Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 28, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/102/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217221329
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7217221329.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého R.
V. nar. X.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice dieťaťa rodičov Y.. et Y.. E. V., T.. nar. X.X.XXXX
bývajúcej v V., U. H. XXX/X zastúpenej advokátkou JUDr. Katarínou Adamovskou so sídlom Advokátskej
kancelárie v Košiciach na Žižkovej 6 a C.. R. V., T.. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v L. W. U. na L. X/
XX v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu
manželstva rodičov o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 31.10.2017 č.k. 19P

107/2017-81 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 19.12.2017 č.k. 19P 107/2017-127 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvej inštancie z 31. októbra 2017 č.k. 19P/107/2017-81 vo výroku o
zverení mal. R. V. nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zastupovaní a spravovaní majetku mal. R. V. nar.
X.X.XXXX tak, že mal. R. V. nar. X.X.XXXX budú zastupovať a spravovať jeho majetok obidvaja rodičia.

Zrušuje rozsudoksúduprvejinštanciez31.októbra2017č.k.19P/107/2017-81vspojenísdopĺňacím
rozsudkom z 19. decembra 2017 č.k. 19P/107/2017-127 vo výroku o výživnom a výživnom pre tvorbu
úspor, dlžnom výživnom a úprave styku otca s mal. R. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 31.10.2017 č.k. 19P 107/2017-81 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z
19.12.2017č.k.19P107/2017-127zverilmaloletéhoR.V.nar.X.X.XXXXdoosobnejstarostlivostimatky,
ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletého R.
200 Eur mesačne od 9.4.2017 vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke dieťaťa. Zaviazal otca

prispievať na výživu maloletého R. tvorbou úspor 200 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci
dopredu na účet, ktorý pre maloleté dieťa zriadi matka a následne otcovi oznámil číslo účtu do 15-tich dní
od právoplatnosti rozsudku. Upravil styk otca s maloletým R. každý piatok od 14:00 hod. do 16:30 hod.
za prítomnosti matky dieťaťa. Dlžné výživné 600 Eur za obdobie od 1.7.2017 do 31.10.2017 zaviazal
otca zaplatiť do 60-tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku matke dieťaťa. O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodnutie o zverení maloletého R. do osobnej starostlivosti matky založil na tom podklade, že
dieťa je od narodenia v osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené vhodné prostredie pre jeho
zdravý fyzický a psychický vývoj, dieťa je zdravé a prospieva a starostlivosť matky o dieťa nebola
spochybnená ani kolíznym opatrovníkom, ktorý doporučil dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky.Matka aj s dieťaťom obýva samostatnú bytovú jednotku na druhom podlaží rodinného domu, v ktorom
bývajú aj jej rodičia. Domácnosť matky je kompletne zariadená a dieťa má k dispozícii všetko, čo je
potrebné pre zabezpečenie jeho riadnej výchovy.

3. Návrhu otca, ktorým sa domáhal zverenia maloletého R. do jeho osobnej starostlivosti, nevyhovel s
odôvodnením, že argumentácia otca tým, že matka ublížila dieťaťu, pretože ho nedojčila, bydlisko matky
je blízko obydlia asociálov a dieťa je vystavované pasívnemu fajčeniu zo strany starých rodičov, bola
v priebehu konania vyvrátená. V konaní nebolo sporné, že matka dieťa nekojila, ale poskytuje dieťaťu

plnohodnotnú stravu inou zvolenou formou a dieťa je zdravé a prospieva. Z tohto dôvodu argumentáciu
otca poukazujúcu na odporúčania medzinárodnej literatúry o kojení, jeho techník (napríklad dojčenie
za pomoci cievky priloženej na prsník otca namiesto matky) a následkov absencie kojenia neprijal,
resp. posúdil ju ako irelevantnú vo vzťahu k starostlivosti o dieťa, ktorá mu je poskytovaná matkou.
Rovnako nebolo sporné, že starí rodičia dieťaťa sú fajčiarmi, ale fajčenie obmedzujú na priestory
prízemia rodinného domu, ktoré obývajú, teda priestory, ktoré obýva matka (druhé podlažie rodinného

domu) je nefajčiarskym prostredím, preto ani na túto námietku otca neprihliadol. Bydlisko matky je
bezpečné pre dieťa, pretože nelegálna osada U. dvor, ktorú pozná celé okolie, má cca 5 rodín, ktoré sú
pravidelne monitorované a v uvedenej oblasti ani príslušný úrad nemá žiadne hlásenie zanedbávania
starostlivosti o deti. Z týchto dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa policajnými štatistikami,
či dokonca nariaďovať znalecké dokazovanie na zistenie lokálnej bezpečnosti okolia bydliska matky,

resp. otca za účelom porovnania kvality prostredia. Rodinný dom, v ktorom matka s dieťaťom býva, je
priestranný, vhodne zariadený a s upraveným okolím. Ide o prostredie, do ktorého sa maloletý narodil,
s ktorým je úzko spätý od narodenia a kde je o neho riadne postarané.

4. Súd prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu o zverení maloletého R. do osobnej starostlivosti matky

uzavrel, že existencia celého radu odporúčaní národných a medzinárodných organizácií a spoločností
ohľadom stravovania sa detí a kojenia, s obsahom ktorých sa otec veľkým úsilím oboznámil, a ani
rôzne internetové rady o starostlivosti o dieťa, nie sú dôvodom na to, aby dieťa bolo odňaté z výchovy
matky, ktorá ju náležite zabezpečuje od jeho narodenia. Výchova a starostlivosť o dieťa sa vykonáva
v reálnom čase, dieťa nie je stroj, ktoré by bolo možné naprogramovať podľa nejakého návodu a je

potrebné vychádzať z aktuálnych potrieb dieťaťa a z jeho prejavov v konkrétnej situácii. Významnú
úlohu zohráva prirodzená intuícia rodiča, osobný kontakt a väzby, ktoré nadviaže rodič s dieťaťom pri
dennej a pravidelne vykonávanej starostlivosti. Otcom uvádzané skutočnosti nemôžu byť v prípade, ak
dieťa je zdravé a prospieva, vyhodnocované ako nevhodná starostlivosť len preto, že nezodpovedajú
predstavám a názorom otca, resp. odporúčaniam viac či menej odbornej literatúry. Z týchto dôvodov a

predovšetkýmzohľadňujúcvekdieťaťa(sedemmesiacov),jehovývinovépotreby,citovéväzbyastabilitu
výchovného prostredia, je v záujme dieťaťa, aby bolo ponechané v starostlivosti matky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok.

5. Rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca voči maloletému R. odôvodnil majetkovými pomermi

otca, predovšetkým jeho príjmom 1.800 Eur mesačne, ktorý dosahoval u posledného zamestnávateľa
a bez vážneho dôvodu sa tohto zamestnania vzdal, úsporam 6.000 Eur patriacich do BSM, avšak v
jeho výlučnej dispozícii a úspor 150.000 Eur nepatriacich do BSM, ktorých sa bez vážneho dôvodu
vzdal. Otcom uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru (vyčerpanie z dochádzania, náklady na
cestovanie a pokles výkonnosti) vyhodnotil tak, že nemôžu byť na škodu maloletému. Otec nenavštívil

lekára, ani psychológa a sám uviedol, že to nie je potrebné a je zdravý. Súd dospel k záveru, že
sa otec bez vážneho dôvodu vzdal výhodného zamestnania, pričom jeho schopnosti a možnosti mu
umožňujú zamestnať sa. Otec si napokon sám protirečil, keď uviedol, že ho cestovanie a dochádzanie
do Košíc vyčerpávalo a bol to hlavný dôvod skončenia pracovného pomeru, ale ak by mu v Košiciach
ponúkli zodpovedajúcu prácu, tak by ju prijal. To, že otec úspory vo výške 150.000 Eur údajne vrátil

svojim rodičom z dôvodu, že mal pocit osobného zlyhania, považoval za účelové a bezdôvodné vzdanie
sa majetku, pričom otec sa ohľadom tejto sumy snažil zavádzať a vyjadroval sa veľmi nejasne, sám
však potvrdil, že túto sumu vlastnil, nasporili mu ju rodičia rôznymi bankovými produktmi a po opustení
manželky ju rodičom vrátil. Argument otca o neprimeranosti výživného 200 Eur s poukazom na to, že
štát prispieva matke sociálnymi dávkami, posúdil ako scestný, pretože štát si poskytovaním príslušných

sociálnych dávok plní svoju úlohu pomoci rodičom, ktorí sa starajú o deti vyplývajúcu mu najmä z Ústavy
SR(čl.41ods.5)arodičsanemôžezbaviťsvojejvyživovacejpovinnostispoukazomnapomoczostrany
štátu. Argumenty otca v otázke výživného svedčia o nepochopení jednej zo základných rodičovských
povinností a v snahe vyhnúť sa jej (konštatovanie otca pred kolíznou opatrovníčkou dňa 6.6.2017, že„by rád synovi pomohol inak ako posielaním výživného“). Tomuto záveru nasvedčuje aj skutočnosť,
že otec matke neprispel žiadnym spôsobom na náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom, ako ani
na výbavičku pre dieťa, ktorú skutočnosť nepoprel, ale poukázal na to, že na krstiny jej priniesol 80

Eur. Na základe toho súd vyhodnotil, že sú splnené zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie
tvorby úspor a sumu 200 Eur považuje za primeranú. Povinnosť platiť výživné uložil otcovi od narodenia
dieťaťa, pretože dôvody uvedené matkou považuje za akceptovateľné ako dôvody hodné osobitného
zreteľa vzhľadom k času podania návrhu (mesiac po pôrode) a s ohľadom na situáciu matky (pôrod bez
manžela, príchod s dieťaťom do domáceho prostredia a adaptačné obdobie). Zároveň aj z toho dôvodu,

že otec sa žiadnym spôsobom nepodieľal na nákladoch spojených s tehotenstvom, pôrodom, narodením
dieťaťa a výživné neplatil vedome a úmyselne, a začal ho platiť až po nariadení neodkladného opatrenia,
aj to len v súdom určenej sume.

6. Pri rozhodovaní o úprave styku bral do úvahy najmä vek maloletého, vyjadrenia otca ohľadom
dochádzania a nákladov spojených s cestou do Košíc, ako aj skutočnosť, že styk sa realizuje aj v

súčasnosti v rovnakom rozsahu. Poukázal aj na to, že otec sám považoval určený rozsah styku za
dostatočný pre nepreferenčného rodiča, keď sám navrhol rovnaký rozsah styku pre matku v prípade
zverenia dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti.

7. Súd prvej inštancie zistený skutočný stav posúdil a rozhodol podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 1 a 4, § 25

ods. 2, § 62, § 63 ods. 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1,2, § 77 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

9. Proti tomuto rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého

z dôvodov podľa čl. 2 ods. 1 z dôvodov podľa § 62 ods. 1 CMP, § 365 písm. b/, d/, e/, f/, g/, h/ a §
397 písm. b/ CSP a tiež čl. 3, 6 a 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach a prijaté medzinárodné
záväzky. Vytkol konajúcemu súdu procesné nedostatky v priebehu konania a nesúhlasil s právnymi
názormi, ktoré vyslovil konajúci súd sám na pojednávaní 31.10.2017 a rozhodne nesúhlasil s výrokmi
uvedenými v napadnutom rozsudku. Prvostupňový súd na tému „pasívne fajčenie a environmentálny

tabakový dym“ nepripustil dokazovanie (zamietol položiť akúkoľvek otázku matke dieťaťa a vypočuť
svedkov) napriek tomu, že o tejto téme písomne aj osobne upovedomil súd aj kolízneho opatrovníka vo
svojich vyjadreniach. Napriek tomu, že matka dieťaťa sa osobne týždeň pred súdnym pojednávaním u
kolíznehoopatrovníkavyjadrila,žesavdomefajčí,vodôvodnenínapadnutéhorozsudkutátotémaúplne
absentuje až na vetu „sporné nebolo ani to, či starí rodičia fajčia“. Poukázal na to, že Európsky súd pre

ľudské práva sa už viackrát zaoberal nedobrovoľným pasívnym fajčením, ako porušením čl. 3 - neľudské
zaobchádzanie a rovnako zdôraznil, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach
viackrát konštatoval, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva má normatívne pôsobenie a jeho
rozhodnutia majú precedenčnú povahu a sú záväzné aj na území Slovenskej republiky. V tejto súvislosti
poukázal na uznesenie Európskeho parlamentu z 26.11.2009 o nefajčiarskom prostredí, odporúčanie

rady Európskej únie o prostredí bez dymu, Zelenú knihu Európskej komisie s názvom „K Európe
bez tabakového dymu; možnosti politiky na úrovni EÚ“, európsku stratégiu Svetovej zdravotníckej
organizácie (WHO) zameranej na skoncovanie s fajčením, rámcový Dohovor WHO o kontrole tabaku,
najmä jeho preambulu a čl. 8 o ochrane pred vystavením tabakového dymu, ako aj ďalšie dokumenty
prijaté WHO, Európsky kódex proti rakovine, Dohovor OSN o právach dieťaťa a ústavu WHO, v

