Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2020

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200039
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5020200039.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov

senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: METALCOM Čadca,
s.r.o., so sídlom Svrčinovec č. 1133, IČO: 31 730 159, právne zastúpený JUDr. Annou Mozolíkovou,
advokátkou, so sídlom S. č. XXXX, U., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
466489/2019 zo dňa 14.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Colný úrad Žilina, oddelenie colných kontrol po prepustení, ako prvostupňový správny orgán,
rozhodnutím č. 350153/2019 zo dňa 18.06.2019 podľa čl. 29 Nariadenia EP a Rady č. 952/2013,
ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v spojení s § 85 zákona č. 199/2004 Z.z. Colný zákon v znení
neskorších predpisov, § 84 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov rozhodol tak, že po zápise do účtovnej evidencie dňa 18.06.2019 pod evidenčným číslom
0600030900106 podľa čl. 104 ods. 1 v spojení s čl. 105 ods. 3 a ods. 4 Nariadenia č. 952/2013

oznamuje v zmysle čl. 102 ods. 1 a ods. 3 citovaného nariadenia v spojení s § 53 colného zákona a
§ 12 zákona o DPH povinnému dlžníkovi, určenému podľa čl. 201 ods. 3 Nariadenia č. 2913/92 (ďalej
„Colný kódex spoločenstva") a podľa § 69 ods. 8 zákona o DPH, právnickej osobe METALCOM Čadca,
s.r.o. sumu dovozného cla a daň z pridanej hodnoty 161 273,86 €. METALCOM Čadca, s.r.o. doviezla
tovar, ktorý bol prepustený do navrhovaného režimu rozhodnutiami zo dňa 03.02.2012, 08.03.2012,
13.04.2012, 11.01.2012, 12.01.2012, 20.01.2012 a 08.02.2012 uvedenými vo výroku rozhodnutia,
pričom zahraničným odosielateľom tovaru bola spoločnosť ABSOLITE INTERNATIONAL COMPANY

LIMITED, THAILAND. Európsky úrad boja proti podvodom vykonal vyšetrovanie, ktorého výsledky sú
spísané v záverečnej správe THOR FINAL REPORT No. 15408 zo dňa 05. júna 2014. Colný úrad
na základe nových skutočností mení kód krajiny pôvodu v odseku 34 predmetných rozhodnutí na kód
Čína a dovymeriava antidumpingové clo v zmysle colných predpisov. Výpočet sumy colného dlhu je
konkretizovanývprílohe,ktorátvorísúčasťtohtorozhodnutia.Tým,žedeklarantspôsobil,žedoúčtovnej
evidencie bola zapísaná nižšia ako dlžná suma dovoznej platby, vznikol colný dlh podľa čl. 201 ods.
1 písm. a) Colného kódexu spoločenstva č. 2913/92 a čl. 201 ods. 2 Colného kódexu spoločenstva.

Deň, kedy boli na PCÚ Žilina NS, PCÚ Bratislava Kopčianska a PCÚ Bratislava Prístav prijaté jednotlivé
písomné colné vyhlásenia, na podklade ktorých bol dovezený tovar prepustený do režimu voľný obeh,
je určený colným orgánom ako okamih, kedy a kde colný dlh vznikol. Konečné antidumpingové clo na
dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republikebolo vymerané v zmysle Nariadenia Rady č. 91/2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na
dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v ČĽR. Daňová povinnosť pri
dovoze tovaru vznikla podľa § 12 a § 21 ods. 1 zákona o DPH, a to dňom prijatia jednotlivých colných

vyhlásení na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh. Dovozné clo a daň z pridanej hodnoty
v stanovenej výške je dlžník povinný zaplatiť do 10 dní odo dňa oznámenia colného dlhu dlžníkovi.
V odôvodnení uviedol, že colný úrad vychádzal zo zistení kontroly vykonanej podľa čl. 48 v spojení
s čl. 46 Colného kódexu Únie, z údajov uvedených v colných hláseniach a rozhodnutiach v colnom
konaní, z výsledkov vyšetrovania Európskeho úradu boja proti podvodom - OLAF, ktorého výsledky sú

sumarizované v záverečnej správe zo dňa 05.06.2014 a z právneho názoru uvedeného v rozsudku KS v
Žiline sp. zn. 20S/128/2015-38 zo dňa 14.06.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom NS SR 8Sžf/68/2016
zo dňa 28.11.2018. Spoločnosť METALCOM Čadca, s.r.o. predložila pri colných vyhláseniach -
rozhodnutiach v colnom konaní osvedčenia o pôvode na tlačive A, v odseku Kód krajiny pôvodu bol
deklarovaný kód TH a v odseku 36 Preferencie deklarovaný kód 200, pričom tovaru bolo priznané
preferenčné zaobchádzanie. Colný úrad Žilina začal dňa 25.02.2014 v tejto spoločnosti následnú

kontrolupodľa§12colnéhozákonaačl.78Colnéhokódexuspoločenstva.Nazákladenejdošlokzmene
kódu preferencie na kód 100 (colné sadzby uplatňované voči tretím krajinám) a dovymeral zmluvné clo.
Európsky úrad boja proti podvodom vykonal vyšetrovanie, ktorého výsledky sú spísané v Záverečnej
správe. Predmetom vyšetrovania bolo obchádzanie zmluvných ciel a antidumpingových ciel pri dovoze
spojovacích materiálov do EÚ, ktoré boli na colné účely nesprávne deklarované ako výrobky s pôvodom

v Thajsku. Záverečná správa bola vypracovaná v zmysle Nariadenia č. 883/2013 o vyšetrovaniach
vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF). Na základe tohto vyšetrovania
vykonávaného spoločne so zástupcami odboru zahraničného obchodu Thajského ministerstva obchodu
a colnej správy Thajského kráľovstva sa zistilo, že spojovacie materiály dovezené do EÚ rôznymi
spoločnosťami, medzi ktorými bola aj spoločnosť ABSOLITE INTERNATIONAL COMPANY LIMITED,

boli predtým dovezené do Thajska z Čínskej ľudovej republiky a následne spätne vyvezené do EÚ bez
akéhokoľvek spracovania. Železné alebo oceľové spojovacie materiály okrem spojovacích materiálov
z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v ČĽR podliehajú antidumpingovým clám so sadzbou od 26,5
do 85 %, v prípade, že majú pôvod v ČĽR. Pôvod tovaru zostáva čínsky, takže spojovacie materiály
podliehajú antidumpingovým clám. Vo väčšine prípadov dovozca v EÚ predložil pri dovoze tlačivo A

osvedčenia o preferenčnom pôvode. Tieto osvedčenia sú buď falošné alebo nesprávne vystavené na
základe nepravdivých informácií poskytnutých vývozcom. V takýchto prípadoch sú splatné aj zmluvné
clá. Tieto zmluvné clá už boli vymerané rozhodnutím po následnej kontrole. Čínske spojovacie materiály
sa len prekladali cez sklady v prístave Laem Chabang a cez sklad Best Bonded Warehouse v
Chonburi. V prílohe č. 11 Záverečnej správy sú uvedené výpočtové tabuľky za jednotlivé členské štáty

a konkrétne colné vyhlásenia, pri ktorých je potrebné dovymerať zmluvné a antidumpingové clo. V tejto
tabuľke sú uvedené okrem iných aj rozhodnutia v colnom konaní u zahraničného odosielateľa tovaru
spoločnosti ABSOLITE INTERNATIONAL COMPANY LIMITED, THAILAND. Správny orgán poukázal
na rozhodnutie ESD č. C - 438/11, podľa ktorého ak následné preverenie nepotvrdí pôvod tovaru,
musí sa to uzavrieť tak, že takýto tovar je neznámeho pôvodu a že preferenčná tarifa bola poskytnutá

nesprávne. Je možné vykonať následné preverenia vrátane vyslania misie Spoločenstva pre dopyty, aby
sa skontrolovalo, či pôvod uvedený v certifikátoch je správny. Tam, kde následné preverenie nepotvrdí
pôvod tovaru, preverenie musí byť uzavreté tak, že tovar má neznámy pôvod a colné úrady dovozného
členského štátu musia vymáhať clo po colnom odbavení. Existencia certifikátu o pôvode nespôsobí
legitímne očakávania, čo sa týka podliehania antidumpingovému clu. Tam, kde OLAF získa dôkaz,

podľa ktorého tovar podlieha antidumpingovému clu z dôvodu skutočného pôvodu, formulár A nebráni
vymáhaniuantidumpingovéhocla.PotvrdiltoESDvprípadevprípadeT-191/09.Nazákladetohovznikol
colný dlh podľa čl. 201 ods. 1 písm. a) Colné kódexu spoločenstva, a to v zmysle čl. 201 ods. 2 tohto
kódexu prijatím colného vyhlásenia. Vec bola pôvodne rozhodnutá prvostupňovým správnym orgánom
už v roku 2014, ktoré rozhodnutie potvrdil žalovaný v roku 2015. Na základe správnej žaloby rozsudkom

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/128/2015 zo dňa 16.04.2016 došlo k zrušeniu druhostupňového
rozhodnutia pre procesnú vadu, a to že účastník nebol oboznámený so Záverečnou správou
OLAF, resp. tými jej časťami, ktoré sa ho týkajú. V novom prejednaní Colný úrad Žilina listom zo dňa
29.04.2019 oznámil ďalšie konanie vo veci dodatočného vymerania colného dlhu a dovyrubenia rozdielu
dane a zároveň doručil účastníkovi Záverečnú správu OLAF v zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline.

