Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118213434
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4118213434.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a sudkýň JUDr.

Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej v spore žalobcu: K. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom
K. XXX/XX, L., právne zastúpený: Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka, so sídlom Šafárikova č. 8, Rožňava proti
žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž , reg.
č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713,
právne zastúpený SOUKENÍK -ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, o
zaplatenie 282,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra

č.k. 16Csp/184/2018- 146 zo dňa 24. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 247,56
eurasúrokomzomeškaniavovýške5,00%ročnezosumy247,56euraod22.12.2018dozaplatenia,do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu

trov konania v rozsahu 75%. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2 písm.
a),b), d), § 7 ods. 1, § 9 ods. 1,2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods.
1,2,3,4 § 53 ods. 1, 2, § 37, § 39, 451, § 100 ods. 1,2, § 107 Občianskeho zákonníka. Vykonaným
dokazovaním zistil, že právny predchodca žalovaného spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. so
žalobcom dňa 04.06.2013 uzatvoril Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb
č. XXXXXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej v časti označenej ako časť I. bol spotrebiteľský úver,

na základe ktorého právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi viazaný spotrebiteľský úver vo
výške 380,00 eur na kúpu spotrebného tovaru. V časti II. je uvedené, že zmluvné strany uzatvárajú tiež
zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní
platobných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru dlžníkovi ( žalobcovi )
so výšky chváleného úverového rámca. V zmluve bola uvedená výška úverového rámca 5000,00
eur, aktuálna výška úverového rámca 600,00 eur , výška mesačnej splátky min 5% z dlžnej čiastky
zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,00 eur. Z výpisu z kreditnej karty od 1.12.2013 do 31.7.2017

súdzostil,žežalobcavuvedenomobdobícelkomčerpalsumu1861,44euraauhradilsumu2109,00eur.

1.2 Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že zmluva o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty je súčasťou celkovej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere azmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní
platobnýchslužiebuzavretejmedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanýmdňa04.06.2013,pričom
samotná zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty bola uzavretá v rámci

tzv. časti 2. základnej zmluvy. Poukázal na to, že posudzovaná zmluva svojim rozsahom, štruktúrou, ako
i voľbou písma je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický dlhý, neprehľadný text napísaný
miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom. Hoci sa navodzuje dojem, že ide o samostatnú zmluvu, podľa
názoru súdu nie je možné sa prikloniť k takémuto tvrdeniu žalovaného, nakoľko takto koncipovanú
zmluvu nie je možné zo strany spotrebiteľa vôbec odmietnuť, žiadnym spôsobom ju nemožno oddeliť

od základnej zmluvy a jedným a tým istým podpisom na zmluve spotrebiteľ podpisuje obe zmluvy.
Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že jeho zámerom bolo zobrať si úver na práčku a nie uzatvoriť ďalší
úver a o tom, že zmluva má dve časti nevedel a nebol o tom ani informovaný. Podmienkou platnosti
právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ je to, aby právny úkon sa urobil slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne. V opačnom prípade je právny úkon neplatný. Zdôraznil, že právny úkon je v
ustanovení § 34 OZ definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých

práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Argumentoval, že strany
sporu uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný
poskytol žalobcovi úver na nákup tovaru, no touto zmluvou v ďalšom žalovaný vopred vnútil žalobcovi
aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu, a to získanie úveru na nákup
tovaru. Teda, ak chcel žalobca získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jeho pohnútkou k

vstupu do právneho vzťahu so žalovaným, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny
obsahujúcu v sebe tiež náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na
nedostatok vôle konajúcej osoby spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovaným ako bol
primárne vo sfére jeho záujmu. Súd nesúhlasil so žalovaným, že žalobca tým, že predmetnú úverovú
zmluvu podpísal, prejavil svoju slobodnú vážnu a určitú vôľu byť viazaný úverovou zmluvou, a to v celom

jej rozsahu, teda aj v rozsahu uzavretia zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Ani samotné
konanie žalobcu, ktorý z kreditnej karty úver čerpal a následne ho aj platil, nezakladá vôľu žalobcu
uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere so žalovaným.

