Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113208260
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5113208260.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej
ačlenovsenátuJUDr.MiroslavaJamrichaaJUDr.GabrielyVeselovej,vprávnejvecižalobcu:GENERAL
FACTORING, a.s., Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovaným: 1/ S. F., nar.
X.X.XXXX, bytom R. XXX, 2/ Q. F., nar. XX.X.XXXX, bytom, R. č. XXX, o zaplatenie 5.566,17 eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 2C/170/2013-218 z 27.
07. 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím žalobný návrh žalobcu ohľadom istiny 980,46 eur spolu s
príslušenstvom zamietol. V časti istiny vo výške 4.585,71 eur s príslušenstvom súd konanie zastavil.

Žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca
sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 5.566,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 11,5 % p.a. z
istiny a úroku z omeškania vo výške 9 % z istiny do zaplatenia. V tejto veci súd prvej inštancie už raz
rozhodol, a to rozsudkom 2C/170/2013-126 dňa 29.10.2015. Žalobu žalobcu zamietol a žalovaným trovy
konania nepriznal. Následne súd druhej inštancie svojím uznesením 5Co/237/2016-160 rozsudok prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd teda opätovne po zrušení rozsudku prvej inštancie

nariadil pojednávanie, oboznámil sa s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 25.5.2017, uznesením
KS v Trnave, ktoré predložil žalobca 26C/78/2012, navyše na samotnom pojednávaní konštatoval, že
sa nedostavil žalobca, ktorý sa písomne ospravedlnil, nedostavili ani žalovaní v rade 1/ a 2/. Navyše
sa súd ešte oboznámil aj písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 3.9.2015 a zistil skutkový stav ako v
predošlom konaní. Žalobca žiadal uhradiť sumu 980,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
p.a. V prevyšujúcej časti istiny vo výške 4.585,71 eur, v časti riadneho úroku vo výške 11,10 % p.a. z

istiny 4.114,51 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 9% p.a. z istiny
3.134,05 eur od 22.12.2010 do zaplatenia zobrali návrh v plnom rozsahu späť. Zároveň žiadali vrátenie
zaplateného súdneho poplatku čo do späťvzatej časti.
Žalovanívrade1/a2/sizobraliúverodSlovenskejsporiteľne,atovovýške3.319,39eur.Zdokazovania
vyplynulo, že žalovaní v rade 1/ a 2/ uhradili 25 splátok v celkovej výške 3.904,39 eur, čo predstavuje
vyššiu sumu, ako bolo z úveru vyčerpané. Z písomného vyjadrenie žalobcu navyše vyplýva, že istina

vo výške 4.114,51 eur obsahuje riadne úroky vo výške 1.927,68 eur, zmluvne dohodnutú úrokovú
sadzby vo výške 11,10% od apríla 2005 do 20.3.2010 a poplatky za vedenie účtu a za upomienky v
celkovej výške 225,71 eur, pričom čistá istina úveru je vo výške 1.961,12 eur. Pôvodný veriteľ po zistení,
že predmetný úver sa nespláca, postúpil pohľadávku na iný subjekt, čím sa zbavil svojich povinností,
následkom čoho došlo k neúmernému navyšovaniu predmetného úveru, a to prakticky z čistej istiny
úveru 1.961,12 eur na sumu 8.556,36 eur. V samotnej zmluve o úvere zo dňa 29.3.2005 je uvedené,

že zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti uvedené
v základných podmienkach zmluvy pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Vzhľadom k tomu, žev predmetnej zmluve o úvere sú dohodnuté úroky z úrokov, považoval súd túto skutočnosť za určitý
druh sankcie - zmluvnú pokutu. Pripísaním splatných úrokov a splatných pohľadávok v istine, čím sa
stávajú jej súčasťou, nastalo neúmerné navýšenie istiny zo sumy 1.961,12 eur na sumu 5.566,17 eur, čo

predstavuje takmer trojnásobok. Záverom treba ešte uviesť, čo potvrdil aj žalobca, že žalovaní uhradili
žalobcovi
sumu v celkovej výške 3.904,39 eur. I napriek tejto skutočnosti od nich žalobca ešte žiadal sumu
5.566,17 eur s príslušenstvom. Až neskôr, pred vynesením prvého rozsudku v časti istiny 4.114,51
eur s príslušnými úrokmi, zobral svoju žalobu späť a žiadal uhradiť súdny poplatok zaplatený z

tejto časti. Zotrval však na úhrade sumy 980,46 eur s príslušným úrokom z omeškania. Napokon aj
v časti o zaplatenie 980,46 eur s príslušenstvom súd žalobu žalobcu zamietol už aj vzhľadom na
rozhodnutie súdu prvej inštancie v pôvodnom konaní, ako aj vzhľadom na rozhodnutie súdu druhej
inštancie5Co/237/2016-150zodňa30.12.2016viďodsekodôvodnenia11,12.Súdnaobjasnenieudáva,
že v časti istiny 980,46 eur s príslušenstvom žalobu zamietol, v časti istiny vo výške 4.585,71 eur súd
vzhľadom na vôľu žalobcu toto konanie zastavil. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne

o vrátení súdneho poplatku z istiny vo výške 4.585,71 eur osobitným uznesením. O trovách konania
rozhodoval súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP - súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Je nepochybné, že v tejto veci to boli žalovaní, ktorí mali vo veci plný úspech, preto
im priznal trovy konania v rozsahu 100 %.

