Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120212060
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120212060.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne: C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XXXX/X, XXX XX U., proti žalovaným: 1. Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010
11 Žilina, IČO: 31 575 951, 2. U9, a.s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, o
výkon dobrovoľnej dražby, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1.

rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 20C/92/2020-28 zo dňa 20. novembra 2020, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku I., ktorým súd uložil povinnosť žalovanému v 1. rade zdržať sa realizácie
záložného práva dobrovoľnou dražbou .

O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí

vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa realizácie záložného práva dobrovoľnou dražbou k
nehnuteľnostiambytzapísanýnaLVč.XXXXX,správakatastraokresU.,obecU.,katastrálneúzemieU.,

byt č. XX, vo vchode 2, prízemie v bytovom dome súp.č. XXXX, na parcele registra „C" KN s parcelným
číslom XXXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve v podiele XX/XXXX, do právoplatného a to až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej.

II. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

III. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2. rade zamieta.

IV. O náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí
o veci samej.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 324 odsek 1, § 325 odsek 1, odsek 2
písm. c) a d), § 328 odsek 2, § 329 odsek 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha, aby súd uložil
žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou

stavby nehnuteľnosti v podiele XX/XXXX a to byt v bytovom dome, vchod X, prízemie, byt č. XX, súpisné
číslo XXXX, na parcele XXXXX, katastrálne územie U., obec U., katastrálny úrad U., LV XXXXX.4. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti v podiele XX/XXXX a to byt v bytovom dome,
vchod X, prízemie, byt č. XX, súpisné číslo XXXX, na parcele XXXXX, katastrálne územie U., obec U.,

katastrálny úrad U., LV XXXXX. V nehnuteľnosti má trvalé bydlisko. Dňa 19.05.2015 uzavrela žalobkyňa
spolu so žalovaným 1. rade zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXX XXXXX XXXXXX na sumu 48.876,-
eur.SúčasťouzmluvybolaZmluvaozriadenízáložnéhopráva-súhlasbankysnakladanímsozaloženou
nehnuteľnosťou a Návrh na vklad záložného práva na nehnuteľnosti v podiele XX/XXXX a to byt v
bytovom dome, vchod X,X.p., byt č. XX, súpisné číslo XXXX, na parcele XXXXX katastrálne územie U.,

obecU.,katastrálnyúradU.,LVXXXXX.Žalobkyňaúverriadneavčassplácalavdohodnutýchsplátkach
v období od roku 2015 do polovice roku 2019. V polovici 2019 sa dostala do dočasných finančných
problémov z dôvodu straty príjmu a vážnych zdravotných problémov. Ku dňu podania žaloby uhradila
žalobkyňa na účet žalovaného 1. rade celkom 12.919,64 eura. Žalovaný 1.rade dňa 05.08.2019 listom
zaslal žalobkyni Výzvu na predčasné splatenie úveru a žiada ešte uhradiť 42.495,21 eura. Následne
žalovaný 2. rade dal vypracovať znalecký posudok na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa

proti tomuto znaleckému posudku podala námietky do rúk žalovaného 1. rade. Žalobkyňa má dôvodné
obavy, že túto nehnuteľnosť žalovaný 1. a 2. rade predá v dražbe skôr, ako súd rozhodne o platnosti
určenianeplatnostiúverovejzmluvy,určenianeplatnostizáložnejzmluvyaurčenievlastníckychpomerov
knehnuteľnosti.Záložnýveriteľžalovaný1.radevzhľadomnato,ženedošlopodľanehokúhradecelého
dlhupristúpilkvýkonuzáložnéhoprávaformoudobrovoľnejdražby.Namiestoústretovostiasnahybanky

preklenúť náročnú situáciu žalobkyne, pomôcť jej v ťažkej situácii, kedy nebola žalobkyňa schopná
zaplatiť splátku, sa dočkala akurát oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, v ktorom ju banka
vyzvala k zaplateniu celého dlhu, ktorý ak neuhradí do 15 dní pristúpi banka v k vymáhaniu niektorým
zo spôsobov ustanovených platnými právnymi predpismi, teda uplatnením záložného práva na jej jediné
obydlie. Banka nebrala vôbec ohľad na jej bezvýchodiskovú situáciu. Nič na tom nezmenia ani tvrdenia

