Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 17, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117247864
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:6117247864.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpeného: advokátska kancelária Remedium Legal, s. r. o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, proti žalovaným: X./. X. A., S..
XX.XX.XXXX, M. S. XXX/XX, XXX XX M., X./. H. A., S.. XX.XX.XXXX, N. M. W. XX, XXX XX R., N..Č..
M. U. XXX, XXX XX X., Č. R., žalovaní zastúpení JUDr. Vladimírom Pochom, advokátom so sídlom
Hviezdoslavova 3, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 7.182,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 29.01.2020, č. k. 5Csp/45/2019 - 273 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy o splátkovom úvere ako
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle predpokladov § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzal zo

zistenia, že táto zmluva bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s., ako bankou a žalovanými v 1. a 2. rade dňa 15.03.2006. Súd prvej inštancie
predovšetkým skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorý ju odvodzoval od zmluvy o postúpení
pohľadávok, uzatvorenú medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom, na základe ktorej malo dôjsť k
postúpeniupohľadávkyuplatnenejvtomtokonaní.Vtejtosúvislostisúdprvejinštanciepoukázalna§524
a nasl. OZ a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Súd prvej inštancie zistil, že k zosplatneniu
úveru došlo v dôsledku neuhradenia splátky úveru splatnej v mesiaci november 2014. Poukázal na ust. §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že aby pôvodný
veriteľ platne zosplatnil úver v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, k jeho zosplatneniu pre
neuhradenie splátky splatnej 20.11.2014, mohol pristúpiť po uplynutí troch mesiacov od dňa omeškania
so zaplatením splátky, teda po 20.02.2015. Zistil, že pôvodný veriteľ síce listom z 20.01.2015 upozornil
dlžníkov na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, avšak úver zosplatnil už
dňa 17.02.2015, teda pred uplynutím trojmesačnej lehoty od omeškania so zaplatením splátky splatnej
20.11.2014. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania dodržania zákonného

postupu podľa spomínaných zákonných ustanovení jeho právnym predchodcom. Z uvedeného potom
vyplýva, že dňa 17.02.2015 nenastalo zosplatnenie úveru, tento je naďalej tzv. živým úverom, ktorého
splatnosť končí až 20.12.2026. Pokiaľ Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila predmetnú pohľadávku z
úveru v celom rozsahu žalobcovi bez toho, aby došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnostiúveru, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Takúto pohľadávku banka nebola
oprávnená postúpiť, v dôsledku čoho chýba aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatnenie pohľadávky
voči žalovaným v 1. a 2. rade. Z toho dôvodu súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania

strán rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, alternatívne, aby rozsudok zrušil a
vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil aj náhradu vzniknutých trov

konania. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru
postupcom, došlo v dôsledku neuhradenia splátky splatnej v mesiaci november 2014. Uvádza, že podľa
zmluvyoúveresažalovanýzaviazalsplácaťúvervpravidelnýchmesačnýchsplátkachod20.04.2006do
20.06.2026.Vzmyslevkonaníuvádzaných(101splátokuhradenýchriadne),žalovaníkudňuvyhlásenia
mimoriadnej splatnosti, a teda k 17.02.2015 uhradili v celosti 101 splátok, splatných od 20.04.2006

do 20.08.2014 a splátku splatnú 20.09.2014 uhradili sčasti sumou 59,59 eur. Zvyšné splátky neboli
žalovanými ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti uhradené ani čiastočne. Z toho plynie záver,
že žalovaní ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti boli v omeškaní so splácaním úveru po dobu
dlhšiu ako 3 mesiace. Súd prvej inštancie podľa žalobcu dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalovaní boli totiž v čase vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace od 20.10.2014
a zároveň boli postupcom upozornení na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Keďže
právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky zaniká v súlade
s § 565 OZ splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, žalobca má za to, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, ak uzavrel, že dňa 17.02.2015 vyhlásil veriteľ mimoriadnu splatnosť úveru pre

nesplneniesplátkysplatnejdňa20.11.2014.Právoveriteľavyhlásiťmimoriadnusplatnosťprenesplnenie
tejto splátky totiž zaniklo podľa § 565 OZ splatnosťou nasledujúcej splátky dňa 20.12.2014, a preto
veriteľ nemohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pre nesplnenie inej splátky než tej, ktorá vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala, a teda splátky splatnej 20.01.2015. Na základe
týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.

6. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie,
na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam, z týchto vyvodil aj správny právny záver.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého
rozsudku a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné.

