Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121010051
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4121010051.2

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich
Ing. Viktora Baraníka a PhDr. Janky Moravčíkovej, v trestnej veci proti obvinenému T. U. pre zločin
znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1
písmeno c) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 23.02.2021 takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 244 odsek 1 písmeno h) Trestného poriadku obžalobu prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra
č. 1Pv/428/2020 podanú na Okresný súd Nitra dňa 26.01.2021 na obvineného T. U., W. XX.XX.XXXX,
M. F. Š., T. F. Š. XX, U. U. U. Ú. W. U. U. E. Ú. W. U. M. I. L. W. od 31.07.2020

odmieta a vracia vec prokurátorovi,

pretože zistil závažné procesné chyby najmä, že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva
obhajoby.

II.
Podľa § 9 odsek 2 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením

nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid - 19 v znení zákona č. 9/20201 Z. z., súd určuje, že
ustanovenie § 9 odsek 1 tohto zákona sa nepoužije a súčasne určuje novú lehotu na podanie sťažnosti
proti výroku pod bodom I, a to do troch pracovných dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Nitre podal dňa 26.01.2020 na Okresný súd Nitra obžalobu na obvineného T. U.
(ďalej len „obvinený“), pre zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

dňa 31.07.2020 v čase medzi 10.30 hodinou a 12.00 hodinou v obci Y. v rodinnom dome na ulici L. XX
po tom, čo vošiel pod vplyvom alkoholu na dvor rodinného domu, kde mu bývalá manželka - poškodená
Y. U. hovorila, nech ide preč, na čo nereagoval, išiel smerom k domu, a keď videl, že poškodená má v
ruke telefón, vykrútil jej ruku, v dôsledku čoho jej telefón spadol na zem, chytil ju za ramená a sotil na
zem, čo poškodenú šokovalo, keď sa postavila, rýchlo si vzala telefón a následne ju silou ťahal do vnútra
rodinného domu, počas čoho poškodená niekoľkokrát kričala o pomoc, v predsieni domu ju zatlačil na

komodu, vyčítal jej, že je kurva a dozvedel sa o nej rôzne veci, stále ho prosila nech ide preč, mala
z neho strach, následne ju schmatol za ramená, zodvihol do vzduchu a hodil ju na gauč, prikázal jej,
nech sa vyzlečie, keď sa poškodená nevyzliekala, proti jej vôli jej stiahol krátke gate a vyzliekol tielko,
roztiahol jej nohy a pohlavným údom vnikol do pošvy, následne vykonal súlož, počas súlože poškodená
telefonovala na tiesňovú linku č. 158 a kričala o pomoc, keď si to všimol, telefón jej odhodil na zem,
kričal na ňu: „Znásilňujem Ťa teraz, že!“, zo strachu sa nebránila, ruky mala prekrížené na prsiach,

triasla sa a plakala, prosila ho nech prestane, pričom prestal, keď ho uprosila, že musí ísť na toaletu,
čím spôsobil poškodenej Y. U. podľa lekárskej správy Fakultnej nemocnice Nitra zo dňa 31.07.2020bilaterálne začervenané škrabance v oblasti ramien, v oblasti ľavého ramena malý hematóm do 2 cm,
v oblasti pod ľavou lopatkou škrabance a v oblasti bedrových kĺbov na oboch stranách tela škrabance
a drobné podliatiny.

Na základe podanej obžaloby súd zistil, že obvinený je stíhaný pre spáchanie zločinu znásilnenia podľa
§ 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, za ktorý mu je možné uložiť trest odňatia slobody
od sedem do 15 rokov, pričom za použitia ustanovenia § 47 odsek 2 Trestného zákona mu hrozí trest
odňatia slobody na doživotie alebo na 25 rokov. Na základe tohto zistenia senát predbežne prejednal

obžalobu na neverejnom zasadnutí v zmysle ustanovenia § 243 odsek 1 Trestného poriadku, pretože
po preštudovaní celého vyšetrovacieho spisu a predmetnej obžaloby zistil, že do úvahy prichádza
rozhodnutie podľa § 244 odsek 1 písmeno h) Trestného poriadku.

Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa 02.02.2021 uznesením rozhodol podľa § 238 odsek 4 Trestného
poriadku o ponechaní obvineného vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 odsek 1 písmeno a), písmeno

c) Trestného poriadku právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4Tos/13/2021
zo dňa 18.02.2021.

Uvedené väzobné rozhodnutie nebránilo súdu rozhodnúť o všetkých otázkach (§ 238 odsek 2 Trestného
poriadku), teda aj o odmietnutí veci a jej vrátení prokurátorovi pri predbežnom prerokovaní obžaloby

senátom, pretože išlo o otázku konania, ktorú bolo potrebné vyriešiť rozhodnutím podľa § 244 odsek 1
písmeno h) Trestného poriadku (rozhodnutie NS SR Tpj 21/2016).