banky, že záložné právo vykonáva až teraz, keďže dôležité bolo práve neprimerané zosplatnenie úveru
- banka nastavila zmluvné podmienky tak, že po zosplatnení úveru ju už platenie v splátkach nezaujíma
a bežný spotrebiteľ je odkázaný na bezvýchodiskovú životnú situáciu, na ktorej konci je strata strechy
nad hlavou Banky majú povinnosť postupovať nielen v súlad so zákonom, bankovou obozretnosťou, ale
voči obyčajným spotrebiteľom predovšetkým primerane a v súlade s odbornou starostlivosťou a dobrými

mravmi (§2 písm. u) a§ 4 ods.8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), aby spotrebiteľov
nevystavila neprimeranému výkonu záložného práva a záložné právo má byt' výhradne iba „ ultima
ratio" spôsobom uspokojenia pohľadávky. Banka nerešpektovala nič - žiadnu primeranosť vo svojom
postupe a za každú cenu chce vykonať záložné právo, neponúkla žiadnu reštrukturalizáciu, odklad
splátok, ani nič podobné, a to napriek tomu, že vedela o ťažkej situácií. Práve naopak snaha bánk

je dokonca odkázať na požičanie si peňazí od nebankových subjektov, namiesto toho, aby sa snažili
reštrukturalizovať úver. Žalobkyňa namieta, že nemôže ponímať súdnu ochranu taký výkon práva, ktorý
je neprimeraný alebo sa prieči dobrým mravom ( §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ústavne konformný
nemôže byt' výkon práva, ktorý je neprimeraný a zasahuje do práva na obydlie. Nie je jej jasné, prečo
banka sa nesnažila uplatniť právo prostredníctvom exekúcie. To že sa dražby zneužívajú a obchádza sa

primeranejšia exekúcia potvrdzujú aj súdy. Žalobkyňa je dodnes strašne vystresovaná. Ešte horšie je,
že reálna hrozba dražby psychicky zle vplýva na zdravotný stav žalobkyne, čím sa celkovo zhoršuje jej
už i tak dosť nalomené zdravie, kedy akýkoľvek stres, neistota a obavy o strechu nad hlavou prispieva k
radikálnemu zhoršeniu stavu a vážne ohrozuje zdravie. K tomu sa pridal aj nedostatok financií a platobná
neschopnosť. Napriek tomu bola ochotná po toto ťažké obdobie splácať aspoň minimálnou čiastkou

pokiaľ sa situácia nestabilizuje. Ďalej uviedla, že Zmluva o splátkovom úvere č. E. bola uzavretá na
základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Zmluva bola uzavretá v
rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, pretože táto smernica platí tiež pre obchody, podnikanie alebo profesie verejného charakteru
a ukladá vypracovanie zmlúv jednoduchou zrozumiteľnou rečou pre spotrebiteľa , aby mal príležitosť

preskúmať všetky podmienky aby nemal o nich pochybnosti , a rovnako zaväzuje dodávateľa poskytnúť
odbornú pomoc, ktorá nebola pri uzatváraní zmluvy poskytnutá. Žalobkyňa má za to, že podmienky v
zmluve sú také ako boli v zmluve podpísané. Právne úkony dodávateľa boli v rozpore so zákonom a
priečia sa dobrým mravom.

5. Zmluvný vzťah sa dostal do neudržateľného stavu, pretože došlo k značnej nerovnováhe v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ Banka zaslala žalobkyni
Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, čím použila nekalú praktiku, a neprijateľnú podmienku:
Občiansky zákonník ustanovenie § 53 ods. 4) písm. k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svojzáväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a preto
ide o neplatný právny úkon z ktorého nemôžu plynúť platné právne účinky. Podľa ustanovení § 52,§
53, § 54 Občianskeho zákonníka dodávateľ Banka už pri uzatváraní zmluvy konala nekalo a dojednala

