Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116231608
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5116231608.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcu: P. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX X., zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík
s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, proti žalovaným: 1/ I. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX X., 2/ P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. O. XXXX/XX, XXX

XX X., žalovaní obidvaja zastúpení JUDr. Teréziou Ďatkovou, advokátkou, so sídlom C. XXX/XX, XXX
XX X., o zaplatenie sumy 15.110,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 17C/219/2016-280 zo dňa 28. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 17C/219/2016-280 zo dňa 28. októbra 2019 p o t
v r d z u j e .

Žalovaní v rade 1/ a 2/ m a j ú voči Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.). Zároveň priznal
žalovaným v rade 1/a 2/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II.).
2.Vdôvodochsvojhorozhodnutiauviedol,žalobcasažaloboudoručenousúdudňa08.12.2016domáhal
voči žalovaným v rade 1/ a 2/ zaplatenia sumy 15.110,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy od 24.09.2014 až do zaplatenia na tom skutkovom základe, že

dňa 21.05.2012 bola medzi žalobcom a žalovanými uzavretá zmluva o spolupráci, predmetom a účelom
ktorej bol predaj pozemkov vo vlastníctve žalovaných v kat. úz. Y., špecifikovaných v čl. II. zmluvy,
o celkovej výmere 11.258 m2. V čase podpisu zmluvy dňa 21.05.2012 žalovaní ponúkali predmetné
pozemky vcelku na predaj za cenu 26,50 Eur za 1 m2, pričom v tom čase nebolo na predmetné pozemky
vydané územné rozhodnutie o tom, že tieto budú určené na individuálnu výstavbu a niektoré
boli mimo zastavaného územia obce, t.j. neboli určené na výstavbu. Žalobca sa v zmluve zaviazal, že
zabezpečí všetky úkony a činnosti potrebné k tomu, aby bolo vydané územné rozhodnutie s tým,

že tieto pozemky budú určené na individuálnu výstavbu, následne rozparcelované na 16 stavebných
pozemkov spolu s prístupovou cestou podľa urbanistickej štúdie vypracovanej v júli 2012.
Podľa zmluvy o spolupráci mali byť vzniknuté pozemky predané jednotlivo tretím osobám, záujemcom
spolu s podielom 1/16 k prístupovej ceste ku každému pozemku. Podľa čl. IV. bod 4.4.
zmluvy o spolupráci zo dňa 21.05.2012 bolo dohodnuté, že z predaja pozemkov
žalovaným prináleží zo sumy kúpnej ceny za každý jednotlivý stavebný pozemok kúpna cena

vo výške 26,50 Eur/m2 a po obdržaní kúpnej ceny žalovanými prináleží žalobcovi jednak titulom
provízie za sprostredkovanie predaja nehnuteľností a inú činnosť podľa tejto zmluvy
zvyšok kúpnej ceny za jednotlivé stavebné pozemky. Dňa 23.04.2014 bola medzi žalovanými a treťouosobou I. K. uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej bol predaný pozemok parc. CKN č. 294/139 orná
pôda o výmere 462 m2 a spoluvlastnícky podiel 1/16 k prístupovej ceste k parc. CKN č. 294/58
za kúpnu cenu 29.106,00 Eur, t.j. 63,00 Eur za m2 pozemku, ktorá bola podľa čl. IV. uzavretej kúpnej

zmluvy zaplatená žalovaným 1/ a 2/ vkladom na ich bankový účet v deň podpisu kúpnej zmluvy, t.j.
dňa 23.09.2014. Vlastnícke právo k pozemkom v prospech tretej osoby I. K. bolo zapísané do katastra
nehnuteľností na LV č. XXXX pod V 6937/14. Podľa uzavretej zmluvy o spolupráci zo dňa 21.05.2012 z
predmetného predaja pozemkov žalovaným prináleží z celkovej kúpnej ceny 29.106,00 Eur suma
13.996,00 Eur (26,50 Eur za m2) a žalobcovi zostávajúca suma 15.110 Eur, ktorú žalovaní žalobcovi

nezaplatili.
3. Na základe vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd preukázané, že medzi žalobcom ako
sprostredkovateľom a žalovanými v rade 1/ a 2/ ako investormi došlo dňa 21.05.2012 k uzatvoreniu
zmluvy o spolupráci podľa § 262 a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej je
záväzok sprostredkovateľa osobne alebo prostredníctvom tretej osoby s písomným súhlasom investorov
vykonávať uskutočnením právnych úkonov pre investorov v ich mene a na ich

