Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11Csp/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620202346
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5620202346.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľky V.

Ď., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, U. C., právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Medveckou,
advokátkou so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti odporkyni PROFI CREDIT Slovakia, s.
r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenej Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8200049551 zo dňa 03.
10. 2012 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou je n e p l a t n á .

II. Žalobkyňa m á voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou 14. 08. 2020 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8200049551 zo dňa 03. 10. 2012, ktorú uzatvorila so žalovanou.
Dňa 03. 10. 2012 strany sporu uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200049551, na základe
ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1 500,- eur, splatný v 36 mesačných splátkach po 85,15 eura.

Celková čiastka, ktorú bola povinná zaplatiť, predstavovala sumu 3 065,40 eura. Predmetná zmluva je
svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou, jej obsah, ako aj obsah jej podmienok nemohla žalobkyňa
žiadnym spôsobom ovplyvniť a do ich obsahu nemala možnosť žiadnym spôsobom zasiahnuť. Spolu s
uvedenou zmluvou bola medzi stranami sporu uzatvorená aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá nebola
individuálne dojednaná a žalobkyňa musela akceptovať uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, ako
aj dohodu o zrážkach zo mzdy ako celok, inak by jej nebol úver poskytnutý. Predmetná dohoda o
zrážkach zo mzdy bola predložená zamestnávateľovi žalobkyne spolu s listom zo dňa 19. 03. 2019,

ktorým žalovaná žiadala zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy žalobkyne mesačne podľa
vyššie uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy. Zrážky zo mzdy boli vykonávané aj nad zákonom prípustnú
výšku a nad rámec určenej sumy a to až do rozhodnutia Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa
18. 06. 2020, sp. zn. 21Csp/34/2020, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým veriteľovi
uložil, aby sa zdržal uplatňovania zrážok zo mzdy žalobkyne u jej zamestnávateľa. Dohoda o zrážkach
podľažalobkynepredstavujeformulárovúzmluvu,ktoránebolaindividuálnedojednaná,svojímobsahom
spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa.

V dohode absentuje dojednanie o druhu pohľadávky a tiež aj výška pohľadávky, ktorú má zabezpečovať.

2. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. Má za to, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Právne úkony sú právnymi skutočnosťami, pričom určovacia žaloba jepodľa C. s. p. ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis.
Podaná žaloba je teda podľa ustanovenia § 137 C. s. p. neprípustná, pretože žiadny osobitný zákon
takýto typ žaloby neupravuje. Žalovaná poprela aj tvrdenie o tom, že uzavretá dohoda o zrážkach

zo mzdy neobsahuje určenie druhu zabezpečovanej pohľadávky. Dohoda o zrážkach zo mzdy je
zabezpečovací prostriedok pohľadávok z konkrétnej úverovej zmluvy, čo znamená, že vymedzenie
zabezpečovanej pohľadávky musí byť naviazané na túto zmluvu. Hoci právna úprava neupravuje ako
má byť „zabezpečená pohľadávka“ definovaná, možno si pomôcť napríklad právnou úpravou iných
zabezpečovacích prostriedkov, napríklad ustanovením § 151b ods. 2 a § 151c ods. 2 Občianskeho

zákonníka. V dohode je pritom jednoznačne vymedzenie toho, že zabezpečuje záväzok žalobkyne
splatiť úver a jeho príslušenstvo na základe konkrétnej zmluvy. Vyslovenie neplatnosti právneho úkonu
je pritom v zmysle súdnej praxe rozhodnutím ultima ratio. Určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí
byť len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá
identifikovať. Žalovaná poprela aj tvrdenie o neprijateľnom charaktere dohody o zrážkach zo mzdy.
Dohoda je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky, pričom na jej uzatvorenie sa nevyžaduje

akákoľvek verifikácia či rozhodnutie zo strany súdu. Neprijateľnou podmienkou z povahy veci nie je taká
dohoda, ktorá kopíruje, resp. preberá obsah zákonnej úpravy.

3. Žalobkyňa v replike poukázala na to, že samotný súd v uznesení, ktorým nariaďoval neodkladné
opatrenie, uložil povinnosť podať žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy s tým, že ide

o žalobu podľa § 137 písm. d) C. s. p. Zároveň poprela všetky tvrdenia žalovanej a zotrvala na žalobe.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj neprítomnosti žalovanej a jej právnej zástupkyne,
ktorá sa z neúčasti riadne ospravedlnila.