neprijateľné podmienky. Podľa § 53 ods. 4) písm. i) za neprijateľné podmienky sa považujú ustanovenia
ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v
zmluve. Podľa § 53 ods. 4) písm. 1) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi
povinnosti niesť dôkazné bremeno: ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah mala niesť iná
zmluvná strana. Podľa § 53 ods. 4 písm. o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie

je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi Podľa § 53
ods. 7 zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho
prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Dodávateľ Banka v tomto konaní ako žalovaný
1. rade predložil úverové podmienky a sadzobník v nesúlade a v rozpore so zákonom. Žalovaný 1.
rade neskúmal bonitu žalobkyni, ani sa jej nespýtal na situáciu v rodine, čím zanedbal svoju povinnosť
odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa Zanedbanie povinnosti odbornej

starostlivosti je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa považované za nekalú obchodnú praktiku, ktorá
je podľa § 7 ods. 1 cit. zákona zakázaná. Žalovaný 1./ poskytoval úver bez ohľadu na to, či si overil, či
bude žalobkyňa schopná ho splácať alebo nie. Množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a systém
sankcií sú nastavené tak, že v prípade omeškania so splácaním je žalobkyňa v nevýhodnom postavení
ako slabšia zmluvná strana, čo zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

a v jeho neprospech, čo zákonodarca označil za neprijateľné (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Žalobkyňa je presvedčená, že žalovaný 1./ voči nej použil neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný
postup, a teda porušil § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný 1. rade
dodávateľ/veriteľ vedome, na škodu mnohých spotrebiteľov obchádza zákon v snahe získať tak pre
seba výhodnejšie postavenie, núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou k takému konaniu, ktoré nie

je povinný vykonať, s cieľom obchádzať ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa
a ďalších predpisov poskytujúcich spotrebiteľskú ochranu. Slovná formulácia zmluvy nemusí priamo
odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ,
aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Pri takomto veľkom počte hrubo
nemorálnych a zneužívaných zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a

povinnostiachvneprospechspotrebiteľanemôžeobstáťanizmluvaoúvereakocelok.Atosmeneuviedli
ani všetky podmienky, ktoré možno v zmluve a úverových zmluvných podmienkach spotrebiteľskej
zmluvy považovať za neprimerané a nekalé. Z týchto dôvodov navrhuje, aby súd aplikoval ust. § 41 OZ
v jeho eurokonformnom výklade s ust. čI. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a v súlade s cieľom a zmyslom Čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej

únie a ČI. 38 Charty základných práv Európskej únie, ktoré vyjadrujú enormný záujem EÚ na ochranu
práv a záujmov Európskych spotrebiteľov. Žalobkyňa ďalej uviedla, že banka vyžaduje podpisom od
spotrebiteľa súhlas so sprístupnením a poskytnutím všetkých údajov o všetkých úveroch a bankových
zárukách poskytnutých Dlžníkovi avšak Dlžník jej nedáva súhlas so spracovávaním a poskytovaním
osobných údajov tretím osobám. Žalobkyňa je presvedčená, že Banka konala v rozpore so zákonom o

ochrane osobných údajoch. V prípade vykonania dražby by došlo k neprimeranému zásahu do práva
na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život žalobkyne. Týmto konaním by bol porušený aj ČI. 8
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa tohto článku je zásah do súkromného
a rodinného života opodstatnený a oprávnený len vtedy, ak „ je to v súlad so zákonom a nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujem národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho

blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo
ochrana práv a slobôd iných“ V kontexte s týmto článkom dala do pozornosti aj rozhodnutie Ústavného
súdu SR I. ÚS 13/2000 v spojení s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Stanková vs.
Slovenská republika a v rozhodnutí Paulic v. Chorvátsko. Súdy v týchto judikátoch potvrdili, že akýkoľvek
zásah do obydlia je potrebné posudzovať' veľmi citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má mat