Súčasťou správy bol aj FINAL REPORT - ANNEX 11 Tabuľky, kde sú uvedené aj rozhodnutia v colnom
konaní, pri ktorých bola dovozcom spoločnosť METALCOM Čadca, s.r.o. a zahraničným odosielateľom
tovaru bola spoločnosť ABSOLITE INTERNATIONAL COMPANY LIMITED, THAILAND. Z uvedeného
vyplýva, že OLAF posudzoval dovozy tovarov, ktoré sú predmetom dovymerania colného dlhu a pripredmetnom tovare zistil pôvod v Číne. Keďže zo Záverečnej správy OLAF-u vyplývajú podobrenia
na možné trestné činy z krátenia dane a krátenia cla, Colný úrad Žilina podal dňa 21.10.2014 trestné
oznámenie. Príslušný orgán činný v trestnom konaní vyšetrovateľ finančnej správy začal 26.11.2014

trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku. Ďalej správny orgán poukázal na judikatúru
Súdneho dvora vo veciach C-75/09, C-124/08 a C-125/08 týkajúce sa aplikácie čl. 221 Colného kódexu
Spoločenstva, konkrétne prekluzívnej lehoty pre vymeranie cla. Článok 103 ods. 2 Colného kódexu Únie
od 01.05.2016 nahradil čl. 221 ods. 4 Colného kódexu Spoločenstva a vo svojom význame ustanovuje
colnému orgánu rovnaké možnosti oznámenia colného dlhu dlžníkovi po trojročnej lehote. Tento článok

spolu s § 53 ods. 4 colného zákona stanovil výnimku zo všeobecnej trojročnej prekluzívnej lehoty, a to
špeciálnu päťročnú prekluzívnu lehotu pre vymeranie colného dlhu v prípadoch, ktoré stanovila hypotéza
v čl. 221 ods. 4 Colného kódexu Spoločenstva. Prílohou prvostupňového rozhodnutia bol výpočet
colných dlhov deklaranta za jednotlivé JCD - zahraničný dodávateľ ABSOLITE INTERNATIONAL
COMPANY LIMITED, THAILAND podľa jednotlivých evidenčných čísel JCD a dátumov prijatia colných
vyhlásení.

2. Na základe odvolania účastníka rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 466489/2019
zo dňa 14.11.2019 odvolanie účastníka zamietol a napadnuté rozhodnutie Colného úradu Žilina
potvrdil. V odôvodnení uviedol, že súdom vytýkané nedostatky spočívajúce v nedostatočnom rozsahu
sprístupnenia Záverečnej správy OLAF boli colným úradom pred vydaním napadnutého rozhodnutia

odstránené a žiadne iné vznesené námietky, ktoré sa prekrývajú s námietkami vznesenými už skôr v
predchádzajúcom správnom alebo súdnom konaní, neboli súdom uznané za dôvod na konštatovanie
nezákonnosti postupu alebo rozhodnutia prvostupňového alebo druhostupňového správneho orgánu.
Účastník ani po predložení správy OLAF v rozsahu a forme určenej rozhodnutiami príslušných
súdov nepredložil colnému úradu pred vydaním prvostupňového rozhodnutia žiadne konkrétne dôkazy

alebo argumenty, ktorými by spochybnil zistenia OLAF alebo skutkový stav uvádzaný colným
úradom. Žalovaný nepovažoval za dôvodné ani námietky týkajúce sa existencie dôvodov pre začatie
trestného stíhania a uplatňovanie hmotnoprávnych a procesných noriem trestného práva. Námietky
spochybňujúce oprávnenia príslušného orgánu činného v trestnom konaní na vedenie trestného stíhania
je potrebné adresovať týmto príslušníkom, a nie odvolaciemu orgánu preskúmavajúcemu rozhodnutie

colného úradu o dodatočnom vymeraní colného dlhu a dovyrubení dane. Účastníkom namietaná
prekluzívna lehota na oznámenie colného dlhu uvedená v čl. 103 ods. 2 Colného kódexu Únie ešte
neuplynula. Poukázal na prerušenie plynutia prekluzívnej lehoty v zmysle čl. 44 ods. 2 písm. a) Colného
kódexu Únie v čase odvolacieho konania pred Finančným riaditeľstvom SR a podľa čl. 44 ods. 2
písm. b) Colného kódexu Únie aj pred súdnym orgánom, čo znamená krajským súdom a Najvyšším

súdom SR. Pri spočítaní všetkých prerušení plynutia lehoty na oznámenie colného dlhu, ktorý vznikol
prepustením tovaru uvedeného na rozhodnutiach v colnom konaní zo dňa 03.02.2012, 08.03.2012,
13.04.2012, 11.01.2012, 12.01.2012, 20.01.2012 a 08.02.2012 do colného režimu voľný obeh je zrejmé,
že päťročná prekluzívna lehota ešte neuplynula, ale uplynulo len menej ako tri roky a šesť mesiacov.
Dôvodom pre vydanie nového prvostupňového rozhodnutia bola skutočnosť, že pôvodné prvostupňové

rozhodnutie colného úradu zo dňa 01.12.2014 bolo na základe rozsudku príslušného súdu zrušené
rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zo dňa 04.04.2019. Konkrétny dôvod zrušenia pôvodného
prvostupňového rozhodnutia je v rozsudku a v ňom nadväzujúcom rozhodnutí Finančného riaditeľstva
SR presne uvedený. Nedostatok, ktorý bol dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdom a na vrátenie veci
na ďalšie konanie, bol pred vydaním nového rozhodnutia vo veci odstránený. Pretože išlo o vydanie

nového rozhodnutia po tom, čo bolo pôvodné rozhodnutie v súlade s výsledkom súdneho konania a
v súlade s právnym názorom súdu zrušené a vec sa tak opätovne dostala do štádia prvostupňového
konania, o ktorom bolo v súlade so zákonom a právnym názorom súdu nutné rozhodnúť, nejedná sa
o prekážku rozhodnutej veci.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol:
V právnom štáte je neprijateľné, aby sám colný úrad mohol posúdiť trestnosť skutku, čo vyplýva
z oznámenia o ďalšom konaní a z prvostupňového rozhodnutia. V prvšom zrušenom rozhodnutí o
oznámení colného dlhu colný úrad rešpektoval a uznal trojročnú prekluzívnu lehotu na oznámenie
colného dlhu a nepoužil predĺženú lehotu, ani netvrdil žiaden dôvod na použitie predĺženej lehoty na

oznámenie colného dlhu a po právoplatnom zrušení skorších rozhodnutí správnym súdom oba správne
orgány prekvapivo aplikujú predĺženú lehotu na oznámenie colného dlhu bez zmeny skutkového a
právneho stavu. Prvostupňový orgán oznámením o ďalšom konaní uvádza, že suma colného dlhu bude
určená na základe nových informácií získaných zo Záverečnej správy OLAF, ktorú má colný úrad kdispozícii, ale žiadne nové informácie neexistujú, pretože sa jedná o správu OLAF, ktorú má colný úrad
od roku 2014. Ide o umelé vytváranie fiktívneho podkladu pre nové rozhodnutie. Prvostupňový orgán
ani žalovaný nezohľadnili jeho námietky uvedené vo vyjadrení k oznámeniu o ďalšom

konaní, v ktorých namietal, že neexistuje žiaden predpoklad pre uplatnenie čl. 103 ods. 2 Colného
kódexu Únie, pretože neexistujú žiadne skutočnosti oprávňujúce považovať konanie za trestný čin.
Ďalej spochybnil správu OLAF oproti stojacim rovnocenným dôkazom, ktoré majú rovnakú zákonnú
silu. Na vyjadrenie k oznámeniu o ďalšom konaní prvostupňový orgán nereagoval a vydal prvostupňové
rozhodnutie. Suma dovozného cla, ktorá sa má zaplatiť, nebola zapísaná colným orgánom do

účtovnej evidencie do 14 dní odo dňa, keď mohol colný úrad určiť sumu daného dovozného alebo
vývozného cla a vydať rozhodnutie podľa čl. 105 ods. 3 Colného kódexu Únie, ale bola zapísaná
18.06.2019 až po piatich rokoch odo dňa, keď mohol colný úrad určiť sumu daného dovozného alebo
vývozného cla a vydať rozhodnutie. Naďalej trval na tom, že nebolo preukázané, že pôvod spojovacieho
materiálu je v Čínskej ľudovej republike. Z tohto dôvodu nie je možné svojvoľne meniť kód preferencie
bez podkladov, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností skutočne odôvodňovali a preukazovali záver,

že tovar skutočne pochádza z ČĽR. Ďalej trvá aj na skutočnosti, že šetrenie, ktoré vykonal OLAF,
prebehlo bez aktívnej účasti dotknutých osôb. Záverečnú správu OLAF teda nemožno považovať za
relevantný, preukazný a zákonný predpoklad pre oznámenie colného dlhu. Žalovaný správu OLAF
namieta z dôvodu nesprávnosti, nepreukázateľnosti a nepreskúmateľnosti. Nevyplýva z nej, že by boli
zabezpečené také nepochybné dôkazy, ktoré by vylučovali spracovanie tovaru. Bolo porušené právo

žalobcu pri šetrení OLAF, lebo žalobcovi nebolo umožnené zúčastniť sa vyšetrovania. Správnosť jej
záverov je vo vzťahu k ostatným dôkazom spochybnená, nakoľko žalobca predložil listinné dôkazy,
ktoré potvrdzujú spracovanie dovezeného tovaru spôsobom, ktorý nemá vplyv na jeho hmotnosť. Tieto
dôkazy boli prílohou odvolania zo dňa 14.12.2014 a ide o certifikát ABSOLITE INTERNATIONAL CO.
LIMITED - 2x a Certifikát EASY PRODUCTS IMPORT & EXPORT CO., LTD. Záverečná správa OLAF

má vo všeobecnosti len odporúčací, najmä predbežný charakter. Nakoľko sa OLAF tým, že k úprave
spojovacieho môže dôjsť a aj došlo spôsobom, ktorý nemá vplyv na hmotnosť, nezaoberal, nie sú
jeho kontrolné zistenia preukazné voči žalobcovi. Rozhodnutím orgánov EÚ bolo antidumpingové clo
voči Číne zrušené nariadením komisie 2016/278 z 26.02.2016, preto nemal byť colný dlh oznámený.
Aj z toho, že pôvodne bolo správne konanie začaté vo väčšej výške, než je uvedené v oznámení o