5. Žalobkyňa vypovedala, že o úver požiadala telefonicky, následne len prišla podpísať papiere. Nebola
osobitne informovaná, že zároveň podpisuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy, to zistila až doma. Mienila
získať jednorazový úver, nevedela, že ide o revolvingový úver a doposiaľ ani netušila, čo to revolvingový
úver je. Pred uzatvorením predmetnej zmluvy už mala iné úvery z banky ako aj nebankovej spoločnosti.
Žalobkyňa má za to, že v okamihu, keď žalovaná doručila zamestnávateľovi výzvu, mala už zaplatenú

celú istinu úveru. Pokiaľ ide o tvrdenie v žalobe, že bez uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy by
jej nebol poskytnutý úver, tak uviedla, že vždy je to tak, že musí podpísať nejaké papiere, inak by úver
len tak nedali.

6. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 18. 06. 2020, sp. zn. 21Csp/34/2020,

právoplatným 22. 07. 2020, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým veriteľovi uložil, aby sa zdržal
uplatňovania zrážok zo mzdy žalobkyne u jej zamestnávateľa CBA VEREX, a. s., IČO: 31 645 704, so
sídlom Priemyselná 4606, Liptovský Mikuláš, uplatňovaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) dlžníka č. 8200049551, uzatvorenej medzi žalobkyňou a veriteľom
dňa 03. 10. 2012. Súd zároveň žalobkyni uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti výroku

I. tohto uznesenia voči veriteľovi žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa
žalobu podala dňa 14. 08. 2020, to znamená v lehote určenej súdom.

7. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou mal súd preukázané, že medzi stranami sporu bola
uzatvorená Zmluva o úvere/zmluva o revolvingovom úvere č.8200049551 zo dňa

03. 10. 2012, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1 500,- eur. Pri ročnej úrokovej
sadzbe 70,01 %, ročnej percentuálnej miere nákladov 76%, a priemernej RPMN vo výške 45,60 % sa
žalobkyňa zaviazala úver vrátiť 36 mesačnými splátkami po 85,15 eura splatnými 19. deň v tom ktorom
mesiaci. Žalobkyňa mala celkovo zaplatiť žalovanej 3 065,40 eura. Strany sporu sa zároveň dohodli na
poskytnutej čiastke revolvingu vo výške 857,31 eura, za čo sa žalobkyňa zaviazala uhradiť 2 043,60

eura pri predpokladanej RPMN 56,09 % a ročnej úrokovej sadzbe 68,44 %.

8. V deň uzatvorenia zmluvy o úvere strany sporu uzatvorili aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) dlžníka č. 8200049551, ktorá bola obsiahnutá na samostatnej listine. Zmluvné strany sa ňou
dohodli na zabezpečení pohľadávky z vyššie označenej zmluvy o úvere, dohodou o zrážkach zo mzdy,

na základe ktorej podľa čl. II je zamestnávateľ dlžníka (žalobkyne) povinný vykonávať v prospech
spoločnosti (žalovanej) mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka
a odvádzať ich na tam uvedený bankový účet pod variabilným symbolom č. 8200049551 vo výške
85,15 eur mesačne. Podľa čl. III predmetnej dohody sa strany dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budúvykonávané zamestnávateľom dlžníka do doby, než spoločnosť zamestnávateľovi písomne oznámi, že
všetky jej pohľadávky vzniknuté v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov sú splatené.

9. Listom zo dňa 19. 03. 2019, ktorý bol doručený zamestnávateľovi žalobkyne dňa 21. 03. 2019,
žalovaná vyzvala zamestnávateľa, aby žalobkyni na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy a
iných príjmov zrážal zrážky zo mzdy, pričom svoj dlh vyčíslila v sume 2 315,49 eura.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu, keď mal preukázanú

jej dôvodnosť. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky,
ktorú uzatvára veriteľ so svojím dlžníkom. Ako taká je samostatnou dohodou uzatvorenou podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, a preto sa na ňu vzťahujú okrem špeciálnych ustanovení § 511
Občianskeho zákonníka aj všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda o zrážkach zo mzdy
musí byť uzatvorená určitým a zrozumiteľným spôsobom, čo znamená, že musí obsahovať označenie
pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. V čase uzatvárania dohody o

zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by
dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto inštitútu. Ak by
predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, stále by bola
uzatvorená v občianskom právnom vzťahu, v ktorom majú podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka
zmluvné strany rovnaké postavenie. Veriteľ teda vo vzťahu k dlžníkovi nie je v pozícii nadradeného

orgánu a neprislúcha mu právo jednostranne určovať druh a výšku pohľadávky, ktorá v budúcnosti
vznikne a ktorá sa má realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. V čase uzatvárania zmluvy
už preto musí dlžník, o to viac v postavení spotrebiteľa, vedieť, pohľadávku akého druhu zabezpečuje a
aká je jej konečná výška. V opačnom prípade by bol nastolený nerovnovážny stav v prospech veriteľa,
ktorý by si mohol autoritatívne určiť výšku pohľadávky, pričom by mu nič nebránilo do sumy pohľadávky

zahrnúť aj čiastky, ktoré prípadne neboli riadne dojednané v zmluve, od ktorej sa odvodzuje uzatvorenie
dohody o zrážkach zo mzdy. Ak teda nie je určito a zrozumiteľne v dohode o zrážkach zo mzdy vyčíslená
pohľadávka, ktorá sa má zabezpečiť, môže vzniknúť situácia, že veriteľ si bez akýchkoľvek možností
dlžníka na obranu uplatní pohľadávku vo výške, na ktorú by nemal pri náležitej súdnej kontrole nárok v
plnom rozsahu. V spotrebiteľských právnych vzťahoch nie je vylúčené, aby si veriteľ zabezpečil svoju

pohľadávku dohodou o zrážkach zo mzdy. Sama o sebe dohoda o zrážkach zo mzdy ani nemôže byť
neprijateľnou v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Spotrebiteľské právne vzťahy sú charakteristické tým,
že dodávateľ je vo výhodnejšom postavení, lebo má nesporne odbornú prevahu nad spotrebiteľom,
ktorému poskytuje svoje služby, preto je dôvodné od dodávateľa očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľovi
bude vystupovať poctivo. Pokiaľ tomu tak nie je, nie je možné takémuto konaniu poskytnúť právnu

ochranu. V konaní bolo medzi stranami sporné, či predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola
individuálne dojednaná alebo nie. Táto bola obsiahnutá na samostatnej listine, ktorú žalobkyňa podľa jej
tvrdení podpísala spolu so zmluvou o revolvingovom úvere bez náležitej kontroly, čo vlastne podpisuje.
Z predloženej dohody o zrážkach zo mzdy je nesporné, že ide o formulárovú dohodu, do ktorej sa rukou
vpisuje iba číslo dohody, meno a priezvisko poverenej osoby konať za žalovanú, identifikačné údaje

dlžníka, číslo zmluvy o revolvingovom úvere, suma získaná predmetným úverom a variabilný symbol
predmetnej zmluvy spolu s výškou dohodnutej mesačnej zrážky zo mzdy. Z takto nastavenej zmluvy je
nesporné, že žalobkyňa nemohla žiadnym spôsobom zasiahnuť do textu formulárovej zmluvy a v konaní
neboloanipreukázané,žedošlokrokovaniuohľadnedohodyozrážkachzomzdyainýchpríjmov.Avšak,
bez ohľadu na formu tejto dohody, bezpochyby bola medzi stranami sporu individuálne dojednaná.

To, ak žalobkyňa nevedela, že zároveň podpisuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy, nespôsobuje žiadne
právne účinky, lebo sa predpokladá, že každý má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej
osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel svojho konania, pričom nebolo tvrdené ani preukázané,
že by žalobkyňa zmluvu uzavrela takým spôsobom, ktorý by spôsoboval jej absolútnu neplatnosť. V
dohode je uvedená mesačná zrážka zo mzdy v rovnakej výške ako je výška splátky revolvingového

úveru, čo nasvedčuje tomu, že výška mesačnej splátky úveru sa automaticky, preklopila do výšky
prípadnej zrážky zo mzdy. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že bez uzatvorenia dohody o zrážkach zo
mzdy by nezískala predmetný revolvingový úver, táto skutočnosť nebola v konaní žiadnym spôsobom
preukázaná a z predložených listinných dôkazov ani nevyplýva. Zároveň nebolo preukázané, že by v
dohode absentovalo určenie druhu pohľadávky. Bez akýchkoľvek pochybnosti možno uzavrieť, že z

predmetnej dohody je určito a jasne možné vyvodiť druh zabezpečovanej pohľadávky.

