Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/310/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317219624
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2317219624.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobcu: „Spoločenstvo vlastníkov bytov
Hollého 1847", Hollého 1847, 927 05 Šaľa, IČO: 37 856 618, zastúpeného advokátkou: JUDr. Eva
Szikorová, Hollého 1854/9, 927 01 Šaľa, IČO: 37961721, proti žalovaným: 1/ V. P., rod. E., nar. XX.
Y. XXXX, trvalo bytom Z., časť obce Z., ul. I. XXXX/XX, 2/ M. P., nar. XX. G. XXXX, trvalo bytom Z.,

časť obce Z., ul. G. XXXX/XX, žalovaný 2/ zastúpený advokátom: Mgr. Milan Valla, Vajnorská 43, 831
03 Bratislava-mestská časť Nové Mesto, IČO: 42355346, o zaplatenie 4.264 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 7. marca 2019 č. k. 30C/67/2017-87,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti veci samej vo vzťahu k žalovanému
2/ a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovanému 2/ právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej 1/ a žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4.264 eur spolu s úrokom z omeškania:
- 5,00 % ročne zo sumy 133,88 Eur od 23.08.2017 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.09.2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.10.2015 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.11.2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.12.2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.01.2016 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.02.2016 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.03.2016 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.04.2016 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.05.2016 do zaplatenia,

- 5,00 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.06.2016 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.07.2016 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.08.2016 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.09.2016 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.10.2016 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.11.2016 do zaplatenia,

- 5,00 % ročne zo sumy 120,00 Eur od 17.01.2017 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.02.2017 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.03.2017 do zaplatenia,- 5,00 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.04.2017 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.05.2017 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.06.2017 do zaplatenia,

- 5,00 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.07.2017 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 10,12 Eur od 01.07.2017 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.08.2017 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.09.2017 do zaplatenia,
- 5,00 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.10.2017 do zaplatenia,

- 5,00 % ročne zo sumy 160,00 Eur od 16.11.2017 do zaplatenia,
s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká záväzok všetkých spoločne zaviazaných osôb, v
rozsahu poskytnutého plnenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 7b ods. 5 vety prvej a § 10 veta prvá ZoVB
(zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov);

§ 180, § 217 ods. 1 CSP (zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov); § 3 ods. 1, § 139 ods. 1, § 145 ods. 2, § 511 ods. 1, § 517 ods. 2 O.z. (zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov); § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O.z..
Vecne dôvodil, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 27.11.2017 sa žalobca domáhal

zaplatenia sumy 4.264 eur s príslušenstvom titulom nezaplatených úhrad spojených s užívaním bytu
č. XX na ulici I. XX v Z., za obdobie od augusta 2015 do novembra 2017 a zaplatenia trov konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná 1/ a žalovaný 2/ sú bývalými manželmi, spoluvlastnícke
právo k bytu č. XX vzniknuté z titulu existencie BSM sa na základe nevyvrátiteľnej právnej domnienky
v zmysle § 149 ods. 4 O.z. márnym uplynutím 3-ročnej lehoty od právoplatnosti rozsudku o rozvode

manželstva premenilo na podielové spoluvlastníctvo, každého v rozsahu 1/2 v pomere k celku, od
10.12.2016. Žalovaní nepredložili o tomto žalobcovi ako správcovi bytového domu žiadne súdne
rozhodnutie. Zápis aktuálneho stavu vlastníctva bol na LV vykonaný až v roku 2017 (Z 1476/2017).
Vlastníci a členovia spoločenstva sú povinní mesačne prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv
bytového domu, na správu bytového domu a platiť predpísanú úhradu za plnenia spojené s užívaním

nehnuteľnosti čiastkou stanovenou orgánmi spoločenstva evidenčným listom na každý rok osobitne;
platby v prospech spoločenstva sú splatné vždy do 15. dňa v tom-ktorom mesiaci vopred. Od 1.1.2014
je celková mesačná výška preddavku pre uvedený byt stanovená čiastkou 160 eur mesačne; preddavok
je splatný v tom-ktorom mesiaci vopred, vždy k 15.dňu v mesiaci, za ktorý sa platí. Vlastníci bytu č.
XX si svoju zákonnú povinnosť neplnia včas a riadne. Dňa 15.12.2016 bola vlastníkom zaslaná výzva