Podľa § 244 odsek 1 písmeno h) Trestného poriadku, pri predbežnom prejednaní obžaloby súd obžalobu
odmietneavrátivecprokurátorovi,akzistízávažnéprocesnéchyby,najmäžeboliporušenéustanovenia

zabezpečujúce práva obhajoby.

Podľa § 37 ods. 1 písmeno c) Trestného poriadku po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu
už v prípravnom konaní, ak ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine.

Procesnou chybou podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 244 odsek 1 písmeno h) Trestného poriadku
sa rozumie nedodržanie formálnych náležitostí postupu a úkonov vo fáze trestného konania, ktorá len
vytvára predpoklady pre prejednanie trestnej veci pred súdom, teda v prípravnom konaní. Úprava práv
obhajoby, ktorej porušenie je zákonom demonštratívne uvedené ako procesná chyba, sa odvíja od
ustanovení § 34 odsek 1 Trestného poriadku (práva obvineného) až po § 44 odsek 2 Trestného poriadku

(práva obhajcu).

Podľa stanoviska Najvyššieho súdu vyjadreného v Koncepcii o vrátení veci
„na došetrenie“, sa procesný režim § 188 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku v znení účinnom
pred 1. januárom 2006 (zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) stal neaktuálnym

prijatím zákona č. 301/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2006. Nová úprava priniesla odstránenie
vyšetrovacej zásady zo súdneho konania, s čím
je spojené dôkladné uplatnenie zásady zodpovednosti prokurátora za dokázanie viny obvineného,
teda zásady „dôkazného bremena“. Vykonávanie dôkazov v súdnom konaní, ktoré strany nenavrhli
alebo nezabezpečili, je podľa aktuálnej právnej úpravy možnosťou, nie však už povinnosťou súdu.

Vrátenie veci prokurátorovi je naďalej spojené s rozhodnutím o odmietnutí obžaloby po predbežnom
prejednaní obžaloby senátom, respektíve preskúmaní obžaloby samosudcom (§ 241 odsek 1 písmeno
f),§244odsek1písmenoh)Trestnéhoporiadku),avšakoprotipredchádzajúcejúpravenaobmedzenom
podklade, spočívajúcom len v závažných procesných chybách, ktoré zákon demonštratívne uvádza
a predovšetkým zdôrazňuje porušenie ustanovení zabezpečujúce práva obhajoby. Tieto chyby sa

však týkajú len formálnych náležitostí konania (aj keď garantujúcich spravodlivý proces), nie súdneho
prieskumu rozsahu a vecného obsahu dokazovania, ktoré malo byť vykonané v prípravnom konaní jeho
orgánmi (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku). Rovnako nemôže byť pri predbežnom prejednaní obžaloby
skúmaná kvalita jej dôkaznej argumentácie, ani iné chyby obsahu jej odôvodnenia a z tohto dôvodu
obžaloba odmietnutá.

Iná je však situácia vo vzťahu k právam obvineného podľa § 34 odsek 1 Trestného poriadku a k
obžalovacej zásade uvedenej v § 234 Trestného poriadku, ktorých nerešpektovanie a obchádzanie musínevyhnutne viesť k odmietnutiu obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi podľa § 244 odsek 1 písmeno
h) Trestného poriadku.

Právo na obhajobu realizované osobne alebo prostredníctvom obhajcu je bližšie špecifikované v
mnohých ustanoveniach Trestného poriadku a vzťahuje sa na celé trestné konanie a orgány činné v
trestnom konaní majú zákonnú povinnosť umožniť osobe, proti ktorej sa konanie vedie, uplatnenie jej
práv už v prípravnom konaní, v prípade povinnej obhajoby po vznesení obvinenia. Materiálnym obsahom
práva obvineného na obhajobu a jeho účasťou je aj právo obhajovať sa prostredníctvom obhajcu, ktorým

môže byť len advokát (§ 36 odsek 1 Trestného poriadku).

Súd v danej veci, na rozdiel od prokurátora, zistil, že obvinený žalovaný skutok spáchal napriek tomu, že
bol za zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona potrestaný úhrnným
nepodmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 11 rokov, a to rozsudkom Okresného súdu Nitra
sp. zn. 2T/12/2010 zo dňa 19.11.2010, právoplatným dňa 22.11.2010, taktiež bol za zločin lúpeže podľa

§ 234 odsek 1 Trestného zákona potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody na tri roky, a
to rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/ 31/98 zo dňa 02.07.1998 a Okresným súdom
Nitra sp. zn. 1T 228/88 bol rozsudkom dňa 24.11.1998, právoplatným dňa 24.11.1998 odsúdený na
nepodmienečný trest odňatia slobody na 2 roky a šesť mesiacov za trestný čin ublíženia na zdraví podľa
§ 222 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa 202 odsek

