Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 18, 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119227302
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:6119227302.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu: SetCar

sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného právnym
zástupcom: JUDr. Tomáš Zboja, advokát, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Advokátska
kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A 811 02 Bratislava, IČO:
37 928 422, v konaní o zaplatenie 260,40 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 260,40, a to v lehote do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového ako aj trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom okresnom súde dňa 10.07.2019 domáhal voči žalovanému
rozhodnutia súdu, ktorým by súd žalovaného zaviazal titulom náhrady škody zaplatiť žalobcovi sumu
260,40 eur a nahradiť mu trovy konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode
na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného
u žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie
svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil
poškodenémufaktúru,priloženúvprílohe,ktorúsitentouplatnilnanáhraduužalovaného.Oznámenímo
poistnom plnení, priloženom v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal
uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení

pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti
z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť
oznámil žalovanému. Žalobca oprel nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7 a § 15
ods. 1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ. Žalovaný aj napriek vyššie uvedenému nereagoval
na výzvu žalobcu špecifikovanú ako upomienku.

3. Okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel dňa 27.02.2019 vydal platobný rozkaz (č.l. 15

spisu).

4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor s tým, že nárok neuznáva v celom rozsahu a
považuje ho za nedôvodný. Mal za to, že žaloba nespĺňa zákonné kritériá podľa § 132 CSP, žalobcanedoložil dôkazy. Uviedol, že zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého
náhradného motorového vozidla. Tento údaj je len ručne dopísaný na faktúre č. XXXXXX zo dňa
03.09.2018. Poukázal, že žalobca nemá predmet svojho podnikania faktoring, forfaiting, či nadobudnutie

pohľadávok. Mal za to, že uplatnený nárok zákon o PZP neuvádza a nevyplýva ani z OZ. Bol názoru,
že žaloba nie je v danej veci aktívne vecne legitimovaný. Uviedol, že žalobca nemohol s poškodeným
platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. Postúpenie pohľadávky je v rozpore s § 524 OZ.
Poškodený mal voči žalobcovi záväzok spočívajúci neuhradenej faktúre. Poškodený bol dlžníkom
žalobcu, čo vyplýva z predloženej faktúry. Poškodený bol subjektom zaviazaným na plnenie žalobcovi.

Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky
poškodeného na žalobcu nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi
neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla, ale došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v
zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. K úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani
na základe vzájomného zápočtu. Prejav vôle najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne
k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči

žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi
následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie,
ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne
legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4
Obo 20/2007 zo dňa 29.01.008. Zmluvu o postúpení pohľadávky označil za právny úkon v rozpore s §

39 OZ, a teda za absolútne neplatný.

5. Žalobca v replike odpor žalovaného označil za nedôvodný. Uviedol, že prenájom náhradného vozidla
jesúčasnoujudikatúroupovažovanýzaskutočnúškodu,tedazamajetkovúhodnotu,ktorúbolopotrebné
vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Uviedol, že dňa 11.07.2018 došlo v meste Žilina ku

škodovej udalosti na motorovom vozidle Škoda rapid EČV: X. XXX N. spôsobenej poškodenej X.
Q. („poškodený“). Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Renault Laguna
EČV: X. XXXFT poisteného u žalovaného, poistná udalosť č. XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného
bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním
si náhradného vozidla KIA Ceed EČV: J. XXX T. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. XXX/X

zo dňa 27.08.2018. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa
03.09.2018 s dátumom splatnosti 18.09.2018 na sumu 410,40 eur. Oznámením o poistnom plnení zo
dňa 14.09.2018 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku
škody, čím priznal náklady v sume 150 eur. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v
návrhu boli žalovanému doručené spolu so žalobou. Poukázal na stanovisko, podľa ktorého škoda

spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie si osobného automobilu v
porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať
v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný hradiť v
rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Mal za preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi škodou
spočívajúcou v nákladoch na prenájom náhradného vozidla a porušením pravidiel cestnej premávky,

čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky nedošlo by
k nehode a nebol by nutný nájom náhradného motorového vozidla. Využiť náhradné vozidlo počas
opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na
vozidle poškodeného. Poškodený nie je povinný hľadať najlacnejšiu požičovňu. Poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob /110/2017 zo dňa 22.11.2017. Považoval za neoprávnené

krátenie sadzby denného nájomného zo strany žalovaného. Žalobca poskytuje služby náhradného
vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak
poisťovňami, ako aj súdmi. Predložil cenník žalobcu. Uviedol, že za motorové vozidlo Škoda rapid mohla
byť účtovaná denná sadzba až vo výške 39,05 eur, s poukazom na akceptované sadzby Kooperativa
v ČR. Mal za to, že na žalovanom leží k jeho tvrdeniam aj bremeno dôkazné, čo však žalovaný

neuniesol. Žalovaný nijako nepreukázal, že denný nájom 45,60 eur je neprimeraný. Cenník Galimex
nemožno považovať za relevantný prieskum trhu. Tento cenník navyše nebolo doložený. Ďalej uviedol,
že počet najazdených kilometrov prenajatého vozidla vyplýva priamo z predloženej faktúry č. XXXXXX,
tachometra. Vozidlo je naviac zapožičiavané na dni, nezávisle od počtu najazdených kilometrov.
NámietkuohľadomnepredloženiaVOPpovažovalzairelevantnú,nakoľkoniejespornáotázkaprenájmu

vozidla. Mal za to, že v danej veci je aktívne vecne legitimovaný. Uviedol, že poškodenému škoda v
uplatnenom rozsahu reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení.
Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry
za nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným tak rozhodne neodporujezákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Ak by mal žalovaný
akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky nepoukázal by predsa krátené poistné
plnenie na účet žalobcu. Uviedol, že došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného

nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, a nie so samotným nárokom
na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetnom zmluvy o postúpení tak nebolo
postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Tvrdenie,
že prejav vôle účastníkov smeroval najskôr k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu
vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považoval za účelové. V zmysle predloženej zmluvy

o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom,
čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči
žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Bratislave sp. Zn. 3 Cob/220/2017. Zdôraznil, že nejde o neoprávnené podnikanie, ale v danom
prípade ide iba o štandardné postúpenie pohľadávky. Dĺžku prenájmu priznanú žalovaným označil za
neoprávnené krátenie poistného plnenia. Poškodený nemohol svoje vozidlo používať až do ukončenia

predmetnej opravy a odovzdaniu vozidla poškodenému. Dobu opravy poškodený nemohol ovplyvniť. Až
po obdržaní krycieho listu servis vydá vozidlo poškodenému. Poškodený reálne nájom vozidla využíval
od 27.08.2018 do 04.09.2018.Dátum na faktúre nie je dátum, kedy si poškodený aj fakticky mohol
vyzdvihnúť vozidlo zo servisu. Doplnil, že žalovaný v odpore nenamietal výšku denného nájomného ani
dĺžku prenájmu náhradného vozidla.

6. Okresný súd po nariadenom pojednávaní dňa 20.01.2020 žalobe žalobcu vyhovel, vydal rozsudok
pre zmeškanie v súlade s § 274 CSP.

7. Žalovaný podal proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie.

8. Krajský súd, ako odvolací súd, uznesením zo dňa 30.09.2020 (č.l. 256 spisu) rozsudok pre zmeškanie
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, s tým, že neboli splnené podmienky v súlade s
§ 274 CSP.

9. Okresný súd následne nariadil pojednávanie na deň 18.01.2021, na ktorom vec prejednal, vykonal
dokazovanie a rozhodol vo veci samej, a to bez účasti strán sporu. Právny zástupca žalobcu aj aj právny
zástupca žalovaného ospravedlnili neúčasť na pojednávaní riadne a včas. Súhlasili s rozhodnutím v ich
neprítomnosti (č.l. 268, 272).

10. Zmluvou o prenájme vozidla č. XXX/X zo dňa 27.08.2018 žalobca prenajal poškodenému náhradné
vozidlo Kia Ceed EČV: J. XXXKZ od 27.08.2018 do 04.09.2018 s denným nájomným 45,60 eur. Účel
zapožičania vymedzený ako dochádzanie do zamestnania, nákupy, vozenie detí do školy.

11. Faktúrou č. XXXXXX žalobca poškodenému vyfakturoval za prenájom náhradného vozidla podľa

zmluvy o nájme č. XXX/X sumu 342 eur (410,40 eur bez DPH) za 9 dní od 27.08.2018 do 04.09.2018.

12. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 14.09.2018 žalovaný oznámil poškodenému, že dňa
13.09.2018 ukončili šetrenie poistnej udalosti. Poškodenému oznámil priznané poistné plnenie o výške
150 eur. Uviedol, že vzhľadom na rozsah poškodenia a pracnosť opravy stanovené výrobcom vozidla

zapožičanie náhradného vozidla priznané max 5 dní. Servis a ani poškodený nepreukázal nutnosť
opravy na dobu stanovenú výrobcom. Vzhľadom na typ zapožičaného vozidla cena požičovného
priznaná max 30 eur/deň podľa cenníka Galimex.

13. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2018 medzi žalobcom ako postupníkom a

poškodenýmakopostupcomdošlokodplatnémupostúpeniupohľadávkypoškodenéhovočižalovanému
vo výške 410,40 eur na žalobcu. Odplata bola vo výške 410,40 eur. Odplata zodpovedá faktúre č.
XXXXXX. Dohodli sa, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu
nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky započítavajú, pričom
žalobca si bude pohľadávku voči žalovanému vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

14. Poškodený žalovanému oznámil postúpenie pohľadávok na žalobcu listom zo dňa 04.09.201815. Podľa správy o nehode dňa 11.07.2018 došlo k poškodeniu motorového vozidla poškodeného Škoda
rapid EČV: XXX N..

16. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto

zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)

a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou

spojené.

17. V prvom rade sa okresný súd sa zaoberal námietkou nedostatku vecnej legitimácie v spore a
vyhodnotil túto ako nedôvodnú.

18. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca je v danej veci aktívne vecne legitimovaný. Súd posúdil,
že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2018 je daná aktívna legitimácia žalobcu,
pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie
právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie
pohľadávok. V článku 4 Zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia vo výške 410,40 eur. V čl. 5

Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie a na
úhradu nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie bolo žalovanému oznámené listom
zodňa04.09.2018.ZoZmluvyopostúpenízodňa04.09.2018nepochybnevyplývapredmet-postúpenie
pohľadávky vo výške 410,40 eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné
za odplatu vo výške 410,40 eur, ktorá zodpovedá faktúre č.XXXXXX. V bode č. 5. Zmluvy sa zmluvné

strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. (č.l. 9
spisu). Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia žalobcu. K danému záveru súd
poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017,
v ktorom je vyslovený totožný názor v obdobnej veci, v zmysle ktorého zmluvou o postúpení došlo
jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom

a žalobcom ako prenajímateľom, a teda úhrada nájomného supluje samotné postúpenie, a teda je
daná aktívna legitimácia, pričom nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia
podľa § 525 Občianskeho zákonníka. Tvrdenia žalovaného o cesii dlhu považoval súd za účelové a
obštrukčné. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca prenajal poškodenému vozidlo počas trvania
opravy vozidla poškodeného poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme č. XXX/X X. K.

XX.XX.XXXX poškodený užíval vozidlo v rozsahu 9 dní nájmu, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok
na zaplatenie nájomného. Tento nárok bol aj vyúčtovaný faktúrou č. 1804741 s dátumom splatnosti
18.09.2018 na sumu 410,40 eur za nájom vozidla od 27.08.2018 do 04.09.2018, t.j. 9 dní nájmu.
Záväzok nájomcu vznikol užívaním vozidla, nie vyúčtovaním a je úplne nezávislý od vôle škodcu, čipoisťovne, ktorá likviduje po škodcovi poistnú udalosť. Následne dňa 04.09.2018 poškodený zmluvou
o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku voči žalovanému ako poisťovni titulom náhrady škody
poškodením vozidla, ktorá mu vznikla tým, že počas nemožnosti užívania poškodeného vozidla si musel

zapožičať náhradné vozidlo za odplatu 410,40 eur. Tým, že žalobca nadobudol pohľadávku, musel
zaplatiť dohodnutú odplatu. Tým, že si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka
žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného - nájomcu na
odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka a
započítanie bolo voči nej, ako nároku voči poisťovni irelevantné. V žiadnom prípade súd nezistil, že

by žalobca vykonal akýkoľvek úkon pristúpenia k dlhu poškodeného, ktorý mal poškodený voči nemu.
Takéto konanie by bolo iracionálne, nakoľko ak by chcel žalobca prebrať dlh nájomcu voči nemu
samému, vykonal by odpustenie dlhu. Veriteľ nemôže prebrať dlh (príp. pristúpiť k dlhu) dlžníka voči
veriteľovi samému, nakoľko to vylučuje výklad ust. § 531 Obč. zákonníka. Teda súd mal v konaní
preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.

19. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu táto je na strane žalovaného rovnako daná. Pasívna vecná
legitimácia žalovaného vyplýva priamo z § 15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ, t.j.
žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody.

20. V danej veci nebolo sporné, že poškodený dňa 27.08.2018 uzavrel Zmluvu o nájme Č..XXX/X, na

základe ktorej poškodený si prenajal motorové vozidlo zn. Kia ceed, a to na obdobie od 27.08.2018
do 04.09.2018, pričom nájom skončil dňa 04.09.2018. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ
nájomcovi faktúru č. XXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 9 dní, čo pri dojednanej výške denného
nájomného 45,60 eur predstavovalo celkovú sumu za prenájom 410,40 eur (č.l. 7 spisu). Zo zmluvy
o nájme č. XXX/X ako aj z vystavenej faktúry č. XXXXXX je zrejmé, že bolo prenajaté vozidlo zn.

Kia ceed. Z oboznámeného listinného dôkazu Oznámenie o poistnom plnení - list žalovaného zo dňa
14.09.2018 vyplýva, že žalovaný daným listom oznámil žalobcovi, že dňa 13.09.2018 ukončil šetrenie
poistnej udalosti, na základe ktorého mu poukázal poistné plnenie vo výške 150 eur s odôvodnením
výpočtu výšky plnenia 5 dní x 30 eur. Vo vzťahu k uplatnenému nároku súd nezistil neprimeranosť
odplaty za nájom vozidla. Úprava nájmu bola dohodnutá ako odplata za deň nájmu vozidla, nie za počet

kilometrov, preto ani námietka o absencii údaju najazdeného počtu kilometrov nie je pre rozhodnutie veci
relevantná. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení uviedol, že priznaná sadzba za nájom motorového
vozidla je 30 eur, na základe typu poškodeného vozidla. K uvedenému postupu žalovaný v rozpore so
zákonom neposkytol podrobnejšie vysvetlenie, ani neprodukoval žiadne dôkazy. Naopak z Nájomnej
zmluvy č. 455/6 vyplýva sadzba denného nájomného za náhradné vozidlo Kia ceed 45,60 eur. Súd

skonštatoval, že cena je primeraná a obvyklá vzhľadom na ceny prenájmu iných obdobných vozidiel
vychádzajúc z cenníka žalobcu (č.l. 34 spisu). Súd s poukazom na vykonané dokazovanie vyhodnotil, že
žalovaný nepreukázal dôvod a relevantnosť ním určenej ceny denného prenájmu náhradného vozidla
30 eur. Ničím nepreukázal skutočné vykonanie prieskumu trhu, ani záver takého prieskumu. Ním určenú
cenu súd posúdil ako svojvoľné stanovenie ceny denného prenájmu. Z ničoho nevyplýva konkrétna

žalovaným určená výška, či výpočet, či aritmetický priemer, s aplikáciou ktorého nemožno súhlasiť
vzhľadom na prenájom konkrétneho vozidla, vzhľadom na stanovenie konkrétneho nájomného a na
porovnateľnosť s iným nájomným. Na základe uvedeného súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený
a náklady nájomného posúdil za nutne a účelne vynaložené náklady a v primeranej výške v porovnaní
s nájomným obdobných vozidiel. Spornou nebola ani skutočnosť, že poškodený užíval vozidlo po

dobu 9 dní, t.j. až do navrátenia poškodeného vozidla do pôvodného stavu a ukončenia opravy.
Žalovaný urobil spornou skutočnosť účelnosti celkovej doby nájmu - užívania vozidla, nakoľko priznal
nárok v rozsahu 5 dní, čo odôvodnil rozsahom poškodenia, pracnosťou opravy, keď zo servisu nebola
preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla. Súd
poukazuje na to, že z predložených listín nepochybne vyplýva nevyhnutnosť a potreba prenajatého

