Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, June 4, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoPno/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217221329
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7217221329.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a
členiek senátu JUDr. Diany Solčáynovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletého R. V. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice dieťaťa rodičov Mgr. et Mgr. E. V., PhD. nar. X.X.XXXX
bývajúcej v V., U. H. XXX/X zastúpenej advokátkou JUDr. Katarínou Adamovskou so sídlom Advokátskej

kancelárie v Košiciach na Žižkovej 6 a RNDr. Jána R.Á. V., PhD. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v L. W. U.
na L. X/XX v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o návrhu otca
na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní a návrhu o vylúčení Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice takto

r o z h o d o l :

Zamieta návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zverení mal. R. V. nar. X.X.XXXX do osobnej
starostlivosti otca.

Nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým upravuje styk otca s mal. R. každý piatok od 14.00 hod. do
16.30 hod. za prítomnosti matky dieťaťa.

Zastavuje konanie o vylúčení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9,

Košice.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie predložil vec 16.4.2018 na rozhodnutie odvolaciemu súdu o odvolaní otca proti
jeho rozsudku z 31.10.2017 č.k. 19P 107/2017-81 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 19.12.2017 č.k.
7P 107/2017-127, o ktorých odvolací súd doteraz nerozhodol.

2. Otec dieťaťa podal v priebehu odvolacieho konania návrh o vydanie neodkladného opatrenia na

zverenie mal. R. do jeho osobnej starostlivosti, v ktorom uviedol, že na jeho strane od pojednávania
31.10.2017 nedošlo k výrazným zmenám, naďalej sa zdržiava u svojich rodičov v 3-izbovom byte v L. W.
U. a takisto v staršom rodinnom dome so záhradou v L. T., ktoré vlastnia jeho rodičia, v blízkosti týchto
nehnuteľností sa nachádzajú detské jasle, škôlka aj základná škola, jeho rodičia súhlasia so zverením
maloletého do jeho osobnej starostlivosti a sú ochotní a pripravení mu so starostlivosťou pomáhať.
Je pripravený prispôsobiť svoje pracovné zaťaženie a tiež nastúpiť na materskú dovolenku. Zmeny na

strane matky a syna mu nie sú známe. Ako dôvody neodkladnosti nariadenie neodkladného opatrenia
uviedol pretrvávajúcu neschopnosť rodičov sa dohodnúť o styku a osobnej starostlivosti o maloletého
a okresný súd rozsudkom z 31.10.2017, neupravil zákonným spôsobom styk, starostlivosť ani výživné
na dobu do právoplatnosti rozsudku, čoho sa dožadovali obaja rodičia. Vyjadril názor, že jeho krátke
návštevy za prítomnosti matky, ktoré prebiehajú na ulici a dieťa je v kočíku, nemôžu byť dostatočné na
to, aby mohol so synom vytvoriť vzťah a sú žiaľ poznačené pretrvávajúcim konfliktom medzi rodičmi.

Takéto návštevy považuje za málo zmyselné a stresujúce. Nedochádza ani len k tomu, aby maloletého
syna mohol vziať na ruky. Chce so synom tráviť čas, vychovávať ho, starať sa o neho a žiť s ním. Obrazotca, ktorý za ním chodí len na návštevy a stretáva sa s ním na ulici, považuje za neakceptovateľný a
nezákonný zásah do práv dieťaťa a jeho otca. Maloleté dieťa je už dávno vo veku, kedy môže byť prijaté
aj do detských jasličiek a teda starostlivosti bez matky. O jeho starostlivosť prejavuje záujem v celom

konaní tohto procesu a podľa písomného návrhu matky ešte aj pred tým. Viackrát sa pokúsil osloviť
aj manželku s tým, aby trávil čas so synom samostatne, no vyjadrila sa nesúhlasne a dohodnúť sa
nevedia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR, Európsky dohovor o ľudských
právach, Dohovor OSN o právach dieťaťa, Listinu základných práv a slobôd a Dohovor o styku s deťmi.
Je presvedčený, že úprava stretávania a osobnej starostlivosti o maloletého syna v rozsahu rozsudku

z 31.10.2017 je nezákonná, neumožňuje ani dostatočné rodinné väzby pre neho a dieťa a rozhodnutie
je naviac nedostatočne zdôvodnené a arbitrárne. Naďalej trval na tom, že maloletý je v dome u matky
denne vystavovaný nútenému pasívnemu fajčeniu a environmentálnemu tabakovému dymu. Napriek
všetkým argumentom a sťažnostiam je maloletý zadymenému prostrediu vystavený už viac ako rok, čo
je už dlhšie ako viaceré doložené prípady z Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce porušenie
čl. 3 (neľudské zaobchádzanie). V niektorých prípadoch z Európskeho súdu pre ľudské práva bolo tiež

