Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoCsp/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119288216
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6119288216.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a

členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST,
SE, so sídlom náměstí T.G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČ: 043 55 211,
právne zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom B. X/A, XXX XX S., proti
žalovanému: Y. W. nar. XX.XX.XXXX, bytom Obec U., o zaplatenie 100,00 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 12Csp/32/2019-95 zo dňa 16. apríla
2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 12Csp/32/2019-95 zo dňa 16. apríla 2020 p o t v

r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že
žiadnej zo strán sporu nárok na ich náhradu nepriznal (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 13.05.2019
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 100,00 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo
sumy 100,00 Eur od 23.06.2016 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 12,00 Eur a trov konania vo

výške 52,80 Eur.
3. S prihliadnutím na medzinárodný prvok v rámci prebiehajúceho sporu (žalobca je subjektom -
právnickou osobou registrovanou v Českej republike) súd v zmysle článku 18 ods. 2 Nariadenia Brusel
I a skonštatoval, že má právomoc rozhodovať vedený spor, nakoľko žalovaný spotrebiteľ má bydlisko
v Slovenskej republike.
4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanému v postavení dlžníka na podklade uzatvorenej „Smlouve o zápůjčce č. 488392 zo

dňa 18.05.2016 (ďalej „zmluva“) sumu 100,00 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými
nákladmi spojenými s úverom vo výške 28,00 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128,00 Eur
do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Vzhľadom na to, že žalovaný svoj záväzok neplnil riadne
a včas, stal sa jeho dlh splatným dňa 15.06.2016. V zmysle článku 18 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru je veriteľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to
buď e-mailom, sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme
zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,00 Eur za každú

upomienku. Žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie jeho záväzku upomienkami formou e-
mailov, celkovo mu zaslal štyri upomienky. Dňa 20.09.2017 bola žalovanému zaslaná písomná výzva
na úhradu dlhu, na ktorú žalovaný nereagoval. Lustráciou vo verejne prístupnom registri Národnej
banky Slovenska prvoinštančný súd zistil, že v čase poskytovania peňažných prostriedkov žalovanémužalobca nemal udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek
na území Slovenskej republiky. Existencia takéhoto povolenia je, a aj v čase poskytnutia peňažných
prostriedkov bola, elementárnou podmienkou oprávňujúcou veriteľa poskytovať spotrebiteľské úvery a

pôžičky spotrebiteľom na území Slovenskej republiky. Žalobca preukázateľne poskytoval spotrebiteľské
úverysústavneazaúčelomdosiahnutiaziskuaposudzovanýprípadnemožnohodnotiťakojednorazové
poskytnutie úveru. S poukazom na ustanovenie § 11 ods. 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch posúdil okresný súd zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným za neplatná. Poskytnutie
peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému preto nie je z právneho hľadiska úverom ani pôžičkou,

ale plnením z neplatného právneho úkonu, majúcim povahu bezdôvodného obohatenia.
5. Tým, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným bola od začiatku neplatná, žalovanému
vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi len skutočne poskytnuté peňažné prostriedky. Súd preto žalobcovi
nepriznal plnenia a nároky odvodené od tejto neplatnej zmluvy, ktoré boli žalobcom vyčíslené na 12,00
Eur, ktoré mali vzniknúť z titulu zasielania upomienok žalovanému, v ktorej časti žalobu zamietol.
Okresný súd žalobu zamietol aj v časti žalobcom uplatnenej istiny vo výške 100,00 Eur, a to s poukazom

na premlčanie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 Občianskeho
zákonníka. Žalobca v podanej žalobe neuviedol, kedy presne žalovanému poskytol peňažné prostriedky.
Podľa záveru konajúceho súdu sa tak stalo určite do 15.06.2016, kedy je sa stal dlh žalovaného
splatný. Už v tom čase muselo byť žalobcovi vzhľadom na všetky okolnosti zrejmé, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu. Subjektívna premlčacia lehota žalobcu na

uplatnenie bezdôvodného obohatenia tak uplynula najneskôr 15.06.2018 a od tohto dátumu je možné
považovať pohľadávku žalobcu voči žalovanému za premlčanú. Nakoľko bola žaloba vo veci doručená
súdu dňa 13.05.2019, jedná sa o premlčaný nárok žalobcu, ktorú s poukazom na 54a Občianskeho
zákonníka nemožno vymáhať, v dôsledku čoho súd žalobu zamietol.
6. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že nepriznal nárok na ich náhradu žiadnej zo sporových