ďalšom konaní, je nepochybné, že Colný úrad Žilina nevymáhal dlh v časti z dôvodu preklúzie. Aj
preto je nesporné, že na tento prípad sa vzťahuje trojročná lehota. Ďalej poukazoval na rozhodnutie
JCD ev.č. 0606910109579 z 30.11.2011, v dôsledku ktorého nebol vyrubený žiaden colný dlh z dôvodu
akceptovania preklúzie oznámenia colného dlhu v predchádzajúcom konaní. V ďalšom aktuálnom
konaní ide o colný dlh vo výške 161 273,86 €, a teda správne orgány aj v tomto konaní rešpektovali

trojročnú prekluzívnu lehotu na oznámenie tohto colného dlhu. Nie je možné, aby jedno JCD bolo
uznané ako prekludované na základe trojročnej lehoty a zvyšné JCD dovozy boli zaťažené dovyrubením
AD cla a dane po uplynutí trojročnej lehoty v predĺženej päťročnej lehote. Ďalej námietky smerovali k
aplikácii päťročnej prekluzívnej lehoty na oznámenie colného dlhu. Je zrejmé, že porušenie colných
predpisov by muselo byť trestným činom úmyselným, aby založilo prelomenie základnej trojročnej

lehoty na oznámenie colného dlhu. Splnenie podmienok podľa § 103 ods. 2 Colného kódexu Únie
nie je podložené, a preto konanie treba zastaviť. Nie každý colný dlh (porušenie colných predpisov)
je automaticky trestným činom. Na to, aby mohli colné orgány uplatniť použitie Článok 103 ods. 2
Colného kódexu Únie, musia existovať konkrétne skutočnosti oprávňujúce považovať skutok za trestný
čin. V tomto prípade nie je daný ani skutok ani nie sú založené znaky trestného činu. Najmä, že šlo

o úmyselné konanie určitej, aj keď neznámej osoby. Čiže aj úmysel musí byť preukázaný. Začatie
konania vo veci neznamená, že bol spáchaný trestný čin, resp. že konanie má znaky trestného činu.
Žiadal, aby správny súd oznámil žalobcovi, čo viac mohlo byť od neho spravodlivo požadované, aby
urobil v rámci svojich reálnych možností, aby tovar správne deklaroval. Požadoval zastaviť trestné
konanie, ktoré bude tak či onak zastavené po skončení colných konaní a slúži len na použitie rozšírenej

päťročnej lehoty na oznámenie colného dlhu. V tomto ďalšom konaní colný úrad tvrdí, že on ako
prvostupňový správny orgán je oprávnený posudzovať, či bol spáchaný trestný čin/trestne stíhateľný
skutok. Tým, že správny orgán si podľa vlastného uváženia môže určiť, že konanie, z ktorého vznikol
colný dlh, by mohlo byť trestným činom, v podstate znegoval inštitút preklúzie podľa čl. 103 Colného
kódexu Únie. Tento výklad je neakceptovateľne extenzívny, keď umožňuje správnemu orgánu bez

akýchkoľvek pravidiel a limitov vždy konštatovať, že dané konanie by mohlo byť trestným činom a
použiť päťročnú predĺženú lehotu. Poukázal na rozsudok NS ČR 5Afs 99/2007-73 zo dňa 29.08.2008,
z ktorého vyplýva, že aplikácia ustanovení o prelomení prekluzívnej lehoty je viazaná na skutočnosť,
o ktorej ako o predbežnej otázke môže rozhodnúť len príslušný všeobecný súd, a nie správny orgán.Pokiaľ colný orgán aplikoval vyššie uvedený článok Colného kódexu spoločenstva (článok 221 ods. 3
a 4) z dôvodu začatia trestného stíhania, pričom nepočkal do právoplatného rozhodnutia, zaťažil svoje
konanie vadou, pre ktoré je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, s čím sa najvyšší správny súd plne

stotožnil. K preklúzii práva žalobca dodal, že nie on ako účastník konania v správnom konaní preukazuje
svoju nevinu, ale správny orgán, ktorý ukladá nejakú povinnosť, je povinný preukázať účastníkovi
konania splnenie podmienok pre uloženie povinnosti, keďže pre správne konanie platia základné zásady
trestného procesu. Prvostupňový správny orgán nezabezpečil všetky podklady odvolaciemu orgánu a
správnemu súdu na preskúmanie reálnosti splnenia podmienok na použitie predĺženej päťročnej lehoty.

Článok 103 ods. 2 Colného kódexu Únie je nejasnou právnou formou. Nakoniec namietal uplynutie
aj päťročnej prekluzívnej lehoty v zmysle Článok 103 ods. 2 Colného kódexu Únie. Do lehoty sa
nezapočítava uplatnenie práva na odvolanie v dvoch úrovniach, a to v správnom konaní pred odvolacím
orgánomavkonanípredpríslušnýmsprávnymsúdom.Vtýchtodvochuvedenýchprípadochprekluzívna
lehota neplynula. Podľa názoru žalobcu počas konania pred Najvyšším súdom SR prekluzívna lehota
plynula. Žiadal napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na nové

prejednanie a rozhodnutie.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.08.2020. K námietke, že suma dovozného cla, ktorá
sa má zaplatiť, nebola zapísaná colným orgánom do účtovnej evidencie do 14 dní odo dňa, keď mohol
colnýúradurčiťsumudovoznéhoclaalebovývoznéhoclaavydaťrozhodnutie,uviedol,žepredmetnýdlh

boldoúčtovnejevidenciezapísaný26.11.2014.Okremtohotátolehotajeporiadkovoulehotouurčujúcou
procesný rámec pre postup colných orgánov pri účtovnej evidencii dovozných platieb a nemá hmotno-
právne následky vo vzťahu k právu colných orgánov oznámiť a vymerať sumu colného dlhu dlžníkovi.
Inak zotrval na vyhodnotení všetkých žalobných námietok, ktoré boli v podstate totožné s odvolacími
námietkami, ako nedôvodných. Žiadal žalobu zamietnuť.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v replike zo dňa 14.09.2020. Opätovne poukázal na to, že
oznámenie o začatí konania obsahovalo osem rozhodnutí o colnom konaní (JCD), avšak rozhodnutie zo
dňa 01.12.2014 už obsahovalo len sedem JCD, ktoré sa týkalo len JCD z roku 2012. Z dôvodu uznanej
trojročnej prekluzívnej lehoty sám prvostupňový orgán uznal preklúziu a vypustil jedno JCD. Inak zotrval

na žalobných bodoch, najmä s poukazom na neopodstatnené trestné konania v rovine začatia vo veci.
Okrem toho poukázal na rozdielny účelový prístup, keď v inej obdobnej veci sa začalo trestné stíhanie,
avšak vyšetrovateľ následne postúpil vec Colnému úradu Žilina, nakoľko by mohlo ísť o správny delikt, a
nie trestný čin. Nakoniec namietal, že sa nemohol oboznámiť s listom colného úradu zo dňa 17.07.2020,
na ktorý vo vyjadrení k žalobe v určitých častiach poukazuje žalovaný. Preto bolo porušené jeho právo

brániť sa tvrdeniam v ňom uvedeným, tvoriacim podklad pre rozhodnutie, a teda právo na spravodlivý
proces.

6. K replike žalobcu podal žalovaný vyjadrenie dňa 29.09.2020. Uviedol v ňom, že list colného úradu
zo dňa 17.07.2020 bol sprievodným listom, s ktorým colný úrad postúpil po podaní žaloby spisový

materiál na Finančné riaditeľstvo SR. Nejedná sa o podklad pre vydané rozhodnutie. Je súčasťou
administratívneho spisu a nebol súčasťou vyjadrenia žalovaného k žalobe.

7. Krajský súd v Žiline ako správny súd preskúmal vec v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok (ďalej SSP) v zmysle žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom zistil,

že žalobným bodom nie je možné priznať úspech, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP
zamietol z nasledovných dôvodov:

8. Z administratívneho spisu bolo zistené, že prvostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím
oznámil žalobcovi colný dlh pozostávajúci z antidumpingového cla a dane z pridanej hodnoty na tom

skutkovom základe, že pri dovoze tovaru deklarovaného rozhodnutiami v colnom konaní (JCD) zo dňa
03.02.2012, 08.03.2012, 13.04.2012, 11.01.2012, 12.01.2012, 20.01.2012 a 08.02.2012 do colného
režimu voľný obeh, bol deklarovaný thajský pôvod dovážaného tovaru, avšak vyšetrovaním Európskeho
úradu pre boj proti podvodom (OLAF) v spolupráci s príslušnými orgánmi Thajského kráľovstva bolo
zistené, že predmetný tovar (spojovacie materiály zo železa alebo ocele) bol vyvezený z Čínskej ľudovej

republiky do Thajska a následne bez akéhokoľvek spracovania bol tento tovar vyvezený do Európskej
únie, následkom čoho predmetný tovar nezískal thajský pôvod, ale pôvod tohto tovaru zostal čínsky.
Dovážanému tovaru tak nemohlo byť priznané preferenčné zaobchádzanie. Na žalobcom dovážaný
tovar od spoločnosti ABSOLITE INTERANTIONAL CO LIMITED, ktorý bol predtým dovezený do Thajskaz Čínskej ľudovej republiky a následne vyvezený do Európskej únie, bolo Nariadením Rady ES č.
9/2009zavedenékonečnéantidumpingovéclo,ktoréhodovymeraniebolopredmetomadministratívneho
konania. V poradí prvým rozhodnutím v tejto veci prvostupňový správny orgán rozhodol dňa 01.12.2014,

ktoré rozhodnutie bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zo dňa
13.04.2015, ktoré rozhodnutie bolo na základe žaloby žalobcu zrušené rozsudkom KS v Žiline sp. zn.
20S/128/2015-38 zo dňa 14.06.2016 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Rozsudok Krajského súdu v
Žiline bol potvrdený rozsudkom NS SR sp. zn. 8Sžf/68/2016 zo dňa 22.11.2018. Predmetná vec sa tak
dostala opäť do štádia odvolacieho konania, v ktorom žalovaný viazaný právnym názorom Krajského

súdu v Žiline a Najvyššieho súdu SR rozhodnutím zo dňa 04.04.2019 rozhodnutie zo dňa 01.12.2014
zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
V novom prejednaní veci prvostupňový orgán listom zo dňa 29.04.2019 oznámil žalobcovi pokračovanie
v predmetnej veci a zároveň mu bola doručená záverečná správa OLAF, ktorej súčasťou je aj FINAL
REPORT - ANNEX 11 Tabuľky, kde sú uvedené jednotlivé rozhodnutia v colnom konaní (JCD), tak ako
súšpecifikovanévyššie,priktorýchboladovozcomspoločnosťMETALCOMČadca,s.r.o.azahraničným

odosielateľom tovaru bola spoločnosť ABSOLITE INTERANTIONAL COMPANY LIMITED THAILAND.
Následne dňa 18.06.2019 bolo vydané prvostupňové napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené
napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 14.11.2019.

