Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Sa/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200786
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:7019200786.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci žalobkyne Z. H., bytom Y.

XXX, XXX XX Y., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 a 10, o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 10. augusta
2019 na základe správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán prvého stupňa na základe žiadosti o
starobný dôchodok žalobkyne zo dňa 2. apríla 2019, rozhodol rozhodnutím č. xyz zo dňa 20. mája 2019,
ktorým podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov od 10. apríla
2019 priznal žalobkyni starobný dôchodok v sume 490,80 EUR mesačne.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa v zákonom
stanovenej lehote odvolanie, namietala, že pracovala ako riaditeľka materskej škôlky 39 rokov na
skrátený pracovný úväzok, pretože sa starala o sestru T. W. (ďalej len „sestra“), ktorá mala ťažký život
s manželom a následkom rozvodu bola pozbavená svojprávnosti. Starala sa o ňu od 2. februára 1999
až do je smrti 30. novembra 2015. Uviedla, že ochorela na cukrovku a má zvýšené výdavky. Priznanú
sumu starobného dôchodku považuje za nesprávnu, a nakoľko jej manžel má dôchodok 419 EUR žiada
o správne vypočítanie jej starobného dôchodku za starostlivosť a opateru sestry so zohľadnením toho,

že ako diabetik má zvýšené nároky na stravu. K odvolaniu pripojila kópie napadnutého rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, ústredie č. xyz zo dňa 20. mája 2019, rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č.
XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 20. mája 2019, oznámenia o výplate dôchodku na účet, zápisnice o sľube
opatrovníka zo dňa 3. mája 1999, preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím sestry, listiny za
ustanovenie za opatrovníka zo dňa 3. mája 1999, občianskeho preukazu účastníčky konania, lekárskych
správ z ortopedických vyšetrení zo dňa 16. apríla 2019 a zo dňa 19. marca 2019, z diabetologického
vyšetrenia z apríla 2019, úmrtného listu sestry.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia3. Žalovaná napadnutým rozhodnutím číslo: xyzzo dňa 10.08.2019 odvolanie žalobkyne proti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej na účely rozsudku „správneho orgánu prvého stupňa“)

č. xyz zo dňa 20. mája 2019 (ďalej na účely rozsudku „prvostupňové rozhodnutie“), vo veci priznania
starobného dôchodku, zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

4. Žalovaná napadnuté rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobkyne,
popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom prvého stupňa,

vyjadrila sa k jednotlivým odvolacím námietkam a citovala najmä ustanovenia § 65 ods. 1, § 65 ods. 5,
§ 66 ods. 1, § 60 ods. 1, § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

5. Žalovaná konštatovala, že žalobkyňa vychovala štyri deti a vek 54 rokov dosiahla 10. júla 2012,
dôchodkový vek podľa § 65 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahla pripočítaním osemdesiat jeden
kalendárnych mesiacov k veku 54 rokov, t. j. dňa 10. apríla 2019. Ku dňu 10. aprílu 2019 získala 16

479 dní obdobia dôchodkového poistenia, to je 45 rokov a 54 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím
splnila podmienky nároku na starobný dôchodok. Suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového
poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

6. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že priemerný osobný mzdový bod je
určený ako podiel úhrnu osobných mzdových za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a
obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie
sa určilo podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov ako kalendárne
roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kalendárne roky 1984

až 2018. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 1. januárom 1984 ani kalendárne
roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej
služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31. decembri 2007 priznaného a vyplácaného
Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový
bod. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok,

a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a
všeobecného vymeriavacieho základu.

7. Žalovaná prijala záver, že úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky
rozhodujúceho obdobia je 27,8540. V rozhodujúcom období žalobkyňa získala 12 784 dní obdobia

dôchodkového poistenia, to znamená 35,0247 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v
rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,7953, po úprave podľa § 63 ods. 4 písm.
d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov hodnota priemerného osobného mzdového
bodu účastníka konania 0,8363. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. k 10. aprílu 2019

žalobkyňa získala 16 479 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu je 45,1480 rokov
obdobia dôchodkového poistenia (16 479 : 365). Aktuálna dôchodková hodnota platná k 10. aprílu
2019 je 12,6657 EUR, a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2018 11,9379 EUR a indexu
1,06096256, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Suma starobného dôchodku žalobkyne je
určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,8363, obdobia dôchodkového poistenia

45,180 rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 12,6657. Suma starobného dôchodku na základe
uvedeného je 478,30 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej zvýšila podľa § 82 a § 293dx
zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov odo dňa priznania o 2,6 %, čo je 12,50 EUR
mesačne na 490,80 EUR mesačne.