za každých okolností možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde. Aplikácia týchto
judikátov je o to nevyhnutnejšia, že zásah do vlastníckeho práva žalobcov (ČI. 20 Ústavy SR) a práva na
obydlie C či. 19 Ústavy SR) chce vykonať súkromný subjekt dražobník, ktorý nepodlieha žiadnej súdnej
kontrole, ktorá by v reálnom čase poskytla právam žalobkyni ochranu. Žalobkyňa nemá inú zákonnú
ochranu, len požiadať súd o vydanie rozhodnutia, podľa §328 Z.z. 160/2015 Civilný sporový poriadok,

ktorým by dočasne upravil pomery účastníkov konania. Z týchto dôvodov navrhla, aby súd uložil
žalovaným zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou stavby nehnuteľnosti v
podiele XX/XXXX a to byt v bytovom dome, vchod X, prízemie, byt č. XX, súpisné číslo XXXX, na parceleXXXXX, katastrálne územie U., obec U., katastrálny úrad U., LV XXXXX, ktorá pozostáva z prevodu
nehnuteľností, vypratania nehnuteľností a zasahovania do užívacích práv navrhovateľa.
6. Súd I. inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi zistil skutkový stav, podľa ktorého z

predloženej Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXX XXXXX XXXXXX je zrejmé, že žalobkyňa uzavrela
so žalovaným v 1. rade dňa 21.05.2015 Zmluvu o úvere na sumu 48.876,- eur.

7. Na zabezpečenie predmetného úveru bola dňa 21.05.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade
uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok - byt č. XX, vchod X, na prízemí

v bytovom dome súpisné číslo XXXX, na parcele XXXXX, katastrálne územie U., obec U., katastrálny
úrad U., LV XXXXX.

8. Listom zo dňa 05.08.2019 žalovaný v 1. rade vyzval žalobkyňu na predčasne splatenie úveru. Z
potvrdenia o pobyte je zrejmé, že žalobkyňa je od 24.01.2014 prihlásená na trvalom pobyte vo vyššie
uvedenom byte.

9. V danom prípade z obsahu spisu súd zistil, že žalobkyňa sa návrhom domáha voči žalovaným
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu
záložnéhoprávadobrovoľnoudražbounehnuteľnostívjejvýlučnomvlastníctveatozdôvoduneplatnosti
právnych úkonov žalovaného v 1. rade a z dôvodu toho, že v byte má trvalý pobyt a reálne v ňom žije.

10. Úprava výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou umožňuje veriteľovi výrazným spôsobom
zasiahnuť do majetkových práv dlžníka bez súdnej alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Výkon
záložného práva je natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych
okolností nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha.

11. Výkon záložného práva sa nepochybne môže dotknúť tak obydlia žalobkyne ako aj ďalších
nehnuteľností v jej výlučnom vlastníctve. Právo na rešpektovanie obydlia je upravené aj Dohovorom
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), a to článkom 8 Dohovoru, ktorý
je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonom.

„Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Akákoľvek osoba
ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať principiálne príležitosť nechať posúdiť primeranosť
opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných zásad podľa čl. 8 Dohovoru, bez ohľadu na to, že
podľa vnútroštátneho práva jej právo zdržiavať sa v príbytku skončilo“ (z rozsudku Európskeho súdu pre
ľudské práva McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.5.2008., sť. č. 19009/04, bod 50.).

12. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010: „Pri nariadení
predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti
účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v
neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak.“

13. V uvedenej veci žalobkyňa svoj nárok osvedčila obavou z možného ohrozenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam realizáciou záložného práva žalovaného 1 rade formou dobrovoľnej dražby bytu, v
ktorom má žalobkyňa trvalý pobyt. Hrozba výkonu záložného práva je osvedčená výzvou na predčasne
splatenie úveru a znaleckým posudkom.