vozidla poškodeným, keďže vozidlo mal poškodený nutne k dispozícii do 04.09.2018. Okresný súd
má za to, že poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku opravy, jedná sa o objektívnu skutočnosť, na ktorú
nemohol mať poškodený vplyv, a teda nemôže byť na jeho ťarchu znižovať poistné plnenie, že servis
opravoval motorové vozidlo dlhšie, resp. nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku
vozidla. Krátenie poistného plnenia v tomto smere však nebolo žalovaným podložené nijakými dôkazmi

a ani argumentáciou. Bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia skutkových
tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP, preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti ním určenej
ceny denného nájomného a jeho dĺžky, ktoré priznal poškodenému. To žalovaný v konaní neučinil,
čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súdzdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej obrany,
ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uplatnil.
Žalobca riadne preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku a primeranosť dĺžky a výšky

denného nájomného. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany - popretie skutkových tvrdení protistrany
podľa§151ods.2CSPjenerozlučnespojenésosplnenímdôkaznejpovinnostipodľačlánku8CSP,teda
s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného popretia. Uvedené tvrdenia žalovaného
zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal svoje
tvrdenia, či stanovenie ceny a je absurdné, aby poškodený zisťoval ponuky najnižšej ceny nájomného

v rôznych autopožičovniach, keďže poškodený bol ten, komu bolo vozidlo poškodené a znemožnené
ho užívať, teda bol obmedzený vo svojom práve a bolo jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na
nevyhnutnú dobu, ktorá je dobou počas vykonávania opravy jeho vozidla a bolo by aj neúnosné a
zvlášť obmedzujúce, aby ako poškodený sa zdržiaval vo svojom voľnom čase „hľadaním“ najlacnejšieho
nájomného. Súd posúdil, že cena 45,60eur za deň je bežná cena, je obvyklá, primeraná. Poškodený
riadne v písomnej forme uzavrel zmluvu o nájme a dohodol výšku nájomného, ktorú súd vzhľadom

na vykonané dokazovanie nemal dôvod spochybňovať a považovať za neprimeranú. Opodstatnenosť
tvrdenia, či spochybnenia žalovaným o neprimeranosti výšky a dĺžky nájomného z ničoho relevantného
nevyplýva, žalovaný toto ničím nepreukázal.

21. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne

vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť
vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia
dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením
požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie
vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného

vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená.
(R7/1992, R5/1978,
R71/1971, R12/1991...).

22. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume

150 eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 260,40
eur uplatnená dôvodne (uplatnená suma 410,40 - priznaná suma 150 = žalovaná istina 260,40), a toto
právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody
podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych
ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania

súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

23. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na
zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal
vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a to po dobu zotrvania vozidla v
oprave (pričom dĺžka nebola poškodeným ovplyvniteľná), a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle
ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá
mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou

a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom,
aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne
zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného
u iných subjektov. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť
na to, že on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť

poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, pokiaľ žalovaný namietal výšku a dĺžku
nájomného, relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd posúdil, že
skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina, t.j. náklady
spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria
aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v

dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové
vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo
až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné
za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného.Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu
požičovňuapodrobneskúmaťpodmienky.Predsapoškodenýbolobmedzenýužsamotnýmpoškodením
vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal

a porovnával požičovne. Bolo by absurdné požadovať od poškodeného, ktorý je poškodením inou
osobou obmedzovaný v jeho vlastníckom práve, aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“
hľadaním a porovnávaním viacerých požičovní. Žalovaný svojvoľným vlastným určením stanovil výšku
denného nájomného, čo nemožno akceptovať a po vykonanom dokazovaní sa zistil jeho postup ako
nesprávny a neopodstatnený. Súd mal tak vykonaným dokazovaním riadne preukázanú dobu a výšku

prenájmu, pričom z listín, ako je faktúra, či zmluva o prenájme vyplýva dĺžka opravy a opodstatnenosť
dĺžky nájmu.

24. Pre úplnosť odôvodnenia tohto rozhodnutia okresný súd uvádza, že v danej veci na strane žalobcu
nejde o neoprávnené podnikanie, ale v danom prípade bol žalobcom a poškodeným využitý zákonný
inštitút postúpenia pohľadávky v súlade s § 524 OZ. Okresný súd naviac v závere dodáva, že nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len
podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a
právneho posúdenia veci za relevantné.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a §
396 ods. 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému úspešný
v plnom rozsahu v konaní pred súdom, priznal právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, má preto nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % trov konania voči žalovanému.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.