Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 19P/102/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219206268
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Glezgo

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7219206268.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

V. X., V.. XX.X.XXXX, bytom u navrhovateľky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice, so sídlom Staničné nám. 9, 042 00 Košice, dieťa rodičov: K. X., V.. XX.X.XXXX, B. P.
Q. R. XX/XX, Q. - Š.D. D. Y. H., V.. X.X.XXXX, B. P. H. X, Q., L. Q. N. V.: Q. B., V.. X.X.XXXX, B. P. Q.
R. XX/XX, Q., Y. P. V. N. XX, Q. - Š., na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

Maloletého V. X.B., V.. XX.XX.XXXX zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti Q. B., V.. XX.XX.XXXX,
ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Matka je povinná prispievať na výživu maloletého V. mesačným výživným vo výške 40 €, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, IBAN: SK04 8180 0000
0070 0053 4047.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého V. mesačným výživným vo výške 40 €, ktoré je povinný
platiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, IBAN: SK04 8180 0000 0070 0053 4047,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom, doručeným súdu dňa 18.7.2019 domáhala zverenia maloletého do svojej

náhradnej osobnej starostlivosti. Uviedla, že maloletý od narodenia spolu so svojou matkou býval v
jej domácnosti, navrhovateľka sa od jeho narodenia o dieťa kontinuálne stará. Keď mal jeden a pol
roka, odišla jeho matka pracovať do zahraničia a odvtedy sa na starostlivosti o maloletého nepodieľa.
Spočiatku navštevovala syna pravidelne a finančne prispievala na jeho potreby. V roku XXXX už
matka syna vôbec nenavštívila a od februára XXXX prestala finančné prispievať na uspokojovanie
jeho potrieb a prerušila všetky kontakty nielen so synom, ale s celou rodinou. Aktuálne navrhovateľka
pobyt matky maloletého nepozná. Biologický otec maloletého je neznámy. Otec, zapísaný v rodnom

liste nie je jeho biologickým otcom, s matkou sa rozišiel 3 mesiace po narodení maloletého. O dieťa sa
nestará, vyživovaciu povinnosť si neplní. Navrhla uložiť matke povinnosť prispievať na výživu maloletého
mesačným výživným vo výške 100 €.

2.Uznesenímzodňa11.9.2019súdustanovilmaloletémukolíznehoopatrovníka,ktorý odporučilnávrhu
vyhovieť.

3. Rodičia sa k návrhu nevyjadrili. Súdu sa nepodarilo doručiť návrh na vyjadrenie ani výzvy súdu
rodičom, z uvedeného dôvodu súd pre doručenie návrhu postupoval v súlade s ustanovením § 116
zákona č. 160/ 2015 Z.z Civilný sporových poriadok.4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na ktorom sa rodičia bez ospravedlnenia nezúčastnili,
ani nepožiadali o odročenie pojednávania v. Súd preto postupom podľa ust. § 180 CSP pojednával
neprítomnosti rodičov. nezúčastnil a žiadal rozhodnúť bez jeho prítomnosti. Súd vykonal dokazovanie

výsluchom navrhovateľky, kolíznej opatrovníčky a listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutočný
stav:

5. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že otec dieťaťa od jeho 6. mesiacov nejaví žiadny záujem,
nikdy ho nekontaktoval ani sa s ním nespojil, nemá o ňom žiadnu vedomosť. Matka žije aktuálne

pravdepodobne v Nemecku, stará matka si nie je istá vzhľadom k tomu, že dcéra jej veľmi sporadicky
zatelefonuje, nechce jej poskytnúť žiadne informácie o svojom mieste pobytu ani o svojich pomeroch,
má len tú vedomosť, že je znovu vydatá. O syna sa nezaujíma, nestará sa oňho dlhodobo, starostlivosť
zabezpečuje výlučne navrhovateľka. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s manželom a so XX
ročnou dcérou. Manžel navrhovateľky nie je starým otcom maloletého dieťaťa. Navrhovateľka nikdy
nebola trestne stíhaná, nikdy jej nebolo odňaté z osobnej starostlivosti žiadne dieťa. Aktuálne nepracuje

vzhľadom k tomu, že má zdravotné problémy, podala návrh na priznanie invalidného dôchodku, ktorý jej
zatiaľ priznaný nebol. Rodinu živí manžel, ktorý s návrhom súhlasí so starostlivosťou o dieťa jej pomáha.
Finančné je schopná zabezpečiť starostlivosť o maloletého, o ktorého sa starajú o jeho narodenia.