14. Vlastnícke právo i právo na rešpektovanie obydlia sa bezprostredne dotýka základných práv a

slobôd, pričom ochranu týchto práv zabezpečuje aj základný zákon štátu, a to Ústava SR v článku 20 a
v článku 21. Realizáciou záložného práva bezprostredne hrozí žalobkyni ujma v podobe straty obydlia
a jedinou účinnou procesnou zárukou, ktorú má žalobkyňa je nariadenie neodkladného opatrenia.
Predmetom neodkladného opatrenia sú práva k nehnuteľnostiam a to bytu, ktorý slúži žalobkyni na
bývanie a v prípade nevyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia existuje reálna obava,

že by došlo k závažným zásahom do jej práva na ochranu obydlia skôr, než súd meritórne rozhodne.
Súd v tejto súvislosti vyzdvihuje, že samotná strata bývania je jedným z najvýznamnejších zásahov
do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate
možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (rozsudok ESĽP č. 19003/04 ač. 27183/04). V práve Európskej únie predstavuje právo na obydlie (a jeho ochranu) jedno zo základných
práv zaručených článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní Smernice č.
93/13/EHS. Súdny dvor EÚ v tomto smere už poukázal na dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny

súd mal k dispozícii neodkladné opatrenia umožňujúce prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho
konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou. Ochrana obydlia je
právo v hierarchii hodnôt v živote človeka, vedľa práva na život a zdravie, nepochybne základným
ľudským právom garantovaným nielen Ústavou SR, ale aj medzinárodnou zmluvou - Dohovorom o
ochrane ľudských práv a slobôd. Za takejto situácie je dôvodné, aby do právoplatného skončenia

konaniavovecisamejbolatýmtoprávamposkytnutádočasnáochranaformounariadenianeodkladného
opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa realizácie záložného práva
dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam.

15. Vo vzťahu k vyprataniu nehnuteľnosti súd prvej inštancie návrh zamietol, keďže záložný veriteľ sa
nemôže domáhať vypratania nehnuteľnosti a teda ukladať mu uvedenú povinnosť by bolo nadbytočné.

Pokiaľ ide zdržanie sa zasahovania do užívacích práv žalobkyne tak v tejto časti je návrh žalobkyne
neurčitý.

16. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému
2. rade, keďže v danom prípade žalobkyňa nešpecifikovala o akú spoločnosť sa má jednať. Ak by sa

malo jednať o dražobníka, tak ten nie nositeľom záložného práva, a preto nemá opodstatnenie ukladať,
resp. zakazovať akémukoľvek subjektu disponovať s právom, ktorého nositeľom nie je. Dražobník je v
zmluvnom vzťahu len so záložným veriteľom, a to na základe zmluvy, ktorú s ním záložný veriteľ uzatvoril
za účelom vykonania procesu dobrovoľnej dražby, v ktorej má byť speňažený majetok vlastnícky patriaci
žalobkyne, ktorý je predmetom zálohu na uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa voči žalobkyne.

Už samotná skutočnosť, že nariadeným neodkladným opatrením bolo nositeľovi tohto práva, teda
záložnému veriteľovi, uložená povinnosť zdržať sa jeho výkonu, je dostatočne účinným prostriedkom
ochrany práv žalobkyne.

17. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný v 1. rade. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365

ods. 1 písm. h) C.s.p.. K otázke zákonnosti a primeranosti uviedol, že zákonodarca zákonom ( najmä
Občiansky zákonník) upravil jednak inštitút predčasného zosplatnenia, podmienený jasne stanovenými
podmienkami a jednak inštitútu záložného práva, vrátane jeho výkonu, čím jednoznačne vymedzil
mantinely primeranosti výkonu tohto práva, bez pochýb so zreteľom aj na ochranu dlžníka (informačná
povinnosť, dĺžka omeškania atd'.). Poukázal aj na § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v

danomprípadejemožnévykonaťzáložnéprávovýlučneformoudobrovoľnejdražbyvzmyslecitovaného
osobitného zákona. Účel uvedeného ustanovenia nepochybne spočíva právne v zabezpečení ochrany
spotrebiteľa, ktorá má byť použitím citovaného osobitého zákona naplnená, čo je zrejmé, okrem iného,
aj zo systematického zaradenia predmetného ustanovenia v právnom predpise. Na základe vyššie
uvedených skutočnosti je nutné námietky žalobcu ohľadom spôsobu výkonu záložného práva považovať