11. Súd však žalobe vyhovel, nakoľko predmetná dohoda neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá
má byť zabezpečená. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanej svojvoľné určenie výškydlhu a postihnutie majetku žalobkyne. Naviac, žalobkyňa v konaní netvrdila ani nepreukázala, že by
vykonala šetrenie ohľadom dodržania zákonného ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka
spočívajúceho v tom, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Ako už súd uviedol, značná nerovnováha v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa môže
nastať aj vtedy, ak si veriteľ vymáha svoju pohľadávku voči spotrebiteľovi formou zrážok zo mzdy a takto
vymožené prostriedky značne prekračujú sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri dodržaní
ustanovenívspotrebiteľskýchprávnychvzťahoch. Anijednazostránvstranínetvrdilaaninepreukázala,
koľko zaplatila žalobkyňa do okamihu doručenia výzvy na vykonanie zrážok zo mzdy a iných príjmov, v

ktorejsižalovanávyčíslilasvojupohľadávkuvovýške2315,49eura.Tátosumazároveňnebolažiadnym
spôsobom špecifikovaná, teda súd nemá možnosť predbežne posúdiť, či si žalovaná prostredníctvom
dohody o zrážkach zo mzdy uplatnila len to, na čo má zákonný nárok. Nakoľko je dohoda v časti určenia
výšky zabezpečovanej výšky neurčitá, čím zároveň spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech
spotrebiteľa, súd určil, že dohoda je neplatná.

12. Pre úplnosť súd uvádza, že pri rozhodovaní neopomenul zohľadniť čas uzatvorenia dohody o
zrážkach zo mzdy, kedy je prakticky nemožné presne stanoviť výšku zabezpečovanej pohľadávky ku
dňu začatia realizácie práva žalovanej na zrážky zo mzdy. Možno sa stotožniť s tvrdením, že výška
pohľadávky nemusí byť určená číselne, avšak žalovanej nič nebráni, aby určito a zrozumiteľne už v čase
uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy túto pohľadávku špecifikovala, aj keď len slovne. Žalobkyňa

by tak mala nepochybne už v okamihu uzatvorenia dohody vedomosť o tom, ako sa vypočíta výška
pohľadávky oznámená zamestnávateľovi, z čoho bude pozostávať a na základe akých dojednaní v
zmluve o úvere.

13. Pokiaľ ide o žalobný petit, súd konštatuje, že žalobkyni nič nebránilo domáhať sa na súde určenia

neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Ustanovenie § 137 Civilného sporového poriadku zakotvuje
členenie súkromnoprávnych žalôb, pričom tento výpočet je len demonštratívny. Iná súkromnoprávna
žaloba, ktorá nie je uvedená v spomínanom ustanovení, je prípustná za predpokladu, že osobitný
petit vyplýva priamo z hmotného práva. Zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka pritom
jednoznačne vyplýva, že je možné cestou súdu sa domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu.

Predchádzajúca právna úprava obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku síce rozlišovala medzi
určením existencie, resp. neexistencie práva a právneho vzťahu, avšak toto rozlíšenie nemalo žiadny
vecný význam, pretože obidva použité pojmy majú rovnaký obsah. Účelom novej právnej úpravy bolo
vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov
a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby. V

prejednávanej veci však určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nevyvolá žiadny ďalší spor.
Určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je jasné, zrozumiteľné a vykonateľné a pre náležitú
ochranu práv žalobcu má ten istý význam ako prípadné určenie, že žalovaná nemá právo domáhať sa
nárokov titulom dohody o zrážkach zo mzdy.

14. Súd zároveň konštatuje, že žalobkyňa má aj naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy. Na základe tejto si žalovaná v pozícii veriteľa uplatnila svoje právo a
požiadala zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy. Bez určenia neplatnosti dohody by
bolo vzhľadom na vyššie uvedené dôvody právne postavenie žalobkyne ako dlžníčky neisté. Dohoda
o zrážkach zo mzdy nebola dojednaná určito a zrozumiteľne a nakoľko žalobkyňa nemá inú zákonnú

možnosť, ako sa brániť realizácii zrážok zo mzdy, súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.