preukázateľne dokázané a nezvratné závažné poškodenie zdravia, ktoré možno pripísať aj pasívnemu
fajčeniu. S poukazom na prípady Elefteriadis v. Romania 38427/05, Mihailescu v. Romania 46546/12,
Pavalache v. Romania 38746/03 a Kolemenskii v. Russia 27297/07 vyjadril názor, že nedošlo k mučeniu,
ale k umočeniu obetí. Viaceré prípady sa pri pasívnom fajčení odkazovali a súd skúmal ich sťažnosť aj
v súvislosti s čl. 2 (právo na život). S odkazom na čl. 2, 3, 6, 8 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd žiadal odvolací súd o vydanie neodkladného opatrenia na zverenie maloletého syna
do jeho osobnej starostlivosti. Nakoľko obaja rodičia sa v konaní dožadovali a stále dožadujú výlučnej
osobnej starostlivosti o dieťa, žiadal, aby rozhodnutie v maximálnej prípustnej miere umožnilo osobnú
starostlivosť oboch rodičov.

3. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 362 CMP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu
odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie
nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

6. Z dikcie Civilného sporového poriadku, a to § 325 a nasl., je zrejmé, že o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie. S poukazom na § 2 ods. 1 CMP predstavuje
§ 362 CMP výnimku z tejto všeobecnej konštrukcie kreovanej v sporovom konaní. Z hľadiska účelu,
ktorý plní neodkladné opatrenie v režime Civilného mimosporového poriadku, sa vyžaduje za istých
okolností potreba rýchlej a okamžitej ochrany, keď aj odvolací súd môže sám rozhodnúť o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia alebo takéto neodkladné opatrenie sám nariadiť, ak dospeje k
záveru, že sú splnené podmienky pre jeho nariadenie v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Využitie predmetného ustanovenia odvolacím súdom by z hľadiska aplikácie malo prichádzať do úvahy
len ako ultima ratio, t.j. ako posledné možné riešenie. Rovnako prísne by mal súd hodnotiť aj návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ je podaný v štádiu odvolacieho konania. Súd by mal v tomto

smere hodnotiť aj dva relevantné aspekty, a to: 1. či účel, ktorý sleduje neodkladné opatrenia, nie je
možné dosiahnuť samotným meritórnym rozhodnutím o odvolaní, a to predovšetkým s poukazom na
ust. § 63 CMP v spojení s § 65 až 66 CMP, 2. proti uzneseniu, ktorým súd nariadi neodkladné opatrenie
(či už na návrh alebo bez návrhu), ako aj proti uzneseniu, ktorým súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne, nie je prípustné odvolanie. V tomto smere sa odkazuje na znenie § 357 CSP, z

ktorého je zrejmé, že odvolanie je prípustné len proti uzneseniu súdu prvej inštancie. V takomto prípade
prichádza do úvahy prípadný návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zo strany účastníka, proti
ktorému návrh smeruje. O návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia rozhodne súd, ktorý neodkladné
opatrenie nariadil, t.j. odvolací súd.

7.Odvolacísúdpríslušnýnarozhodnutieonávrhuotcananariadenieneodkladnéhoopatreniapodaného
v priebehu odvolacieho konania (§ 362 CMP) preskúmal obsah spisu v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie o neodkladnom opatrení a dospel k záveru, že v tomto prípade neboli splnené zákonné
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa otec domáha zverenia mal. R. dosvojej osobnej starostlivosti. Doposiaľ zistené skutočnosti nepreukazujú naliehavú potrebu okamžitého
zásahu súdu do pomerov účastníkov vo forme neodkladného opatrenia. Maloletý R. je od narodenia
v osobnej starostlivosti matky, ktorá mu poskytuje bezpečný domov a všestrannú starostlivosť, ktorá

nebola spochybnená ani kolíznym opatrovníkom a z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie
nevyplýva relevantný podklad pre obavy otca vo vzťahu k ohrozeniu zdravia dieťaťa, čo umocňuje fakt,
že matka dieťaťa nefajčí. Rozsudkom Okresného súdu Košice II z 31.10.2017 č.k. 19P 107/2017-81
bol mal. R. zverený do osobnej starostlivosti matky, rozsudok v tejto časti je predbežne vykonateľný,
nota bene výchova dieťaťa je stabilizovaná a v tomto štádiu konania, keď proti tomuto rozsudku otec

podalodvolanie,nebolaosvedčenápotrebaokamžitejingerenciesúdudopomerovúčastníkovkonaniav
súlade s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o zverenie mal. R. do jeho osobnej
starostlivosti, preto odvolací súd tento návrh zamietol.

