohodnúť v týchto čiastkach, že k odpredaju môjho pozemku môže dôjsť.

Ponúkol mi za celý pozemok čiastku 20.000 Euro čo na l m2 pripadá 9,73 Eur. Je to 3,6 násobne menej
ako je minimálna suma predaja pozemkov v danej obci. K.Z.. V. si žiadal, aby som mu e-mailom zaslal
čiastku za akú cenu by som bol ochotný pozemok predať. Ponuka bola 35 Euro za l m2. Jednalo sa o
rovnakú sumu, ako spoločnosť J.F.Invest odkúpila pozemok od Z.. I. t.j. parcelu 76/9 susediacu s mojoutaktiež za 35 Euro za l m2. (Kúpno-predajná zmluva sa nachádza v súdnom spise). V jeho prípade to
bola postačujúca suma a v mojom prípade je to vysoká suma. Tu je vidieť, ako zavádzal súd celú dobu,
zavádza ho stále. Mňa chce obviniť, že ja chcem získať majetkový prospech. On bez právneho dôvodu

zasiahne do môjho práva načierno vybudovanou vodovodnou prípojkou a nezávislý a nestranný sudca
sa bude tváriť, že nič také nevidí, že sa nič nestalo, ale ako by mohol vidieť, keďže je to bohatý človek
a má veľa peňazí...

15.Vďalšomvyjadrenížalovanejtátonavrhlapotvrdiťrozsudokakovecnesprávnystým,žepovykonaní

dokazovania vzhľadom na nezávislosť a nestrannosť konania a opakovanie v súvislosti o tom, že je
nespokojný s rozsudkom odvolateľ a proti jeho argumentácii, ktorá sa dotkla žalovaného sa výhradne
ohradzuje, pričom skutočnosti uvádzané žalobcom považuje za nepravdivé a ničím nepodložené. On
sa nevyjadruje ku právnej stránke prejednávanej veci. Rozsudok je vecne správny a zákonný. Žalovaná
výhradne poprela, aby sa jej konateľ vyjadril tak, ako v rétorike žalobca vo svojom odvolaní, ako aj v
odvolacej replike uvádza, jeho tvrdenia sú subjektívne, ničím nepodložené a tendenčné.

16. Žalobca v ďalšom vyjadrení č.l. 260, 261 v odvolacom konaní poukázal na to, že on už nenavrhuje
vylúčiť sudkyňu z prejednávania veci a prisvojovanie si práva podľa dohody z roku 1998 nemá oporu
v zákone (v geometrickom zameraní je označená ďalšia vodovodná prípojka zelenou farbou, ide teda
o krádež jeho úsečky AB podľa Barterového obchodu). A aby sme tento podvod ako celok dokonali,

zoberieme si na pomoc stavebné povolenie číslo 60/08 z 21.4.2008 kde sa v bode 4 hovorí: Rodinný
dom sa napojí na jestvujúce prípojky pôvodného rodinného domu na parcele č. 48/3 t.j. elektrickú
sieť, plyn, vodovod a stavba bude odkanalizovaná do vlastnej vodonepriepustnej žumpy umiestnenej
na parcele č. 76/6. Takže podľa stavebného povolenia sa voda napojí na pozemku 48/3 a nie na
cudzej parcele 38/2 - porušené stavebné povolenie). Bod 1 Stavba rodinného domu bude uskutočnená

podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorá je súčasťou tohto rozhodnutia. Prípadné
zmeny nemôžu byť zrealizované bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu. (Znova porušené
stavebné povolenie). Bod 9. Stavebník je povinný dbať na to, aby pri uskutočňovaní stavebných prác
nedošlo ku spôsobeniu škody na cudzích nehnuteľnostiach a majetku. Čierna vodovodná prípojka je na
cudzom pozemku spojená s krádežou cudzej vodovodnej prípojky je dostatočnou škodou na cudzom

pozemku.

17. Odvolací súd postupom podľa § 485 CSP (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) preskúmal
napadnutý rozsudok, keď zákonným spôsobom vyhlásil verejne rozsudok vo veci a tento potvrdil podľa
§ 387 CSP, lebo odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s

odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení
ani odvolanie žalobcu, lebo v podstate sa len opakujú jej námietky počas celého konania produkované
na súde prvej inštancie.

18. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým by súd odňal možnosť

konať pred súdom (Zo súdnej praxe č. 26/2000). Navyše hodnotenie dôkazov je vždy vecou súdu, nie
účastníkov konania, čo nie je porušením práva na súdnu ochranu ani práva na spravodlivý súdny proces.

19. Podľa článku 17 Civilného sporového poriadku (CSP) súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

20. Podľa článku 3 ods. 1 CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

21. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

22. Vychádzajúc z uvedených zásad Civilného sporového poriadku, ako aj všeobecných právnych
predpisov, každý účastník sporu má povinnosť správať sa tak, aby dal možnosť priechodnosti právu a
spravodlivosti, zohľadňujúc aj právo všetkých ostatných účastníkov sporu.23. Touto situáciou sa mnohokrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva v súvislosti s citovaným
článkom 6 ods. 1 Dohovoru a dospel k nasledujúcim záverom.