1 Trestného zákona. Tieto odsúdenia podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona - v § 47
odsek2Trestnéhozákona(spoukazomnaustanovenie§437odsek5Trestnéhozákonasaustanovenie
§ 47 odsek 2 Trestného zákona vzťahuje aj na osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov
uvedených v § 43 odsek 1 zákona č. 140/1961 Zb. - Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ale iba
pod podmienkou, že táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 47 odsek 2 Trestného zákona po

nadobudnutí účinnosti tohto zákona, t. j. po 1. januári 2006) vyvolali použitie osobitnej trestnej sadzby -
25 rokov alebo doživotie, namiesto použitia sadzby, ktorá je uvedená v § 199 odsek 2 Trestného zákona,
a ktorú v obžalobe uviedol prokurátor. Uvedené odsúdenia mali byť preto v obžalobe súčasťou popisu
skutku a mali nájsť svoj odraz aj v právnej vete aj v právnej kvalifikácii (stanovisko NS SR Tpj 26/2019).

Následne pri posudzovaní otázky či išlo o prípad povinnej obhajoby podľa § 37 odsek 1 písmeno c)
Trestného poriadku treba (per analogiam) vychádzať z dolnej hranice trestnej sadzby ustanovenej v
Trestnom zákone za príslušný trestný čin, zvýšenej v dôsledku predpokladaného uplatnenia zásady „3-
krát a dosť“ podľa § 47 Trestného zákona, asperačnej zásady podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona
a recidívy podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona. Ak v dôsledku toho hrozí obvinenému uloženie

trestu odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej 10 rokov, musí mať obvinený obhajcu už v
prípravnom konaní, a to od okamihu, keď bude zrejmé, že prichádza do úvahy použitie zásady „3-krát
a dosť“, asperačnej zásady a recidívy podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona.

Citované zákonné ustanovenie treba vykladať tak, že sa vzťahuje nielen na konanie o obzvlášť

závažnomzločine,aleajnavšetkyprípady,vktorýchexistujepredpoklad,žeobvinenémubudeukladaný
trest odňatia slobody v sadzbe, ktorej dolná hranica je najmenej 10 rokov.

Právo na povinnú obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu. Zmyslom tohto práva
je zaručiť úplnú ochranu zákonných záujmov a práv vo všetkých prípadoch, ale najmä obvineného v

prípadoch, pretože bezchybné rešpektovanie práva na obhajobu je dôležitým predpokladom vydania
zákonného a spravodlivého rozhodnutia.
Súd dospel k záveru, že v prípravnom konaní došlo k zásadnému a flagrantnému porušeniu práv
obhajoby, keďže obvinený nemal obhajcu už v prípravnom konaní, a to od okamihu, keď bolo evidentne
zrejmé, že prichádza do úvahy použitie zásady „3-krát a dosť“, a to vzhľadom na to, že základné zásady

trestného konania, najmä zásada koncipovaná v § 2 odsek 9 Trestného poriadku, sú nosné právne idey
celého trestného procesu a na ich rešpektovaní je nutné bezvýhradne trvať. S ohľadom na uvedené bolo
preto nevyhnutné, aby orgány činné v trestnom konaní a súd vždy zabezpečili obvinenému možnosť
riadneho uplatnenia práva na obhajobu v prípadoch, ak možno reálne predpokladať, že obvinenému
bude ukladaný trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej 10 rokov, postupom podľa §

37 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku per analogiam, hoci obvinený nie je stíhaný za obzvlášť
závažný zločin.
V predmetnej veci je obvinený stíhaný za spáchanie zločinu lúpeže podľa § 199 odsek 1, odsek 2
písmeno b) Trestného zákona (sadzba 7 až 15 rokov) a bolo celkom zrejmé (odpisy registra trestov apripojené spisy), že ak by bol obvinený uznaný za vinného, bude sa mu ukladať trest odňatia slobody za
použitia zásady „trikrát a dosť“. Trestná sadzba v takom prípade bude u neho doživotie alebo 25 rokov
bez ohľadu na prípadné použitie ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona, resp. § 39 Trestného

zákona, a preto bolo chybou, keď orgány činné v trestnom konaní, v čase po vznesení obvinenia dňa
01.08.2020, ihneď nepožiadali súd o ustanovenie obhajcu obvinenému podľa § 37 odsek 1 písmeno
c) Trestného poriadku, hoci už dňa 31.07.2020 (odpis registra trestov z 31.07.2020 o 13:37 hod. na
č.l. 210-213) mohli vedieť o skutočnosti, že obvinený bol v minulosti dokonca trikrát odsúdený na
nepodmienečné tresty za dokonané trestné činy uvedené § 47 odsek 2 Trestného zákona, resp. za