zaúplnebezpredmetnéatendenčné.Ktvrdeniu,žezáložnéprávomábyťvýhradneprostriedkom„ultima
ratio", teda prostriedkom poslednej inštancie v rámci uspokojenia pohľadávky, nemá oporu ani v zákone
a ani v jeho výklade. Inštitút záložného práva ako aj dobrovoľnej dražby je zákonný a regulovaný spôsob,
ako môže byť veriteľ uspokojený v prípade, ak si dlžník nesplní svoje povinnosti, pričom v právnom
poriadku niet zmieni (v o tom. že veriteľ má najprv využiť iné spôsoby uspokojenia svojej pohľadávky a až

keď tieto zlyhajú, potom pristúpiť k výkonu záložného práva a realizovať ho prostredníctvom dobrovoľnej
dražby; z povahy predmetného inštitútu, jeho právnej úpravy a funkcie vyplýva presne opačný záver.
Proces uplatňovania pohľadávky prostredníctvom súdu a následne exekúcie, spravidla býva čo do času
zdĺhavejší, s čím, okrem iného súvisí aj narastenie príslušenstva pohľadávky, spravidla býva čo do
nákladov na uplatnenie svojho práva nákladnejší oproti výkonu dobrovoľnej dražby, čo sa týka tak času

potrebného na uplatnenie práva na súde a následne v exekúcii a rovnako aj tak nákladov spočívajúcich
v súvisiacich súdnych trovách.

18. K neprijateľným zmluvným podmienkam a nekalým obchodným praktikám žalovaný uviedol,
že žalobkyňa vo svojom podaní iba všeobecne poukazuje na používanie neprijateľných zmluvných

podmienok, avšak tieto bližšie nešpecifikuje. Podľa žalobkyne má byť neplatným právnym úkonom
Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, pričom žalobkyňa si zrejme vôbec neuvedomuje, že vo
výzvenapredčasnésplatenieúverujužalovanýv1.radevyzvalnazaplateniesumy,ktoránepredstavuje
sankciu spojenú s neplnením jej záväzku, ale predstavuje konkrétnu výšku dlžnej sumy pozostávajúcejz dlžnej istiny a príslušenstva. V danom prípade celkom jednoznačne nemôže byť naplnené vyššie
uvedené ustanovenie zákona, ktoré by zakladalo použitie nekalej praktiky zo strany žalovaného v 1.
rade. Poukaz žalobkyne na ust. § 53 ods. 4. písm. k) Občianskeho zákonníka je podľa žalovaného

úplne irelevantný.

19. K skúmaniu bonity žalobkyne žalovaný v 1. rade uviedol že skúmal dopytom do Spoločného registra
bankových informácií, údajmi poskytnutými samotnou žiadateľkou, /žalobkyňou, reportom zo sociálnej
poisťovne. Skutočnosť, že v čase žiadosti spĺňala žalobkyňa podmienky na poskytnutie úveru potvrdzuje

aj fakt, že žalobkyňa riadne splácala úver v dohodnutých splátkach od roku 2015 do polovice roku 2019.

20. K nariadeniu neodkladného opatrenia žalovaný v 1. rade uviedol, že v dôsledkoch nejde o
protizákonný stav, ktorý by mal hroziť, ale o stav zákonný a zákonom predpokladaný. Nariadenie
neodkladného opatrenia považuje za nezákonné, ktoré takémuto stavu má zabrániť, príp. sťažiť jeho
dosiahnutie.

21. K nenávratnosti, resp. ťažkej nenapraviteľnosti stavu, ktorý má hroziť; iným prostriedkom obrany
žalobkyne a kontextu jej správania vo vzťahu k predloženému návrhu uviedol, že v danom prípade
bola súdom poskytnutá ochrana neodkladným opatrením vo veci, v ktorej samotný zákon vymedzuje
iné prostriedky ochrany práv, ktoré má žalobkyňa k dispozícii. Poukázal na skutočnosť, že počas
celej doby splácania mala žalobkyňa možnosť adresovať banke svoje námietky súvisiace so zmluvnou

