Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 22, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120209112
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120209112.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: F. V., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/
X, Z., proti žalovaným: 1. Prima banka Slovensko, a. s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina,
2. Aukčný Dom, s.r.o., IČO: 36 253 073, so sídlom Pribinova 462/84, Hlohovec, 3. MVDr. P. V., nar.
X.X.XXXX, bytom L. XXXX, F., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a určenie vlastníckeho práva,

rozhodujúc o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava zo dňa 16. decembra 2020, č.k. 19C/56/2020-74, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325

ods. 1, § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), vecne súd dôvodil, že neboli
splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobou, doručenou súdu dňa 30.11.2020,
sa žalobca vo veci samej domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 22.10.2020,
týkajúcej sa nehnuteľností zapísaných v katastrálnom území Z., obec Z., okres Trnava, LV XXXX, byt v
bytovom dome súpisné č. XXXX, vchod č.X, na parcele 5671/51 a parcela 5671/51 - 408 m2 v podiele
130/10000. Zároveň žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal nariadiť

žalovanému 3. povinnosť zdržať sa scudzenia označených nehnuteľností, zdržať sa úkonov smerujúcich
k vyprataniu z týchto nehnuteľností a znášať užívanie týchto nehnuteľností žalobcom a ich rodinným
príslušníkom, ktorí rodinný dom užívali ku dňu vykonania dobrovoľnej dražby a to až do právoplatného
rozhodnutia súdu.

2. Súd prvej inštancie dôvodil, že pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je

nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. V danej veci sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým chcel dosiahnuť, aby nedošlo k užívaniu nehnuteľnosti vydražiteľom - žalovaným v 3. rade,
ktorý vydražil nehnuteľnosť na dobrovoľnej dražbe, a aby nedošlo k jeho vyprataniu z nehnuteľnosti
až do rozhodnutia o neplatnosti dražby, ktorej sa domáha v tomto konaní vo veci samej. Uvedeného

sa domáhal s poukazom na viaceré skutočnosti a to, že predmetná zmluva o spotrebnom úvere
je spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje viacero neprijateľných podmienok, ktoré majú za následok
neplatnosť zmluvy, ďalej preto, že zmluva je neplatná, lebo na jej základe si žalovaný v 1. rade
uplatňuje zaplatenie toho, čo nemožno vnímať inak, ako úžeru, ďalej žalobca namieta výšku a splatnosť
pohľadávky a tvrdí, že výkon záložného práva bol v rozpore s dobrými mravmi a rovnako v rozpore
s ústavným právom na obydlie a právom na súkromný život, keďže výkon záložného práva nebol v

demokratickej spoločnosti a právnom štáte nevyhnutný a veriteľ sa mohol uspokojiť primeranejším
spôsobom. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenianie je možné vyhovieť. Čo sa týka neprijateľných podmienok, na ktoré žalobca poukazuje, tieto by mohli
spôsobiť len neplatnosť týchto samotných podmienok (jedná sa o poplatky), nie zmluvy o úvere, príp.
záložnej zmluvy ako celku. Ďalej súd uviedol, že odôvodnenie predmetnej žaloby a súčasne i návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia je zmätočné, žalobca v žalobe a súčasne návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia len všeobecne poukazuje na viaceré zákonné inštitúty - úžera, absolútna
neplatnosť právneho úkonu, pričom ale neuvádza konkrétne skutočnosti/dôvody, na základe ktorých by
sa malo jednať o úžeru, resp. na základe ktorých konkrétnych skutočností by mal byť predmetný úkon
- uzavretie zmluvy o spotrebnom úvere absolútne neplatný. Rovnako žalobca neuvádza ani prečo, na

základe akých skutočností/dôvodov v jeho konkrétnom prípade by mala byť predmetná dražba neplatná.
Neuvádza prečo namieta výšku a splatnosť pohľadávky, nepredložil ani žiadny dôkaz, z ktorého by bolo
zrejmé, aká je výška pohľadávky, kedy a akým spôsobom sa pohľadávka stala splatnou, aby súd mohol
túto námietku posúdiť.

