Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/427/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511213425
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7511213425.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov
senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu K. O., X.. XX.X.XXXX, L. X.
R. XX/XXXX, L.-R. H. zastúpeného JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Nerudova 6 proti žalovanému K. Š., X.. XX.X.XXXX, L. F. XX, X. H., zastúpeného Advokátskou
kanceláriou MARIÁN VOJČÍK s.r.o., Jazmínová 1, Košice, o zaplatenie 19.916,35 eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 13. septembra 2018 č.k.
16C/12/2012-200

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 19.916,35 eur a

úroky z omeškania vo výške 0,5 % mesačne zo sumy 19.916,35 eur od 9.9.2010 do zaplatenia, ako i
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením.

2. V odôvodnení poukázal na argumentáciu žalobcu v žalobe, že v zastúpení G.. A.. E. O. požičal
žalovanému dňa X.X.XXXX pôžičku v sume 19.916,35 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v lehote

do jedného roka odo dňa podpísania zmluvy o pôžičke dňa X.X.XXXX a hoci prevzatie požičanej
sumy žalovaný potvrdil svojim podpisom na listine obsahujúcej dojednania zmluvných strán o pôžičke,
žalovaný si svoju povinnosť vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu nesplnil.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie z výpovede žalobcu a žalovaného, ktorý predovšetkým
tvrdil,žežalovanúsumuodžalobcureálneneprevzal,lebouzavretázmluvaopôžičkemalapredstavovať

formu vysporiadania spoločného podnikania po matke žalobcu a v skutočnosti išlo o zastieraný právny
úkon, ktorým sa nahrádzalo vyporiadanie spoločného podnikania žalovaného s matkou žalobcu (D
Group s.r.o.), ako i namietal, že žalobca síce predložil v konaní doklad o prevode 30.000,- USD, avšak aj
napriek výzvam žalovaného nepreukázal a ani neuviedol prevodný kurz, ktorým by sa mala prepočítavať
suma 30.000,-USD na sumu 19.916,35 eur, namietal aj platnosť splnomocnenia zo dňa XX.X.XXXX,
ktorémalobyťpodkladomprepodpísaniezmluvyopôžičke,prejehovšeobecnosťavzhľadomnafakt,že

zobsahusplnomocnenianieježiadnymspôsobomzrejmé,žebymaloslúžiťnatentoprávnyúkonaktorý
namietol tiež premlčanie žalobcom uplatneného nároku. Vychádzal tiež zo zistenia z plnomocenstva
zo G. XX.X.XXXX, podľa ktorého žalobca splnomocnil G.. A.. E. O., J.. na zastupovanie vo veciach: a/
majetkových, záväzkových a na všetky právne úkony, na ktoré je predloženie plnej moci potrebné, b/
preberanie listín, písomných zásielok, vrátane doporučených zásielok do vlastných rúk a k zastupovaniu
jeho osoby pred všetkými štátnymi a súdnymi orgánmi v SR s tým, že splnomocnenie sa vzťahuje voči

všetkým fyzickým a právnickým osobám, štátnym orgánom a inštitúciám a je časovo neobmedzené.
Zistil, že dňa X.X.XXXX bola medzi žalobcom ako veriteľom, zastúpeným splnomocnencom G.. A.. E.O., J.. a žalovaným ako dlžníkom písomne uzavretá zmluva o pôžičke, podľa čl. 2.1 ktorej veriteľ na
základezmluvyopôžičkeposkytoldlžníkovifinančnúpôžičkuvovýške19.916,35euradlžníksazaviazal
poskytnutú pôžičku vrátiť v hotovosti v lehote do 1 roka odo dňa podpísania zmluvy. Taktiež zistil, že v čl.

2.2 zmluvy dlžník podpisom na zmluve potvrdil, že pred podpisom tejto zmluvy prevzal finančnú pôžičku
vo výške 19.916,35 eur a v čl. 4.2 zmluvy zmluvné strany prehlásili, že sa na tomto právnom úkone
dohodli slobodne, vážne a nie za nápadne nevýhodných podmienok, obsah zmluvy si prečítali a súhlas s
jej obsahom potvrdzujú svojimi vlastnoručnými podpismi. Z potvrdenia banky Citibank zo dňa 31.3.2006
súd zistil, že žalobca poukázal na základe príkazu v Citibank World Headquarters, Park Avenue, New

York na účet žalovaného vedeného v Tatra Banka, a.s. sumu 30.000,- USD.

