Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/135/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514204671
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3514204671.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu I. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX J. č. XXX, adresa na doručovanie XXX XX T. XXX, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom 022 01 Čadca, Mierova 1725 proti žalovanému
P. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX L., G. XXXX/X, o určenie neúčinnosti právneho úkonu,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21.05.2019, č.
k. 5C/54/2014-201, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca
domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností uzavretej medzi dlžníkom žalobcu
akopredávajúcim(ďalejpredávajúci)ažalovanýmakokupujúcim.Vecprávneposúdilpodľa§42aanasl.
OZ a uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca je veriteľom predávajúceho,
voči ktorému má vymáhateľnú pohľadávku na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 30.03.2012, v zmysle
ktorej žalobca poskytol predávajúcemu bezúročnú pôžičku vo výške 3.500,00 eur a ktorú sa predávajúci

zaviazal splatiť v lehote do 25.04.2012. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že za predaj nehnuteľností
bola dohodnutá kúpna cena vo výške 113.000,00 eur s tým, že (kupujúci) žalovaný vyplatil úvery
predávajúceho prostredníctvom hypotéky, ktorú si žalovaný za týmto účelom zobral zo Slovenskej
sporiteľne vo výške 94.000,00 eur. Žalovaný vyplatil záväzky predávajúceho voči Slovenskej sporiteľni
vo výške 35.593,50 eur, vo výške 52.814,26 eur a dražobný poplatok vo výške 2.555,48 eur. Pokiaľ
ide o ostatné finančné prostriedky z kúpnej ceny, tieto boli vyplatené na účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX spoločnosti Financie - C, s.r.o. so sídlom Nové Mesto nad Váhom, ktorej jediným spoločníkom

od 09.01.2009 do 03.04.2013 bola spoločnosť centrumbývania.info, s.r.o. personálne prepojená so
žalovaným.
1.2 Čo sa týka vedomosti žalovaného o úmysle predávajúceho ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa, súd
prvej inštancie uviedol, že v prvom rade nemohol byť predávajúci pri uzatváraní zmluvy o pôžičke v
dobrej viere, že žalobcovi vyplatí požičané peniaze z úveru, pretože mal vedomosť, že mu z kúpnej
ceny nebude poskytnuté ani jedno euro. Po úhrade úverov predávajúceho nebol zvyšok kúpnej ceny
vyplatený na účet predávajúceho, ale na účet spoločnosti Financie - C, s.r.o. personálne prepojenej so

žalovaným. Vzhľadom na to prijal súd prvej inštancie záver, že predávajúci si bol v čase uzatvorenia
pôžičky vedomý toho, že záväzok voči žalobcovi nebude uhradený.
1.3 Následnú vedomosť žalovaného o uvedenom úmysle predávajúceho dovodil súd prvej inštancie z
toho že žalovaný na pojednávaní dňa 04.10.2018 zhodne ako žalobca uviedol, že boli so žalobcomniekde na severe ohľadne nedoplatku voči Sociálnej poisťovni a rovnako tak svedkyňa Y. uviedla, že pri
vybavovaní hypotekárneho úveru mali ísť už peniaze na účet po podpísaní zmluvy, ale sa zistili nejaké
podlžnosti na strane predávajúceho, potom však prišiel žalovaný s papiermi o úhrade a peniaze boli

uvoľnené na vyplatenie hypotéky predávajúceho. Na pojednávaní dňa 10.01.2019 žalovaný už uviedol,
že bol v Žiline, ale bol tam s manželkou predávajúceho a o vzájomnej dlžobe dlžníka a žalobcu nevedel.
Z výsluchu žalobcu, predávajúceho a nepriamo aj svedkyne Y. prijal súd prvej inštancie záver, že dlh
voči Sociálnej poisťovni bol uhradený z pôžičky poskytnutej žalovaným. Súd prvej inštancie považoval
za hodnoverné žalobcove tvrdenia o tom, že komunikoval so žalovaným o záväzku predávajúceho, že