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 53 ods. 4 zákona č. 199/2004 Z.z. Colný zákon v znení účinnom ku dňu 15.11.2019
(právoplatnosť napadnutého rozhodnutia), ak colný dlh vznikol v súvislosti s konaním, ktoré v čase
jeho uskutočnenia malo znaky trestného činu, colný úrad môže oznámiť dlžníkovi sumu colného dlhu

najneskôr v lehote piatich rokov odo dňa jeho vzniku.

Podľa § 12 zákona o DPH v znení účinnom do 15.11.2019 dovozom tovaru je vstup tovaru z územia
tretích štátov na územie Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia
colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 69 ods. 8 citovaného zákona pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom
podľa colných predpisov, alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných
predpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu28a)
vydaného colným orgánom iného členského štátu, a tento dlžník nepoužije dovezený tovar na účely

svojho podnikania

Podľa článku 44 ods. 2 písm. a), písm. b) Nariadenia EP a Rady č. 952/2013 (Colný kódex Únie) právo
na odvolanie sa môže uplatniť najmenej na dvoch úrovniach:
a) najprv pred colnými orgánmi, súdnym orgánom alebo iným orgánom určeným na tento účel členskými

štátmi;
b) následne pred vyšším nezávislým orgánom, ktorým môže byť v súlade s platnými právnymi predpismi
členských štátov súdny orgán alebo rovnocenný špecializovaný orgán.

Podľa čl. 102 ods. 1, prvá veta Colného kódexu únie colný dlh sa oznamuje dlžníkovi spôsobom

ustanovenýmnamieste,naktoromcolnýdlhvznikol,alebonamieste,ktorésazatakétomiestopovažuje
v súlade s článkom 87.

Podľa čl. 102 ods. 2 Colného kódexu ak sa suma dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť,
rovnásumeuvedenejvcolnomvyhlásení,prepustenietovarucolnýmiorgánmijerovnocennéoznámeniu

colného dlhu dlžníkovi.

Podľa čl. 102 ods. 3 Colného kódexu ak sa odsek 2 neuplatňuje, colné orgány oznámia dlžníkovi colný
dlh, keď z ich strany bude možné určiť sumu dovozného alebo vývozného cla, ktorá sa má zaplatiť, a
keď budú môcť vydať rozhodnutie.

Podľa Článku 103 ods. 1 Colného kódexu Únie colný dlh sa dlžníkovi nesmie oznámiť po uplynutí lehoty
troch rokov odo dňa, keď vznikol.Podľa Článku 103 ods. 2 Colného kódexu Únie, ak colný dlh vznikol v dôsledku činu, ktorý v čase, keď
bol spáchaný, mohol viesť k trestnému súdnemu konaniu, trojročná lehota stanovená v odseku 1 sa v
súlade s vnútroštátnym právom predlžuje na minimálne päť rokov a maximálne 10 rokov.

Podľa Článku 103 ods. 3 písm. a) Colného kódexu Únie plynutie lehôt stanovených v odsekoch 1 a 2
sa pozastaví, ak sa podalo odvolanie v súlade s článkom 44; takéto pozastavenie sa uplatňuje odo dňa
podania tohto odvolania do skončenia odvolacieho konania.

Podľa Článku 221 ods. 3 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 Colný kódex Spoločenstva (posledný stav
textu) oznámenie dlžníkovi sa neuskutočňuje po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa, kedy vznikol colný
dlh. Avšak tam, kde colné orgány nemohli určiť presnú sumu splatnú podľa zákona v dôsledku konania,
ktorébymohloviesťktrestnémusúdnemukonaniu,samôžetakétooznámenie,pokiaľtopovoľujúplatné
právne predpisy, urobiť po uplynutí takejto trojročnej lehoty.

Podľa Článku 10 ods. 1 Nariadenia EP a Rady č. 883/2013 zo dňa 11.09.2013 o vyšetrovaniach
vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) informácie postúpené alebo získané
v priebehu externých vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú chránené príslušnými ustanoveniami.

Podľa Článku 10 ods. 2 citovaného nariadenia informácie postúpené alebo získané v priebehu interných

vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú predmetom služobného tajomstva a sú chránené predpismi platnými
pre inštitúcie Únie.

Podľa Článku 10 ods. 3 citovaného nariadenia dotknuté inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry
zabezpečia, aby sa dodržiavala dôvernosť vyšetrovaní vedených úradom, ako aj legitímne práva

dotknutých osôb, a aby sa v prípade začatia súdneho konania dodržali všetky vnútroštátne predpisy
vzťahujúce sa na takéto konania.

Podľa Článku 11 ods. 1 veta prvá citovaného nariadenia po uzavretí vyšetrovania úrad pod dohľadom
generálneho riaditeľa vypracuje správu.

Podľa Článku 11 ods. 2 citovaného nariadenia pri vypracúvaní takýchto správ a odporúčaní sa zohľadní
vnútro- štátne právo dotknutého členského štátu. Správy vypracované na takomto základe predstavujú
prípustný dôkaz v správnych alebo súdnych konaniach členského štátu, v ktorých sa ich použitie
ukáže ako nevyhnutné, rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok ako administratívne správy

vypracované národnými administratívnymi inšpektormi. Tieto správy podliehajú takým istým pravidlám
hodnotenia, aké sa uplatňujú na administratívne správy, ktoré vypracovali vnútroštátni administratívni
inšpektori, a majú rovnakú dôkaznú silu ako tieto administratívne správy.

10. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, viazaný žalobcom predloženými

žalobnými námietkami (§ 134 ods. 1, § 183 SSP). Po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím,
s prvostupňovým rozhodnutím a administratívnym spisom vyhodnotil všetky žalobné námietky ako
nedôvodné. Konkrétne správny súd uvádza:

11. Čo sa týka námietky, že z oznámenia o ďalšom konaní ako i rozhodnutia prvostupňového orgánu

vyplýva, že sám colný úrad mohol posúdiť trestnosť skutku, takéto konštatovanie prvostupňového
orgánu z týchto listín nevyplýva. Naopak, z listiny s názvom Konanie vo veci dodatočného vymerania
colného dlhu a dorubenia rozdielu dane z 29.04.2019 vyplýva, že Colný úrad Žilina podal dňa 21.10.2014
trestné oznámenie na základe oboznámenia sa s výsledkami vyšetrovania vykonaného OLAF-om, ktoré
boli uvedené v jeho záverečnej správe z vyšetrovania a ktoré sa týkali aj dovozu žalobcu (jednotlivé

JCD žalobcu boli uvedené v prílohe č. 11 k záverečnej správe). Príslušný orgán činný v trestnom
konaní (vyšetrovateľ finančnej správy) začal dňa 26.11.2014 trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1
Trestného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový správny orgán si neosoboval rozhodovať o
trestnosti tohto skutku sám, ale práve naopak, urobil konkrétny procesný úkon - podal trestné oznámenie
príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní, v danom prípade Kriminálnemu úradu Finančnej správy

Bratislava.

12. Ďalej žalobca namietal, že v skoršom zrušenom rozhodnutí zo dňa 01.12.2014 colný úrad
rešpektoval a uznal trojročnú prekluzívnu lehotu, keď ponížil sumu colného dlhu o 15.930,71 €, ktorása týkala JCD zo dňa 30.11.2011. K tomu súd uvádza, že colný úrad vzhľadom na to, že vydal toto
rozhodnutie dňa 01.12.2014, nemal dôvod aplikovať predĺženú lehotu na oznámenie colného dlhu
týkajúcich sa JCD z roku 2012, ale aplikoval základnú trojročnú lehotu, vzhľadom na JCD, ktoré pojal do

tohtorozhodnutia(jednaloaoJCDzodňa03.02.2012,08.03.2012,13.04.2012,11.01.2012,12.01.2012,
20.01.2012 a 08.02.2012). Práve z dôvodu, že pri JCD zo dňa 30.11.2011 už uplynula základná trojročná
lehota na oznámenie colného dlhu, colný úrad vynechal toto JCD s tým, že v rámci správneho konania
sa kontrolná skupina vysporiada s otázkou ako predbežnou, či boli naplnené všetky znaky skutkovej
podstaty trestného činu a či je možné oznámiť dlh. Uvedené vyplýva z úradného záznamu zo dňa

01.12.2014. Pri ostatných JCD teda nebol dôvod na aplikovanie rozšírenej lehoty na oznámenie colného
dlhu. Je preto nepodložená požiadavka žalobcu, aby prvostupňový orgán už v tomto rozhodnutí operoval
s päťročnou prekluzívnou lehotou, a to aj vo vzťahu k ostatným JCD z roku 2012.

13. Ďalej žalobca namietal, že colný úrad v oznámení o ďalšom konaní tvrdil, že suma colného dlhu
bude určená na základe nových informácií, ktoré ale neexistujú, pretože správu OLAF má colný úrad

už od roku 2014. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že colný úrad vychádzal len z výsledkov
záverečnej správy OLAF-u, ktorá mu bola doručená v roku 2014 a jedná sa práve o tie informácie, ktoré
boli žalobcovi v konaní po zrušení v poradí prvého prvostupňového rozhodnutia riadne doručené. Pre
žalobcu obsah týchto informácií bol nový, pretože sa s nimi predtým, podľa jeho vlastného tvrdenia,
nemal možnosť oboznámiť. Okrem toho tieto informácie ešte neboli použité ako podklad žiadneho

rozhodnutia, ktoré by právne existovalo (skoršie rozhodnutia, ktoré z nej vychádzali, boli zrušené). Z
tohto pohľadu sa teda jednalo o nové informácie ako podklad pre vydanie správneho rozhodnutia.
Bol zákonný a legitímny postup správneho orgánu prvého stupňa, že po zrušení v poradí prvého
prvostupňového rozhodnutia vydal nové prvostupňové rozhodnutie, pričom ako podklad použil práve
správu OLAF z roku 2014, ktorú predtým doručil na oboznámenie sa žalobcovi.