4. Po právnom posúdení sporu podľa § 657 Občianskeho zákonníka, odkazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo/238/2010, znenie čl. 6 ods. 1 a čl. 17 CSP, §
149, § 150 ods.1, § 153 ods.1 a 2, § 191 ods.1 CSP, dospel súd k záveru, že medzi stranami sporu
došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, pričom k uzavretiu pôžičky došlo už ústne a písomná zmluva

bola iba faktickým potvrdením daného stavu. Usúdil, že reálne odovzdanie predmetu pôžičky bolo
zdokladované predloženým bankovým potvrdením i vyhlásením žalovaného, že peňažné prostriedky
prevzal pred podpísaním zmluvy (čl. 2.2 zmluvy) a pretože poukázanie sumy na účet žalovaného
žalovanýnenamietal,súdpovažovalpodanúžalobuzadôvodnú.Dôvodil,žežalovanýnepreukázalsvoje
tvrdenie, že zaslanie sumy 30.000,- USD žalobcom na účet žalovaného nebolo titulom pôžičky.

5. Na ostatné námietky žalovaného súd neprihliadal s odôvodnením, že ich žalovaný neuplatnil včas,
t.j. v súdom určenej lehote, nakoľko tvrdenia o ďalších prevodoch z účtu žalobcu na účet žalovaného,
ako aj ďalšie listinné dôkazy predložil žalovaný až v priebehu pojednávania dňa 13.9.2018, napriek
tomu, že „toto konanie sa začalo dňa 13.9.2011 (žaloba bola žalovanému doručená dňa 30.3.2012) a

na pojednávaní dňa 15.6.2018 súd uplatnil sudcovskú koncentráciu v konaní, vyzval sporové strany
na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v lehote 30 dní s tým že na neskôr
uplatnené prostriedky súd nemusí prihliadnuť. V súdom určenej lehote žalovaný žiadne prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany neuplatnil, trval len na výsluchu žalobcu, návrh ktorý bol podaný
v konaní už skôr.“ Dodal, že v prípade skutočností prednesených žalovaným na pojednávaní dňa

13.9.2018, „ide o také tvrdenia, ktoré mohol žalovaný uplatniť aj skôr (minimálne v zmysle výzvy súdu na
pojednávaní dňa15.6.2018),apretonanichsúdneprihliada,ajvzhľadomnaokolnosť,žeichpripustenie
by si vyžiadalo ďalšie dokazovanie vo veci a nariadenie ďalšieho pojednávania. Tvrdenia žalovaného
o tom, že dôkazné prostriedky nenavrhoval a nepredkladal skôr, pretože nevedel, či uskutočnenie
ďalších prevodov bude medzi stranami sporné alebo nie, neobstojí. Úhrada žalovanej sumy titulom

nevrátenej pôžičky bola predmetom konania od jeho začatia. Procesná obrana žalovaného od začiatku
spočívala v tom, že takýto nárok neeviduje. Ak od doručenia žaloby žalovaný spochybňoval titul, o
ktorý žalobca opiera podanú žalobu, bol povinný uviesť všetky skutočnosti na svoju obranu a nie
špekulovať a taktizovať, kedy ktorý prostriedok obrany predloží. Okolnosť, že malo ísť o zastretý právny
úkon, bola žalovaným namietaná aj na pojednávaní dňa 15.6.2018, napriek tomu i súdom uplatnenej

koncentrácii konania žalovaný svoju obranu bližšie nešpecifikoval a na tieto tvrdenia nepredložil žiadne
dôkazy. Tiež žalovaný včas nenamietal platnosť splnomocnenia, prevodný kurz ani premlčanie nároku.
Strana žalobcu si svoju povinnosť tvrdenia aj dôkaznú povinnosť riadne splnila, všetky dôkazy na
podporu svojich tvrdení predložila v súdom určenej lehote. Tieto boli žalovanému známe dňa 14.8.2018,
pričom na ne vôbec nereagoval.“ Doplnil, že „žalovaným prednesené nové skutočnosti a dôkazy na

pojednávaní dňa 13.9.2018 mohol žalovaný predložiť skôr, bez ohľadu na výpoveď žalobcu v konaní,
pretože spornosť nároku tu bola daná od začiatku“ a z rovnakých dôvodov sa súd nezaoberal vznesenou
námietkou premlčania.

6. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky žalobcu súd odôvodnil aplikáciou § 517 ods.

1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka a skutočnosťou, že v zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke bol
žalovaný povinný vrátiť požičanú sumu do X.X.XXXX, a tak v omeškaní s jej úhradou je od X.X.XXXX,
od kedy žalobcovi patrí aj úrok z omeškania v dohodnutej výške.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v celom rozsahu v konaní

úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhrada trov konania s tým, že o výške trov konania
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov ustanovených v § 365 ods. 1. písm.
b), d), e), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napádaný rozsudok zmenil tak, že žalobu
zamieta v celom rozsahu a žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % alebo aby

zrušil rozsudok ako nepreskúmateľný a vecne nesprávny, nevychádzajúci z dokazovania vykonaného
v konaní na súde prvej inštancie. Tvrdil pritom, že rozsudok neobsahuje riadnu právnu úvahu, ktorá by
riadne a presvedčivo odôvodňovala záver súdu zhmotnený vo výrokovej časti rozsudku vychádzajúc
z dokazovania, ktoré bolo vykonané, že nesprávne vyhodnotil niektoré dôkazy, ktoré boli predložené
žalovaným a bez náležitého zákonného dôvodu na ne neprihliadal, bez náležitého zdôvodnenia naopak

akceptoval tvrdenia a dôkazy prezentované žalobcom bez toho, aby ich vyhodnotil z pohľadu pravdivosti
a schopnosti preukázať pravdivosť konkrétneho tvrdenia žalobcu, ako i že súd pri vyhodnocovaní
dôkazov nepostupoval v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, nakoľko nevyhodnotil riadne každý
z dôkazov jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, vytýkajúc súdu, že nevyhodnotil
jednotlivé dôkazy žalobcu v kontexte s ich tvrdeniami žalobcu a rovnako nevyhodnotil dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, nakoľko buď nesprávne vyhodnotil sudcovskú koncentráciu a žalovaným

navrhnuté a vykonané dôkazy nebral do úvahy vôbec, alebo nevyhodnotil riadne rozpory medzi dôkazmi
predloženými žalobcom a žalovaným a opätovne vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného
nároku. Žalovaný predovšetkým namietal, že:
1/ konajúci súd v konaní nesprávne aplikoval sudcovskú zásadu koncentrácie, svojím nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalovanému uplatniť prostriedky procesnej obrany, čím došlo k

porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že zásada
koncentrácie bola konajúcim súdom uplatnená na pojednávaní konanom dňa 15.6.2018 a spočívala v
tom, že konajúci súd uložil sporovým stranám, aby v lehote 30 dní predložili súdu návrhy na vykonanie
dokazovania v konaní. Sporové strany tak urobili, žalobca dňa 19.7.2018 a žalovaný dňa 16.7.2018.
Podanie žalobcu bolo žalovanému doručené až dňa 14.8.2018. Žalovaný teda dva dni skôr ako žalobca

podal svoje návrhy na vykonanie dôkazov a to v tom rozsahu, v ktorom mu boli známe tvrdenia žalobcu
a k nim označené dôkazy obsiahnuté v žalobnom návrhu. K iným tvrdeniam a dôkazom uvedeným
žalobcom, ktoré žalovanému známe neboli, lebo boli obsahom podania žalobcu zo dňa 19.7.2018 a
žalovanému boli doručené až dňa 14.8.2018 sa vyjadriť nemohol, a teda nemohol ani navrhnúť žiadne
dôkazy, ktoré by vyvracali nepravdivé tvrdenia žalobcu, ktorý až v tomto podaní uviedol, že svoj nárok na

zaplatenie sumy 19.916,35 eur opiera o prevod sumy 30.000,- USD na vkladnú knižku žalovaného dňa
31.3.2006. Dovtedy táto žalobcom tvrdená skutočnosť žalovanému nebola známa, preto ju nemohol ani
rozporovať, a teda k nej uvádzať skutočnosti a dôkazy, ktoré by ju vyvracali. Z uvedeného mal žalovaný
za zrejmé, že žalovaný sa mohol voči týmto prostriedkom procesného útoku - tvrdeniam a dôkazom
žalobcu brániť až následne, teda po uplynutí 30 dňovej lehoty;

2/ súd porušil zásadu rovnakého postupu voči sporovým stranám, a teda porušil právo žalovaného na
spravodlivý súdny proces aj tým, že hoci žalobca svoje podanie uskutočnil dňa 19.7.2018, čo boli 3 dni
po uplynutí 30-dňovej lehoty stanovenej súdom na predloženie návrhov na dôkazy, ktorá začala plynúť
od 15.6.2018, a hoci až s týmto podaním dňa 19.7.2018 predložil žalobca doklady o prevode sumy

30.000,-USDnavkladnúknižkužalovaného-bankovépotvrdenieCitibanka„akésipotvrdenieoprevode
sumy 30.000,- USD, ktorého pôvod nie je zrejmý“, konajúci súd nepostupoval rovnako voči žalobcovi,
tak ako nesprávne postupoval voči žalovanému, lebo žalobcom dôkazy predložené po uplynutí súdom
stanovenej lehoty akceptoval;

3/ súd nepripustil žalovaným riadne tvrdené skutočnosti a dôkazy, čím konajúci súd nevykonal
žalovaným riadne a včas navrhnuté a súdu predložené dôkazy a rovnako konajúci súd dospel v
tomto konaní k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný s prihliadnutím na žalobcom prezentované
tvrdenia a dôkazy v podaní zo dňa 19.7.2018, mohol prostriedky procesnej obrany uplatniť najskôr na
pojednávaní konanom dňa 13.9.2018, čo aj urobil, konajúci súd však nesprávnym odvolaním sa na

uplatnenie sudcovskej koncentrácie tvrdenia a dôkazy žalovaného neakceptoval, resp. pri vyhodnotení
skutkových tvrdení a dôkazov produkovaných v tomto spore sporovými stranami na tieto neprihliadal;