8. Žalovaná argumentovala, že pre výpočet starobného dôchodku sú relevantnými dokladmi evidenčné
listy dôchodkového poistenia (zabezpečenia).

9. Žalovaná konštatovala, že správny orgán prvého stupňa žalobkyni na nárok na starobný dôchodok
zhodnotil všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, ako aj všetky vymeriavacie základy v

súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení, a to na základe evidenčných listov dôchodkového
zabezpečenia/poistenia, priložených dokladov a údajov, nachádzajúcich sa v informačnom systéme
Sociálnej poisťovne. Nárok žalobkyne bol posúdený aj podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
zákona č. 140/2015 Z. z.10. Žalovaná ďalej uviedla, že kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia sú dni dôchodkového
poistenia získané v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241.

Kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia, a to bez ohľadu na hodnotu osobného mzdového
bodu, sú aj dni dôchodkového poistenia získané pred 1. januárom 1993, a) v cudzine alebo, b) v
kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok
alebo predčasný starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to
vrátane starobného dôchodku priznaného podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov,

ktorého suma bola určená podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 alebo c) v kalendárnom
roku, do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok
podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Za kalendárne roky, za ktoré už raz boli určené
osobné mzdové body, resp. osobný mzdový bod v predchádzajúcom rozhodnutí, resp. predchádzajúcich
rozhodnutiach, patria už raz určené osobné mzdové body. Tiež sa neprihliada na osobné mzdové body
určené za kalendárne roky pred 1. januárom 1993, pretože obdobia dôchodkového poistenia získané

v kalendárnych rokoch pred 1. januárom 1993 je kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia bez
ohľadu na hodnotu osobného mzdového bodu určeného za kalendárne roky pred 1. januárom 1993.

11. Žalovaná dôvodila, že žalobkyňa ku dňu, od ktorého žiada priznať starobný dôchodok, t. j. k 10.
aprílu 2019 získala 16 479 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia čo podľa § 60 ods. 10

zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je 45 rokov a 54 dní kvalifikovaného obdobia
dôchodkovéhopoistenia.Sumaminimálnehodôchodkuza45rokovkvalifikovanéhoobdobiaje172%zo
sumy životného minima 205,07 EUR mesačne, t. j. 352,80 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku
žalobkyne je 490,80 EUR mesačne a je vyššia ako suma minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona č.
461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. 352,80 EUR mesačne žalobkyni preto nevznikol nárok

na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.

12. Žalovaná konštatovala, že na dôchodkové účely sa doba osobnej starostlivosti o blízku osobu,
ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo
v obdobnom zdravotníckom zariadení, započíta podľa § 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 100/1988 Zb.

o sociálnom zabezpečení ako doba zamestnania. Uvedenú dobu je možné, za predpokladu splnenia
podmienok, však hodnotiť len v období od 1. januára 1976 do 31. decembra 2000 podľa § 169c ods. 2
zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z. Obdobie od 2. februára 1999 do 31. decembra
2000, kedy sa žalobkyňa starala o sestru, má zhodnotené na nárok na starobný dôchodok a určenie
jeho sumy ako dobu zamestnania u zamestnávateľa B., Stará Ľubovňa. Nakoľko v období od 1. augusta

2006 do 30. novembra 2015 žalobkyňa bola poistená ako zamestnanec a toto obdobie dôchodkového
poisteniajejbolozhodnotenénanároknastarobnýdôchodokaurčeniejehosumyspolusvymeriavacími
základmi, nemohla byť povinne dôchodkovo poistená podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.
z. v znení neskorších predpisov a nie je možné v jej prípade aplikovať ani § 293dw zákona č. 461/2003
Z. z. v znení zákona č. 266/2017 Z. z. Žalobkyni bolo namietané obdobie od 2. februára 1999 do 30.

novembra 2015 na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy započítané v celom rozsahu.