1.3 Súd prvej inštancie zdôraznil, že s ohľadom k spôsobu vyhotovenia zmluvy a jej štylizácii je

dôvodný záver, že žalobca v postavení priemerného spotrebiteľa ani nemohol vedieť, že spolu
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvára i ďalší záväzkový vzťah s právnym predchodcom
žalovaného, a to zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Dodal, že vôľu uzavrieť zmluvu o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere vtelenú do ponuky zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bolo možné
považovať svojim prejavom za určitú a zrozumiteľnú len v tom prípade, ak by výkladom bola objektívne

pochopiteľná, teda len ak by žalobca ako účastník zmluvy túto vôľu mohol bez akýchkoľvek rozumných
pochybností o jej obsahu adekvátne vnímať. Ak subjektu chýba vôľa, ide o právny úkon absolútne
neplatný. Z uvedeného súd vyvodil záver, že pokiaľ prejavom žalobcu ako účastníka zmluvy bol podpis
danej zmluvy a aj reálne použitie kreditnej karty, tento prejav neznamená automaticky, že mal aj vôľu
uzavrieť zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty ( rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici 15Co/668/2015 zo dňa 28.09.2016). Vzhľadom na uvedené závery, ak žalovaný
poskytol žalobcovi finančné prostriedky a nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom
úvere, tento právny vzťah medzi stranami sporu je len v režime bezdôvodného obohatenia, teda
nadobudnutie takýchto finančných prostriedkov v tomto prípade je možné považovať len za bezdôvodné
obohatenie, bez nároku veriteľa ( žalovaného ) na rôzne úroky a poplatky. Z predloženého výpisu

z kreditnej karty mal súd za preukázané, že žalobca od žalovaného čerpal finančné prostriedky vo
výške 1 861,44 eura a uhradil sumu 2109,00 eur, t.j. bezdôvodné obohatenie žalovaného predstavuje
sumu 247,56 eura, na ktorej vrátenie súd žalovaného zaviazal a žalobe v tejto časti vyhovel a vo
zvyšnej časti uplatneného nároku. t.j. v sume 35,38 eura žalobu zamietol. Keďže žalovaný sa dostal s
plnením svojho peňažného plnenia do omeškania je povinný uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania,

ktoré si žalobca uplatnil vo výške 5,00% ročne od doručenia žaloby žalovanému. Uviedol, že v danom
prípade nebol čas splnenia dohodnutý, ustanovený právnym predpisom ani určený v rozhodnutí , a
preto bol žalovaný povinný splniť svoj dlh prvého dňa po tom , čo ho o plnenie žalobca požiadal. Za
prvý deň omeškania žalovaného s vydaním bezdôvodného obohatenia považoval súd deň nasledujúci
po doručení žaloby žalovanému, a to deň 22.12.2018 , keďže žaloba bola žalovanému doručená dňa

21.12.2018. Ku dňu 22.12.2018 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala
0,00%, preto súd žalobcovi priznal v súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojitosti s § 563 OZ a § 3 ods. 1
vyššie citovaného nariadenia nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 247,56 eur
od 22.12.2018 do zaplatenia. S ohľadom na tieto závery a konštatovania sa súd bližšie nezaoberalnáležitosťami tejto zmluvy nevyhnutných podľa ZoSÚ. Okrajovo uviedol, že je možné sa stotožniť s
tvrdenímžalobcu,žežalovanýpriposkytovaníúverunekonalsodbornoustarostlivosťouaneposudzoval
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ktoré tvrdenie žalovaný ani nepoprel , a preto by

úver z poskytnutej zmluvy, ak by bola platnou, bol v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ bezúročný a bezpoplatkov
pre hrubé porušenie žalovaného konať s odbornou starostlivosťou, keď posudzoval schopnosť splácať
úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa.

1.4 V neposlednom rade sa súd prvej inštancie zaoberal aj námietku premlčania vznesenou žalovaným,

ktorú posúdil ako nedôvodnú. K vzniku bezdôvodného obohatenia podľa názoru súdu došlo v okamihu,
keď žalobcom uhradená suma prevýšila poskytnutú čiastku, ku ktorému došlo dňa 11.10.2016, ktorým
dňom žalobca uhradil žalovanému sumu prevyšujúcu poskytnutú sumu 1 826,06 eura. Žalobca si svoj
nárok uplatnil dňa 16.11.2018, t.j. v rámci objektívnej premlčacej lehoty, pričom súd má za to, že i v
rámci subjektívnej premlčacej lehoty, ktorej uplynutie žalovaný v konaní ani nenamietal. O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi

bola zo sumy 282,94 eura priznaná suma 247,56 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva úspech žalobcu
87,50 % a úspech žalovaného 12,50 % a teda miera úspechu žalobcu predstavuje 75 % (87,50 - 12,50 ).