účet obstarávateľskú, poradenskú činnosť, činnosť pri zaisťovaní inžinierskej
činnosti a sprostredkovateľskú činnosť za účelom predaja nehnuteľností ako stavebných pozemkov
v súvislosti so zamýšľanou realizáciou projektu investorov - výstavba inžinierskych sietí (plyn, voda,
elektrika, kanalizácia, prístupová komunikácia so spevneným povrchom a obrubníkmi) na pozemkoch
nachádzajúcich sa v kat. úz. Y. zapísaných na LV č. XXX vo výlučnom vlastníctve investora v rade 1/,

ako aj tých, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve investora v rade 2/ a tiež
následnýpredajčastiuvedenýchpozemkovakostavebnýchpozemkovvprospechtretíchosôb.Zmluvné
strany sa v čl. IV. bod 4.2. dohodli, že za účelom plnenia predmetu zmluvy sprostredkovateľ poskytne
investorom bezúročnú pôžičku vo výške rovnajúcej sa vynaloženým nákladom na realizáciu
projektu podľa zmluvy a investori sa zaviazali vrátiť sprostredkovateľovi pôžičku po obdržaní zmluvných

súm na účet investorov v lehote najneskôr do 7 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Správy katastra
Žilina o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam investorov podľa čl. II. bod 2.1.
zmluvy v prospech záujemcov, a to k poslednému prevádzanému stavebnému pozemku
(bod 4.3.). V bode 4.4. sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena každého stavebného pozemku ako
časti nehnuteľností investorov v zmysle čl. II. bod 2.1. zmluvy bude výsledkom dohody

investorov, sprostredkovateľa a záujemcu. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že zo sumy
kúpnej ceny za každý jednotlivý stavebný pozemok prináleží investorom kúpna cena vo výške 26,50 Eur/
m2, na základe čoho investor v rade 1/ obdrží po predaji stavebných pozemkov podľa bodu 2.1. zmluvy
kúpnu cenu vo výške spolu 194.775,00 Eur a investor v rade 2/ obdrží po predaji stavebných pozemkov
podľa bodu 2.1. zmluvy kúpnu cenu vo výške spolu 103.562,00 Eur. Po obdržaní kúpnej ceny investormi

prináleží sprostredkovateľovi titulom provízie za sprostredkovanie predaja nehnuteľností a inú činnosť
podľa tejto zmluvy zvyšok kúpnej ceny za jednotlivé stavebné pozemky, po odpočítaní vrátenej pôžičky.
Zmluvu uzatvorili účastníci na dobu určitú do dňa právoplatnosti rozhodnutia Správy katastra Žilina o
povolení vklady vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam investorov podľa čl. II. bodu 2.1.
zmluvy v prospech záujemcov, a to k poslednému prevádzanému stavebnému pozemku. Z

obsahu kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými v rade 1/ a 2/ ako predávajúcimi a I. K. ako kupujúcim
vyplýva, že jej predmetom bol predaj spoluvlastníckeho podielu k CKN parc. č. 294/139
a k CKN parc. č. 294/58 za kúpnu cenu stanovenú dohodou v sume 63 Eur/m2, čo predstavuje sumu
29.106,00 Eur. Vklad kúpnej zmluvy zo dňa 23.09.2014 bol povolený pod V 6937/2014, čo vyplýva z
listu vlastníctva pre kat. územie Y. č. XXXX zo dňa 14.10.2014. Podľa návrhu dodatku č. 1 k

zmluve o spolupráci o ukončení spolupráce ku dňu 21.05.2015 predloženom žalovaným v rade 1/ a 2/
sprostredkovateľ(žalobca)prehlásil,žesiodinvestorovvrade1/a2/(t.j.žalovaných)nebudenazáklade
zmluvy o spolupráci uplatňovať žiadne z nej vyplývajúce nároky, a to najmä odmenu, províziu, náklady
spojené s vykonávaním činnosti vyplývajúcich zo zmluvy o spolupráci, resp. akékoľvek iné
nákladyspojenésvýkonomprácnazákladevyššieuvedenejzmluvy.Zkúpnejzmluvyzodňa13.12.2014

uzavretej medzi žalovanými v rade 1/ a 2/ ako predávajúcimi a kupujúcim C. J. konajúci súd zistil, že
predmetom predaja bol spoluvlastnícky podiel predávajúcich v rade 1/ a 2/ k CKN parc. č. 294/58 a CKN
parc.č.294/134 k.ú.Y. akúpnacenazapozemkypredávanétoutozmluvoustanovenádohodouvsume
63,00 Eur za m2 spolu v sume 39.564,00 Eur. V bode III. zmluvy je záväzok predávajúcich do 30.06.2015
vybudovať inžinierske siete a prístupovú cestu k predmetnému pozemku. Faktúrou č. 2014/01 zo dňa