13. K námietke vo veci nepoukázania starobného dôchodku za mesiac jún 2019 žalovaná uviedla,
že v oznámení Sociálnej poisťovne, ústredie o výplate dôchodku na účet zo dňa 22. mája 2019
bola žalobkyňa informovaná, že dôchodok v sume 490,80 EUR mesačne bude Sociálna poisťovňa

vyplácať od júla 2019 a dôchodok za obdobie od 10. apríla 2019 do 7. júla 2019 v úhrnnej sume
782,61 EUR, súčasne Sociálna poisťovňa poukázala na jej účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s.
Poukázanie starobného dôchodku za obdobie od 10. apríla 2019 do 7. júla 2019 v sume 782,61 EUR
bolo zrealizované 28. mája 2019.

14. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že ochorela na cukrovku a má zvýšené výdavky žalovaná
poukázala na to, že žalobkyňa má možnosť požiadať o posúdenie jej nároku na dávky sociálnej pomoci
miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

15. Podľa názoru žalovanej, suma starobného dôchodku žalobkyne bola určená v súlade s právnymi

predpismi o sociálnom poistení. Na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky
preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom
období sú správne zhodnotené podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia. Na základe vyššieuvedených skutočností generálny riaditeľ žalovanej zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo
vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne

16. Včas doručenou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej.

17. V žalobe uviedla, že dňa 10.04.2019 dovŕšila dôchodkový vek, požiadala o starobný dôchodok.
Všetky doklady o jej pracovnej činnosti zdokladovala sociálnej poisťovni. Uviedla, že zdokladovala
starostlivosťoťažkoduševnechorúsestruT.W.,ktorájejnebolazapočítaná.Pracovala45rokova54dní
na skrátený pracovný úväzok 80 % ako riaditeľka materskej školy. Z dôvodu, aby mohla zabezpečovať
starostlivosťosvojusestrusúdombolaustanovenázaopatrovníčkusvojejsestre,oktorúsazodpovedne

starala až do jej smrti dňa 30.11.2015.

18. V žalobe namietala, že táto starostlivosť sa jej nezapočítala do výšky jej dôchodku, pričom
starostlivosť poskytovala sestre 16 rokov. Namietala, že z uvedeného dôvodu mala nízky príjem a preto
jej bol vypočítaný nízky dôchodok, keďže na mzde bola krátená o 214 eur mesačne. Žiadala preskúmať

rozhodnutia správnych orgánov 31.12.2015 podľa slovenskej legislatívy.

Zhrnutie podstatných argumentov žalovanej vo vyjadrení k žalobe

19. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 16.01.2020, v ktorej navrhla žalobu ako

nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná sa pridržala skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí
žalovanej č. xyzzo dňa 10. augusta 2019 a trvá na jeho správnosti. Žalovaná uplatnený nárok žalobkyne
v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Konštatovala, že žalovaná postupovala pri výpočte starobného dôchodku správne, žalobkyni
na nárok na starobný dôchodok zhodnotila všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia,
ako aj všetky vymeriavacie základy v súlade správnymi predpismi o sociálnom poistení, a to na
základe evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia, priložených dokladov a údajov,
nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej.

21. K opakovanej žalobnej námietke žalobkyne, týkajúcej sa nezapočítania starostlivosti o blízku
osobu žalovaná uviedla, že podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006
Z. z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané
pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na dôchodkové účely sa doba osobnej

starostlivostioblízkuosobu,ktorábolaprevažnealeboúplnebezvládnaanebolaumiestnenávzariadení
sociálnych služieb alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení, započíta podľa § 9 ods. 1 písm. k)
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ako doba zamestnania. Uvedenú dobu je možné,
za predpokladu splnenia podmienok, hodnotiť len v období od 1. januára 1976 do 31. decembra 2000
podľa § 169c ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z. Obdobie od 2. februára