14. Žalobca ďalej namietal, že vo vyjadrení k oznámeniu o ďalšom konaní namietal, že neexistuje
žiaden predpoklad pre uplatnenie článku 103 ods. 2 Colného kódexu Únie a uviedol aj vecné námietky
proti dodatočne vymeranému colnému dlhu a DPH tým, že spochybnil správu OLAF oproti stojacim
rovnocenným dôkazom. K tejto námietke súd uvádza, že táto námietka je ďalej rozvedená v ďalších

žalobných námietkach, ktoré sa týkajú vyhodnotenia správy OLAF a predkladania iných dôkazov, ako
aj aplikácie článku 103 ods. 2 Colného kódexu, preto sa k týmto námietkam správny súd vyjadrí v rámci
vyhodnotenia týchto konkrétnych námietok.

15. Procesné pochybenie podľa žalobcu tkvie aj v tom, že na jeho vyjadrenie k oznámeniu o ďalšom

konaní colný úrad nereagoval. Táto námietka je plne nedôvodná, pretože zo žiadneho právneho
predpisu vrátane Správneho poriadku nevyplýva povinnosť prvostupňového správneho orgánu písomne
sa vyjadrovať k písomnému vyjadreniu žalobcu, ktoré podal v zmysle § 33 ods. 2 Správneho
poriadku. Podľa tohto ustanovenia má účastník konania právo sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k
podkladurozhodnutia,avšaknáslednúvýslovnúreakciusprávnehoorgánuzákonnestanovuje.Pokiaľsa

prvostupňový správny orgán vyjadril k vyjadreniu žalobcu až v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia,
tento postup je zákonný.

16. Ďalšia námietka tkvela v tom, že suma dovozného cla, ktorá sa mala zaplatiť, nebola zapísaná
colným orgánom do účtovnej evidencie do 14 dní odo dňa, keď mohol colný úrad určiť sumu dovozného

alebo vývozného cla, čím bol porušený článok 105 ods. 3 Colného kódexu Únie. V prvom rade správny
súd poukazuje na ust. § 135 ods. 1 SSP. Pre rozhodovanie správneho súdu je záväzný právny stav v
čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. V celom administratívnom konaní žalobca túto námietku
neuplatnil a neuplatnil ju ani v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, hoci mu v tom nič nebránilo.
Žalovaný tak nemal možnosť sa k tejto námietke vyjadriť. Až v rámci správnej žaloby žalobca túto

námietku prvýkrát uplatnil. Pritom sa nejedná o takú situáciu, že by žalobca nemal možnosť túto
námietku, ktorá je len čisto právneho charakteru v administratívnom konaní uplatniť, napríklad, že by
sa jednalo o novo získaný dôkaz. Preto musí súd konštatovať, že na takúto námietku nie je možné
prihliadnuť. Obiter dictum však uvádza, že lehota uvedená v článku 105 ods. 3 Colného kódexu Únie
je procesnou lehotou určujúcou procesný rámec pre postup colných orgánov pri účtovnej evidencii

dovozných platieb (jedná sa o lehotu, v ktorej sa suma dovozného cla zapíše do účtovnej evidencie) a
nemá hmotno-právne následky vo vzťahu k právu colných orgánov oznámiť a vymerať sumu colného
dlhu dlžníkovi. Teda aj prípadné nedodržanie tejto procesnej lehoty nemá vplyv na vznik či zánik
hmotného práva, o ktorom bolo rozhodnuté v prvostupňovom správnom rozhodnutí.17. V ďalšej námietke žalobca trval na tom, že nebolo preukázané, že pôvod spojovacieho materiálu je
v Čínskej ľudovej republike. Táto námietka je plne irelevantná, pretože žalobca bez ďalšieho len tvrdí

túto skutočnosť. Bolo jeho povinnosťou v administratívnom konaní predložiť k takto tvrdenej skutočnosti
dôkazy, ktoré by preukázali, že pôvod spojovacieho materiálu bol v Thajskom kráľovstve a nie v Čínskej
ľudovej republike, teda dôkazy, ktoré by hodnoverne spochybnili výsledky záverečnej správy OLAF.

18. Ďalej žalobca trval na skutočnosti, že šetrenie, ktoré vykonal OLAF, prebehlo bez aktívnej účasti

dotknutých osôb, a preto záverečnú správu OLAF nemožno považovať za relevantný a zákonný
predpoklad pre oznámenie colného dlhu. Tiež namietal, že zo záverečnej správy nevyplýva, že by boli
zabezpečené také nepochybné dôkazy, ktoré by vylučovali spracovanie tovaru. Bolo tiež porušené jeho
právo pri šetrení OLAF, pretože mu nebolo umožnené zúčastniť sa vyšetrovania. Ani s touto námietkou
nie je možné sa stotožniť. Zistenia z vyšetrovania OLAF, ktoré boli podkladom pre vydanie žalobou
napadnutého rozhodnutia, boli podrobne uvedené v odôvodnení prvostupňového a napadnutého

rozhodnutia, pričom je zrejmé, že žalobca nepredložil v správnom ani súdnom konaní taký dôkaz, ktorý
by zistenia OLAF týkajúce sa predmetnej veci nejakým spôsobom vyvrátil.

19. S ohľadom na existujúcu právnu úpravu, ktorá odráža postavenie SR ako členského štátu EÚ, boli
právne predpisy EÚ upravujúce postavenie a činnosť OLAF záväzné pre slovenské i európske colné

orgány ako aj pre účastníka konania. OLAF pri svojom vyšetrovaní a pri vypracovaní správ obsahujúcich
skutočnosti, ktoré boli vyšetrovaním zistené, bol viazaný príslušnou legislatívou EÚ (rovnako rozsudok
NS SR sp. zn. 1Sžfk/ 48/2019 zo dňa 10. septembra 2020). Nie je preto dôvodná námietka žalobcu, že
mu malo byť upreté jeho právo tým, že nebol prizvaný na vyšetrovanie OLAF. Takéto právo z predpisov
EÚ upravujúcich postavenie a činnosť OLAF žalobcovi nevyplýva. Naopak, z obsahu administratívneho

spisu mal správny súd za preukázané, že colný úrad so žalobcom komunikoval, umožnil mu vyjadriť
sa k podkladom pre rozhodnutie (list colného úradu zo dňa 29.04.2019) a boli mu tiež v písomnej
forme doručené všetky relevantné podklady vrátane záverečnej správy OLAF v anglickom jazyku spolu
s úradným prekladom, FINAL REPORT - ANNEX 1 spolu s prekladom, FINAL REPORT - ANNEX 2, 4,
5, 6, 9 spolu s prekladom, FINAL REPORT - ANNEX 3 spolu s prekladom, FINAL REPORT - ANNEX 7

spolu s prekladom, FINAL REPROT - ANNEX 8 spolu s prekladom, FINAL REPORT - ANNEX 10 spolu
s prekladom, FINAL REPORT - ANNEX 11 tabuľky (55 strán) a FINAL REPORT - ANNEX 12 spolu s
prekladom.MaltedamožnosťvyjadriťsakspráveOLAFvrozsahutýkajúcomsajehoosoby.Pokiaľtvrdil,
že došlo k spracovaniu tovarov bez úbytku ich hmotnosti, mal dôkaznú povinnosť predložiť konkrétne
dôkazy, návrhy či skutočnosti, ktoré by vyvracali správnosť a pravdivosť výsledkov vyšetrovania OLAF a

z neho vyplývajúcich skutočností, ktoré bolipodkladom pre rozhodnutie o dodatočnom vymeraní colného
dlhu a dane. Dôkazné bremeno nie je možné uniesť vznesením požiadavky, aby bola preukázaná
negatívna skutočnosť, v danom prípade že k spracovaniu tovarov nedošlo, ako to žiadal žalobca. Pokiaľ
žalobca tvrdí, že u neho nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že výrobky neboli thajského pôvodu, jeho
subjektívne presvedčenie je právne irelevantné, pokiaľ sa preukázanými dôkazmi zistí opak.

20. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že záverečná správa OLAF má len odporúčací a najmä predbežný
charakter, uvedené je v rozpore s článkom 11 ods. 2 Nariadenia EP a Rady č. 883/2013, podľa
ktorého správy vypracované na takomto základe predstavujú prípustný dôkaz v správnych alebo
súdnych konania členského štátu, ktorých sa ich použitie ukáže ako nevyhnutné rovnakým spôsobom

a za rovnakých podmienok ako administratívne správy vypracované národnými administratívnymi
inšpektormi. Je to teda plnohodnotný dôkaz, ktorý má konkrétnu dôkaznú silu. V danom prípade žiaden
iný dôkaz nespochybnil závery vyplývajúce zo záverečnej správy OLAF.

21. Pokiaľ žalobca ako dôkazy, ktoré majú negovať závery správy OLAF, uvádza potvrdenia vývozcov

doložené k odvolaniu zo dňa 18.12.2014 proti rozhodnutiu colného úradu (certifikáty ABSOLITE
INTERANTIONAL CO LIMITED a EASY PRODUCTS IMPORT & EXPORT LTD v anglickom jazyku),
tieto nie sú takýmto dôkazom. Samotná existencia certifikátu o pôvode akéhokoľvek typu, rovnako ako
vydanie formulára A, nespôsobuje legitímne očakávanie a tam, kde OLAF získa dôkaz, podľa ktorého
tovar podlieha antidumpingovému clu z dôvodu skutočného pôvodu, certifikát o pôvode akéhokoľvek

typu nebráni vymáhaniu antidumpingového cla. Potvrdil to ESD v rozsudku T-191/09 HIT Trading BV
(Lelystad, Holandsko) a Berkman Forwarding BV (Barendrecht, Holandsko), ktorý v bodoch 42. a 43.
uviedol, že v súvislosti s vydaním osvedčení o pôvode „formulára A" pakistanské orgány boli povinné
overiť, či sú splnené podmienky týkajúce sa prednostného pôvodu tovaru. V tejto súvislosti však nebolipovinné rozhodnúť o možnom nepreferenčnom pôvode tovaru na základe antidumpingových pravidiel.
Ďalej je potrebné poznamenať, že na rozdiel od všeobecného systému preferencií, ktorého uplatňovanie
je podmienené predložením osvedčenia o pôvode, antidumpingové právne predpisy neustanovujú

povinnosť predložiť dokument potvrdzujúci pôvod tovaru. Systém všeobecných colných preferencií a
systém antidumpingových právnych predpisov sledujú konkrétne účely a ich vykonávanie je založené
na odlišných kritériách a právnych nástrojoch. Ako však bolo uvedené v bode 42 vyššie, pakistanské
orgány neboli v danom prípade povinné overovať podmienky týkajúce sa nepreferenčného pôvodu
tovaru. Z vydania osvedčenia (certifikátu) o pôvode teda nemožno vyvodiť nijaký dôsledok, pokiaľ ide

o nepreferenčný pôvod tovaru.