3. Žalobca k žalobe pripojil prvé 4 strany Zmluvy o spotrebnom úvere č. 719667, z ktorej vyplýva,

že bola uzavretá medzi Sberbank Slovensko, a.s., ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom a to na
základe žiadosti dlžníka o poskytnutie spotrebného úveru zabezpečeného nehnuteľnosťou. Predmetom
zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 56.000,- eur, účelom poskytnutia úveru bolo
nadobudnutie nehnuteľnosti vo výške 100% z poskytnutého úveru. Jednalo sa o nehnuteľnosť zapísanú
na LV XXXX kat. územia Z., byt č. XX v bytovom dome súpisné č. XXXX na F. ulici, vchod č.X, na

parcele 5671/51 s príslušenstvom, ktorý bol zároveň aj predmetom zálohu predmetného úveru. Lehota
splatnosti úveru bola 30 rokov, úroková sadzba bola 2,69% ročne - FIX 3 roky. Súd prvej inštancie
poukázal na to, že z predmetnej (neúplnej) zmluvy o úvere vyplýva, že žalobca ako dlžník sám požiadal
banku o poskytnutie úveru. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že úroková sadzba je 2,69% ročne - fix 3 roky a
súdu preto vôbec nie je zrejmé, na základe čoho žalobca usudzuje, že by sa malo jednať o úžeru, keď

ani neopisuje žiadne konanie, ktoré by mohlo nasvedčovať tomu, že takého konanie napĺňa pojmové
znaky úžery v zmysle zákona. Súd mal za to, že v danej veci žalobca nielenže neosvedčil základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ale ani neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo aspoň osvedčené,
že sú dôvody, pre ktoré by bola úverová zmluva, záložná zmluva, resp. dražba neplatná a bolo by

potrebné poskytnúť žalobcovi dočasnú ochranu nariadením neodkladného opatrenia do rozhodnutia vo
veci samej. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako
nedôvodný zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasil so záverom

súdu, že neosvedčil skutočnosti, na základe ktorých by mu bolo potrebné poskytnúť dočasnú ochranu
nariadením neodkladného opatrenia. Žalobca má za to, že výkon záložného práva nie je v súlade s čl.
21 a 152 Ústavy SR. Má za to, že notárska zápisnica o výsledku „dobrovoľnej“ dražby je dostatočným
dôkazom, ktoré preukazuje dôvodnosť ochrany občana pred dražbou jeho nehnuteľnosti a to jediného
obydlia. Súd je povinný ex offo skúmať spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Žalobca má za to, že dostatočným spôsobom osvedčil dôvodnosť pre vydanie neodkladného
opatrenia, doložil listinné dôkazy ako oznámenie o výkone záložného práva, znalecký posudok,
oznámenie o prvom kole dobrovoľnej dražby, osvedčil, že záložný veriteľ aj dražobná spoločnosť
vykonali všetky úkony smerujúce k dobrovoľnej dražbe, na ktorú majiteľ nehnuteľnosti nikdy nedal svoj
súhlas. Byt, ktorý bol predmetom dražby, je jeho jediným obydlím, ako aj obydlím jeho onkologicky

chorej maloletej dcéry. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že pred začatím dražby písomne adresoval
žalovanému 2. vznesenú námietku premlčania v zmysle ust. § 103 OZ, keďže má za to, že v deň
dražby bola pohľadávka aj záložné právo už premlčané. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že prvá
neuhradená splátka na úver bola dňa 15.09.2017, ktorým dňom začala plynúť objektívna trojročná
premlčacia doba a uplynula 15.09.2020. Dražba nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bola vykonaná

22.10.2020, teda po uplynutí premlčacej doby. Na námietku premlčania sa neprihliadalo v priebehu
realizácie dražby, čo je dôvodom neplatnosti dražby. Záložné právo je právom, ktoré podlieha premlčaniu
a to v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Vzhľadom na uvedené je žalobca toho názoru, že vykonaná
dražba trpí formálnymi a procesnými vadami a bola vykonaná v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky,

Občianskym zákonníkom a zákonom o dobrovoľných dražbách. Žalobca poukazuje na uznesenie
KrajskéhosúduKošiceč.k.9CoCsp/63/2020,kdejeuvedené,žeprenariadenieneodkladnéhoopatrenia
je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu, na dočasné opatrenieaspoň osvedčené. Žalobca uvádza, že nemá inú zákonnú ochranu, len požiadať súd o vydanie
predmetného neodkladného opatrenia až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

5. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považoval rozhodnutie súdu za
správne. Uviedol, že iba všeobecné konštatovanie žalobcu o údajnej neprijateľnosti podmienok v zmluve
jeibaúčelovétvrdenie.Zmluvapritomneobsahuježiadneneprijateľnépodmienkyabolauzavretáplatne.
Tvrdenie žalobcu, že záložné právo má byť výhradne prostriedkom „ultima ratio“ teda prostriedkom
poslednej inštancie v rámci uspokojenia pohľadávky, nemá oporu ani v zákone ani v jeho výklade. Inštitút

záložného práva ako aj dobrovoľnej dražby je zákonný a regulovaný spôsob, ako môže byť veriteľ
uspokojený v prípade, ak si dlžník nesplní svoje povinnosti, pričom v právnom poriadku niet ani zmienky
o tom, že veriteľ má najprv využiť iné primeranejšie spôsoby uspokojenia ako tvrdí žalobca. Záložné
právo je zriaďované práve preto, aby sa zabezpečili záväzky súvisiace s úverovou zmluvou pre prípad,
že nedôjde k riadnemu, úplnému a včasnému splateniu pohľadávky žalovaného. Realizácia záložného
práva prostredníctvom predaja zálohu na dražbe, je teda riadny a zákonný spôsob uspokojenia veriteľa