1999 do 31. decembra 2000, kedy sa žalobkyňa starala o sestru, má zhodnotené na nárok na starobný
dôchodok a určenie jeho sumy ako dobu zamestnania u zamestnávateľa B., Stará Ľubovňa. Podľa §
15 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa obdobie poskytovania
príspevku za opatrovanie blízkej osoby do obdobia dôchodkového poistenia pre nárok na starobný
dôchodok započítava, a to najskôr od 1. augusta 2006, ak fyzická osoba mala poskytovaný príspevok za

opatrovanie, mala počas neho trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nebola dôchodkovo poistená
ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, ako osoba starajúca sa o dieťa alebo ako osoba
vykonávajúca osobnú asistenciu, nebol jej priznaný invalidný alebo predčasný starobný dôchodok a
nedovŕšila dôchodkový vek. Podľa § 293dw ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č.
266/2017Z.z.sadoobdobiadôchodkovéhopoisteniazapočítavaobdobiepred1.januárom2018,počas

ktorého fyzická osoba, ktorá poberala peňažný príspevok na opatrovanie, spĺňala podmienky podľa §
15 ods. 1 písm. e), okrem podmienky podania prihlášky. Nakoľko v období od 1. augusta 2006 do 30.
novembra 2015 bola žalobkyňa poistená ako zamestnanec a toto obdobie dôchodkového poistenia jej
bolo zhodnotené na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy spolu s vymeriavacími základmi,nemohla byť povinne dôchodkovo poistená podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. v
znení neskorších predpisov a nie je možné v jej prípade aplikovať ani § 293dw zákona č. 461/2003
Z. z. v znení zákona č. 266/2017 Z. z. Obdobie od 2. februára 1999 do 30. novembra 2015 na nárok

na starobný dôchodok a určenie jeho sumy započítané v celom rozsahu. Suma starobného dôchodku
žalobkyne bola určená v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Pre výpočet starobného
dôchodku sú relevantnými dokladmi evidenčné listy dôchodkového poistenia (zabezpečenia). Na nárok
na dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia
a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období sú správne zhodnotené podľa evidenčných

listov dôchodkového poistenia.

Zhrnutie podstatných argumentov žalobkyne v duplike

22. Žalobkyňa v duplike zotrvala v celom rozsahu na žalobných dôvodoch a navrhla žalobe vyhovieť.

23. Žalovaná bola výzvou zo dňa 24.07.2019 vyzvaná na vyjadrenie sa k replike žalobkyne, pričom toto
svoje právo nevyužila.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

24. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a

právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25.Podľa§5ods.2SSPkonaniepredsprávnymsúdomjejednouzozárukochranyzákladnýchľudských
práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

26. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

27. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

28.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

30. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

31. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.

32. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

33. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.34. Podľa § 199 ods. 3 „SSP“ ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

35.Podľa§202ods.2vetyprvejSSP,správnužalobufyzickejosobysprávnysúdposudzujeneformálne.

36. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

37. Správny súd preskúmal žalobu žalobkyne, rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa, vrátane postupu tohto orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§
203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v
sociálnych veciach (§ 202 ods. 2 SSP), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. §
203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP, pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.

V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom
pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobkyne uvádzané v
správnej žalobe nie sú dôvodné ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože
rozhodnutie žalovanej je v súlade s platnými právnymi predpismi viažucimi sa k preskúmavanej veci a
správny súd preto žalobu v zmysle ust. § 190 SSP zamietol.

38. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednávanie veci samej pojednávanie
ak: a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje
správny súd bez pojednávania.

39. V danom prípade nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej ani jeden z účastníkov
konania, preto súd pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o termíne
verejného vyhlásenia rozsudku dňa 19.03.2020 v súlade s ustanovením § 137 ods. 4 SSP.

40. Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostal žiaden z účastníkov konania správny súd podľa § 137
ods. 3 druhá veta SSP vyvesil skrátenú formu písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu
a zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 19.03.2020.

41. Podstatou tohto súdneho konania bolo posúdenie, či žalovaná a orgán verejnej správy prvého

stupňa postupovali správne pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobkyne na priznanie starobného
dôchodku.

42. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z nárok na
starobný dôchodok vzniká získaním najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím

dôchodkového veku. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného
dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné
na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Podľa § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov rok dôchodkového
poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

44. Podľa § 82b zákona v znení zákona č. 140/2015 Z. z. nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku
na sumu minimálneho dôchodku vzniká, ak poberáte ľ tohto dôchodku získal najmenej 30 rokov

kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia,

a)uplatnil si nárok na pozostalostný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov, nárok na dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisovanároknapozostalostný

dôchodok na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona
č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, ak bolí splnené podmienky nároku na dôchodok podľa uvedených právnych
predpisov, ab) suma starobného dôchodku vrátane sumy pozostalostného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.
z. v znení neskorších predpisov, sumy dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších

predpisov, sumy pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného
dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, sumy dôchodku
vyplácaného z cudziny nedosahuje sumu minimálneho dôchodku zodpovedajúcu získanému počtu
rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.

45. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. sa za obdobie
dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004, ak
tento zákon neustanovuje inak.

46. Podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa obdobie
poskytovania príspevku za opatrovanie blízkej osoby do obdobia dôchodkového poistenia pre nárok na

starobný dôchodok započítava, a to najskôr od 1. augusta 2006, ak fyzická osoba mala poskytovaný
príspevok za opatrovanie, mala počas neho trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nebola
dôchodkovo poistená ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, ako osoba starajúca sa
o dieťa alebo ako osoba vykonávajúca osobnú asistenciu, nebol jej priznaný invalidný alebo predčasný
starobný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek.

47. Podľa § 293dw ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 266/2017 Z. z. sa do
obdobia dôchodkového poistenia započítava obdobie pred 1. januárom 2018, počas ktorého fyzická
osoba, ktorá poberala peňažný príspevok na opatrovanie, spĺňala podmienky podľa § 15 ods. 1 písm.
e), okrem podmienky podania prihlášky.

48. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné
orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné

hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp.zn. 2Sžo32/2014).

49. Pri vyhodnotení závažnosti žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovanej a
vo vzťahu k obsahu pripojeného administratívneho spisu, správny súd konštatuje, že nezistil dôvod na
to,abysaodchýlilodprávnychzáverovobsiahnutýchvodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiažalovanej,
ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Preto sa s

ním stotožňuje v celom rozsahu a iba na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvedie
argumentáciu k žalobným dôvodom. Zákon o sociálnom poistení neumožňuje pri rozhodovaní o dávkach
prihliadnuť na iné ako v tomto zákone ustanovené okolnosti.

50. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, správny súd

predovšetkým konštatuje, že medzi účastníkmi konania je sporným nesúhlas žalobkyne s výškou sumy
priznanéhostarobnéhodôchodkuod10.04.2019napadnutýmrozhodnutímžalovanejzodňa10.08.2019
a prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 20.05.2019 . Podstatnou a v zásade jedinou námietkou,
vznesenou žalobkyňou je námietka, týkajúca sa nezhodnotenia obdobia, kedy opatrovala svoju sestru,
do obdobia dôchodkového poistenia.

51. Správny súd k uvedenej námietke poukazuje na ust. § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
zákonač.310/2006Z.z.podľaktorého, sazaobdobiedôchodkovéhopoisteniapovažujeajzamestnanie
a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na dôchodkové
účely sa doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola

umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení, započíta podľa
§ 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ako doba zamestnania. Uvedenú
dobu je možné, za predpokladu splnenia podmienok, hodnotiť len v období od 1. januára 1976 do 31.
decembra 2000 podľa § 169c ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z. Žalovanáprijala záver, že obdobie od 2. februára 1999 do 31. decembra 2000, kedy sa žalobkyňa starala o
sestru, má zhodnotené na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy ako dobu zamestnania
u zamestnávateľa xyz, Stará Ľubovňa. Podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení

neskorších predpisov sa obdobie poskytovania príspevku za opatrovanie blízkej osoby do obdobia
dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok započítava, a to najskôr od 1. augusta
2006, ak fyzická osoba mala poskytovaný príspevok za opatrovanie, mala počas neho trvalý pobyt na
území Slovenskej republiky, nebola dôchodkovo poistená ako zamestnanec, samostatne zárobkovo
činná osoba, ako osoba starajúca sa o dieťa alebo ako osoba vykonávajúca osobnú asistenciu, nebol

jej priznaný invalidný alebo predčasný starobný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek. Podľa § 293dw
ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 266/2017 Z. z. sa do obdobia dôchodkového
poistenia započítava obdobie pred 1. januárom 2018, počas ktorého fyzická osoba, ktorá poberala
peňažný príspevok na opatrovanie, spĺňala podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. e), okrem podmienky
podania prihlášky. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že v období od
1. augusta 2006 do 30. novembra 2015 bola žalobkyňa poistená ako zamestnanec a toto obdobie

