Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, December 1, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/153/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710214145
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6710214145.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej,
v exekučnej veci oprávneného Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP č. 48/A, 040 01 Košice, IČO:
00691135, proti povinnému Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX S., vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad so sídlom Mlynárska 16, 040 11 Košice, pod

sp.zn. EX 1508/2010, o uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 16,-- Eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 26Er/927/2010-8 zo dňa 17. apríla
2019, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 26Er/927/2010-8 zo dňa 17. apríla 2019 v napadnutej časti
prvej výrokovej vety p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie oprávneného proti druhej výrokovej vety uznesenia Okresného súdu Zvolen č.k.
26Er/927/2010-8 zo dňa 17. apríla 2019 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 26Er/927/2010-8 zo dňa 17. apríla 2019 prvou výrokovou
vetou exekúciu zastavil a druhou výrokovou vetou oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,99 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a jeho
príloh vyplýva, že exekútor vykonal šetrenie majetkových pomerov povinného, pričom zistil, že povinný
nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, ktoré by predstavovalo nejakú hodnotu, nevlastní
žiadne reálne zexekvovateľné nehnuteľnosti, nie je zamestnaný na trvalý pracovný pomer, nemá
vedený bankový účet s kladným zostatkom a nedisponuje žiadnym iným exekvovateľným majetkom.

V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie na základe zistení súdneho exekútora preukázané, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku exekúciu zastavil.

3. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko
k zastaveniu exekúcie došlo pre nemajetnosť povinného. Preto súd prvej inštancie uložil oprávnenému

povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávneným,
ktoré odvolací súd podľa obsahu posúdil ako odvolanie proti celému rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
pretože dôvody odvolania smerovali nielen proti výroku o zastavení exekúcie, ale aj proti výroku o
trovách exekúcie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie exekúciu zastavil nesprávne podľa

§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko exekúcia mala byť zastavená z dôvodu, že
je neprípustná a je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Predpokladom zastaveniaexekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov
exekúcie. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 321/09 zo
dňa 08.04.2010. Vyslovil presvedčenie, že exekúcia mala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g)

Exekučného poriadku a v tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovi.
Mal za to, že súdny exekútor účelne žiadal o zastavenie exekučného konania z dôvodu, že majetok
povinného nepostačuje ani na úhradu trov konania, pretože následkom uplatnenia ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku by trovy exekučného konania mal zaplatiť oprávnený.
Uviedol, že v danom prípade nebolo preukázané, že by jeho zavinením došlo k zastaveniu exekúcie.

Poukázal na to, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie od súdneho exekútora nedostal žiadnu
správu, nemá žiadnu vedomosť o žiadnom úkone a že jeho nárok nebol ani sčasti uspokojené. Dal
do pozornosti aj skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nezaoberal dobou skúmania majetkových
pomerov povinného a návrhom na zastavenie exekúcie, pretože medzi skúmaním majetkových pomerov
povinného a návrhom na zastavenie exekúcie uplynula neprimerane dlhá doba, čo môže skresliť
objektivitu zistenia majetkových pomerov a neúmerne predĺžiť dobu exekúcie, čo je v rozpore s §

57 ods. 4 Exekučného poriadku. Poukázal na § 243j Exekučného poriadku, ktoré dáva možnosť
nepriznať súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 01.04.2017,
podľa ktorého dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie trov exekúcie súdnemu exekútorovi
môžu byť aj zbytočné prieťahy v konaní alebo neefektívne a nehospodárne konanie exekútora. Ďalší
dôvod pre nepriznanie trov exekúcie je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom

bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistenia dôvodov zastavenia. Poukázal na judikatúru
Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to na nález sp.zn. IV.ÚS 297/2010-11 zo dňa 31.08.2010. V
danej veci došlo k zastaveniu exekúcie bez jeho zavinenia po začatí exekučného konania, preto nie
je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal
oprávnený, ktorý nezavinil zastavenie exekúcie. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd exekúciu

zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a trovy exekúcie účastníkom konania nepriznal.
Nakoniec uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie o priznaní trov exekúcie
súdnemu exekútorovi. Preto navrhol exekučné konanie zastaviť s tým, že náhradu trov exekúcie bude
znášať súdny exekútor.

5. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc
svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie

oprávnenéhoprotiprvejvýrokovejvetenapadnutéhouznesenia,ktorouexekúciuzastavilniejedôvodné,
preto v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti prvej výrokovej
vety ako vecne správne potvrdil. Ďalej dospel k záveru, že odvolanie oprávneného smeruje aj proti
rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, a preto podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietol
odvolanie oprávneného proti napadnutej II. výrokovej vete, ktorým oprávnenému uložil povinnosť

nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 07.09.2010 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej
inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 13.09.2010 vydal

poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je Blok na pokutu nezaplatenú
na mieste č. 102321 zo dňa 18.06.2009. Podaním zo dňa 02.02.2019, doručeným súdu prvej inštancie
dňa 06.02.2019 súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný je nemajetný, bezdomovec od 03.06.2011 do 11.09.2018
a je dlhodobo nezamestnaný. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil

podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie.

8. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

9. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd
exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Dôvodom na zastavenie
exekúcie je aj nemajetnosť povinného podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Vtomto prípade existencia majetku musí byť podložená šetrením exekútora. V danom prípade súdny
exekútor vykonal šetrenie majetku povinného lustráciou v evidencii vozidiel, v katastri nehnuteľností,
finančných prostriedkov v peňažných ústavoch a v Sociálnej poisťovni 01.02.2019 a následne po zistení

nemajetnostipovinnéhodňa06.02.2019doručilsúduprvejinštancienávrhnazastavenieexekúciepodľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením zo
dňa 17.04.2019 rozhodol o zastavení exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, pretože zo istení súdneho exekútora mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor bezodkladne po zistení nemajetnosti

povinného podal návrh na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Preto
odvolací súd považoval námietku oprávneného, že medzi skúmaním majetkových pomerov súdnym
exekútorom a podaním návrhu na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom uplynula neprimerane dlhá
doba za nedôvodnú.

10. Pokiaľ oprávnený v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mal predmetnú exekúciu zastaviť podľa

§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil
za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, odvolací súd uvádza, že
podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd sa touto námietkou oprávneného vznesenou v odvolaní nezaoberal.

11.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Podľa ust. § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Odvolací súd uvádza, že pre exekučné konanie bolo zákonodarcom zakotvené pravidlo (zásada),
podľa ktorého odvolanie proti uzneseniu v tomto druhu konania o nútenom výkone súdnych rozhodnutí
a iných rozhodnutí nie je prípustné, a že výnimka z tohto pravidla sa uplatní len tam, kde osobitný zákon
(Exekučný poriadok) výslovne odvolanie pripúšťa. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu, ktorým súd

rozhodol o náhrade trov exekúcie exekúcie osobitný zákon (Exekučný poriadok) nepripúšťa.

14. S poukazom na vyššie uvedené dôvody a vzhľadom na to, že podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je
odvolacími dôvodmi viazaný a oprávnený v odvolaní iné dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie exekúciu
zastavil pre nemajetnosť povinného nenamietal, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

v napadnutej časti prvej výrokovej vety, ktorou exekúciu zastavil, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne
správne potvrdil a odvolanie oprávneného proti druhej výrokovej vete napadnutého uznesenia, ktorou
súd prvej inštancie oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi podľa
ust. § 386 písm. c) CSP odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je
prípustné.

15. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).