16.12.2014vystavenouI.K.žalovanémuvrade2/bolafakturovanáprovíziazasprostredkovaniepredaja
pozemku nachádzajúceho sa v kat. úz. Y. ako CKN parc. č. 294/134 o výmere 628 m2 v rozsahu 2,5
% z predajnej sumy 39.564,00 Eur vo výške 989,00 Eur. Pokladničným dokladom zo dňa
09.01.2015 vyhotoveným žalobcom bolo potvrdené prijatie provízie za predaj pozemku. Listom zo dňa27.05.2015 žalovaní na základe zmluvy o spolupráci uzatvorenej dňa 21.05.2012 požiadali o žalobcu o
pôžičku vo výške 57.000,00 Eur na základe kalkulácie subjektov realizujúcich výkon týchto činností za
účelom realizácie projektu (inžinierske siete, plyn, voda, elektrika, kanalizácia, prístupová komunikácia

so spevneným povrchom a obrubníkmi) na pozemkoch nachádzajúcich sa v kat. úz. Y. CKN parc. č.
294/58. Súčasťou vykonaného dokazovania je aj predložená faktúra spoločnosti Gazmont, s.r.o. zo dňa
31.07.2015 adresovaná žalovaným v rade 1/ a 2/ vystavená na sumu 10.132,56 Eur za vykonané práce
predĺženie plynovodu a dodanie 2 ks prípojky. Jej úhradu realizoval žalovaný v rade 2/ dňa 27.10.2015.
Listom zo dňa 29.10.2015 žalovaní oznámili žalobcovi ukončenie spolupráce zo zmluvy o spolupráci

uzatvorenej dňa 21.05.2012 z dôvodu neplnenia povinností upravených v zmluve, a to najmä podľa čl.
IV. bod 4.2. zmluvy, v dôsledku čoho nedošlo k naplneniu účelu zmluvy (§ 345 ods. 1 ObZ, § 574 a
ust. § 650 ObZ) a zámeru vzájomnej spolupráce pri realizácii projektu, neplnenia záväzkov v zmysle
čl. II. ods. 2.2. zmluvy a čl. IV. ods. 4.2. zmluvy, čo žalovaní považujú za porušenie zmluvy podstatným
spôsobom. Dňa 23.10.2015 boli žalovaní oslovení zhotoviteľom plynového potrubia a plynovej prípojky,
žemunebolauhradenácenaprácnímvykonaných,nazákladečohonebolizjehostranyvykonanépráce

v celom rozsahu v zmysle zastavovacieho projektu. Na pokrytie nákladov na predmetné práce žalobca
v rozpore s čl. IV. ods. 4.2. zmluvy neposkytol žalovaným bezúročnú pôžičku, čo žalovaní považovali
za podstatné porušenie uvedených dojednaní zmluvy. Žalovaní spoluprácu so žalobcom ukončili ku dňu
doručenia listu. Listom zo dňa 09.11.2015 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu reagoval na list
žalovaných v rade 1/ a 2/ zo dňa 29.10.2015. Uviedol v ňom, že odstúpenie od zmluvy z dôvodov,

ktoré v ňom uvádzajú žalovaní, považuje za neplatné, a to s poukazom na bod. 5.2.
zmluvy, z ktorého vyplýva, že zmluvu možno ukončiť výlučne písomnou dohodou zmluvných strán. Tiež
uviedol, že žalobca doručil žalovaným návrh na uzavretie kúpnej zmluvy na odpredaj
všetkých pozemkov, na ktorú adresáti doposiaľ nereagovali. Na pojednávaní bol vypočutý svedok I. K.,
ktorý uviedol, že pozná žalobcu, má s ním priateľský vzťah a kúpil v Y. investičný pozemok, ktorý však

následne pre nedostatok finančných prostriedkov predal. Presný časový horizont, kedy a za
akých podmienok tento pozemok kúpil, vak svedok nevedel uviesť. Všetky úkony týkajúce sa predaja
vykonával žalobca. So žalovanými ani nebol v žiadnom kontakte. O následný predaj pozemku poprosil
žalobcu, ktorý mu zohnal kupcu. Svedok sprostredkoval aj predaj iného pozemku cez žalobcu
tretej osobe.