žalobcu na zaplatenie vtedy aktuálnej dlžnej sumy 3.013,88 eur, ktorú prevzala a na ktorú zareagovala
žalovaná 1/ listom. Žalovanému 2/ bola rovnaká zásielka zaslaná na adresu spoločnej nehnuteľnosti,
ktorá sa však odosielateľovi vrátila ako nedoručiteľná s poznámkou adresát neznámy. Žalovaná 1/
dlh v celom rozsahu uznala a uviedla subjektívne dôvody pre neplnenie povinností vlastníka včas a
riadne. Následne bola medzi žalobcom a žalovanou 1/ dňa 15.3.2017 uzavretá písomná Dohoda o

splátkovom kalendári, ktorá riešila splatenie dlhu za obdobie 15.6.2015 - 15.1.2017 v celkovej sume
3.453,88 eur v 10 mesačných splátkach. Záväzok vyplývajúci z citovanej dohody žalovaná 1/ nesplnila
tak ako sa v dohode zaviazala. Na základe skutočnosti, že žalovaná 1/ sa opakovane dostala do
omeškania s plnením splátkového kalendára podľa dohodnutých termínov, resp. tieto neplnila ani raz
tak, ako sa písomne zaviazala, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne, podaním

z 31.10.2017, žalovanej 1/ oznámil, že došlo k strate výhody splátok podľa čl. III Dohody. Žalovaná
oznámenie prevzala dňa 8.11.2017. Tým sa stala splatná celá neuhradená istina vyplývajúca z dohody,
pričom dlžník je povinný popri istine uhradiť v prospech žalobcu aj úrok z omeškania v zákonnej výške,
a to od momentu splatnosti jednotlivých do dohody zahrnutých častí dlhu. Žalovaní naďalej neplatia
žalobcovi ani pravidelné mesačné platby za uvedený byt, byt užíva podľa vedomostí žalobcu žalovaná 1/

spolu s maloletými deťmi, čo aj sama písomne potvrdila. Aktuálny stav pohľadávok po lehote splatnosti
v nadväznosti na stratu výhody splátok je 4.264 eur (za 8/2015 k úhrade zostáva 133,88 eur, za 9/2015
až 11/2016 k úhrade za 15 mesiacov po 160 eur zostáva 2.400 eur, za 12/2016 k úhrade zostáva 120
eur, za 2/2017 až 11/2017 k úhrade za 10 mesiacov po 160 eur zostáva 1.600 eur, za nedoplatok z
vyúčtovania za rok 2015 k úhrade zostáva 10,12 eur). V danom prípade k uvedenej nehnuteľnosti ide

o spoluvlastnícky vzťah, pričom z pohľadu zaviazanosti spoluvlastníkov vo vzťahu k tretím osobám je
irelevantné, či ide o vzťah bezpodielový alebo podielový, pretože v oboch prípadoch ide o tzv. solidárne
záväzky (s poukazom na § 139 ods. 1 O.z. rovnako ako s poukazom na § 145 ods. 2 O.z.). Veriteľ
(žalobca)jeoprávnenýpožadovaťceléplnenieodktoréhokoľvekzospoločneanerozdielnezaviazanýchosôb (§ 511 ods. 1 O.z.); vzájomné vysporiadanie spoločne zaviazaných osôb titulom regresu je vecou
dohody týchto spoločne zaviazaných osôb. Žalovaní boli vyzývaní na riadne plnenie si povinností voči
spoločenstvu, avšak k náprave nedošlo. Žalovaná 1/, ktorá spoločnú nehnuteľnosť užíva, hoci záväzok

voči žalobcovi uznala a sama navrhla jeho splácanie, dohodu o splátkovom kalendári uzavrela, avšak
túto nesplnila.
Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 30C/67/2017-28 z 5.2.2018,
proti ktorému podal žalovaný 2/ odpor, preto ho súd v plnom rozsahu zrušil (§ 267 ods. 3 CSP).
Žalovaný 2/ v odpore uviedol, že byt neužíva, nevstupuje do neho, byt je v celom rozsahu užívaný

žalovanou 1/, tak akoby fakticky bol v jej výlučnom vlastníctve. Akékoľvek služby spojené s užívaním
bytu,energie,vodné,stočnéainéplneniaspojenésužívanímbytuvyužívavýlučnežalovaná1/.Nakoľko
žalovaný 2/ byt neužíva, ani mu nie sú poskytované žiadne plnenia spojené s užívaním bytu, nemôže
mať povinnosť poskytnúť žalobcovi peňažné plnenie ako protiplnenie za plnenie žalobcu poskytované
výlučnežalovanej1/.Žalobcaposkytoval,resp.sprostredkovalposkytnutieslužiebspojenýchsužívaním
bytu a najmä dodávku energií výlučne žalovanej 1/ ako užívateľke bytu a záväzok zaplatiť sa uvedené

môže byť jedine výlučným záväzkom žalovanej 1/. Žalovaný 2/ z uvedeného dôvodu namietal svoju
pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore. Žalovaný 2/ zároveň poukázal, že argumentácia žalobcu o
uznaní dlhu na základe dohody o splátkovom kalendári z 15.3.2017 sa žalovaného 2/ vôbec nedotýka,
nakoľko žalovaný 2/ takúto dohodu vôbec nepodpísal, nemal o nej ani len vedomosť. Zároveň uviedol,
že výkon práva žalobcu voči žalovanému 2/ je v rozpore s dobrými mravmi a nemožno mu v zmysle §