v danom prípade. Dokonca ide o jediný možný spôsob výkonu záložného práva v danom prípade v
súvislosti s ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. Záložné právo sa zriaďuje primárne práve
preto, aby veriteľ v prípade porušenia zmluvných podmienok zo strany dlžníka nemusel pristúpiť k
iným formám vymáhania svojich pohľadávok. Nesprávne je tvrdené premlčanie pohľadávky a záložného
práva ku dňu konania dražby. Z dôvodu porušenia povinností vyplývajúcich žalobcovi zo zmluvy o

úvere, vyhlásil žalovaný v 1. rade predčasnú splatnosť úveru ku dňu 23.02.2018, čo vyplýva aj zo
žalobcom predloženého dôkazu a to listu zo dňa 22.02.2018, pričom žalobcu zároveň vyzval na úhradu
jeho záväzku najneskôr do 09.03.2018 a upozornil ho, že v prípade nezaplatenia celej pohľadávky v
uvedenej lehote pristúpi banka k vymáhaniu pohľadávky. Žalobca dlžnú sumu neuhradil, preto žalovaný
začal s výkonom záložného práva v zmysle záložnej zmluvy. V súlade s Občianskym zákonníkom i

zákonom č. 527/2002 Z.z. žalovaný v 1. rade si mohol začať uplatňovať svoje právo voči žalobcovi
najskôr dňa 10.03.2018. Predaju nehnuteľností na dražbe predchádzalo zaslanie Oznámenia o začatí
výkonu záložného práva žalobcovi zo dňa 13.03.2018. Aj vzhľadom na všeobecnú trojročnú premlčaciu
dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa záložné právo mohlo vykonať po prvý krát, v zmysle § 101 OZ je z
uvedených skutočností zrejmé, že záložné právo nebolo ku dňu realizácie dražby premlčané.

6. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu takisto navrhol napadnuté
uznesenie v celom rozsahu ako správne potvrdiť. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je
celkom nedôvodný, žalobca žalobou neosvedčil ani základné skutočnosti, ktoré by mali mať za následok
neplatnosť napadnutej úverovej zmluvy, resp. napadnutej dobrovoľnej dražby. Žaloba je koncipovaná

vo veľmi abstraktnom smere, neurčito a v prevažnej miere predstavuje len mechanický opis skutočností
evidentne z podaní iných osôb, ktoré s prejednávanou vecou vôbec nesúvisia. Pokiaľ sa v odvolaní
žalobca bráni odkazom na vznesenú námietku premlčania, žalovaný 2. uvádza, že táto nielenže nebola
vznesenádôvodne,alezpodanejnámietkynevyplývaanizakéhodôvodubolapodaná,pričomnámietka
premlčania musí byť uplatnená tak, aby prejav vôle bol dostatočne jednoznačný a určitý. Odhliadnuc od

uvedeného, má žalovaný 2. za to, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1. oznámil začatie výkon
záložného práva listom už z 13.03.2018, nepochybne toto právo žalovaný 1. vykonal v čase, kedy
nemohlo ešte dôjsť k jeho premlčaniu. Predmetná zmluva o splátkovom úvere je perfektným právnym
úkonom. Výkon záložného práva formou dohodnutou v predloženej zmluve o zriadení záložného práva
a v súlade s zákonnou úpravou nemôže predstavovať výkon práv v rozpore so zákonom či v rozpore s

dobrými mravmi. Konštrukcia žalobcu o možnosti voľby iného spôsobu vymáhania dlhu veriteľom nemá
oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Je neprijateľné, aby si dlžník, ktorý sa dostal do omeškania s
plnením jeho zmluvných záväzkov, určoval spôsob akým sa má veriteľ domáhať uspokojenia nároku.
Inštitút dobrovoľnej dražby tvorí esenciálnu súčasť právneho poriadku SR a ide o inštitút, ktorý prešiel
testom primeranosti, zákonnosti a ústavnosti v mnohých súdnych konaniach. Skutočnosť, že žalovaný

1. realizuje vo vzťahu k predmetu zálohu výkon záložného práva, nemôže spôsobovať nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu. Žalovaný v 2. rade poukazuje na §
151j ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ani ústavné právo na
nedotknuteľnosť obydlia nie je absolútne a nestojí nad inými právami a nemôže byť povýšené ani nad
právom žalovaného 1. uspokojiť svoju pohľadávku, ani nad vlastníckym právom vydražiteľa.