24. Ústne a verejné vypočutie predstavuje základný princíp upravený článkom 6 ods. 1 Dohovoru. Tento
princíp je najmä dôležitý v kontexte trestného konania, kde vo všeobecnosti musí prvoinštančný súd
spĺňať požiadavky článku 6 Dohovoru (porovnaj Jussila v. Fínsko no. 73053/01, Findlay v. Spojené
kráľovstvo, 25. február 1997, § 79).

25.Povinnosťuskutočniťverejnévypočutieniejeabsolútna(pozriHákanssonandSturessonv.Švédsko,
21.február1990,§66).Môžubyťprípady,keďverejnévypočutiesanevyžaduje,napríkladakpredmetom
konania nie sú záležitosti vierohodnosti, alebo sporné fakty nevyhnutne nevyžadujú vypočutie a súdy
môžu spravodlivo a rozumne, dôvodne, vec rozhodnúť na základe vyjadrení, ústnych či písomných
sporovýchstrán,čiinýchdôkazov(porovnajnapríkladDoryv.Švédsko,no.28394/95,§37,12.november

2002, Pursiheimo v. Fínsko (dec.), no. 57795/00, 25. november 2003; tiež Lundevall v. Švédsko, no.
38629/97, § 39, 12. november 2002, Salomonsson v. Švédsko, no. 38978/97, § 39, 12. november
2002; Gôg v. Turecko [GC], no. 36590/97, § 51, ECHR 2002-V), kde sťažovatelia museli byť vypočutí
k prežívaniu osobných útrap dôležitých a podstatných pre posúdenie úrovne kompenzácie, majetkovej
či nemajetkovej.

26. Právo byť prítomný na verejnom pojednávaní v civilných veciach nie je absolútne, osobná účasť
strany sporu sa môže považovať za nevyhnutnú v prípadoch, kde charakter veci a životný štýl dotknutej
osoby môže byť priamo relevantný k predmetu konania, alebo v prípadoch, keď rozhodnutie sa priamo
týka osobného správania sa strany sporu (pozri Karpenko v. Ruská federácia, no. 5605/04, § 90, 13.

marec 2012, Buterlevičiüté, v. Lotyšsko, no. 42139/08, § 64, 12. januára 2016).

27. Tiež je potrebné vziať do úvahy, že národné súdy môžu brať ohľad na požiadavky na efektivitu
a hospodárnosť konania a dospieť k záveru, že systematické opakované vytyčovanie a odročovanie
pojednávaní môžu predstavovať prekážku riadneho a včasného vedenia a skončenia konania ako ďalšej

požiadavky článku 6 Dohovoru, a to rozhodnutia veci v primeranom čase (porovnaj Schuler-Zugraggen
v. Švajčiarsko, 24. jún 1993, § 58, Serieš A no. 263).

28. Charakter okolností daného prípadu môže opodstatniť nevykonanie ústneho vypočutia, vždy to však
bude závisieť od okolností prípadu. Neznamená to však, že odmietnutie verejného vypočutia bude len

výnimočné (pozri Miller v. Švédsko, no. 55853/00. §29, 8. február 2005).

29. Odvolací súd hodnotí odvolanie žalobcu ako neopodstatnené a nie je argumentačne podložené.

30. O nesprávne právne posúdenie podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP ide vtedy, ak by bol súdom prvej

inštanciezistenýskutkovýstavsprávne,alebypoužilsúdinýprávnypredpis,nežktorýbysamalsprávne
použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávny ho vyložiť, prípadne ho na daný skutkový stav
inak nesprávne aplikoval.

31. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne

aplikoval, to znamená z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach strán sporu. Z väčšej časti v odvolaní sú subjektívne názory a invektívy
žalobcu uvedené a k tomu odvolací súd poukazuje na Nález ÚS IV.ÚS SR 110/2009: Za svojvôľu,
ktorá má za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
všeobecným súdom, treba považovať aj nerešpektovanie kogentnej normy a prílišný formalizmus pri

výkladeaaplikáciiprávnychnoriemakoajprípady,akvšeobecnýsúdsvojerozhodnutienezdôvodnilbuď
vôbec alebo tak urobil celkom nedostatočne, prípadne ak ho založil na dôvodoch, ktoré v okolnostiach
konkrétnej veci nemajú zjavne žiadnu relevanciu (podobne aj rozsudok NS SR 5Cdo/204/2011).