3 ods. 1 O.z. poskytnúť právnu ochranu. Žalovaný 2/ je podielový spoluvlastník bytu, ktorý nadobudol
pôvodne do bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovanou l/, pričom po zániku manželstva
sa snažil čo najviac vyjsť v ústrety žalovanej 1/ ako bývalej manželke a ich spoločný byt jej prenechal
v jej výlučnom užívaní. Za uvedené si od žalovanej 1/ neuplatnil žiadne plnenie, avšak z morálneho
hľadiska očakával, že ak žalovaná 1/ užíva byt patriaci obom žalovaným v rovnom diele bez toho, aby

žalovaná 1/ svoje nadužívanie akokoľvek žalovanému 2/ finančne kompenzovala, bude žalovaná 1/
aspoň uhrádzať všetky platby za plnenia spojené s užívaním bytu. Plnenia spojené s užívaním bytu
využíva iba žalovaná 1/ a žalovaný 2/ žiadne z plnení spojených s užívaním bytu neobdržal. Uvedené
skutočnosti sú žalobcovi známe a i napriek tomu si voči žalovanému 2/ uplatňuje zaplatenie peňažnej
pohľadávky, ktorá predstavuje protiplnenie za plnenia dodané žalovanej l/, nie však žalovanému 2/. Z

uvedenéhodôvodužalovaný2/považujevýkonprávažalobcuvočižalovanému2/zaodporujúcedobrým
mravom. Zaplatenie pohľadávky, ktorej sa žalobca domáha voči nemu považuje za nedôvodné, nakoľko
pohľadávka vznikla plnením, ktoré žalovanému 2/ nebolo dodané. Z uvedených dôvodov považuje
žalovaný 2/ žalobu voči nemu za nedôvodnú a navrhol žalobu voči nemu zamietnuť.
Žalobcavovyjadreníkodporuuviedol,ženámietkužalovaného 2/onedostatkujehopasívnejlegitimácie

z dôvodu, že byt neužíva, ale tento výlučne užíva iba žalovaná 1/ považuje za právne irelevantnú.
Žalovaný 2/ je zapísaný ako podielový spoluvlastník bytu (podiel 1), ktorého správu vykonáva žalobca
v zmysle ZoVB a ako spoluvlastník a člen spoločenstva je povinný mesačne prispievať do fondu
prevádzky, údržby a opráv bytového domu, na správu bytového domu a platiť predpísanú úhradu za
plnenia spojené s užívaním nehnuteľnosti, čiastkou stanovenou orgánmi spoločenstva evidenčným

listom na každý rok osobitne. Žalovaní neoznámili spoločenstvu zmenu svojho právneho stavu a
skutočnosť premeny bezpodielového spoluvlastníctva na podielové žalobca zistil iba z výpisu z katastra
nehnuteľností. Rovnako žalovaný 2/ neoznámil spoločenstvu inú adresu na doručovanie písomností a
z uvedeného dôvodu mu bola výzva označená v žalobe doručovaná na adresu nehnuteľnosti, ktorej
je spoluvlastníkom. V prípade podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti ide o tzv. solidárne záväzky

a je teda bez právnej relevancie, či ide o vzťah podielového spoluvlastníctva alebo bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, s poukazom na § 139 ods. 1 a § 145 ods. 2 O.z.. Veriteľ (žalobca) je teda
oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek zo spoločne a nerozdielne zaviazaných osôb (§ 511
ods. 1 O.z.), vzájomné vysporiadanie spoločne zaviazaných osôb titulom regresu je vecou dohody týchto
spoločne zaviazaných osôb. Teda, ak aj žalovaný 2/ uvádza, že byt prenechal na bezplatné užívanie v

prospech druhej spoluvlastníčky - žalovanej 1/, tak námietka výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi
môže smerovať výlučne iba voči žalovanej 1/ a je vecou vysporiadania ich vzájomných vzťahov z titulu
spoluvlastníctva. Nemá žiadny vplyv na zaviazanosť žalovaných ako solidárnych dlžníkov a oprávnenie
veriteľa - žalobcu požadovať plnenie od ktoréhokoľvek zo spoločne zaviazaných.
Žalovaná 1/ sa k žalobe, k odporu žalovaného 2/, k vyjadreniam žalobcu a žalovaného 2/ a ani k listinným

dôkazom nevyjadrila.
Z predložených listinných dôkazov ako aj z vyjadrení strán sporu súd zistil, že byt č. XX nachádzajúci
sa na X.p. bytového domu so súp. č. XXXX na ulici I. vo vchode č. XX v Z. bol v bezpodielovom
spoluvlastníctvežalovanýchaod10.12.2016jevpodielovomspoluvlastníctvežalovanej1/ažalovaného2/, každého v podiele 1. Predmetný byt obýva výlučne žalovaná 1/. Napriek tomu, že žalovaná 1/
užíva byt sama neplatí za jeho užívanie. Žalovaná 1/ uzatvorila dňa 15.3.2017 so žalobcom dohodu
o splátkovom kalendári, v ktorej sa zaviazala dlh vzniknutý za obdobie od 15.6.2015 do 15.1.2017 v