22. K tejto námietke správny súd tiež uvádza, že jednoduché vyhlásenie zahraničného odosielateľa
tovaru spoločnosti ABSOLITE INTERANTIONAL COMPANY LIMITED o pôvodu tovaru bez ďalšieho nie
je takým dôkazom, ktorý by túto skutkovú okolnosť preukazoval. Jedná sa o súkromnú listinu vystavenú
obchodným partnerom žalobcu. Naproti tomu záverečná správa OLAF má dôkaznú silu verejnej listiny,

je na úrovni šetrenia vnútroštátnych orgánov (čl. 11 ods. 2 nar. EP a Rady č. 883/2013) a vyplýva
z vykonaného vyšetrovania v spolupráci so zástupcami odboru zahraničného obchodu Thajského
ministerstva obchodu a Colnej správy Thajského kráľovstva.

23. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutím orgánov EÚ boli antidumpingové clá voči Číne zrušené

vykonávacím Nariadením komisie EÚ 2016/278 z 26.02.2016. Ako správne uviedol žalovaný vo
vyjadrení k žalobe, táto skutočnosť je vo vzťahu k prejednávanej veci bez právneho významu, keďže toto
vykonávacie nariadenie zrušilo konečné antidumpingové clá na dovoz určitých spojovacích materiálov
s účinnosťou odo dňa 28.02.2016 a týka sa len dovozov uskutočnených po tomto dátume. V danom
prípade vznikol colný dlh v roku 2012 v čase platnosti antidumpingového Nariadenia číslo 91/2009.

24. Ďalšia námietka sa opätovne dotýkala nevymáhania colného dlhu podľa JCD zo dňa 30.11.2011.
Podľa žalobcu, ak správny orgán rešpektoval trojročnú lehotu na oznámenie dlhu dlžníkovi v prípade
JCD zo dňa 30.11.2011, mal tak urobiť aj v ďalšom konaní pri ostatných JCD. Ako už bolo uvedené
vyššie, správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že oznámenie colného dlhu vo vzťahu k JCD zo dňa

30.11.2011 správne orgány vylúčili na samostatné konanie a toto JCD nie je predmetom tohto súdneho
sporu ani napadnutých rozhodnutí. Preto či a kedy bol vo vzťahu k tomuto JCD oznámený žalobcovi
colný dlh, nie je právne relevantné a správny súd túto skutočnosť nepreskúmava. V danom prípade je
dôležitá tá skutočnosť, že vo vzťahu k ostatným JCD podľa tabuľky, ktorá je prílohou prvostupňového
rozhodnutia, teda všetkým s dátumom prijatia colného vyhlásenia v roku 2012, boli colné dlhy oznámené

až prvostupňovým rozhodnutím z roku 2019, a teda evidentne nie v trojročnej lehote v zmysle článku 103
ods. 1 Colného kódexu Únie, resp. 221 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva. Tento procesný postup nie
je nezákonný len pre to, že iné JCD z roku 2011 (ktoré nie je predmetom rozhodnutia) bolo posudzované
samostatne.

25. S tohto námietkou súvisí aj ďalšia, a to, že v doterajšom konaní colný úrad trojročnú prekluzívnu
lehotu uznal a časť colného dlhu nevyrubil, ale následne po piatich rokoch od začatia konania tvrdí, že
je dôvod na použitie päťročnej lehoty. Aj táto námietka je v plnom rozsahu nedôvodná. Po zrušení v
poradí prvého prvostupňového rozhodnutia sa vec dostala do štádia začatia administratívneho konania
a na skôr vydané rozhodnutia, keďže boli zrušené, nie je možné prihliadať, a teda ani na právne názory

v nich uvádzané. Vzhľadom na plynutie času od vzniku colného dlhu po deň oznámenia colného dlhu v
prvostupňovom rozhodnutí sa prvostupňový správny orgán musel vysporiadať s otázkou, či mohol byť
colný dlh dlžníkovi oznámený po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa, keď vznikol. Prvostupňový správny
orgán a žalovaný vyriešili túto otázku tak, že v danom prípade sú splnené podmienky na aplikáciu
Článku 103 ods. 2 Colného kódexu Únie, a teda je možné oznámiť colný dlh aj v rozšírenej lehote päť

rokov odo dňa jeho vzniku. Okrem toho, že skôr vydané prvostupňové rozhodnutie colného úradu bolo
v inštančnom postupe zrušené, správny orgán pri jeho vydaní, s prihliadnutím na dátum jeho vydania
01.12.2014, nemal potrebu aplikovať rozšírenú prekluzívnu lehotu, keďže bola zachovaná základná
trojročná lehota.

26. Následne sa žalobca zameral na námietku aplikácie Článku 103 ods. 2 Colného kódexu Únie, ktorý
podľa neho bol nesprávne použitý, keď poukazuje na to, že v danom prípade nebol daný ani skutok
a nie sú naplnené a doložené znaky trestného činu, najmä úmyselné konanie konkrétnej osoby. Tvrdí,
že je účelovo vedené trestné konanie päť rokov na účely použitia dlhšej päťročnej lehoty. Správnysúd k tejto námietke konštatuje, že podľa článku 103 ods. 2 Colného kódexu Únie, ak colný dlh
vznikol v dôsledku činu, ktorý v čase, keď bol spáchaný, mohol viesť k trestnému konaniu, trojročná
lehota stanovená v odseku 1 sa v súlade s vnútroštátnym právom predlžuje na minimálne päť rokov

a maximálne desať rokov. V zásade rovnaká právna úprava bola obsiahnutá aj v článku 221 ods.
3 Colného kódexu Spoločenstva v poslednom znení, ktorý bol účinný do 30.04.2016. Vnútroštátnou
právnou úpravou korešpondujúcou s Článkom 103 ods. 2 Colného kódexu Únie je § 53 ods. 4
zákona č. 199/2004 Z.z.. V danom prípade bolo z administratívneho spisu zistené, že Colný úrad
Žilina podal dňa 23.10.2014 trestné oznámenie v súvislosti s podozrením z porušenia predpisov o

obehu tovaru v styku s cudzinou a skrátenia dane u právnickej osoby METALCOM Čadca, s.r.o.
na základe tých skutočností, ktoré vyplývajú z vyšetrovania vykonaného OLAF-om, ktorého výsledky
sú spísané v záverečnej správe. Na základe skutočností, zistených colnými orgánmi v súvislosti
s dovozom tovaru bolo uznesením vyšetrovateľa finančnej správy dňa 26.11.2014 začaté trestné
stíhanie. Začatie trestného stíhanie bolo colnému úradu oznámené listom Kriminálneho úradu Finančnej
správy zn. ČVS: KÚFS-22/7025-V-2014 zo dňa 27.11.2014. V tomto smere správny súd poukazuje na

judikatúru správnych súdov Slovenskej republiky, týkajúcu sa rovnakých účastníkov konania a rovnakej
právnej otázky, napr. rozsudok NS SR 6Sžfk/48/2019 alebo 1Sžfk/93/2017, ktorý rozsudok preskúmal
aj Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením IV. ÚS 166/2019 zo dňa 11. decembra 2019. Najvyšší
súd SR v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/48/2019 uviedol, že nesúhlasí so sťažnostnou námietkou, že len
skutok, ktorý je trestným činom, môže viesť k trestnému súdnemu konaniu a iné prípadné porušenie

právnych predpisov, ktoré nie je trestným činom, nemôže viesť k trestnému súdnemu konaniu. Uvedená
námietka žiadnym spôsobom neodporuje postupu colných orgánov pri vydávaní žalobou napadnutého
rozhodnutia, nakoľko pri zohľadnení odlišného systému trestného práva a úpravy konania orgánov
verejnej moci pri stíhaní trestných činov v jednotlivých členských štátoch EÚ, na ktoré sa Colný kódex
Únie vzťahuje, je potrebné interpretovať s prihliadnutím na konkrétnu právnu úpravu trestného konania

v príslušnom členskom štáte. Z citovaného znenia Colného kódexu Únie vyplýva, že colný dlh možno
oznámiť dlžníkovi aj po ukončení trojročného obdobia uvedeného v Článku 103 ods. 2 Colného kódexu
Únie v prípade, ak colný dlh vznikol v dôsledku činu, ktorý v čase, keď bol spáchaný, mohol viesť k
trestnému konaniu.

27. V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR IV.ÚS 166/2019 výklad čl. 221 ods. 3 a 4 Colného
kódexukonajúcesúdypodporilijudikatúrouSúdnehodvora.Právnyzávertýkajúcisaoznámeniacolného
dlhu po uplynutí lehoty troch rokov v zmysle čl. 221 ods. 3 Colného kódexu v prípade, ak je colný
dlh výsledkom skutku, ktorý v čase spáchania podliehal začatiu trestného konania na súde (trestne
stíhateľného skutku), ktorý prijali konajúce súdy, nie je v rozpore s výkladom týchto ustanovení, ktorý

vyplývazcitovanýchrozhodnutíSúdnehodvoraas§53ods.3Colnéhozákonaúčinnéhovčasevydania
rozhodnutí správnych orgánov.

28. Správny súd teda konštatuje, že pokiaľ v konkrétnom prípade bolo začaté trestné stíhanie na základe
trestného oznámenia Colného úradu Žilina zo dňa 21.10.2014 v súvislosti s podozrením z porušenia

predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou a skrátenia dane u právnickej osoby METALCOM Čadca,
s.r.o. na základe tých skutočností, ktoré vyplývajú zo záverečnej správy THOR FINAL REPORT zo dňa
05.06.2014 a ktorá sa týka JCD, ktoré sú predmetom napadnutých rozhodnutí, potom bola splnená
podmienka,žecolnýdlhvznikolvdôsledkučinu,ktorývčase,keďbolspáchaný,moholviesťktrestnému
konaniu. Nie je teda potrebné, aby bolo preukázané, že bol spáchaný trestný čin, ani aby bola naplnená

hypotéza právnej normy v tom smere, aby bol skutok stíhateľný na súde. Je postačujúce, aby v zmysle
článku 103 ods. 2 Colného kódexu Únie konkrétny čin mohol viesť k trestnému konaniu.