4. Pri svojom rozhodovaní okresný súd primárne riešil otázku, či v prípade sprostredkovaného predaja,
z ktorého si žalobca uplatnil žalovanú sumu, boli splnené podmienky na vznik nároku žalobcu na
províziu tak, ako sú stanovené v čl. IV. bode 4.4. zmluvy o spolupráci
zo dňa 21.05.2012, t.j. za akých podmienok vzniká nárok na províziu, pričom pri
uzatváraní zmluvy o sprostredkovaní je rozhodujúce presné vymedzenie predmetu sprostredkovania. Z

dikcie ustanovenia § 642 Obchodného zákonníka vyplýva, že záväzkom sprostredkovateľa zo zmluvy
o sprostredkovaní je jeho činnosť smerujúca k obstaraniu "príležitosti" na uzavretie sprostredkúvanej
zmluvy. Podstatnými časťami zmluvy o sprostredkovaní je určenie
(identifikácia) zmluvných strán (záujemca a sprostredkovateľ), určenie zmluvy, ktorá sa má uzavrieť
(označenie sprostredkúvanej zmluvy) a odplatnosť záväzkového vzťahu. Strany sporu si dohodou

dojednali vznik nároku sprostredkovateľa (žalobcu) na províziu v zmluve o spolupráci tak, že tento mal
vzniknúť na základe odkladacích podmienok, z ktorých každá mohla nastať samostatne - poskytnutie
pôžičky od sprostredkovateľa, obdržanie kúpnej ceny investormi posledným
prevádzaným stavebným pozemkom, odpočítanie vrátenej pôžičky. Uzatvorenie zmluvy o spolupráci
s takýmto dojednaním bolo prejavom zmluvnej voľnosti zmluvných strán. Pokiaľ teda zmluvné strany

s takouto úpravou vzniku nároku na províziu vyslovili súhlas, prebrali na seba aj zodpovednosť za to, že
ak nedôjde k naplneniu základného účelu zmluvy, nárok na províziu nevznikne. Právna úprava zmluvy
o sprostredkovaní, pokiaľ ide o otázku vzniku nároku na províziu obsiahnutá v Obchodnom
zákonníku, je dispozitívna, čo znamená, že zmluvné strany si pri uzatváraní zmluvy mohli dojednať
vznik nároku sprostredkovateľa aj inak, t.j. odlišne od úpravy zakotvenej v ustanovení § 644 alebo §

645 Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu nie je možné nároku žalobcu ako sprostredkovateľa na
províziu vyhovieť, nakoľko nedošlo k naplneniu podmienok upravených v čl. IV. 4.4. zmluvy o spolupráci,
od ktorých žalobca uplatňoval nárok na províziu. Tvrdenia žalobcu, že nárok na províziu mu vznikol
jednotlivo za každý odpredaný stavebný pozemok, resp., že mu prináleží provízia aj za inú činnosť
ako len za sprostredkovanie predaja rozparcelovaných stavebných pozemkov z nehnuteľností, ktoré

boli pôvodne v spoluvlastníctve žalovaných, je v rozpore s písomne uzavretou zmluvou o spolupráci.
Sprostredkovateľa musí realizovať také činnosti, ktoré sú predpokladané zmluvou o sprostredkovaní,
t.j. také, ktoré tvoria predmet sprostredkovania. Z tohto záveru vyplýva, že k naplneniu účelu označenej
zmluvy o sprostredkovaní doposiaľ nedošlo, a preto sprostredkovateľovi nevznikolnárok na províziu. Vo vzťahu k odstúpeniu žalovaných od uzavretej zmluvy o spolupráci listom zo dňa
29.10.2015 súd prvej inštancie uviedol, že ho považuje za platné. Odstúpenie je jednostranný právny
úkon, v dôsledku ktorého zmluva končí a zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy

(§ 650 Obchodného zákonníka). Predmet zmluvy bol v danom prípade obsiahnutý v jej čl. II. a jeho
účelom bola realizácia projektu investorov - výstavba inžinierskych sietí a za účelom plnenia predmetu
sprostredkovateľ poskytne pôžičku a následný predaj stavebných pozemkov. Dôvodom pre odstúpenie
od zmluvy o spolupráci bolo podstatné porušenie povinností žalobcu v zmysle čl. IV. bod 4.2.
zmluvy o spolupráci, v dôsledku čoho nedošlo k naplneniu zámeru vzájomnej spolupráce pri realizácii

projektu. Žalovaní v rade 1/ a 2/ ako investori v konaní preukázali, že porušenie
zmluvy o spolupráci zo strany žalobcu je podstatné, v dôsledku čoho stratili záujem na plnení predmetnej
zmluvy. Strata ich záujmu na plnení úzko súvisí s tým, že v dôsledku konania žalobcu (výzva na uzavretie
kúpnej zmluvy so spol. WESTON PRAHA s.r.o. zo dňa 19.10.2015, návrh na ukončenie spolupráce a
prehlásenie sprostredkovateľa zo dňa 05.02.2015) nemôžu očakávať ten výsledok, ktorý očakávali, ak
by k porušeniu zmluvy zo strany žalobcu ako sprostredkovateľa nedošlo. Na základe uvedeného dospel

súd prvej inštancie k záveru, že žalobcom tvrdený vznik nároku na províziu je právne
nedôvodný a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
5. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalovaným ako úspešnej strane sporu priznal nárok na ich náhradu voči neúspešnému žalobcovi s
tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie; alternatívne sa domáhal jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolateľ sa nestotožnil s právnym záverom okresného súdu o tom, že základným účelom zmluvy
uzatvorenej medzi sporovými stranami bola výstavba inžinierskych sietí na pozemkoch žalovaných,
za ktorým účelom mal žalobca poskytnúť žalovaným bezúročnú pôžičku s následným predajom
nehnuteľností. Ako totiž vyplýva z predmetu zmluvy v jej čl. II bod 2.1 a 2.2, žalobca sa zaviazal
vykonávať v mene žalovaných a na ich účet obstarávateľskú, poradenskú činnosť, činnosť pri zaisťovaní

inžinierskej činnosti a sprostredkovateľskú činnosť za účelom predaja pozemkov, pričom v bode 2.2
zmluvy sa nachádza bližší popis činností na vykonávanie ktorých sa žalobca
zaviazal - činnosti predprojektovej prípravy, činnosti v územnom, stavebnom a kolaudačnom konaní a
činnosť pri sprostredkovaní predaja. Z tejto zmluvy je zrejmé, že žalobca nebol zaviazaný vykonávať,
a ani financovať formou pôžičky samotnú výstavbu (či už inžinierskych sietí alebo prístupovej cesty)

a z bodu 4.1 zmluvy je zrejmé, že všetky tieto náklady znášajú žalovaní. Navyše žalobca navrhol v
spore k predmetu a účelu plnenia zmluvy vypočuť svedkoch, ktorých však okresný súd nevypočul a
zároveň nevykonanie navrhovaných dôkazov nijakým spôsobom neodôvodnil. Vo vzťahu k odstúpeniu
žalovaných od zmluvy zo dňa 29.10.2015 odvolateľ uviedol, že nie je zrejmé, v čom malo spočívať
podstatné porušenie zmluvy zo strany žalobcu. Predmetná zmluva o spolupráci uzatvorená medzi

sporovými stranami žiadnu dohodu o odstúpení neobsahuje. Možno preto od nej v
zmysle Obchodného zákonníka odstúpiť v prípade, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená
podstatné porušenie zmluvnej povinnosti. V posudzovanom prípade však nemohlo dôjsť k žiadnemu
omeškaniu žalobcu, keďže zmluva bola medzi účastníkmi dohodnutá na dobu určitú, konkrétne do
predaja posledného pozemku v prospech tretej osoby. Podľa názoru žalobcu sa z jeho strany nejedná

ani o podstatné porušenie zmluvy, nakoľko záväzok vybudovať inžinierske siete nebol medzi účastníkmi
dohodnutý a žiadne termíny v zmluve o spolupráci uvedené nie sú. Odstúpenie žalovaných od zmluvy
zo dňa 29.10.2015 je preto neplatné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Záver konajúceho súdu o
platnom odstúpení žalovaných od zmluvy o spolupráci je preto nesprávny. Odvolateľ poukázal aj na
časové hľadisko uvedenej problematiky, keď k odstúpeniu žalovaných od zmluvy došlo dňa 29.10.2015,