4/ súd prvej inštancie vydaným rozsudkom poskytol ochranu zastierajúcemu právnemu úkonu, nakoľko
žalovaný nikdy neprijal od žalobcu žiadnu pôžičku, teda žalobca neposkytol žalovanému a žalovaný

neprijal pôžičku, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal v tomto konaní. Zmluva o pôžičke bola síce
spísaná, avšak žalobca nikdy žalovanému neodovzdal peňažné prostriedky v sume 19.916,35 eur.
Zopakoval, že sporná zmluva bola medzi sporovými stranami spísaná len ako fingovaná „poistka“
žalobcu na vysporiadanie obchodného podielu matky žalobcu v spoločnej obchodnej spoločnosti, ktorúmal žalovaný a matka žalobcu, a to po smrti matky žalobcu. Dodal, že „dôvodom toho, že sporové strany
pristúpili k uzavretiu takéhoto formálneho dokumentu, ktorým je zmluva o pôžičke zo dňa X.X.XXXX,
ktorá nikdy nebol zrealizovaná, teda žalobca nikdy nevyplatil žalovanému žalovanú sumu, bol ten, že

matka žalobcu bola v čase svojho úmrtia dlžníčkou niekoľkým veriteľom, a tak ak by do dedičského
konania po matke žalobcu bol zahrnutý ako majetok poručiteľky jej obchodný podiel v spoločnosti D
Group s.r.o. (teda spoločnosti kde bol žalovaný a matka žalobcu spoločníkmi), tak by z neho museli
byť vysporiadané predmetné dlhy matky žalobcu a žalobca by nededil po svojej matke nič. Žalovaný
so žalobcom sa dohodli, že predmetný dedičský podiel nepôjde do dedičského konania, ale rovno ho

nadobudne žalovaný a ten potom vyplatí žalobcu v sume 600.000,- Sk po prepočte konverzným kurzom
30,126 Sk za 1 eur suma 19,916,35 eur, a to až z predaja tovaru - strieborných predmetov, s ktorými
táto spoločnosť obchodovala. Suma 600.000,- Sk/19.916,35 eur predstavovala žalobcom a žalovaným
odhadnutú polovicu hodnoty predmetnej spoločnosti, keďže matka žalobcu v predmetnej spoločnosti
vlastnila obchodný podiel vo výške 50 %. Žalovaný, keďže s matkou žalobcu dlhodobo podnikali a mali
korektné vzťahy, chcel takýmto spôsobom pomôcť žalobcovi, aby po svojej matke niečo zdedil. Toto sa

mu však vypomstilo, nakoľko žalovaný predmetný obchodný podiel, ktorý vlastnila matka žalobcu nikdy
nenadobudolaceláspoločnosťskrachovalaažalovanýsakmajetkuvpredmetnejspoločnostinedostal.“

9. Žalovaný vo svojom odvolaní vyjadril nesúhlas s úsudkom súdu prvej inštancie, že úhrada žalovanej
sumy titulom nevrátenej pôžičky bola predmetom od samého začiatku. V tejto súvislosti tvrdil, že od

samého začiatku sporu bolo zrejmé, že žalobca si uplatňuje zaplatenie sumy 19.916,35 eur, ktoré
mal žalobca žalovanému požičať dňa 8.9.2018 a že ako listinný dôkaz predložil v konaní len samotnú
zmluvu o pôžičke. Voči tomuto tvrdeniu sa žalovaný bránil odporom, že takúto pôžičku si od žalovaného
nezobral,atedažetakýtozáväzokvočižalobcovineeviduje.Tototvrdenievšakboložalobcompodstatne
zmenené až podaním zo dňa 19.7.2018 kde uviedol, že opieral svoj nárok na zaplatenie z platby sumy

30.000,- USD vyplatenej žalovanému 31.3.2006, resp. 3.4.2006. Je teda evidentné, že konajúci súd
síce správne konštatuje, že žalobca od začiatku nemenil žalobný petit, ale podstatne zmenil prostriedky
procesného útoku a to, ako to s takmer ako 7-ročným omeškaním od podania samotnej žaloby.
Podčiarkol, že konajúci súd nemôže očakávať od žalovaného, že bude vopred špekulovať aké tvrdenia
a dôkazy procesného útoku môže v budúcnosti žalobca v konaní uplatniť a tak vopred neúčelne a