ktorej sa uvádza, že nárok na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravia je jedným zo základných práv
každého človeka. Žiadal, aby odvolací súd v súvislosti s núteným pasívnym fajčením maloletého syna a
vystavením environmentálnemu tabakovému dymu vykonal riadne dokazovanie, vypočul oboch rodičov,
ak to bude potrebné aj ďalších svedkov pod prísahou s možnosťou trestného stíhania v prípade
krivej výpovede. V časti označenej ako „Výživa a dojčenie“ uviedol, že súd bol uvedený matkou do

omylu, pretože laktácia pre R. sa zastavila v dôsledku nesprávneho, nevhodného a pravdepodobne
svojvoľného postupu matky a maloletý nebol odkázaný na umelú výživu. Bolo v možnostiach rodičov
a on sa pokúšal zabezpečiť náhradné materské mlieko. Súd mu neumožnil klásť žiadne otázky, čím
nepripustil dokazovanie, i keď doložil viacero dokumentov, ktoré dokazovali nevhodný a nesprávny
postup matky, ktorá bezprostredne po opustení pôrodnice zvolila používanie fľaše s cumlíkom, preto

nevyplynulo, ktorá z možností je pravdivá. Rovnaká dilema je v otázke darcovského materského mlieka,
ktoré bolo dostupné a on sa ho snažil zabezpečiť. V tejto súvislosti poukázal na dokumenty WHO,
UNICEF, WHOICMBS a odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva SR. Žiadal súd, aby matka
aspoň objasnila svoje tvrdenia v návrhu na neodkladné opatrenie a aby mu bolo umožnené v tejtosúvislosti klásť matke otázky kvôli preskúmaniu jej vyjadrení a prípadné možnosti odškodnenia pre R.,
nakoľko je presvedčený, že matka kryje nevhodný postup ošetrujúcej lekárky dieťaťa. V časti odvolania
označeného ako „Asociálne prostredie“ uviedol, že na pojednávaní nemal možnosť klásť kolíznej

opatrovníčke žiadne otázky. Jej vyjadrenia na súde opisovali prostredie takto viacmenej bezproblémovo.
Poukázal na to, že na priamo susediacom pozemku matky sa nachádzajú provizórne drevené obydlia
a starý dom, pričom stavebný úrad 9.9.2013 svojimi rozhodnutiami nariadil vypratanie a súčasne aj
odstránenie stavby - starého domu, ktorá záležitosť je opakovane mediálne známou, kedy na základe
starých rozhodnutí idú jednu z týchto rodín nútene presťahovať a starý dom zbúrať. V tejto súvislosti

poukázal na články z roku 2017 pod http:košicednes.sk, www. cas.sk , košice.korzár.sme.sk, www.
1pluska. sk s tým, že tieto články, mediálne publikované tvrdenia starostu mestskej časti, rozhodnutia
stavebného úradu, ale aj fotografie a videá v týchto článkoch oveľa viac zodpovedajú tomu, ako toto
prostredie osobne pozná a sú vo výraznom rozpore s priam až idylickými opismi prostredia ostatných
účastníkov súdneho konania. Žiadal, aby pre objektívnosť popisu prostredia, v ktorom matka býva,
ale aj vyjadrení, ktoré účastníci konania súdu doložili, vzal do úvahy aj tieto ním uvedené aktuálne

články, dokumenty, rozhodnutia, sťažnosti a petície susedov. V časti označenej ako „Pracovný pomer
a výpoveď-chronológia udalostí“ nesúhlasil s výrokom odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 36
strana 13 veta tretia), pretože na otázku, či si hľadá prácu v Košiciach uviedol, že rozhodne v tomto
momente by nevedel akceptovať prácu, ktorá vyžaduje denné dochádzanie alebo až presťahovanie do
Košíc. Pokračovanie v pracovnom pomere by vyžadovalo cestovanie za prácou, alebo zabezpečenie

bývania v Košiciach zrejme v podnájme, čo vzhľadom na rozvodové konanie a ďalšie okolnosti by pre
neho nebolo skutočným domovom, iba dočasným riešením a v oboch prípadoch by išlo len o pokus o
predĺženie stavu, ktorý udržiaval viac ako osem mesiacov. Vzhľadom na psychickú náročnosť udalostí
a nasledujúcich konaní, ale aj náročnosť a povahu zamestnania, nie je isté, že by si prácu vôbec
dokázal ešte udržať, minimálne by to malo na jeho schopnosti výrazne negatívny dopad. V súvislosti s

výpoveďou sa odvolával tiež na právo chrániť svoje zdravie, aj psychické, chrániť svoju česť, aj právo na
prejavy osobnej povahy. Z týchto dôvodov nesúhlasil s výrokom odôvodnenia napadnutého rozsudku,
že sa bez vážneho dôvodu vzdal výhodného zamestnania. Poukázal na chronologickú postupnosť
udalostí pred výpoveďou zo zamestnania, konkrétne, že 16.11.2016 po dlhodobých nezhodách prestal
bývať v nehnuteľnosti manželky (matky dieťaťa), jej rodičov a brata, v období od februára do marca

2017 absolvovali s manželkou stretnutia manželskej poradne s doporučením zabezpečenia bývania
kdekoľvek mimo nehnuteľností manželky, čo odmietla, 30.5.2017 podala návrh na súd bez toho, aby
ho o tom akokoľvek informovala, 5.6.2017 počas návštevy R. bola na neho privolaná policajná hliadka
za to, že synovi umyl zadoček čistou tečúcou vodou namiesto použitia vlhčenej utierky, 6.6.2017 sa
dostavil na ÚPSVaR ohľadom manželkinho návrhu, 13.6.2017 mu bol protiprávne zrušený trvalý pobyt v

Košiciach, U. na podnet všetkých spoluvlastníkov nehnuteľnosti, 29.6.2017 podal výpoveď z pracovného
pomeru v spoločnosti W. V., s.r.o. po ôsmych mesiacoch, čo už nebýva v Košiciach a 31.8.2017 bol
ukončený jeho pracovný pomer v tejto spoločnosti. Súdom upravený styk považuje za obmedzujúci s
cieľom vylúčiť ho zo života maloletého a dosiahnuť jeho rezignáciu. Stretávanie v piatok v čase od 14:00
do 16:30 hod. v prítomnosti matky vzhľadom na doterajší spôsob stretávaní na ulici, kedy dieťa bolo v

kočíku a matka zámerne pripravila syna tak, aby počas jeho návštevy spal, nepovažuje za vhodný ani
dostatočný na vytvorenie väzby so synom. Stále je presvedčený, že v tejto situácii je najlepším riešením
zverenie maloletého R. do jeho výhradnej starostlivosti, nakoľko prostredie a prístup, ako aj postoje
matky považuje pre syna a jeho zdravie, ako aj výchovu, za nevhodné až škodlivé. V prípade, že súd
nenájde dostatočné presvedčenie na zverenie do výhradnej starostlivosti otca, v tom prípade si myslí, že