2.1 Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie, a to voči vyhovujúcemu výroku a výroku o
trovách konania. Uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadom samotnej

neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere z toho dôvodu, že mal byť žalobcovi určitým spôsobom
vnútený. Žalovaný odmietal zistenia súdu prvej inštancie a tiež tvrdenie žalobcu o tom, že by akýmkoľvek
spôsobom vyvíjal na žalobcu nátlak a žalovaný by bol nútený podpísať Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Ak žalobca nesúhlasil s podmienkami poskytnutých
úverov po tom, ako si obsah oboch zmlúv prečítal, mohol návrh na uzatvorenie zmluvy odmietnuť.

Poukázalnato,žehneďnaprvejstraneZmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúverujeuvedené:„Zmluva
o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty
a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb.“ Ďalej poukázal na to, že na strane 3 Zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa nachádzajú nasledovné ustanovenia: 22. „Cetelem a Klient
potvrdzujú že si ZoSÚ prečítali porozumeli jej a na znak súhlasu ju podpisujú“. Bod 23. znie: „Cetelem

a Dlžník potvrdzujú, že si ZoRSU a RZ prečítali, porozumeli im a na znak súhlasu ich podpisujú.“ Pod
obe tieto ustanovenia sa zmluvne strany dobrovoľne podpísali a teda došlo k riadnemu vzájomnému
uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (bod 22) a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
(bod 23). Nie je teda objektívne správne zistenie sudu prvej inštancie, že žalobca jediným podpisom
uzatvoril dve rôzne zmluvy, nakoľko týchto konkrétnych podpisov odzrkadľujúcich prejav vôle žalobcu

vo vzťahu ku konkrétnej zmluve bolo preukázateľne viac.

2.2 V rámci nesprávne posúdených dôkazných prostriedkov žalovaný poukázal najmä na výsluch
žalobcu, z ktorého okrem iného vyplynulo, že si zmluvu o spotrebnom úvere a zároveň zmluvu o
revolvingovom úvere vôbec neprečítal. S odkazom na ust. § 34, § 35 Občianskeho zákonníka dôvodil,

že žalobcov právny úkon v podobe podpisu na revolvingovej zmluve bol legitímnym prejavom vôle
pristúpiť k čerpaniu finančných prostriedkov z revolvingovej karty, ktorá bola Žalobcovi poskytnutá.
Bol toho názoru, že žalobca svoju vôľu byť viazaný revolvingovým vzťahom prejavil dostatočne v
objektívnej realite a to nie len tým, že predmetný zmluvný vzťah svojím podpisom uzatvoril, ale tiež
tým, že revolvingové plnenie riadne prijal a zároveň ho aj patrične opätoval žalovanému. V tomto smere

poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu vyslovený v konaní 3Cdo/179/2011 zo dňa 26. 3.2015 a
rozhodnutie z 20. júna 2012, sp. zn. 7 M Cdo 12/2011. Vo vzťahu k samotnému výsluchu žalobcu
ako dôkazného prostriedku, ktorý v ňom uviedol, že revolvingovú zmluvu uzatvoriť nechcel, mal za
to, že takto vykonaný dôkazný prostriedok nemôže byť jediným spoľahlivým nositeľom dôkazu ako
predpokladu na rozhodnutie vo veci, pretože žalobca je sporovou stranou so záujmom na výsledku

sporu. S poukazom na uvedené, žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania.