t.j. 10 dní po tom, ako dňa 19.10.2015 žalobca zaslal žalovaným výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy
týkajúcej sa zvyšných (dovtedy nepredaných) pozemkov so záujemcom - spoločnosťou WESTON
PRAHA s.r.o. za kúpnu cenu 390.411,00 Eur, ktorý mal ako generálny investor vybudovať a dobudovať
na pozemkoch všetky inžinierske siete, vrátane prístupovej cesty. Žalovaní na stretnutí konanom dňa
12.11.2015 odmietli uzatvorenie tejto zmluvy. Za účelové považuje žalobca i konanie žalovaných, ktorí si

v rozpore s uzatvorenou zmluvou o spolupráci zo dňa 21.05.2012, (v rámci ktorej bol dohodnutý predaj
všetkých16pozemkovžalovanýchtretímosobám),medzisebouvzájomnepredalič.9,č.12.ač.16,čím
zmarili predmet a účel uzatvorenej zmluvy. Bez uvedenia akýchkoľvek relevantných dôvodov
žalovaní odmietli uzatvorenie kúpno-predajnej zmluvy so spoločnosťou WESTON PRAHA s.r.o. napredaj zvyšných ôsmich pozemkov, pričom nesúhlasili ani s návrhom žalobcu, aby tento prevzal všetky
práva, záväzky a povinnosti žalovaných týkajúce sa dobudovania inžinierskych sietí a prístupovej cesty,
so zaručením generálneho investora, spoločnosti WESTON PRAHA s.r.o. V tejto súvislosti odvolateľ

navrhol vypočuť svedka JUDr. D.. Opakovane poukázal na ním tvrdené účelové správanie žalovaných,
ktorý zmarili účel uzatvorenej zmluvy tým spôsobom, že sa rozhodli niektoré z pozemkov nepredať tretím
osobám, ale tieto si ponechať, čím nemohla byť uzatvorená zmluva v celom rozsahu naplnená.

8. Žalovaní v rade 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalobcova interpretácia zmluvy

o spolupráci nie je správna. Popieranie povinnosti žalobcu zabezpečiť vybudovanie a financovanie
inžinierskych sietí a prístupovej cesty za účelom zhodnotenia pozemkov na stavebné pozemky je
podľa názoru žalovaných zavádzajúce a účelové, keďže aj z vykonaného dokazovania
vyplýva, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy o spolupráci, keďže
svoje činnosti svojím pričinením nedoviedol až do štádia kolaudácie. Provízia, na ktorú by mal žalobca
nárok v prípade splnenia svojich povinností, by predstavovala len rozdiel medzi utŕženými kúpnymi

cenami, dohodnutou sumou prináležiacou žalovaným a vynaloženými nákladmi, a táto sa odvíja od
výšky nákladov, spojených s činnosťami vykonávanými žalobcom v súlade so zmluvou o spolupráci. Bez
výšky nákladov nie je podľa názoru žalovaným možné ustáliť výšku provízie. Žalobca v konaní neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku na províziu a ani jej výšku. Náklady spojené s
zhodnotením pozemkov, ktoré boli žalovaní nútení pre nesplnenie povinností žalobcu vynaložiť a ktoré

ešte aj budú musieť vynaložiť, niekoľkonásobne prevyšujú províziu uplatnenú žalobcom v tomto konaní
žalobou. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonania výsluchu navrhovaných svedkov
žalovaní uviedli, že v konaní nebolo sporné, či žalobca vykonal ním tvrdené činnosti, ohľadom ktorých
navrhol svedkov vypočuť. Ďalej žalovaní poukázali aj na konanie vedené na Okresnom
súde Žilina pod sp. zn. 17C/478/2015 (odvolacie konanie na Krajskom súde v Žiline vedené

pod sp. zn. 10Co/49/2017), v rámci ktorého je riešená právna otázka súvisiaca s konaním žalobcu,
ktorý vopred podpísanú kúpno-predajnú zmluvu medzi žalovanými ako predávajúcimi a spoločnosťou
WESTON PRAHA s.r.o. ako kupujúcim, ktorou mali žalovaní previesť časť pozemkov
menovanej spoločnosti v podstate za sumu 22.213,00 Eur. Túto zmluvu okrem žalovaných predložil
súčasne žalobca katastrálnemu úradu na odvkladovanie. Po podaní žaloby katastrálny úrad vyznačil