29. Pokiaľ žalobca žiadal správny súd, aby mu oznámil, čo bolo možné od neho spravodlivo požadovať,
aby urobil v rámci svojich reálnych možností, aby tovar správne deklaroval, správny súd uvádza, že sa

nejednáožalobnúnámietku,ktorúbybolsúdpovinnývyhodnocovať.Nadrámecuvádza,žezapravosťa
správnosť sprievodných dokladov k tovaru zodpovedá deklarant, a to aj pokiaľ dôjde k sfalšovaniu alebo
k uvedeniu nesprávnych údajov v týchto dokladoch inou osobou. Je treba si uvedomiť, že táto osoba je
vo väčšine prípadov obchodným partnerom deklaranta, a preto je potrebné aj pri takýchto obchodných
prípadoch sa správať obozretne a preverovať si svojich obchodných partnerov.

30. Žalobca ďalšej žiada zastavenie trestného konania. Opätovne sa nejedná o žalobnú námietku, preto
ju súd nevyhodnocuje.31. Žalobca namieta, že správny orgán si podľa ľubovôle určuje, že konanie, z ktorého vznikol colný
dlh, by mohlo byť trestným činom, čím v podstate znegoval inštitút preklúzie v článku 103 Colného
kódexu Únie. Uvedené tvrdenie žalobcu je v priamom rozpore so skutkovými okolnosťami v danej

veci. Ani prvostupňový správny orgán, ani žalovaný si neosobovali právo určiť, či konanie by mohlo
byť trestným činom, ale naopak, Colný úrad Žilina podal trestné oznámenie kompetentnému orgánu
činnému v trestnom konaní, a to Kriminálnemu úradu Finančnej správy, Bratislava, aby preskúmal jeho
podozrenie z porušenia predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou a skrátenia dane v priamom súvise
s dovozom tovaru podľa konkrétnych JCD v danej právnej veci. Prvostupňový a žalovaný správny orgán

teda o začatí trestného stíhania nerozhodovali, ale rozhodol o ňom orgán činný v trestnom konaní, v
danom prípade vyšetrovateľ finančnej správy Kriminálneho úradu Finančnej správy, Bratislava V. Záver
o trestnej stíhateľnosti skutku vyplynul z oznámenia Kriminálneho úradu Finančnej správy, Bratislava z
27. novembra 2014, a nie z vlastnej úvahy správnych orgánov.

32. S touto námietkou súvisela aj námietka žalobcu o nesprávnej interpretácii rozsudku Najvyššieho

správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Afs 99/2007 zo strany žalovaného. Žalobca v žalobe uviedol,
že Najvyšší správny súd ČR sa plne stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že aplikácia
ustanovení o prelomení prekluzívnej lehoty je viazaná na skutočnosť, o ktorej ako o predbežnej otázke
môže rozhodnúť len príslušný súd, a nie správny orgán, a tiež s tým názorom, že pokiaľ sťažovateľ
(správny orgán) aplikoval Článok 221 ods. 3, 4 Colného kódexu z dôvodu začatia trestného stíhania,

pričom nepočkal do právoplatného rozhodnutia, zaťažil svoje konanie vadou, pre ktorú je potrebné
napadnuté rozhodnutie zrušiť. Správny súd sa oboznámil s celým obsahom odôvodnenia vyššie
uvedeného rozsudku Najvyššieho správneho súdu a musí konštatovať, že interpretácia odôvodnenia,
ako ju uviedol žalobca v žalobe, nie je v súlade s obsahom odôvodnenia tohto rozsudku. Najvyšší
správny súd totiž uviedol, že krajský súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia sťažovateľa z dvoch dôvodov,

pričom prvým dôvodom bol ten, ktorý citoval žalobca v žalobe (t. j. aplikovanie Článok 221 ods. 3, 4
Colného kódexu bez toho, aby správny orgán vyčkal do právoplatného rozhodnutia). Druhým dôvodom
pre zrušenie rozhodnutia sťažovateľa bola súdom zistená nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok
dôvodov. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že Najvyšší správny súd sa plne stotožnil s týmto právnym
názorom. Odsek 4 na strane 4 citovaného rozsudku jednoznačne rozvíja, s čím sa Najvyšší správny súd

stotožnil. Uviedol, že postup, keď na námietku preklúzie riadnym a dostatočným spôsobom sťažovateľ
v odôvodnení rozhodnutia nereagoval, spôsobil nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia pre nedostatok
dôvodov, a tento je spôsobilý odôvodniť zrušenie rozhodnutia sťažovateľa. Teda v žiadnom prípade
Najvyšší správny súd sa nestotožnil s právnym názorom krajského súdu tak, ako to uviedol žalobca v
žalobe. Jedná sa o dezinterpretáciu tohto rozhodnutia žalobcom.

33. Rovnaký výklad rozsudku NS ČR 5Afs 99/2007 zo dňa 29.10.2008 podal žalobca aj v konaní
vedenom pod sp. zn. Krajského súdu v Žiline 20S 87/2016, v ktorom taktiež krajský súd vyhodnotil
túto námietku ako nedôvodnú. S týmto právnym posúdením sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/93/2017 a Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS/166/2019

zo dňa 11. decembra 2019, keď uviedol, že po oboznámení sa s rozsudkom NS ČR sp. zn. 5Afs
99/2007ústavnýsúdkonštatuje,žeobstojíprávnyzáverkonajúcichsúdov,podľaktoréhozpredmetného
rozsudku nevyplýva ten záver, ktorý uvádza sťažovateľka, t.j. že pre možnosť oznámenia colného dlhu
po uplynutí trojročnej lehoty je potrebné vychádzať až z rozhodnutia súdu v trestnom konaní.

34. Na margo žalobnej námietky, že účastník konania je v správnom konaní povinný preukazovať svoju
nevinu, ale správny orgán je povinný preukázať účastníkovi splnenie podmienok pre uloženie povinnosti,
keďže pre toto správne konanie platia zásady trestného procesu, súd uvádza, že ukladanie daní a
ciel v administratívnom konaní nie je správnym trestaním v zmysle § 194 ods. 1 SSP a žalobcovi
oznámené dovozné clo a DPH, tak ako vyplýva z výroku prvostupňového rozhodnutia, nie je sankciou.

Zaplatením tejto sumy totiž žalobca len plní svoju zákonnú povinnosť v zmysle hmotno-právnych
ustanovení konkrétnych predpisov v oblasti dovozného cla a DPH.

35. Žalobca tiež namieta, že článok 103 ods. 2 Colného kódexu Únie je neurčitý a ide o nejasnú právnu
normu. S týmto konštatovaním sa správny súd nestotožnil. Podľa jeho názoru je obsah tohto článku

dostatočne určitý a zrozumiteľný, aby mohol byť bez ďalšieho aplikovateľný s tým, že je potrebné ho
interpretovať s prihliadnutím na konkrétnu právnu úpravu trestného konania v príslušnom členskom
štáte. Naopak, žalobca neuviedol žiaden konkrétny argument, prečo je podľa neho táto právna norma
neurčitá a v čom vidí možnosť jej prípadného dvojakého výkladu.36. Poslednou žalobnou námietkou bolo, že v prípade aplikácie päťročnej lehoty aj táto nebola dodržaná,
pretože konanie pred Najvyšším súdom SR (vedené pod sp. zn. 8Sžf/68/2016) nemá vplyv na plynutie

prekluzívnej lehoty podľa Článku 44 ods. 2 Colného kódexu Únie. Ani s touto žalobnou námietkou
sa správny súd nestotožnil. Plynutie prekluzívnej lehoty na oznámenie colného dlhu sa pozastaví, ak
sa podalo odvolanie v súlade s Článkom 44 Colného kódexu Únie (čl. 103 ods. 3 písm. a) Colného
kódexu Únie). V zmysle Článku 44 ods. 2 písm. a) Colného kódexu Únie ide o odvolanie pred colnými
orgánmi, teda konanie na administratívnej úrovni a v zmysle Článku 44 ods. 2 písm. b) citovaného

kódexu,ideoodvolaniepredvyššímnezávislýmorgánom,čonaúrovniSlovenskejrepublikypredstavuje
súdnu sústavu, teda krajský súd a následne Najvyšší súd SR. Je teda potrebné konštatovať, že k
prerušeniu plynutia prekluzívnej lehoty v zmysle článku 103 ods. 3 Colného kódexu Únie došlo nielen
počas odvolacieho konania voči v poradí prvému prvostupňovému rozhodnutia zo dňa 01.12.2014 a
počas súdneho konania o správnej žalobe voči v poradí prvému odvolaciemu rozhodnutiu, ktoré na
Krajskom súde v Žiline bolo vedené pod sp. zn. 20S/128/2015, ale aj počas odvolacieho konania na

NS SR. Je nelogická argumentácia žalobcu, že lehota je podľa článku 44 ods. 2 písm. b) Colného
kódexu Únie prerušená len počas súdneho konania na prvom stupni a nie je prerušená aj počas ďalšej
fázy súdneho konania. Pokiaľ teda došlo k prerušeniu plynutia prekluzívnej päťročnej lehoty počas
odvolacieho administratívneho konania a konania pred správnym súdom prvého stupňa a odvolacím
súdom, potom je potrebné konštatovať, že päťročná prekluzívna lehota na oznámenie dovozného cla

a DPH ešte neuplynula (do doručenia napadnutého druhostupňového rozhodnutia žalobcovi uplynuli
približne štyri roky). Následne bola prekluzívna lehota opätovne prerušená začatím správneho súdneho
konania o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia v tomto správnom súdnom konaní.

37. Správny súd sa ďalej vyjadruje k námietke, ktorú žalobca uplatnil v replike zo dňa 14.09.2020, v ktorej

namietal nerovnaký, rozdielny, účelový prístup k nemu a k inému deklarantovi, keď v jednom prípade
bolo začaté trestné stíhanie a v druhom prípade vyšetrovateľ postúpil vec Colnému úradu Žilina, nakoľko
ide o skutok, ktorý by mohol byť iným správnym deliktom, a nie trestným činom. Súd konštatuje, že táto
námietka bola podaná po zákonom stanovenej lehote v zmysle § 181 ods. 1 SSP, pretože posledný
deň na rozširovanie žalobných námietok (§ 183 SSP) bol deň 15.01.2020. Len na okraj súd uvádza, že

nepreskúmava procesný postup orgánu činného v trestnom konaní a je tiež zrejmé, že nejde o prípady
s rovnakým skutkovým stavom.