strán, keď vychádzal zo stavu, že žalovanému ako procesne úspešnej sporovej strane v súvislosti s
vedeným sporom žiadne trovy nevznikli.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolateľ vo vecnej rovine uviedol, že strany sporu uzatvorili dňa 18.05.2016 zmluvu, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový úver vo výške 100,00 Eur a žalovaný sa
zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnutú sumu spolu s celkovými nákladmi spotrebiteľa vo výške 28,00 Eur.
Zároveň žalobca nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie o tom, že v tomto spore neuniesol
bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno pri preukazovaní dôvodu uplatňovaného

nároku. Ďalej odvolateľ prezentoval názor, že je subjektom oprávneným poskytovať úvery, nakoľko
je zapísaný v zozname subjektov finančného trhu vedeného Českou národní bankou a jedná sa o
spoločnosť oprávnenú poskytovať úvery na základe licencie Českej národnej banky podľa
zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru.

9. Žalovaný, ktorému bolo odvolanie žalobcu doručené postupom podľa § 106 ods. 3 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 29.05.2020, nijakým spôsobom nereagoval.

10. Ďalšie podania strán sporu v rámci odvolacieho konania neboli súdu predložené/doručené.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených

dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).13. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalobcu formulovanú v jeho opravnom prostriedku sa
odvolací súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného
súdu.Zároveňkrajskýsúdpoukazujenazodpovednosťžalobcu zaobsahovévymedzeniesvojho

odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími
dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníazostalisporné,alebosúnevyhnutnénadoplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti

odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej
inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

14. Z obsahu podaného opravného prostriedku vyplýva, že odvolateľ smeroval svoju odvolaciu
argumentáciu k nesprávnym skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie o tom, že žalobca

v tomto spore neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní dôvodu žalobou uplatňovaného nároku a
bremeno tvrdenia. Pozornosti odvolateľa však akiste unikla skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí
prvoinštančného súdu nebola riešená otázka preukázania skutkových tvrdení žalobcu a táto nebola
dôvodom zamietnutia jeho žaloby. Je nevyhnutné pripomenúť, že nie je prípustné konfrontovať súd prvej
inštancie so závermi, ktoré v konaní nevyslovil. Z tohto pohľadu komplex odvolacích námietok žalobcu

vo vzťahu k nesprávnym skutkovým zisteniam konajúceho súdu nekorešponduje s právnymi dôvodmi a
skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Odvolací súd preto nemal právny
dôvod, resp. možnosť zaoberať sa týmito odvolacími námietkami, nakoľko nemajú podklad v
napadnutom rozhodnutí, pričom je zrejmé, že sa jedná o zjavné pochybenie odvolateľa pri
formulovaní odvolacích dôvodov.

15. Odvolací súd môže rozhodnutie preskúmavať len v rámci vznesených odvolacích námietok. Je
však zrejmé, že v posudzovanom prípade odvolacie námietky žalobcu nijako nereagovali na podstatu
rozhodnutia okresného súdu.

16. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii týkajúcej sa postavenia žalobcu ako subjektu v rámci predmetu
činnosti sa odvolací súd v plnom rozsahu so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odseku 14.
odôvodnenia napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).

17. V posudzovanom prípade je relevantnou tá skutočnosť, že žalobca si žalobou uplatnil voči

žalovanémunasúdepremlčanýnárok,t.j. pomárnomuplynutípremlčacejdoby.Okresnýsúdpostupoval
správne, keď žalobu zamietol.

18. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v časti týkajúcej sa žalobcom uplatneného nároku na
zaplatenie sumy 12,00 Eur titulom zmluvnej pokuty žalobca neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu

argumentáciu.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, pri súčasnom nezistení nedostatkov v postupe
súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací
súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. ako vecne správny podľa § 387 CSP p o t v r d i l .

20. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania (výrok II.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú
odvolaciu argumentáciu, a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému v
zmysle zákonných ustanovení

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane
odvolacieho konania nepriznal nárok na ich náhradu.
22. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanému v aktuálnom odvolacom konaní

preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako
trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu,
ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnejprávnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania,
predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu
a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2

CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel
absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u
žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený
výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z

uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn.
7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.

23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).