3. Žalobca k odvolaniu žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že aj keď žalovaný
namieta skutočnosť, že žalobca si zmluvu neprečítal, tento ani nemohol byť správne poučený o

záväzkovom vzťahu ku ktorému pristupuje, keďže je zmluva uzatváraná priamo na predajni, a teda
nevedel v čase uzatvorenia záväzkového vzťahu, že pristupuje k dvom na seba nezávislým záväzkovým
spotrebiteľským vzťahom. Obsahovým dôvodom žalobného návrhu bol zámer žalobcu domôcť sa
porušenia svojich práv a to tak, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil zakomponovanímneprijateľných zmluvných podmienok, ktoré robia pre spotrebiteľa zmluvu nejasnou a nevie k akému
záväzkovému vzťahu vlastne pristupuje, čím žalovaný s vedomím od začiatku konal aj napriek jeho
objektívnej zodpovednosti ako právnickej osoby. Doplnil, že ak by spotrebiteľ takéto uzavretie zmluvy

odmietol u samotného predajcu konečného tovaru alebo ho chcel prijať s výhradami, nebankový subjekt
by sprostredkovanie úveru zamietol, čo by v neposlednom rade pre spotrebiteľa znamenalo nemožnosť
kúpy konečného tovaru.

4. K vyjadreniu žalobcu vo svojom podaní žalovaný uviedol, že nemôže obstáť taká argumentácia na

strane žalobcu, že nerozumel tomu aký právny vzťah uzatvára, keďže žalobca nepovažoval za potrebné
sa oboznámiť sa s písaným slovom, ktoré dávalo formu predmetnému zmluvnému vzťahu. Dôvodil,
že samotné prečítanie si prehľadného a zrozumiteľného textu návrhu zmluvy možno vyžadovať aj od
priemerne zdatného spotrebiteľa. V prípade, že by žalobca skutočne nemal vôľu uzavrieť aj Zmluvu o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere ako tvrdí, nebol by pristúpil aktívne k používaniu kreditnej karty
a k čerpaniu finančných prostriedkov z revolvingu a postačoval by mu len klasický úver na kúpu tovaru

poskytnutý vo výške 409 eur. Taktiež z názvu samotnej zmluvy a z jej koncipovania a zreteľného
označenia časť 1. a časť 2. považoval za zrejmé, že ide o dve zmluvy a teda nejde o podsunutie
resp. vnútenie ďalšieho právneho úkonu, ktorý by bol skrytý alebo zakomponovaný do textu primárneho
právneho úkonu a ktorý úkon žalobca ako dlžník nemal vôľu urobiť.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom
výroku, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2018 požadoval od
žalovaného zaplatenie sumy 282,94 eura s príslušenstvom predstavujúcu bezdôvodné obohatenie.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a právny predchodca žalobcu dňa 04.06.2013 uzatvorili Zmluvu o
Revolvingovom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX, v zmysle ktorej dostal kreditnú kartu,
na základe ktorej mohol čerpať úverový rámec až do výške 5000,00 eur. Poukázal na to, že v zmluve

absentuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ. Ďalej uviedol, že úroková sadzba dohodnutá
v zmluve vo výške 28,68 % je v rozpore s výškou odplaty stanovenou Ministerstvom financií obvyklou
na nebankovom trhu. Zo zmluvy nie je možné jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol
žalobcovi poskytnutý úver, keď v zmluve je uvedená výška úverového rámca 5000,00 eur a ďalej je
uvedená aktuálna výška úverového rámca 600,00 eur. Dodal, že v zmluve absentuje aj konkrétne,

zrozumiteľne, určito a jasne uvedená výška splátky. Vzhľadom k uvedenému považoval zmluvu za
bezúročnú a bez poplatkov, preto strany sú povinné si vydať to, čo si vzájomne plnili. Žalobca zaplatil
celkom sumu 2 109,00 eur, pričom od žalovaného čerpal prostriedky vo výške 1 826,06 eura, čím na
strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 282,94 eura.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo
veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z
vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods.
2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením,
pretože súd urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými,správne aplikovanými ustanoveniami. Žalobca svoje odvolanie smeroval voči vyhovujúcemu výroku
namietajúc posúdenie súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
a vydaní kreditnej karty. Odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné a plne sa stotožnil

s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

11. Odvolací súd len na doplnenie uvádza, že tvrdenie žalovaného o tej skutočnosti, že žalobca bol
nútený podpísať Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
z dôvodu nátlaku, nevyplýva ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ale ani z výpovede žalobcu.