žalovaný vedel o záväzku predávajúceho voči žalobcovi, a že pôžička predávajúcemu bola poskytnutá
na úhradu záväzku voči Sociálnej poisťovni. Súd prvej inštancie považoval za významné, že žalovaný
poznal finančnú situáciu predávajúceho a vedel, že z finančných prostriedkov z predaja nehnuteľností,
vrátane finančných prostriedkov z hypotekárneho úveru budú vyplatené len úvery voči Slovenskej
sporiteľni, dražobný poplatok a ostatné financie budú poukázané na účet spoločnosti, s ktorou bol
žalovaný personálne prepojený. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný musel

mať vedomosť o tom, že predávajúci kúpnou zmluvou o prevode nehnuteľností mieni ukrátiť žalobcu
ako svojho veriteľa a vychádzajúc z toho žalobe vyhovel.
1.4 O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2.1 Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil

a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Napadnutému rozhodnutiu vytýkal záver o preukázaní
jeho vedomosti o pôžičke medzi žalobcom a predávajúcim. Podľa žalovaného nebola pravdivá svedecká
výpoveď predávajúceho, že sa stretol so žalovaným, p. Y. v kancelárii žalobcu, pretože to vyvrátila
svedecká výpoveď p. Y., podľa ktorej sa všetci štyria nikdy spolu nestretli.
2.2 Žalovaný uviedol, že nepopieral, že bol osobne prítomný pri úhrade dlhu predávajúceho voči

Sociálnej poisťovni. Nevedel však odkiaľ pochádzajú peniaze na úhradu tohto dlhu a ani ho to
nezaujímalo. Úhrada tohto dlhu bola nevyhnutná, aby mu bol poskytnutý úver na kúpu nehnuteľností.
Ďalej žalovaný uviedol, že jeho vedomosť o dlhoch predávajúceho a jeho manželky sa týkala len tých
dlhov, ktoré boli verejne dostupné, resp. potvrdené bankami a o pôžičke predávajúceho od žalobcu
sa nemal ako dozvedieť. Uvedené podľa žalovaného vyplýva z potvrdenia správcu jeho konkurznej

podstaty, ktoré priložil k odvolaniu. Pokiaľ by o predmetnej pôžičke vedel, trval by na tom, aby bola
uvedená v kúpnej zmluve. Naopak, tam bolo uvedené, že predávajúci majú len tie dlhy, ktoré sú v kúpnej
zmluve uvedené a z kúpnej ceny vyplatené.
2.3 Žalovaný poukázal aj na rozpor medzi výškou požičanej sumy 3.500 eur a výškou dlhu 2.685,63 eur,
na splatenie ktorého mala pôžička slúžiť. Tiež na to, že o pôžičke nemala vedomosť ani svedkyňa Y.,

ktorá predaj sprostredkovala. Záverom odvolania žalovaný uviedol, že v čase uzavretia zmluvy o pôžičke
sa predávajúci so žalovaným ešte nepoznali, keďže medzi pôžičkou a kúpou nehnuteľností uplynuli tri
mesiace.
3.1 Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s dôvodmi odvolania a žiadal napadnuté rozhodnutie
potvrdiť. Považoval za významné, že sám žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil vedomosť o dlhu

predávajúceho voči žalobcovi. Rovnako mal žalovaný vedomosť o dlhu predávajúceho voči Sociálnej
poisťovni a o tom, že finančná situácia predávajúceho neumožňovala úhradu tohto dlhu. O vedomosti
žalovanéhosvedčíajskutočnosť,žežalobcasosamotnýmpredajomnehnuteľnostínemalničspoločnéa
vyvstáva tak otázka, prečo by bol žalobca (spolu so žalovaným) prítomný pri úhrade dlhu predávajúceho
voči Sociálnej poisťovni. Podľa žalobcu nebol dlh voči nemu v kúpnej zmluve uvedený úmyselne, no