celkovej sume 3.453,88 eur splácať v mesačných splátkach (10) po 345 eur s tým, že výška poslednej
splátky je 348,88 eur, pod stratou výhody splátok. Žalovaná dlžnú sumu napriek uzatvorenej dohode
nesplácala a dlh žalobcovi neuhradila. Žalovaná 1/ bola v konaní nečinná, k žalobe, k podanému odporu
a ani k vyjadreniu žalobcu sa nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela. Žalovaný 2/ v odpore
nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že by aj on ako spoluvlastník, ktorý predmetný byt vôbec neužíva mal

platiť za služby spojené s jeho užívaním, keďže mu tieto služby neboli a nie sú ani dodávané a žiadať
od neho ich zaplatenie považuje za rozpor s dobrými mravmi.
Súd prvej inštancie mal za preukázané, že platby za obdobie od 16.9.2015 do 16.11.2016 a za obdobie
od 17.1.2017 do 16.11.2017 žalovaná 1/ neuhradila, napriek tomu, že byt užívala a aj naďalej užíva
výlučne ona. Napriek skutočnosti, že žalovaný 2/ predmetný byt v uvedenom období vôbec neužíval
a ani neužíva a aj napriek tomu, že od žalovanej 1/ očakával, že žalovaná 1/ bude predmetné platby

uhrádzať, ako podielový spoluvlastník (predtým ako bezpodielový spoluvlastník) má zákonnú povinnosť
uhradiť a uhrádzať predmetné platby za plnenia súvisiace s užívaním bytu ako aj príspevok do fondu
prevádzky, údržby a opráv spolu so žalovanou 1/. Z dôvodu zákonnej povinnosti vyplývajúcej z § 7b
ods. 5 a § 10 ZoVB v spojení s § 139 ods. 1 a § 145 ods. 2 O.z. sa súd nestotožnil s argumentáciou
žalovaného 2/, že nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný účastník konania a žaloba bola voči

nemu podaná nedôvodne. Námietku žalovaného 2/ ohľadom neplatnosti dohody o splátkovom kalendári
z 15.3.2017 voči jeho osobe súd považoval za irelevantnú, nakoľko žalobca si nárok na zaplatenie dlžnej
sumy neuplatňuje z predmetnej dohody o splátkovom kalendári, na túto len žalobca poukázal v súvislosti
so vznikom uplatneného nároku. V § 139 ods. 1 O.z. je upravené ako sú spoluvlastníci z právnych
úkonov, ktoré sa týkajú spoločnej veci oprávnení a povinní vo vzťahu k tretím osobám. Z uvedeného

ustanovenia vyplýva, že všetci spoluvlastníci sú voči tretím osobám oprávnení a povinní spoločne
a nerozdielne, čo zakladá aktívnu, v tomto prípade pasívnu solidaritu podielových spoluvlastníkov
podľa § 511 a nasl. O.z. a teda spoluvlastníci sa nemôžu dohodnúť, že z právnych úkonov týkajúcich
sa spoločnej veci je oprávnený a povinný len jeden z nich. Rovnako solidarita záväzkov vyplýva
aj z § 145 ods. 2 O.z.. Z uvedeného preto vyplýva aj pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/ a

neobstojí jeho námietka ohľadom (nedostatku) jeho pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore. Pasívna
solidarita podielových spoluvlastníkov (bezpodielových spoluvlastníkov) oprávňuje tretiu osobu v pozícii
veriteľa požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z podielových spoluvlastníkov (bezpodielových
spoluvlastníkov). Následne spoluvlastník, ktorý plnenie poskytol, je oprávnený od ostatných podielových
spoluvlastníkov požadovať plnenie, ktoré za ostatných spoluvlastníkov veriteľovi poskytol. Keďže zákon

dáva veriteľovi pri solidárnych záväzkoch možnosť uplatniť si nárok u ktoréhokoľvek dlžníka, resp. u
všetkých dlžníkov, nie je možné uplatnenie pohľadávky žalobcu ako veriteľa aj voči žalovanému 2/
považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobca pri uplatnení nároku vychádzal z
povinností podielových spoluvlastníkov, ktoré majú voči žalobcovi ako správcovi v zmysle § 7b ods. 5 a
§ 10 zákona ZoVB v spojení s § 139 ods. 1 a 145 ods. 2 O.z.. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd

žalobcom uplatnený nárok za preukázaný a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
Žalovaní si svoje povinnosti uhrádzať platby do fondu prevádzky, údržby a opráv ako aj povinnosť
uhrádzať platby za služby súvisiace s užívaním bytu riadne a včas nesplnili, dostali sa do omeškania
a preto má žalobca právo na zákonné úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu súd uložil žalovaným
takisto povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorý si žalobca uplatnil v

súlade s predpismi civilného práva, odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých úhrad.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
vecne plným úspechom žalobcu v spore, s tým, že o výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu uloženia povinností žalovanému 2/, podal včas odvolanie iba
žalovaný 2/, s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby voči žalovanému 2/ v celom rozsahu a
uložením povinnosti žalobcovi nahradiť žalovanému 2/ trovy konania v rozsahu 100%, alternatívne
navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Právne
odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP. Dôvodil,