Je nepochybné, že žalobcovi bola na jednom dokumente predložená na podpis nielen zmluva o
spotrebiteľskom úvere, o ktorý mal záujem za účelom zakúpenia tovaru ( práčky), ale aj zmluva o
revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty, ktorý úver nebol vo sfére jeho záujmu, ako to potvrdil aj
sámžalobca.Odvolacísúdpovažovalzasprávnekonštatovaniesúduprvejinštancie,žedodávateľvnútil
spotrebiteľovi uzavretie ďalšieho právneho úkonu, o ktorý žalobca nežiadal. Takéto konanie žalovaného
je zrejmé práve z formy vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď táto hneď v názve

zahŕňa aj zmluvu o revolvingovom úvere. Odvolací súd sa síce stotožnil s námietkou žalovaného, že
žalobca nepodpisoval jedným podpisom obe zmluvy, pretože na poslednej strane zmluvy sú tri podpisy
spotrebiteľa, kde podpisoval samostatne súhlas s uzavretím spotrebiteľského úveru, revolvingového
úveru a nakoniec aj dohody o zrážkach zo mzdy. Je potrebné však uviesť, že okrem neprehľadnosti
celého dokumentu ako takého, aj samotné vyjadrenie súhlasu s podpisom uvedených právnych úkonov

je pre bežného spotrebiteľa takmer nezrozumiteľné a nečitateľné. V bode 22. sa uvádza „Cetelem
a Klient potvrdzujú že si ZoSÚ prečítali porozumeli jej a na znak súhlasu ju podpisujú“ a v bode
23. : „Cetelem a Dlžník potvrdzujú, že si ZoRSU a RZ prečítali, porozumeli im a na znak súhlasu
ich podpisujú.“ Odvolací súd poukazuje na to, že bežný spotrebiteľ vôbec nemá prehľad o skratkách
ako ZoSÚ alebo ZoRSÚ, a teda ani vedomosť o tom, čo vlastne podpisuje, nehovoriac o tom, že

tieto ustanovenia nie sú nijako zvlášť zvýraznené. Celá zmluva je pritom písaná miniatúrnym, takmer
nečitateľným písmom, ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie. Ust. § 1b novely nar. vlády
SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy (účinný
od 01.01.2015) uvádza, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo
všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich

so spotrebiteľskou zmluvou, musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.
Aj keď ust. § 1b nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. nadobudlo účinnosť až od 01.01.2015 , pričom
posudzovaná zmluva bola uzatvorená ešte dňa 04.06.2013 je treba veľkosť písma 1,9 mm uvedeného
v citovanom nariadení vlády považovať za minimálnu veľkosť písma, pri ktorom je reálne možné,
aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal oboznámiť s takto písaným textom ( rozsudok NS SR sp. zn.

1Cdo 320/13). Odvolací súd ďalej dodáva, že základným znakom spotrebiteľských zmlúv, nadväzne
aj ochrany spotrebiteľa je, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nesmú
obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. Neprijateľnou podmienkou môže byť nielen samotný
obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho

vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy.

12. Práve s ohľadom na uvedené nemôže odvolací súd súhlasiť s tvrdením žalovaného, že žalobcov
právnyúkonvpodobepodpisunarevolvingovejzmluvebollegitímnymprejavomvôlepristúpiťkčerpaniu
finančných prostriedkov z revolvingovej karty. Súd pritom nevychádza len z výpovede žalobcu, že nemal

záujem o iný ako spotrebiteľský úver, ale zo samotného charakteru tejto zmluvy, keď spotrebiteľovi,
ktorý má záujem kúpiť tovar na splátky predkladá dodávateľ na jednej listine na podpis aj zmluvu
o revolvingovom úvere. Pritom nie je rozhodná skutočnosť, že žalobca si predložené zmluvy riadne
neprečítal, ale praktika žalovaného, ktorý sa snažil týmto spôsobom vnútiť žalobcovi úver, o ktorý
nežiadal. Ak chcel žalovaný ponúknuť žalobcovi okrem ním žiadaného spotrebiteľského úveru aj

iný úver, mal tak urobiť formou samostatného dokumentu, samozrejme v čitateľnej a zrozumiteľnej
podobe. Práve s ohľadom na formu a spôsob vyhotovenia zmluvy je správny záver súdu prvej
inštancie, že žalobca v postavení priemerného spotrebiteľa ani nemohol vedieť, že spolu so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere uzatvára i ďalší záväzkový vzťah, a to zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere.

13. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil, ako aj s odôvodnením
napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať a na tieto dôvody ďalej iba poukazuje
(§ 387 ods. 2 CSP).14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).