dokumentáciou alebo sa domáhať určenia neplatnosti konkrétnych právnych úkonov na súde. Žalovaný
v 1. rade ma za to, že žalobkyňa neosvedčila ani existenciu nároku, ktorému sa má neodkladným
opatrením poskytnúť dočasná ochrana. V tejto súvislosti žalovaný v 1. rade opakovane uvádza, že
realizácia záložného práva k nehnuteľnostiam na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z.
je zákonom prípustným prostriedkom výkonu záložného práva pre prípady, kedy nastala splatnosť

pohľadávky zabezpečenej týmto záložným právom a nebola dlžníkom riadne a včas uhradená ide o
dovolený výkon práva, čo vylučuje jeho protiprávnosť. Žalovaný v 1. rade poukázal aj na skutočnosť,
že výkonom záložného práva realizáciou dražby je vlastnícke právo žalobkyne ohrozené, nie je však
bezprostredne ohrozené, lebo až do udelenia príklepu a zaplatenia najvyššieho podania vydražiteľom je
žalobkyňa stále vlastníkom nehnuteľností, čím tiež nie je daný dôvod naliehavosti neodkladnej úpravy

pomerov v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade
bolo zriadené v zmysle zákona, na základe uzavretej záložnej zmluvy a to bez ohľadu na to, že sa jedná
o obydlie žalobcu, ktorého ochrana nemôže byť vnímaná tak, že každá dražba bytu, či domu predstavuje
porušenie ústavného práva na ochranu obydlia.

22. Podľa názoru žalovaného v 1. rade, súd prvej inštancie namiesto odmietnutia zjavne
neopodstatneného podania vyhovel návrhu žalobkyne, čím zmaril zákonný, zákonom regulovaný,
zmluvou medzi sporovými stranami predpokladaný a upravený proces, slúžiaci na ochranu majetkových
práv žalovaného v 1. rade, čím poprel účel predmetného zákonného inštitútu záložného práva ako
zabezpečovacieho a uhradzovacieho prostriedku, zákonnú formu ochrany ústavného práva na ochranu

majetku veriteľa a v neposlednom rade zásadu pacta sunt servanda. Navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutiesúduprvejinštanciezmenilanávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietolapriznal
žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku.

23. K odvolaniu žalovaného v 1. rade sa vyjadrila žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie potvrdil ako vecne správne. Poukázala na skutočnosť, že každý mesiac poukazuje na účet
žalovaného v 1. rade splátku vo výške 240,- eur. Je si vedomá záväzku voči žalovanému v 1. rade a
preto pokračuje v splácaní predmetného úveru. Žalovaný v 1. rade aj napriek vyhlásenému úveru za
predčasne splatný, mesačnú splátku vo výške 240,- eur prijíma.

24. Krajský súd v U.e (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

25.Podľaustanovenia§324odsek1a2C.s.p.,predzačatímkonania,počaskonaniaapojehoskončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je príslušný okresný súd.Podľa odseku 3, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

26. Podľa ustanovenia § 326 odsek 1 a 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva.

27. Podľa ustanovenia § 132 odsek 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh.

28. Podľa ustanovenia § 329 odsek 1 prvá veta a odseku 2 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa odseku 3 ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné
rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej
veci.

29. Podľa ustanovenia § 330 odsek 1 C.s.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len

po určený čas.

Podľa odseku 2, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah
by bol totožný s výrokom vo veci samej.

30. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (Pozri Uznesenie

Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010)

31. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010)

32. Podľa veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku neodkladným opatrením môžu byť
upravené len pomery, ktoré majú povahu právnych vzťahov. Obsahom právneho vzťahu sú jednotlivé
práva a povinnosti jeho subjektov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená.

33. Žalobkyňa osvedčila právny vzťah Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 19.05.2015

uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade a Zmluvou o zriadení záložného práva na
nehnuteľný majetok č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 21.05.2015 uzatvorenou medzi žalobkyňou a
žalovaným v 1. rade, predmetom ktorej, je zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia
istiny, úrokov, poplatkov, prípadných zmluvných pokút a ďalších pohľadávok záložného veriteľa z úveru
poskytnutého na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX.