8. Odvolací súd so zreteľom na skutočnosť, že rodičia spolu nežijú, vzťahy medzi nimi sú problematické,
ich podania obsahujú úplne protichodné tvrdenia, odlišné hodnotenia tých istých situácií a nie sú schopní

konštruktívne komunikovať o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, dospel k
záveru, že v tomto prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia
o styku, ktorou je naliehavosť úpravy pomerov daná záujmom maloletého dieťaťa na vytváraní citovej
väzby k otcovi. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté
deti je prioritným posúdenie najlepšieho záujmu maloletých detí, za ktoré nie je možné považovať

subjektívne predstavy rodičov o spôsobe výkonu ich rodičovských práv a povinností. Styk dieťaťa s
rodičom je jeho právom a tomu má byť podriadená aj realizácia styku rodiča s dieťaťom, to znamená, že
sú to rodičia, ktorí sa majú poriadiť potrebám dieťaťa a vytvárať podmienky na vzájomný kontakt tak, aby
dieťa nebolo zaťažované diskomfortom pre eventuálne konfliktné vzťahy rodičov, v dôsledku čoho by
mohol byť zmarený účel styku, ktorým má byť predovšetkým plnohodnotne strávený čas v spoločnosti

rodiča, naplnený komunikáciou, hrami a výchovným pôsobením. Odvolací súd berúc do úvahy okolnosti
prípaduusúdil,žestriktnáavykonateľnáúpravastretávaniaotcasmal.R.eliminujeďalšiepotencionálne
dohadovanie medzi rodičmi, resp. reálnu hrozbu, že konfliktné situácie medzi rodičmi by mohli narušiť
psychickú pohodu dieťaťa. Odvolací súd na základe vyššie uvedenej úvahy upravil styk otca s mal. R.
zhodne s výrokom o úprave styku vo veci samej (zákon nevylučuje, aby bol výrok vo veci samej zhodný s

výrokom nariadeného neodkladného opatrenia), pretože rozsah a frekvencia stretnutí sa neprieči účelu
neodkladného opatrenia, ktorým je bezodkladná úprava pomerov daná záujmom maloletého dieťaťa
a otca na pravidelnom styku. Rovnako sa stotožnil aj s formou styku, ktorá má byť realizovaná za
prítomnosti matky berúc do úvahy vek dieťaťa (1 rok), jeho biologickú väzbu na matku a dávajúca
možnosť pružnejšieho zásahu matky v prípade nepredvídaných okolností súvisiacich so starostlivosťou

maloletého dieťaťa, v ktorých otázkach otec ešte nenadobudol skúsenosti. Odvolací súd poznamenáva,
že dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a je predovšetkým na nich, aby svojím
správaním a najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali bezkonfliktné prostredie pre realizáciu styku
a snažili sa o jednotný výchovný postup rešpektujúc pokyny matky v otázkach bežnej starostlivosti o
dieťa súvisiacich s jeho oblečením, stravovaním a hygienickými návykmi, pretože práve matka, ktorá sa

osobnestaráomaloletédieťa,jenajbližšiekdieťaťuanajlepšiepoznájehoduševnéafyzickédispozície.
To však neznamená, že len matka má rozhodovať o všetkom počas styku, čo sa týka maloletého dieťaťa,
pretože právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje otcovi právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a
spôsob trávenia času počas stretávania a právo výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť. Pretože v
tomto prípade ide o neodkladnú úpravu pomerov, nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať

skutočnosťamitvrdenýmiotcomvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorémajúamôžumať
význam pre konečné rozhodnutie, ktorými sa bude zaoberať odvolací súd v rámci odvolacieho konania
o odvolaní otca proti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej (8CoP 102/2018).

9. Otec dieťaťa písomným podaním adresovaným Krajskému súdu v Košiciach 28.5.2018 žiadal o

vylúčenie kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9,
Košice zo súdneho konania z dôvodu pochybnosti o jeho objektivitu a nestrannosť v konaní. Za nového
kolízneho opatrovníka navrhol ustanoviť zo zoznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levoča,
Spišská Nová Ves, Inštitút rodiny Košice alebo Arcibiskupský úrad Košice.

10. Podľa § 59 CSP na vylúčenie súdneho úradníka, iných zamestnancov súdu, znalca, prekladateľa,
alebo tlmočníka sa primerane použijú ustanovenia o vylúčení sudcov. O vylúčení týchto osôb rozhoduje
súd, ktorý spor prejednáva a rozhoduje.11. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

12. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

13. Odvolací súd s poukazom na čl. 1 CSP zastavil konanie o návrhu otca na vylúčenie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice pre neodstrániteľnú procesnú podmienku, ktorou je v tomto prípade

nedostatok právomoci súdu o tomto nároku rozhodovať (§ 161 ods. 1, 2 CSP).

14. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).