Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 30, 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620200073
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6620200073.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLučenecvkonanípredsudcomJUDr.LuciouŠupenovouvsporežalobcu:SPP-distribúcia,

a.s., so sídlom: Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava proti žalovanému: G. R., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. B.. XXXX/X, XXX XX M., štátny občan SR, o zaplatenie 3.842,57 Eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.842,57 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.862,51 Eur od 11.10.2017 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.980,06 Eur od 09.05.2018 do

zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní
od právoplatnosti samostatného uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania
žalobcom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil súdu dňa 03.01.2020 žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorým žiadal
od žalovaného zaplatenie sumy 3.842,57 Eur s prísl. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný neoprávnene
odoberal zemný plyn bez zmluvy o dodávke plynu cez meradlo č. XXXXXXXXBXXX, typ D a to v

období od 28.07.2016 do 14.09.2017 a od 28.02.2018 do 20.04.2018 na odbernom mieste Q. XXX/
XX, H.. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi
povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom
plynu.Konanímžalovanéhovzniklažalobcoviškodavovýške3.842,57Eur,ktorábolavyčíslenávsúlade
s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu, na základe čoho bola žalovanému vyfakturovaná faktúra
č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.09.2017 s lehotou splatnosti 10.10.2017 na sumu 1.862,51 Eur a faktúra

č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.04.2018 s lehotou splatnosti 08.05.2018 na sumu 1.980,06 Eur. Žalobca
listom zo dňa 26.09.2017 a listom zo dňa 24.04.2018 vyzval žalovaného na úhradu vyfakturovanej sumy
za neoprávnený odber zemného plynu vo vyššie uvedenom období v súlade s ustanovením § 82 ods.
1 Zákona o energetike. Žalovaný na vyššie uvedenú výzvu nereagoval a faktúry za neoprávnený odber
neuhradil, napriek tomu, že faktúry sú po dobe splatnosti a žalobca vyzýval žalovaného na ich uhradenie.
Celková dlžná suma z vyššie uvedených faktúr predstavuje sumu vo výške 3.842,57 Eur, ktorú žalovaný
žalobcovi nezaplatil.

Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť včas a riadne nesplnil, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania. Z
uvedeného dôvodu si žalobca uplatňuje taktiež úroky z omeškania vo výške 5,00 % p.a.2.Súdvydalvoveciplatobnýrozkazč.k.XC/X/XXXX-XXzodňa27.01.2020,ktorýmzaviazalžalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 3.842,57 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.862,51
Eur od 11.10.2017 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.980,06 Eur od 09.05.2018 do

zaplatenia a náhradou trov konania vo výške 115,-Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 362,14 Eur.

3. Uznesením č.k. XC/X/XXXX-XX zo dňa 17.07.2020, právoplatným dňa 04.09.2020 súd zrušil platobný
rozkaz z dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Uznesením č.k. XC/X/
XXXX-XX zo dňa 17.07.2020, právoplatným dňa 19.08.2020 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k

žalobe. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, ostal nečinný.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 30.10.2020, na ktorom nebol prítomný žalovaný, preto súd vec
prejednal podľa § 180 CSP v ich neprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového

materiálu a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

6. Skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v podanej žalobe ohľadom okolností neoprávneného odberu
žalovaného na odbernom mieste, spôsobu výpočtu ani výšky vzniknutej škody žalovaný nepopieral, súd
pretovychádzalzoskutočnosti,žetietotvrdeniasúnesporné.Žalobcajevlastníkomaprevádzkovateľom

distribučnej siete vrátane technologických objektov a zabezpečuje jednak distribúciu zemného plynu
prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom a meranie jeho spotreby. Aktívna
legitimácia žalobcu v konaní ako subjektu zabezpečujúceho distribúciu zemného plynu s poukazom na
Smernicu č. 2003/55 ES je daná odčlenením činnosti prepravy plynu od pôvodného subjektu Slovenský
plynárenský priemysel, a.s. Žalobca zabezpečuje jednak „dopravu“ zemného plynu a určenie množstva

odobratého zemného plynu odberateľmi, pre ktoré sú rozhodujúce údaje o spotrebe plynu zaznamenané
určenými meradlami. Ak sa na odbernom mieste meradlo nenachádza alebo sa na odberné miesto hľadí
akoby sa na ňom meradlo nenachádzalo z dôvodu zániku platnosti úradného overenia a pod. platí, že
plyn, ktorý odberateľ odobral, neodobral do siete žiadny z dodávateľov zemného plynu, ale išlo o plyn
patriaci prevádzkovateľovi siete. V prípade odberu plynu ku ktorému dochádza bez platne uzatvorenej

zmluvy o jej dodávke, logicky nemôže plyn, ktorý takýto odberateľ odobral patrí žiadnemu dodávateľovi
zemného plynu a tento je vo vlastníckej sfére prevádzkovateľa distribučnej siete.