32. Aj za účinnosti nového CSP vychádza sa pri aplikácii §§ 387 až 391 CSP z používanej judikatúry

(napr. Winterová a kolektív: Civilní právo procesní IV. vydání, Praha: Linde, 2002 ako aj Bureš, Drápal,
Krčmář a kolektív: Občanský soudní řád, Komentář č. 7, vydanie Praha, C.H.Beck, 2006); ako aj iné.33. V tomto spore je podstatné to, že pre budúcnosť boli vyriešené nielen napäté vzťahy medzi stranami
sporu, ale aj absolútne vyriešené účelné nastavenie vodovodnej prípojky, ktorá je vodnou stavbou podľa
osobitného predpisu, zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách a vzťahy vlastníka pozemku, čím je žalobca, a

vlastníkom stavby - vodovodnej prípojky, ktorým je žalovaný. Súd prvej inštancie pri vodovodnej prípojke
vzal do úvahy tlak vody, polohu ako aj rôzne terénne podmienky a rozhodol sa zrealizovať vodovodnú
prípojku k pôvodnej vodovodnej prípojke, čo je najhospodárnejšie aj podľa názoru odvolacieho súdu.
Samozrejme, že súd prvej inštancie po dôkladnom vypočutí oboch strán sporu nemohol sa vyjadriť
k invektívam voči konajúcej sudkyni, pretože takto priamo nepostupoval odvolateľ, ale až v odvolaní

namietal jej vylúčenie a snažil sa po doplnení dokazovania vyriešiť nielen susedské vzťahy, ale aj
právne vzťahy, ktoré vychádzali z vlastníctva pôvodnej vodovodnej prípojky. Táto pôvodná vodovodná
prípojka, ktorú mal zriadenú žalobca podľa dohody ide šikmo cez pozemok žalobcu, ale on bol ochotný
na vlastné náklady túto vodovodnú prípojku presunúť a viesť ju popri parcely č. 39, aj v protinávrhu
žiadal túto vodovodnú prípojku preložiť žalovaný, žalobca v roku 2008 nepochybne písomne odstúpil od
tejto dohody, ale preukázanie doručenia druhej strane nebolo vykázané a teda aj keď nebola vykonaná

konfrontácia, nebolo to žalobcom doložené.

34. Správne je stanovisko a záver súdu prvej inštancie, že ak by teda malo ísť v tejto časti o neoprávnenú
stavbu, bez súhlasu vlastníka pozemku, ktorým bol v tom čase žalobca, prichádzalo by do úvahy
odstránenie stavby, t. j. vodovodnej prípojky, ktorej sa žalobou žalobca domáhal (i keď táto dohoda s

právnou predchodkyňou žalobcu, jeho matkou nebola časovo obmedzená).

35. Súd nerozhodol tak, aby odstraňoval zásahom do vlastnícka práva žalobcu túto vodovodnú prípojku,
ale vzhľadom na neúčelnosť odstránenia takejto stavby vodovodnej prípojky, preto pripustil protinávrh
žalovaného, pričom jeden dôkaz nedoložil žalobca v odvolacom konaní na podporu argumentov.

36. V rámci svojej procesnej obrany mohol žalovaný namietať nedôvodnosť odstránenia vodovodnej
prípojky, avšak záver súdu prvej inštancie, že predmetné vodovodné potrubie, ktoré je vedené cez
pozemok žalobcu, zásobuje vodou rodinný dom vo vlastníctve žalovaného, v ktorom bývajú konateľ
ako aj iné osoby jeho rodiny, na prípojku sú napojené ďalšie fyzické osoby a v prípade ak by došlo k

odstráneniu vodovodnej prípojky, tak by výkon práv žalobcu bol v zjavnom nepomere so vzniknutým
stavom, kedy by bol zamedzený prístup k dodávke pitnej vody, jediné možné stavebné riešenie je také
ako rozhodol súd prvej inštancie.

37. Bolo zistené nepochybne aj to, že pozemok nie je pravidelne využívaný, žalobca ho využíva

niekoľkokrát do roka, kedy chodí kosiť, žalobca nemohol súhlasiť so zriadením vecného bremena
vzhľadom na svoje postoje v tomto konaní.

38. Žalovaný preukázal a odôvodnil racionálne svoje návrhy, tieto skutočnosti dal do svojho protinávrhu a
po predložení protinávrhu súd prvej inštancie rozhodol o preložení vodovodného potrubia pri ochrannom

pásme medzi hranicami pozemkov na náklady žalovaného, čo je rozhodnutie zákonné, spravodlivé a
napokon aj korektné.

39. Odvolací súd s poukazom na § 53 ods. 2, 3 CSP a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR keď
sa vec nepredkladá na rozhodnutie nadriadenému súdu o námietke zaujatosti, ak ide o okolnosti, ktoré

majú spočívať v nesprávnom procesnom postupe, a odvolací súd nerozhodoval o námietke (pozri NS
SR sp. zn. 7NcC/27/2012 aj NS ČR 31/Nd/209/2009).

40. Súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách prvoinštančného konania zákonne a správne a odvolací
súd toto rozhodnutie potvrdil a o trovách odvolacích podľa § 396 CSP a § 255 ods. 1 CSP priznal v

plnom rozsahu trovy v odvolacom konaní žalovanému, jeho protinávrhu bolo totiž vyhovené.

41. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.