že byt neužíva, nevstupuje do neho, ale tento je v celom rozsahu užívaný žalovanou 1/, tak ako by
fakticky bol v jej výlučnom vlastníctve. Akékoľvek služby spojené s užívaním bytu, energie, vodné,
stočné a iné plnenia spojené s užívaním bytu využíva výlučne žalovaná 1/. Žalovanému 2/ nie sú
poskytované žiadne plnenia spojené s užívaním bytu, žalovaný 2/ nemôže mať povinnosť poskytnúťžalobcovi peňažné plnenie ako protiplnenie za plnenie žalobcu poskytované výlučne žalovanej 1/.
Žalobca poskytoval, resp. sprostredkoval poskytnutie služieb spojených s užívaním bytu a najmä
dodávku energií výlučne žalovanej 1/ ako užívateľke bytu a záväzok zaplatiť za uvedené môže byť

jedine výlučným záväzkom žalovanej 1/. Už v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný 2/ uvádzal,
že výkon práva žalobcu voči žalovanému 2/ je v rozpore s dobrými mravmi a nemožno mu v zmysle §
3 ods. 1 O.z. poskytnúť právnu ochranu. Žalovaný 2/ je podielový spoluvlastník bytu, ktorý nadobudol
pôvodne do bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovanou 1/, pričom po zániku manželstva
sa snažil čo najviac vyjsť v ústrety žalovanej 1/ ako bývalej manželke a ich spoločný byt jej prenechal

v jej výlučnom užívaní. Za uvedené si od žalovanej 1/ neuplatnil žiadne plnenie, avšak z morálneho
hľadiska očakával, že ak žalovaná 1/ užíva byt patriaci obom žalovaným v rovnom diele bez toho, aby
žalovaná 1/ svoje nadužívanie akokoľvek žalovanému 2/ finančne kompenzovala, bude žalovaná 1/
aspoň uhrádzať všetky platby za plnenia spojené s užívaním bytu. Tieto plnenia spojené s užívaním bytu
využíva iba žalovaná 1/ a žalovaný 2/ žiadne z plnení spojených s užívaním bytu neobdržal. Uvedené
skutočnosti sú žalobcovi známe a i napriek tomu si voči žalovanému 2/ uplatňuje zaplatenie peňažnej

pohľadávky, ktorá predstavuje protiplnenie za plnenia dodávané žalovanej 1/, nie však žalovanému 2/. Z
uvedenéhodôvodužalovaný2/považujevýkonprávažalobcuvočižalovanému2/zaodporujúcedobrým
mravom. Prvoinštančný súd sa vznesenou námietkou, ktorá je podľa názoru žalovaného 2/ v tomto
konaní relevantným právnym argumentom, vôbec nezaoberal a v odôvodnení napadnutého rozsudku
na uvedené vôbec nereflektoval. Žalovaný 2/ v súvislosti s uvedeným poukázal na Nález Ústavného

súdu SR sp. zn. I. ÚS 650/2013, z ktorého citoval. Žalovaný mal za to, že úlohou prvoinštančného súdu
v prejednávanej veci nebolo mechanicky vychádzať z formálnej evidencie v katastri nehnuteľností a
bez ohľadu na faktické užívanie bytu uložiť žalovanému 2/, ktorý byt vôbec neužíva, úplne rovnaké a
rovnocenné povinnosti ako žalovanej 1/, ktorá byt užíva v rozsahu, akoby išlo o jej výlučné vlastníctvo,
ale hľadať spravodlivé riešenie sporu tak, aby žalovaný 2/ v konečnom dôsledku nedoplácal na vlastnú

zhovievavosť a štedrosť voči žalovanej 1/ pri vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva (resp.
pri dohode o spôsobe užívania ich podielového spoluvlastníctva). Žalobca sa v tomto konaní domáhal
zaplatenia pohľadávky, ktorá je voči nemu nedôvodná, nakoľko pohľadávka vznikla plnením, ktoré
žalovanému 2/ nebolo dodané. Preto považuje žalovaný 2/ žalobu voči nemu za nedôvodnú. Napadnutý
rozsudok je nesprávny, nezákonný a nedostatočne odôvodnený.

3. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril tak, že navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu
ako vecne správny potvrdiť a žalovaného 2/ zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%. Žalovaný 2/ odôvodnil podané odvolanie 4 odvolacími dôvodmi, avšak v samotnom odvolaní
rozoberá iba jeden odvolací dôvod, a to nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktoré

má spočívať v tom, že súd zaviazal žalovaného 2/ na zaplatenie žalovanej sumy spolu so žalovanou
1/ napriek tomu, že žalovaný 2/ nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve vôbec neužíva a neprijíma
žiadne plnenia v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti, poukazoval na to, že žalobca žiada plnenie od neho
v rozpore s dobrými mravmi a tiež na to, že sa po rozvode manželstva snažil čo najviac vyjsť v ústrety
bývalej manželke a prenechal jej spoločný byt do výlučného užívania, za čo si od nej neuplatnil žiadne

protiplnenie, pričom z morálneho hľadiska očakával, že žalovaná 1/ bude aspoň uhrádzať všetky platby
za plnenia spojené s užívaním bytu. K tejto argumentácii žalobca uviedol, že s ňou nestotožňuje a toto
bola prakticky jediná argumentácia žalovaného 2/ aj v priebehu celého súdneho konania. Žalobca má za
to, že súd prvej inštancie sa s touto námietkou žalovaného 2/, ktorú vzniesol už v odpore a zotrval na nej
aj na pojednávaní, riadne a právne správne vysporiadal. Žalobca považuje za absurdné, že za konanie

v rozpore s dobrými mravmi označuje podanie žaloby voči nemu ako podielovému spoluvlastníkovi
nehnuteľnosti, teda konanie žalobcu a nie konanie žalovanej 1/, ktorej podľa vlastného tvrdenia
prenechal spoločný byt bez akejkoľvek dohody (o vyporiadaní BSM a/alebo podmienkach užívania
spoločnej nehnuteľnosti) a počas celého súdneho konania nepredložil súdu jediný dôkaz o tom, že sa
snaží situáciu spoločného vlastníctva so žalovanou 1/ právne relevantným spôsobom riešiť. Žalovaný

2/ vlastnú pasivitu ako bezpodielového, a následne (po uplynutí zákonnej lehoty na vysporiadanie
BSM dohodou) podielového spoluvlastníka označuje konaním v rozpore s dobrými mravmi na strane
žalobcu.Faktomje,ženakoľkožalovaný2/jezapísanýakopodielovýspoluvlastníkvžalobeoznačeného
bytu, ktorého správu vykonáva žalobca v zmysle ZoVB, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1,
ako spoluvlastník a člen spoločenstva je povinný mesačne prispievať do fondu prevádzky, údržby a

opráv bytového domu, na správu bytového domu a platiť predpísanú úhradu za plnenia spojené s
užívaním nehnuteľnosti čiastkou stanovenou orgánmi spoločenstva evidenčným listom na každý rok
osobitne. Žalovaní 1/ a 2/ neoznámili spoločenstvu zmenu svojho právneho stavu a skutočnosť premeny
bezpodielového spoluvlastníctva na podielové žalobca zistil iba z výpisu z katastra nehnuteľností prispisovaní žaloby. Rovnako žalovaný 2/ neoznámil spoločenstvu inú adresu na doručovanie písomností
a z uvedeného dôvodu mu bola výzva označená v žalobe doručovaná na adresu nehnuteľnosti, ktorej
je spoluvlastníkom. Ak aj žalovaný 2/ uvádza, že byt prenechal na bezplatné užívanie v prospech druhej

spoluvlastníčky - žalovanej 1/, tak námietka výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi môže smerovať
výlučne iba voči žalovanej 1/ a je vecou vysporiadania ich vzájomných vzťahov z titulu spoluvlastníctva.
Nemá však žiadny vplyv na zaviazanosť žalovaných ako solidárnych dlžníkov a oprávnenie veriteľa -
žalobcu požadovať plnenie od ktoréhokoľvek zo spoločne zaviazaných. Žalobca ako správca bytového
domu zabezpečuje plnenia pre vlastníkov bytov, ktoré spravuje. Ak žalovaný 2/ tvrdí, že spoločný byt

užíva výlučne jeho bývalá manželka a potvrdzuje, že tento užíva s jeho súhlasom a zároveň je zrejmé, že
on ho užívať ani nechce, nakoľko so súčasnou partnerkou ako podielový spoluvlastník vlastní iný byt (č.
XX v Z., ul. G. súp. č. XXXX, vchod č. XX, a to titulom kúpnej zmluvy z 30.6.2014, čo vyplýva z verejne
dostupných zdrojov - H., LV č. XXXX, k. ú. Z.), je predovšetkým v jeho záujme učiniť právny úkon k tomu,
aby sa výlučným vlastníkom bytu stala buď jeho bývalá manželka a podielová spoluvlastníčka alebo
tretia osoba. Skutočnosť, že mu právo (vlastnícke, užívacie) patrí, ale toto z vlastnej vôle nevyužíva

a ani neučiní nič pre to, aby sa ho zbavil, resp. si toto právne správnym spôsobom doriešil s druhým
spoluvlastníkom, nemôže pričítať ako „konanie v rozpore s dobrými mravmi“ správcovi bytového domu,
ktorý si svoje povinnosti voči zmluvnej strane - vlastníkovi bytu, ktorého správu vykonáva, riadne plní.
Momentálna situácia z pohľadu žalobcu ako správcu bytového domu je taká, že on si svoje povinnosti
riadne plní, ale vlastník bytu (v danom prípade podieloví spoluvlastníci bytu - žalovaní 1/ a 2/) si svoju

povinnosť vyplývajúcu zo zákona neplnia. Za byt, ktorého podielovým spoluvlastníkom je v rozsahu
1 žalovaný 2/, sa naďalej riadne neplnia základné povinnosti vlastníka a člena spoločenstva a dlžná
suma, ktorá bude za obdobie nasledujúce po podaní tejto žaloby vyčíslená, bude rovnako súdnou cestou
uplatnená na ťarchu všetkých (spolu)vlastníkov bytu.