trestné činy uvedené v § 43 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., za ktoré hrozí použitie zásady
„trikrát a dosť“, teda nevenovali dostatočnú pozornosť nimi získanému dôkazu vo vyšetrovacom spise.
Obhajca bol obvinenému ustanovený až dňa 02.08.2020 sudcom pre prípravné konanie opatrením sp.
zn. 2Tp/52/2020 podľa § 37 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku z dôvodu, že obvinený bol vzatý od
31.07.2020 od 14.10 hod. do väzby, nie z dôvodu podľa § 37 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku,
podľa ktorého mal byť obhajca obvinenému ustanovený. Preto všetky úkony orgánov činných v trestnom

konaní pred týmto okamihom trpia závažnou procesnou chybou, pretože boli vykonané bez prítomnosti
obhajcu, čím bolo porušené právo obvineného na obhajobu zásadným spôsobom.
S ohľadom na predchádzajúci odsek orgány činné v trestnom konaní budú povinné dôkladne viesť
prípravné konanie tak, ako keby išlo o vyšetrovanie obzvlášť závažného zločinu so sadzbou 25 rokov až
doživotie,sozameranímsaajnaprognózuresocializácieobvinenéhoakoajnapsychologickévyšetrenie

poškodenej Y. U. a vykonať opätovne všetky úkony prípravného konania, ktoré neboli vykonané za
prítomnosti ustanoveného obhajcu, resp. o ktorých nebol obhajca upovedomený (výsluch obvineného /
tento vypovedal len dňa 31.07.2020 bez prítomného obhajcu/, výsluch svedkyne poškodenej pri
rešpektovaní všetkých jej práv ako obzvlášť zraniteľnej obete, výsluch svedka C. V.), lebo trpia
vadou nezákonnosti, a to za riadneho rešpektovania práva obvineného na obhajobu. Vykonanie

uvedených procesných úkonov, súd považoval za podstatnú chybu konania, v dôsledku porušenia práva
obvineného. Za takejto dôkaznej situácie by ich nebolo možné považovať za dôkazy získané zákonným
spôsobom a ako také by v ďalšom konaní - v konaní pred súdom nemohli vôbec slúžiť ako právne
relevantné dôkazné prostriedky.

Súdpretodospelkzáveru,ževprípravnomkonanídošlokzásadnémuporušeniuprávobhajoby,pretože
uvedené procesné nedostatky považoval za podstatné, vzhľadom na to, že základné zásady trestného
konania sú nosné právne idey celého trestného procesu a na ich rešpektovaní je nutné bezvýhradne
trvať.

Nakoľko boli zistené tieto závažné pochybenia pri úkonoch prípravného konania skôr uvádzaných a
takto vykonané dôkazy nie sú v konaní pred súdom použiteľné a nie je možné ich v rámci dokazovania
ani prečítať na hlavnom pojednávaní, bolo potrebné opätovné vykonanie procesných úkonov v súlade
so zákonnými ustanoveniami a ustálenou právnou praxou.

V tomto smere možno poukázať aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (I.
ÚS 21/2000 a I. ÚS 74/2001), ktorá primerane dopadá aj na posudzovaný prípad. Ústavný súd SR v
predmetných rozhodnutiach zaujal právny názor, že trestné konanie predstavuje od svojho začiatku až
po koniec organický celok, v ktorom v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizáciou garancií na
ochranuprávaslobôdzostranyorgánovčinnýchvtrestnomkonaníasúdovmôžuamajúnaprávať,resp.

korigovať prípadné predchádzajúce pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd, a
preto rozhodovanie vo veci samej má byť založené na dôkazoch vykonaných len zákonným spôsobom.

Až dôsledným a zákonným vykonaním dôkazov vo vyššie naznačenom smere bude možné napraviť
procesné chyby spočívajúce v porušení základných zásad trestného konania a v prípade, ak

výsledky vyšetrovania budú dostatočne odôvodňovať postavenie obvineného pred súd, prokurátor podá
obžalobu, v ktorej dôsledne zohľadní stanovisko NS SR Tpj 26/2019.

Poučenie:

Pod bodom I. tohto uznesenia je možné podať sťažnosť do troch pracovných dní od jeho vyhlásenia.
O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť má odkladný účinok. Právo podať sťažnosť nemá

ten, kto sa tohto práva vzdal. Táto lehota podľa § 8 odsek 1 písmeno a) v spojení s § 9 odsek 1 zákonač. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č.
9/2021 Z. z. v čase odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. od 19.01.2021 do 28. februára 2021 neplynie

pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu. Proti výroku pod bodom II. tohto
uznesenia sťažnosť nie je prípustná.