najlepším riešením je striedavá starostlivosť oboch rodičov. Je presvedčený, že je v záujme maloletého,
aby mal oboch rodičov a aby si s oboma rodičmi mohol vytvoriť vzťah. Ak by ani to z nejakého dôvodu
súd nepovažoval za vhodné a aj napriek nevhodným podmienkam a postupu matky trval na jej výlučnej
starostlivosti, má za to, že stretávanie by malo prebiehať v oveľa dlhšom časovom rozsahu. V takom
prípade navrhol súdu dať, mu ako otcovi, právo tráviť so synom s ohľadom na vzdialenosť bydliska a

vek dieťaťa 20% ročného času. V prípade, že súd by potreboval špecifikovať tento čas, potom navrhol
každý párny víkend (piatok - nedeľa) v rozsahu 48 hodín, jeden týždeň vo vianočnom období a dva
týždne počas letných prázdnin, čo je zhruba 20% ročného času. Žiadal, aby odvolací súd rozhodol, že
obaja rodičia majú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, keďže obaja o
to prejavili záujem vo svojich podaniach a obmedzenie tohto práva, resp. jeho odôvodnenie nepovažuje

za dostatočné, viac menej ho v odôvodnení rozsudku ani nenašiel. V závere odvolania poukázal na to,
že vyjadrenia matky (písomné a na pojednávaní) sú vysoko subjektívne až nepravdivé a k tomu uviedol
konkrétne prípady (odvolanie otca č.l. 117, 118). Mohol by reagovať aj na množstvo ďalších výrokovmatky, avšak v prevažnej časti by to ostalo len na úrovni tvrdenia proti tvrdeniu. I keď sú nepravdivé
alebo málo objektívne, nemá prakticky žiadnu možnosť sa brániť.

10. Otec dieťaťa v odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku vytkol konajúcemu súdu, že návrh na doplnenie
rozsudku mu bol doručený až na pojednávaní 19.12.2017 a predvolanie na pojednávanie prevzal
15.12.2017, čím nemal dostatok času na prípravu. K výške príjmu v bývalom zamestnaní uviedol, že
jeho príjem v rokoch 2016 a 2017 nikdy neprekročil výšku 1.552 Eur netto a priemer je vychýlený
jednorazovou prémiou z februára 2017. Napriek tomu, že už dlhšie v Košiciach nebýva a ukončil

zamestnanie, súd určoval výšku jeho príjmu v bývalom zamestnaní. Na pojednávaní 31.10.2017 sa súd
pýtal len na výšku jeho aktuálneho príjmu, a to podporu v nezamestnanosti. K výške potrieb maloletého
uviedol, že súdom určené výživné 200 Eur mesačne pokrýva všetky finančné potreby maloletého z
návrhu manželky a ešte aj čosi viac. Za najväčší výdavok matka označuje umelé mlieko, pričom ostala
nevyriešená otázka ohľadom postupov a dôvodov nekojenia. Nepovažuje za spravodlivé, ak za obdobie,
kedy je od syna odlúčený, má finančne sa v celom rozsahu podieľať na financovaní potrieb maloletého

a tiež zvýšených výdavkov na umelé mlieko. Matka má porovnateľnú úroveň vzdelania a možnosti,
takisto jej príjem v zamestnaní je a bol v lokalite Východného Slovenska nadpriemerný. Po rozchode
s manželkou bol nútený hľadať iné bývanie a žiadnu nehnuteľnosť nevlastní. Pochádza z regiónu
momentálne s veľkou mierou nezamestnanosti.

11. Vzniesol námietku zaujatosti ohľadom správania a postupu sudkyne na pojednávaní 31.10.2017,
ktorá u neho vzbudzuje pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti pri rozhodovaní a o úsilí ukončiť súdne
konanie spravodlivo a bez zbytočných prieťahov. V tejto súvislosti opäť poukázal na svoju argumentáciu
v odvolaní, že súd mu nepoložil ani jedinú otázku ohľadom zdravia maloletého (pasívne fajčenie a
výživa) a okrem toho niektoré právne názory konajúceho sudcu považuje za zjavným spôsobom mylné.

Napríklad v otázke zákonnosti odhlásenia z trvalého pobytu, keď sudca vyslovil právny názor, že „Pán
otec, to bolo jej absolútne právo“ a „keby nebol zákonný, tak by to ohlasovňa neurobila“. Ak takýto právny
názor nie je zaujatý, teda sudca skutočne postupoval najlepšie podľa svojich vedomostí a schopností,
tak je mu veľmi ťažké uveriť, že rozhodnutie v ostatných bodoch je spravodlivé a správne po právnej
stránke a že súd kvalifikovaným spôsobom vzal do úvahy medzinárodné záväzky a judikáty Európskeho

súdu pre ľudské práva. Spolu s odvolaním predložil uznesenie Európskeho parlamentu z .11.2009 o
nefajčiarskom prostredí a správu International Code of Marketing of Breast-milk Substitutes, výpoveď a
výstupný list zo zamestnania W. V. s.r.o., Y. XX/B, V., potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby
zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 3.10.2017.

12. Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu (č.l. 142-144 spisu) zdôraznila, že rozsudok súdu prvej
inštancie pokladá za vecne správny, riadne a dostatočne odôvodnený a predovšetkým sledujúci riadne
zistený a preukázaný najlepší záujem maloletého R.. Zásadne sa ohradila voči tvrdeniam otca o
pasívnom fajčení maloletého, pretože ona nefajčí a ani nikto z jej rodiny nefajčí v prítomnosti maloletého
alebo v takých priestoroch, v ktorých by sa maloletý mohol zdržiavať, resp. odkiaľ by cigaretový dym

mohol prenikať do miesta, kde sa maloletý nachádza. Poukázala na to, že v bydlisku maloletého bolo
vykonané osobné šetrenie zo strany kolízneho opatrovníka a v prostredí, v ktorom maloletý býva, neboli
zistené žiadne nedostatky. Tvrdenia otca o uvedených skutočnostiach pritom môžu byť iba hypotetické,
keďže od novembra 2016 (päť mesiacov pred narodením dieťaťa) už v tejto nehnuteľnosti nebýval a
ani po narodení maloletého sa v nej dlhšiu dobu nezdržiaval. Ide teda o výsostne účelové tvrdenia

otca smerujúce len k neodôvodnenému spochybneniu spôsobilosti matky vychovávať dieťa. Rovnako
sa ohradila voči tvrdeniam o „asociálnom prostredí“, v ktorom má údajne maloletého vychovávať.
Predložila súdu fotografie, na ktorých je zdokumentovaný aktuálny stav bydliska maloletého a jeho
okolia. Opätovne poukázala na to, že kolízny opatrovník prostredie, v ktorom vyrastá maloletý, riadne
prešetril a nezistil v ňom žiadne nedostatky. Tvrdenie otca, ktorý v odvolaní uvádza nevhodnú výživu

maloletého zo strany matky, nie je podporené žiadnym objektívnym dôkazom, ide len o názor otca a
jeho preferenciu dojčenia. Pozná, chápe a rešpektuje všetky odporúčania odborníkov v oblasti dojčenia,
avšak má za to, že ju nemožno pranierovať (resp. až odobrať bábätko z jej starostlivosti, ako to chce
otec) len preto, že nemôže dojčiť. S poukazom na čl. 4 Zákona o rodine zdôraznila, že maloletý v
jej starostlivosti riadne prospieva, jeho vývoj po fyzickej a psychickej stránke je úplne v poriadku.