žalovaný o ňom vedel, ako to možno dovodiť z vykonaného dokazovania, vrátane výpovede samotného
žalovaného. Žalovaný nemal záujem na uvádzaní tohto dlhu v zmluve a jeho úhrade z kúpnej ceny,
keďže bolo preukázané, že zvyšok kúpnej ceny po vyplatení úverov predávajúceho a dražobného
poplatku bol vyplatený spoločnosti personálne prepojenej na žalovaného. Ďalej žalobca vo vyjadrení
považoval za bezvýznamnú vedomosť sprostredkovateľky predaja nehnuteľností o pôžičke a poukázal

na zavádzajúce tvrdenia žalovaného o časovom odstupe pôžičky a kúpnej zmluvy, keď kúpna zmluva
bola síce zavkladovaná až 13.7.2012, ale uzatvorená už 3.5.2012. Rovnako za nepravdivé považoval
žalobca tvrdenie žalovaného, že sa s predávajúcim spoznal až pri podpise kúpnej zmluvy, keď sám vo
výpovedi potvrdil, že bol prítomný pri úhrade dlhu predávajúceho voči Sociálnej poisťovni.
4.1 V ďalších podaniach v odvolacom konaní strany sporu principiálne zotrvali na svojich stanoviskách.

Žalovaný poukázal na žalobcom nesprávne uvádzaný dátum uzavretia kúpnej zmluvy 3.5.2012, keď
v skutočnosti sa tak stalo 8.6.2012. Tiež uviedol, že pokiaľ by o ukrátenie žalobcu nemal záujem
predávajúci, uviedol by svoj dlh voči žalobcovi do kúpnej zmluvy a trvali na jeho vyplatení z kúpnej ceny.
On sa bez toho nemal ako o dlhu dozvedieť. Žalobca okrem iného poukázal na vyjadrenie žalovaného vkonaní, z ktorého vyplýva vedomosť žalovaného aj o iných dlhoch predávajúceho (spotrebiteľské úvery,
zdravotné poistenie), a teda nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že vedel len o dlhoch uvedených v
kúpnej zmluve.

5.1 Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP a nasl. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.
5.2 Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu

úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.
5.3 Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ nie je odporovaný právny úkon urobený medzi blízkymi
osobami, je podmienkou úspešného odporovania preukázanie vedomosti druhej zmluvnej strany o

úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. O túto situáciu sa jedná aj v posudzovanom prípade a súd
prvej inštancie správne považoval za významné preukázanie danosti uvedenej vedomosti na strane
žalovaného.
5.4 Súčasne súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy k danosti vedomosti žalovaného o
úmysle predávajúceho ukrátiť svojho veriteľa. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie v tomto smere

zodpovedá pravidlám logického myslenia a vytvára hodnoverný obraz preukazovanej skutočnosti. I keď
v konaní nebol vykonaný dôkaz, z ktorého by uvedená vedomosť vyplývala priamo, umožňujú nepriame
dôkazy presvedčivý záver o tom, že žalovaný vedel o úmysle predávajúceho ukrátiť žalobcu ako svojho
veriteľa.
5.5 Ako súd prvej inštancie zistil priamo z výpovede žalovaného, tento mal pri jednaní o podmienkach

kúpnej zmluvy vedomosť o finančnej situácii predávajúceho a vedel, že ten nie je pre nedostatok financií
schopný uhrádzať splátky úveru zabezpečeného jeho nehnuteľnosťou, že vec je v procese uspokojenia
dlhu z úveru formou dražby, ale vedel aj to, že okrem toho má predávajúci dlhy aj na spotrebných
úveroch a zdravotnom poistení a ani tieto nie je schopný plniť. Nezodpovedá teda skutočnosti tvrdenie,
žalovaného, že nevedel o iných záväzkoch predávajúceho, ako o tých, ktoré boli uvedené v kúpnej

zmluve. Sám žalovaný uviedol, že vedel aj o iných záväzkoch predávajúceho, i keď záväzok voči
žalobcovi priamo neuviedol.
5.6 Na vedomosť žalovaného o záväzku predávajúceho voči žalobcovi však možno dostatočne
spoľahlivo usudzovať z účasti žalobcu v procese súvisiacom s kúpnou zmluvou, a to pri úhrade dlhu
predávajúceho voči Sociálnej poisťovni, ktorého úhrada súvisela s uzavretím kúpnej zmluvy a bola

podmienkou jej realizácie. Ako zistil súd prvej inštancie, strany sporu zhodne tvrdili, že táto úhrada bola
vykonaná manželkou predávajúceho za účasti oboch strán sporu mimo miesto ich bydlísk. Súčasne
žalobca a predávajúci ako svedok pred súdom prvej inštancie uviedli, že prostriedky na túto platbu
boli z pôžičky poskytnutej žalobcom. Pokiaľ pri týchto zisteniach žalovaný naďalej tvrdil, že o dlhu
predávajúceho voči žalobcovi nemal vedomosť, bolo jeho dôkazným bremenom hodnoverne uviesť, čím

si vysvetľoval účasť žalobcu na uvedenom procese súvisiacom s kúpnou zmluvou. Inak tu neostáva na
vysvetlenie iná spojitosť, ako práve poskytnutá pôžička a súd prvej inštancie nemohol dovodiť, že by
žalovaný prítomnosť žalobcu vnímal z iného dôvodu.
5.7 Ak za uvedenej situácie súčasne žalovaný vedel, že kúpna cena bude použitá len na úhradu
bankových úverov a dražobného poplatku, a jej zvyšok bude vyplatený spoločnosti, s ktorou bol úzko

personálne prepojený, muselo mu byť pri známej finančnej situácii predávajúceho zrejmé, že ten pôžičku
od žalobcu uhradiť nemieni.
5.8 Uvedený logický záver vedie k správnosti záverov súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky
žalovaného nie sú spôsobilé privodiť dôvodné pochybnosti o správnosti záveru súdu prvej inštancie.
Pokiaľ svedkyňa Y. uviedla vo svojej výpovedi, že sa všetci štyria nestretli, podstatnou je okolnosť, že

sa v súvislosti s procesom uzatvárania kúpnej zmluvy stretli žalobca so žalovaným, a to pri úhrade
dlhu predávajúceho voči Sociálnej poisťovni, ktorá bola vykonaná z prostriedkov pôžičky od žalobcu.
Zásadnú pochybnosť, že táto pôžička bola použitá na úhradu dlhu voči Sociálnej poisťovni nevyvoláva
ani skutočnosť, že sa jednalo o rozdielne sumy, pretože nie sú rozdielne významnou mierou a pokiaľ
pri platbe dlhu do Sociálnej poisťovne vo výške 2.685,63 eur predávajúci zvyšok pôžičky do 3.500 eur

žalobcovi nevrátil, nemožno usudzovať, že pôžička neslúžila na ten účel. Platbu v plnom rozsahu kryla,
žalobca bol pri nej prítomný a pri nepriaznivej finančnej situácii predávajúceho by bolo prirodzené, že
pred vrátením rozdielu žalobcovi uprednostnil úhradu svojich iných potrieb.5.9 Rovnako potvrdenie správcu konkurznej podstaty žalovaného o tom, že žalovaný nemal žiadnu
vedomosť o dlhu predávajúceho voči žalobcovi nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti záverov
súdu prvej inštancie, pretože u správcu nemožno predpokladať znalosť skutkových východísk pre takéto

jednoznačné tvrdenie. Napokon pre záver o uvedenom bolo potrebné pomerne rozsiahle dokazovanie
pred súdom prvej inštancie.
5.10 Vzhľadom na neopodstatnenosť odvolacích dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil
ako vecne správne.
6.1 O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
rozhodnutím.

7.1 Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).