34. Ohrozenie práva žalobkyňa osvedčila skutočnosťou, že žalovaný v 1. rade výzvou zo dňa 5.8.2019
vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru vo výške 42 495,21 eur s tým, že žalobkyňa je povinná
uhradiť dlh do 27.08.2019. V prípade, že dlh nebude uhradený, začne žalovaný v 1. rade dňa 28.8.2019s procesom predaja založenej nehnuteľnosti prostredníctvom dobrovoľnej dražby v zmysle záložnej
zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX. V nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom dobrovoľnej dražby má
žalobkyňa trvalý pobyt, a podľa jej vyjadrenia, je aj jej obydlím. Túto skutočnosť osvedčila Potvrdením

o pobyte zo dňa 24.01.2014 (č.l. 8). Vlastníctvo k bytu, ktorý je predmetom zmluvy o záložnom
práve osvedčila žalobkyňa LV č. XXXXX (č.l. 7). Žalobkyňa v konaní predložila aj znalecký posudok,
ktorý bol vypracovaný na základe objednávky zadávateľa Dražobná spoločnosť, a.s. Zelinárska 6,
821 08 Bratislava, zo dňa 20.2.2020. Na základe tohto znaleckého posudku bola východisková cena
nehnuteľnosti stanovená vo výške 60 479,01 eur.

35. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie. To neznamená, že nemôže zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle § 384 C.s.p.
(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016 s. 1119.)

36. Odvolací súd zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu mal dostatočným spôsobom osvedčenú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Nariadenie neodkladného opatrenia má
oporu v listinných dôkazoch, ktoré sú obsahom spisu. Odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, čo stačí na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odvolací súd
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie možno považovať za preskúmateľné v
takej miere, že nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie
dal odpoveď na tie otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne objasňuje
skutkový a právny základ rozhodnutia.

37. V danom prípade sa jedná o zákaz výkonu dobrovoľnej dražby, ktorý je časovo obmedzený do
skončenia konania vo veci samej, nejedná sa teda o časovo a vecne neobmedzený zákaz výkonu
záložného práva.

38. V prípade pochybností o platnosti zmluvy o dobrovoľnej dražbe, pochybností o platnosti dražby
samotnej alebo o výške pohľadávky je vhodné uprednostniť neodkladné opatrenie chrániace obydlie
spotrebiteľa s možnosťou veriteľa (alebo dlžníka) domáhať sa svojich práv súdnou cestou pred
vykonaním dražby a následnou žalobou spotrebiteľa. Právne postavenie dodávateľa je dostatočne
právne garantované, jeho pohľadávka je zabezpečená záložným právom. Naproti tomu vykonanie

dražby znamenajúcej stratu obydlia a podanie žaloby spotrebiteľom môže mať na spotrebiteľa výrazne
negatívny dopad.

39. Vlastnícke právo i právo na rešpektovanie obydlia sa bezprostredne dotýka základných práv a
slobôd, pričom ochranu týchto práv zabezpečuje aj základný zákon štátu, a to Ústava SR v článku 20

a v článku 21.

40. Uložením povinnosti žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražbynevzniknežalovanémuv1.radežiadnaškoda,naprotitomu,akbysúdnávrhžalobkynezamietol,
týmto by reálne hrozila strata jej obydlia. Napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu by

bol následne možný len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by spôsobilo ďalšie trovy a výdavky.
Týmto je daný a osvedčený naliehavý právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Nariadenie neodkladného opatrenia je jediný možný spôsob, ako sa môže žalobkyňa brániť pred
pozbavením vlastníckeho práva k obydliu.

41. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo dostatočným spôsobom osvedčené, že žalobkyňa má obydlie
v predmetnom byte, čo vyplýva napr. aj z jej adresy trvalého pobytu a z adresy nehnuteľnosti, ktorá
je predmetom zálohu. Za tohto stavu aj s prihliadnutím na predloženú dokumentáciu žalobkyne ako
aj argumentáciu žalovaného sa javí požiadavka žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako
oprávnená, preto odvolací súd uvedené rozhodnutie považuje za vecne správne a v súlade s § 387

C.s.p. ho potvrdil.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 odsek 1 C.s.p.
súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v U.e v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).