nehospodárne súd zahltiť tvrdeniami a dôkazmi, ktoré by nemali opodstatnenie, lebo žalobca v konaní
argumentujeinakapredkladáinédôkazy.Civilnýsporovýporiadokjezaloženýprocesnomútokužalobcu
vo forme tvrdení žalobcu, ktorými dôvodí opodstatnenosť podanej žaloby a na navrhovaní a predkladaní
dôkazov žalobcom na preukázanie jeho tvrdení a na reakcii žalovaného vo forme procesnej obrany
spočívajúcej v uvádzaní tvrdení rozporujúcich skutkovo a právne tvrdenia žalobcu a v navrhovaní a

predkladaní dôkazov, ktoré majú potvrdzovať pravdivosť jeho tvrdení. Zároveň CSP zakotvil povinnosť
sporových strán postupovať v konaní pri uplatňovaní prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku
v súlade so zásadou hospodárnosti. Civilný sporový poriadok však nezakladá povinnosť žalovaného
špekulatívne vopred uvažovať, aké prostriedky procesného útoku žalobca v tom ktorom konaní v
budúcnostimôžeuplatniťavopredsaimbrániťtvrdeniamiadôkazmi,alezakladážalovanémupovinnosť

skutkovo a právne kvalifikovaným spôsobom sa prostriedkami procesnej obrany a navrhovanými a
predkladanými dôkazmi brániť tvrdeniam a dôkazom uplatneným v konaní žalobcom.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Poukazom na znenie čl. 5, čl. 8 Základných princípov

CSP, § 121 ods. 1 a 4, § 149 CSP uviedol, že apelačná argumentácia žalovaného spočívajúca v
námietkach o nedodržaní lehoty sudcovskej koncentrácie konania na strane žalobcu neobstojí, je
nedôvodná a vo svojej podstate (podľa obsahu) predstavuje len účelovú obranu žalovaného. Zdôraznil,
že z kontextu bodu 5 podaného odvolania žalovaného je zrejmé, že sa jedná o skutkové tvrdenia
žalovaného,ktorýmiposkytujesvojevysvetleniekokolnostiamvznikuprávnehoúkonuzmluvyopôžičke,

motívu a pohnútky vzniku tohto právneho úkonu v podobe dohody žalobcu a žalovaného o prevode
obchodného podielu matky žalobcu po skončení dedičského konania tak, aby žalobca z dedičstva
po matke niečo nadobudol, hoci žalovaný mal povinnosť predniesť tieto skutkové tvrdenia v 30 -
dňovej lehote sudcovskej koncentrácie konania. Za polopravdu označil žalobca tvrdenia žalobcu v
bode 6, 8 a 10 podaného odvolania, že konajúci súd nepripustil žalovaným riadne tvrdené skutočnosti

a dôkazy. Mal za to, že nie je možné v procesnom postupe a pri hodnotení dôkazov súdu vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi, nakoľko pri hodnotení
dokazovania postupoval správne a v súlade s § 191 CSP. Podčiarkol, že procesný postup súdu pri
aplikácii sudcovskej zásady koncentrácie konania nemožno mať za nesprávny. Podľa žalobcu súd prvejinštancie správne posúdil včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej
obrany žalovaného, keď prijal procesnú sankciu, v podobe neprihliadnutia a nepriznania procesných
účinkov predneseným skutkovým tvrdeniam žalovaného a dôkazom predloženým na pojednávaní

dňa 13.9.2018. V tejto súvislosti žalobca upozornil, že žalovaný sa na pojednávaní dňa 15.6.2018
obmedzil len na skonštatovanie, že zmluva o pôžičke je zastieraný právny úkon a okolnosti svedčiace
o zastretí právneho úkonu vyplynú z výsluchu žalobcu. Podľa žalobcu doklad o bankovom transfere
a splnomocnenie udelené otcovi žalobcu nemajú nič spoločné so smrťou matky žalobcu a údajnými
dohodami medzi žalobcom a žalovaným o priebehu dedičského konania a prísľube žalovaného, aby

žalobca z dedičstva po matke niečo získal. Dodal, že do 16.7.2018 žalovanému nič nebránilo, aby
súdu opísal okolnosti, za akých podľa jeho subjektívneho názoru došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke
a skutkovo vymedzil, prečo považuje zmluvu o pôžičke za zastretý právny úkon a rozhodne sa
nemožno stotožniť s tvrdením žalovaného, že najskôr mohol uplatniť prostriedky procesnej obrany
až na pojednávaní dňa 13.9.2018. Žalobca označil obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že mal
finančné prostriedky z vkladnej knižky poskytovať matke žalobcu za irelevantnú a bezvýznamnú, že

do 16.7.2018 žalovaný uviedol tvrdenia, ktoré priamo reagovali na žalobcom dovtedy prezentované
tvrdenia a dôkazy, o to viacej, ak až na pojednávaní dňa 13.9.2018 uvádzal okolnosti o akejsi dohode
o odkúpení obchodného podielu nebohej matky žalovaného v obchodnej spoločnosti mimo dedičského
konania. K námietkam žalovaného v bode 12. a 13. odvolania žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby na
tieto odvolacie námietky žalovaného neprihliadal, lebo neboli splnené zákonom stanovené podmienky