4. Žalovaná 1/ sa k odvolaniu žalovaného 2/ nevyjadrila, odvolací návrh nepodala. Rovnako sa
nevyjadrila ani k vyjadreniu žalobcu.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako

ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti veci samej vo vzťahu k žalovanému 2/
a v časti náhrady trov konania treba navzdory námietkam žalovaného 2/ považovať za vecne správny

a potvrdiť ho.
Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej
argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej
inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich

správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej
veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§
387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej
inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

6. V predmetnom spore je predmetom konania žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 4.264 eur
s príslušenstvom titulom neuhradenia finančných prostriedkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, na
správu bytového domu ako aj nezaplatenie úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu č. XX na ulici I.
XX v Z.-Z. za obdobie od 8/2015 do 11/2017 zo strany žalovaných 1/ a 2/ ako bezpodielových a neskôr
podielových spoluvlastníkov predmetného bytu.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe v plnom rozsahu vo vzťahu k obom
žalovaným.Žalovaný 2/ - odvolateľ v odvolaní (rovnako ako pred súdom prvej inštancie) namietal najmä svoju
pasívnu vecnú legitimáciu v spore a tiež, že zo strany žalobcu ide vo vzťahu k žalovanému 2/ o výkon
práva v rozpore s dobrými mravmi.

K týmto námietkam odvolací súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej
inštancie, ktorý sa s nimi vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie názoru, že napriek skutočnosti, že žalovaný 2/
predmetný byt v ostatne uvedenom období vôbec neužíval (rovnako ako ani služby/plnenia spojené s
užívaním bytu) a od žalovanej 1/ (ktorá celý byt a služby spojené s užívaním bytu užívala) očakával, že

bude predmetné platby uhrádzať ona, ako podielový spoluvlastník (v určitom období ako bezpodielový
spoluvlastník) má žalovaný 2/ zákonnú povinnosť uhradiť a uhrádzať predmetné platby za plnenia
spojené s užívaním bytu ako aj príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv spolu so žalovanou 1/, a
to z dôvodu zákonnej povinnosti vyplývajúcej z § 7b ods. 5 vety prvej a § 10 ods. 1 vety prvej ZoVB v
rozhodnom znení v spojení s § 139 ods. 1 a § 145 ods. 2 O.z., preto sa ani odvolací súd nestotožnil s
argumentáciou žalovaného 2/, že nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný, ani s tým, že žaloba

bola voči nemu podaná nedôvodne.
Vo vzťahu k námietke, že zo strany žalobcu ide vo vzťahu k žalovanému 2/ o výkon práva v rozpore s
dobrými mravmi, ktorému nemožno v zmysle § 3 ods. 1 O.z. poskytnúť právnu ochranu, ktorý rozpor má
podľa odvolateľa spočívať v tom, žalovaný 2/ je podielový spoluvlastník bytu, ktorý nadobudol pôvodne
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovanou 1/, pričom po zániku manželstva sa snažil

čo najviac vyjsť v ústrety žalovanej 1/ ako bývalej manželke a ich spoločný byt jej prenechal do výlučného
užívania bez protiplnenia, za čo z morálneho hľadiska očakával, že ak žalovaná 1/ užíva byt patriaci
obom žalovaným v rovnom diele bez toho, aby žalovaná 1/ svoje nadužívanie akokoľvek žalovanému 2/
finančne kompenzovala, bude žalovaná 1/ aspoň uhrádzať všetky platby za plnenia spojené s užívaním
bytu, ktoré využíva iba ona, žalovaný 2/ žiadne z plnení spojených s užívaním bytu neobdržal, ktoré

skutočnosti sú žalobcovi známe a i napriek tomu si voči žalovanému 2/ uplatňuje zaplatenie peňažnej
pohľadávky, ktorá predstavuje protiplnenie za plnenia dodávané žalovanej 1/, nie však žalovanému 2/,
žalovaný 2/ vytkol súdu prvej inštancie, že sa touto jeho vznesenou námietkou, ktorá je podľa neho
v tomto konaní relevantným právnym argumentom, vôbec nezaoberal a v odôvodnení napadnutého
rozsudku na uvedené vôbec nereflektoval, odvolací súd uvádza nasledovné:

Súd prvej inštancie sa s námietkou, že zo strany žalobcu ide vo vzťahu k žalovanému 2/ o výkon práva
v rozpore s dobrými mravmi, riadne vysporiadal v 25. bode odôvodnenia napadnutého rozsudku tak, že
zákon dáva veriteľovi pri solidárnych záväzkoch možnosť uplatniť si nárok u ktoréhokoľvek dlžníka, resp.
u všetkých dlžníkov, preto nie je možné uplatnenie pohľadávky žalobcu ako veriteľa aj voči žalovanému
2/ považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobca pri uplatnení nároku vychádzal z

povinností spoluvlastníkov, ktoré majú voči žalobcovi ako správcovi ich bytu v zmysle § 7b ods. 5 vety
prvej a § 10 ods. 1 vety prvej ZoVB v rozhodnom znení v spojení s § 139 ods. 1 a 145 ods. 2 O.z..
Odvolací súd sa s týmto jeho záverom stotožňuje s tým, že ani prípadná vedomosť žalobcu o faktickom
užívateľovi bytu a plnení spojených s užívaním bytu na uvedenom závere nič nemení.
Podľa § 3 ods. 1 O.z. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Ustanovenie § 3 ods. 1 O.z. zakazuje taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami
demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Vo
vzájomnom vzťahu subjektov občianskeho práva uvedené znamená, že v prípade dobrých mravov ide

o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, všetko vo vhodnej
miere a únosnosti. S poukazom na § 3 O.z. je možné odoprieť ochranu aj takému výkonu práva, ktorý
sa ocitne v rozpore s dobrými mravmi. Znamená to, že s prihliadnutím na okolnosti spočívajúce v
osobe alebo pomeroch účastníka, ktoré svojou závažnosťou mimoriadny ohľad vyžadujú, je dôvod na
nepriznanie uplatňovaného nároku. Je však nevyhnutné dbať o to, aby ten, kto sa dobrých mravov

dovoláva,sámnekonalvrozporesdobrýmimravmi(R39/1986).Prihliadajúcna vyššieuvedenékonanie
strán sporu ako subjektov občiansko-právnych vzťahov nemožno konštatovať, práve s ohľadom na
správanie žalovaného 2/, jeho oprávnenosť dovolávať sa aplikácie ustanovenia § 3 O. z. voči žalobcovi,
o svoje záležitosti sa totiž žalovaný 2/ staral nedostatočne pokiaľ iba očakával určité správanie žalovanej
1/ - platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, na správu bytového domu ako aj platby za plnenia

spojené s užívaním celého bytu, aj sám svoje správanie - prenechanie celého bytu na výlučné užívanie
žalovanej 1/ s deťmi bez protiplnenia žalovanému 2/ označil za zhovievavé a štedré voči žalovanej 1/,
žalovaný 2/ si svoje zo zákona vyplývajúce povinnosti spoluvlastníka bytu voči žalobcovi neplnil. Nebol
preto dôvod kvalifikovať výkon práva žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom aj vočižalovanému 2/ ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (contra bonos mores). Pokiaľ žalovaný
2/ poukazoval na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 650/2013 s tým, že súd prvej inštancie mal
prihliadnuť na vzájomné vzťahy jednotlivých do úvahy pripadajúcich argumentov a ich úlohu vo veci

vyvážiť s ohľadom na špecifiká danej kauzy a nie ich aplikovať mechanicky, odvolací súd s poukazom na
už uvedené konštatuje, že súd prvej inštancie zohľadnil všetky podstatné a relevantné okolnosti prípadu
a pokiaľ by aj bol žalovaný 2/ štedrý a zhovievavý voči žalovanej 1/, uvedené nemožno zohľadniť na
úkor žalobcu.
Nedôvodná bola i odvolacia námietka žalovaného 2/ týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia

rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to s poukazom na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav a citoval právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery, ktoré náležite vysvetlil. Súd
prvej inštancie konštatoval, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a ktoré sporné zostali, vyhodnotil
unesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku
ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesov strán, listinných dôkazov, žiadne podstatné skutočnosti,
ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul.
Odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 191 CSP v súvislosti s
hodnotením dôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,

z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové
zistenia správne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah správne právne
posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie
napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému

uplatneniu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(IV. ÚS 115/03).
Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, jeho zdôvodnenie ako celok spĺňa
parametre zákona na odôvodnenie rozsudku, je v ňom totiž dostatočne vysvetlené z ktorých dôkazov
pri rozhodovaní vychádzal aj ako vec - zistený skutkový stav - právne posúdil.
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil

svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým
nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného 2/ na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

7. Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti veci samej vo vzťahu k žalovanému 2/ a v časti náhrady trov
konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade
trov konania, priznanej žalobcovi na základe ust. § 255 ods. 1 CSP, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu

úspešný, prislúchala mu preto náhrada trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v konaní neúspešným.
Žalobcovi tak bola správne priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

8. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.
Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému
2/ právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plnýúspech vo veci (žalobca), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo
veci úspech nemala (žalovaný 2/), keď odvolací súd nevidel v predmetnom spore žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania (§ 257 CSP).

9. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)