Dôvody, pre ktoré nemohla dieťa dojčiť, súdu ozrejmila. Bohužiaľ, je to práve otec, ktorý si odmieta
pripustiť a priznať svoj podiel na zodpovednosti za to, že k tomu došlo. Vo svojej enormnej snahe
znevážiť ju, ako matku dieťaťa, otec pozabudol vyhodnotiť svoje vlastné postoje a konanie v neprospech
maloletého, predovšetkým: opustenie matky v štvrtom mesiaci tehotenstva a odsťahovanie sa k rodičomdo Spišskej Novej Vsi, nezáujem otca urovnať spory s odbornou pomocou v záujme obnovenia
manželského spolužitia a narodenia syna do úplnej rodiny, nezáujem otca o priebeh tehotenstva a
jej zdravotný stav, či výsledky vykonávaných testov, sústavné zastrašovanie už počas tehotenstva

aj po narodení syna tým, že jej syna „vezme“, že on s ním bude na materskej dovolenke, dokonca
že ho bude on „dojčiť“, resp. kŕmiť mliekom cudzej matky (nie z mliečnej banky), správanie sa otca
počas návštev po narodení dieťaťa, ktorý namiesto toho, aby matku ako prvorodičku podporoval, svoje
návštevy využíval na to, aby ju ponižoval, spochybňoval jej postupy a rozhodnutia pri starostlivosti
o maloletého, rušil maloletého v spánku a neopatrne s ním narábal, odmietanie otca prispievať na

výživu maloletého až do času nariadenia neodkladného opatrenia, účelové vzdanie sa majetku údajným
„vrátením nasporených peňažných prostriedkov rodičom“, pretože ich mal sklamať a účelové vzdanie
sa výhodného zamestnania, kedy dôvody ním uvádzané nemôžu byť považované za dôležité dôvody
v zmysle zákona o rodine, pričom od septembra 2017 doposiaľ si žiadnu prácu nenašiel, aj napriek
množstvu ponúk práce zodpovedajúcej jeho vzdelaniu a skúsenostiam v Košiciach. Tu by okrem práce
navyše bol aj blízkosti maloletého, ktorému sa údajne tak „veľmi“ chce venovať. Skutočné správanie

otca však tomuto tvrdeniu nezodpovedá. S dieťaťom sa stretáva sporadicky, mimo týchto stretnutí sa
oň nezaujíma, neinformuje sa o jeho zdravotnom stave, pokrokoch. Naopak, to, že od dieťaťa očakáva
nereálne veci - aby ako štvormesačné už sedelo, či ako šesťmesačné už rozprávalo, svedčí o tom, že
nemá ani len predstavu o vývoji dieťaťa. Má za to, že otec, ktorý skutočne chce rozvíjať svoj vzťah
s maloletým, by namiesto vypisovania siahodlhých podaní na súdy a študovania materiálov WHO,

ESĽP, Európskeho parlamentu a Európskej komisie, radšej nemal váhať nájsť si prácu v Košiciach,
zabezpečiť si tu bývanie (hoci aj v nájme) a snažiť sa venovať maloletému čo najviac, ako sa to bude
dať bez zbytočného provokovania konfliktov s ňou a napádania práce kolízneho opatrovníka a sudcu.
K tvrdeniam otca o údajných procesných nedostatkoch napadnutého rozsudku uviedla, že zákonná
sudkyňa viedla konanie v súlade s ust. Civilného mimosporového poriadku, článku 4 (najlepší záujem

maloletého dieťaťa), článku 5 ods. 2 (rýchla a účinná ochrana práv), článku 7 (hospodárnosť konania a
upustenie od vykonania určitých úkonov) a článku 12 (rýchlosť a hospodárnosť prejednania veci). Otec
sa vo svojich písomných vyjadreniach obšírne vyjadroval ku skutočnostiam, ktoré nemajú žiaden súvis
s predmetom konania t.j. úpravou rodičovských práv k maloletému dieťaťu a k týmto skutočnostiam
navrhoval vykonávať aj rozsiahle, neúčelné dokazovanie (otázka zrušenia jeho trvalého pobytu, otázka

okolia, v ktorom je postavený dom v spoluvlastníctve matky a pod.). Otec mal pripravených 6 strán
otázok (formát A4) na ňu a kolíznu opatrovníčku a väčšinu týchto otázok zákonná sudkyňa vyhodnotila
ako irelevantné pre toto konanie.

13. Otec dieťaťa vo vyjadrení k vyjadreniu matky (č.l. 148 spisu) stručne zopakoval svoju argumentáciu

vo vzťahu k fajčeniu v prostredí, v ktorom dieťa žije a doplnil, že v tomto procese sa sťažuje na porušenie
práva na spravodlivé súdne konanie a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Otec doplnil odvolanie (č.l. 176 spisu) a vo vzťahu k fajčeniu uviedol, že napriek utrpeniu, ktoré

je zobrazené už aj v nápisoch a obrázkoch na cigaretových krabičkách a v rešpektovaní dohodnutých
princípov ochrany zdravia sa cíti v predmetnom konaní osamotený. So všetkou úctou vyzval kolízneho
opatrovníka aj súd nech: umožní vo svojej budove fajčenie na prízemí alebo na poschodí pod ním a
návštevníkov budovy vrátane maloletých detí ubezpečí, že z toho nevyplýva relevantný dôvod pre obavy
vo vzťahu k ohrozeniu ich zdravia, čo umocňuje fakt, že pracovníčka na 2. poschodí aktívne nefajčí. Tiež

uviedol, že k podnetu o manipulácii so zvukovou nahrávkou nedošlo k náprave. Vystrihnutie nahrávky
muselo byť zjavné aj ďalším zamestnancom súdu vyhotovujúcim zápisnicu aj záznam nahrávky. Má
obavy, že Okresný súd Košice II tak s nahrávkou postupoval a postupuje aj v ďalších konaniach, dozaista
bude postupovať aj v prípadnom vrátenom konaní. Podľa jeho názoru sudca prekročil hranicu článku
14 Dohovoru (zákaz diskriminácie) keď sa vyjadril, že Spišské Podhradie, kde býva, má najvyššiu mieru