7. Vzhľadom k vyššie uvedenému aktívne vecne legitimovaný subjekt, ktorý žalobca si uplatnil právo na
zaplatenie škody vyplývajúcej z neoprávneného odberu plynu tak, ako to preukazuje vyúčtovaním škody

za odber zemného plynu č.l. 4 a 13 spolu s výzvou na úhradu ceny takto odobratého plynu za obdobie
od 28.07.2016 do 14.09.2017 a od 28.02.2018 do 20.04.2018 bez zmluvy o jeho dodávke. Žalobca
vyúčtoval hodnotu neoprávneného odberu v určenom období sumou 3.842,57 Eur.

8. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike“), zmluvou o

dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu
a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu.

9. Podľa § 49 ods. 6 písm. d), i), j) zákona o energetike, prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný
d) zabezpečovať prepravu plynu a s tým súvisiace podporné služby,

zabezpečiť meranie prepravovaného plynu vrátane jeho vyhodnocovania a na požiadanie
predkladať namerané údaje účastníkom trhu s plynom,
i) zabezpečiť meranie prepravovaného plynu vrátane jeho vyhodnocovania a na požiadanie predkladať
namerané údaje účastníkom trhu s plynom,
j) zabezpečovať vyvažovanie prepravnej siete a zúčtovanie vyvažovania prepravnej siete v súlade s

objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými pravidlami.

10. Podľa § 64 ods. 6 písm. i), j) zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný
i) určiť pre odberateľa plynu typový diagram odberu plynu, ak odberateľ plynu nemá nainštalované
zariadenie na priebehové meranie plynu; prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný oznámiť

dodávateľovi plynu, ktorý zabezpečuje prístup a distribúciu plynu do daného odberného miesta, určený
typový diagram elektronicky do troch pracovných dní odo dňa, keď o to dodávateľ plynu požiadal,
j) zabezpečovať vyvažovanie distribučnej siete.11. Podľa § 69 ods. 1 písm. a) zákona o energetike, dodávateľ plynu má právo
a) predávať plyn odberateľom plynu v rozsahu a za podmienok vymedzených v povolení na dodávku
plynu.

12. Podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o energetike, odberateľ plynu má právo
a) uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu s dodávateľom plynu; odmietnutie uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu
musí dodávateľ plynu odôvodniť.

13. Podľa § 72 ods. 8 zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontrolovať
dodržiavanie technických podmienok podľa § 19 a dodržiavanie pravidiel trhu s plynom pri pripojení
a prevádzke odberných plynových zariadení, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, ako aj dodržiavanie
podmienok zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.

14. Podľa § 73 ods. 4 zákona o energetike, odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi
distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom
s prevádzkovateľom distribučnej siete.

15. Podľa § 73 ods. 5 zákona o energetike, odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné

plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi
distribučnej siete v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a revízne správy odberného
plynového zariadenia; ak nepredloží požadované údaje a správy v lehote 90 dní, považuje sa jeho
odberné plynové zariadenie za technicky nevyhovujúce.

16. Podľa § 82 ods. 1 zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,
2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,

b) nemeraného plynu,
c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,

e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa
za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,
f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,

h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to
prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ
potvrdil.

17. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný

uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

18. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.
l).

19. Podľa § 82 ods. 4 zákona o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa
plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynuurčeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým
neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

20. Podľa § 1 ods. 14 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu
sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním
neoprávneného odberu plynu.

21. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

22. Podľa § 559 ods. 1 OZ, splnením dlh zanikne.

23. Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

24. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

25.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

27. Z vykonaného dokazovania na základe predložených listinných dôkazov a skutkových
tvrdení, ktoré žalovaný nepoprel je možné ustáliť, že žalovaný odoberal na odbernom mieste vo H., Q.

XXX/XX v období od 28.07.2016 do 14.09.2017 a od 28.02.2018 do 20.04.2018 zemný plyn bez zmluvy
o jeho dodávke, pričom takýto odber v zmysle § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. je potrebné považovať za
odber neoprávnený. S poukazom na § 82 ods. 2 zákona o energetike je povinný
takýto odberateľ (žalovaný) uhradiť prevádzkovateľovi prepravnej siete (žalobcovi) skutočne vzniknutú
škodu. Výška škody ani spôsob jej výpočtu neboli žalovaným namietané, súd túto skutočnosť preto

považoval za nespornú a sumu 3.842,57 Eur titulom náhrady vzniknutej škody na hodnote zemného
plynu žalobcovi priznal.

28. Žalovaný je v omeškaní s úhradou faktúr, súd preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z
omeškania v zákonnej výške 5,00 % ročne počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení s poukazom
na to, že žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

34. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavkazákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto
náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo

222/2016).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec,
Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,

nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so
samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na

niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť

napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo

späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v
ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,

f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.