2. V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Podľa žalobcu nemôže byť dôvodom
zamietnutia žaloby žalobcu to, že žalovaní zaplatili viac ako prijali, nakoľko sa jedná o úročený produkt
a žalovaní preto musia zaplatiť viac, ako si pôvodne požičali. Žalovaným bol poskytnutý úver vo výške
3.319,39 eur, ktorý mali splatiť celkom 59 splátkami po 75,42 eur, čo predstavuje celkom 4.449,78 eur.
Súd uviedol, že žalovaní zaplatili celkom 25 splátok v celkovej výške 3.904,39 eur. Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé, čím mal súd prvej inštancie preukázané splatenie sumy
3.904,39 eur. Žalobca eviduje len jeho tvrdenie o splatení sumy 1.444,31 eur a výpisy z úverového
účtu, ktoré toto preukazujú. Iný dôkaz, resp. žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo splatenie sumy
3.904,39 eur sa v napadnutom rozsudku neuvádza. Záver súdu o splatení sumy 3.904,39 eur teda nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie

takýto záver vlastne prijal. Predmetom tohto konania preto bolo a je zaplatenie splátok splatných v
období od 20. 03. 2009 do 20. 03. 2010 (celkom 13 splátok po 75,42 eur ako žalobca uviedol v
podaní zo dňa 25. 05. 2017), z čoho konajúci súd aj vychádzal, keď konanie v časti sumy 4.585,71 eur
zastavil. Aj keby žalovaní zaplatili 3.904,39 eur (čo žalobca popiera, a čo nebolo ničím preukázané a
čo ani z napadnutého rozsudku nevyplýva), takéto úhrady nezodpovedajú ani celkom 52 splátkam, teda

splátkam za obdobie od 20. 05. 2005 do 20. 09. 2009. V takom prípade by súd musel žalobcovi priznať
nárok na zaplatenie sumy 545,39 eur (rozdiel medzi 4.449,78 a 3.904,39 eur). Ani toto však žalobcovi
nebolo priznané. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či súd prvej inštancie zakladá svoje rozhodnutie
na svojich úvahách uvedených v bode 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku, alebo nie. Domnievame
sa skôr, že nie, nepochybne zrejmé to však podľa žalobcu nie je. Z bodu 15 odôvodnenia napadnutého

rozsudku nie je vôbec zrejmé, čo bolo dôvodom zamietnutia posledne uplatneného žalobného nároku.
Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Súd sa nevysporiadal s tým, čo namietal žalobca vyššie, z napadnutého rozhodnutia nie je
zrejmé, na čom je vlastne založené a z čoho pri ňom súd vychádzal. Následne žalobca uviedol rozsiahlu

judikatúru NajvyššiehosúduSR,ÚstavnéhosúduSRaEurópskehosúdupreľudsképráva.Spoukazom
na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd žalobe žalobcu vyhovel a žalovaných zaviazal zaplatiť
žalobcovi 980,46 eur a úrok z omeškania vo výške 9,00% p.a. zo sumy 980,46 eur od 22. 12. 2010 do
zaplatenia, poprípade, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4.Krajskýsúdakosúdodvolacínazákladepodanýchodvolanípreskúmalnapadnutýrozsudokvrozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušuje a vec vracia okresnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.5. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

6. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

8. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl.46ods.1ÚstavySR.Aksúdpriodôvodňovanírozsudkunepostupujespôsobom,ktorýzáväzneurčuje

§ 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov
alebo pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že základné
právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.

9. V súlade s § 220 ods. 2 CSP, musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a

zákonnosti výroku rozsudku. Rozhodnutie súdu môže byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd v
odôvodnení rozhodnutia vymedzí po skutkovej stránke predmet konania a následne podá zrozumiteľný
a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal. Musí byť jasne a
zrozumiteľne vysvetlený myšlienkový postup súdu. Závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta
prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. Ak rozhodnutie súdu nemá

uvedené náležitosti, je nepreskúmateľné.

10. Podľa názoru krajského súdu sa prvostupňový súd dostatočne nevysporiadal s dôvodmi zamietnutia
žaloby žalobcu. Neodôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a nevysporiadal sa s rozhodujúcimi
skutočnosťami. Nie je zrejmé z ktorých vykonaných dôkazov vyvodil svoje právne závery. Za v nesúlade

so zákonom považuje odvolací súd len odkaz súdu prvej inštancie na svoje pôvodné rozhodnutie v
spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktoré bolo naviac odvolacím súdom zrušené. Súd prvého
stupňa napadnutý rozsudok neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP. Uvedená
skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za

správne.

11. Na základe uvedených skutočností krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa
ust.§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou
prvostupňového súdu bude vec opätovne prejednať, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie

odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby bolo jeho rozhodnutie preskúmateľné, aby bolo
z neho zrejmé, akými úvahami sa riadil a z akých dôkazov vychádzal pri rozhodovaní. Pri opätovnom
rozhodnutí posúdi okresný súd aj námietky žalobcu v odvolaní.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie

v novom rozhodnutí o veci.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)