kriminality na území SR a dal to do súvisu so zverením dieťaťa do jeho starostlivosti. Aj z toho dôvodu
žiadal o vrátenie konania na súd prvej inštancie. Tiež uviedol, že súd svojim postupom mu znemožnil
rovnocennú šancu na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti. Vykonateľnosťou rozhodnutia bol
maloletý zverený matke, o čom je hlboko presvedčený, že je rozhodnutie nesprávne. Dôsledkom
nezákonného rozhodnutia je závažný zásah do rodinného prostredia poškodených, emocionálna a

psychická likvidácia, zníženie cti a dôstojnosti, prieťah v konaní a pokračovanie právnej neistoty,
odlúčenie syna a otca, no predovšetkým maloletý je teraz okrem iného aj denne vystavený nútenému
pasívnemu fajčeniu a environmentálneho dymu. Došlo tiež k citovej naviazanosti maloletého na matku,
čo má vplyv na jeho ďalší vývin, výchovu aj priebeh konania. Dôsledky už nie je možné napraviť.Žiadal iniciovať kroky, aby sa podobný neodborný a urážlivý postup už neopakoval. Tiež žiadal nariadiť
súdu prvej inštancie vyplatiť maloletému finančné odškodnenie ako čiastočné zmiernenie dlhodobých
následkov nezákonného konania. Pre určenie výšky odškodnenia žiadal vychádzať z prípadu Mihailesku

(Mihailesku v. Romania 46546/12), keď poškodený žiadal 3.500.000 Eur pre porušenie článku 3 aj za
nútený pobyt s fajčiarmi a závažnými nezvratnými dôsledkami na jeho zdravie. Súhlasil s vyplatením
odškodného v splátkach a dodal, že nepozná zamestnávateľa, ktorý by toleroval arogantné a urážlivé
správanie voči akémukoľvek zákazníkovi.

15. Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca (č.l. 184-185 spisu) konštatoval, že
spisové dokumentácia maloletého R. je na úrade vedená od podania návrhu na neodkladné opatrenie,
ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého 50 Eur mesačne (uznesenie Okresného
súdu Košice II zo 7.6.2017) a na Okresnom súde Košice II je vedené konanie o rozvod manželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode pod sp.
zn. 14P 214/2017, ktoré nebolo ukončené. V súvislosti s predmetným konaním a vyjadreniami, ako

aj skutočnosťami prezentovanými v odvolaní otca, bolo realizované aktuálne zisťovanie sociálnych
pomerov v rodine maloletého R.. Zisťovaním bytových pomerov v domácnosti matky 16.8.2018 bolo
zistené, že matka obýva druhé podlažie rodinného domu, kde má k dispozícii štyri plne zariadené izby,
hygiena domácnosti je na veľmi dobrej úrovni a domácnosť je čistá a udržiavaná. Dieťa má k dispozícii
vlastnú detskú izbu s postieľkou, v ktorej vzhľadom na vek a občasnú potrebu nočného kŕmenia aktuálne

na samostatnom lôžku spí aj matka dieťaťa. Dieťa má zabezpečené stabilné a bezpečné prostredie
a vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie zdravého psychického a fyzického vývinu. Matka
má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o dieťa a neboli preukázané žiadne nedostatky v
tomto smere. Z osobného pohovoru s matkou vyplýva, že otec aktuálne chodí za maloletým synom už
iba raz za mesiac v rôznych termínoch, kedy matku vopred telefonicky kontaktuje a dohodnú sa na

termíne a čase jeho stretnutia so synom, nakoľko styk neprebieha striktne podľa súdneho rozhodnutia.
Otcovi sa snaží vyjsť v ústrety a stretnutiam nebráni. Vzhľadom na rozsah a frekvenciu doposiaľ
realizovaných stretnutí matka prejavila pochybnosť, či otec si pri takejto frekvencii kontaktu so synom
dokáže vytvoriť adekvátny vzťah. Nazdáva sa, že u otca sa prejavili určité výkyvy v správaní, správal
sa predtým agresívne, preto nevie, či je v prospech dieťaťa, aby si otec k nemu vytváral vzťah.

Ak sa však sám rozhodol, že syna chce vidieť raz za mesiac, trvá na tom, aby toto bolo upravené
rozsudkom. Podľa matky otec má neprimerané očakávania, neinformuje sa ohľadom zdravotného stavu
dieťaťa a nepozná ani jeho denný režim. Dieťa si skôr nárokuje bez toho, aby voči synovi prejavoval
emócie. Vyživovaciu povinnosť si otec plní pravidelne, vo výške 200 Eur mesačne a 200 Eur prispieva
na sporiaci účet. Dieťa už nemá gastroenterologické problémy, ako v minulosti, keď boli problémy s

trávením mlieka. Chodí iba na kontroly, výsledky sú dobré a môže jesť aj mliečne výrobky. Konzumuje
všetko, nič mu nerobí problém. Je zdravý, nikdy nebral antibiotiká. Je v osobnej, zväčša celodennej
starostlivosti matky a v prípade jej pracovných povinností starostlivosť zabezpečuje stará matka dieťaťa.
Z vyjadrenia ošetrujúcej lekárky dieťaťa od narodenia MUDr. F. vyplýva, že dieťa bola pozrieť ako
novorodenca v domácnosti matky, ktorá mala vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o dieťa,

ktoré má absolvované všetky povinné očkovania v riadnych termínoch. Dieťa navštevuje ambulanciu
v sprievode matky a jeho výsledky vyšetrení z odborných ambulancií sú v poriadku. Netrpí žiadnymi
závažnými zdravotnými ochoreniami. Prístup a starostlivosť matky ošetrujúca lekárka popísala ako
vynikajúcu, dieťa prospieva, jeho psychomotorický vývin je primeraný veku, je kľudné a spokojné
počas návštev v ambulancii. Kolízny opatrovník zotrval na všetkých podaných písomných a ústnych

vyjadreniach prezentovaných v prebiehajúcom konaní s tým, že od rozhodnutia súdu neboli zistené
žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu.