(§ 366 CSP) pre prípustnosť novôt v odvolacom konaní. Argumentoval, že skutkové tvrdenie žalovaného
spočívajúce v rozporovaní údaja v žalobe o tom, že žalobca mal žalovanému dňa X.X.XXXX odovzdať
predmet pôžičky a že splnomocnenie udelené žalobcom otcovi nie je platné, nepreukazuje jeho vôľu
zmluvu o pôžičke uzatvoriť, je novotou v odvolacom konaní, ktorá sa netýka procesných podmienok,
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, nejde o tvrdenia, ktoré by mali preukazovať, že

v konaní došlo k vadám (procesným pochybeniam súdu prvej inštancie), ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, naviac žalovaný v odvolaní neuviedol dôvody, pre ktoré tieto tvrdenia
nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Tvrdenia žalovaného v bode
14. a 15 odvolania žalobca označil za irelevantné a s prejednávanou vecou nesúvisiace. K bodom
16 až 21 odvolania žalovaného žalobca uviedol, že práve žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno

preukázať, že v danom prípade sa nejednalo o pôžičku, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňazí,
označiac tvrdenia žalovaného o dohode, ktorá mala byť uzatvorená po smrti matky žalobcu a ktorou sa
mala zastierať vôľa žalovaného dať žalobcovi finančné prostriedky vysporiadaním obchodného podielu,
za nereálne a nelogické. Akcentoval, že žiadnu takúto dohodu so žalovaným neuzatvoril a nebola ani
predmetom ich komunikácie, pričom žalovaný v bodoch 22 až 28 v podstate opakuje svoju obranu,

vychádzajúc z mylného presvedčenia o tom, že žalobca prostriedky procesného útoku nepredložil včas
a námietkami v bodoch 32. až 34. sa žalovaný len vyviňuje z procesnej diligencie.

11. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
všetkých svojich doterajších písomných podaní a ústnych prednesov, vrátane podaného odvolania voči

rozsudku súdu prvej inštancie. Poukazom na znenie § 153 CSP zopakoval, že žalobca od začiatku
tohto sporu disponoval zásadnými tvrdeniami a listinami, ktoré však uplatnil až v posledný deň súdom
uloženej 30 - dňovej lehoty, pričom dovtedy žalobca svoj žalobný návrh opieral o predmetnú zmluvu
o pôžičke, v ktorej sa okrem iného v rozpore so skutočnosťou uvádza, že žalovaný mal prevziať
sumu 19.916,35 eur, avšak až v uvedený deň 16.7.2018 uviedol, že žalovanému mal požičať sumu

30.000,- USD, z ktorých odvodzuje svoj žalobný nárok a dôkazy, ktorými disponoval od začiatku sporu,
žalobca predložil až po 6 rokoch sporu. Dodal, že v tomto prípade žalovaný nevedel predvídať, že
žalobca klamlivo bude po 6 rokoch súdneho konania ako dôkaz poskytnutia pôžičky predkladať prevod
peňažných prostriedkov v úplne inej výške, v inej mene a za iným účelom ako je poskytnutie pôžičky,
preto sa ani voči takémuto tvrdeniu a „dôkazu“ nevedel vopred brániť a následne po ich prezentovaní

žalobcom na súde sa už nevedel im brániť, lebo súd prvej inštancie nesprávnou striktnou aplikáciou
koncentračnej zásady znemožnil žalovanému sa brániť legitímnymi prostriedkami procesnej obrany, a
to úkonom na najbližšom pojednávaní. Podčiarkol, že vysvetlenie žalovaného týkajúce sa prevodu sumy
30.000,- USD má logický súvis s predmetom sporu a aj vnútornú logiku medzi jednotlivými faktami
a dôkazmi, na rozdiel od tvrdenia žalobcu, ktorý svoj žalobný nárok zdôvodňoval nevierohodne a na

základezásadnesameniacichskutkovýchtvrdenípodporovanýchabsolútneodlišnýmiažprotichodnými
dôkazmi. Podľa žalovaného žalobca podáva nesprávny výklad čl. 8 CSP, v ktorom je zakotvená
povinnosť označiť skutkové tvrdenia a dôkazy v súlade s princípom hospodárnosti. Žalovaný opätovne
zdôraznil, že finančné presuny žalobcu svojej matke prostredníctvom účtu žalovaného za účelom kúpynehnuteľností matkou žalobcu, sú skutočnosťami pravdivými a žalovaným aj dokázateľnými, avšak
konajúci súd nesprávnou aplikáciou koncentrácie znemožnil žalovanému tieto relevantné skutkové
okolnosti odprezentovať a dokázať listinnými dôkazmi. Žalovaný namietol tvrdenie žalobcu vo vyjadrení,