7. Žaloba si svoj nárok voči žalovaným v 1. a 2. rade uplatňuje na základe zmluvy, ktorá bola uzatvorená
s jeho právnym predchodcom, Slovenskou sporiteľňou, a. s., so sídlom v Bratislave a žalovanými dňa

15.03.2006. Išlo o zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo
výške 500.000,- Sk, ktorí ho mali splácať v pravidelných mesačných splátkach od 20.04.2006 a konečná
splatnosť úveru mala nastať dňa 20.12.20206. Účastníkmi zmluvy bola dohodnutá úroková sadzba -
fixná 1 rok, 6,10 % p.a. a výška mesačnej splátky bola dohodnutá sumou 3.626,- Sk.

8. Medzi stranami konania nebolo sporné, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola
uzatvorená podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých
prípadoch (štandardná formulárová), treba považovať nielen Všeobecné obchodné podmienky, ale aj
predformulované znenia rôznych variant zmluvy.

9. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu túto charakteristiky spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné obchodnépodmienky, ktoré žalovaní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov.

10. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo potrebné predovšetkým riešiť otázku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva,
podľaktoréhoúčastníkjesubjektompráva(povinnosti),ktoréjepredmetomkonania.Právnypredchodca
žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.04.2016 postúpil na žalobcu aj pohľadávku
smerujúcu voči žalovaným. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti upravuje Občiansky zákonník v §

524 a nasledujúce. Keďže je zrejmé, že v prejednávanej veci postupcom bola banka, pri rozhodovaní sa
musela zohľadniť špeciálna úprava postúpenia pohľadávky, ktorá je obsiahnutá v zákone č. 483/2001
Z. z. o bankách.

11. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení platnom k 22.04.2016, ak je napriek
písomnej výzve banka alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou
(ďalej len postupník), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, presiahol 1 rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

12. V tomto ustanovení Zákon o bankách, ako špeciálny právny predpis upravuje osobitný postup pri
postúpení pohľadávky inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonnými podmienkami pre

takéto postúpenie boli existencia písomnej výzvy k zaplateniu a dlžníkove omeškanie s platením trvajúce
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

13. Spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo
jej časť, ktoré sú už v čase postúpenia splatnými. Z dôvodovej správy Zákona o bankách vyplýva, že

sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj
osobe, ktorá nie je bankou. Zákonodarca tak mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného
záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní.
Tento záver vyplýva z gramatického aj logického výkladu znenia citovaného zákonného ustanovenia,
pretože zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s

ktorým je dlžník v omeškaní postúpiť. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným
oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

14. K predloženému oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru Slovenskou sporiteľňou a.
s., a predchádzajúcej výzve na plnenie je potrebné uviesť, že nie je zrejmé, či sa tieto písomné výzvy

právneho predchodcu žalobcu dostali do dispozičnej sféry žalovaných. Žalobca naviac, tak ako to
správne akcentoval súd prvej inštancie, nepreukázal dodržanie zákonného postupu podľa § 53 ods. 9
v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka jeho právnym predchodcom pri zosplatnení daného úveru.
Je potrebné zdôrazniť, že v prípade, ak pôvodný veriteľ zosplatnil úver podľa citovaných zákonných
ustanovení pre neuhradenie splátky splatnej dňa 20.11.2014, mohol tak urobiť po uplynutí 3 mesiacov

od omeškania so zaplatením tejto konkrétnej splátky, teda po 20.02.2015. Právny predchodca žalobcu
však úver zosplatnil ešte pred uplynutím 3-mesačnej lehoty od omeškania so zaplatením splátky splatnej
20.11.2014, s čím sa stotožnil aj odvolací súd.

15. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi, ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
navrhovateľa) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).16. Ako už bolo uvádzané, žalobca nepreukázal, že pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky
medzi pôvodným veriteľom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k zosplatneniu celého

dlhu žalovaných, resp. k predčasnému ukončeniu zmluvy o úvere pôvodným veriteľom. V zmysle zmluvy
mala konečná splatnosť úveru nastať dňa 20.12.2026, k postúpeniu pohľadávky došlo skôr, a to dňa
22.04.2016, v čase postúpenia teda postupovaná pohľadávka v zmysle uvádzaných záverov nebola
v celosti splatná, čo je v rozpore so spomínaným ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Postúpenie
pohľadávky preto nie je možné považovať za platné. Postúpenie nesplatnej pohľadávky banky by

malo za následok neprípustný vstup nového subjektu do živého právneho vzťahu s bankou, ktorý je
spravovaný osobitným právnym predpisom, Zákonom o bankách, a to napriek tomu, že takýto subjekt
nemá štatút banky (do pozornosti rozsudok KS Prešov sp. zn. 6Co/104/2018).

17. S ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní,

preto mu nie je možné toto právo priznať.

18. Za situácie, že správne je aj rozhodnutie o trovách konania strán sporu, poukazujúc na všetky tieto
dôvody,odvolacísúdnapadnutýrozsudokpotvrdilakovecnesprávnypostupompodľa §387ods.1CSP.

19. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovaným
v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).