dôchodkového poistenia jej bolo zhodnotené na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy spolu
s vymeriavacími základmi, a teda nemohla byť povinne dôchodkovo poistená podľa § 15 ods. 1 písm. e)
zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a nie je možné v jej prípade aplikovať ani § 293dw
zákonač.461/2003Z.z.vznenízákonač.266/2017Z.z.Správnysúdkonštatujevzhľadomnauvedené,
že suma starobného dôchodku žalobkyne bola určená v súlade s právnymi predpismi o sociálnom

poistení. Pre výpočet starobného dôchodku sú relevantnými dokladmi evidenčné listy dôchodkového
poistenia (zabezpečenia), ktoré boli správne správnymi orgánmi zohľadnené. Správne orgány na nárok
na dôchodok a určenie jeho sumy započítali všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a
vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, správne ich zhodnotili podľa evidenčných
listov dôchodkového poistenia, preto je uvedená žalobná námietka nedôvodná.

52. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, pretože napadnuté
i prvostupňové rozhodnutie vychádzalo pri priznaní starobného dôchodku žalobkyni zo správne a
zákonne určenej sumy starobného dôchodku žalobkyni.

53. Zo spisového materiálu zistil správny súd tieto skutočnosti:

54. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-I zo dňa 20. mája 2019 na základe
žiadosti o starobný dôchodok žalobkyne zo dňa 2. apríla 2019, podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona č.
461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov od 10. apríla 2019 priznal žalobkyni starobný dôchodok v

sume 490,80 EUR mesačne. Žalovaná napadnutým rozhodnutím číslo: xyzzo dňa 10.08.2019 odvolanie
žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietla v celom rozsahu a potvrdila
prvostupňové rozhodnutie. Žalobkyňa dôchodkový vek podľa § 65 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.
dosiahla pripočítaním osemdesiat jeden kalendárnych mesiacov k veku 54 rokov, t. j. dňa 10. apríla
2019. Ku dňu 10. aprílu 2019 získala 16 479 dní obdobia dôchodkového poistenia, to je 45 rokov

a 54 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienky nároku na starobný dôchodok.
Rozhodujúce obdobie sa určilo podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok,
sú to kalendárne roky 1984 až 2018. Žalovaná prijala záver, že úhrn osobných mzdových bodov
za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 27,8540. V rozhodujúcom období žalobkyňa

získala12784dníobdobiadôchodkovéhopoistenia,toznamená35,0247rokovdôchodkovéhopoistenia
podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. k 10.
aprílu 2019 žalobkyňa získala 16 479 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu je
45,1480 rokov obdobia dôchodkového poistenia (16 479 : 365). Aktuálna dôchodková hodnota platná
k 10. aprílu 2019 je 12,6657 EUR, a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2018 11,9379

EUR a indexu 1,06096256, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Suma starobného dôchodku
žalobkyne je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,8363, obdobia dôchodkového
poistenia 45,180 rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 12,6657. Suma starobného dôchodku na
základe uvedeného je 478,30 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej zvýšila podľa § 82 a §
293dxzákonač.461/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovododňapriznaniao 2,6%,čoje12,50EUR

mesačne na 490,80 EUR mesačne. Suma minimálneho dôchodku za 45 rokov kvalifikovaného obdobia
je 172 % zo sumy životného minima 205,07 EUR mesačne, t. j. 352,80 EUR mesačne. Suma starobného
dôchodku žalobkyne je 490,80 EUR mesačne a je vyššia ako suma minimálneho dôchodku podľa § 82b
zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. 352,80 EUR mesačne žalobkyni preto podľažalovanej nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.
Žalovaná konštatovala, obdobie od 2. februára 1999 do 31. decembra 2000, kedy sa žalobkyňa starala
o sestru, má zhodnotené na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy ako dobu zamestnania

u zamestnávateľa xyz, Stará Ľubovňa. Nakoľko v období od 1. augusta 2006 do 30. novembra 2015
žalobkyňa bola poistená ako zamestnanec a toto obdobie dôchodkového poistenia jej bolo zhodnotené
na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy spolu s vymeriavacími základmi, nemohla byť
povinne dôchodkovo poistená podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov a nie je možné v jej prípade aplikovať ani § 293dw zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č.

266/2017 Z. z. Žalobkyni bolo namietané obdobie od 2. februára 1999 do 30. novembra 2015 na nárok
na starobný dôchodok a určenie jeho sumy započítané v celom rozsahu.