7. Žalovaný v 3. rade k odvolaniu žalobcu uviedol, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom
v tomto konaní, nikdy sa žiadnej dobrovoľnej dražby nezúčastnil, ani nikdy nenadobudol vlastnícke
právo k označeným nehnuteľnostiam. Žalobca si pravdepodobne zmýlil jeho osobu s osobou jehosyna. Žalovaný v 3. rade má vedomosť o tom, že jeho syn MVDr. P. V., nar. XX.XX.XXXX, sa dňa
22.10.2020 zúčastnil ako záujemca dobrovoľnej dražby, v ktorej nadobudol vlastnícke právo k vyššie
uvedenému bytu. Ako dôkaz predkladá žalovaný v 3. rade výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie

Z. a fotokópie občianskych preukazov MVDr. P. V. st. a MVDr. P. V. ml. S poukazom na ust. § 21 zákona
o dobrovoľných dražbách, účastníkom súdneho konania o neplatnosť dražby mal byť syn žalovaného v
3. rade MVDr. P. V., nar. XX.XX.XXXX, ako vydražiteľ, preto považuje žalobu ako aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia za nedôvodné, odhliadnuc od toho, že podaná žaloba je chaotická, zmätočná,
použitá argumentácia žalobcu v značnej miere právne nesprávna a bez akéhokoľvek preukázania

dôkazmi. Rovnako chaotické a zmätočné je aj podané odvolanie. Preto navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné, pretože napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

9. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie správnosti postupu a napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav,
považujúc výsledky vykonaného skráteného dokazovania za správne vyhodnotené a pretože odvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, s poukazom na ust. § 387
ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, s odôvodnením ktorého
sa v plnom rozsahu stotožňuje. Nad rámec argumentácie použitej súdom prvej inštancie, na zdôraznenie

správnosti jeho rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:
12. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno

dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

13. Po preskúmaní obsahu spisu musel aj odvolací súd konštatovať, že neboli splnené zákonné
podmienky pre nariadenie žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia, pretože žalobca
neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. V danom prípade nebola
osvedčená pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana nielen pre absenciu

osvedčenia skutočností, majúcich spôsobovať neplatnosť žalobcom označenej úverovej zmluvy a
dobrovoľnej dražby, ale aj z dôvodu, že žalobca označil za účastníka konania ( žalovaného v 3. rade)
inú osobu, než osobu, ktorá sa stala vydražiteľom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz.
Z. ako byt č. XX v bytovom dome súpisné č. XXXX, vchod č.X, na parcele 5671/51 a parcela 5671/51 -
408 m2 v podiele 130/10000, ktorých pôvodným vlastníkom bol žalobca. Uvedené skutočnosti vyplývajú

z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX, podľa ktorého vlastníkom označených nehnuteľností je MVDr. P.
V., nar. XX.XX.XXXX, X. XXX/XX, F., ktorý ich nadobudol v dobrovoľnej dražbe ( osvedčenie o priebehu
dobrovoľnej dražby je spísané do Notárskej zápisnice N 641/2020, Nz 33148/2020, NCR1s 33691/2020
zo dňa 22.10.2020). Nakoľko v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 527/2020 Zb. o dobrovoľných dražbácha o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2, je

zrejmé, že žaloba žalobcu podaná na súde dňa 30.11.2020 nemôže byť úspešná. Konania o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby sa totiž musia zúčastňovať všetky osoby, ktoré zákon o dobrovoľných
dražbách označuje v ustanovení § 21 ods. 4 za účastníkov konania, medzi nimi i vydražiteľ. Tá z vyššie
vymenovaných osôb, ktorá podáva žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o
dobrovoľných dražbách, sa musí neplatnosti domáhať voči všetkým ostatným vymenovaným osobám,

pričom na strane žalovaných ide o nerozlučných spoločníkov. Pretože dražba nemôže byť určená za
neplatnú len vo vzťahu k niektorým účastníkom nerozlučného spoločenstva, potom žalobca, ktorý okruh
účastníkov nesprávne určil, nemôže byť v konaní vo veci samej úspešný. Žalobca preto neosvedčil
pravdepodobnosť nároku, ktorému žiadal poskytnúť predbežnú ochranu a zároveň svojim neodkladným
opatrením sa domáha uloženia povinnosti takej osobe, ktorá nie je nositeľom uvedenej povinnosti,
pretože predmetné nehnuteľnosti nenadobudla, a teda nie je pasívne vecne legitimovaná.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, bolo nevyhnutné považovať návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia za neopodstatnený a ako taký ho zamietnuť, čo aj správne urobil prvoinštančný
súd. Keďže ani argumentácia žalobcu v podanom odvolaní nebola spôsobilá zvrátiť tento záver súdu,
preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 2 CSP ako vecne správne v celosti potvrdil.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodnuté nebolo, keďže toto prislúcha až rozhodnutiu,
ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

15. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).