plombu a prerušil vkladové konanie až do skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina
pod sp. zn. 17C/478/2015. Týmto spôsobom došlo k zásahu do vlastníckych práv žalovaných. Vznik
nároku žalobcu na províziu bol v zmluve o spolupráci dohodnutý až po zhodnotení pozemkov a ich
speňažení, a nie momentom zabezpečenia príležitosti uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Na
základe toho je irelevantná argumentácia žalobcu týkajúca sa neuzatvorenia kúpno-predajnej zmluvy

so spoločnosťou WESTON PRAHA s.r.o., a rovnako je irelevantný i jeho návrh na výsluch svedka
JUDr. D.. Ani tvrdenia žalobcu o marení účelu zmluvy o spolupráci zo strany žalovaných
nijakým spôsobom neodôvodňujú vznik nároku žalobcu na províziu vo výške uplatnenej
žalobou. V rozhodnom období žalovaní nepreviedli žiadny zo spoluvlastníckych
podielov na dotknutých pozemkoch. Žalobcovi teda nič nebránilo v sprostredkovaní predaja pozemkov.

Účel uzatvorenej zmluvy bol zmarený nie žalovanými, ale práve žalobcom, ktorý svojím konaním a
správaním dal jasne najavo, že nechce a nebude plniť svoje povinnosti plynúce zo zmluvy. Na základe
toho žalovaní v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka platne odstúpili od zmluvy o spolupráci, čo
konštatoval aj okresný súd. Záverom svojho vyjadrenia žalovaní dali do pozornosti súdu predložený
znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že trhová hodnota dotknutých pozemkov je s vybudovanými

inžinierskymi sieťami niekoľkonásobne vyššia ako ich cena v čase uzatvorenia zmluvy o spolupráci. Je
úplne v rozpore s logickým uvažovaním taký výklad uzatvorenej zmluvy, podľa ktorého by mali žalovaní
utŕžiťsumu298.337,00Eur,žalobcoviakosprostredkovateľovibypatrilasuma368.198,00Eur a
zároveň žalovaní by mali z vlastných finančných prostriedkov financovať vybudovanie inžinierskych sietí
a prístupovej komunikácie, v odhadovanej sume približne 300.000,00 Eur.

9. Žalobca, ktorému bolo vyjadrenie žalovaných doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa
23.01.2020, ďalej nijakým spôsobom nereagoval.

10. Ďalšie podania strán sporu v rámci odvolacieho konania neboli produkované.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených

dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

13. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalobcu formulovanú v jeho opravnom prostriedku sa
odvolací súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného
súdu.Zároveňkrajskýsúdpoukazujenazodpovednosťžalobcu zaobsahovévymedzeniesvojho

odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími
dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

14. V majoritnej časti svojho opravného prostriedku odvolateľ len zopakoval svoju argumentáciu
prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a

právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
a súdu opakovane predkladal svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal okresný súd v danom
prípade dospieť.

15. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,

aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie,
ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP), a nie
strán sporu. Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces

podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov
(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, z akých dôvodov
žalobu žalobcu zamietol, pričom ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov,
s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti

odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti
základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na
skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však
okresný súd svoje rozhodnutie podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu
však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne

s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je
porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv
oobsahuodôvodneniasúdnehorozhodnutia.Sprihliadnutímnaobsahdokazovaniavykonanýokresným
súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia.
Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. 350/2009 zo

dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska
predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008). Tento právny
názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných
súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu),

ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

16. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že odvolateľ sa nestotožnil s posúdením predmetu zmluvy
o spolupráci uzatvorenej dňa 21.05.2012 medzi žalobcom v postavení sprostredkovateľa a žalovanými
ako investormi zo strany súdu prvej inštancie. V bode 4.1 uzatvorenej zmluvy o spolupráci je síce

uvedené, že investori (žalovaní) znášajú všetky náklady spojené s realizáciou projektu a plnením
predmetu zmluvy, no žalobca ako sprostredkovateľ sa v zmluve zaviazal žalovaným ako investorom
poskytnúť bezúročnú pôžičku vo výške vynaložených nákladov na realizáciu projektu.
Odvolacia argumentácia žalobcu o tom, že nebol zaviazaný financovať ani vykonávať samotnú výstavbuinžinierskych sietí prípadne príjazdovej cesty k dotknutým pozemkom preto neobstojí. Práve z obsahu
uzatvorenej zmluvy vyplýva, že bolo povinnosťou žalobcu poskytnúť žalovaným financie na realizáciu
projektu formou bezúročnej pôžičky.