6. Z výpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry SR vyplýva, že navrhovateľka nemá záznam v

odpise z registra trestov.

7. Ošetrujúca lekárka navrhovateľky, R.. R. Ď. vystavila dňa XX.XX.XXXX potvrdenie o tom, že
navrhovateľka je duševne a telesne spôsobilá zabezpečovať starostlivosť o dieťa.

8. Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Košice súdu dňa 25.9.2019 písomne oznámil, že otec maloletého
nepoberá ani ne poberala dávku hmotnej núdzi ani rodičovský príspevok. Nie je ani nebol vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie. Matka maloletého poberá prídavok na dieťa. Nie je ani nebola
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá ani nepoberala dávku hmotnej núdzi.

9. Kolízna opatrovníčka uviedla, že realizovala sociálne šetrenie v domácnosti navrhovateľky, ktorá
kontinuálne od narodenia maloletého zabezpečuje starostlivosť o dieťa bez zistených nedostatkov.
Maloletý v starostlivosti a v prítomnosti navrhovateľky pôsobil spokojným dojmom, prejavoval k nej
pozitívnu citovú väzbu ako aj k ostatným členom rodiny. V domácnosti navrhovateľky má vytvorené
vhodné podmienky. Od septembra XXXX nastúpil na základnú školu. Je zdravý, má veku primerané

potreby a záujmy. Výdavky sú bežného charakteru. Rodina býva v trojizbovom mestskom byte.
Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s manželom, maloletou dcérou Y., ktorá je žiačkou 8. ročníka
základnej školy a s maloletým. Manžel navrhovateľky pracuje ako robotník na stavbe mostov, väčšinou
v zahraničí. Odporučila návrhu vyhovieť.

10. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd posúdil vec právne nasledovne:

11. V zmysle ust. § 111 písm. o) a § 120 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd rozhoduje v konaní vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých, a to rozsudkom.

12. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.13. Podľa ust. § 28 zákona o rodine Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja

rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti
vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne
úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a
povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

14. Podľa ust. § 44 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (1) Náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne
usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré
nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo
nemôžu zabezpečiť. (2) Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým
dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti
vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. (3) Náhradnou starostlivosťou je

a)zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len
„náhradná osobná starostlivosť"), b)pestúnska starostlivosť a c)ústavná starostlivosť. (4) Súd pri
rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa.

15. Podľa ust. § 45 zákona o rodine (1) Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú

osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú
starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu,
nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti
na čas trvania odňatia dieťaťa. (2)Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého
dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území
Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo
súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území
členského štátu Európskej únie. (3) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa

zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. (4)
Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej
bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej
republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu

dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o
mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným
premiestnením.Právozastupovaťmaloletédieťaaspravovaťjehomajetokmáibavbežnýchveciach.Ak
táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach
nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom

rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. (5) Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane
použijú ustanovenia § 32 a 33 .
(6) Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a
povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do

náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú
o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. (7) Vyživovacia
povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. (8) Súd pri
rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným
fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti

a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do
dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný
podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletéhodieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto
maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku
2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží

povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto
prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po
dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní
poukazovať výživné dieťaťu.