55. Správny súd sa ďalej v odôvodnení rozsudku považuje za potrebné pre uplatnenie práva na
spravodlivý proces vyjadriť k jednotlivým podstatným žalobným námietkam žalobkyne. V tejto súvislosti
súd poznamenáva, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti

Ústavného súdu SR vyplýva, že úlohou súdu nie je argumentovať ku každej žalobcom vznesenej
žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými, ktoré sú pre konanie podstatnými.

56. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013 z 18.06.2014 uviedol,
že súčasťou základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je

aj právo „na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol,
že všeobecný súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,
ktoré majú pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší

súd Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky
súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „ právo na spravodlivý proces zahŕňa
aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na
každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť
rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z

29. mája 1997, Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2
Sžo/24/2013 z18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína, že právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v
súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho
rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a

Hiro Balani/Španielsko, oba z 9.decembra 1994, Annuaire, séria Ač. 303 Aač. 303 B).

57. Správny súd má za to, že správne orgány sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými
skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, z obsahu ich rozhodnutí je zrejmá ich úvaha,
na základe ktorej dospeli k určeniu výšky starobného dôchodku a presvedčivým spôsobom reagovali

aj na odvolacie námietky žalobkyne. Žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla nič nové, s čím by sa
správne orgány neboli zaoberali a nepredložila v súdnom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver
spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval inej výške starobného dôchodku, ako bol ustálený, preto
nebol dôvod spochybniť závery správnych orgánov. Žalobkyňa neuviedla žiadne argumenty svedčiace o
nezákonnosti predmetného rozhodnutia žalovanej (a prvostupňového orgánu), z ktorých by bolo možné

vyvodiť nesprávny postup žalovanej a aj prvostupňového orgánu pri aplikácii príslušných ustanovení
zákona o sociálnom poistení pri výpočte starobného dôchodku. Žalobkyňa v žiadnom podaní neuviedla
konkrétne dôvody alebo námietky, ktoré by spochybňovali závery správnych orgánov. Subjektívne
presvedčenie žalobkyne, že má nárok na priznanie starobného dôchodku v inej sume, než jej bol určený
nie je rozhodujúce, pretože správne orgány v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí správneho

orgánu prvého stupňa podrobne vysvetlili proces priznania starobného dôchodku s uvedením platných
právnych predpisov odôvodňujúcich priznanie tejto sumy, pri svojich rozhodnutiach postupovali v súlade
so zákonnými ustanoveniami, účinnými v čase posudzovania nároku a priznania starobného dôchodku
podľa príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov vykonané bolo. Z
toho dôvodu nie je námietka o nesprávnom určení výšky starobného dôchodku dôvodná.

58. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej (a prvostupňového orgánu), z pohľadu dodržania
procesných práv účastníka s možným negatívnym následkom pre zákonnosť rozhodnutia, ako aj
dodržanie predpisov hmotnoprávneho charakteru pri rozhodovaní o priznaní starobného dôchodku,pričom zistil, že rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti predpísané mu zákonom, zrozumiteľne a
jasne ozrejmuje dôvody a právnu podstatu priznania dôchodku, a že správne orgány sa v procese
rozhodovania nedopustili žiadneho pochybenia odôvodňujúceho zrušenie rozhodnutia.

59.Správnysúdmalpreukázané,žeprisvojomrozhodovanížalovaná(aprvostupňovýorgán),zhodnotili
vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia zákona o sociálnom poistení , pričom dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovanej (a prvostupňového orgánu), je vecne správne, vychádza z dostatočne
zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu v administratívnom spise, zo správneho právneho

posúdenia, pričom žalovaná sa tiež jasne a zrozumiteľne vysporiadala s jednotlivými odvolacími
dôvodmi, ktoré žalobkyňa uplatnila. Z uvedených dôvodov nebolo možné žalobe priznať úspech. Preto
podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.

60. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p., podľa ktorých správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených

trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa
pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia
možno priznať len výnimočne.

61. V konaní úspešnej žalovanej trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvod na to, že ich možno
spravodlivo požadovať a naviac obsahom súdneho spisu má správny súd preukázané, že žalovanej ani
trovy konania nevznikli a neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v

Prešove v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo

sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku

rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočnedoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci.