Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 8, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoZm/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111208754
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8111208754.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: VÚB Leasing, a. s., so sídlom
Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava, IČO: 31 318 045, proti žalovaným: 1. B.Á.G. M., G.. XX.X.XXXX, E.
K. Š. XXX, XXX XX I. G. E., X. M. M., G.. XX.X.XXXX, E. K. Š. XXX, XXX XX I.U. G. E., obidvaja právne
zastúpení advokátom JUDr. Matúšom Hribom, Na Hradbách 5, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 69.953,08
eur zo zmenky s prísl., o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
18Cb Zm/1/2014-110 zo dňa 3.7.2014, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného
súdu Prešov č. k. 18CbZm/1/2014-118 zo dňa 7.10.2014 a o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti

uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 18CbZm/1/2014-152 zo dňa 8.1.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

M e n í uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 18CbZm/1/2014-152 zo dňa 8.1.2016 tak, že žalovaným v 1.
a 2. rade p r i z n á v a oslobodenie od platenia súdneho poplatku v rozsahu 50 % poplatkovej povinnosti.

M e n í uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 18CbZm/1/2014-118 zo dňa 7.10.2014 tak, že žalovaní v
1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v rozsahu
2.098,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPrešov(ďalej„súdprvejinštancie“)rozsudkomč.k.18CbZm/1/2014-110zodňa3.7.2014
rozhodol tak, že:
„Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 27.10.2011 č. k. 18 Zm/10/2011
- 24 p o n e c h á v a v p l a t n o s t i .

Účastníkom náhradu trov konania o námietkach n e p r i z n á v a“ .

Uviedol, že na základe žalobcom predloženej zmenky a jeho písomného návrhu, vydal dňa 27.10.2011
tamojší súd zmenkový platobný rozkaz č. k. 18 Zm/10/2011 - 24, ktorým žalovaným v 1. a 2. rade uložil,
aby do troch dní od doručenia tohto zmenkového platobného rozkazu, zaplatili spoločne a nerozdielne
žalobcovi zmenkovú sumu 69.953,08 eur so 6 % úrokom ročne od 31.3.2011 do zaplatenia, ako aj

ďalšie trovy konania. Proti tomuto platobnému rozkazu podali žalovaní včas námietky s odôvodnením,
že predložená zmenka je už z časti vyplatená, jej výška je sporná a preto navrhli zmenkový platobný
rozkaz zrušiť v plnom rozsahu. Z predloženej zmenky súd zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku, ktorou
sa spoločnosť AUTOMONT, J.M., s.r.o. ako jej vystaviteľ, zaviazala zaplatiť žalobcovi ako remitentovizmenkovú sumu, vyplnenú v zmysle Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke vo výške 69.953,08
eur so splatnosťou 30.3.2011, s miestom platenia Mlynské Nivy 1, 820 05 Bratislava. Ako miesto a dátum
vystavenia je na zmenke uvedené Bratislava 3. decembra 2009, pričom zmenka doposiaľ indosovaná

nebola. Uviedol, že ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, dlžník si nesplnil svoje záväzky zo
zmluvy o spolupráci č. č. S0231 a žalobca bol teda oprávnený doplniť blankozmenku o dátum splatnosti
zodpovedajúci dňu vyplnenia zmenky a o zmenkovú sumu zodpovedajúcu súčtu záväzkov dlžníka voči
žalobcovi, určených v súlade s čl. II. Dohody a menu, v ktorej má dlžník záväzky zaplatiť tak, ako
to bolo špecifikované. Námietky vyplnenia blankozmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve

preto súd posúdil ako bezdôvodné. Keďže žalovaní v podaných námietkach uvádzali, že zmenka je už
sčasti vyplatená a jej výška je sporná a taktiež, že žalobca si neprihlásil predmetnú pohľadávku proti
dlžníkovi v pôvodnom konkurznom konaní, súd prvej inštancie sa zaoberal aj touto otázkou a uviedol,
že z pripojeného spisu 2R1/2011 zistil, že žalobca si svoje nároky uplatnil v konkurznom konaní proti
dlžníkovi AUTOMONT, J.M., s.r.o. konkurznými prihláškami a podľa tvrdenia žalobcu jeho nároky neboli
doposiaľ ani čiastočne uspokojené a na zmenku neeviduje žiadnu úhradu. Zmenka má v tomto prípade

zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu Zmluvy o spolupráci č. S0231, ktorú veriteľ prijal
na zabezpečenie záväzkov dlžníka.

2. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že ohľadom tvrdených skutočností žalovaní nepredložili, a
ani neoznačili žiadne dôkazy a v konaní o námietkach, pritom dôkazné bremeno o namietaných

skutočnostiach zaťažuje práve ich. Uviedol, že zmenka predstavuje konštitutívny listinný cenný papier,
ktorý preukazuje nielen existenciu zmenkovej pohľadávky, ale veriteľskú legitimáciu majiteľa zmenky
priamo aj zakladá. Samotný zmenkový prejav (podpis) na platnej zmenke stačí na to, aby majiteľ zmenky
uplatňoval svoj nárok z neho vyplývajúci, bez toho, že by musel preukazovať jeho materiálnu kauzu,
pričom pre určenie, aké práva a povinnosti zo zmenky vyplývajú, je podstatný práve jej skriptúrny

obsah, teda forma, akou sa účastníci zmenkového vzťahu na zmenke vyjadrili. Formálna abstraktnosť
zmenky potom znamená, že platná zmenka je sama o sebe dostatočným dôvodom pre vznik nároku
na čiastku v nej uvedenú, vystavením zakladá abstraktný a nesporný zmenkový záväzok nezávisle
od hospodárskeho dôvodu (kauzy) jej vystavenia, a teda aj keď v zmysle ust. čl. I § 17 Zákona o
zmenkách a šekoch (ďalej len ZZaŠ, zákon č.191 / 1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový), môže ten,

kto je zo zmenky žalovaný, robiť námietky založené na jeho osobnom vzťahu k majiteľovi zmenky
(kauzálne) a musí, keďže predmetom konania sú práva vyplývajúce zo zmenky, tvrdené skutočnosti
relevantným spôsobom vzťahovať ku zmenke a tieto aj preukázať. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval,
že oprávnená osoba má právo požadovať plnenie od ktorejkoľvek povinnej osoby podľa spôsobu vzniku
jej povinnosti, dokiaľ dôvod tejto povinnosti trvá. Samotné uplatňovanie pohľadávky pochádzajúcej z

toho istého hospodárskeho dôvodu v inom právnom režime a od iného subjektu teda, ak by tomu tak
aj bolo, v prípade, že zmenkový záväzok má všetky náležitosti, nezanikol, a hospodársky dôvod trvá,
súčasné uplatnenie zmenky ani nevylučuje. V súlade s § 47 ods. 1, ods. 2 ZZaŠ, všetci, ktorí zmenku
vystavili alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovou rukou spoločnou a nerozdielnou. Majiteľ môže
žiadať plnenie od každého z nich, alebo od všetkých dohromady, a nie je viazaný poradím, v ktorom

sa zaviazali. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie vyhodnotil podané námietky proti
zmenkovému platobnému rozkazu ako nedôvodné a preto ponechal v súlade s ust. § 175 ods. 3 O.s.p.
(Občiansky súdny poriadok, platný a účinný do 30.6.2016) námietkami napadnutý zmenkový platobný
rozkaz v platnosti a tak aj rozhodol.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže si ich úspešný
žalobca neuplatnil a žalovaní v 1. a v 2. rade úspech v konaní nemali, súd prvej inštancie náhradu trov
konania o námietkach nepriznal žiadnemu z nich.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Uviedli,

že pri dokazovaní bolo zistené, že žalobca prihlásil do konkurzu dlžníka AUTOMONT, J.M., s.r.o. svoju
pohľadávku, avšak neprihlásil pohľadávku zabezpečenú, iba ako nezabezpečenú. Preto pohľadávka
žalobcu sa dostala do všeobecnej podstaty a teda by sa mala dostať do rozvrhu všeobecnej podstaty.
V súčasnosti vzhľadom na prebiehajúci konkurz sa nedá určiť, v akom rozsahu budú nezabezpečení
veritelia uspokojení, a už z tohto dôvodu vyplýva, že veriteľ nemôže požadovať od avalistov vyrovnať

celý záväzok namiesto dlžníka, pretože ich aval má v porovnaní s dlžníkom akcesorický charakter.
Poukázali aj na ustanovenie § 28 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle
ktorého,akideozabezpečenúpohľadávku,prihláškadoručenásprávcovisamusíriadneavčasuplatniť,
zabezpečovacie právo inak zanikne. Majú za to, že zákon riadne vymedzuje postup, ako správca konáv prípade, ak zabezpečovacie právo sa viaže k majetku tretích osôb, čo znamená, že tento zákon
jednoznačne stanovuje povinnosť prihlasovať zabezpečovacie právo, ktoré ak nie je prihlásené, zaniká.
Keďže veriteľ do konkurzu dlžníka neprihlásil svoju pohľadávku ako nezabezpečenú a tak sa dostal do

skupiny nezabezpečených veriteľov, a v tejto skupine bude uspokojený pomerom, ako ostatní veritelia.
Ak by však svoju pohľadávku veriteľ prihlásil ako zabezpečenú, konkurzný správca by v zmysle Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii vyzvať žalovaných, aby vyrovnali pohľadávku voči veriteľovi. Ak by tak
neurobili, tak by pristúpil k speňaženiu majetku žalovaných. Majú za to, že veriteľ si uvedomuje, že zle
prihlásil svoju pohľadávku a tento chybný krok sa nedá dostatočne napraviť, a preto sa pokúšal získanie

finančných prostriedkov od žalovaných priamo, pričom si uvedomuje, že už zabezpečovacie právo
zaniklo, takže nemá právo priamo žiadať od žalovaných na plnenie v zmysle zmenky. K uspokojeniu
veriteľa v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii potom dôjde správcom majetku dlžníka. Uviedli,
žesúdprvejinštancieneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženeskúmalspôsobprihláseniapohľadávky
veriteľom do konkurzu na majetok dlžníka a zistil, že veriteľ podal prihlášku, nezisťoval však, či v
prihláške uviedol aj zabezpečovacie právo. Žiadali preto, aby krajský súd ako súd odvolací zrušil

rozsudok Okresného súdu Prešov a zároveň zrušil aj zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným
súdom Prešov č. k. 18Zm/10/2011-24 zo dňa 27.10.2011.

5. K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 18CbZm/1/2014 zo dňa 1.10.2014 považuje za bezpredmetné a

irelevantné. Má za to, že v zmysle príslušných ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii
a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov č. 7/2005 Z. z., zabezpečovacím
právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod
práva a zabezpečovací prevod pohľadávky, vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky.
Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona považuje do výšky jej

zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku. Vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka žalobcu voči
úpadcovi AUTOMONT, J.M., s.r.o. bola zabezpečená len zmenkou, ktorá tvorí právny základ nároku
žalobcu uplatneného v tomto súdnom konaní, prihlásil žalobca ako veriteľ v konkurznom konaní
pohľadávkubezzabezpečenia,anijakotýmnepoškodilžalobcu.Žiadalpreto,aby KrajskýsúdvPrešove
ako súd odvolací, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Náhradu trov konania nežiadal.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
číslo 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“, platného a účinného od 1.7.2016),
preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v
súlade s ustanovením § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru,

že odvolanie žalovaných nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré nastali v
konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8.Podľaustanovenia§470ods.1,2CSP,ktorésúintertemporálnymiustanoveniamiprijatýmivsúvislosti
snadobudnutímúčinnostiCSP,tietotrebaaplikovaťakouvedenúnormuajnakonania,ktorézačalipredo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky realizovaných úkonov
predo dňom účinnosti zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase ich

realizácie.

9.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje
správnosť dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí a na zdôraznenie správnosti týchto dôvodov dodáva
nasledovné:

11. V predmetnej veci súd prvej inštancie uložil zmenkovým platobným rozkazom č. k. 18Zm/10/2011-24
zo dňa 27.10.2011 žalovaným (odporcom) v 1. a 2. rade, aby do 3 dní od doručenia tohto zmenkového
platobného rozkazu zaplatili spoločne a nerozdielne žalobcovi (navrhovateľovi) zmenkovú sumu69.953,08 eur so 6 % ročným úrokom od 31.3.2011 do zaplatenia, 233,17 eur ako zmenkovú odmenu vo
výške 1/3 % zmenkovej sumy, 4.197,- eur za zaplatený súdny poplatok, alebo aby v tej istej lehote podali
u podpísaného súdu odôvodnené námietky, v ktorých musia uviesť všetko, čo proti tomuto zmenkovému

platobnému rozkazu namietajú. Taktiež je nesporné, že po podaných námietkach súd prvej inštancie
rozsudkom č. k. 18CbZm 1/2014-110 zo dňa 3.7.2014 rozhodol tak, že zmenkový platobný rozkaz
Okresného súdu Prešov zo dňa 27.10.2011 č. k. 18Zm/10/2011-24 ponecháva v platnosti.

12. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní v 1. a v 2. rade. Je nesporné, že ide o spor zo

zmenky, pričom právny režim tohto sporu je upravený v zákone č. 191/1950 Sb. v znení noviel, Zákon
zmenkový a šekový (Zákon o zmenkách a šekoch, ďalej len „ZoZŠ“), a preto je potrebné pre tento spor
aplikovať najmä ustanovenia tohto zákona (§ 30 a násl.).

13. Práva zo zmenky môžu byť v zásade zaistené každým zaisťovacím prostriedkom
všeobecnoprávnej povahy. Zmenečné ručenie predstavuje zvláštny zmenečno právny prostriedok,

ktorého najvýznamnejším znakom je, že nesmeruje voči presne definovanému veriteľovi, ale voči
každému majiteľovi zmenky. Ide v podstate o to, že ručiteľ dáva na zmenke istotu, že majiteľ zmenky,
vlastník dlžníckeho cenného papiera, obdŕží plnenie v zmenke stelesnené. Ručiteľ zaisťuje zaplatenie
zmenky, a nie to, že zmenka bude tým, či oným zmenkovým dlžníkom zaplatená. Pre povinnosť avalistu
plniť nie je teda významné, ktorý zo zmenkových dlžníkov bol k plneniu vyzvaný a ktorý predloženú

zmenku nezaplatil. Zmenkové ručenie sa vyznačuje tak akcesoričnosťou, tak i subsidiaritou. Ručiteľ je
akcesorický ku zmenke ako cennému papieru. Ak nie je platná zmenka, nie je ani ručiteľský záväzok.
Tiež subsidiarita ručiteľstva vzťahuje sa ku zmenke samotnej. Avalista zaisťuje zaplatenie zmenky, teda
najskôr musel niekto, kto, nie je podstatné - môže ísť tak o iného zmenečného dlžníka, tak i o obyčajného
zmenečníka, zmenku nezaplatiť, aby nastúpil ručiteľ ako dlžník zaisťujúci. Taktiež platí, že zmenkový

aval môže zaisťovať celú zmenečnú sumu a ak nie je z ručiteľského prehlásenia zrejmé nič o rozsahu
ručenia, je nutné mať za to, že je prevzaté za celú zmenečnú sumu. Tak tomu bude i v prípade, keď
avalistov bude viac a keď bude každý ručiteľom za celú zmenečnú sumu. Zaistiť možno len dlh, ktorý
existuje,ikeďnemusíeštebyťakútnyvdobepodpisuavalistunazmenke,amusíbyťzaurčitéhodlžníka.
Pokiaľ by aval smeroval za osobu, ktorá dlžníkom nie je, nie je na zmenke podpísaná, nemôže byť ani

záväzkom avalistu. Aval musí vždy byť za určitého dlžníka za avaláta. Bez avaláta niet ani avalistu.
Platnosť ručiteľského prehlásenia nebude ani na škodu, keď je to dané na blankozmenku, ktorá neskôr
bude doplnená a doplnením sa blankozmenka stane riadnou zmenkou s účinkami ex tunc. Ex tunc tak
vznikne aj záväzok avalistovi.

14. Podľa § 32 ods. 1 ZoZŠ, zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.

15. Podľa 32 ods. 2 ZoZŠ, záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa
zaručil, je neplatný z iného dôvodu, než pre vadu formy.

16. Podľa § 32 ods.3, ak zaplatí zmenečný ručiteľ zmenku, nadobúda práva zo zmenky proti tomu, za
koho sa zaručil a proti všetkým, kto sú tejto osobe zmenečne zaviazaní.

17. Z uvedeného vyplýva, že zmenečný ručiteľ je samostatným dlžníkom, a osoba avaláta
len určuje, aká je kvalita jeho záväzku, aká je jeho výška a aké je jeho postavenie na zmenke. Nie je

dlžníkom akcesorickým k záväzku určitého zmenečného dlžníka, a to ani toho, za koho sa podpísal ako
bežný ručiteľ, ale je dlžníkom samostatným, pri postihu solidárnym so všetkými ostatnými dlžníkmi. Nie
je teda nutné, aby bol avalát vopred o platení upomenutý písomnou formou. Taktiež pokiaľ ide o námietky
avalistu ako dlžníka proti majiteľovi zmenky, pri ďalšom postihu proti ďalším postihovateľom, môže
uplatniť len námietky, ktoré vyplývajú z jeho vlastných vzťahov, nemôže však uplatniť námietky, ktoré

by inak prislúchali zmenkovému dlžníkovi, za ktorého bolo ručiteľské prehlásenie urobené. Ručiteľský
záväzok je však akcesorický k zmenke. Keď niet platnej zmenky, niet ani ručiteľského záväzku. Vo
vzťahu k zmenke ide tiež o záväzok subsidiárny, zmenka musí byť nezaplatená aby nastupovala
povinnosť avalistova. Výška záväzku avalistu tak zodpovedá dlhu avaláta. Ak je dlžník zaviazaný na celú
zmenkovú sumu, bude tak zaviazaný i ručiteľ. Ak je však už zmenka čiastočne vyplatená, obmedzuje sa

ručenie len na nevyplatenú časť. Taktiež tam, kde je to významné, a to predovšetkým pri rembursnom
postihu, je pre postavenie na zmenke ohľadne ručiteľa opäť rozhodujúca skutočnosť, za koho prevzal
ručiteľský záväzok. Naproti tomu nie je významné, kedy sa to stalo. Jeho poradie je preto dané nie
poradím časovým, ale poradím dlžníka. To rozhodne, kto je predchodcom a kto nástupcom aj danéhoavalistu. Ak je možný postih proti dlžníkovi, je možný i proti avalistovi. Ďalej je potrebné uviesť, že
záväzok avalistu je nezávislý na záväzku dlžníka materiálne. Všetky tieto uvádzané súvislosti sú totiž
len formálne. Ak je formálne možný postih proti dlžníkovi, je možný postih i proti ručiteľovi. To však

neznamená, že sa záväzok dlžníka bude skutočne realizovať. Ak sa dlžník ubráni povinnosti zo zmenky
platiť námietkami, ktoré preukáže, nebude možno proti nemu materiálny postih uskutočniť. Aj napriek
tomu tu ostáva avalista zaviazaný, aj keď sa avalát úspešne bránil, možno sa domôcť tohto plnenia
proti avalistovi. Je možné konštatovať, že záväzok zmenkového ručiteľa ,hoci je obsahovo totožný ako
záväzok hlavného dlžníka, je záväzkom samostatným, vyplývajúcim z vlastného právneho dôvodu

a pristupujúcim kumulatívne k prvotnému záväzku. Zmenkový ručiteľ nemôže s úspechom uplatniť
námietky z osoby toho, za koho sa zaručil (viď. komentár k § 32,a utor Z. Kovařík 2014, Beckovy
komentáre).

18. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva danosť nároku žalobcu proti žalovaným v 1. a v 2. rade,
pretože títo ako samostatní dlžníci, zodpovedajú za tento zmenkový záväzok.

19. Námietky žalovaných v 1. a 2. rade uvádzané v ich odvolaní, sú vzhľadom na vyššie uvedené, preto
právne bezvýznamné.

20. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods.1, 2

CSP.

21. Predmetom odvolacieho konania je aj odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného
súdu Prešov č. k. 18CbZm/1/2014-118, ktorým súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovaným v 1. a
2. rade zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, a to spoločne a nerozdielne vo výške 4.197,- eur a proti

ktorému podali včas odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade.

22. Taktiež predmetom odvolacieho konania je aj rozhodnutie o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade
proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 18CbZm/1/2014-152 zo dňa 8.1.2016, ktorým súd prvej
inštancie žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal a

proti ktorému podali včas odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade.

23. Odvolací súd zistil, že žalovaní v 1. a 2. rade splnili obidve kumulované základné podmienky, a
to podali návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne preukázali, že sú tu pomery strany
odôvodňujúce pre oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 50 %. Odvolací súd konštatuje, že

obidvaja žalovaní sú manželmi, sú poberateľmi starobných dôchodkov vo výške XXX,XX eur, resp.
XXX,XX eur mesačne a iné príjmy nemajú. Sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu v meste
I. nad E.. Splácajú úvery. Odvolací súd sa však súčasne čiastočne stotožňuje s odôvodnením súdu
prvej inštancie, ktorý konštatoval, že žalovaní ako podnikatelia museli byť povinní, a aj pripravení znášať
i prípadné riziko neúspechu v ich podnikaní, ktoré nemôžu celkom prenášať na inú osobu, a ani na štát.

Preto im priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 50 %. Rovnako postupoval aj v prípade,
keď im uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie v rozsahu 1 určenej sumy a v
prevyšujúcej časti ich návrhu nevyhovel, prihliadnuc na závery konštatované súdom prvej inštancie.
Má za to, že oslobodenie od súdnych poplatkov v uvedenom rozsahu je v súlade s ustanovením § 254
ods.1 CSP.

24. Správny je výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi a žalovaným v 1.
a 2. rade. Neúspešní žalovaní v 1. a 2. rade nemajú právo na náhradu trov konania a úspešný žalobca
žiadne trovy konania nežiadal, preto súd prvej inštancie správne rozhodol, že náhradu trov konania
účastníkom nepriznal .

25. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP a vyslovil , že ich náhradu
sporovým stranám nepriznáva, pretože žalovaní boli v konaní neúspešní a úspešný žalobca ich náhradu
nepožadoval, čo je aj v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP.

26. Rozhodnutie odvolacieho senátu Krajského súdu v Prešove bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).