že: „... skutkové tvrdenie žalovaného spočívajúce v rozporovaní údaja v žalobe o tom, že žalobca mal
žalovanému dňa X.X.XXXX odovzdať predmet pôžičky a že splnomocnenie udelené žalobcom otcovi
nie je platné, nepreukazuje jeho vôľu zmluvu o pôžičke uzatvoriť je novotou v odvolacom konaní,...“,
nakoľkožalovanýtietoskutočnostiuvádzalužvkonanípredvyhlásenímrozsudkusúdomprvejinštancie,
a to najmä na pojednávaní konanom dňa 13.9.2018. V tejto súvislosti podčiarkol, že konajúci súd sa

s uvedenými tvrdeniami žalovaného nezaoberal s nesprávnym poukazom na uplatnenie koncentrácie
konania. Zopakoval, že žalobca až do podania zo dňa 16.7.2018 argumentoval, že žalovanému poskytol
na základe zmluvy o pôžičke zo dňa X.X.XXXX pôžičku v sume 19.916,35 eur, ktorú sumu mal prevziať
žalovanýpredpodpisomtejtozmluvyaažnáslednepodanímzodňa16.7.2018zmenilsvojprávnyzáklad
a začal tvrdiť, že svoj žalobný nárok odvodzuje od prevodu sumy 30.000,-USD na účet žalovaného
vedený v TATRA BANKA, a.s., pričom žalobca na otázku žalovaného na pojednávaní konanom dňa

13.9.2018 ani nevedel uviesť akým kurzom mal sumu 30.000,-USD prepočítať na sumu 19.916,35 eur,
čo je podľa žalovaného evidentný dôkaz toho, že žalobca nikdy neposkytol žalovanému pôžičku, ktorú
si v tomto konaní voči žalovanému uplatňuje.

12. Krajský súd ako odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej lehote,

preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné. Podmienky pre zmenu rozsudku však nie sú splnené. Rozsudok je
potrebné zrušiť, pretože žalovaný vo svojom odvolaní dôvodne namietol, že súd prvej inštancie svojim
nesprávnym postupom znemožnil žalovanému realizáciu procesných práv priznaných mu v civilnom

sporovom konaní za účelom ochrany práv v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva žalovaného
na spravodlivý proces.

13. Hlavným účelom koncentrácie konania je rýchle prejednanie a rozhodnutie súdu o sporných veciach.
Tento základný účel môže byť naplnený iba za predpokladu súbežnej ochrany práv strany sporu

prostredníctvom procesnoprávnych záruk, akými sú riadne poučenie zo strany súdu o jej právach
a negatívnych dôsledkoch spojených s jej pasivitou a zabezpečenie, že strana sporu nebude v
neprimeranej časovej tiesni, ktorá mu nedovolí uplatniť všetky relevantné tvrdenia a dôkazy na ich
preukázanie. Podstatu zásady koncentrácie tvorí povinnosť strany sporu v určitej fáze konania pod
následkom preklúzie vykonať procesné úkony, pre ktoré bola daná fáza určená. Civilný sporový poriadok

stanovuje, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8
CSP), strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k
nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon (čl. 9 CSP). Strany sporu postupujú v konaní
v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu, ktorý dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a

ukladá potrebné opatrenia a môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony (čl. 10
CSP).

14. Podľa § 149 prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom

protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na

skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala
strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. V zmysle § 153 ods. 2 CSP na prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí (fakultatívne)
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonovsúdu.Práveztohtodôvodujesúdpovinnýpoučiťonásledkochsudcovskejkoncentráciekonania

(§ 167 ods. 3 a 4 CSP, posledná veta), pretože je povinný vždy postupovať a rozhodovať v súlade s
platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými
princípmi tohto zákona (čl. 16 ods. 1 CSP) a so zreteľom na to, že strane sporu musí byť i pri aplikácii
zásady sudcovskej koncentrácie konania zaručená rovnosť zbraní. Sudcovská koncentrácia konania jenástrojom na naplnenie práva strán sporu na prejednanie a rozhodnutie veci v primeranej dobe, a preto
nemá slúžiť na obmedzovanie dokazovania a nemožno ju chápať ani ako sankciu či trest za to, že strana
sporu podcenila následky a nezhromaždila včas dôkazy.