17. Pokiaľ odvolateľ v súvislosti s predmetom zmluvy v rámci podaného odvolania namietal procesný
postup súdu, ktorý nevykonal ním navrhnuté dôkazné prostriedky - výsluch navrhnutých svedkov,
odvolací súd primárne uvádza, že na pojednávaní konanom dňa 25.09.2019, na ktorom bol osobne
prítomný žalobca i jeho právny zástupca, bolo súdom prvej inštancie vyhlásené dokazovanie za

skončené po tom, ako obidve procesné strany neuviedli žiadne ďalšie návrhy na vykonanie
dokazovania, s výnimkou dôkazov, ktoré boli v konaní do toho času vykonané. S prihliadnutím na
dokazovaním preukázaný skutkový stav, nebol relevantný dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania
výsluchom svedkov navrhnutých žalobcom, a to za účelom objasnenia predmetu a účelu zmluvy.
Zároveň je nutné dodať, že žalobcom navrhnutí svedkovia boli odborníci spolupracujúci pri projektovej
častizámeružalovaných(architekt,geodet,plynár),nonejednásaoúčastníkovuzatvorenejzmluvy,ktorí

bybližšievedeliozrejmiťnapr.otázku(ne)existenciepovinnostižalobcuposkytnúťžalovanýmbezúročnú
pôžičku. Vykonanie týchto dôkazov by tak bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súčasne
odvolací súd znovu zdôrazňuje, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie,
ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP), a nie
strán sporu.

18. Odvolacia argumentácia žalobcu smerovala aj proti právnemu záveru súdu prvej inštancie o platnosti
odstúpenia žalovaných od zmluvy zo dňa 29.10.2015. Odvolací súd sa však v plnom rozsahu stotožnil
so správnym právnym záverom okresného súdu a v konkrétnostiach odkazuje na odsek
37. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z odstúpenia žalovaných od zmluvy je zrejmé, že primárnym

dôvodom tohto ich konania bola skutočnosť, že žalobca im v rozpore s bodom 4.2 zmluvy o spolupráci
neposkytol bezúročnú pôžičku na realizovanie projektu a plnenie predmetu zmluvy o spolupráci. V
posudzovanom prípade, keď v dôsledku nesplnenia povinnosti žalobcu poskytnúť žalovaným bezúročnú
pôžičku boli žalovaní oslovení zhotoviteľom plynového potrubia a plynovej prípojky, ktorý im oznámil, že
mu nebola uhradená cena prác a práve z tohto dôvodu neboli z jeho strany vykonané práce v celom

dohodnutom rozsahu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že neobstojí ani námietka žalobcu o tom, že
nie je zrejmé, v čom malo spočívať podstatné porušenie zmluvy z jeho strany.

19. Na správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie o absencii vzniku nároku žalobcu na
províziu uplatnenú podanou žalobou nič nemení ani argumentácia žalobcu týkajúca sa marenia

účelu zmluvy zo strany žalovaných na konkrétnom príklade sprostredkovania predaja časti pozemkov
spoločnosti WESTON PRAHA s.r.o., ku ktorému však napokon nedošlo, či námietka prevodu časti
pozemkov medzi žalovanými navzájom. V danom prípade uvedené skutočnosti nemali vplyv na
právne posúdenie odstúpenia žalovaných od zmluvy, a ani prvoinštančným súdom správne popísaný
mechanizmus vzniku nároku žalobcu na províziu pre prípad, že by žalovaní od zmluvy platne neodstúpili

(bližšie pozri odseky 31. až 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku).

20. Okresný súd teda vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom
rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 ods. 1 CSP,
súčasne spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu

realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán,
ako aj meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom
rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 220 až §
222 CSP aj správne a presvedčivo odôvodnil. Odvolacie dôvody žalobcu vyhodnotil krajský súd ako
nedôvodné, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd

prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP). V dôsledku toho krajský súd rozsudok okresného
súdu vo veci samej, t. j. vo výroku I. ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP p o t v r d i l .

21. Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania (výrok II.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú

odvolaciu argumentáciu, ktorý však plne zodpovedá plnému úspechu žalovanej sporovej strany v konaní
pred súdom prvej inštancie a zákonným ustanoveniam v ňom citovaným.22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným v rade 1/ a 2/ ako úspešnej
procesnej strane v rámci tohto štádia konania nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi,

ktorý v ňom úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).