38. V replike žalobca tiež namietal, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, keď mu nebol
doručený list colného úradu zo dňa 17.07.2020, na ktorý vo svojom vyjadrení k žalobe poukazuje

žalovaný. List má byť podľa tvrdenia žalobcu podkladom pre napadnuté rozhodnutie. Túto námietku
správny súd vecne vyhodnotil, pretože vyvstala až v čase vedenia správneho súdneho konania, a preto
na ňu neplatí koncentračná lehota v zmysle § 181 ods. 1 SSP. Vyhodnotil ju však ako nedôvodnú.
List Colného úradu Žilina zo dňa 17.07.2020 nie je vyjadrením žalovaného k žalobe, ktoré je povinný
správny súd zaslať žalobcovi na jeho ďalšie vyjadrenie v zmysle § 106 ods. 1 SSP. Jedná sa o interný

list prvostupňového správneho adresovaný orgánu druhostupňovému správnemu orgánu (nie súdu),
v zmysle jeho obsahu ide o podanie, z ktorého žalovaný čerpal pri vyhotovovaní svojho vlastného
písomnéhovyjadreniakžalobe.Tentolistjesúčasťouadministratívnehospisuaničnebrániložalobcoviv
rámci nahliadnutia doň sa s ním v plnom rozsahu oboznámiť. Okrem toho, pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k
žalobepoukazovalnatotovyjadrenielenjednoduchýmodkazomnajehoobsah,súdnatakétovyjadrenie

žalovaného neprihliadal. Prihliadal len na konkrétne tvrdenia a argumenty žalovaného uvedené v jeho
vlastnom vyjadrení k žalobe bez odkazov na iné zdroje. Rovnako súd postupuje aj pri žalobe, ktorá ako
žalobný bod uvádza odkaz na iné podanie, ktorého obsah do žaloby však neuvedie. Je tiež nedôvodná
námietka,žetvrdeniauvedenévtomtolistetvoriapodkladprenapadnutérozhodnutie.Užlenzčasového
hľadiska je nemožné, aby tvrdenia obsiahnuté v liste zo dňa 17.07.2020 boli podkladom pre rozhodnutie

žalovaného, ktoré bolo vydané dňa 14.11.2019.

39. Nakoniec sa správny súd vyjadruje k nevyhoveniu žiadosti právnej zástupkyne žalobcu o odročenie
pojednávania, ktorú doručila správnemu súdu v deň pojednávania, t.j. 15. decembra 2020 o 07:47
hod. emailovou poštou. V nej uviedla, že sa nemôže zúčastniť pojednávania z dôvodu PN a následnej

kontroly u lekára. Z toho dôvodu a z dôvodu, keďže jej klient si žiada na pojednávaní účasť svojho
právneho zástupcu, žiada správny súd o odročenie pojednávania na iný termín. Správny súd konštatuje,
že Správny súdny poriadok v § 115 ustanovuje podmienky, za ktorých možno pojednávanie v správnych
súdnych veciach odročiť. Pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo z dôvoduuskutočnenej neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu. Samotné posúdenie
dôvodnosti odročenia pojednávania podrobnejšie rieši ust. § 183 ods. 1 až 4 CSP v spojení s §
25 SSP. V zásade dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 1 CSP a §

115 SSP je choroba na strane či už účastníka alebo jeho zástupcu. Zároveň musí byť kumulatívne
splnená ďalšia podmienka, a to že od žalobcu nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní
nechal zastúpiť. Ust. § 183 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP ukladá povinnosť účastníkovi, resp.
jeho zástupcovi žiadať o odročenie termínu pojednávania bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvie.
Posúdenie dôležitosti dôvodu pre odročenie pojednávania posudzuje správny súd podľa konkrétnych

okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania
žiadosti o odročenie termínu pojednávania. Z tohto dôvodu správny súd vychádzal len zo žiadosti o
odročenie pojednávania zo dňa 15. decembra 2020, ktorá bola odoslaná emailovou poštou o 07:47
hod. a z jej prílohy Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti JUDr. Anny Mozolíkovej, keďže
žiadosť o odročenie termínu pojednávania posudzoval v ten istý deň o 08:32 hod., kedy bolo otvorené
pojednávanie.

40. V danom prípade správny súd nevyhovel žiadosti právnej zástupkyne žalobcu o odročenie
pojednávania za tých skutkových okolností, že ako dôležitý dôvod na odročenie uviedla jej
práceneschopnosť, ktorá podľa Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti začala dňom 04.11.2020
a termín pojednávania 15.12.2020 jej bol doručený dňa 30.11.2020. Správny súd vyhodnotil, že

oznámenie dôvodu pre odročenie termínu pojednávania nebolo správnemu súdu doručené včas v
zmysle § 183 ods. 3 CSP. Oznámenie dôvodu malo byť súdu oznámené bezodkladne (v intenciách
„hneď") po tom, čo som o ňom právna zástupkyňa dozvedela. Táto najmenej od 04.11.2020 mala
objektívnu vedomosť o tom, že je práceneschopná a od 30.11.2020 mala objektívnu vedomosť o tom,
že dňa 15.12.2020 je predvolaná ako zástupkyňa na pojednávanie. Napriek tomu žiadosť o odročenie

termínu pojednávania doručila správnemu súdu až v deň pojednávania, a to približne 30 minút pred jeho
začatím. Na uvedenom nič nemení ani to, že dňa 14.12.2020 absolvovala lekársku kontrolu, pretože
práceneschopnosť jej trvala od 04.11.2020 nepretržite a nemohla vylúčiť, že dňa 14.12.2020 pri kontrole
bude jej práceneschopnosť predĺžená, čo sa i stalo.

41. Ďalej správny súd vyhodnotil, či došlo k (ne)splneniu kumulatívnej podmienky, a to či od právnej
zástupkyne žalobcu ako advokátky možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom v
zmysle § 183 ods. 2 CSP. Toto ustanovenie spresňuje ust. § 183 ods. 1 CSP, pokiaľ je zástupcom
účastníka konania, ktorý žiada o odročenie pojednávania, advokát. V tejto konkrétnej situácii možno
vždy od advokáta spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom, okrem dvoch výnimiek,

a to existencie dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a ak advokát správnemu súdu
preukáže, že účastník konania odôvodnene trvá na zastúpení týmto advokátom. Pri prvej výnimke pôjde
predovšetkým o situácie, ak objektívna prekážka na strane advokáta nastala v deň predchádzajúci
alebo v deň termínu pojednávania, t.j. v takom krátkom čase, že nebolo možné, aby si advokát
na základe substitučného plnomocenstva ustanovil zástupcu. O taký prípad v danej veci nejde, keď

práceneschopnosť advokátky nastala vyše mesiaca pred vytýčeným termínom pojednávania, a to ani
s prihliadnutím na jej kontrolu dňa 14.12.2020, ktorá nič nezmenila na jej zdravotnom stave. Nebola
tiež naplnená ani druhá výnimka, pretože advokát správnemu súdu žiadnym spôsobom nepreukázal,
že žalobca odôvodnene trvá na zastúpení týmto advokátom. Táto skutočnosť musí byť správnemu
súdu náležite preukázaná. Žiadne individuálne okolnosti preukazujúce výnimočnú právnu situáciu alebo

špeciálny vzťah medzi advokátom a klientom právna zástupca žalobcu vo svojej žiadosti o odročenie
termínu pojednávania ani netvrdila.

42. Okrem toho § 17 ods. 1 zákona o advokácii ukladá povinnosť advokátovi, ak mu vo výkone advokácii
bráni akákoľvek prekážka a neurobí iné opatrenia, bezodkladne najneskôr do jedného mesiaca odo dňa

vznikuprekážkypodohodesinýmadvokátomustanoviťhozasvojhozástupcu.Tútopovinnosťsiprávna
zástupkyňa žalobcu mohla splniť aj napriek tomu, že je práceneschopná, vzhľadom na to, že podľa
potvrdenia o PN má určené vychádzky. Ak teda na strane advokátky od 04.11.2020 existuje objektívna
prekážka, najneskôr 04.12.2020 mala ustanoviť svojho zástupcu, ktorý by zastupoval záujmy účastníka
na pojednávaní pred správnym súdom. Nič nebránilo právnej zástupkyni žalobcu dať sa zastúpiť iným

advokátom v zmysle § 16 ods. 1 zákona o advokácii, pretože tento postup nie je proti prejavenej vôli
klienta, čo vyplýva priamo zo splnomocnenia zo dňa 18.11.2019 (č.l. 11 súdneho spisu), podľa ktorého
klient súhlasí, aby si advokátka ustanovila za seba zástupcu. Správny súd teda konštatuje, že nebolasplnená žiadna z výnimiek stanovených v § 183 ods. 2 CSP, a preto je potrebné konštatovať, že od
advokátkyJUDr.AnnyMozolíkovejbolomožnéspravodlivožiadať,abysadalazastúpiťinýmadvokátom.

43. Správny súd tak konštatuje, že nebolo možné na návrh právnej zástupkyne žalobcu pojednávanie
určené na deň 15.12.2020 odročiť, pretože neboli kumulatívne splnené podmienky na jeho odročenie
stanovené v § 183 ods. 1, 2, 3 CSP. Sumárom uvádza, že hoci pracovná neschopnosť právnej
zástupkyne je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, nebola splnená podmienka, že nebolo
možné od nej spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť a taktiež nebola dodržaná

podmienka včasnosti oznámenia dôvodu pre odročenie termínu pojednávania. Z uvedených dôvodov
správny súd vyhodnotil návrh na odročenie pojednávania ako nedôvodný.

44. Vzhľadom na to, že všetky žalobné námietky správny súd vyhodnotil ako plne nedôvodné, žalobu
podľa § 190 SSP zamietol.

45. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že nemá právo na náhradu trov konania, lebo nebol v konaní úspešný. Rovnako nepriznal súd
náhradu trov ani žalovanému v zmysle § 168 SSP a contrario, pretože nevznikli dôvody na jeho aplikáciu
- výnimočnosť situácie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 7, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.