15. V korelácii s uvedeným odvolací súd dospel k záveru, že argumenty prednesené v odvolaní
žalovaného sú opodstatnené a je nutné s nimi súhlasiť potiaľ, že súd prvej inštancie nesprávne
postupoval, ak aplikujúc zásadu sudcovskej koncentrácie konania žalobe vyhovel bez toho, aby
sa akokoľvek zaoberal námietkami a argumentáciou prednesenou žalovaným na pojednávaní dňa

15.6.2018, najmä tvrdenie žalovaného, že zmluva o pôžičke zo dňa X.X.XXXX, ako aj plnomocenstvo
udelené G.. E. O., J.. je neplatné, že k odovzdaniu peňazí nedošlo, že nebolo poskytnuté plnenie
v zmysle tejto pôžičky, ako i že k prevzatiu finančných prostriedkov žalovaným tak, ako je uvedené
v zmluve o pôžičke, nedošlo, že predložená zmluva o pôžičke predstavuje zastieraný právny úkon,
ktorému nemôže byť poskytnutá právna ochrana (zápisnica o pojednávaní dňa 15.6.2018, č.l. 168
až 170 súdneho spisu). Z obsahu súdneho spisu - zápisnice o pojednávaní dňa 15.6.2018 totiž

plynie, že súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní vyslovil, že „uplatňuje
sudcovskú koncentráciu v konaní“ a uložil sporovým stranám, „aby v lehote do 30 dní predložili súdu
návrhy na vykonanie dokazovania v konaní, pretože na neskôr uplatnené prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany v konaní súd nemusí prihliadať“ (č.l. 170 súdneho spisu). Za tohto stavu
vo vzťahu k vyššie uvedeným prostriedkom procesnej obrany žalovaného (že zmluva o pôžičke zo

dňa X.X.XXXX, ako aj plnomocenstvo udelené G.. E.X. O., J.. je neplatné, že k odovzdaniu peňazí
nedošlo, že nebolo poskytnuté plnenie v zmysle tejto pôžičky, ako i že nedošlo k prevzatiu finančných
prostriedkov žalovaným tak, ako je uvedené v zmluve o pôžičke, že predložená zmluva o pôžičke
predstavuje zastieraný právny úkon, ktorému nemôže byť poskytnutá právna ochrana) nedošlo k
sudcovskej koncentrácii, a súd preto na tieto musel (musí) prihliadnuť.

16. Z uvedeného rezultuje, že žalovaný vo svojom odvolaní opodstatnene namietol, že súd prvej
inštancie nesprávne posúdil, ktoré prostriedky procesnej obrany žalovaného boli uplatnené včas,
v dôsledku čoho pri svojom rozhodovaní nijakým spôsobom neprihliadol na námietky žalovaného
prednesené na pojednávaní dňa 15.6.2018 a ani sa s nimi vo svojom rozhodnutí nijako nevysporiadal s

odôvodnením, že ich žalovaný uplatnil oneskorene, pričom uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa
15.6.2018 a bez ďalšieho vyslovil, že „uplatňuje sudcovskú koncentráciu v konaní a ukladá sporovým
stranám, aby v lehote do 30 dní predložili súdu návrhy na vykonanie dokazovania v konaní, pretože na
neskôr uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v konaní nemusí súd prihliadať“,
a to hoci išlo o také skutkové tvrdenia (že zmluva o pôžičke zo dňa X.X.XXXX, ako aj plnomocenstvo

udelené G.. E.X. O., J.. je neplatné, že k odovzdaniu peňazí nedošlo, že nebolo poskytnuté plnenie
v zmysle tejto pôžičky, ako i že nedošlo k prevzatiu finančných prostriedkov žalovaným tak, ako je
uvedené v zmluve o pôžičke, že predložená zmluva o pôžičke predstavuje zastieraný právny úkon,
ktorému nemôže byť poskytnutá právna ochrana), ktoré mohli mať vplyv na výsledok celého sporu.
Týmto nesprávnym postupom súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie v spore, lebo pri svojom rozhodovaní opomenul zásadné námietky žalovaného
(prednesené na pojednávaní dňa 15.6.2018). Na rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto nesprávneho
postupu súdu, je preto potrebné hľadieť ako na rozporné so zásadami spravodlivého procesu, právnej
istoty a predvídateľnosti práva a už len z tohto dôvodu je nutné pristúpiť k jeho kasácii.

17. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, než rozsudok zrušiť podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP bez toho, aby sa z dôvodu procesnej ekonómie zaoberal ostatnými odvolacími námietkami
a argumentáciou žalovaného i žalobcu prednesenými v odvolacom konaní a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

18. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie v intenciách právneho názoru odvolacieho
súdu v tomto uznesení opätovne rozhodnúť o návrhu žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky s
príslušenstvom, vrátane vyporiadania sa s námietkami žalobcu i žalovaného prednesenými v odvolacom
konaní. Rozhodnutie potom odôvodní súd prvej inštancie v súlade s § 220 ods. 2 CSP a ustálenými
zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia boli nepochybné skutkové a právne závery,

ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu a obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky vrátane námietok strán sporu v priebehu odvolacieho
konania.19. V novom rozhodnutí súd rozhodne o trovách celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane preddiskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).