16. Otec dieťaťa vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka (č.l. 191 spisu) uviedol, že dokument
odkazuje na údajné šetrenie zo dňa 16.8.2018 a obsahuje idylické opisy kolízneho opatrovníka,

sprostredkované vyjadrenia matky, sprostredkované vyjadrenia ošetrujúcej lekárky a v závere žiada
potvrdiť postup prvostupňového súdu. Aktuálne pomery sotva môžu byť odvolaciemu súdu nápomocné
pri preskúmavaní rozhodnutí z 31.10.2017 resp. 19.12.2017. Zvýraznil, že maloletý už teraz trávi čas
bez matky (pokiaľ vykonáva lektorské činnosti) a tak isto podľa správy údajne už aj býva odcestovaný.
Matka ho vo svojich vyjadreniach očierňuje a spochybňuje, či „je v prospech dieťaťa, aby si otec

k nemu vytváral vzťah“. Toto samotné považuje za dôvod, prečo nie je správne zveriť maloletého
do osobnej starostlivosti matky a už nie do výlučnej. Žiaľ, každá návšteva maloletého v prítomnosti
matky bola viditeľne poznačená práve týmto matkiným presvedčením a takéto návštevy považuje za
veľmi málo zmyselné. Naďalej trval na svojom vyjadrení na pojednávaní 31.10.2017, z ktorého citoval.Matka po 22 mesiacoch, čo spolu nebývajú a sú v minimálnom kontakte, prináša všeobecné výroky
o údajných jeho výkyvoch a agresívnom správaní, čo rozhodne odmieta rovnako, ako všeobecné
jednostranné tvrdenia s poukazom na to, že nie je povinný dokazovať svoju nevinu (prezumpcia neviny).

Predstava, že matka, ktorá maloletého denne vystavuje nútenému pasívnemu fajčeniu a nedala dieťaťu
šancu byť kojené, spochybňuje, či je v prospech dieťaťa, aby si otec k nemu vytváral vzťah, preto je
veľmi naivné veriť, že vo zvyšku je perfektnou matkou a správnou voľbou pre zverenie dieťaťa do jej
výlučnej osobnej starostlivosti. Zároveň namietal nestrannosť kolízneho opatrovníka a navrhol ustanoviť
nového kolízneho opatrovníka, najlepšie so súhlasom protistrany (pozn. odvolacieho súdu: uznesením

Krajského súdu v Košiciach zo 4.6.2018 č.k. 8CoPno 4/2018-166 bolo o tomto návrhu rozhodnuté).

17.Kolíznyopatrovníkdieťaťavovyjadreníkvyjadreniuotca(č.l.222spisu)zotrvalnasvojichpísomných
vyjadreniach podaných k prebiehajúcemu konaniu o úprave rodičovských práv a povinností.

18. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania podané neboli.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto zák. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

20. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v §
66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a vo vzťahu k výroku o zverení maloletého R. do osobnej

starostlivosti matky dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky presvedčivé a

s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal
s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde
prvej inštancie a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce
za následok iné rozhodnutie o výchove dieťaťa. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca odvolací
súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces
však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a

hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp.
nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces v tomto prípade bolo naplnené tým, že súd
prvej inštancie zistil po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav a po použití relevantných
právnych noriem rozhodol o výchove dieťaťa, pričom jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľnéaneboliprijatévzrejmomomylekonajúcehosúdu,ktorýbypoprelzmyselapodstatupráva

na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné
uvažovať len vtedy, ak by svoj názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne
poprel ich účel alebo význam. Súd prvej inštancie sa dôsledne a precízne vysporiadal so všetkými
podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa výchovy dieťaťa, ako aj s námietkami otca, ktoré tvorili jeho
obranu v priebehu konania na súde prvej inštancie. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca, že súd

prvej inštancie nevykonal ním navrhované dôkazy, odvolací súd poznamenáva, že súd nemusí vykonať
všetky účastníkom navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať
je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať
rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným
dôkazom. Spravidla pôjde o dôkazy, ktoré nemôžu smerovať k preukázaniu spornej skutočnosti, a teda

sa týkajú skutočností nerozhodných a právne bezvýznamných a tiež také, ktoré účastníci navrhli s
úmyslom predĺžiť súdne konanie. Súd prvej inštancie postup, ktorým vylúčil niektoré otcom navrhované
dôkazy, dôsledne a precízne odôvodnil , resp. vysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací
súd poznamenáva, že ani v priebehu odvolacieho konania nevznikla potreba vykonať otcom navrhnutédôkazy, pretože súd prvej inštancie skutočný stav potrebný pre rozhodnutie o výchove dieťaťa spoľahlivo
zistil inými dôkaznými prostriedkami (§ 185 ods. 1, 2 CSP a § 36 CMP). Odvolací súd ďalej konštatuje, že
rozsudok súdu prvej inštancie v časti o výchove dieťaťa obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods.

2 CSP a len odlišný názor účastníka (otca) vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným
v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. Z týchto
dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zveril maloletého R. do osobnej
starostlivosti matky potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa ods. 2 tohto zákonného
ustanovenia len doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

22. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým rozhodol, že
právo zastupovať maloletého R. a spravovať jeho majetok bude matka, spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ktoré však nesprávne

aplikoval. Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností musí súd obligatórne uviesť
vo výroku rozsudku časť týkajúcu sa zastupovania maloletého a správy jeho majetku. Zastupovanie
dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati
rozhodovať. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než
bežných veciach (ktoré zákon v § 35 nazýva podstatné veci) sú rodičia povinní sa dohodnúť. Pokiaľ sa

nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča
obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo patrí obom rodičom, pokiaľ sú
známi, žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, ani do výkonu rodičovských
práv a povinností. Nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú obaja rodičia a
zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú

uvedené v § 38, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu
rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
rozhodnúť výlučne (pokiaľ sa nepreukážu dôvody podľa § 328) tak, že súd ponechá právo zastupovať
dieťaaspravovaťjehomajetokobomrodičomarealizovaťhobudúvbežnýchveciachkaždýsamostatne
na základe svojho rozhodnutia a v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak

len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. V tomto
prejednávanom prípade neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zasiahnuť do výkonu
rodičovských práv a povinností otca (§ 38 Zákona o rodine), preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil
rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti a v súlade s § 36 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 1 Zákona
o rodine a z nich vyplývajúcich zásad rozhodol, že právo zastupovať maloletého R. a spravovať jeho

majetok majú obaja rodičia.

23. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

24. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

25. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

26. Odvolací súd vo vzťahu k výroku rozsudku o výživnom pre maloletého R., o výživnom pre tvorbu
úspor a úprave styku otca s maloletým R. dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne§ 185 CSP a § 36 CMP, podľa ktorých súd je povinný vykonať všetky dôkazy, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie veci, hoci účastníci ich nenavrhli (zásada vyšetrovacia) a zásada voľného
hodnotenia dokazovania zakotvená v § 191 CSP neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal

na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí, a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov
svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súdy sú podľa § 191 OSP povinné vysporiadať sa so
všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci. Ak túto povinnosť
súdy nerešpektujú tým, že sa so zistenými skutočnosťami nezaoberajú vôbec alebo sa nimi vyporiadajú
nedostatočným spôsobom, má to za následok vadu konania premietajúcu sa ako zásah do ústavou

zaručeného práva na spravodlivý proces a súdnu ochranu. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd je podľa §
220 ods. 2 CSP povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami
účastníkov alebo iným zákonným ustanoveným spôsobom podľa jeho názoru preukázané a ktoré
nie. Svoj výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové tvrdenia a akými úvahami sa riadil pri
ich hodnotení, musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam v každej veci, najmä rozsahu dokazovania,
zložitosti zisťovania skutočného stavu veci a v odôvodnení ho uviesť tak, aby jeho závery o podstatných

skutočnostiach neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Konajúci súd
sa dopustil pochybenia, keď v rozpore s § 46 CMP, ktoré platí pre konanie, ktoré môže súd začať aj bez
návrhu, ktorým je nesporne aj toto konanie, v ktorom má povinnosť zisťovať skutkový stav veci aj bez
návrhu účastníkov konania, keď napriek tomu, že vo veci vykonával rozsiahle dokazovanie, dôsledne
nezistil rozhodujúce skutočnosti majúce vplyv na rozhodnutie o výživnom, nota bene o vyživovacej

povinnosti otca rozhodol na hypotetickom podklade, v dôsledku čoho je záver súdu o zárobkových
schopnostiach a možnostiach, ako aj majetkových pomerov otca predčasný. Súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca k maloletému R. vychádzal z príjmu 1.800 Eur na základe
tvrdenia matky (bod 14 rozsudku), pričom otec vo svojej výpovedi uviedol príjem 1.500 Eur (bod 10
rozsudku), ktorého a dovoláva aj vo svojom odvolaní a správa Sociálnej poisťovne (č.l. 23 spisu)

deklaruje vymeriavací základ otca 2.816 Eur za obdobie od 1.8.2016 do 30.6.2017. Súd prvej inštancie
práve tým, že si nevyžiadal úplný odpis mzdových listov otca od W. Košice za rozhodné obdobie,
spôsobil zmätočnosť a v čase rozhodovania vychádzal z príjmu otca, ktorý bol sporný. Rovnako je
pochybenímkonajúcehosúdu,keďsinevyžiadalcielenúsprávuodposlednéhozamestnávateľaotca(W.
V. s.r.o.) za účelom zistenia, či mal možnosť otca dieťaťa naďalej zamestnávať za rovnakých pracovných

a mzdových podmienok, aby mohol jednoznačne uzavrieť, že v tomto prípade má postupovať podľa §
75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, a teda vychádzať z potencionálneho príjmu otca, teda príjmu,
ktorý dosahoval u tohto zamestnávateľa. Súd prvej inštancie rovnako neverifikoval tvrdenie otca, že
150.000 Eur ušetrili pre neho jeho rodičia, ktorú sumu im vrátil, alebo ide o ušetrené finančné prostriedky
otcom, resp. či jeho rodičia si vôbec nárokovali vrátenie tejto sumy. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní

o výživnom na tvorbu úspor sa obmedzil len na všeobecné konštatovanie, že „po posúdení uvedených
skutočností súd vyhodnotil, že sú splnené zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie tvorby úspor
a sumu 200 Eur považuje za primeranú“, nota bene rozhodnutie súdu aj v tejto časti je zmätočné a
nepreskúmateľné.

27. Odvolací súd vo vzťahu k výroku rozsudku o úprave styku otca s maloletým R. dospel k záveru, že
súd prvej inštancie v rozpore s § 220 ods. 2 CSP nerešpektoval právo účastníkov konania na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je súčasťou obsahu základného práva podľa čl. 6 Dohovoru,
ak v odôvodnení napadnutého rozsudku sa obmedzil len na všeobecné konštatovanie (dve vety), že
pri úprave styku zobral do úvahy vek maloletého, vzdialenosť medzi bydliskom otca a dieťaťa a rozsah

styku, ktorý sa v súčasnosti realizuje s poukazom na to, že takýto rozsah styku navrhoval otec pre styk
matky s dieťaťom. V rozhodnutí súdu prvej inštancie o úprave styku absentuje výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup nebol v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen z hľadiska skutkových zistení, ale ani z hľadiska právnych záverov, ktoré

prijal. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že zákonom požadované riadne a presvedčivé
odôvodnenie v písomnej forme rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má
zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých, neurčitých alebo nezrozumiteľných
rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutočného
stavuveci,akoajvprávnomposúdeníveci.Súčasnemusíbyťiprostriedkomkontrolysprávnostipostupu

súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na
jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť
sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov.28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom,
výživnom pre tvorbu úspor a úprave styku podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a podľa § 391

ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie odstrániť dôvody zmätočnosti a
nepreskúmateľnosti rozsudku o výživnom a výživnom na tvorbu úspor, zistiť dôsledne skutočný stav,
najmä vo vzťahu k reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam, ako aj majetkovým pomerom

otca v súlade so správnou úvahou súdu prvej inštancie, že špekulatívne správanie otca nemôže súd
vyhodnotiť v neprospech dieťaťa. Rovnako bude úlohou súdu prvej inštancie dôsledne zistiť rozhodujúce
skutkové okolnosti vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým R. a tieto vyhodnotiť v súlade so všetkými
relevantnými zásadami vyplývajúcimi z § 25 ods. 25 Zákona o rodine so zreteľom na čl. 41 ods. 4 Ústavy
SR a čl. 7, 8, 9 bod 3, 29 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Následne bude povinnosťou súdu prvej
inštanciesvojerozhodnutieodôvodniťpodľa§220ods.2CSPtak,abyjehozáveryvyplývalizozisteného

skutočného stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí, boli spätne preskúmateľné a logicky správne.
Súd prvej inštancie rovnako doručí účastníkom všetky vyjadrenia, ktoré im doteraz neboli doručené
odvolacím súdom.

30. Podľa § 53 ods. 3 CSP ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom

postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

31. Odvolací súd na základe toho, že námietka otca vznesená proti konajúcej sudkyni JUDr. Soni
Glezgo sa obsahovo týka postupu sudkyne v konaní o prejednávanej veci, resp. rozhodovacej činnosti,

neprihliadol na túto námietku s poukazom na § 53 ods. 3 CSP.

32. Odvolací súd vo vzťahu k námietke otca o manipulácii zvukového záznamu vyhotoveného z
pojednávania31.10.2017(č.l.60-66spisu)konštatuje,žezvukovýzáznamobsahujekontinuálnytextna
seba nadväzujúcim obsahom a žiadne okolnosti nenasvedčujú tomu, že malo dôjsť k jeho manipulácii,

ako sa mylne domnieva otec dieťaťa a takéto okolnosti otec ani žiadnym spôsobom neosvedčil.

33. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).