16. Podľa ust. § 62 ZOR Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa ust. § 75 ZOR Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to

neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

18. Podľa ust. § 76 ods. 1 ZOR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

19. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne a zverenie do
náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke je v najlepšom záujme maloletého. Ani jeden z rodičov
dlhodobo nezabezpečuje starostlivosť o maloletého, a to ani osobnú ani finančnú. N. dieťaťa sa o neho
nezaujíma zhruba od X mesiacov veku maloletého, vyživovaciu povinnosť si neplní. R. maloletého
opustila keď mal jeden a pol roka, odišla pracovať do zahraničia. Od roku XXXX sa o maloletého

nezaujíma vôbec, ani raz ho nenavštívila, od februára XXXX si neplní ani vyživovaciu povinnosť. Súdu
sa nepodarilo zistiť aktuálny pobyt ani jedného z rodičov. Podľa lustrácií V sociálnej poisťovni ani jeden
z rodičov aktuálne nie je vedený ako zamestnanec a nemajú registrované ani iné druhy pracovnej
činnosti. Podľa oznámenia úradu práce, sociálnych veci a rodiny ani jeden z rodičov nepoberá dávku
hmotnej núdzi a nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie. Maloletý má k navrhovateľke, ktorá je

jeho starou mamou vytvorený emocionálny vzťah, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky.
Navrhovateľka spĺňa všetky zákonom stanovené predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne,
a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú
osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého. Náhradnú osobnú starostlivosť o maloletého
de facto vykonáva už od jeho narodenia. Vychádzajúc z uvedeného súd v súlade s cit. ust. zákona

maloletého zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a zároveň určil jej rozsah práv a
povinností.

20. Vychádzajú z cit. ust. § 45 ods. 7 a 8 CMP vyživovacia povinnosť rodičom zverením maloletej do

náhradnej osobnej starostlivosti nezanikla, jej rozsah určuje súd. Všeobecnými kritériami pre určenie
výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného
schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať
z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom
medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň,

hygienické potreby strava, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa,
rozvojejehozáujmovapotrieb,kultúrne,športovéarekreačnépotreby,t.j.všetkypotrebynevyhnutnépre
život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od
veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživnézabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené
potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ
nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne

náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú
nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné
osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré
vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku.

21. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality ( §75
ods. 1,2 ZOR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na
skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza
z jej potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav,
schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu
práce (porovnaj Rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 236/2018).

22. V danom prípade navrhovateľka uviedla, že výdavky na maloletého sú bežného charakteru, dieťa
je zdravé, navštevuje 1. ročník základnej školy. Výdavky na maloletú dlhodobo hradí navrhovateľka
s manželom. Rodičia boli počas celého konania pasívni, svoje majetkové pomery nepreukázali, súdu
sa nepodarilo zistiť či sú zamestnaní. Podľa vyjadrenia navrhovateľky matka opustila dieťa, keď išla

pracovať do zahraničia. Naďalej sa zdržiava v zahraničí, pričom navrhovateľ K odmietla oznámiť
miesto svojho pobytu aj svoje osobné pomery. Rodičia si vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplnia
žiadnym spôsobom. Z uvedených dôvodov súd pri určení výšky výživného rodičom vy aplikoval princíp
potencionálny ty príjmov, pretože ani jeden z rodičov nepreukázal súdu žiadne dôvody, ktoré by im bránili
usporiadať si svoje pomery tak, aby vyživovaciu povinnosť voči maloletému riadne plnili. Keďže výdavky

na maloletého sú len bežného charakteru, posúdil sú všetky vyššie uvedené skutočnosti tak, že obom
rodičom uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačným výživným vo výške 40 € mesačne.
Sumu 80 € mesačne aktuálne považuje súd za primeranú odôvodneným potrebám maloletého. V zmysle
citovaných ustanovení zákona sú rodičia povinný mesačne výživné poukazovať na účet Úradu práce,
sociálnych veci a rodiny Košice.

23. O trovách konania súd nerozhodoval s odkazom na ust. § 57 CMP, pretože takýto návrh podaný
nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať ten účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.

Navrhovateľka a kolízna opatrovníčka sa vzdali odvolania, preto im toto právo nepatrí.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia

o odvolaní.

Podľa §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné
návrhy.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.